Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202407
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8413202407.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Slovenský mliekarenský
zväz, so sídlom Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava, IČO: 17314402, právne zastúpený JUDr. Ivan
Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 35, 810 05 Bratislava 15, proti
žalovanému: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363,
o zaplatenie 53.503,01 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
č.k. 8Cb/26/2013-492 z 29.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v bodoch I. a III.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o návrhu
žalobcu na zaplatenie 53.503,01 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 53.503,01 eur s úrokom z omeškania vo výške:
- 8,5 % ročne zo sumy 4.228,56 eur od 20.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 4.140,29 eur od 15.10.2008
do zaplatenia,

- 7,5 % ročne zo sumy 3.852,64 eur od 04.11.2008 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 3.711,78 eur od 10.12.2008 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 3.598,33 eur od 10.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.783,99 eur od 10.02.2009
do zaplatenia, zo sumy 2.969,39 eur od 17.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.729,66 eur od 07.04.2009
do zaplatenia, zo sumy 3.058,54 eur od 09.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.136,71 eur od 10.06.2009
do zaplatenia, zo sumy 3.415,71 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.407,42 eur od 05.08.2009
do zaplatenia, zo sumy 3.294,07 eur od 09.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.303,77 eur od 09.10.2009

do zaplatenia, zo sumy 3.075,81 eur od 05.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.058,24 eur od 08.12.2009
do zaplatenia, zo sumy 2.922,51 eur od 12.01.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 9.10.2010 prihliadnuc na
viacnásobné zmeny žaloby sa domáhal zaplatenia sumy uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, vrátane
príslušenstva náhrady trov konania a náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že8.11.2007 podľa zásad upravených ustanovením § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. o pôdohospodárstve a
rozvoji vidieka žalovaný uzavrel odvetvovú dohodu so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka.

3. Žalovaný je nákupcom mlieka, pričom údaje o množstve nakúpeného mlieka poskytujú nákupcovia
mlieka pri nahlasovaní do rezortu výkazu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Platobná
povinnosť mu vzniká v zmysle čl. 9 bod 9,4 odvetvovej dohody, pričom žalobca je oprávnený mesačne
fakturovať výrobcovi - žalobcovi poplatky na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na
Slovensku v rozsahu 0,000332 eur/ 0,01 Sk za každý kilogram skutočného surového kravského mlieka.

4. Žalovaný v konaní namietal platnosť medziodvetvovej dohody uzavretej podľa zákona č. 274/2006
Z .z., nakoľko pôvodná právna úprava neumožňovala uloženie poplatkovej povinnosti pre účastníkov
trhu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný svoje záväzky voči zmluvným partnerom vyplývajúcim
z odvetvovej dohody uzavretej 30.11.2009 plnil, avšak popieral platnosť prvej medziodvetvovej dohody
a neuznával z nej vyplývajúce povinnosti prvej medziodvetvovej dohody zo dňa 8.11.2007. Poukázal

na ustanovenie zákona č. 284/2006 Z. z., ktorým sa upravuje uplatnenie niektorých opatrení na
organizovanie trhu a uzatváranie písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov.
Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu
výrobkov. Ak v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 284/2006 Z. z. nedôjde k uzavretiu odvetvovej dohody,
za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a

predávajúcimi za podmienok, že k tejto dohode pristúpi predávajúci, ktorých dodávka predstavuje
najmenej 60% z celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich. Žalovaný nemusel byť priamo
účastný odvetvovej dohody, nakoľko s prihliadnutím na znenie zákona, takúto odvetvovú dohodu za
zástupcov nákupcov mlieka uzatvára Slovenský mliekarenský zväz - žalobca.

5. Táto právna úprava bola od 1.1.2008 nahradená zákonom č. 543/2007 Z. z., ktorý priamo v § 13 ods.
1 až 4 riešil otázku písomnej odvetvovej dohody medzi združením podnikateľov, pričom ak je stranou
odvetvovej dohody štát zastúpený ministerstvom, možno určiť pre všetkých účastníkov trh poplatok
podľa osobitných predpisov. Aj napriek tomu, že účastníkom prvej medziodvetvovej dohody nebol štát,
táto jeho účasť, prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva SR, bola dohodou rozšírená už od

1.12.2009,atovzmysle§13ods.4zákonač.390/2009Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonč.543/2007
Z. z. Od účinnosti zákona č. 543/2007 Z. z., teda od 1.1.2008 je možné stanovovať poplatky na podporu
spotreby odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, čím vzniká aj povinnosť žalovanému
platiť takýto poplatok a poplatky rovnako tak je možné stanovovať i podľa dohôd uzatvorených pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona od 1.12.2009.

