Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Dáša Filová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/134/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201023.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: O.. E. U., nar. XX.XX.XXXX, Ž.
X/B, XXX XX T., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8625/2017-KaBa, ČRZ: 48659/2017 zo dňa
28.06.2017, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, sp. zn. 8625/2017-
KaBa, ČRZ: 48659/2017 zo dňa 16.06.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Dňa 25.04.2017 bola Centru právnej pomoci doručená žiadosť žiadateľa O.. E. U. o poskytnutie
právnej pomoci, ktorou žiadal na zastupovanie v súdnom konaní prebiehajúcom na Okresnom súde
Poprad, sp. zn. 15P/77/2017.
Žiadateľ zároveň so žiadosťou doložil kópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č.
7389/2017-BAM-DvN zo dňa 15.03.2017 o nároku na dávku v nezamestnanosti.
2. Na preukázanie príjmovej a majetkovej situácie žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb boli
predložené správnemu orgánu nasledovné doklady:
- Oznámenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 06.03.2017 o zaradení občana do
evidencie uchádzačov o zamestnanie,
- Potvrdenie sociálnej poisťovne č. 12416/2017-BAM-DvN o výplatných dávkach v nezamestnanosti
zo dňa 10.05.2017, menovaný mal v období od 01.10.2016 do 30.04.2017 vyplatenú dávku v
nezamestnanosti dňa 07.04.2017 vo výške XXX,XX,- €,
- Výpis z bežné účtu Q. banka a. s., za obdobie 01.03.2017 do 11.05.2017, prijaté platby, pôžičky zo dňa
09.03.2017, prijatá suma XXX,- € zo dňa 20.03.2017, prijatá suma XXX,- € zo dňa 23.03.2017, prijatá
suma XXX,- € zo dňa 10.04.2017, prijatá suma XXX,- €, zo dňa 19.04.2017 prijatá suma XXX,- €,
- Čestné vyhlásenie žiadateľa zo dňa 11.05.2017 zabezpečeného zaručeným elektronickým podpisom
doručeným do centra dňa 11.05.2017,
- Čestné vyhlásenie žiadateľa zo dňa 11.05.2017 zabezpečeného zaručeným elektronickým podpisom
doručené do e-schránky centra dňa 11.05.2017.3. Ďalej na preukázanie príjmovej situácie žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb boli vyhotovené
kópie dokladov, ktoré sú podrobne uvedené v rozhodnutí na str. 3 a 4.
Na základe zistených skutočností orgán verejnej správy - Centrum právnej pomoci v Bratislave vydal
rozhodnutie sp. zn. 8625/2017-KaBa, ČRZ: 48659/2017 zo dňa 16.06.2017, ktorým nepriznal nárok na
poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi O.. E. U..
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uviedol, že v prípade oprávnenej
osoby na účely zistenia jeho príjmu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalších spoločne
posudzovaných osôb a to: Z. U., nar. XX.XX.XXXX (syn) a P. U., nar. XX.XX.XXXX (dcéra). Maloleté
deti sa s oprávnenou osobou posudzovali ako spoločne posudzované osoby len do marca 2017,
keďže uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. HCoP/4/2015-53 zo dňa 19.03.2015 bolo zmenené
uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 14P/334/2014-28 zo dňa 20.01.2015, ktorým bol návrh na
vydanie predbežného opatrenia zo strany otca maloletých detí zamietnutý. Uznesením krajského
súdu boli maloleté deti U. zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a platnosť predbežného
opatreniaboladodobyprávoplatnostirozhodnutiaOkresnéhosúduPoprad,spis.zn.15P/227/2014.Dňa
04.04.2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3CoP/29/2016-630 zo
dňa23.02.2017,ktorýmbolpotvrdenýrozsudokOkresnéhosúduPopradč.k.15P/227/2014-353,ktorým
sa maloleté deti: Z. U., nar. XX.XX.XXXX a P. U., nar. XX.XX.XXXX zverujú do výchovnej starostlivosti
matky O.. T. U..
5. Orgán verejnej správy ďalej uviedol, že príjmom žiadateľa v posudzovanom období november 2016
až marec 2017 bol čistý príjem zo zamestnania a pôžička, resp. finančná výpomoc od sestry žiadateľa.
Spoločne posudzované osoby v uvedenom období nemali žiadny príjem.
Centrum započítalo do príjmu žiadateľa aj finančnú výpomoc od sestry, napriek skutočnosti, že pôžička,
resp. finančná výpomoc od sestry, môže byť svojim charakterom považovaná za presne špecifikovaný
príjem. Za špecifikovaný príjem by ho centrum považovalo len v prípade, ak by žiadateľ preukázal účelné
využitie tohto príjmu, čo však žiadateľ nepreukázal.
