Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 12, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316202385
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4316202385.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlo Mýtna 48, Bratislava 821 08, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: P. W.,
X.XX.XXXX, X. XX/X, S., Č. D., o zaplatenie 1 921,75 Eur , takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 494,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od
16.1.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Súd v r a c i a žalobcovi Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré
mesto 811 07, IČO: 35831154 časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 82,80 Eur v lehote do 30
dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) v podanej žalobe žiadal, aby
súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 1 921,75 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 1

921,75 Eur od 16.01.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 25.6.2004 uzatvorená zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“); na základe ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver
s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z bankového účtu mala žalovaná
schválený úverový rámec vo výške 995,82 Eur a bola povinná platiť veriteľovi štandardnú mesačnú
splátku vo výške 33,19 Eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú

disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie
veriteľ vystavil ku dňu 6.1.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2015
obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s
prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 921,75 Eur.
Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku teda predstavuje sumu vo výške 1
921,75 Eur.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal dňa 26.4.2016 pod č. k. 15C/53/2016-34 platobný rozkaz.
Platobný rozkaz bol uznesením OS Levice zo dňa 11.5.2017 pod č.k. 15C/53/2016-49 zrušený v zmysle
§ 266 ods. 3 CSP, nakoľko sa ho žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.3. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na

uvedené sa počnúc dňom 1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP.

4. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 20.6.2017 pod č. k. 15C/53/2016-50 vyhovel návrhu
spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., aby do konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 15C/53/2016 na miesto doterajšieho žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské

Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpil nový žalobca: Intrum Justitia Slovakia, a.s., so sídlom
Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, Bratislava. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 19.7.2017.

5. Postupujúc podľa § 292 CSP súd žalovanú ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a
o jej procesných právach a povinnostiach. Žalobu s prílohami, procesné poučenie spolu s výzvou, aby
sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 15 dní, súd žalovanej doručil do vlastných rúk dňa 22.3.2018.

Žalovaná v podaní zo dňa 28.3.2018 uviedla, že nechápe prečo bola vyzvaná súdom o okamžité
uhradenie celej sumy (prečo neboli odpočítané jej platby) keď neporušila dohodu o platení splátok,
ktorú uzatvorila so žalobcom o splátkach k jej dlžobe, od novembra 2016 vo výške 50,00 Eur. Priložila
k podaniu výpis z banky ako dôkaz, že splátky mesačne pravidelne plní.

6. Žalobca podaním oznámil súdu, že žalovaná počas súdneho konania zaplatila časť svojho dlhu a to
od 18.11.2016 do 17.8.2018 po 50,00 Eur (spolu 22 platieb) t.j. spolu 1 100,00 Eur. Z dôvodu čiastočnej
úhrady pohľadávky berie žalobca žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 1100,00 Eur s
prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Taktiež žalobca zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie
394,81 Eur (poplatky a sankčný úrok), s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Navrhol, aby súd

konanie v časti späťvzatia žaloby konanie zastavil. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravil
žalobný petit a žiadal zaviazať žalovanú k zaplateniu 426,94 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania v
závislosti od úhrady jednotlivých platieb, splátok.

7. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 12.10.2018 rozhodol v zmysle § 180

CSPvneprítomnostiprávnehozástupcužalobcuakoižalovanej,keďžedoručeniemaliriadnevykázané.
Pojednávanie nežiadali odročiť z dôležitého dôvodu.

8. Po vykonaní dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny
stav:

Dňa 25.6.2004 uzatvoril právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka,
a.s. v zastúpení Slovenské kreditné karty, a.s. so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej
karty S. F. - O. F. O. Č.. XXXXXXXX (ďalej aj Pôžičková karta), na základe ktorej žalovanej bola vydaná
Pôžičková karta prostredníctvom ktorej mohla čerpať peňažné prostriedky do výšky dohodnutého

úverového rámca, ktorý bol v priebehu zmluvného vzťahu navýšený až na 995,82 Eur pri štandardnej
mesačnej splátke 33,19 Eur (údaj zistený z výpisu kreditnej platobnej karty). V čl. IV bod 4 Zmluvy je
uvedené, že žalovaný vyhlasuje, že pred podpisom tejto Zmluvy sa oboznámil s Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohy, s týmito súhlasí a zaväzuje sa ich dodržať.

