Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218155
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115218155.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobkyne:

A. D., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. 9, XXX XX B., právne zastúpená: In Medias Res, s.r.o.,
so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanej: K. Y., rod. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. F. 9, XXX XX B., právne zastúpenej: JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou so
sídlom Františkánska 5, 917 01 Trnava, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.07.2015, podanou na súde dňa 16.07.2015, doplnenú podaním

doručeným súdu dňa 30.07.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o povinnosti
žalovanej vypratať jej nehnuteľnosti v katastrálnom území Zeleneč, ktoré jej darovala na základe
darovacej zmluvy v roku 2008. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.01.2008 uzavrela so
žalovanouakoobdarovanouazároveňpovinnouzvecnéhobremena(svojoudcérou),darovaciuzmluvu,
na základe, ktorej sa bezodplatne prijala žalovaná dar od žalobkyne, a to nasledovné nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území Zeleneč - parcelu registra C pod č. XXXX/XXX - vinice vo
výmere 463 m2, parcelu č. XXXX/XXX - záhrady vo výmere 444 m2, parcelu č. XXXX/XXX - zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 429 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/XXX,
všetko zapísané na LV č. XXX Okresného úradu v Trnave, katastrálny odbor. Žalovaná sa súčasne
zaviazala v článku III, aby mohla žalobkyňa ako darkyňa bezplatne, doživotne a bez akýchkoľvek
obmedzení bývať v rodinnom dome č. XXX ako aj užívať dotknuté pozemky. Ďalej sa žalovaná zaviazala,
že v prípade choroby nevládnosti bude žalobkyni z jej strany poskytnutá všetka potrebná pomoc a
starostlivosť, vrátane zabezpečenia lekárskej starostlivosti. Žalobkyňa uviedla, že vzájomné vzťahy sa
stali neakceptovateľnými, pričom podľa žalobkyne tieto už nemožno do budúcna napraviť. Žalovaná

o žalobkyňu neprejavuje žiaden záujem, o jej osobu, potreby, zdravotný stav, absentuje akákoľvek
starostlivosť. Tým, že ju žalovaná ignoruje, nekomunikuje so žalobkyňou, čo negatívne vplýva na
žalobkyňu, prečo ona trpí a nepriaznivo to vplýva na jej zdravotný stav. Uvedené pociťuje žalobkyňa
ako nevďak a formu ubližovania, čo viedlo k strate dôvery žalobkyne voči žalovanej. Žalobkyňa súčasne
uvádza, že nemá prístup do celého domu, ale užíva len jednu miestnosť, bez akéhokoľvek prístupu
do kuchyne, prípadne zvyšku nehnuteľnosti, čo podľa názoru žalobkyne nenapĺňa charakter ničím
nerušeného užívania nehnuteľnosti bez akéhokoľvek obmedzenia. Súčasne v prípade nevyhnutnosti je

odkázaná len na pomoc syna Y. a vnučky L.. Žalobkyňa vyjadrila ten záver, že dochádza k hrubému
a sústavnému porušovaniu dobrých mravov, a preto žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru.
Žalobkyňa pripojila k žalobe Darovaciu zmluvu č.l. 5-6, Výzvu na vrátenie daru č.l. 7, poštový podací
hárok č.l. 8, výpis z listu vlastníctva č.l. 9, úmrtný list č.l. 10, výpis o doručení od slovenskej pošty č.l. 17.2 Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že žaloba je nedôvodná,
neopodstatnená a zbytočne zaťažujúca súd, nakoľko zo strany žalovanej neprišlo k hrubému porušeniu

dobrých mravov voči žalobkyni. Žalovaná uviedla, že matka k nej nemá dobrý vzťah, pričom sa však
snaží s matkou komunikovať, volá ju do domácnosti, niekedy to robí prostredníctvom dcéry H.. Žalovaná
uviedla, že vzťahy sú dlhodobo konštantné, pričom k zásadnej zmene pomerov nedošlo v roku 2013,
pričom žalobkyňa odmieta komunikovať s rodinou žalovanej a zvýhodňuje svojho syna Y. D., ktorý ju
chodí pozrieť, a s ktorým požívajú alkoholické nápoje. Žalobkyňa sa dokáže o seba postarať sama,