6. V mesiaci apríl 2017, ako mesiac podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, bola príjmom
žiadateľa dávka v nezamestnanosti a pôžička, resp. finančná výpomoc od sestry žiadateľa. Príjem
žiadateľa bol vo výške XXX,XX Eur a presahoval 1,6 - násobok životného minima ustanoveného
zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu XXX,XX Eur (platnú od 01.07.2013), ktorá
predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu o sumu XXX,XX
Eur.
Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii žiadateľa bolo preukázané,
že žiadateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze.
7. Orgán verejnej správy mal aj za to, že Centrum v zmysle § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. „ak
príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s
finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci“.
8. Predmetná právna úprava podľa orgánu verejnej správy dáva centru možnosť, nie povinnosť, takúto
právnu pomoc poskytnúť. Zákon č. 327/2005 Z. z. centru zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol
o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
Pod primeranými okolnosťami s ohľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia orgán
verejnej správy podľa dostupnej judikatúry rozumie to, že ide o taký právny stav, ktorý by mal byť
posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Interné usmernenie centra
2015/2 podľa čl. II ods. 5 konkretizuje, aké sú primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia
právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.
9. Za tieto sa podľa orgánu verejnej správy považujú také okolnosti alebo skutkový stav a sociálna
situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie
právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote,
zdraví alebo právach žiadateľa alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žiadateľa.
Rovnaké podmienky musí žiadateľ spĺňať aj v prípade prehodnocovania jeho nároku na poskytovanie
právnej pomoci.10. Orgán verejnej správy má za to, že prípad, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum sa týka
rozhodnutia súdu vo veci nezhody rodičov maloletého dieťaťa v podstatnej náležitosti, ktorý v prípade
neúspechu v spore, v žiadnom prípade nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví
alebo na právach žiadateľa. Centrum vo vzájomnej súvislosti posúdilo rozsah prekročenia podmienky
materiálnej núdze, ako aj povahu veci, pre ktorú žiadateľ žiada poskytnúť právnu pomoc, pričom dospelo
k vyššie uvedenému záveru. Z dokladov predložených žiadateľom centrum vyhodnotilo, že žiadateľ
žiada o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci rozhodnutia súdu vo veci nezhody rodičov maloletého
dieťaťa v podstatnej náležitosti. Prípad, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum nepatrí medzi vyššie
demonštratívne vymenované prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie nároku na poskytovanie
právnej pomoci žiadateľovi nespôsobí vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na
právach žiadateľa alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žiadateľa.
11. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za
následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.
Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku
na právnu pomoc sa centrum, s ohľadom na vyššie uvedené, posudzovaním ďalších podmienok
nezaoberalo.
II.
Žalobné dôvody
12. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného sp. zn. 8625/2017-KaBa, ČRZ: 48659/2017 zo dňa 16.06.2017, ktorým
nepriznal O.. E. U. nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Žalobca v žalobe namietal predovšetkým nezákonné posúdenie a započítanie pôžičky, ktorou mu
vypomáhal jeho rodinný príslušník do príjmov, pretože tento postup nemá oporu v zákonoch.
Poukázal na ust. § 7 zák. č. 327/2005 Z.z., z ktorého nevyplýva, že pôžičku je Centrum oprávnené
započítavať do príjmov žiadateľa. Práve naopak z § 7 ods. 2 písm. d/ uvedeného zákona v nadväznosti
na § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 595/2003 je pôžička oslobodená od príjmov, z čoho vyplýva, že je
nezákonné, ak pôžičku poskytnutú žiadateľovi Centrum započíta do príjmov žiadateľa.
13. Žalobca uviedol, že pôžičku od jeho rodinného príslušníka nie je možné považovať za jeho
príjem, pretože túto pôžičku musí v budúcnosti vrátiť a čerpá ju len z dôvodu, že aktuálne v dôsledku
nezákonných súdnych rozhodnutí, resp. nezákonného postupu matky detí sa nemôže zamestnať.
14. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že za špecifikovaný príjem by ho centrum považovalo len v prípade,
ak by žiadateľ preukázal účelné využitie tohto príjmu, čo však žiadateľ nepreukázal.
Žalobcovi nie je známy zákon, v ktorom sú definované účelné využitie príjmov - finančných prostriedkov,
tzn. je vylúčené, že tvrdenie centra má oporu v zákone.
Z pohľadu zodpovedného rodiča dvoch detí namieta nepravdivosť tvrdení centra o neúčelnom využití
peňazí jeho osobou.
