Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 3, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202980
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815202980.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.MartinouMelníkovouvprávnejvecižalobcu:Ministerstvo

vnútraSlovenskejrepubliky,sosídlomPribinova2,81272Bratislava,IČO:00151866protižalovanému:
Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 003 328, za účasti
intervenienta: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441 o náhradu škody s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.720,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 07.04.2015 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.720,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 14.03.2015 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že trovy konania si
neuplatňuje. Svoju žalobu odôvodnil tým žalobca eviduje prostredníctvom Krajského riaditeľstva PZ v
Prešove škodu v celkovej výške 1.720,97 eur, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením náhrady za bolesť
policajtovi npor. Š. X.N. ( ďalej len poškodený policajt) za služobný úraz, ako aj služobného platu a
náhrady služobného počas doby dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (práceneschopnosti)

pre služobný úraz. Menovaný policajt utrpel poškodenie zdravia dňa 04.04.2013 v čase okolo 23.30
hod. na ceste I/18 v mieste križovatky so štátnou cestou I/15 za mestom Vranov nad Topľou v smere na
Nižný Hrabovec. Pri dokumentovaní škodovej udalosti, keď prechádzal cez cestu vstúpil ľavou nohou do
výtlku naplneného dažďovou vodou, pričom pocítil bolesť v členku a kolene ľavej nohy, čím utrpel podľa
lekárskeho posudku o bolestnom podvrtnutie členka vľavo a podvrtnutie kolena vľavo ťažšieho stupňa
s liečením poškodeného policajta od 04.04.2013 do 06.06.2013 s dočasnou neschopnosťou na výkon
štátnej služby v čase od 05.04.2013 do 18.04.2013 (vrátane). Na mieste udalosti na ceste č. I/18 bola aj

v nasledujúci deň 05.04.2013 pre potreby zadokumentovania výtlku na ceste príslušníkom (dopravným
inžinierom) okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove n/Topľou (ďalej
len „ODI OR PZ vo Vranove n/Topľou“) Q.. S.. Y. L. za prítomnosti pracovníka žalovaného Slovenskej
správy ciest, Investičnej výstavby a správy ciest Košice, oblasť Vranov nad Topľou, S.. Š. L., ako správcu
predmetnej pozemkovej komunikácie, spracovaná farebná fotodokumentácia obsahujúca 12 fotiek a
rukou písaný náčrtok a zápisnica miesta služobného úrazu, ktorá bola oboma menovanými pre overenie
správnosti zaznamenaných údajov podpísaná. K predmetnej zápisnici, náčrtku a fotodokumentácii

napísal menovaný policajt aj písomný záznam, v ktorom bližšie ozrejmil presné miesto, kde sa výtlk
nachádzal. Z uvedených dokumentov je zrejmé, že výtlk na ceste č. I/18 bol po zmeraní dlhý 50 cm,
jeho šírka bola 23 cm a hĺbka 6 cm. V dôsledku vzniku služobného úrazu bola poškodenému policajtovi
V.. Š. X. priznaná náhrada za bolesť vo výške 966 eur na základe rozhodnutie riaditeľa Krajskéhoriaditeľstva PZ v Prešove č.p: KRPZ-PO-VO2-84-001/2013-PR zo dňa 16.08.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.09.2013 a táto náhrada za bolesť mu bola dňa 25.09.2013
vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností osobného

úradu Ministerstva vnútra SR na základe vydaného potvrdenia č.p.: SPOU-OSZ-322-001/2013-UR
zo dňa 25.09.2013. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku tohto služobného úrazu bol menovaný policajt
dočasne neschopným na výkon štátnej služby v čase od 05.04.2013 do 18.04.2013 (vrátane), bol mu
za prvých 10 dní vyplatený služobný plat počas nemoci (vrátane odvodov za zamestnávateľa) vo výške
616,28 eur a následne za ďalšie zvyšné 4 dni náhrada služobného príjmu vo výške 138,69 eur, čiže v

celkovej výške 754,97 eur, podľa vyčíslenia oddelenia miezd a platov Centra podpory Prešov zo dňa
24.10.2013 pod č. p.: CPPO-OMP-66-002/2013. Vyplatením náhrady za bolesť ako dávky úrazového
zabezpečenia a služobného platu počas nemoci (vrátane odvodov) a náhrady služobného príjmu ako
dávky nemocenského zabezpečenia vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 1.720,97 eur, ktorú je
žalobca podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oprávnený vymáhať

od žalovaného. Žalovaný bol žalobcom prvotnou výzvou adresovanou na regionálnu dislokovanú
organizačnú zložku prostredníctvom OR PZ vo Vranove n/Topľou vyzvaný k náhrade celkovej škody vo
výške 1.720,97 eur. Na uvedenú výzvu žalovaný prostredníctvom svojej organizačnej zložky Investičnej
výstavby a správy ciest Košice odpovedal dňa 28.02.2014 pod č. p.: 5572/2014/6332/6301, v ktorej
nárok žalobcu na náhradu škody v celom rozsahu odmietol. Svoje odmietavé stanovisko žalovaný

