Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/473/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208226
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114208226.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
Bratislava, Mlynské Nivy č.44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej R. C., L.. XX.XX.XXXX, J. T., J. XXX, zastúpenej
JUDr.Danicou Holováčovou, advokátkou, Košice, Čajakova 5, o zaplatenie sumy 948,66 EUR s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 24C/166/2014-118 z 19.4.2016 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 944,66 EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.1.2013 až do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania
vo výške 342,70 € na účet jeho právneho zástupcu, to všetko lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 EUR s príslušenstvom zamietol a v časti o zaplatenie
sumy 2 EUR s príslušenstvom zastavil.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa pôvodne žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 948,66

EUR s príslušenstvom tvrdiac, že za dodaný zemný plyn jej vystavil faktúru splatnú dňa 31.12.2012 a
táto uhradená nebola. Z odporu podaného proti platobnému rozkazu mu vyplynulo, že podľa žalovanej
vyúčtovaná suma je neprimerane vysoká, nakoľko v rozhodnom období sa v rodinnom dome na
Č. A. nezdržiavala. Poukázal na to, že vo veci boli konané pojednávania 3.11.2015 a 17.3.2016 a
nakoniec o nároku rozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania dňa 19.4.2016
s poukazom na § 115a ods. 2 a § 200ea ods. 1 O.s.p.. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,

že medzi stranami bola uzavretá zmluva o dodávke plynu pre odberné miesto v Košiciach na Č.
Č.. XX a citoval vybrané časti z obchodných podmienok žalobcu pre opakované dodávky plynu pre
odberateľa plynu. Z vyúčtovacej faktúry zo dňa 22.11.2012 zistil, že žalovanej za fakturačné obdobie od
19.11.2011 do 18.11.2012 za odber plynu bola vyúčtovaná cena vo výške 1.496,66 € a pri započítaní
preddavkových platieb spolu vo výške 552 € jej nedoplatok predstavoval 944,66 €. Výšku náhrady
nákladov za upomienku zistil z Cenníka externých služieb a výkonov SPP a.s. účinného od 1.2.2012.

Právne vec posúdil podľa § 20 ods. 1 písm. a/, ods. 7, § 48 ods. 2 písm. b/ a § 54 ods. 7 zákona č.
656/2004 Z.z., ako aj podľa § 23 ods. 1,5 Nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z.z. a dospel k záveru,
že žalobca plniac si povinnosť po zistení skutočného odberu plynu dňa 22.11.2012 vystavil žalovanej
vyúčtovaciu faktúru uplatňujúc ňou nedoplatok vo výške 944,66 €. Mal za to, že žalovaná nenamietala
žiadne relevantné skutočnosti majúce význam pre posúdenie veci a ani neoznačila žiadne dôkazy na
preukázanie ňou tvrdených skutočností a zaviazal ju preto na zaplatenie sumy 944,66 € s prísl.. Nakoľko

žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov spojených s doručením upomienky žalovanej, nárok na
zaplatenie sumy 2 € zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..3. Rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním
žalovaná, navrhla ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Mala za to, že

súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že je pojednávania dňa 17.3.2016
sa nezúčastnila a nemala tak vedomosť o tom, že pojednávanie bolo odročené na verejné vyhlásenie
rozsudku dňa 19.4.2016. Na toto pojednávanie predvolaná nebola. Upozornila na to, že súd prvej
inštancie dňa 12.4.2016 vyvesil na svojej úradnej tabuli oznámenie podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p. o tom, že

vec bude rozhodnutá rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania a podľa zápisnice o tomto úkone
na jeho počiatku bol oboznámený obsah spisu, zrejme vrátane dôkazného prostriedku predloženého
žalobcom - externého cenníka služieb a výkonov, na čo vo veci bolo rozhodnuté bez vydania uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí. Bola toho názoru, že v danej veci neboli naplnené procesné podmienky
k tomu, aby súd mohol realizovať procesný postup podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Zdôraznila, že predtým
na základe výzvy súdu oznámila, že nesúhlasí s rozhodnutí vo veci bez nariadenia pojednávania. S

poukazom na znenie § 115a ods. 1 a § 156 ods. 3 O.s.p. uviedla, že súd evidentne nerešpektoval jej
výslovný nesúhlas s rozhodovaním vo veci bez nariadenia pojednávania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas,
oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustnébeznariadeniapojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovanej je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie svojím postupom v konečnom dôsledku znemožnil
žalovanej uskutočniť jej patriace procesné práva až v takej miere, že došlo voči nej k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde.