pričom žalovaná jej opakovane ponúkla pomoc, o čo však žalobkyňa nemala záujem. Žalovaná uviedla,
že rok 2013 bol označený účelovo, nakoľko pôvodne prebiehalo konanie na Okresnom súde v Trnave
pod spzn. 14C/84/2011, ktoré bolo vzaté späť a konanie bolo zastavené. Žalobkyňa sa snažila, aby
žalovaná jej vyhovela a súhlasila s tým, aby mal Y. D. (brat) trvalý pobyt v nehnuteľnosti, s čím žalovaná
nesúhlasila, nakoľko brat požíva alkoholické nápoje a nemá žalovaná s ním dobrý vzťah jednak kvôli
alkoholuaskutočnosti,žebratzneužívapohostinnosťmatky.Žalobkyňasapokúsilapresadiťtrvalýpobyt

syna Y. D. v nehnuteľnosti, s čím žalovaná nesúhlasila. Žalobkyňa nakoniec podala trestné oznámenie
na žalovanú. Žalovaná má za to, že jej správanie nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalovaná
rešpektuje postoj žalobkyne, ktorá nemá záujem o jej spoločnosť, čo ju síce mrzí, ale nie je schopná
s tým nič urobiť. Žalovaná dodola, že do nehnuteľnosti investovala 80000-90000 eur, keď predala byt
v Trnave, aby mohla zhodnotiť dar od žalobkyne, pričom žalobkyňa o zámere žalovanej vedela, a aj

preto sa rozhodla nehnuteľnosť darovať jej. Žalovaná a jej rodina opakovane volali žalobkyňu do svojej
domácnosti, avšak táto to odmietla.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil sa s
Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 11.1.2008, s výpisom z listu

vlastníctva č. XXX, s úmrtným listom Y. D., s výzvou na vrátenie daru zo dňa 18.4.2011, a zistil
nasledovný skutkový stav veci.

4. Dňa 11.01.2008 bola uzavretá darovacia zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorou jej darovala
nehnuteľnosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Zeleneč - parcelu registra C pod

č. XXXX/XXX - vinice vo výmere 463 m2, parcelu č. XXXX/XXX - záhrady vo výmere 444 m2, parcelu
č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 429 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na
parcele č. XXXX/XXX, všetko zapísané na LV č. XXX Okresného úradu v Trnave, katastrálny odbor.
Žalovaná sa súčasne zaviazala v článku III, aby mohla žalobkyňa ako darkyňa bezplatne, doživotne a
bez akýchkoľvek obmedzení bývať v rodinnom dome č. XXX ako aj užívať dotknuté pozemky. Súčasne

bol dohodnutý osobný záväzok v podobe pomoci žalovanej žalobkyni v prípade choroby a nevládnosti.

5. Na pojednávaní dňa 17.05.2016 zotrvali obe strany na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, pričom
žalujúca strana uviedla, že späťvzatie pôvodného žalobného návrhu nevykonala žalobkyňa z vlastnej
vôle.

6. Z obsahu zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 17.06.2015 (č.l. 43-44) plynie, že žalobkyňa podala
trestné oznámenie na žalovanú pre uvedenie do omylu ohľadne podpísania späťvzatia pôvodnej žaloby.
ZuzneseniaORPZ vTrnaveč.l.47-48plynie,žetrestnéoznámeniežalobkyneboloodmietnuté,nakoľko
skutok nie je trestným činom.

7. Na pojednávaní dňa 10.04.2017 zotrvali obe strany na svojich skutkových tvrdeniach s tým, že
žalujúca strana poukázala na závery rozhodnutia 14C/84/2011, kde obrana žalovanej bola vyhodnotená
ako účelová.

8. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že má jednu izbu, potrebovala by kuchyňu, pričom tam už nemôže
ani žiť. Uviedla, že žalovaná povedala, že na kuchyňu nemá peniaze, nech ju to postaví syn, potom
syn dostal úraz na nohu, nemohol voziť materiál. Žalobkyňa uviedla, že nemôže variť ani spávať.
Chodí na nákupy, s dvomi taškami, pričom chcela platiť poplatky (dane) u starostky, pričom dcéra
uvedené jej neumožnila a platila poplatky ona. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná s rodinou ju obchádza,

netrávia s ňou vianoce. Syn ju na štedrý deň príde navštíviť a následne ide domov.