6. Žalobca svoje právo na platenie poplatkov žalovaných odvodzuje z odvetvovej dohody z 8.11.2007,
ktoré žiadnym spôsobom neodporuje priamo účinným právne záväzným aktom Európskej únie,
respektíve predtým európskych spoločenstiev. Tieto právne predpisy umožňujú členským štátom -
Slovenskej republike s cieľom financovania opatrení na podporu mlieka v spoločenstve na rozširovanie

trhov s mliekom a mliečnych výrobkov a na zlepšenie kvality, uložiť svojim výrobcom mlieka poplatok za
podporu závislosti od množstva mlieka alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trh. Nemožno sa teda
stotožniť s názorom žalovaného, podľa ktorého nie je pre vyberanie poplatku daný žiaden právny rámec
a jeho vyberanie je v rozpore s právnymi predpismi. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie
čl. 9 bodu 9.3 odvetvovej dohody z 18.11.2007, čl. 9 bod 9.43 odvetvovej dohody z 8.11.2007 a

čl. 9 bod 9.73 odvetvovej dohody z 8.11.2007. Žalobca na základe uzavretej odvetvovej dohody z
8.11.2007 požadoval platenie poplatkov podľa § 11 zákona č. 284 za jednotlivé mesiace od júla 2008 do
novembra 2009 v rozsahu 53.503,08 eur. Údaje o množstve nakúpeného mlieka poskytujú nákupcovia
mlieka pri nahlasovaní do rezortného výkazu Ministerstva pôdohospodárstva SR. Tie sú premietnuté
v jednotlivých faktúrach ktoré tvoria prílohy žaloby a žalovaný vyčíslenie, teda i objem nakúpeného

mlieka, žiadnym spôsobom nespochybnil, a preto ich súd prvej inštancie považoval za nesporné.
Neplatenie poplatku žalovaným znamená získanie nedôvodnej výhody, nakoľko práve z finančných
prostriedkov mliečneho fondu dochádzalo k propagácii mlieka a mliečnych výrobkov, ktorých účinok vo
forme zvýšeného záujmu o dané produkty pociťoval i žalovaný. Žalovaný podaním zo 4.10.2017 navrhol
prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. Navrhol riešenie

otázok, či ustanovenia nariadení č. 39 Nariadenia Rady ES č. 1255/1999 a čl. 183 Nariadenia Rady
ES č. 1234/2007 môžu byť aplikované priamo bez implementácie do vnútorného štátneho poriadku
SR s priamou účinnosťou na subjekty vnútroštátneho slovenského práva a či možno vyberať poplatky
od účastníkov trhu s mliekom podľa Nariadenia Rady ES č. 1255/1999, keď účastníkom odvetvovejdohody nie je štát a táto časť Nariadenia Rady ES nebola implementovaná do vnútroštátneho práva
SR. Za týmto účelom navrhol konanie prerušiť. Žalobca k návrhu žalovaného uviedol, že ide o otázky
účelovo formulované, ktoré predpokladane majú za úlohu oddialiť rozhodnutie vo veci, a ktoré nemôžu

byť predmetom prieskumu Súdnym dvorom EÚ. Má za to, že prvá otázka položená žalovaným vyplýva
priamo z čl. 288 ZF EÚ, pričom priama aplikovateľnosť nariadenia nevyvoláva žiadne pochybnosti,
keďže samotný čl. 288 ZF EÚ explicitne ustanovuje, že nariadenie má všeobecnú platnosť a že je
záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Takto formulovaná
otázka je tak bezpredmetná. Vo vzťahu k druhej otázke žalobca uviedol, že komunitárne právo nebolo

