Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207713
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714207713.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
konajúcim na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočky zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zast. Advokátskou

kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: S. N.,
L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y. XXXX/X, G., o zaplatenie 6.225,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6. júna 2017, č.k. 4C 92/2014-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 5.021,63
eur s príslušenstvom a v časti o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (podanú na súd dňa 21.08.2014
pôvodným žalobcom spol. CETELEM SLOVENSKO a.s.), ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal
zaplatenia sumy 6.225,89 eur, úroku 15,99 % ročne zo sumy 5.641,81 eur od 03.08.2011 do zaplatenia a
úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 6.185,01 eur od 01.10.2011 do zaplatenia. Žalovanému priznal
plný nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca argumentoval tým, že na základe zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzavretej dňa 02.12.2009 medzi spol. CETELEM SLOVENSKO a.s.
a žalovaným, poskytol jeho právny predchodca spol. CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanému účelový
spotrebiteľský úver na kúpu nábytku a zariadenia domácnosti vo výške 6.000 eur, a že žalovaný sa
zaviazal úver a celkové náklady s ním spojené splatiť formou 72 pravidelných mesačných splátok vo

výške 136,61 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.01.2010. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný
súhlasil so Všeobecnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a podľa ktorých
mala spol. CETELEM SLOVENSKO a.s. právo zmeniť dohodnutú výšku úrokovej sadzby, ak sa úver
použije na iný účel alebo ak sa v stanovenej lehote nepreukáže účel jeho použitia. Spol. CETELEM
SLOVENSKO a.s. odfinancovala žalovanému sumu 5.784 eur a zvýšila mu výšku mesačnej splátky na
137,63 eur pri zachovaní počtu splátok. Žalobca tvrdil, že žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne

a včas neplnil, a do podania žaloby zaplatil len 762,37 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok
odstúpila spol. CETELEM SLOVENSKO a.s. dňa 09.08.2011 od úverovej zmluvy s účinnosťou od
30.09.2011 a dlh žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu. Žalobca poukázal na to, že ku dňu
02.08.2011 nebol žalovaným uhradený dlh vo výške 6.225,89 eur, pozostávajúci zo zvyšku úverovej
istiny 5.641,81 eur, dlžných úrokov z úveru 497,42 eur, dlžného poistného z úveru 45,78 eur a nákladov,
spojených s uplatnením pohľadávky 40,88 eur, pričom si uplatňuje aj dohodnutý úrok vo výške 15,99

% ročne z dlžnej úverovej istiny a zákonný úrok z omeškania zo sumy 5.641,81 eur, predstavujúcejdlžnú sumu bez nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, sa nedostavil.

3.Vykonanýmdokazovanímustálil,žežalovanýpožiadalprávnehopredchodcužalobcuspol.CETELEM
SLOVENSKO a.s. písomnou žiadosťou zo dňa 02.12.2009 na formulárovom tlačive podľa časti „B“ o
poskytnutie spotrebiteľského účelového úveru vo výške 6.000 eur s čerpaním formou jednorazového
financovania. Konštatoval, že v zmluve bola okrem výšky úveru uvedená výška mesačnej splátky 136,61
eur, počet mesačných splátok 72, splatnosť k 15-temu dňu v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí

úveru, výška RPMN 19,48 %, ročná úroková sadzba z úveru 15,99 %, a že zadná strana žiadosti/
zmluvy obsahovala drobným písmom Všeobecné podmienky spol. CETELEM SLOVENSKO a.s. pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty (ďalej len „Všeobecné podmienky“), s
ktorými sa mal žalovaný „oboznámiť a súhlasiť s nimi bez výhrad“. Podľa čl. III. bod 1.1 týchto
Všeobecných podmienok nachádzajúcich sa na rube žiadosti o poskytnutie úveru, prijatím návrhu
a teda okamihom uzavretia zmluvy bolo odoslanie písomného oznámenia o prijatí, adresovaného

klientovi, alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho
dohodnutej časti, uvedenej v návrhu, na účet predajcu. Právo veriteľa na odstúpenie od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bolo zakotvené v čl. III. 6.1. týchto Všeobecných podmienok tak, že veriteľ
je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu
účinnosti odstúpenia od zmluvy v prípade, že klient sa dostal do omeškania so zaplatením splátky

dlhšie ako 3 mesiace. Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, registrovaných na
úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX, bol žalovanému dňa 22.07.2010 poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 5.783,46 eur a podľa potvrdenia o prijatých splátkach na tomto úverovom prípade,
žalovaný splatil v období od 13.08.2010 do 14.12.2010 spolu sumu vo výške 762,37 eur. Listom zo dňa
09.08.2011, doručeným žalovanému dňa 11.08.2011, odstúpila spol. CETELEM SLOVENSKO a.s. od