9. Žalovaná uviedla, že o začiatku to bolo celkom dobre, ale babka povedala, že chce kuchyňu
postaviť pre Y., aby mal kde bývať, ktorý je roky rozvedený. Bojuje za to, aby tam toho bratadostala. V dome nebolo kúrenie, nebola dobrá elektrika, od podlahy sme to všetko spravili, robila mi
to firma, potom sme išli na Obecný úrad, ale bez môjho súhlasu nezapísali bratovi trvalý pobyt, a
odvtedy sú problémy. Žalobkyňa užíva nehnuteľnosť bezplatne, pričom vodné stočné si ide zaplatiť a

nekomunikuje s nami, vzadu má svoju izbu a zvlášť kúpeľňu a má prívod na automatickú pračku.
U lekára s matkou nebola, lebo matka sa od žalovanej dištancuje. Zo začiatku to nebolo zlé, ale
keď do toho vstúpil brat, tak to začalo, bolo to v roku 2009. Brat a jeho deti chodia za žalobkyňou,
pričom žalovaná im v tom nikdy nebránila. Žalovaná k otázke, či plní osobný záväzok uviedla, že by ho
plnila, pričom keby žil otec, bolo by to inak, za problémy môže brat, žalobkyňa chodí s nákupmi

a je pravda , že varí, a to aj pre brata, ešte aj cigarety mu kúpi. Žalovaná by žalobkyňu odviezla
k lekárovi, ale ona nechce.

10. Svedok Y. D. uviedol, že má rád aj mamu aj sestru. Podľa svedka žalovaná sľúbila, že pristavia
kuchyňu nič sa z toho nestalo, za mamou chodí pravidelne každý týždeň. To, že pristavia kuchyňu
mi hovorila moja mama. Svedkom priamo toho nebol. Žalobkyňa sa mu stále sťažuje a plače mi

do tel. Máva navarené. Svedok uviedol, že svedok uvádza, že so žalovanou sa neháda, rozprávali sa
naposledy so žalovanou cca 2-3 týždne alebo mesiac.

11. Svedkyňa L. D., uviedla, že účastníčky sa nanavštevujú sa, pričom si i myslí, že príčina toho je
to, že babke nebolo dovolené to čo chcela. Vždy keď tam príde, tak sa jej babka len sťažuje a

svedkyňa si ju vypočuje, žalobkyňa nemôže spávať a hlavne sa kvôli tomu trápi. Svedkyňa uviedla, že
ešte dávnejšie ako tak spolu komunikovali, aj volali babku na Vianoce a posledné 3-4 roky už vôbec,
keď bola chorá, tak tam ani neprišla. Uvedené vie svedkyňa od babky.

12. Svedkyňa H. Y. uviedla, že babka chce naspäť dom. Neviem z akého dôvodu , dom sa prerobil.

Problém vznikol, preto lebo mamin brat si tam chcel dať trvalý pobyt, mama s tým nesúhlasila s tým,
že predtým tam býval a trvalý pobyt tam nemal.. Dom bol starý, babka chcela dať dom mame, aby
sa tento zrekonštruoval, nakoľko mamin brat nemá na to prostriedky. Malo to tak byť, že žalobkyňa
mala mať s nami kuchyňu, mali tam byť dvere kde je sadrokartón a keď bude chodiť Vítko na
návštevu tak, aby mal kde chodiť fajčiť.

13. Dňa 21.04.2017 doručila žalobkyňa súdu podanie, a to predloženie dôkazov - žalobný návrh vo veci
14C. Výzva na vrátenie daru zo dňa 18.04.2011, zápisnicu z pojednávaní, stanovisko k vykonanému
dokazovaniu, rozsudok vo veci samej v konaní 14C/84/2011.

14. Obsah výpovedí a listinných dôkazov predložených súdu dňa 21.04.2017 sa obsahovo zhoduje so
súčasným konaním s tým, že podľa výpovede svedka Y. D. na pojednávaní dňa 21.03.2012 žalovaná
ponúkala možnosť užívať kuchyňu žalobkyni, prípadne jej budú variť. V súčasnosti sú však medzi
stranami nezhody.

15. Z obsahu výzvy na vrátenie daru zo dňa 17.06.2011 plynie, že žalobkyňa vyzvala žalovanú, aby
v lehote 7 dní od doručenia výzvy vrátila dar vcelku nadobudnutý na základe Darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 11.1.2008 navrhovateľke, pretože konaním z jej
strany dochádza k porušovaniu zákonom predpokladaných zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a k nedodržaniu jej povinností vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena

v prospech navrhovateľky.

16. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

17. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.20. V predmetnej veci mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa
11.1.2008, darovala žalobkyňa žalovanej nehnuteľnosti v katastrálnom území Zeleneč bližšie uvedené
vo výroku rozsudku, a zároveň bolo zriadené vecné bremeno ktoré spočívalo v práve žalobkyne a jej

manžela Y. D. bezplatne, doživotne a bez akéhokoľvek obmedzenia bývať v rodinnom dome súp. č.
XXX, a bezplatne a doživotne užívať predmetné pozemkové nehnuteľnosti. Touto zmluvou sa žalovaná
zaviazala aj k poskytovaniu všetkej potrebnej pomoci a starostlivosti, vrátane zabezpečovania lekárskej
starostlivosti bezplatne a doživotne, v prípade choroby alebo nevládnosti svojich rodičov. Žalobkyňa od
doby darovania bývala v jednej miestnosti, v rámci ktorej spáva aj varí, má tu zriadený sprchovací kút aj

WC. Súd mal ďalej výpoveďou účastníkov a svedkov preukázané, že s žalovaná s deťmi nekomunikujú,
nenavštevujú sa, a žalobkyňa okrem svojej miestnosti ďalšie miestnosti rodinného domu neužíva,
neužíva ani kuchyňu odporkyne, a v podstate sa zdržiava iba vo svojej časti ktorá sa nachádza vzadu.
V predmetnej veci mal súd preukázané, že navrhovateľka vyzvala odporkyňu na vrátenie daru listom,
z ktorého je nepochybné vrátenia ktorých konkrétnych nehnuteľností sa domáha, z akého dôvodu, a v
akej lehote, keď navrhovateľka považovala správanie sa odporkyne za nevďak a ubližovanie

21. Súd konštatuje, že dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne
platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

22. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné
správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri
posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú

intenzitu, alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne,
nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného
možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To
znamená, že treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k

obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Negatívne správanie sa obdarovaného
k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa
musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie
je možné považovať správania sa jedného účastník ak druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi,

keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne
možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade
o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by
bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného

darcu.

23. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko sa nestotožnil
s argumentáciou žalobkyne, že by sa žalovaná o žalobkyňu žiadnym alebo primeraným spôsobom
nezaujímala alebo jej nepomáhala, z dôvodu, že tento stav fakticky vyvolala a udržiava sama žalobkyňa

svojímvlastnýmrozhodnutímakonaním.Súdkonštatuje,žezvykonanéhodokazovaniamápreukázané,
že žalobkyňa vedome odmieta pomoc od žalovanej a jej rodiny, čo potvrdila aj pri svojej výpovedi,
rovnako uvedené potvrdili aj svedkovia. Súd ďalej konštatuje, že z obsahu svedeckej výpovede H. D.
(ktorá nebola rozporovaná) má súd preukázané, že žalovaná a jej rodina sa snažili obnoviť vzťahy a
ponúkali pomoc žalobkyni, ktorá to však odmietla, a teda ide o jej vlastné rozhodnutie, ktorého dôsledky

nemôže prenášať na žalovanú. Súd konštatuje, že celý stav, ktorý medzi účastníkmi nastal bol vyvolaný
konaním žalobkyne a jej osobným rozhodnutím odmietať pomoc od žalovanej, pričom súd má za to,
že správanie žalovanej v danej situácii nemožno hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko keď niekto vytrvale odmieta pomoc, nekomunikuje s druhou stranou, môže si za svoj stav
sám. Súčasne mal súd preukázané z výpovede Y. D. v konaní 14C (č.l.80 druhý odsek výpovede),

že navrhovateľka umožňovala užívať kuchyňu žalobkyni, táto to však odmietla. Súčasne mal súd z
konania - výpovedí preukázané, že žalovaná nebráni v užívaní pozemkov podľa úvahy žalobkyne, a to aj
rodinnými príslušníkmi (bratom Y.), čo nebolo sporované. Ďalej súd konštatuje, že považuje za nespornú
skutočnosť medzi účastníkmi, že žalovaná bola obdarovaná aj z dôvodu, že nehnuteľnosti zachová azhodnotí (často uvedené býva primárnym motívom darcov v záujme zachovania majetku, ktorý celý
život budovali), pričom vzhľadom na okolnosti mal súd preukázanú vedomosť žalobkyňa o následnom
spolužití so žalovanou (o jej presťahovaní). Momentom ako žalovaná nadobudla nehnuteľnosť, získala

