Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/382/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312213691
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4312213691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: V.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XX/A, XXX
XX, proti žalovaným: 1./ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., D.. N. XXXX/X, 2./ Q. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. S. XXX, právne zastúpeným Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská
34, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1./ a 2./ rade proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20. októbra 2016, č. k. 12C/130/2012-270, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov III., IV., V., VI. p o t v r
d z u j e .

Žalobcovi voči žalovaným v 1./ a 2./ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 20. októbra 2016,
č. k. 12C/130/2012-270 (ďalej len "napadnutý rozsudok") zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu V.. V.
V., rodený V., narodený XX.X.XXXX, žalovanej v 1. rade S. H., rod. V., nar. XX.X.XXXX a žalovaného
v 2. rade Q. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX, k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XX, okres R., Y. C.

S., katastrálne územie F. C. S., vedených na OU R., katastrálny odbor R. k parcele č. XXX/X o výmere
946 m2 - záhrady, parcele č. XXX/X o výmere 654 m2 - zast. plochy a nádvoria, rodinný dom s. č. XXX
na parcele č. XXX/X.

1.2. Prikázal parcelu č. XXX/X o výmere 946 m2 - záhrady, parcelu č. XXX/X o výmere 654 m2 zast.
plochy a nádvoria, rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXX/X nachádzajúcich sa v k. ú. R., Y. C.
S., katastrálne územie F. C. S. a to do podielového spoluvlastníctva a to S. H., rod. V. vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 3/4 z celku a Q. V., rod. V., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 z celku.

1.3. Rozhodol, že žalovaná v 1. rade je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 9.575 eur z titulu náhrady za
spoluvlastnícky podiel do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.4. Žalovaný v 2. rade je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 3.191,67 eura z titulu náhrady za
spoluvlastnícky podiel do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.5. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.6. Štátu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 %.2. Rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 136 ods. 1, §
137 ods. 1, § 142 ods. 1, § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") a § 255 ods. 1 CSP.

3.1. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaní v 1. a
2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX a to parcely č. XXX/X
záhrady o výmere 946 m2, parcely č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 654 m2, rodinného domu
s. č. XXX na parcele č. XXX/X a to žalobca v podiele 2/6 k celku, žalovaná v l. rade v podiele 3/6 k

celku a žalovaný v 2. rade 1/6 k celku. Žalobca, ako vyplýva zo zhodného tvrdenia žalobcu ako aj
žalovaných v 1. a 2. rade uvedené nehnuteľnosti neužíva, a to z dôvodu vzájomných konfliktov, nemá
ani kľúče od uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca podal návrh ešte pred podaním predmetnej žaloby o
zrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvatak, žejehospoluvlastníckypodielbudeprikázaný
žalovaným v 1. a 2. rade a jemu bude vyplatená primeraná náhrada, t.j. vyčíslená podľa všeobecnej
hodnoty nehnuteľností. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že všetci podieloví spoluvlastníci chcú

zrušiťavyporiadaťpodielovéspoluvlastníctvo,tiežvpriebehukonaniazostalonesporné,žereálnadeľba
nehnuteľností nebola možná, aj keď v zmysle nariadeného znaleckého dokazovania, táto by možná
bola, čo sa týka pozemkov, avšak by bolo potrebné riešiť prechod cez cudzie pozemky, čo by zaťažilo
všetkých podielových spoluvlastníkov a teda podieloví spoluvlastníci sa zhodli, že reálna deľba nie je
možná. Žalobca v záujme urýchlenia konania sa pokúsil o objektívne určenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti za účelom prípadného uzatvorenia súdneho zmieru a obrátil sa na realitné kancelárie, s
tým, aby z týchto dôkazov sa dala všeobecná hodnota nehnuteľnosti ustáliť. Žalovaní i napriek tejto
snahe žalobcu nepristúpili na uzatvorenie súdneho zmieru, s tým, že neakceptovali vyjadrenie realitných
kancelárií a žiadali, aby bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená znaleckým dokazovaním. Na
základe znaleckého dokazovania, ktoré bolo v tomto konaní nariadené, bola určená všeobecná hodnota

nehnuteľností a to zaokrúhlene 38.300 eur.

3.2. V priebehu konania právny zástupca žalovaných i napriek tomu, že žalovaní nemali žiadne námietky
voči znaleckému posudku, žiadal, by boli započítané investície vložené žalovanými v 1. a 2. rade do
nehnuteľností, ktoré určil vo výške 13.024,43 eur.

