Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200365
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200365.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela

a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: Q. Q., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: L. U. XXXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpenej: Advokátska
kancelária JUDr. Dušan Slanina spol., so sídlom Horné bašty 8943/25, 917 01 Trnava, proti žalovanému:
Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, ďalší
účastníci konania: 1/ H. T., adresa trvalého pobytu: XXX XX A. XX, 2/ G. T., adresa trvalého pobytu:
XXX XX A. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/028290/Ve
zo dňa 12.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ právo na náhradu
trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obce A. (ďalej aj ako „stavebný úrad“) č. j.
SOÚ-585/2017-PEA zo dňa 12.07.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo podľa §
94 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) a § 26 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR č.453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

stavebného zákona (ďalej len ako „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) nariadené žalobkyni, ako vlastníčke,
vykonať neodkladné zabezpečovacie práce na stavbe „Rodinný dom č. XX“, na pozemku parc. č. 138
(KN-C) v katastrálnom území A. (ďalej aj ako „stavba“ alebo „rodinný dom č. XX“), do 31.12.2017.

2. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad nariadil žalobkyni vykonať neodkladné
zabezpečovacie práce na stavbe spočívajúce v prácach týkajúcich sa západnej a východnej steny na
hranici pozemku, konkrétne : 1. Západnú stenu na hranici pozemku opraviť tak, že sa návratie najskôr

dočasne pevne podoprie a celé stena vrátane štítového múra sa odstráni. Odstráni sa základ a všetko
sa vyhotoví znova v pôvodných kontúrach, avšak podľa podrobného nového návrhu, a to návrhu opravy
strechy, stropu návratia, návrhu steny a základu. Inou možnosťou je vystuženie západnej steny, a
to tak, že sa z nej vytvorí hrazdená stena. Do pôvodnej steny sa vložia najmenej tri stĺpy založenéna pätkách a v hlave sa vyhotoví veniec. Stĺpy budú železobetónové a vyhotovia sa v zárezoch do
pôvodného múra. Jeden stĺp bude na ľavom okraji, druhý v strede a tretí na pravom okraji. Stavebný
úrad bližšie špecifikoval tieto práce nasledovne : a) strop závratia sa pevne podoprie, odstráni sa

štítový múr, b) každý z troch betónových pätiek sa vyhotoví v mieste budúceho zárezu do múra, a
to vybúraním pôvodného základu, c) vyhotoví sa zárez vždy len pre jeden stĺp a stĺp sa hneď po
vyarmovaní vybetónuje, každý stĺp bude založený na pätke a bude s ňou pevne spojený, d) zhlavie steny
bude tvoriť železobetónový veniec, veniec bude riadne spojený so stĺpmi, e) strop závratia sa opraví
a uvoľní sa dočasné podopretie, hrady sa pripevnia o veniec novej hrazdenej steny, aby bola stabilná,

znamená to, že na strane domu musia byť hrady riadne ukotvené, keďže táto nová stena môže byť
účinne stabilizovaná len ukotvením o dom, f) krov sa jednak opraví, jednak sa riadne zavetrí, a to do
potrebnej hĺbky, teda až hlboko nad obytnú časť domu, vyhotoví sa štítový múr, ten bude vystužený
murovanými stĺpikmi, avšak musí byť riadne ukotvený aj o krov, aby bol stabilný, g) urobia sa rôzne
dokončovacie práce. 2. Východná stena na hranici pozemku je súčasťou jednoduchého severo-južného
traktu. Najúčinnejšou opravou sa javí jej odstránenie spolu s celým traktom a nahradenie novou stavbou

alebo oplotenie, ak stavbe nie je potrebná. Táto čas domu, nateraz pred zrútením, sa dá len veľmi
nákladne adaptovať, ak má plniť kritériá statiky, stavebnej fyziky a hygieny. V prípade adaptácie sa
odporúča postupovať obdobne, ako je uvedené v bode 1. Stavebný úrad bližšie špecifikoval práce
nasledovne : a) sanovať stenu na hranici pozemku, s ňou paralelnú stenu a južnú stenu, a to ich úpravou
na hrazdené steny s vencami v zhlaví a základovými pätkami v mieste stĺpov, b) izolovať proti zemnej

vlhkosti a prípadne proti radónu, c) vyhotoviť nový strop, nový komín a opraviť krov, strop a krov vyhotoviť
aj nad prístavkom za domom (ďalej aj ako „zabezpečovacie práce“). Súčasne stavebný úrad uložil
žalobkyni podmienku, aby neodkladné zabezpečovacie práce boli uskutočňované oprávnenou osobou
na vykonávanie stavebných prác podľa § 44 stavebného zákona. Stavebný úrad určil lehotu na ich
vykonanie najneskôr do 31.12.2017 na náklad vlastníka stavby.

3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad pri výkone štátneho
stavebného dohľadu vykonanom dňa 21. apríla 2017 zistil, že stavba svojím stavebno-technickým
stavom ohrozuje zdravie a bezpečnosť osôb a to v zmysle odborného statického posudku č. H-03/2017
SO01 112 R1 zo dňa 20.03.2017 (ďalej aj ako „odborný posudok“), ktorý vypracoval autorizovaný

stavebný inžinier - Statika stavieb Ing. K. T., pričom zo záveru odborného posudku vyplýva, že najmä
konštrukcie rodinného domu č. XX uvedené v náleze sú nebezpečné pre užívateľa domu a pre jeho
okolie. Preto sa odporúča buď neodkladná odborná sanácia západnej steny a celého návratia, celej
časti domu so severo-južnou orientáciou a celej prístavby za ňou alebo neodkladné odborné odstránenie
týchto nebezpečných častí domu, kedy sa musia zohľadniť aj nové podmienky pôsobenia časti, ktorá

zostane. Zo záveru odborného posudku tiež vyplýva, že pokiaľ sa jedná o neprístupné miesta domu, tie
majú byť rovnako zhodnotené oprávnenou osobou, aby sa vylúčila možnosť, že aj tieto časti rodinného
domu č. XX sú pre užívateľa či okolie nebezpečné a tiež, že sa odporúča brať zreteľ na skutočnosť, že
popri obvyklých zaťaženiach sa má prihliadať aj na možné seizmické zaťaženie, keďže obec A. spadá
do oblasti seizmického ohrozenia, kde sa predpokladá najväčšie seizmické zrýchlenie s akým sa na