právo užívať nehnuteľnosť a požívať z nej plody, pričom toto právo jej prislúcha. Uvedené bolo známe aj
žalobkyni, a teda tak ako je oprávnená z vecného bremena, je súčasne povinná rešpektovať vlastnícke
právo svojej dcéry a tým aj užívacie právo a súčasne jej osobnostné práva (obdobne viď rozhodnutie
NS SR 3Cdo 130/94). Argument, že žalobkyňa nemôže užívať nehnuteľnosť bez obmedzenia teda
neobstojí,nakoľkoprávožalovanejmáobmedzenievpodobeprávažalovanejnaužívanienehnuteľnosti,

ktoré nebolo zriadením vecného bremena obmedzené. Ak by súd pristúpil k takému výkladu, že
žalobkyňa môže kedykoľvek vstupovať kamkoľvek v súlade so závermi o neobmedzenom užívaní, tak by
takýtovýkladneprimeraneavrozporesdobrýmimravmizasiaholdoprávadruhejosoby, oktorejvedela,
že sa do nehnuteľnosti nasťahuje. Rovnako argumentácia a dokladovanie skutočností, že žalobkyňa si
hradila určité náklady sama neobstojí, nakoľko tak robila predčasne pred žalovanou s cieľom vyvolania
stavu, ktorý by bol spôsobilý pre rozhodnutie o vrátení daru. Súd na základe vykonaného dokazovania

(svedecké výpovede, vyjadrenia, doklady o úhrade) dospel k záveru, že žalobkyňa vyvíja úsilie tak, aby
boli splnené podmienky pre vrátenie daru (nekomunikuje s dcérou, odmieta pomoc a potom poukazuje
na to, že dcéra pomoc neposkytuje) a snaží sa navodiť tento stav. Súd je toho názoru, že nemožno
takémuto konaniu priznať právnu ochranu, nakoľko je to konanie vedomé, a práve toto konanie je v
rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa poukazuje na sústavnosť situácie, v ktorej sa nachádza. Súd

konštatuje, že áno stav je taký, že žalobkyňa s dcérou nekomunikuje (ani s jej rodinou), túto odmieta,
ale robí tak vedome s cieľom domôcť sa vrátenia daru, pričom však tento stav vyvolala sama žalobkyňa
(súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR 2Cdo 81/97, podľa ktorého nenavštevovanie
darcu pri príležitosti sviatkov a jubileí nie je hrubé porušenie dobrých mravov). Ďalej žalobkyňa
argumentovala osobným záväzkom, ktorý žalovaná neplní. Súd konštatuje, že žalovaná neplní tú časť

záväzku, ktorú žalobkyňa odmieta, pričom nemožno od žalovanej spravodlivo žiadať plnenie, ktoré
sa pre marenie z druhej strany nedá splniť, a súčasne nemožno od žalovanej žiadať, aby každý deň
skúšala plniť nesplniteľnú úlohu, ktorá je marená pre správanie druhej strany. Súčasne súd v konaní
nemal preukázané, že by žalovaná vedome neposkytla pomoc v prípade ohrozenia života a zdravia
žalobkyne, pričom bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ani o žiadnu pomoc dcéru nežiadala. Ak by

súd pristúpil na argumentáciu žalobkyne a schválenie jej správania a postoja, tak by musel byť prijatý
záver, že keď sa darca rozhodne na základe subjektívneho zhodnotenia, že určitú osobu odmieta, a
nekomunikuje s ňou a odmieta od nej pomoc, tak by vždy na základe subjektívneho rozhodnutia boli
splnené podmienky na vrátenie daru a uvedená situácia by sa nedala zvrátiť, postačilo by len dostatok
času.. Súd je toho názoru, že uvedený názor sa nemôže presadiť, nakoľko je v rozpore s ustálenou

rozhodovacou praxou, ktorá vždy žiada skúmať aj postoj a podiel darcu na situácii, ktorá predchádza
prípadnému vráteniu daru (rovnako rozhodnutie NS SR 2Cdo 5/97 z ktorého si súd dovolí citovať:
„Z citovaného zákonného ustanovenia (§630) vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva
darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho
nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa
obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu
vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám
sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou
nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by

sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež
nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade
o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného“.). Súd má za
to, že žalovaná sa snažila dostáť svojmu záväzku, ktorý nemohla splniť pre postoj protistrany. Súd

ďalej dospel k záveru, že konanie žalobkyne je skutočne vyvolané záujmom o zabezpečenie trvalého
bývania pre syna Víta, prípadne na revíziu pôvodného rozhodnutia o darovaní a nového usporiadania
vzťahov dedičov, pričom takéto snahy nemôžu požívať právnu ochranu, nakoľko uvedené nie je
dôvodom na vrátenie daru bez splnenia zákonných podmienok, bez ohľadu na možný dobrý úmysel
žalobkyne, prípadne možno voči ostatným deťom predchádzajúceho nespravodlivého darovacieho aktu.