úverovej zmluvy s odkazom na čl. III. 6.1. Všeobecných podmienok a vyzvala žalovaného na zaplatenie
6.225,89 eur (úverovej istiny, dlžných úrokov, poplatkov a poistného a zmluvnej pokuty za omeškanie) v
lehote do 14 dní. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č.k. 4C 92/2014-30 zo dňa 03.05.2017 na
návrh pôvodného žalobcu rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho univerzálnym právnym nástupcom
v dôsledku cezhraničného zlúčenia.

4. Súd prvej inštancie najskôr vyhodnotil, že v posudzovanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver a právne
vzťahy, vzniknuté z tohto zmluvného vzťahu, sa spravujú Občianskym zákonníkom, pričom tento právny
záver aj podrobne odôvodnil. S poukazom na čl. 2 ods. 1 až 3 C.s.p. a judikatúru najvyšších súdnych
autorít, podľa ktorých je aplikácia právnej úpravy inštitútu odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho

zákonníka pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia, posúdil vec právne podľa ust. 48 ods. 2, § 52
ods. 1, § 457, § 451 a nasl. Obč. zák. a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č.
102/2014 Z.z.. Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (spol. CETELEM SLOVENSKO a.s.)
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným dňa 02.12.2009, odstúpil dňa 09.08.2011,
právnym následkom čoho bolo zrušenie tejto zmluvy ex tunc v zmysle § 48 Obč. zák., keďže možnosť

odstúpenia od zmluvy veriteľom bola ako so žalovaným individuálne nedojednaná zakomponovaná
do jeho Všeobecných obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,samotnýmprávnympredchodcomžalobcu.Zuvedenéhovyvodilzáver,žežalovanémutakvznikla
povinnosť v zmysle ust. § 457 Obč. zák. vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu iba to, čo od neho podľa
zrušenej zmluvy dostal, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo zaniknutej zmluvy v zmysle

§ 451 a nasl. Obč. zák.

5. S poukazom na znenie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v znení zák. č. 102/2014 Z.z., podľa
ktorého orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania alebo inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, na výklad
jeho účinnosti Najvyšším súdom SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 12/2014 judikoval, že predmetné
ust. § 5b sa od jeho účinnosti (01.05.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom,
ako i na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2015, podľa

ktorého, ak je v čase rozhodovania súdu vo veci účinné ust. § 5b cit. zákona, je súd povinný ho aplikovať,
i keď sa súdne konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 102/2014 Z.z., posudzoval otázku premlčania
žalovaného nároku a aplikujúc ust. § 100 ods. 1 veta prvá, § 101 a § 107 ods. 1 Obč. zák. dospel k
záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu uplatnil právo žalobouna súde dňa 21.08.2014, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, ktorú posudzoval vo vzťahu
ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 11.08.2011, kedy bolo odstúpenie od
zmluvy doručené žalovanému (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Vysvetlil, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný

právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane, a jeho
dôsledkom je zánik zmluvy, zánik práv a povinností oboch zmluvných strán, vyplývajúcich zo zmluvy.
Dňom doručenia odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy žalovanému, teda dňa dňom
11.08.2011, nastali účinky odstúpenia od zmluvy, došlo k zrušeniu zmluvy, a zo zrušenej zmluvy bol
každý z jej účastníkov povinný vrátiť to, čo z nej získal v zmysle § 457 Obč. zák.. Ustálil, že právny

predchodca žalobcu mohol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia po prvýkrát uplatniť na súde
dňa 12.08.2011, pričom dvojročná premlčacia doba mu uplynula dňa 12.08.2013. Keďže žalobu na súd
podal dňa 21.08.2014, súd prvej inštancie ju z dôvodu premlčania nároku žalobcu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal plný úspech v spore,
priznal nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie v rozsahu zamietnutia žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 5.021,63 eur s príslušenstvom, a žiadal rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zopakoval dôvody svojej žaloby,
podrobne rozpísal obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čiastky ktoré žalovaný zaplatil, a skladbu
jeho dlhu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že ním uplatnený nárok je v časti bezdôvodného
obohatenia premlčaný ako ani s právnym posúdením plynutia premlčacej doby. S poukazom na ust. §
112 Obč. zák. a na skutočnosť, že si návrhom zo dňa 11.01.2012 svoj nárok uplatnil na Rozhodcovskom