území Slovenska uvažuje. Stavebný úrad skonštatoval, že nariadenými zabezpečovacími prácami sa vo
verejnom záujme zamedzí bezprostrednému ohrozeniu zdravia osôb dodajúc, že o ďalších opatreniach,
ktorýmibudestavbauvedenáopäťdostavuschopnéhoužívaniarozhodnepodľapríslušnýchustanovení
stavebného zákona po vykonanom konaní samostatným rozhodnutím. Ďalej poukázal stavebný úrad
na to, že vlastníčka stavby (žalobkyňa) sa na konaní nezúčastnila, ani sa neospravedlnila, pričom

oznámenie o konaní prevzala dňa 11. apríla 2017. Preto účastníkom konania, manželom T., ktorí
požadovali vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, vyhovel. Súčasne v poučení podľa § 55
ods. 2 správneho poriadku vylúčil odkladný účinok odvolania a to z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo,
že odkladom výkonu rozhodnutia by nielen vlastníci a užívatelia stavby, ale aj chodci na ulici mohli
padajúcimi časťami stavby utrpieť úraz.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla,
že celá nehnuteľnosť je dlhšiu dobu ponúknutá na predaj v pôvodnom stave. Ďalej namietala, že obec
A. nepostupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorých sa konanie týka, títo nemajú
rovnaké príležitosti, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, obec A. ustanovila znalca bez

jej súčinnosti a nedala jej možnosť vyjadriť sa k takémuto rozhodnutiu. Ďalej poukázala na to, že nosný
múr na hranici pozemku zo surových tehál je dlhodobo poškodzovaný (podmývaný) vodou, ktorá je
odvádzaná rínou zo strechy domu č. XX (vo vlastníctve manželov T.) priamo na nosný múr. V prípade
potreby urobiť zabezpečenia proti spadnutiu múru, súhlasila s opatreniami, ktoré zabránia spadnutiusteny za jej prítomnosti, na náklady manželov T.. Namietala tiež proti poučeniu týkajúceho sa odkladu
výkonu rozhodnutia pri podanom odvolaní dôvodiac tým, že rodinný dom má predzáhradku, potom je
štátna cesta a následne chodník, teda medzi chodníkom a stavbou je cca 12 m. Záverom žiadala o

vysvetlenie, kto dal odstrániť a kto odstránil sedlový krov na prístavbe za domom.

5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol obsah vyjadrenia manželov T. a stavebného
úradu k obsahu odvolania žalobkyne. Manželia T. považovali odvolanie vlastníčky stavby za tendenčné
a účelové s cieľom odkladať uskutočnenie neodkladných a zabezpečovacích prác na rodinnom dome

č. XX. Odmietli tvrdenie vlastníčky stavby, že by dažďová voda z ich ríny podmývala jej nehnuteľnosť
poukazujúc na to, že nehnuteľnosť odvolateľky nemá žiadne ríny a všetka dažďová voda steká z jej
strechy pod jej múr a spôsobuje ujmu nielen samotnej odvolateľke, ale aj im a to tým, že časti jej
domu padajú na ich pozemok. Ďalej poukázali na to, že odvolateľka sa nezúčastňuje žiadnych konaní
a preto môže len ťažko posudzovať stav jej nehnuteľnosti zo strany susednej nehnuteľnosti dodajúc, že
je absurdné, že žiada vysvetlenie, kto odstránil krov z prístavby za rodinným domom, z čoho vyplýva,

že ani netuší v akom stave je jej nehnuteľnosť, pretože uvedený krov na prístavbe padol sám od seba z
dôvodu zlého technického stavu a bolo veľkým šťastím, že sa krov nezrútil na susednú stranu a nikoho
nezranil. Tiež poukázali na to, že zvyšná nehnuteľnosť je v obdobnom stave (dezolátnom) a preto hrozí
jej zrútenie, čím môže dôjsť k ublíženiu na zdraví, aj k smrti.

6. Obec A., v zastúpení starostom, poukázala vo vyjadrení k odvolaniu na to, že jediný, kto
nespolupracuje a neposkytuje súčinnosť je pani Q., celý prípad sa už ťahá 10 rokov, za ktoré obdobie
boli zvolané už takmer dve desiatky stretnutí, na každé z nich bola pani Q. pozvaná doporučeným listom
s doručenkou, pričom na žiadny stavebný dozor zvolaný počas funkčného obdobia súčasného starostu
(odroku2012)neprišlaanikdysaneospravedlnila.Zuvedenéhodôvodupoukázalanato,žejejtvrdenie,

že nemá príležitosť na obhajovanie svojich práv a záujmov je absurdné, absolútne neodôvodnené a
smiešne. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že starosta obce videl rozpadávajúcu sa nehnuteľnosť pani Q.
niekoľkokrát a je mu známe, že na nej nie sú žiadne ríny s tým, že voda z jej vlastnej strechy (zo zvyšku
strechy) steká priamo k základom nehnuteľnosti dodajúc, že manželia T. zachytávajú dažďovú vodu do
sudov a odvádzajú ju na vlastný pozemok. Ďalej poukázala na to, že vjazd do rodinného domu č. XX a

aj predzáhradka sú umiestnené na obecných pozemkoch a preto k nim má prístup ktorýkoľvek obyvateľ
obce. Tiež upozornila, že začiatkom júla 2017 spadol v noci na predmetnej stavbe celý prehnitý krov aj
na ďalšej časti stavby, pričom pokiaľ by sa tak stalo cez deň, mohlo dôjsť k zraneniu osôb. Zastala názor,
že celá stavby pani Q. je nebezpečná pre zdravie a život obyvateľov susednej nehnuteľnosti s tým, že
ochrana života a zdravia by mala byť najvyššou prioritou, ktorá je nadradená všetkému ostatnému.