odôvodnil tým, že okrem citovania zákonnej úpravy zákona č. 135/1961 zb. o pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) a vyhlášky FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa
vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (ďalej len „vyhlášky k cestnému zákonu“), aj poukázal
na tú skutočnosť, že na úseku cesty, na ktorom malo dôjsť k vzniku úrazu sa nachádzali hojné
výtlky, čo zodpovedalo stavebnému stavu po zimnom období, kde navyše daný úsek mal byť z tohto

dôvodu označený výstražnou značkou A5 „nerovnosť vozovky“, ktorá podľa vyhlášky MV SR č. 9/2009
Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a doplnení niektorých zákonov, upozorňuje „na
priečne a pozdĺžne nerovnosti povrchu vozovky, napríklad výtlky, výmole, vyjazdené koľaje a podobne“.
Na základe toho, že predmetný úsek cesty mal byť označený výstražnou značkou upozorňujúcou
na nerovnosti na vozovke, nárok žalobcu na náhradu škody pokladal žalovaný za neopodstatnený

a nezákonný. Dňa 15.07.2014 žalovaný zaslal žalobcovi na predžalobnú výzvu odpoveď pod č.p.:
5572/2014/6332/22625, v ktorej oznámil, že prípad náhrady škody vzniknutej z pracovného úrazu
policajta V.. Š. X. postúpil ako škodovú udalosť na likvidáciu Y. Q., D..T., s ktorou má ich organizácia
uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípady zodpovednosti za škodu. Dňa 13.02.2015 žalobca na jeho
útvare Krajskom riaditeľstve PZ v Prešove obdržal oznámenie poisťovne Kooperativa a.s., vypracované

dňa 06.02.2015 pod číslom škodovej udalosti 9522056440, v ktorom menovaná poisťovňa žalobcovi
oznámila, že škodovú udalosť po ukončení šetrenia vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia z
poistnej zmluvy č. 6561705796/0808012794. Poisťovňa svoje stanovisko postavila na citácii § 9a ods.
1 cestného zákona a § 12 ods. 1, ods. 2 vyhlášky k cestnému zákonu, kde podľa toho správca
komunikácie má za vznik škody zodpovedať iba vodičom motorových a nemotorových vozidiel a nie

chodcom. Opätovne vo výzve zo dňa 20.02.2015 žalobca poukázal na skutočnosť, že ako poškodený
subjekt je naďalej toho názoru, že za vznik služobného úrazu, z dôvodu existencie neoznačených
výtlkov na komunikácii, po ktorom došlo k vyplateniu príslušných dávok sociálneho zabezpečenia
poškodenému policajtovi, zodpovedná žalovaný. Vzhľadom k tomu, že miesto kde došlo k vzniku úrazu
bolo dokumentované obhliadkou dňa 05.04.2014, pri ktorom bol prítomný aj pracovník žalovaného, má

žalobca za preukázané, že na kritické miesto nebolo upozornené umiestnením výstražnej značky A5
„nerovnosť vozovky“, ktorá upozorňuje „na priečne a pozdĺžne nerovnosti povrchu vozovky, napríklad
výtlky, výmole, vyjazdené koľaje a podobne“. Aj z listu Y.Ť. Q. D..T.., zo dňa 06.02.2014 je zrejmé, že
úsek cesty na ktorom došlo k vzniku škody nebol označený prenosným výstražným značením značky
A5, nakoľko poisťovňa v liste uviedla, že „Tým, že úsek cesty, na ktorom došlo ku vzniku škody nebol

označený...“. Na základe existujúceho skutkového stavu podriaďujúceho pod citované ustanovenia
cestného zákona, ktoré ukladajú žalovanému povinnosti prevenčného charakteru, porušením ktorých
došlo k vzniku škody, čím bola naplnená protiprávnosť konania (stavu, ktorý existoval v čase úrazu)
ako podmienky všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa občianskoprávnej úpravy, príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym stavom a vznikom škody, ktorej výšku žalobca bez pochýb preukázal, bol žalovaný

opätovnevyzvanýkúhradeškodyvcelkovejvýške1.720,97eur.Poškodenýpolicajtsinamiesteudalosti
plnil svoje zákonné povinnosti pri dokumentovaní škodovej udalosti, čiže sa na danom mieste nachádzal
oprávnene a nie svojvoľne a nezákonne.2. K žalobe žalobca doložil úradný záznam poškodeného policajta V.. Š. X., zápisnicu o výpovedi svedka
D. Q., úradný záznam o podaní telefonického vysvetlenia I. L., záznam o ohliadke miesta pracovného
úrazu, fotodokumentáciu z pracovného úrazu, záznam o registrovanom pracovnom úraze, záznam o

prešetrení priebehu deja a okolnosti pracovného úrazu poškodeného policajta, správu o prerokovaní
poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania, lekársky posudok o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, rozhodnutie o priznaní náhrady za bolesť, potvrdenie
o vyplatení náhrady za bolesť, vyčíslenie náhrady na služobnom plate, výzvy na zaplatenie škody na
majetku, odpovede na predmetné výzvy na náhradu škody na majetku, hlásenie žalovaného o škodovej

udalosti pre Q. Y., D..T.., s odpoveďou poisťovne Q., D..T.. pre žalovaného.

3. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou, Okresný
dopravný inšpektorát zo dňa 05.04.2013 číslo ORPZ-VT-ODI-355/2013, ktorý bol spísaný k úrazu počas
výkonu služby V.. Š. X., ktorý podal npor. Š. X. vyplýva, že okolo 22.45 hod. ho operačný dôstojník
telefonicky vyslal na jemu ohlásenú udalosť v CP medzi dvormi OMV na štátnej ceste I/18 za mestom

Vranov nad Topľou /výjazd na obchvat/. Cesta v danom úseku bola mokrá, padal dážď. V čase asi o
23.30 hod. potreboval prejsť cez cestu I/18, krížom k služobnému vozidlu, a prechádzal kolmo cez cestu
k služobnému motorovému vozidlu. Počas chôdze sa mu zrazu podvrtla /pretočila/ ľavá noha, pričom
pocítil silnú bolesť v členku ľavej nohy a v ľavom kolene. Pozrel sa na cestu, kde sa nachádzal výtlk /
čiastočne naplnený dažďovou vodou/ do ktorého vstúpil. Krátku chvíľu ostal stáť a potom nasadol do

služobného vozidla, kde som napísal záznam škodovej udalosti. Cestou na ODI Vranov nad Topľou
začal pociťovať ako mu opúcha ľavý členok a noha ma začala viacej bolieť. Udalosť - zranenie ľavej
nohy preto oznámil operačnému dôstojníkovi a potom odišiel na ošetrenie do Vranovskej nemocnice
odd. chirurgie. Svedkami jeho úrazu sú účastníci škodovej udalosti: D. Q., I. L.Á.. Konajúci nadriadený
vykonal dyhovú skúšku s negatívnym výsledkom.

4. Zo zápisnice ORPZ ODI č. ORPZ-VT-ODI-335-005/2013 o podaní výpovede svedka D. Q., nar.
XX.XX.XXXX zo dňa 05.04.2013 o 11.45 hod. vyplýva, že svedok podal toto vysvetlenie k pracovnému
úrazu: Dňa 04.04.2013 v nočných hodinách (asi o 22.50 hod.) som bol účastníkom škodovej udalosti
ako vodič osobného motorového vozidla. K škodovej udalosti došlo na ceste I/18, obchvat mesta Vranov

nad Topľou, v blízkosti s križovatkou cesty I/15. Predložili sme doklady a vysvetlili ako došlo k skutku. Po
chvíli policajt prechádzal cez vozovku krížom k služobnému vozidlu, kde som videl ako vstúpil do jamy
- výtlku na ceste a následne krívajúci išiel ďalej k vozidlu. Chytal sa za nohu. Pri vypisovaní podkladov
som videl na ňom, že ho bolí noha. Neviem teraz presne určiť, či to bola pravá alebo ľavá noha. K
veci chcem dodať, že na uvedenom mieste bola nočná doba, tma, vozovka nebola osvetlená verejným

osvetlením, zamračené, jemne mrholilo, povrch vozovky bol mokrý. Výtlk som ja tie nezbadal, nakoľko
bol zaliaty vodou a svetlo z idúcich vozidiel sa odrážalo do mokrého povrchu vozovky.

5. Z úradného záznamu ORPZ ODI zo dňa 05.04.2013 č. ORPZ-VT-ODI-355-006/2013 o telefonickom
vysvetlení k služobnému úrazu, ktoré mal podať dňa 05.04.2013 v čase o 12.28 hod. I. L., nar.

XX.XX.XXXX ku škodovej udalosti zo dňa 04.04.2013 vyplýva, že tento svedok telefonicky podal toto
vysvetlenie: „Dňa 04.04.2013 asi o 22.55 hod. som zavolal na políciu lebo došlo k poškodeniu jeho
vozidla.KudalostidošlonaobchvatemestaVranovnadTopľounahlavnejceste,vblízkostiskrižovatkou
cesty I/15. Po príchode policajta sme vykonali dychovú skúšku a hneď na to policajt prechádza cez
vozovku krížom k služobnému vozidlu. Videl som ako policajt začal poskakovať a hneď na to krívať, po

tom čo vstúpil do jamy na ceste. Aj pri vypisovaní tlačiva som videl ako sa policajt sťažuje na bolesť
nohy. Neviem teraz presne určiť či to bola pravá alebo ľavá noha. Na mieste bola tma, noc, cesta nebola
osvetlená, mrholilo, cesta bola mokrá. Diera na ceste, do ktorej vstúpil policajt nebola označená, ja som
ju nevidel, bola plná vody. Cesta bola zrkadlovitá, diery boli zaliate vodou. „