súde v Bratislave mal za to, že rozhodcovské konanie spôsobuje spočívanie premlčacej doby a to
aj v prípade, že rozhodcovský súd konal na základe rozhodcovskej doložky, neskôr posúdenej ako
neplatnej. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodcovský súd vydal dňa 17.02.2012 pod sp. zn. 3738/12
rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného na plnenie, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.03.2012. Mal za to, že počas konania na rozhodcovskom súde premlčacia doba neplynula. Uviedol,

že následne podal návrh na vykonanie exekúcie, doručený exekútorovi dňa 14.05.2012, na základe
čoho sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie a opäť prestala plynúť
premlčacia doba. K výsledku exekučného konania vysvetlil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 1Er 1628/2012-15
zo dňa 15.05.2013 zamietnutá a exekúcia bola rovnakým súdom uznesením č.k. 1Er 1628/2012-22

zo dňa 26.05.2014 zastavená. Všetky listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia priložil k odvolaniu.
Vzhľadom na ním uvedené skutočnosti mal za to, že počas rozhodcovského konania a exekučného
konania premlčacia doba neplynula a jeho nárok v časti bezdôvodného obohatenia vo výške 5.021,63
eur s príslušenstvom nie je premlčaný.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, a že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť, a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď po preskúmaní predloženého spisu a

napadnutého rozsudku vyhodnotil, že zamietnutie žaloby v napadnutom rozsahu z dôvodu premlčania
žalovaného nároku je nesprávne, pretože je založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

11. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že žalobca právne posúdenie ním uplatneného nároku
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v odvolaní nenamietal ani

ničím nespochybnil (vzhľadom na odvolacie námietky, ktorými vyjadril len nesúhlas so záverom o
premlčanínímuplatnenéhonárokuvrozsahubezdôvodnéhoobohatenia),pretoodvolacísúdtotoprávne
posúdenie jeho nároku súdom prvej inštancie, ktoré je aj správne, ani nepovažoval za sporné.12. Za nesprávny však odvolací súd vyhodnotil záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného
nároku. Z predloženého spisu ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by bola v spore vznesená
námietka premlčania, pričom práve z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie

posudzoval premlčanie ex offo s odkazom na v čase jeho rozhodovania platné a účinné ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní
žalobcu je však už všeobecne známe, že Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí
pléna dňa 7. februára 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného
súdu Košice II na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods.

1 Ústavy Slovenskej republiky nálezom, podľa ktorého „Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
Uvedené ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. tak dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v
Zbierke zákonov stráca účinnosť, čo znamená, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy po vyhlásení nálezu ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 v Zbierke zákonov nemôže ďalej sám,
bez návrhu, prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, ani na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a nebude môcť prihliadať ani na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, bez
zohľadnenia, či sa spotrebiteľ skutočne takýchto skutočností dovoláva. Z uvedeného vyplýva, že od

spotrebiteľa sa tak ako pred zavedením ust. § 5b do právneho poriadku SR vyžaduje aktivita, teda to, aby
sa spotrebiteľ skutočností, ktoré sú v jeho prospech aj reálne dovolával. Vzhľadom na vyššie citované
rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR potom odvolací súd nemohol schváliť postup súdu prvej inštancie
(i keď v tom čase súladný so zákonom), ktorý aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (nesúladné
s Ústavou SR) a ex offo, teda bez toho, aby bola v konaní žalovaným vznesená námietka premlčania,

prihliadal na premlčanie nároku, čo po právnom závere, že uplatnený nárok je premlčaný, viedlo k
zamietnutiu žaloby. Keďže v posudzovanej veci, ako vyplýva zo spisu, žalovaný námietku premlčania
nevzniesol,anapremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka(§100ods.1Obč.zák.),budeúlohou
súdu prvej inštancie v ďalšom konaní žalobcom uplatnený nárok v rozsahu o zaplatenie 5.021,63 eur
s príslušenstvom, správne právne posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, riadne

meritórne prejednať a opätovne o ňom rozhodnúť.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c)
C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. v napadnutej časti ako aj v závislej časti o trovách konania zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je právnym názorom

odvolacieho súdu viazaný (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.).

14. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).