7. Žalovaný citujúc ustanovenia § 3, § 32 a § 46 správneho poriadku a § 94 ods. 1 až 4 stavebného
zákona skonštatoval, že stavebný úrad postupoval v zmysle týchto ustanovení. V rámci opisu priebehu
výkonov štátneho stavebného dohľadu poukázal na to, že stavebný úrad na základe oznámenia č.
SOÚ-1226/2016-PEA zo dňa 19.08.2016 vykonal dňa 13.09.2016 na stavbe „Rodinný dom č. XX“ ŠSD,

ktorý bol uskutočnený na podnet vlastníka susednej nehnuteľnosti H. T.. Q. Q. sa ŠSD nezúčastnila,
nakoľko jej oznámenie o výkone ŠSD nebolo doručené z dôvodu jej neprítomnosti (doručované jej
bolo dňa 22.08.2016) a neprevzala si ho ani na pošte v odbernej lehote. Zo zápisnice z daného ŠSD
zo dňa 13.09.2016 vyplýva, že bolo zistené, že rodinný dom Q. Q. je v zlom stavebno-technickom
stave, ktorý sa neustále zhoršuje, zo strechy sa uvoľňuje krytina, narušené je komínové teleso

strechy, krovová konštrukcia nad hospodárskou časťou je značne narušená, pričom hrozí bezprostredné
zrútenie z dôvodu narušenia krovovej konštrukcie. Súčasne poukázal žalovaný na to, že nakoľko si
Q. Q. v odbernej lehote neprevzala oznámenie o vykonaní ŠSD a teda sa na ŠSD nezúčastnila,
stavebný úrad vykonal obhliadku z ulice a zo strany dvora susediaceho pozemku vo vlastníctve
H. T., pričom aj z takto uskutočnenej obhliadky bolo zrejmé v akom stavebnotechnickom stave je

predmetná stavba, čoho dôkazom sú aj priložené fotografie. Stavebný úrad na danom ŠSD prijal
opatrenie a to zabezpečiť vyhotovenie odborného posudku. Odborný posudok vypracovala oprávnená
osoba Ing. K. T. autorizovaný stavebný inžinier pre statiku stavieb, pričom v predloženom odbornom
posudku skonštatoval, že na základe rozboru, viditeľné nosné konštrukcie rodinného domu č. XX sú
nebezpečné pre užívateľa domu a pre jeho okolie a preto sa odporúča buď neodkladná odborná sanácia

západnej steny a celého návratia, celej časti domu so severo-južnou orientáciou a celej prístavby
za ňou alebo neodkladné odborné odstránenie nebezpečných častí domu, kedy sa musia zohľadniť
aj nové podmienky pôsobenia časti, ktorá zostane. Nový termín ŠSD bol listom č. SOU-585/2017-
PEA zo dňa 06.04.2017 oznámený Q. Q. s tým, že ŠSD sa uskutoční dňa 21.04.2017. Dôvodomvýkonu ŠSD bolo predloženie vypracovaného odborného posudku Q. Q. z dôvodu preukázania
zlého stavebnotechnického stavu jej nehnuteľnosti. Oznámenie o výkone ŠSD jej bolo doručené dňa
11.04.2017. Listom zo dňa 19.04.2017 požiadala Q. Q. stavebný úrad, aby sa ŠSD dňa 21.04.2017

neuskutočnil, pretože nie je dôvod na jeho uskutočnenie, nakoľko je predmetná nehnuteľnosť na predaj.
Stavebný úrad ŠSD dňa 21.04.2017 uskutočnil, Q. Q. sa ŠSD nezúčastnila a stavbu nesprístupnila.
Stavebný úrad vonkajšou obhliadkou zistil, že stavebnotechnický stav daného objektu je nevyhovujúci
a životu nebezpečný, čo preukázal aj odborný posudok Ing. K. T..

8. Ďalej žalovaný poukázal na to, že z dôvodu, že vlastníčka stavby so stavebným úradom
nekomunikovala a nezúčastňovala sa zvolaných konaní, stavebný úrad postupoval podľa ustanovenia
§ 94 stavebného zákona a nariadil vlastníčke stavby vykonať neodkladné zabezpečovacie práce.
Námietky vlastníčky stavby neakceptoval, pričom s poukazom na § 86 ods. 1 stavebného zákona
uviedol, že napriek skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť je na predaj, vlastníčka stavby je zo zákona
povinná udržiavať stavbu v dobrom stavebnotechnickom stave a vykonávať jej údržbu. Tiež poukázal

na to, že odvolateľka bola na všetky konania, týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti, riadne pozvaná,
ale žiadneho konania sa nezúčastnila. Rovnako sa nestotožnil ani s námietkou, ktorou odvolateľka
poukazovala na to, že predmetná stavba je podmývaná dažďovou vodou zo susednej nehnuteľnosti
a to s poukazom na fotodokumentáciu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou administratívneho
spisu, z ktorej je zrejmé, že stavba odvolateľky nemá ríny a všetka dažďová voda z jej strechy tečie

pod jej nosný múr. Záverom poukázal na to, že v zmysle § 94 ods. 3 stavebného zákona, neodkladné
zabezpečovacie práce a odstránenie stavby sa robia na náklady vlastníka stavby.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. OU-
TT-OVBP2-2017/028290/Vezodňa12.09.2017,ktorýmžalovanýpodľa §59ods.2správnehoporiadku
zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obec A. č. j. SOÚ-585/2017-PEA
zo dňa 12.07.2017, ktorým bolo podľa § 94 ods. 1 stavebného zákona a § 26 vyhlášky č. 453/2000 Z.

z. nariadené žalobkyni, ako vlastníčke vykonať neodkladné zabezpečovacie práce na stavbe „Rodinný
dom č. XX“, na pozemku parc. č. 138 (KN-C) v katastrálnom území A., do 31.12.2017.

10. Ako dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že zistenie skutkového stavu
žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ďalej že došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov.

11. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu žalobkyňa s poukazom na § 3 ods. 4 správneho poriadku

dôvodila,žeobecA.,akoorgánštátnehostavebnéhodohľadu,vykonaladňa13.09.2016štátnystavebný
dohľad (ďalej aj ako len „ŠSD“) na dome, ktorý má vo svojom vlastníctve, a to na základe podnetu p.
H. T., vlastníčky susediacej nehnuteľnosti, ktorého sa nezúčastnila, nakoľko jej oznámenie o výkone
štátneho stavebného dohľadu zo dňa 19.08.2016 preukázateľne nebolo doručené dodajúc, že preto
vstup do domu a na pozemok nebol povereným zamestnancom obce A. dňa 13.09.2016 umožnený.