9. Z Výpisu z Pôžičkovej karty vykonaného ku dňu 6.1.2016 za zúčtovacie obdobie od 1.1.2009
do 31.12.2015, vyplýva, že debetné transakcie predstavujú 3 572,13 Eur, kreditné transakcie 2 658,14
Eur. Z výpisu je ďalej zrejmé, že debetné transakcie okrem čerpania úveru zahŕňajú rôzne poplatky,
úroky z dlžnej sumy, sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky za správu kartového účtu, náklady

na vymáhanie pohľadávky. Vo výpise sa niekoľkokrát nachádza položka „Náklady vymáhania do
vyhl. okamžitej splatnosti“, naposledy dňa 25.2.2013. Dňa 17.12.2013 je v popise transakcie uvedené
„Postúpenie pohľadávky na vymáhanie“ a dňa 24.4.2014 sa však už vo výpise uvádza položka „Náklady
vymáhania po vyhl. okamžitej splatnosti“. Žalobca však súdu nepredložil žiaden doklad o tom, že došlo
k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a tiež že túto skutočnosť oznámil žalovanej.

10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.11. Podľa § 145 CSP (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne v rozhodnutí vo
veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného o späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie .

13. Žalobca podanú žalobu zobral v časti o zaplatenie 394,81 Eur (poplatky a sankčný úrok) s
prislúchajúcim úrokom z omeškania ako i v časti o zaplatenie 1100,00 Eur s prislúchajúcim úrokom
z omeškania späť. Keďže žalobca podanú žalobu vo výške 1494,81 Eur zobral späť pred prvým
pojednávaním, súd konanie v tejto časti s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil.

14. Podľa § 2 písm. a/ zákona e. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy (25.6.2004) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2)
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka
spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytnutí spotrebiteľského úveru, najmä o výške

ročnej percentuálnej miere nákladov
.
17. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä podľa písmena a) sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením

možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov ak veriteľ chce túto možnosť využiť; g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

18. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom

úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý í spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba .

19. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinný od 25.6.2004), (1) Spotrebiteľ-skými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné22. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenia.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho
činnosti okrem iného je aj poskytovanie úveru.

24. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Uzavretá zmluva má
charakter spotrebiteľskej zmluvy a na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu
Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004. Okrem toho, keďže predmetom zmluvy je poskytnutie
finančných prostriedkov pre občana - spotrebiteľa, ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave zákona

o spotrebiteľských úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

25. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok z tlačiva Zmluva o vydaní a používaní „F. O. S. F. Č..
XXXXXXXX, ktorú podpísal zástupca za banku dňa 21.6.2004 a žalovaná dňa 25.6.2004. Je zrejmé, že
sa jedná o postupcom (právnym predchodcom žalobcu) vopred pripravený formulárový (typový) návrh,
ktorého obsah žalovaná nemala možnosť - až na osobné údaje - ovplyvniť. V zmluve č. XXXXXXXX z

25.6.2004 absentuje nielen údaj o úverovom limite, výške predpísanej splátky ale aj údaj o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, najmä výška úrokov z úveru i ročná percentuálna
miera nákladov. Nie je zrejmé, aká výška úverového limitu bola schválená, keďže žalobca k zmluve zo
dňa 25.6.2004 pripojil Návratku zo dňa 28.10.2004, ktorou bol schválený nový úverový rámec na sumu
12 000 SK (398,33 Eur) s novou minimálnou mesačnou splátkou 400 SK (13,28 Eur), ako i Návratku zo

dňa 21.8.2007 s novým úverovým rámcom 15 000 SK (497,90 Eur) s minimálnou splátkou 500 SK (16,60
Eur). V oboch Návratkách však nie sú uvedené žiadne iné údaje o úvere, úrokovej sadzbe, poplatkoch.
Návratka so schváleným úverovým rámcom na sumu 995,82 Eur so splátkou 33,19 Eur (v zmysle výpisu
z kreditnej platobnej karty) súdu predložená nebola, hoci žalobca v podanej žalobe tvrdí, že žalovanej
bol schválený úverový rámec vo výške 995,82 Eur a bola žalobcovi povinná platiť štandardnú mesačnú

splátku vo výške 33,19 Eur. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoje tvrdenie
žiadnym listinným dôkazom, že žalovanej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 995,82 Eur. Súd
je viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré nemôže prekročiť. Iné skutkové
tvrdenia ako právo na zaplatenie zo zmluvy žalobca resp. právny predchodca žalobcu v žalobe príp.
v inom písomnom podaní neuviedol. Žalobca, ktorý v tomto spore nie je spotrebiteľom, bol oprávnený

a povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, zároveň ich preukázať najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým súd vyhlási dokazovanie za skončené.

26. Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré by podľa zákona mala
mať. Predovšetkým neobsahuje údaj o RPMN, o výške úroku a poplatkov ako aj údaje o počte a

termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené.
Pokiaľ sa v tomto smere mala žalovaná riadiť Obchodnými podmienkami či Cenníkom, súd nepovažoval
tieto dokumenty za platné zmluvné dojednania, keď spotrebiteľ nemal možnosť nijakým spôsobom
ovplyvniť obsah týchto dokumentov, vyjadriť sa k nim. Tieto dokumenty ani nie sú žalovanou podpísané

a tiež žalobca nepreukázal, že by s ich obsahom žalovanú aj skutočne oboznámil. Navyše súdu
predložené Obchodné podmienky sú datované dňom 9.8.2004, pričom zmluva bola podpísaná dňa
25.6.2004. Súd má za to, že právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby údaje vzťahujúce
sa na úver uviedol zreteľne a zrozumiteľne do textu zmluvy tak, aby sa žalovaná s nimi mohla oboznámiť
už pri podpise zmluvy. A teda aby sa mohla oboznámiť so všetkými informáciami uvedenými v § 4 ods. 2

zákona č. 258/2001 Z.z. spôsobilými ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude
mať záujem o predmetný úver. Z ustanovenia § 4 ods. 5 jednoznačne vyplýva, že úrok alebo poplatky
majú byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie v obchodných podmienkach resp. cenníku,
pričom uvedenie týchto základných náležitostí je aj jednoznačným kritériom posudzovania, výhodnostiresp. nevýhodnosti úveru. Podobne na požadovanie úrokov nepostačuje uvedenie úroku následne po
uzavretí zmluvy vo výpise z účtu alebo na podobnej listine, keďže tu absentuje zmluvné dojednanie
oprávňujúce požadovať úrok alebo poplatky.

27. Súd poukazuje na to že z rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica z 10.10.2012 sp. zn.
17Co/215/2012, Krajského súdu Prešov z 12.3.2014 sp. zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu Žilina z
30.10.2013 sp. zn. 6Co/138/25013 vyplýva právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere musí
byť v zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil

ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru),
preto aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Tento nedostatok zmluvy
nemožno obhájiť ani prípadným tvrdením, že všetky podmienky čerpania a splácania revolvingového
úveru sú uvedené v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných
VÚB, a.s., hoci by aj žalovaná bola s nimi oboznámená. Tento názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozsudku 15Co/203/2015 zo dňa 15.4.2015.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že spotrebiteľ má právo byť informovaný
o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Výška úroku a poplatkov v zmluve zo dňa 25.6.2004 nie je uvedená. Taktiež zmluva neobsahuje ani
údaj o RPMN, na základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm.
g) cit. zákona). Z prehľadu (obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2015) predloženého žalobcom vyplýva, že
žalovaná čerpala výbermi platobnou kartou z bankomatu i rôznymi platbami čiastku vo výške 346,39
Eur. Žalovaná však na predmetnom úvere spolu zaplatila sumu 2 658,14 Eur a teda zaplatila viac ako jej

na istine bolo poskytnuté a preto nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky vo výške 426,94 Eur s prísl.
(uplatnené 1 921,75 Eur - vzaté späť 1 494,81 Eur) nie je dôvodný a súd ho (po čiastočnom späťvzatí)
v celom rozsahu zamietol.

29. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovi

právo na náhradu trov konania nevzniklo, a to ani v časti zodpovedajúcej výške istiny, vo vzťahu ku
ktorej súd konanie na základe späťvzatia žalobcu zastavil, nakoľko, ako vyplýva z vyššie uvedeného,
vzhľadom na výšku čerpanej istiny úveru a výšku celkových úhrad žalovanej, by žalobca nebol úspešný
ani v tejto časti žaloby. Žalovaná i keď mala vo veci úspech, v tomto konaní jej žiadne trovy konania
nevznikli a ani zo spisu nevyplývajú, preto súd vyslovil, že súd stranám sporu náhradu trov konania

nepriznáva.

30. Vzhľadom k tomu, že žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 1 494,81 Eur zobral späť pred
prvým pojednávaním, súd mu vo výroku tohto rozhodnutia vrátil podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák. č.
71/1992 Zb. v znení novely súdny poplatok krátený podľa § 11 ods. 4 cit. zákona o 1% najmenej však

6,70 Eur. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 115 Eur a zodpovedajúcu časť späťvzatiu s krátením
t.j. 82,80 Eur mu bude vrátená prevádzkovateľom systému podľa § 11 ods. 6 písm. b) cit. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).