6. Zo záznamu o obhliadke z miesta pracovného úrazu ORPZ ODI č. ORPZ-VT-ODI-355-009/2013 zo
dňa 05.04.2013 vyplýva, že dopravný inžinier Q.. S.. Y. L. takto spísal miesto pracovného úrazu: „Miesto
pracovného úrazu sa nachádza na križovatke ciest I/15 s I/18. Jedná sa o výtlk, ktorý sa nachádza na
zjazde z cesty I/18 v km 736.685 z obchvatu mesta Vranov nad Topľou v smere na obec Nižný Hrabovec.
Predmetný výtlk, kde došlo k predmetnému úrazu npor. Š. X. sa nachádza po zameraní od VBM, ktorým

je betónový ostrovček k PBM, ktorým je vodorovné dopravné značenie V13 - šikmé rovnobežné čiary,
vo vzdialenosti 5,5 km a k výtlku 1,8 m. Vzdialenosť VBM k PBM je o dĺžke 3,1 m. Šírka jazdného pruhu,
kde sa výtlk nachádza je 6,2 m, pričom vzdialenosť od jazdného pruhu ku krajnici je 0,7 m. Samotný
povrch vozovky počas ohliadky je asfaltový, neznečistený. Samotný výtlk je dlhý 50 cm a jeho šírka je23 cm. Hĺbka výtlku je 6 cm viď. priložená fotodokumentácia. Pri ohliadke miesta pracovného úrazu bol
prítomný majetkový správca komunikácie SSC IV a SC Košice, oblasť Vranov nad Topľou S.. Š. L. a za
OR PZ ODI vo Vranove nad Topľou starší referent špecialista dopravy inžinier Q.. S.. Y. L..“

7. K žalobe žalobca doložil aj fotodokumentáciu z miesta pracovného úrazu, ku ktorému došlo dňa
05.04.2013 na štátnej ceste I/18, ktorá bola vyhotovená dňa 05.04.2013 ako sa nachádza na čl.
10-13 spisu v počte 9 kusov fotografií, ktoré majú zaznamenávať pracovný úraz. Okrem toho, tejto
fotodokumentácii bol priložený ešte aj náčrtok spolu so zápisnicou z miesta pracovného úrazu a to zo

dňa 05.04.2013 o 14.00 hod. Z tohto náčrtku vyplýva, že miesto pracovného úrazu sa nachádza na
križovatke ciest I/18 a I/15. Jedná sa o výtlk, ktorý sa nachádza na zjazd štátnej cesty I/18 v km 736,685 z
obchvatu mesta Vranov nad Topľou v smere na obec Nižný Hrabovec. Výtlk je dlhý 50 cm a jeho šírka je
23 cm, hĺbka výtlku je 6 cm. Povrch vozovky je počas obhliadky asfaltovaný, neznečistený. Tento náčrtok
a zápisnicu spísal kpt. S.. Y. L. a prítomný správca S.. Š. L., ktorý ti potvrdil aj vo svojej výpovedi ako
svedok. Z týchto fotografií ďalej vyplýva, že na krátkom úseku cesty sa a nachádza väčší počet výtlkov

8. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ako sa nachádza na čl. 19 spisu vyplýva, že bol
spísaný záznam o pracovnom úraze, ktorého sa mal dopustiť V.. Š. X., tak ako je opísaný v žalobe a
ako je spísaný v úradnom zázname o pracovnom úraze zo dňa 05.04.2013.

9. Zo záznamu Y.. J.. E. L. z prešetrenia priebehu deja a okolnosti pracovného úrazu V.. Š. X. ORPZ ODI
zo dňa 05.04.2013 č. ORPZ-VT-ODI-355-010/2013 vyplýva, že Y.. J.. L. podal záznam z priebehu deja,
v ktorom opísal výpovede poškodeného policajta svedkov dopravnej nehody I. L. a D. Q. so záverom,
že vznik zranenia a následne pracovný úraz V.. Š. X. sa stal tak, ako je uvedené v dôkazoch, z ktorých
vychádza tento záznam.

10. V zmysle správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z
povolania ORPZ č. ORPZ-VT-VO1-39-008/2013 vyplýva, že bol prerokovaný predmetný pracovný úraz
s výsledkom, že služobný úrad nesie zodpovednosť v rozsahu 100 %.

11. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.06.2013
praktického lekára pre dospelých R.. S.. R. Z. vyplýva, že pracovný úraz u poškodeného V.. Š. X. so
začiatkom liečenia 04.04.2013 s dátumom ukončenia 06.06.2013, pričom práceneschopnosť trvala
od 05.04.2013 do 19.04.2013 bol ohodnotený s diagnózami podvrtnutia členka vľavo na 25 bodov a
podvrtnutie kolena vľavo ťažšieho stupňa na 35 bodov t.j. spolu 60 bodov.

12. Na základe rozhodnutia KRPZ v Prešove číslo KRPZ-PO-VO2-84-001/2013-PR zo dňa 16.08.2013
bola V.. Š. X. priznaná podľa § 20 ods. 1, písm. b) § 22, § 29 ods. 1, písm. a) Zákona č. 328/2002
náhrada za bolesť vo výške 966 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2013 a z
odôvodnenia tohto rozhodnutia tak, ako sa nachádza na čl. 26-29 spisu vyplýva, že táto bolesť bola

vyplatenázapracovnýúraz,ktorýjeopísanývžalobesodôvodnením,žezapracovnýúrazbollekárskym
posudkom zo dňa 24.06.2013 určené bodové ohodnotenie bolesti na 60 bodov a preto za tento úraz
bola poškodenému pri sume za jeden bod 16,10 eur priznaná výška odškodnenia za bolesť v sume 966
eur vzhľadom na to, že rozsah zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz bol určený na 100 %.

13. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sekcia personálnych a sociálnych činnosti
a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia č.p.: SPOU-OSZ-322-001/2013-UR zo dňa 25.09.2013
vyplýva, že poškodenému bola dňa 25.09.2013 vyplatená náhrada za bolesť vo výške 966 eur v zmysle
rozhodnutia č.p. KRPZ-PO-VO2-84-001-2013-PR zo dňa 16.08.2013.

14. Dňa 24.10.2013 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Prešov, oddelenie miezd
a platov vyčíslilo náhradu na služobnom plate počas pracovnej neschopnosti z dôvodu služobného
úrazu od 05.04.2013 do 18.04.2013 u poškodeného takto: služobný plat počas práceneschopnosti
pre služobný úraz vo výške 466,17 eur, odvody za zamestnávateľa vo výške 150,11 eur, čo spolu za
10 kalendárnych dní predstavuje 616,28 eur a náhrada príjmu za služobný úraz za 4 kalendárne dni

predstavuje výšku 138,69 eur t.j. spolu všetko 754,97 eur.

15. Z dôvodu pracovného úrazu, ako je uvedený v žalobe okresné riaditeľstvo policajného zboru výzvou
zo dňa 29.01.2014 vyzvalo žalovaného na zaplatenie škody na majetku v zmysle § 114 ods. 5 Zákonač. 328/2002 Z.z. vo výške spolu 1.720,97 eur, ktorá pozostáva z priznanej náhrady za bolesť vo výške
966 eur a služobného platu v nemoci vo výške 754,97 eur.

16. Na túto výzvu reagoval žalovaný s odôvodnením na nedôvodnosť tohto nároku v zmysle § 9a ods. 1
Cestného zákona v spojení s § 6 ods. 1 Cestného zákona a § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 a to všetko
spolu s odôvodnením, že na úseku cesty, na ktorom malo dôjsť k úrazu, sa nachádzali hojné výtlky, čo
zodpovedalo stavebnému stavu po zimnom období. Navyše tento úsek bol z tohto dôvodu označený
výstražnou značkou A5 „nerovnosť vozovky“ v zmysle Vyhlášky č. 9/2009, ktorá upozorňuje a priečne a

pozdĺžne nerovnosti povrchu vozovky, napríklad výtlky, výmole, vyjazdené koľaje a podobne.

17. Na túto odpoveď reagoval žalobca odpoveďou, ktorú zdôvodnil, že doposiaľ žalovaný nepredložil
dôkaz o tom, že predmetný úsek bol označený výstražnou značkou A5 a zároveň mu oznámil, že
k vyčíslenému nároku na náhradu škody mu predkladá dôkazy, ktoré odôvodňujú danú výšku a to
konkrétne rozhodnutie KRPZ Prešov o priznanej náhrady za bolesť a potvrdenie odboru sociálneho

zabezpečeniasekciepersonálnychasociálnychčinnostiaosobnéhoúraduovyplatenídávkysociálneho
zabezpečenia.

18. Dňa 10.07.2014 žalovaný oznámil Q. Y., D..T.., vznik škody z poistenia zodpovednosti za škodu
v zmysle predmetného pracovného úrazu a na toto oznámenie Q. Y. D..T.. žalovanému oznámila, že

predmetný úsek, ku ktorému došlo k pracovnému úrazu tým, že nebol označený zodpovedá správca
komunikácie iba vodičom motorových a nemotorových vozidiel a nie chodcom, preto táto škodová
udalosť bola vybavená bez poskytnutia poistného plnenia a to s poukazom na § 9a ods. 1 Cestného
zákona a s poukazom na § 12 ods. 1 a ods. 2 Vyhlášky č. 35/1984.

19. Opätovne dňa 20.02.2015 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, na čo odpovedal žalovaný
listom zo dňa 11.03.2015, kde uviedol, že predmetnú škodovú udalosť postúpil na likvidáciu poisťovni
Q. Y., D..T.., L. S. H. a má za to, že na základe tejto poistnej zmluvy bolo a stále zostáva povinnosťou
poistiteľa za žalovaného ako poisteného poškodenému uhradiť preukázané nároky.

20. O predmetnej žalobe súd pôvodne rozhodol platobným rozkazom, ktorý vydal dňa 27.05.2015
v súlade so žalobou žalobcu voči, ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa
fotodokumentácie, ktorú žalobcu z prešetrenia pracovného úrazu vyhotovil, úsek cesty, kde došlo k
pracovnému úrazu poškodeného bol evidentne posiaty hojnými výtlkmi, čo zodpovedalo stavebnému
stavu po zimnom období. Išlo teda o stavebný stav cesty, ako ho charakterizuje § 9a ods. 1 zákona č.