Ďalej poukázala na to, že zo zápisnice z vykonaného ŠSD vyplýva, že poverení zamestnanci vykonali
obhliadku domu, len jeho vonkajšou obhliadkou z ulice a zo strany susediaceho pozemku vo vlastníctve
manželov T.. S odkazom na § 134 ods. 1 a 4 v spojení s § 98 § 94 stavebného zákona poukázala na
to, že poverení zamestnanci stavebného úradu sú aj bez vedomia vlastníka oprávnení vstúpiť na cudzí
pozemok a na stavbu, avšak sú povinní o tom bez meškania upovedomiť vlastníka. V tejto súvislosti

vychádzajúc z toho, že z rozhodnutia o zabezpečovacích prácach a ani z napadnutého rozhodnutia
nevyplýva, že obhliadka domu bola vykonaná vstupom do domu a na pozemok, kde sa dom nachádza,
mala za to, že tým, že poverení zamestnanci nevykonali riadnu obhliadku domu tak, ako im to v prípade
konania o nariadení zabezpečovacích prác umožňuje stavebný zákon, ale sa uspokojili len vonkajším
pohľadom z dvora susediaceho pozemku a od ulice, preukázateľne došlo zo strany stavebného úradu

k porušeniu zákonnej povinnosti správneho orgánu riadne a úplne zistiť skutočný stav veci, tak ako to
predpokladá § 32 správneho poriadku. Taktiež poukázala na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, či pri výkone v poradí druhého štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 21. apríla 2017
postupovali poverení zamestnanci stavebného úradu v súlade s ustanovením § 134 stavebného zákon ateda, či sa miestna obhliadka vykonala prezretím celého domu zo všetkých strán alebo sa opäť vykonala
len pohľadom z ulice a z dvora susedného pozemku vo vlastníctve manželov T..

12. Ďalej dôvodila, že žalovaný sa nevysporiadal s tvrdením, že manžela T. svojím aktívnym pričinením
prispievajú k zlému technickému stavu nosného múru domu na hranici ich pozemku, nakoľko v
napadnutom rozhodnutí len konštatoval, že dom nemá ríny a preto všetka dažďová voda zo strechy
domu tečie pod nosný múr, pričom nijakým spôsobom neskúmal, kam manželia T. odvádzajú vodu zo
svojej strechy, či ju skutočne neodvádzajú pod nosný múr strechy tak, ako to tvrdila v odvolaní, čo by

následne znamenalo, že aj v prípade vykonania nariadených zabezpečovacích prác by sa nedosiahol
očakávaný efekt.

13. Ďalej namietala, že Ing. K. T. nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov vedenom na MS SR pre odbor stavebníctvo, odvetvie statika stavieb. V tejto súvislosti
s poukazom na § 100 stavebného zákona v spojení s § 36 správneho poriadku dôvodila, že keďže v

danomprípadenebolnaúčelykonaniaonariadenízabezpečovacíchprácnadomevyhotovenýznalecký
posudok a jeho vyhotovenie nenariadil ani žalovaný v rámci odvolacieho konania, nebol skutočný stav
veci presne a úplne zistený.

14. Žalobkyňa k zostávajúcim dôvodom správnej žaloby dôvodila, že nebola informovaná o prizvaní

osoby, ktorá mala odborne posúdiť technický stav domu a rovnako nebola informovaná o tom, kedy
ustanovená osoba bude vyhotovovať obhliadku domu, aby sa tejto obhliadky mohla v danom čase
zúčastniť. Namietala, že z napadnutého rozhodnutia a ani z rozhodnutia o zabezpečovacích prácach
nevyplýva, kedy bolo skutočne vykonané navrhované znalecké dokazovanie, či bolo vykonané v
rovnaký deň, v aký sa uskutočnil v poradí prvý ŠSD alebo v iný deň, kto sa ho zúčastnil a prečo

naň nebola predvolaná, nezúčastnila sa ho, pričom sa celé konanie najviac týka jej. V tejto súvislosti
poukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa len konštatuje, že : „Žalobkyňa
bola na všetky konania týkajúce sa nehnuteľnosti v jej vlastníctve riadne pozvaná, ale sa žiadneho
konania nezúčastnila, preto tvrdenie odvolateľky, že nemohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať
je neakceptovateľné“, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označila za nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov.

15. S poukazom na § 33 ods. 1 správneho poriadku zopakovala, že nakoľko nebola o prizvaní
osoby, ktorá mala odborne posúdiť technický stav jej domu a o plánovanej obhliadke domu za účelom
znaleckého dokazovania riadne informovaná, konaním obce A. preukázateľne došlo k podstatnému

porušeniu jej práv, ako účastníčky konania o nariadenie zabezpečovacích prác podľa § 94 stavebného
poriadku,atokonkrétnejejprávapodaťprotiustanoveniuznalcaodvolanieresp.namietaťjehozaujatosť
vdaneveciatedapostupomsprávnehoorgánutakdošlokodňatiumožnostiriadnekonaťpredsprávnym
orgánom, čo je neprípustné.

16. Žalobkyňa ďalej namietala nezrozumiteľnosť rozhodnutia o zabezpečovacích prácach a
napadnutého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s účelom prác v bode 1. a aj 2., ktoré ukladajú neurčité
plnenie, ktoré má spočívať napríklad v tom, že jej ukladá odstránenie západnej steny na hranici pozemku
a jej následné vyhotovenie bez uvedenia technických alebo stavebno-konštrukčných podrobností,
pričom zároveň ako alternatívne plnenie je uvedené vystuženie západnej steny, avšak takisto bez

konkrétnej špecifikácie úkonov. Taktiež podľa jej názoru, nezrozumiteľnosť výrokovej časti rozhodnutia o
zabezpečovacích prácach indikuje aj jeho znenie „Strop závratia sa pevne podoprie. Odstráni sa štítový
múr.“

17. Záverom poukázala na to, že nakoľko účelom vydania rozhodnutia o zabezpečovacích prácach je

ochrana verejného záujmu reprezentovaného v tomto prípade ochranou zdravia obyvateľov susediacej
nehnuteľnosti, ako aj eventuálne ohrozenie cudzieho majetku, je potrebné, aby sa správny orgán
vo svojom rozhodnutí presne a úplne vysporiadal s požiadavkou na identifikáciu ohrozeného alebo
poškodeného záujmu a rovnako aj s požiadavkou na identifikáciu hroziaceho alebo existujúceho zásahu
do tohto záujmu, pričom takéto výslovné určenie v napadnutom rozhodnutí absentuje a preto ani

nie je ďalej možné spôsobom vylučujúcim objektívne pochybnosti určiť, či uložené opatrenia spĺňajú
požiadavku primeranosti. V tejto súvislosti tvrdila, že ukladané opatrenia by vzhľadom na svoj výrazne
obmedzujúci charakter vo vzťahu k vlastníckeho právu toho, kto je týmito opatreniami dotknutý, mali byť
vždyproporcionálneatedaneprekračujúcemedzeminimálnenevyhnutnépreodstránenieeventuálnehoohrozeniaalebopoškodeniachránenéhozáujmudoplniac,žesprávnyorgánjetedapovinnýprimeranosť
ukladaných opatrení vo vzťahu k hroziacej alebo existujúcej ujme vždy náležite vyhodnotiť a takéto
vyhodnotenie je možné považovať za esenciálnu súčasť dôvodovej časti rozhodnutia. Poukázala na to,

že v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí o zabezpečovacích prácach takéto výslovné a náležité
odôvodnenie absentuje.