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o

jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu.

8. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd")
zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému

reálny prístup k súdu (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods.
1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie
súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS
26/94). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza

aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je
priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj
III. ÚS 7/08). Súdna ochrana v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy predpokladá predošlé uplatnenie zákonom
ustanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha svojho práva (resp. jeho ochrany) na súde
(I. ÚS 24/97).

9. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní
zabezpečovať právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý
nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu
stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne

bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania,
ktoré slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní (Najvyšší súd
SR sp. zn. 5 MCdo 13/2010).10. Súdna ochrana musí vždy zodpovedať zákonom upravenému postupu a obsahu základného práva
na súdnu ochranu zodpovedá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť zákonom prezumovaným
spôsobom na podklade dôkazov predkladaných oboma sporovými stranami.

11. Medzi zložky obsahu práva na spravodlivý proces možno nepochybne zaradiť aj právo na prístup
k súdu, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania,
rovnosť zbraní, zákaz prekvapujúcich rozhodnutí a pod.. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva
strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle §

365 ods. 1 písm. b/ ide vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany
sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

12. V prejednávanej veci obe sporové strany žiadali súd, aby vo veci nerozhodoval len na základe
listinných dôkazov a trvali na nariadení pojednávania (viď. podania žalobcu a žalovanej na č.l. 83 a 83a).
Súd prvej inštancie zjavne ich predstavy akceptoval a termín pojednávania nariadil na 3.11.2015. Po

zohľadnení ospravedlnenia sa zástupkyne žalovanej (z dôvodu kolízie s iným pojednávaním) bol vo veci
nariadený nový termín pojednávania na 19.1.2016, ktorý však pre práceneschopnosť konajúcej sudkyne
bol zrušený. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 17.3.2016, kedy boli v neprítomnosti žalovanej
a jej zástupkyne protokolované vyjadrenia zástupkyne žalobcu a na základe jej návrhu, obsahujúceho
požiadavku umožniť strane predloženie cenníka poplatkov za upomienku účinného v čase vystavenia

faktúry, bolo pojednávanie odročené „na verejné vyhlásenie rozsudku“ na deň 19.4.2016. Dňa 24.3.2016
žalobca do spisu založil Cenník externých služieb a výkonov SPP, a.s., ktorý nadobudol účinnosť od
1.2.2012 a dňa 12.4.2016 súd prvej inštancie na úradnej tabuli oznámil, že v tejto veci, v ktorej rozhoduje
rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, bude verejné vyhlásenie rozhodnutia dňa 19.4.2016
o 8.50 hod..

13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že hoci súd prvej inštancie sprvu mienil spor riešiť počas ústnych
pojednávaní, v priebehu konania však názor zmenil a vec rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania majúc za to, že ide o drobný spor v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. (viď. aj odôvodnenie
rozsudku).SprijatímnovelyObčianskehosúdnehoporiadku(zákonač.335/2012Z.z.)bolasúčinnosťou

od 1.1.2013 znovu zavedená možnosť súdu nenariadiť pojednávanie v sporoch definovaných ako
drobné spory v § 200ea O.s.p..

14. Odhliadnuc od toho, že súd prvej inštancie svojím predošlým procesným postupom u žalovanej
navodil zdanie spojené s očakávaním, že spor bude riešený ústnym pojednávaním, dopustil sa

pochybenia, keď podľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku (č.l. 116) počas neho oboznamoval
obsah spisu, v ktorom je okrem iného obsiahnutý aj Cenník externých služieb a výkonov účinný
od 1.2.2012 a s týmto dôkazom žalovaná oboznámená nebola. Takýmto postupom podľa názoru
odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces a rozsudok súdu prvej
inštancie bolo nevyhnutné v napadnutej časti zrušiť.

15. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v konaní v súlade s procesným
predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán
a opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie
aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).