jediným východiskom pre vymedzenie práv a povinností pre vnútroštátne subjekty. Komunitárne právo
v danom prípade predstavovalo základný právny rámec, ktoré zabezpečovalo minimálny štandard práv
a povinností pre členské štáty a ich subjekty, pričom vnútroštátna právna úprava tieto práva upravila
extenzívne, rozšírila a delegovala práva a povinnosti na vnútroštátne subjekty. K stanoveniu poplatku
za podporu spotreby odbytu mlieka mohlo dôjsť dvoma rôznymi spôsobmi, a to buď by poplatky
vyberal priamo štát na základe komunitárneho práva a zmluvy uzatvorenej so svojimi výrobcami,

alebo v druhom prípade na základe zákonnej delegácie vnútroštátnej právnej úpravy prostredníctvom
záujmových združení podnikateľov, ktorí uzatvorili odvetvovú dohodu. Možnosť uzatvorenia takejto
dohody neodporuje komunitárnemu právu a jej účastníkom nemusí byť štát. Z uvedených dôvodov
považoval i druhú položenú otázku žalovaným za účelovú a ani jedna z otázok nie je nevyhnutná
pre rozhodovanie o veci, pričom v obidvoch prípadov sa otázky týkajú priamej účinnosti nariadenia a

následkov nevykonania ich transpozície, čo podľa čl. 288 ZF EÚ ani nie je možné.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci nie je daný predpoklad a nie sú splnené podmienky
na konanie o prejudiciálnej otázke, a preto nie sú splnené ani podmienky na prerušenie konania podľa
§ 162 ods. 1 písm. c) CSP. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s

argumentmi a právnym posúdením žalobcu v jeho vyjadrení z 18.12.2017, nakoľko v ňom dôsledne
a logicky zdôvodňuje, prečo prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
EÚ nie je potrebné. V ďalšom odôvodnení súd naň v celom rozsahu odkazuje, pričom len zdôrazňuje
priamu aplikovateľnosť nariadení vydaných ako záväzných právnych aktov bez spotreby ich ďalšej
implementácie. Predloženie takto formulovaných otázok formou prejudiciálnej otázky na Súdny dvor

Európskej únie preto súd prvej inštancie nepovažuje za potrebné a nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

8. Taktiež súd prvej inštancie poukázal na právny názor odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove,
vyjadrenie v uznesení č. k. 2Cob/94/2014-376 zo dňa 18.11.2015, v zmysle ktorého nie je v prípade daná
žiadnapochybnosťotom,ženariadeniavydanéEurópskouúniou,respektíveeurópskymspoločenstvom

sú priamo aplikovateľné na území Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie.

9. S poukazom na uvedené podanej žalobe preto v celom rozsahu vyhovel.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v konaní v plnom

rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej strane v plnej miere.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že pokiaľ žalobca

tvrdí, že odvetvová dohoda je záväzná aj pre žalovaného, hoci nie je členom žalobcu, žalovaný s
týmto tvrdením žalobcu súhlasí len do tej miery, že odvetvová dohoda zo dňa 8.11.2007 predstavovala
popri Obchodnom zákonníku ďalší právny základ, na základe ktorého bol žalovaný povinný uzatvárať
kúpne zmluvy na nákup surového kravského mlieka s výrobcami surového kravského mlieka, avšak
nepredstavuje právny základ na vyberanie akýchkoľvek jednostranných poplatkov zo strany žalobcu,

ktorý nie je členom a s ktorým neuzatvoril súkromnoprávnu zmluvu. Ďalej uviedol okrem iného, že čl.
39 predmetného Nariadenia Rady ES č. 1255/1999 o spoločnej organizácií trhu s mliekom a mliečnymi
výrobkami samo o sebe nemôže predstavovať právny základ na výber propagačného poplatku. K tomu,
aby členský štát ako napríklad aj Slovenská republika mohla tento poplatok vyberať, či už priamo alebo
prostredníctvom delegovaným súkromnoprávnych subjektov, je nutné v súlade s čl. 59 ods. 2 Ústavy

SR prijať vnútroštátnu legislatívu.