4.1. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom v prvom rade je súd povinný skúmať,
či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov, podľa výšky podielov. Tento
spôsob vyporiadania súd uváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva
obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna

deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy,
nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súhlas s
právnymi predpismi (napr. stavebné predpisy). Reálne rozdelenie stavby je možné len vtedy, ak na
základe stavebných úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci, pričom
samostatnosť týchto vecí je daná aj ich funkčnosťou. Na reálne rozdelenie stavby na dve alebo viac

samostatných vecí nestačí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom a stavbu
možno reálne rozdeliť len vertikálne.

4.2. Pri úvahe o tom, či je vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva k pozemku, na
ktorom je postavená stavba jeho reálnym rozdelením dobre možné, súd vždy prihliadne na to, aby

rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom, alebo na susediacom pozemku
znemožnený prístup k stavbe. V prípade, ak nie je rozdelenie veci možné, súd prikáže vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pojem primeraná náhrada je v súlade s konštantnou
judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci
podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - zodpovedajúci podielu spoluvlastníka, ktorý

bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci
všeobecnej cene veci. Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom mieste, s tým, že túto náhradu
určí súd, zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať
spoluvlastnícky podiel.

5.1. V danom prípade súd postupoval v zmysle zákona, pričom v prvom rade sa zaoberal, či je
možná reálna deľba vecí, teda nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo a zároveň súd
vychádzal aj zo všeobecnej hodnoty vecí, teda hodnoty všetkých nehnuteľností tvoriacich podielové
spoluvlastníctvo, ktorých výška bola ustálená súdnym znalcom vo výške 38.300 eur a ktorá všeobecnáhodnota nehnuteľností v rámci dokazovania prestala byť medzi stranami sporu sporná. Ako vyplýva zo
znaleckého dokazovania, reálna deľba bola možná len ohľadne pozemkov, avšak znalec uviedol, že je
potrebný ďalší znalecký posudok z odboru stavebníctva, ako aj prechod cez cudzie pozemky, s tým, že

s poukazom na závery tohto znaleckého posudku sa strany sporu zhodli, že reálna deľba možná nie je.

5.2. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali, aby bola započítaná v rámci širšieho vyporiadania hodnota vložených
investícií. Súd poukázal na skutočnosť, že v danom prípade by išlo o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle, avšak ide o samostatný nárok, ktorý mal byť uplatnený samostatným

výrokom v zmysle prípadnej zmeny petitu žaloby, ktorý žalovaní v 1. a 2. rade neuplatnili, keďže v
prípade, že si žalovaní mienili uplatňovať proti žalobcovi iný nárok, je na nich, aby ho uplatnili riadnou
žalobou, nakoľko v prípade, že by súd o tomto nároku aj rozhodoval, rozhodoval by súčasne so žalobou
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva aj o ďalšom nároku, a muselo byť ísť o dva samostatné výroky,
nakoľko i začatie konania prípadného vzájomného návrhu, ktorým je súd viazaný a nemôže ho prekročiť
a o ktorom musí teda súd rozhodnúť samostatným výrokom. Súd poukázal na skutočnosť, že žalovaní v

1. a 2. rade boli zastúpení advokátom, z tohto dôvodu súd nebol povinný poučovať právneho zástupcu.

5.3. Z týchto dôvodov súd na započítanie uvedených investícií neprihliadol, pretože žalovaní v 1. a 2.
rade si samostatným návrhom tieto neuplatnili, keďže súd musí o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a o prípadných investíciách a iných majetkových nárokoch rozhodovať samostatnými

výrokmi.

6.1. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že návrh žalobcu bol podaný
dôvodne, pričom aj samotní žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva v zmysle návrhu žalobcu a jedinou spornou skutočnosťou bola výška náhrady za

spoluvlastnícky podiel žalobcu. Vzhľadom na znalecké dokazovanie a určenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností, ako aj s poukazom na prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej v l. rade, ktorá
je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/6 k celku a žalovanému v 2. rade, ktorý je podielovým
spoluvlastníkom 1/6 k celku, súd po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu, prikázal
spoluvlastníckypodielžalobcužalovanýmv1.a2radetak,žedopodielovéhospoluvlastníctvažalovanej

v l. rade boli prikázané nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/4 z celku a do vlastníctva
žalovaného v 2. rade v podiele 1/4 z celku.