18. S poukazom na uvedené preto navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, pričom
súčasne žiadala zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia. Uplatnila si náhradu trov konania. Žalobkyňa

výslovne v správnej žalobe uviedla, že nežiada o nariadenie pojednávania. Súčasne požiadala o
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne, duplika žalovaného, vyjadrenie ďalších účastníkov

konania

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe, navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť.
Vyjadrenie žalovaného je totožné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto, aby sa neopakovali
totožné vyjadrenia, správny súd odkazuje na body 5 až 8 tohto rozsudku. Vo vyjadrení k doplnenému

návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku poukázal žalovaný na skutočnosť, že na základe
vypracovaného statického posudku Ing. K. T., oprávneného statika, bolo preukázané, že stavba je v
zlom stave, je narušená natoľko, že je nebezpečná pre užívateľa domu a tiež jeho okolia, hrozí zrútenie
ďalších častí domu, sú ohrozené susedné objekty a osoby vblízkosti objektu. Poukazujúc na čl. 20 ods. 1
Ústavy SR, § 124 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 86 ods. 1 stavebného zákona skonštatoval,

že žalobkyni musel byť známy stav predmetného rodinného domu, ale zrejme opomenula skutočnosť,
že ako vlastníčka nehnuteľnosti má aj zákonné povinnosti.

20. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v písomných podaniach doručených
správnemu súdu. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že bola riadne pozvaná na všetky konania

týkajúce sa rodinného domu č. XX, nakoľko oznámenie č. SOÚ-1226/2016-PEA zo dňa 19.08.2016 jej
nebolo doručené, pričom o doručovaní oznámenia nemala žiadnu vedomosť, neobdržala oznámenie
o uložení doručovanej zásielky na pošte, pričom samotné oznámenie sa v administratívnom spise
ani nenachádza a rovnako sa v ňom nenachádza ani doklad preukazujúci, že jej oznámenie bolo
nedoručované. Z uvedeného preto vyplýva, že žalovaný nepredložil žiaden doklad o tom, že toto

oznámeniejejvôbecdoručoval.VovzťahukustanoveniuIng.K.T.dofunkcieodborníkanavypracovanie
odbornéhoposudkupoukázalanato,žežalovanýanilennepredstiera,žejuoniečomtakomupovedomil,
hoci túto povinnosť mu ukladá správny poriadok v § 3 ods. 2, ktorý upravuje zásadu aktívnej súčinnosti
účastníkov konania. Ďalej uviedla, že jej účasť pri obhliadke domu Ing. K. T. sa predpokladal, keďže
sám statik v odbornom posudku konštatoval, že „merania sa pre neprítomnosť vlastníka neuskutočnili“.

Ďalej namietala, že pri zabezpečovaní podkladov potrebných pre vydanie napadnutého rozhodnutia
konala obec A. protiprávne aj tým, že hoci ju ako vlastníčku rodinného domu č. XX o obhliadke vopred
neupovedomila, vlastníci susedných nehnuteľností boli pri obhliadke prítomní, teda obec A. zjavne
porušila zásadu rovnosti účastníkov konania uvedenú v ustanovení § 4 ods. 2 správneho poriadku
(správne malo byť uvedené § 3 ods. 2 správneho poriadku - poznámka správneho súdu). Namietala

aj nestrannosť Ing. K. T. a namietala tiež proti tvrdeniu, že so stavebným úradom nekomunikovala.
Poukázala na to, že v deň nasledujúci po prevzatí oznámenia o termíne ŠSD sa snažila o osobné
nahliadnutie do administratívneho spisu ŠSD zo dňa 13.09.2016, čo jej však nebolo umožnené a to
z dôvodu neprítomnosti sekretárky, ktorá na obecnom úrade zodpovedala za uchovávanie spisov. V
tejto súvislosti uviedla, že od tohto okamihu s obcou A. aktívne komunikovala a písomne uplatňovala

práva v prebiehajúcom správnom konaní. Vo vzťahu k podmývaniu domu dažďovou vodou zo susednej
nehnuteľnosti manželov T. poukázala na to, že z fotografie č. 13 odborného posudku je zreteľne vidieť,
že ústie ríny zo strechy manželov T. končí priamo pri obvodovom múre rodinného domu č. XX a nie je
pri ňom žiaden sud na zachytávanie dažďovej vody, preto obec A. v rozpore so zákonom skutkový stav
veci spoľahlivo nezistila a pravdepodobne sa uspokojila len s nepravdivým vysvetlením manželov T., že

dažďovú vodu z ich strechy do sudov zachytávajú a odvádzajú na svoj pozemok.

21. Ďalší účastníci konania vo svojom vyjadrení k správnej žalobe dôrazne protestovali proti tvrdeniu,
že nezachytávajú vodu z ich strechy do sudov. V tejto súvislosti poukázali na to, že skutočnosť, žena niektorej fotografii nebol sud neznamená, že ho tam počas dažďa nedávajú a vodu nezachytávajú.
Zdôraznili, že žalobkyňa nerešpektuje zákony, pretože nemá ríny na streche svojej nehnuteľnosti a voda
zo strechy priamo tečie na ich dvor a taktiež končí pri obvodovom múre jej nehnuteľnosti, podmýva

ho a múr vlhne. Ďalej tvrdili, že žalobkyňa sa vôbec nestará o svoju nehnuteľnosť, ktorá je z väčšej
časti postavená z nepálených tehál, dôkazom čoho je i to, že jedna strecha jej úplne spadla a druhá
strecha je na spadnutie a je len otázkou času, kedy príde k jej deštrukcii. Zastali názor, že žalobkyňa by
si mala v prvom rade plniť svoje povinnosti a okamžite zabezpečiť svoje stavby tak, aby neohrozovali
ich zdravie, životy a ich majetok. Záverom zvýraznili, že počas 23 rokov, teda doby, počas ktorej užívajú

nehnuteľnosť, ktorá priamo susedí s nehnuteľnosťou žalobkyne, táto neurobila absolútne nič na údržbu
svojich stavieb, keď sa nasťahovali strecha nemala ríny a nemá ich dodnes. Dožadovali sa toho, aby
žalobkyňa dala nehnuteľnosť do takého stavu, aby ich neohrozovala.