135/61 a v takomto prípade žalovaný nezodpovedá za škodu. Pre prípady zodpovednosti za škodu má
žalovaný uzatvorenú pod číslom 80-8012794 poistnú zmluvu so spoločnosťou Q. Y., D..T.. Predmetom
poistenia podľa poistnej zmluvy je prevádzková zodpovednosť za škodu v súvislosti s činnosťami
v zmysle zriaďovacej listiny č. 316/M-2005. Túto náhradu škody si žalovaný uplatnil u predmetnej
poisťovni, ktorá odmietla poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že úsek cesty, kde došlo ku

vzniku škody nebol označený a preto správca komunikácie zodpovedá iba vodičom motorových a
nemotorových vozidiel a nie chodcom. V tomto odpore navrhol, aby do konania vstúpil vedľajší účastník
na strane žalovaného a to Q. Y., D..T.., L. S. H.. Zároveň v tomto odpore žalovaný namietal označenie
žalovaného nakoľko podľa neho žalovaný a to Slovenská správa ciest je štátna rozpočtová organizácia,
ktorú štát poveril správou verejného majetku štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými

orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje alebo spravovaného majetku, ktorého
správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. K odporu žalovaný priložil
zriaďovaciu listinu, podľa ktorej, číslo listiny číslo 316/M/2005 zo dňa 14.02.2005 Ministerstvo dopravy
pôšt a telekomunikácie Slovenskej republiky zriadilo slovenskú správu ciest s dátumom zriadenia
01.01.1996 ako rozpočtovú organizáciu spolu s vymedzením účelu a predmetu činnosti organizácie,

ktorá okrem iného vykonáva správu ciest prvej triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu.

21. V písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 17.08.2015 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s
podanou žalobou s odkazom na § 9a Cestného zákona. Podľa poistnej zmluvy č. 80-8012794 uzavretej
medzi Q. Y., D..T.., L. S. H. a žalovaným Slovenská správa ciest vyplýva, že bolo uzatvorené poistenie

zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne poškodenému na zdraví a usmrtením, ktorá bola uzavretá dňa
20.12.2013.22. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.01.2016 Q. Y., D..T.., L. S. H. oznámila, že vstupuje
do súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného a zároveň vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti označeného súdu Okresného súdu Vranov nad Topľou, nakoľko podľa jeho názoru by

správne vo veci mal konať súd príslušný podľa sídla žalovaného. O námietke vedľajšieho účastníka
o miestnej nepríslušnosti rozhodol prvoinštančný súd uznesením zo dňa 26.04.2016, ktorým námietku
miestnej nepríslušnosti zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2016.

23. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že svoj nárok na náhradu škody si uplatňuje

v zmysle § 3d ods. 6 Cestného zákona, ktorý ustanovuje správcovi pozemnej komunikácie povinnosť
komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené a taktiež v zmysle § 6
ods. 1 Cestného zákona, podľa ktorého pozemné komunikácie smie užívať každý užívateľ miestnej
komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. § 9 Cestného zákona uvádza, že
závady v ziazdnosti diaľnic, ciest, miestných komunikácii sú bez prieťahu povinní odstraňovať ich
správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácii,

ktorésúsúčasťoucestnejsieteaprieskumymožnéhovplyvuprázdnatýchtokomunikáciinabezpečnosť,
plynulosť cestnej premávky atď. Má za to, že žalovaná si tieto povinnosti prevenčného charakteru údržby
príslušnej cesty komunikácii neplnila a preto v zmysle všeobecnej úpravy občianskeho zákonníka a to §
415 a 420 zodpovedá za vniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti spočívalo v tom, že na príslušnej
miestnej komunikácii bol protiprávny stav, v dôsledku ktorého došlo k vzniku škody. Pokiaľ na uplatnenú

náhradu škody nebude použitá úprava cestného zákona žiada, aby súd použil úpravu o zodpovednosti
za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka z titulu, že poškodený nebol vodičom motorového vozidla
uplatňujú si náhradu škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Domnieva sa, že na predmetnej
ceste sa nachádzali hojné výtlky, ktoré bolo možné odstrániť bežnou údržbou.

24. Žalovaná na pojednávaní vo svojej výpovedi súdu uviedla, že predmetný právny úraz bol spôsobený
v dôsledku hojných výtlkov, avšak išlo o hojné výtlky, ktoré nebolo možné odstrániť pri bežnej údržbe.
Nehoda sa stala 04.04.2013, pričom toto obdobie spadá ešte do zimného obdobia a tieto výtlky vznikajú
z dôvodu klimatických podmienok a to dažďa, mrazu. Za takejto situácie sa tieto výtlky aj zasypávajú,
avšak v priebehu jedného dňa sa opäť vytvorí výtlk, ktorý je zaliaty vodou v prípade, že prší. Počas

zimného obdobia nie je možné odstraňovať výtlky tzv. teplou alebo horúcou zmesou, kedy sa výtlk
očistí, zaleje sa asfaltom a takto opravený výtlk vydrží aspoň na ďalšie zimné obdobie. Potvrdila však,
že uznáva, že došlo k pracovnému úrazu. Uznávajú aj jeho výšku, avšak namietajú zodpovednosť zo
strany žalovaného. Uznáva, že poškodený musel vyšetriť dopravnú nehodu na mieste, kde sa stala, čo
znamená, že vlastne pod tento prípad spadá aj § 6a Cestného zákona. Zimné obdobie trvá do 15.04.

bežného roka, kedy nie je možné vykonať trvalú opravu výtlku. K možnosti opravy výtlku žiadala, aby
bol vypočutý pracovník žalovaného.