6.2. Zároveň súd rozhodol, že žalovaná je povinná, s poukazom na všeobecnú hodnotu nehnuteľností,
voči ktorej žalovaní v 1. a 2. rade nemali námietky, zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky

podiel vo výške 9.575 eur a žalovaný v 2. rade 3.191,67 eura.

7.1. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a
2. rade, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uviedli, že na základe vykonaného dokazovania a jeho obsahu majú žalovaní

za to, že v zmysle ust. § 365 ods. 1, písm. b), e), f), g) a h) CSP súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a taktiež
súprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboli
uplatnené.

7.2.Spoukazomna§220ods.2CSPkonštatovali,žeodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancievčasti
odsekov 31. a 32. odôvodnenia rozsudku ohľadne uplatnených investícii zo strany žalovaných, nespĺňa
náležitostí predpísané zákonom, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozsudku, aby bolo rozhodnutie
jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné.

7.3. Súd prvej inštancie nevykonal žalovanými navrhnutý dôkaz - výsluch svedka Z. H., ktorej výpoveď
mala smerovať práve k sporným investíciám do predmetných nehnuteľností. Súd v podstate žiadne
dokazovanie týkajúce sa investícii žalovanej v 1. rade do predmetných nehnuteľností nevykonal, pričom
zo strany žalovaných boli tieto riadne uplatnené (písomne aj ústne na pojednávaní) pričom boli doložené

faktúrami, príjmovými pokladničnými blokmi a početnou fotodokumentáciou.

8.1. Je nepochybné, že strana žalovaných mala záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo so
žalobcom v širšom zmysle, keďže v tomto smere uplatňovala prostriedky procesného útoku - uplatnenie,vyčíslenie a doloženie dokladov k vykonaným investíciám. Strana žalovaných opätovne zdôrazňuje, že v
rámci konania, a to až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie vyhlásilo za skončené, riadne a
včas uplatnila investície vykonané do predmetných nehnuteľností. Je vecou súdu sa s takýmto návrhom

žalovaných zaoberať a vysporiadať, pričom k tomuto mal viesť aj výsluch v konaní navrhnutého svedka,
ktorý sa nachádzal priamo pred pojednávacou miestnosťou a bol pripravený vypovedať. Súd však návrh
na vypočutie uvedeného svedka zamietol. K vykonaným investíciám okrem výsluchu samotnej žalovanej
nevykonal súd žiadne dokazovanie.

8.2. Z uvedeného má strana žalovaných za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď
návrh na doplnenie dokazovania naznačeným smerom zamietol, pričom tým znemožnil strane
žalovaných uplatňovať v konaní ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany smerujúce k vykonaným
investíciám. Vykonané investície zodpovedali nevyhnutnosti a neodkladnosti ich vynaloženiu na
zabránenie hroziacim škodám, ktoré by vzhľadom na havarijný stav nehnuteľnosti mohli vzniknúť. Je
tiež nepochybné, že žalobca o rekonštrukcii nehnuteľností vedel, tzn. svojim eventuálnym nesúhlasom

sa zúčastnil na procese rozhodovania o spoločnej veci.

8.3. Žalovaní tiež apelovali na fakt, že žalobca do úmrtia matky žalovanej v 1. rade, jeho babky, ktorá
zomrela dňa XX.XX.XXXX, až do júla 2011 neprejavil akýkoľvek záujem na jeho podiele z dedičstva na
predmetných nehnuteľnostiach. Do tejto doby sa nijako nezaujímal o to, v akom stave sa predmetné

nehnuteľnosti nachádzajú, nemal vedomosť o potrebe, resp. nevyhnutnosti vykonania rekonštrukcie
(svoju babku navštevoval sporadicky), ktorá prebiehala už od roku 2009. Dokonca možno uviesť, že v
rámci hodnotenia dôkazov súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadal na vyjadrenia žalovaných
a v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia si z celého vykonaného dokazovania a najmä v prospech
žalobcu „vytiahol“ len tie časti, ktoré sa mu podľa jeho úvah (ktoré v rámci odôvodnenia rozhodnutia

bližšie nerozvinul) „hodili“ na odôvodnenie svojho rozhodnutia.