Uvedenému svedčí aj podané trestné oznámenie na žalovanú. Pričom toto podanie bolo odmietnuté.
Súdkonštatuje,žesamotnétrestnéoznámenienemožnopovažovaťzahrubéporušeniedobrýchmravov
(rovnako viď rozhodnutie NS SR 3Cdo 53/2006). Súd v súvislosti so späťvzatím žaloby tento procesný
úkon nevyhodnotil, ako skutočnosť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňa sa mohla domáhaťzmeny uvedeného úkonu, ako aj riešiť procesnými prostriedkami v danom čase a nie s odstupom
štyroch rokov v rámci iného súdneho konania, pričom uvedený dôvod nebol dôvodom na výzvu na
vrátenie daru. Súd uvedené opätovne vyhodnotil ako účelovú snahu žalobkyne. Za daného skutkového

stavu súd vyvodil, že v konaní nebolo zistené také správanie sa obdarovanej (žalovanej) voči darkyni
(žalobkyni) a členom rodiny, ktoré by bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov,
alebo menej závažné správanie sústavného charakteru, ktorý by zavinila. Právne vzťahy založené
prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva ochranu
s tým, že skutočne až naplnením skutočností uvedených § 630 Občianskeho zákonníka môže dôjsť

k zrušeniu uzavretého zmluvného vzťahu a k navráteniu vlastníctva darcu, ktoré však v tomto konaní
neboli splnené. Súd k argumentácii žalobkyne, že je viazaný názormi a závermi vyjadrenými v konaní
14C 84/2011(rozsudkom vo veci), konštatuje, že s uvedeným sa nestotožňuje, nakoľko toto rozhodnutie
bolo zrušené, pričom v tomto konaní bolo vykonané samostatné dokazovanie, pričom súd dospel k iným
skutkovým záverom, pričom právne posúdenie vychádza z rovnakých ustanovení, len závery sú s iným
výsledkom.

24. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

náhrada trov konania by prináležala žalovanej, avšak vzhľadom na sociálnu, ekonomickú situáciu
žalobkyne súd pri aplikácia citovaného zákonného ustanovenie v ktorom je zakotvené moderačné
právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania prihliadol na osobné,
majetkové, zárobkové pomery na strane žalobkyne, ktorá je poberateľkou starobného a vdovského
dôchodku (čl. 21 spisu) a teda nachádza sa v nepriaznivej finančnej situácii a dôchodok jej postačuje

len na úhradu najnutnejších životných nákladov (na základné životné potreby ako strava, lieky). Súd
súčasne zohľadnil ako dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že už jedno konanie prebehlo,
pričom v tom konaní bola žalobkyňa úspešná, čo ju viedlo k predpokladu, že aj v opakovanom konaní
bude úspešná. Súd tiež vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že aj keď žalovaná
neporušila vzhľadom na skutočnosti uvedené v ods. 23 hrubým spôsobom dobré mravy, mala by sa

podľa názoru súdu vo vzťahu k žalobkyni snažiť viac, pričom si musí uvedomiť, že žalobkyňa jej
poskytla hodnotný dar, ktorý žalovaná s vďakou prijala, za čo by sa mala odmeniť žalobkyni láskavosťou,
trpezlivosťou, toleranciou a porozumením, aj keď niekedy to môže považovať za nespravodlivé voči nej
samej. Preto súd v danom prípade s poukazom na sociálny aspekt na strane žalobkyne a už aj tak
narušené vzťahy (aj keď vyvolané žalobkyňou), ako aj predchádzajúce súdne konanie, žalovanému

ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Súd súčasne vychádzal z toho, aby neboli
zhoršené vzťahy medzi účastníkmi z dôvodu náhrady trov, pričom vzťahy vinou žalobkyne a tretej
osoby sú už narušené. Záverom súd žalovanej pripomína, že naďalej musí konať v súlade so svojimi
záväzkami, na ktoré sa zaviazal tak, aby nevyvolala nové skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, o
dôvodnosti obdobného návrhu v budúcnosti, pričom musí dostáť svojím záväzkom pre prípad choroby

a nemohúcnosti žalobkyne, pokiaľ táto to bude schopná prijať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.