25. Interveniet sa pojednávania nezúčastňoval. Svoju neprítomnosť stále ospravedlnil písomným
podaním. K žalovanému nároku uviedol, že má za to, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť

žalovaného za škodu. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný porušil ust. § 9 ods. 1 Cestného zákona
a to porušil prevenčnú povinnosť. Žalovaný svoju obranu odvodzoval od § 9a ods. 2 Cestného zákona.
Podľa vedľajšieho účastníka však správca vo všeobecnosti zodpovedá za škody, ktorých príčinou boli
závadyvzjazdnosti,alelenužívateľom,ktorísúvodičminadanejcesteaniechodcami.Pojemzjazdnosť
totiž predpokladá bezpečnú jazdu vozidiel a nie bezpečnú jazdu chodcov na ceste. § 9 ods. 3 Cestného

zákona upravuje osobitne zodpovednosť za škodu, ktorých príčinou boli závady v schodnosti v miestach,
ktoré sú výhradne určené pre chodcov, avšak z opisu skutkového stavu uvedeného v žalobe vyplýva,
že policajt utrpel poškodenie zdravia na križovatke ciest I/18 a I/15 a teda na ceste a nie v miestach,
ktoré sú výhradne pre chodcov určené. Preto má za to, že žalovaný nezodpovedá za škodu podľa § ust.
9a ods. 2 Cestného zákona, pretože v danom prípade nejde o vodiča. Nezodpovedá však ani podľa §

9a ods. 3 Cestného zákona, keďže k poškodeniu zdravia nedošlo na mieste resp. komunikácii určenej
pre chodcov. Žalovaný taktiež neporušil ani povinnosť, ktorú má podľa ust. § 9 ods. 1 Cestného zákona,
ktorá sa viaže na odstraňovanie závad v zjazdnosti. Ak by aj poškodený mal byť posudzovaný ako
chodec poukázal na obranu žalovaného, že žalovaný nezodpovedá za škodu v zmysle ust. § 9a ods. 1
Cestného zákona v spojení s § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984. Z ustanovenia § 9a Cestného zákona,

ktoré je označené ako zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom diaľnic, ciest a miestnych
komunikácii možno logickým výkladom tiež dospieť k záveru, že cestný zákon upravuje zodpovednosť
za škodu, ktorá by mohla vzniknúť užívateľom komunikácii, komplexne. Ide teda o špeciálnu úpravu vo
vzťahu k ustanoveniu zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca pri argumentáciipoukázal aj na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Preto v zmysle
komentára k občianskemu zákonníku J.. S. Z., A.. použitie ustanovenia § 415 prichádza do úvahy len

v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa
posudzuje. Cestný zákon osobitne upravuje jednak prevenčné ako aj iné povinnosti správcov ciest v §
9 Cestného zákona. Navyše v Cestnom zákone je aj osobitne upravená zodpovednosť za škodu, preto
má za to, že použitie Občianskeho zákonníka v tomto prípade je vylúčené. Zo strany žalobcu nebolo
preukázané porušenie konkrétnej právnej povinnosti podľa Cestného zákona, v príčinnej súvislosti,

ktorého malo dôjsť ku škode a použitie Občianskeho zákonníka je v tomto prípade vylúčené, preto má
za to, že nárok žalobcu nebol preukázaný. Preto žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania, keďže ku škode
malo dôjsť 04.04.2013 a žaloba bola doručená na súd až 07.04.2015, teda po uplynutí subjektívnej
dvojročnej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka.

26. Svedok S.. Š. L. zamestnanec žalovaného k predmetnému pracovnému úrazu a k uplatnenej
náhradeškodyuviedol,žezdôvodu,žepracujevoblasticestnéhohospodárstva,dennodenneprivýkone
svojho povolania sa stretáva s bežnou údržbou pokiaľ ide o cestné hospodárstvo. K predmetnému
pracovnému úrazu bol prizvaný nasledujúci deň, na križovatku číslo I/18 a I/15, kde bolo zistené,
že predmetný výtlk sa na tejto križovatke nachádza. Tento výtlk ako aj ostatné výtlky, ktoré vznikali v

zimnom období je bežná záležitosť, ktorá súvisí úzko s klimatickými podmienkami, pričom tento výtlk
môže vzniknúť za pol dňa alebo za 2-3 hodiny a to podľa intenzity dopravy a podľa podložia. V rámci
zimnej údržby, kedy sa tieto výtlky odstraňujú v zmysle ich interných opatrení, sa tieto odstraňujú aj
podľa možností žalovaného a to aj v závislosti od počasia, na ktoré nadväzujú jednotlivé technológie,
ktoré sa používajú na odstránenie závad v zjazdnosti, na ktoré sa používajú špeciálne ST normy.

K predmetnému výtlku uviedol, že na ceste sa nachádzala skupina výtlkov, ktorý však nebol takého
vážneho charakteru, ktorý by obmedzoval nejako alebo z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky by
bol veľký, alebo výraznej stopy. Išlo ho hojné výtlky, pričom bežnú údržbu odstraňovania výtlkov pre
nich vykonáva zmluvný partner a to správa údržba ciest. V tom čase ešte neboli spustené obaľovacie
centrá, ktoré vykonávajú opravu teplou technológiou, s ktorou sa bežne výtlky upravujú. Tieto výtlky