12. Má za to, že neexistuje žiaden zákon, ktorý by výslovne, t.j. je explicitne ustanovoval, že konkrétna
výška propagačného poplatku v zmysle čl. 39 predmetného nariadenia a spôsob jeho výberu budestanovená v odvetvovej dohode, ktorú medzi sebou uzatvoria záujmové združenia podnikateľov, ktorí
podnikajú na trhu so surovým kravským mliekom. Taktiež uviedol, že v žiadnom prípade zo zákona
č. 400/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2016, a to § 11 ods. 2 nevyplýva, že by propagačný

poplatok bolo možné považovať za všeobecnú obchodnú podmienku. Samotná odvetvová dohoda
zo dňa 8.11.2007 tento propagačný poplatok za všeobecnú obchodnú podmienku totiž nepovažuje a
upravuje ho samostatne v čl. 9. Má za to, že z ustanovenia čl. 9 bod 2 predmetnej odvetvovej dohody
vyplýva, že prostredníctvom propagačného poplatku sa financuje činnosť mliečneho fondu, ktorý si
zriadil žalobca spolu so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka, a to podľa zásad § 829 a nasledovne

Občianskeho zákonníka. Zotrval na tvrdení, že žalovaný má za to, že poplatková povinnosť musí
byť stanovená právnym predpisom tak, aby bola všeobecne zrozumiteľná a nie je možné poplatkovú
povinnosť odvodzovať extenzívnym výkladom právneho predpisu, ktorý navyše svojou povahou je
právnym predpisom, ktorý systematicky spadá do verejného práva. Má za to, že v žiadnom prípade
nie je možné extenzívnym výkladom pod všeobecné podmienky nákupu vsunúť stanovenie poplatkovej
povinnosti tretím stranám, ktoré nie sú členmi či u žalobcu alebo Slovenského zväzu prvovýrobcov

mlieka tak, ako to uviedol odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Ďalej mal za to, že súd prvej
inštancie mal podľa názoru žalovaného posúdiť platnosť čl. 9 odvetvovej dohody zo dňa 8.11.2007
výlučne len v zmysle ustanovení zákona č. 274/2006 Z .z. a nie v napadnutom rozsudku aplikovať zákon
č. 543/2007 Z. z. Má za to, že súd prvej inštancie aplikoval právnu normu inú, než ktorú aplikovať mal.
Podľa jeho názoru je tak toto tvrdenie arbitrárne, neúčinné, bez akejkoľvek presvedčivej argumentácie.

13. Súd prvej inštancie teda nesprávne interpretoval ustanovenie zákona č. 247/2006 Z .z. a aplikoval
nesprávny právny predpis, a to zákon č. 543/2007 Z .z. z dôvodu, že tento zákon nie je možné použiť
na odvetvovú dohodu zo dňa 8.11.2007 a v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
záverom, t.j. že na základe čl. 9 odvetvovej dohody zo dňa 8.11.2007 vznikla žalovanému voči žalobcovi

platobná povinnosť, a to z dôvodu, že žalovaný je ako nákupca účastníkom relevantného trhu. Taktiež,
ako je už vyššie uvedené, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, a tieto dva dôvody sú
potomdôvodomprezrušenierozsudkuodvolacímsúdom,mázato,žetaktiežniejemožnéaniaplikovať.
Vzhľadom na to, že žalovaný neuzavrel so žalobcom žiadnu súkromnoprávnu dohodu, v ktorej by sa
zaviazal prispievať do mliečneho fondu a odvetvová dohoda zo dňa 8.11.2007 bola uzavretá na základe

verejnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 274/2006 Z. z. o podpore pôdohospodárstva a rozvoji
vidieka a žalovaný tak zastáva názor, že táto pohľadávka, pokiaľ by bola aj dôvodná, predstavuje nárok
žalobcu na zaplatenie verejnoprávneho poplatku a táto pohľadávka by nevznikla zo súkromnoprávneho
záväzkového vzťahu tak, ako je to definované v § 489 Občianskeho zákonníka. Nie je preto tu možné
aplikovať ustanovenie § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka. Žiadal

preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie alternatívne, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobcu zamietne.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že argumentácia žalovaného v podanom
odvolaní týkajúcej sa aplikácie komunitárneho práva sa javí zmätočná, nakoľko žalovaný si vo vlastnej

argumentácií protirečí. V podanom odvolaní totiž na jednej strane sám priznáva, že nariadenie je
priamo aplikovateľné, na druhej strane tvrdí, že čl. 39 Nariadenia Rady ES č. 1255/1999 zo 17.5.1999
o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami údajne nemôže mať priamy účinok.
Výklad komunitárnej právnej úpravy a jej aplikácie na prejednávanú vec, ktorú žalovaný uvádza vo
svojom odvolaní žalobca odmieta, nakoľko ide o výklad, ktorý nerešpektuje bežné postupy výkladu