IV. Relevantná právna úprava

22. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnom súdnictve poskytuje
správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 5 ods. 2 SSP Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

24. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

25. Podľa § 86 ods. 1 stavebného zákona Vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou
stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)
povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a
hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo
najviac predĺžila jej užívateľnosť.

26. Podľa § 94 ods. 1 stavebného zákona, ak stavba svojim stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb,
prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť,
nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby.

27. Podľa § 94 ods. 2 stavebného zákona, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie
zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad nariadi právnickej
osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonať neodkladné práce a určí
pre ne podmienky.

28. Podľa § 94 ods. 3 stavebného zákona neodkladné zabezpečovacie práce a odstránenie stavby sa
robia na náklad vlastníka stavby.

29. Podľa § 100 stavebného zákona stavebník, oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca
alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby sú povinní

a) umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko
a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu,

b) bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť, životy či
zdravie osôb alebo môžu spôsobiť značné národohospodárske škody.

30. Podľa § 134 ods. 1 stavebného zákona poverení zamestnanci orgánu územného plánovania,
stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy môžu
vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, ak plnia úkony
vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby čo

najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na
vstup sa preukazuje osobitným preukazom.31. Podľa § 134 ods. 3 stavebného zákona v prípade úkonov podľa § 91, 94 a 96 tohto zákona na
odvrátenie nebezpečenstva spôsobeného závadami na stavbe, ktoré ohrozujú bezpečnosť, životy alebo
zdravie osôb, alebo môžu spôsobiť značné škody, môžu osoby oprávnené na vstup na cudzie pozemky,

na stavby a do nich podľa odseku 1 na ne vstupovať bez vedomia vlastníka. Sú však povinné ho bez
meškania o vykonaných úkonoch upovedomiť.

32. Podľa § 26 ods. 1 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Rozhodnutie, ktorým stavebný úrad nariaďuje vykonať
zabezpečovacie práce, obsahuje okrem všeobecných náležitostí 10) najmä

a) komu sa ukladá povinnosť vykonať zabezpečovacie práce a lehotu na ich vykonanie, opis
stavebnotechnického stavu stavby, povahu a rozsah účinkov, ktorými ohrozuje život alebo zdravie osôb,
alebo majetkové hodnoty,

b) podmienky vymedzujúce druh, rozsah a spôsob vykonania zabezpečovacích prác,

c) podmienky zabezpečujúce ochranu verejných záujmov i ochranu práv a právom chránených záujmov
účastníkov konania,

d) údaje o nevyhnutnom rozsahu susedných pozemkov a stavieb, ktoré sa majú použiť pri vykonávaní
zabezpečovacích prác, a povinnosť ich vlastníkov, aby po určený čas trpeli vykonávanie niektorých prác

zo svojich nehnuteľností alebo aby na nich trpeli dočasné umiestnenie konštrukcií.

33. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

34. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

35. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej

súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

36. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

V. Konanie na správnom súde a právnej posúdenie veci správnym súdom

37.Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu
uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového

rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu ich vydaniu, vychádzajúc zo
stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných
podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval
nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP
vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

38. Na základe doplneného návrhu správny súd uznesením č. k. 14S/78/2017-57 zo dňa 27.06.2018
priznal správnej žalobe odkladný účinok. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobenásledne potom, čo správny súd návrh na priznanie odkladného účinku uznesením č. k. 14S/78/2017-25
zo dňa 31. januára 2018 zamietol, bola skutočnosť, že žalobkyňa predložila správnemu súdu dňa 5.
apríla 2018 kalkuláciu stavebných prác, z ktorej vyplýva, že nariadené uskutočnenie zabezpečovacích

prác by predstavovalo 16 062,40 eur bez DPH.

39. V prvom rade správny súd posudzoval dôvodnosť procesných námietok, ktorými žalobkyňa
poukazovala na to, že pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení, ktoré

mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, konkrétne jej práva podať proti ustanoveniu
znalca odvolanie, resp. namietať jeho zaujatosť v danej veci. V tejto súvislosti tiež namietala, že nebola
informovaná ani o tom, kedy bude táto osoba vykonávať obhliadku rodinného domu č. XX. Ďalšou
procesnou námietkou bolo tvrdenie, že jej nebolo doručované oznámenie o výkone ŠSD, ktorý sa
uskutočnil dňa 13.09.2016, pričom výsledkom vykonaného ŠSD bolo práve prijatie opatrenia, že bude
vypracovaný odborný posudok. V súvislosti s prizvanou osobou (Ing. K. T.) namietala, že tento nie

je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom MS SR pre odbor
stavebníctvo, odvetvie statika stavieb.

40. Pri posudzovaní vyššie uvedených námietok je potrebné vychádzať zo samotného účelu nariadenia
zabezpečovacích prác, ktorým je nepochybne zamedzenie ohrozenia života a zdravia osôb alebo
zamedzenie vzniku škôd. Stavebný zákon v § 94 neupravuje bližšie postup stavebného úradu pri
nariaďovaní zabezpečovacích prác, avšak definuje zákonné podmienky, ktoré musia byť v prípade
nariadenia neodkladných zabezpečovacích prác splnené. Jednak je to skutočnosť, že stavba ohrozuje

život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty a jednak je to skutočnosť,
že stavbu nie je nevyhnutné ihneď odstrániť. Za splnenia týchto zákonných podmienok je stavebný úrad
povinný nariadiť zabezpečovacie práce a to neodkladne, čo znamená, v čo najkratšom čase, nakoľko
je ohrozený život alebo zdravie osôb, prípadne majetok. Z uvedeného preto vyplýva, že konajúcim
stavebným úradom by mal mať zistený skutkový stav do takej miery, aby z neho táto hrozba vyplývala.