Z dokumentov, ktoré predložil centru nespochybniteľne vyplýva, že peniaze vynakladal maximálne
účelne a efektívne, pričom poukázal na výdavky spojené so zaplatením škôlky pre dve deti, nájomného
za byt, prostriedky vynaložené na potraviny, drogériu oblečenie a lieky a výdavky na športové a kultúrne
vyžitie detí.
15. Za neúčelné výdavky považoval výdavky na veci nepotrebné pre bežný život, pričom zo skutočností
uvedených v žalobe vyplýva, že všetky jeho výdavky sú nevyhnutné pre bežný život s dvoma malými
deťmi. Chápal a uznal by rozhodnutie centra, keby vynakladal peniaze na nepotrebné veci ako
dovolenky, cestovanie, elektrotechniku, luxusné statky a veci pre hobby, avšak nič také sa v jeho prípade
nerealizovalo. Dodal, že je nefajčiar, abstinent a za posledné 4 roky si nič zbytočné nekúpil a nebol na
žiadnej dovolenke.
III.
Vyjadrenie žalovaného16. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.10.2017 uviedol že ak
by žalovaný priznal nárok na právnu pomoc osobám, ktorým by boli poskytované finančné príspevky
od známych a príbuzných, resp. iné príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a ktoré by boli v takej výške,
že by umožňovali týmto osobám zabezpečiť si právne služby, nastal by stav, ktorý by bol v rozpore
s účelom zákona č.32/2005 Z. z. Podľa ustanovenia § 1 „účelom tohto zákona je vytvoriť systém
poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne
uplatnenie a ochranu svojich práv.“
Z uvedeného vyplýva, že účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je vymedziť kritériá, podľa ktorých sa
posudzuje oprávnenosť nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci tak, aby sa predišlo jeho
zneužívaniu. Takto nastavený systém poskytovania právnej pomoci sleduje aj to, aby účastník konania,
ktorý je v materiálnej núdzi, nestratil reálnu možnosť na ochranu a obranu svojich práv len preto, že
nemá prostriedky na kvalifikovanú právnu pomoc.
17. Centrum započítalo do príjmu žiadateľa aj finančnú výpomoc od sestry, napriek skutočnosti, že
pôžička, resp. finančná výpomoc od sestry, môže byť svojim charakterom považovaná za presne
špecifikovaný príjem. Za špecifikovaný príjem by ho centrum považovalo len v prípade, ak by žiadateľ
preukázal účelné využitie tohto príjmu, čo však žiadateľ nepreukázal. Trval na svojom rozhodnutí zo
dňa 16.06.2017 spis. zn. 8625/2017-KaBa, ČRZ: 48659/2017. Mal za to, že žalobca nespĺňal jednu z
kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1
zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto rozhodol, že žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie
právnej pomoci. Nesplnenie podmienky materiálnej núdze tak, ako je definované v § 4 ods. 1 písm. i)
zákona o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie čo i len jednej z ostatných kumulatívnych
podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje
nárok žalobcu na poskytovanie právnej pomoci.
18. Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje žalovanému aplikovať správnu úvahu pri
posudzovaní, či celková situácia žalobcu odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na
poskytovanie právnej pomoci. Vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo neskúmal podmienky
§ 6b ods. 2 zákona 327/2005 Z. z. Zákon o poskytovaní právnej pomoci neprikazuje žalovanému, aby
aplikoval ustanovenia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Zákon žalovanému zveril, aby
sám v rámci voľnej úvahy rozhodol o poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané
okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
IV.
Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy
19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť.
Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.09.2018 o 11.00 hod. postupujúc
podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 SSP.
20.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
22. Podľa § 1 zák. č. 327/2005 Z.z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v azylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení
štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného
predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bolapozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.
23. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej
pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a
inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.
24. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len ,,vnútroštátne spory").
25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna
pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba
fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových
veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje fyzickým osobám, ktorým vzniklo právo na
poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a. V konaní o administratívnom vyhostení, v konaní
o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa
právna pomoc poskytuje fyzickým osobám za podmienok ustanovených v § 24c.
26. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z., na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav,
keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
27. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej
pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm
životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom
konaní s protichodným postavením.
28. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby
zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť
o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú
podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.
29. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného
osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde
o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v
ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
30. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
s finančnou účasťou, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 - násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6 - násobok uvedenej sumy a nemôže
si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci
určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho
zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie
je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických
osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného
nanemocensképoistenie,poistnéhonastarobnépoistenie,poistnéhonainvalidnépoistenieapoistného
na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších
výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.
32. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj a)
príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad
škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti zaškodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri
zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom,
c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, d) ďalšie
príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby.
33. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z., oprávnená osoba je povinná na výzvu centra preukázať
skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do ôsmich dní odo dňa
doručenia výzvy, ak centrum neurčilo dlhšiu lehotu. Vo výzve musí byť upozornená na následky podľa
§ 14 a § 14a v prípade nepreukázania skutočností na trvanie nároku.
34. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
35. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
36. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
37. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného sp. zn. 8625/2017-
KaBa, ČRZ: 48659/2017 zo dňa 16.06.2017.
Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa §
191 ods. 1 písm. c/, nakoľko súd dospel k záveru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a aj
v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, nakoľko preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť, keďže žalovaný vo výroku rozhodnutia neuviedol právny predpis, podľa ktorého
rozhodol.
38. Konajúci súd mal za preukázané, že dňa 25.04.2017 bola žalovanému doručená žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci, ktorou žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci a zastupovania v
súdnom konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15P/77/2017. V administratívnom
spise sú založené dokumenty, ktorými preukazoval žalobca opodstatnenosť svojej žiadosti, ako aj
dokumenty, ktoré si zabezpečil žalovaný.
Žalovaný svojím rozhodnutím nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
39. Konajúci súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že materiálna núdza je podľa legálnej definície stav
(§ 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z.), keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k
dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného
minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Tu
je nevyhnutné zastaviť sa pri pojme „príjem“, kde zákon definuje, že za príjem sa podľa § 7 ods.
1 a 2 považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003Z. z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov) po odpočítaní poistných plnení, preddavku na daň a výdavkov
vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.
40. Za príjem podľa cit. zákona sa považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb
podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003Z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov),
okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z
poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovenéosobitným prepisom, náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným
predpisom, d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu
fyzickejosoby.Zákonzároveňnegatívnevymedzuje,ktorézpríjmovfyzickýchosôb,ktorésúoslobodené
od dane z príjmov fyzických osôb podľa zákona č. 595/2003 Z. sa za príjem podľa zákona č. 327/2005
Z. z. nepovažujú.
41. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka).
Predmetom zmluvy o pôžičke pritom môže byť akákoľvek druhovo určená vec. Podľa § 3 ods. 2 zákona
č. 595/2003 Z. z. predmetom dane nie je úver a pôžička. Tu je dôležité uviesť, že vecná podstata pôžičky
a úveru je rovnaká - použitie cudzích prostriedkov na určité obdobie za dohodnutú cenu. Svojou povahou
sa preto pôžička odlišuje od príjmu, čo reflektuje aj zákon č. 327/2005 Z. z. o dani z príjmov.
42. Podľa právnych záverov konajúceho súdu žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď započítal
do príjmu žiadateľa v posudzovanom období marec a apríl 2017 aj pôžičku od jeho sestry. Z ustanovení
§ 7 ods. 1, 2 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 3 až § 8 zákona č.595/2003 Z. z. o daní z
príjmov vyplýva, že pôžičku nie je možné považovať za príjem fyzickej osoby na účely posúdenia nároku
na poskytovanie právnej pomoci.
43. Predmetom dane z príjmov FO sú rôzne druhy príjmov fyzických osôb, ktoré zákon č. 595/2003 Z.
z. podrobne špecifikuje v jednotlivých ustanoveniach, pričom pri každom príjme sa zisťuje základ dane
(čiastkový základ dane) vzťahujúci sa len na tieto príjmy. Predmetom dane fyzickej osoby sú podľa §5
príjmy zo závislej činnosti, § 6 z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z
použitia diela a umeleckého výkonu, § 7 z kapitálového majetku (od roku 2016 názov ustanovenia znie:
"Osobitný základ dane z kapitálového majetku"), §8 ostatné príjmy (ak ich nemožno zahrnúť do § 5 až
§ 7 zákona o dani z príjmov). Pôžičku nie je možné subsumovať ani pod ostatné príjmy v zmysle § 8,
ktorý tieto príjmy pomerne široko vymedzuje.
44. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný vec nesprávne
právne posúdil, preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu zrušil.
45. Podľa ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí presnú lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje civilný zákon.
46. Výrok napadnutého rozhodnutia odporuje vyššie citovanému ustanoveniu, ktoré upravuje aj
náležitosti výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o nároku o poskytovaní právnej pomoci. Zákonné
ustanovenie, ktorý žalovaný použil nie je ustanovením, na základe ktorého bolo napadnuté rozhodnutie
vydané - je iba všeobecným ustanovením, ktoré stanovuje v akej lehote sa má rozhodnutie vydať.
Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP,
nakoľko preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže žalovaný vo
výroku rozhodnutia neuviedol právny predpis podľa ktorého rozhodol.
47. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle právnych záverov správneho súdu.
48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že
žalobcovi v tomto spore trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).preskúmal napadnuté rozhodnutie.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.