právnych noriem a zrejme vychádza z nepochopenia komunitárnej úpravy. Žalobca v prvom rade
poukázal na čl. 288 ZF EÚ, podľa ktorého nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej
celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Priamy účinok je teda materiálnym
aspektom priamej aplikovateľnosti nariadenia, o ktorej v zmysle čl. 288 ZF EÚ niet pochýb. Doktrína a
Súdny dvor nerozlišujú medzi priamym účinkom a priamou uplatniteľnosťou komunitárneho práva a oba

pojmy stotožňujú. Z uvedeného je tak možné dôvodiť, že priama aplikovateľnosť nariadenia nevyvoláva
žiadne pochybnosti, keďže samotný čl. 288 ZF EÚ (predtým čl. 249 ZES) explicitne ustanovuje, že
nariadenie má všeobecnú platnosť a že je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo
všetkých členských štátoch. Platí zákaz strán z pozície nariadenia alebo niektorého jeho ustanovenia
do vnútroštátneho právneho poriadku, ako je tomu v prípade smerníc, pretože by to mohlo vyvolať

pochybnosti o pôvode práv a povinností obsiahnutých v nariadení a o dátume účinnosti nariadenia.
Ďalej poukázal, že splnenie podmienok a súlad vnútroštátnej úpravy s komunitárnou bol prejednaný
európskou komisiou na zasadnutí riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych
trhov v Bruseli dňa 17.6.2008 tak, ako o tom informovala Európska komisia Slovenskú republikuzastúpenú Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v zmysle listu zo dňa 23.6.2008.
Taktiež žalobca poukázal, že žalovaný v podanom odvolaní rozoberá úvahu o právnom postavení
žalobcu, pričom žalovaný súčasne zamieňa právne postavenie mliečneho fondu a generalizuje ho

na právne postavenie žalobcu. Žalobca je záujmovým združením právnickým osôb, ktoré majú
svoju právnu subjektivitu a je právnickou osobou v zmysle ustanovení § 20f a nasl. Občianskeho
zákonníka. Argumentácia žalovaného, že nie je členom združenia údajne založeného podľa § 829 a
nasl. Občianskeho zákonníka preto neobstojí, pretože takéto združenie nie je právnickou osobou a
nemôže byť nositeľom práv a povinností na rozdiel od záujmového združenia právnickým osôb, ktoré

je právnickou osobou, ktorého členom bol v minulosti aj žalovaný, pričom sám kandidoval do jeho
orgánovajehoprávnusubjektivitunespochybňoval.Ďalejuviedol,žežalovanýpolemizujenadvýkladom
ustanovenia § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, pričom
svoju argumentáciu o nemožnosti stanovenia poplatku na podporu spotreby a odbytu mlieka založil tým,
že takýto poplatok by nemal byť všeobecnou podmienkou nákupu, pričom na ďalšie obsahové náležitosti
odvetvovej dohody, ktoré zákon nevylučuje, neprihliada. K stanoveniu poplatku na podporu spotreby

odbytumliekamohlodôjsťdvomarôznymispôsobmi,atobuďbypoplatkyvyberalpriamoštátnazáklade
komunitárneho práva a zmluvy uzatvorenej so svojimi výrobcami, alebo v druhom prípade na základe
zákonnej delegácii a vnútroštátnej právnej úpravy prostredníctvom záujmových združení podnikateľov,
ktorí uzatvorili odvetvovú dohodu. Pokiaľ záujmové združenia podnikateľov uzatvorili odvetvovú dohodu
v rámci zákonnej delegácie vykonanej ustanovením § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v

pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, vychádzajúc zo slova najmä, boli oprávnené na organizovanie trhu
s mliekom a mliečnymi výrobkami v záujme zabezpečenia propagácie, eventuálne podpory spotreby
a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov stanoviť aj poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a
mliečnych výrobkov, a takéto dojednanie bolo plne v kompetencii záujmových združení podnikateľov
uzatvárajúcich odvetvovú dohodu. Žalobca ďalej poukázal, že odmieta aj právnu argumentáciu založenú