41. V danom prípade stavebný úrad na základe vykonaného ŠSD, ktorý sa uskutočnil dňa
13.9.2016 prijal opatrenie v podobe zabezpečenia statického posudku, ktorým bude posúdený súčasný

technický stav stavby a tiež budú navrhnuté riešenia na odstránenie nevyhovujúceho stavu. Obsahom
administratívneho spisu je preukázané, že stavebný úrad nepostupoval podľa § 36 správneho
poriadku, teda neustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Správny súd však v tejto
súvislosti poukazuje na to, že stavebný zákon nepodmieňuje nariadenie zabezpečovacích prác
vyhotovením znaleckého posudku a má za to, že dôvodom je práve zákonom vyžadovaná promptnosť

vydania rozhodnutia, nakoľko znalecké dokazovanie vrátane ustanovenia znalca rozhodnutím, proti
ktorému je prípustné odvolanie, rýchlosti konania jednoznačne nesvedčí. Stavebný úrad, ani žalovaný
odborný posudok neoznačili prívlastkom „znalecký“ a preto má v danom konaní povahu listinného
dôkazu. Z uvedeného dôvodu sa preto správny súd s námietkami, ktorými žalobkyňa poukazovala
na to, že stavebný úrad ustanovil znalca bez toho, aby sa mohla proti rozhodnutiu odvolať,

respektíve podať námietky nestotožnil. Odborný posudok si stavebný úrad zabezpečil za účelom
opisu stavebnotechnického stavu stavby a určenia rozsahu a druhu zabezpečovacích prác práve vo
vzťahu k častiam stavby, ktoré ohrozujú okolité pozemky. Naviac správnemu súdu nedá neuviesť, že
žalobkyňa mala vedomosť o skutočnosti, že bol vypracovaný odborný posudok a preto mohla proti jeho
obsahu namietať, avšak sa nariadeného ŠSD, ktorý sa uskutočnil dňa 21.4.2017, bez ospravedlnenia

nezúčastnila.

42. Z obsahu odborného posudku vyplýva, že obhliadka sa sústredila na časti viditeľné z jedného i
druhého pozemku susediacich nehnuteľností a na priečelie domu viditeľné z ulice, rovnako je v ňom

uvedené, že zo strany obce nemožno zabezpečiť sprístupnenie domu, že sa merania pre neprítomnosť
vlastníka neuskutočnili, avšak postačujú odhadnuté rozmery, nakoľko tieto jestvujúci stav neovplyvňujú.
Bližší popis nálezu uvedeného v odbornom posudku je obsiahnutý v bode 2 tohto rozsudku. Prílohou
odborného posudku je aj farebná fotodokumentácia rodinného domu, ktorá podľa názoru správnehosúdu dostatočne zobrazuje a potvrdzuje havarijný stav rodinného domu č. XX, ktorý vlastní žalobkyňa
vo výlučnom vlastníctve. Naviac skutočnosť, že rodinný dom č. XX je v havarijnom stave nerozporuje
ani samotná žalobkyňa, ktorá netvrdí, že jej strecha má ríny, ktoré by zabraňovali podmývaniu steny,

ktorá sa nachádza na hranici pozemku. Rovnako sama žalobkyňa v podaných inzerátoch, ktoré doložila
správnemu súdu v rámci podania doručeného správnemu súdu dňa 5. apríla 2018 označila stavbu
ako „starú chalupu vhodnú na rekonštrukciu alebo zbúranie.“ Teda z uvedeného vyplýva, že medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že rodinný dom č. XX je v havarijnom stave, ktorý tak ako dokladá
fotodokumentácia ohrozuje život alebo zdravie osôb, pričom je tiež preukázané a to obsahom odvolania

žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, že nemá vedomosť o tom, že spadol sedlový krov na
prístavbe za domom, pričom skutočnosť, že strecha spadla je zadokumentovaná v administratívnom
spise.

43. Je pravdou, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, či oznámenie o výkone ŠSD,

ktorý sa uskutočnil dňa 13.09.2016 bolo žalobkyni skutočne doručované. Rovnako nie je z obsahu
administratívneho spisu zrejmé, či stavebný úrad požiadal žalobkyňu o sprístupnenie nehnuteľnosti,
respektíve z akého dôvodu ju o sprístupnenie predmetnej nehnuteľnosti nepožiadal. Správny súd preto
vyhodnocoval, či tieto pochybenia procesného charakteru, s poukazom na samotný účel nariadenia
zabezpečovacích prác a následný postup stavebného úradu, najmä pokiaľ ide o nariadenie ďalšieho

ŠSD, mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to aj s poukazom na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003), v zmysle ktorého sa rozhodnutie
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

44. Správny súd s poukazom na bod 43 zastáva názor, že zistené pochybenie stavebného úradu
bolo zhojené nariadením ŠSD, ktorý sa uskutočnil dňa 21. apríla 2017, ktorého sa však žalobkyňa
nezúčastnila a to napriek tomu, že v oznámení o termíne výkonu štátneho stavebného dohľadu č. j. :

SOÚ-585/2017-PEA zo dňa 06.04.2017, ktoré prevzala dňa 11. apríla 2017 bola informovaná o dôvode
výkonu ŠSD, ktorým bolo predloženie statického posudku obcou A., ktorý sa týka nevyhovujúceho
stavebnotechnického stavu rodinného domu č. XX. Zo zápisnice o výkone ŠSD vyplýva, že rodinný
dom č. XX je v zlom stavebnotechnickom stave, ktorá skutočnosť je podložená predloženým statickým
posudkom a priloženou fotodokumentáciou. Ďalej bolo skonštatované, že žalobkyňa sa konania opäť

nezúčastnila, stavbu nesprístupnila pracovníkom stavebného úradu ani statikovi.

45. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 19. apríla 2017 doručila stavebnému

úradu podanie, ktorým navrhla, aby bol výkon ŠSD dňa 21.04.2017 zrušený, nakoľko nie je žiaden dôvod
na takéto konanie, nehnuteľnosť je dávnejšie ponúknutá na predaj, o ktorej skutočnosti vedia aj susedia.
Ďalej uviedla, že stavebný úrad komunikuje len s jej susedmi a proti nej.