8.4. Žalovaní mali za to, že súd nerešpektoval základné zásady civilného procesu, skutkový stav
vyhodnotil jednostranne v neprospech žalovaných, odmietol vykonať navrhnutý dôkaz, ktorý mal
smerovať k vykonaným investíciám a v odôvodnení predmetného rozsudku sa vôbec nevysporiadal

uvádzanými relevantnými skutočnosťami, ktoré uviedli žalovaní, resp. právny zástupca žalovaných a
ktoré priamo podmieňujú náležité zistenie skutkového a právneho stavu veci. Súd prvej inštancie tak
sám svojim konaním podmienil zmätočnosť a nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti

napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

10.1. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) , ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
10.3. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

11. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol,
preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
celom rozsahu.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Z konania nevyplynuli okolnosti,
ktoré by znemožňovali zrušenie podielového spoluvlastníctva. Uvedené potvrdzuje aj samotný faktspoločnej „vôle“ strán sporu a podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. Odvolacími
dôvodmi spôsob vyporiadania dotknutý nebol. V procese vyhodnocovania spôsobov vyporiadania
taktiež súd prvej inštancie správne konštatoval, že vec nemožno dosť dobre rozdeliť, aby spĺňala

svoje ekonomické určenie najmä tiež z dôvodu, hoci priľahlé pozemky boli deliteľné samotný pozemok
na ktorej stojí domová nehnuteľnosť a ďalšie drobné stavby deliteľné rozumne neboli. K uvedenému
záveru spoločnou predstavou o deliteľnosti prišli nielen samotné strany sporu, ale aj zo znaleckého
posudku (ktorý sa ale netýkal delenia domovej stavby) vyplynul názor znalca, podľa ktorého aj v
prípade rozdelenia domovej stavby, by prípadné delenie priľahlých pozemkov nebolo bez sťaženia

(napr. spoločný prechod cez pozemok a pod.). Súd prvej inštancie teda vylúčil (subsidiárne prednostný)
spôsob vyporiadania predmetu vyporiadania správne. Odvolací súd správnosti k postupu dopĺňa, že
vzhľadom na skutočnosť existencie jednoduchého domu s jedným vstupom a izbovej vybavenosti domu,
by nebolo ani logicky dosť dobré riešenie delenia medzi troch spoluvlastníkov bez toho, aby predmetné
nehnuteľnosti nestratili hospodársky účel. Z tohto pohľadu nebolo na mieste túto otázku riešiť v rámci
odborného posudzovania znalcom.

13.1. V konaní po vykonaní znaleckého dokazovania za účelom zistenia všeobecnej hodnoty
vyporiadavaných nehnuteľností nebola sporná všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znalcom
vo výške 38 300 eur.

13.2. Spornou, a to bolo hlavným dôvodom odvolania žalovaných v 1. a 2. rade bola skutočnosť, že
podľa ich názoru súd sa nevysporiadal, a preto aj nevykonal ďalšie dokazovanie, ohľadne investícii,
ktoré mali žalovaní v 1. a 2. rade na vyporiadavaných nehnuteľnostiach vykonať. Žalovaní tvrdenia o
investíciách z rokov 2009 až 2015 uplatnili v priebehu konania v roku 2016.

13.3. Vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva sa vykonáva v širšom slova zmysle na
návrh účastníka; v rámci tohto vyporiadania sa prihliada nielen na to, či a do akej miery niektorý zo
spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec, ale prípadne aj na to, či pri hospodárení so spoločnou vecou
účelne vynaložil náklady nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Dôsledkom týchto nákladov
potom nemusí byť zvýšenie ceny spoločnej veci; pretože obvykle ide o zabezpečovanie nevyhnutnej

údržby a nutných opráv, dosiahne sa spravidla to, že sa vec neznehodnotí nad rámec bežného
opotrebenia (Ro NS ČR, sp. zn. 3 Cz 29/1992). Vyporiadanie v širšom zmysle prichádza podľa judikatúry
do úvahy len na návrh účastníka podľa § 79 ods. 1 OSP alebo na vzájomný návrh odporcu podľa § 97
ods. 1 a § 98 OSP. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený ani nebol podaný vzájomný návrh,
nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať (Ro NS SR, sp. zn. 2 Cdo 53/2004). (Fekete, L:

Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 812).

14. Obsahom poučovacej povinnosti je poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu.
Súd je povinný poučiť strany o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné
predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky,

prípadne ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú
spojenésprevedenýmiprocesnýmiúkonmiaakojepotrebnésplniťprocesnúpovinnosťzozákonaalebo
z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti súdu ale nepatrí návod, čo by strana mala alebo mohla v
danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo,
čohodlávkonaníurobiť.Poučovaciapovinnosťsatýkanajmätýchprocesnýchprávapovinností,ktorých

realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného
práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo
345/2012).