na prijatých záveroch uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/26/2013 zo dňa
30.9.2014, na ktorú poukázal žalovaný. Poukázal, že išlo o otázky, ktoré už následne boli vyriešené.
Dôvodomnazrušenieboloibaskúmanie,čibolisplnenépredpokladynakonaniepredsúdom,respektíve
či daná vec patrí do právomoci súdu. Dôvod uvedený v rozhodnutí dovolacieho súdu sa tak týkal
výhradne kompetenčnej otázky, ktorá bola vyriešená v právne identickej veci v konaní pred Najvyšším

súdom SR sp. zn. 8RKs/2/2012. Poukázal, že po vrátení veci príslušnému okresnému súdu bolo vo
veci opätovne rozhodnuté, pričom bol vydaný aj medzitýmny rozsudok, ktorým súd rozhodol o základe
uplatňovaného nároku tak, že nárok žalobcu je čo do právneho základu oprávnený.

15. Vzhľadom na svoje vyjadrenie poukázal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a ani

jeden z kasačných dôvodov uvádzaných žalovaným vo svojom odvolaní v danom prípade neexistuje.
Odvolanie žalovaného je nedôvodné , a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

16. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu podaného žalovaným, pričom zotrval na svojich
dôvodoch uvedených v odvolaní. Následne svoje podanie ešte doplnil doplnením vyjadrenia zo dňa
3.10.2018azotrvalnatom,žečl.9predmetnejodvetvovejdohodyzodňa8.11.2007nemážiadenprávny
základ ani v čl. 39 Nariadenia 1255/1999, ani v texte zákona č. 274/2006 Z. z., pričom ide o arbitrárne,
bez akéhokoľvek právneho základu dohodnuté ustanovenie medzi dvoma subjektmi súkromného práva,

ktoré nemôže byť normatívnej povahy a nemôže zakladať platobnú povinnosť všetkým účastníkom trhu
v relácii k žalobcovi.

17. K uvedenému vyjadreniu sa žalovaný už po doručení tohto vyjadrenia a doplnenia k nemu už
nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

21. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k
realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,

ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

22. Odvolací súd taktiež poukazuje na odvolacím súdom vyslovený právny názor v uznesení č. k.

2Cob/94/2014-376 zo dňa 18.11.2015, ktorý okrem iného uviedol, že aj keď sa žalovaný bráni tým, že nie
je oprávnený sťahovať prvovýrobcom z kúpnej ceny poplatky Slovenský mliekarenský zväz 12.7.2010
priamoinštruujeTatranskúmliekareňktomu,žeakonákupcamáprávouplatniťsirefundáciupríslušných
finančných prostriedkov u výrobcov, teda aj u J. G. H.. Obdobne Ministerstvo pôdohospodárstva SR
listom z 23.6.2010 vyzvalo žalovaného k rešpektovaniu odvetvovej dohody, z ktorej od 1.12.2009 je

rozšírená aj účasť štátu prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva SR podľa § 3 ods. 4 zákona
č. 390/2009 Z. z., ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 543/2007 Z.z. a má platiť 0,332 eur za každú tonu
nakúpeného, respektíve predaného mlieka. Ďalej uviedol, že ak sa v úvode vychádza z toho, že na
relevantnom trhu nemôže vstúpiť do zmluvných vzťahov v rámci určitých odvetví samostatne a že takéto
odvetvové dohody sa uzatvárajú v rámci reprezentantov podnikateľov, tak samozrejme takúto dohodu

musel za výrobcov mlieka, respektíve nákupca mlieka uzatvárať príslušný zástupca, a to Slovenský zväz
prvovýrobcov mlieka, či Slovenský mliekarenský zväz s tým, že takéto odvetvové dohody sú potom
záväznépresubjekty,ktorýchzväzyzastupujú.Mázato,ževdanomprípadejeajpovinnosťouprispievať
poplatkami do Mliečneho fondu na potrebu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Potom
aj odvetvová dohoda z 8.11.2007 stanovuje povinnosť výrobcom mlieka a nákupcov mlieka prispievať

do mliečneho fondu sumou 0,01 Sk za každý kilogram mlieka, ktorý predávajú výrobcovia alebo ktorý
nakúpia nákupcovia od výrobcov. Pre odvolací súd vyplýva záväznosť z takejto odvetvovej dohody, a
teda aj povinnosť žalovaného ako nákupcu mlieka prispievať do mliečneho fondu.