46. Správny súd sa s poukazom na bod 45 tohto rozsudku preto nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že
stavebný úrad nepostupoval podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku. Obsahom administratívneho spisu
je preukázané, že stavebný úrad so žalobkyňou konal v rozsahu zodpovedajúcom účelu nariadenia
zabezpečovacích prác, pričom to bola práve žalobkyňa, ktorá sa svojím pasívnym prístupom sama
obrala o možnosť aktívne namietať nedôvodnosť vypracovaného odborného posudku a mala možnosť

obhliadkou svojej nehnuteľnosti v rámci výkonu ŠSD konaného dňa 21.04.2017 preukázať, že táto spĺňa
základné požiadavky, ktoré musia stavby spĺňať, aby neohrozovali bezpečnosť osôb, domácich zvierat,
ani majetku a aby nepoškodzovali životné prostredie (Nariadenie EP a Rady EÚ č. 305/2011).

47. Podľa názoru správneho súdu z odborného posudku a predloženej fotodokumentácie je dostatočne
preukázané, že rodinný dom č. XX vo vlastníctve žalobkyne je v havarijnom stave. Z fotodokumentácie
a zo záverov odborného posudku vyplýva, že konštrukcie rodinného domu č. XX sú nebezpečné preužívateľa domu a pre jeho okolie, rovnako je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že popri obvyklých
zaťaženiach sa má prihliadať aj na možné seizmické zaťaženie.

48. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že zamestnanci stavebného úradu mohli postupovať podľa § 134 ods. 1
a 3 stavebného zákona a vstúpiť na jej nehnuteľnosť a tak náležite zistiť skutkový stav veci dodajúc, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ani prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, či bola obhliadka

domu vykonaná vstupom do domu a na pozemok, tak k uvedeným tvrdeniam správny súd uvádza, že
z prvostupňového rozhodnutia vyplýva a to s poukazom na závery odborného posudku, že obhliadka
nebola vykonaná vstupom do rodinného domu č. XX a na pozemky vo vlastníctve žalobkyne, nakoľko
bod 2 „Záveru“ sa týka nesprístupnených častí domu. Pokiaľ ide o využitie ustanovenia § 134 ods. 1
alebo 3 stavebného zákona, správny súd má za to, že bolo plne v kompetencii stavebného úradu zvoliť
si postup, pričom v danom prípade, a to s poukazom na priloženú fotodokumentáciu boli obhliadky,

vykonané zo susedných nehnuteľností a z priečelia, dostatočné.

49. Správny súd preto uzavrel, že v danom prípade bolo namieste nariadenie zabezpečovacích prác
podľa § 94 ods. 1 stavebného zákona.

50. Vo vzťahu k namietanej neurčitosti nariadených zabezpečovacích prác správny súd poukazuje na
samotné podanie žalobkyne, ktorým odôvodňovala priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď z
predloženého vyčíslenia nákladov na vykonanie stavebných prác vyplýva, že tieto sú dostatočne určité,

nakoľko žalobkyňa za účelom kalkulácie cien navrhovaných stavebných úprav predložila zadávateľovi
prácrozhodnutiestavebnéhoúradu,ktoréichpresnešpecifikujú,pričomzadávateľprotiurčenýmprácam
nenamietal v tom smere, že sú neuskutočniteľné.

51. K námietkam žalobkyne, ktoré smerovali k obsahovým náležitostiam rozhodnutia o nariadení
zabezpečovacích prác a to s poukazom na § 26 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. správny súd uvádza,
že rozhodnutie o nariadení zabezpečovacích prác spĺňa náležitosti, ktoré vymedzuje § 26 citovanej
vyhlášky, keď obsahuje komu sa ukladá povinnosť vykonať zabezpečovacie práce, lehotu na ich
vykonanie, opis stavebnotechnického stavu stavby, povahu a rozsah účinkov, ktorými táto ohrozuje

život a zdravie osôb, podmienky vymedzujúce druh, rozsah a spôsob vykonania zabezpečovacích
prác a rovnako tiež vymedzenie verejného záujmu, ktorému sa poskytuje v danom prípade ochrana.
Týmto je život a zdravie osôb vrátane žalobkyne a preto jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá v
dôsledku havarijného stavu tieto chránené záujmy jednoznačne ohrozuje, musí byť v rozsahu vykonania
potrebných prác obmedzené.

52. Správny súd záverom upriamuje pozornosť žalobkyne na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle
ktorého vlastníctvo zaväzuje. To v danom prípade znamená, že žalobkyňa má povinnosť sa o svoju

nehnuteľnosť starať, aby táto neohrozovala život a zdravie iných. Preto pokiaľ žalobkyňa namieta, že sa
stavebný úrad a žalovaný nevysporiadali s požiadavkou na identifikáciu hroziaceho alebo existujúceho
zásahu do verejného záujmu a preto nie je možné spôsobom vylučujúcim objektívne pochybnosti
určiť, či uložené opatrenia spĺňajú požiadavku primeranosti, tak toto jej tvrdenie s poukazom na
preukázaný havarijný stav jej nehnuteľnosti nemá žiadnu relevanciu. Stavebný úrad v odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na to, že to boli práve vlastníci susediacich pozemkov, ktorí požiadali o
vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, nakoľko stavba žalobkyne ohrozuje život a zdravie
osôb pohybujúcich sa na pozemku parc. č. 141, teda verejný záujem je daný a je ním život a zdravie
človeka.

53. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd rovnako preukázané, že stavebný úrad
dostatočne zistil skutkový stav, pričom je v danom prípade potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie musí
byť vydané v čo najkratšom čase, nakoľko je ohrozený život a zdravie, a tomuto účelu je prispôsobenéaj samotné konanie orgánov verejnej správy. Tejto skutočnosti si musí byť vedomá aj žalobkyňa, ktorej
základnou povinnosťou, ako vlastníčky nehnuteľnosti je, ako už bolo vyššie uvedené, udržiavať ju
v stave neohrozujúcom život a zdravie iných osôb, domácich zvierat a životného prostredia (§ 86

ods. 1 stavebného zákona), pričom má súčasne povinnosť podľa § 100 písm. b) stavebného zákona
bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť, životy či
zdravie osôb alebo môžu spôsobiť značné národohospodárske škody.

54. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP, keď žalovanému nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať

trovy konania iba výnimočne a ďalším účastníkom konania nepriznal z dôvodu, že im v správnom
súdnom konaní neuložil žiadnu povinnosť, so splnením ktorej by im trovy konania vznikli.

56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.