15. Z dôvodu, že rozsah poučovacej povinnosti je vymedzený zákonom, reflektuje CSP aj na aplikačné

problémy, ktoré vznikli v konotáciách poučovania o procesných otázkach, ktoré mali svoj základ v
hmotnom práve. Predovšetkým sa to dotýkalo inštitútu vecnej legitimácie. Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 197/2010, otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne
určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto
nedostatku žalobcu poučiť. Obdobne to platí aj pre formuláciu žalobného petitu (k tomu porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 125/2011). Vzhľadom na priamy odkaz o rozsahu
procesnej manudukačnej povinnosti súdu bude teda aj v tomto prípade poučenie neprípustné (Števček.
M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 600 s.).16. Súd nepoučuje strany o procesných právach a povinnostiach v rozsahu uvedenom v CSP (§ 160
ods. 1) a o práve zvoliť si zástupcu alebo sa obrániť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP), ak je

stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec alebo
člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je strana zastúpená advokátom,
právnickou osobou zriadenou alebo založenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo
fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Pokiaľ je splnená na

strane strany sporu niektorá z vyššie uvedených podmienok, vychádza z prejudiciality, že jeho právo na
princíp rovnosti zbraní je zachované, nakoľko je tu splnený kvalifikačný predpoklad o vedomosti znalosti
procesných práv a povinností. V tomto prípade sa preto manudukačná povinnosť súdu nevyžaduje.
Taktiež by bolo nadbytočné poučovať stranu sporu o práve zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na
Centrum právnej pomoci (za splnenia predpokladov podľa § 160 ods. 3 CSP), a to taktiež z dôvodu
prítomnosti osobitného kvalifikačného predpokladu (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
603 s.).

17. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu zakladá konštitutívne a
nové hmotnoprávne usporiadanie vzťahu podielových spoluvlastníkov. Ak návrh na širšie vyporiadanie

nebol urobený a nebol podaný ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom slova zmysle nemožno
vykonať. O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho
vyporiadania, vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, a nielen v rámci výroku o náhrade
za spoluvlastnícky podiel. Pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až
právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, pričom pohľadávka z vynaložených nákladov

vzniká až od okamihu ich vynaloženia.

18. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že
strana žalovaných sa prostredníctvom svojich podaní účinne nedomáhala tzv. širšieho vyporiadania
zrušovaného podielového spoluvlastníctva, preto ani odvodene nemožno hovoriť, že súd o vyporiadaní

v širšom zmysle nerozhodol, resp. nevykonal navrhnuté dokazovanie za účelom takého rozhodnutia.
Z obsahu spisu (jednotlivých podaní žalovaných) nevyplynula nepochybná procesne prejavená vôľa
„žalovať“ žalobcu o vyporiadanie tvrdených investícii na nehnuteľnosti. „Prejavenú“ vôľu žalovaných,
ktorú realizovali vo svojich podaniach zo dňa 6.6.2016 (č. l. 185), na pojednávaní dňa 7.6.2016 a podaní
zo dňa 17.6.2016 (č. l. 189) možno kvalifikovať ako tvrdené dôvody (o potrebe „započítania“), na základe

ktorých žiadali v rámci vyporiadania v užšom zmysle slova znížiť hodnotu nároku oproti prikázaniu veci
do vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. Išlo o uplatnený prostriedok procesnej obrany.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu podaniam a vyjadreniu právneho zástupcu na pojednávaní v tom
čase obsahovo chýbala prejavená procesná vôľa nárokovať si tvrdené investície procesne relevantným

spôsobom. Vyjadrenia žalovanej strany ohľadne investície (ktorá už ako pohľadávka hmotnoprávne
mohla existovať) navrhovali znížiť (podľa vyjadrení započítať) na vyporiadavaciu primeranú náhradu,
ktorá ešte v tom čase neexistovala (pohľadávka z primeranej náhrady ešte nevznikla). Ak
uvedeným podaniam obsahovo chýbala prejavená vôľa domáhať sa širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva vzájomnou žalobou (a žalobnou žiadosťou na povinnosť zaviazať žalobcu), potom

uvedené podania nezaložili súdu povinnosť vyporiadavať podielové spoluvlastníctvo v širšom zmysle,
a to aj samostatným (žalovanými nevyjadreným) výrokom. Uvedené teda ani nezakladalo povinnosť
vykonať navrhované dôkazy. Vzhľadom na zastúpenie strany žalovaných advokátom, potom súd prvej
inštancie svoju poučovaciu povinnosť nezanedbal.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovaným priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).