23. Odvolací súd poukazuje aj na námietku týkajúcu sa výkladu komunitárnej právnej úpravy a jej

aplikácie na prejednávanú vec. Má za to, že táto námietka je neopodstatnená a účelová s poukazom
na to, že splnenie podmienok a súlad vnútroštátnej úpravy s komunitárnou bol prejednaný Európskou
komisiou na zasadnutí riadiaceho výboru pre spoločné organizácie poľnohospodárskych trhov v Bruseli
dňa 17.6.2008 pričom komisia vyslovila záver o súlade predkladaných programov s právnymi predpismi
spoločenstva. Projekt na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov bol schválený

Európskou komisiou práve z dôvodu, že bol v súlade s predpismi komunitárneho práva. Ďalej poukazuje,
že Európska komisia vyslovila záver o súlade projektu na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych
výrobkov s predpismi komunitárneho práva, a tak preto podnet na postup podľa § 162 ods. 1 písm. b)
CSP je bezpredmetný. Ďalej odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 284/2006 Z.
z., podľa ktorého odvetvové dohody môžu upravovať najmä druhy výrobkov, odrodu, kvalitu a množstvo,

termín dodávok, prevzatie výrobkov, platobných podmienok medzi združením podnikateľov, ktorí v
rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych odvetviach výroby, reťazca aj spojenia
čo znamená, že odvetvová dohoda sa môže týkať aj iných významných úprav v organizovaní trhu s
výrobkami. V danom prípade je ale povinnosťou prispievať poplatkami do Mliečneho fondu na potrebu
spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Platí odvetvová dohoda z 8.11.2007, ktorá preto

stanovuje povinnosť výrobcom mlieka a nákupcom mlieka prispievať do Mliečneho fondu za každý
kilogram mlieka, ktorý predávajú výrobcovia alebo ktorý nakúpia nákupcovia od výrobcov. Z uvedeného
potom vyplýva záväznosť takejto odvetvovej dohody, a teda aj povinnosť žalovaného ako nákupcu
mlieka prispievať do Mliečneho fondu. Uzatváranie odvetvových dohôd bez ich reálneho dopadu naosoby, ktoré z tejto dohody majú byť viazané by znamenala nadbytočnosť takejto zákonnej úpravy,
ak by nemala priamy dopad na účastníkov, ktorým bola táto odvetvová dohoda určená a s ktorou aj
počítal zákon (č. 284/2006 Z. z.). Je preto nutné, aby tí čo dohodu rešpektovali neboli znevýhodnení

pred tými, ktorí dohodu nerešpektovali a dohodnuté poplatky neplatili. Keďže žalovaný je účastníkom
na organizovanom trhu s mliečnymi výrobkami, je nákupcom mlieka od prvovýrobcov, pričom nákupcov
mlieka pri takýchto odvetvových dohodách zastupoval Slovenský mliekarenský zväz, a preto žalovaný
nemusel byť priamo účastný odvetvovej dohody. Odvolací súd je aj v tomto prípade toho názoru, že v
danom prípade došlo k riadnemu uzavretiu odvetvových dohôd a tieto sú záväzné pre nákupcov mlieka

a aj pre žalovaného.

24. Odvolací súd ďalej poukazuje, že v súvislosti s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní,
že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie totiž vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými názormi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, Kraska proti Švajčiarsku z 29.4.1993,
nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 410/06.

25. Štruktúra práva na odôvodnenie je potom rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Táto

normasauplatňujeajvodvolacomkonaní(§378ods.1CSPa§393ods.2CSP).Odôvodneniesúdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní (II.ÚS 78/05).

26. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd nemusí dať podrobnú
odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II.ÚS 76/07).

27. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP však dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia, pričom táto podmienka je podmienená stotožnením sa so skutkovými
i právnymi dôvodmi rozhodnutia prvoinštančného súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je
postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody, čo aj odvolací súd urobil.

28. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie

písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220
CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na nich odkazuje.

29. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní a po ich preskúmaní dospel

k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného
skutkového i právneho stavu.

30. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu úspešný, a preto sa odvolací súd
taktiež stotožňuje s výrokom súdu v prvej inštancie v časti o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní odvolateľ - žalovaný úspešný nebol, naopak úspešným bol žalobca.
Odvolací súd preto vyslovil, že priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle
ustanovení § 262 ods. 2 CSP.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).