sa v zime riešia opravami tzv. prvou pomocou, aby nedošlo k väčším úrazom, teda aby z hľadiska
bezpečnosti cestnej premávky nevznikli väčšie škody na majetku alebo nedošlo k nejakým úrazom. V
zimnom období a to od 1.januára prebieha oprava výtlkov tak, že si objednajú značenie ciest, kde je
potrebná úprava. Súdu predložil dôkaz a to analytické položky, podľa ktorého v období od 1.januára
do 30.apríla sa realizovali vysprávky obalenou zmesou za studena. Vzhľadom na možnosti žalovaného

ako aj kapacitné možnosti dodávateľa a vzhľadom na klimatické podmienky sa riešili najakútnejšie
prípady z hľadiska bezpečnosti a zjazdnosti. Taktiež súdu uviedol, že aj na predmetnej križovatke
ciest I/18 a I/15, kde sa stal predmetný pracovný úraz, predložený záznam o výkone zamestnancov
preukazuje, že na tomto úseku sa vykonávali vysprávky obalené zmesou za studena. Zárove§ však
priznal, že tieto denné záznamy presne neobsahujú označenie km, na ktorých km došlo k oprave výtlku.

Z týchto záznamov má byť preukázané, že na predmetnom úseku posledné opravy boli vykonané dňa
12.03.2013. V prípade, že na ceste sa vyskytnú nejaké výtlky v zmysle zmluvných vzťahov, ktoré majú
s dodávateľom tieto úseky sa preznačujú a to dopravnými značkami A5, ktoré označujú nerovnosti
vozovky, pričom na osadenie týchto značiek nepotrebujú rozhodnutie od cestného správneho orgánu,
pričom tieto značky sa presúvajú v zmysle potreby na označenie nerovnosti na cestách. Pokiaľ tieto

opravy v zime nevydržia riešia sa opätovne v zime a keď vydržia až do zimy, po zimnom období sa
spravidla opravujú teplou technológiou. O výskyte výtlkov sa dozvedajú od svojich dispečerov, ktorí to
kontrolujú v rámci zmluvného vzťahu z vyšším územným celkom, pričom niektoré výtlky si všíma aj on
sám v rámci svojej činnosti, keď predchádza jednotlivými cestami. Predpokladá, že predmetný výtlk bol
odstránený v máji 2014, pričom mapa z internetovej stránky googlu z roku 2014 preukazuje, že tieto

výtlky v tomto čase už boli odstránené. Ďalej vysvetli, že o hojný výtlk ide, ak napríklad v úseku 100
m sa nachádza viacej výtlkov a to 10,15 až 20 a ojedinelý výtlk pôjde, ak v úseku 100 m sa nachádza
jeden výtlk. Súdu taktiež predložil fotografie z roku 2012, podľa ktorých miesta označené tmavou farbou
preukazujú, že išlo o výtlky, ktoré boli odstránené tryskovou metódou a pôsobením mrazu došlo k
opätovnému vytváraniu štrbín. Ďalej svedok potvrdil, že zúčastnil sa ohliadky pracovného úrazu. Tento

úsek bol označený značkou, ktorá má upozorňovať na nezrovnalosti, avšak policajti túto skutočnosť v
náčrte nezaznamenali.27. Svedok na pojednávaní súdu predložil denný záznam o výkone zamestnancov v období od
01.01.2013 do 30.04.2013, kde v týchto záznamoch sú zaznamenané jednotlivé dátumy, kedy sa
vykonávala údržba na ceste s uvedením mena osoby, ktorá tieto práce vykonávala s priradením

evidenčného čísla motorového vozidla, ktoré sa na tom podieľalo spolu s označením km, na ktorom sa
vysprávky vykonávali. K tomuto dennému záznamu svedok uviedol, že aj na križovatke ciest I/15 a I/18
sa vykonávali vysprávky povrchu a to konkrétne dňa 12.03.2013 v úseku smer Sedliská v km 0,300.
Takto predložený denný záznam o výkone zamestnancov namietal žalobca, nakoľko tieto záznamy
jednoznačne neuvádzajú, že boli vykonané aj vysprávky na križovatke, na ktorej sa nachádza výtlk,

na ktorom došlo k pracovnému úrazu. Taktiež svedok súdu predložil aj fotografiu stiahnutú zo stránky
www.google z roku 2014 o predmetnej križovatke.

28. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.06.2016 žalobca uviedol, že k vznesenej námietke premlčania
uvádza, že k uplatneniu práva na náhradu škody v subjektívnej premlčacej lehote sú potrebné dva
atribúty a to, že poškodený má preukázanú vedomosť o tom, že vznikla škodu a kto za ňu zodpovedá,

pričom pri škode musí mať poškodený škodu vyčíslenú. Aj keď žalobca mal vedomosť v čase vzniku
udalosti o tom, kto za škodu zodpovedá, samotnú výšku škodu žalobca nemal vyčíslenú, nakoľko v
danom prípade škoda pozostáva z priznanej náhrady za bolesť a mzdových nákladov vyplatených
žalobcom počas doby práceneschopnosti poškodeného policajta, ktorá trvala od 05.04.2013 do
18.04.2013. Náhrada za bolesť poškodenému policajtovi vo výške 966 eur bola vyplatená na základe

rozhodnutia zo dňa 16.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.09.2013 a táto
náhrada za bolesť bola vyplatená až 25.09.2013 a v prípade čiastkového nároku na náhradu škody až
dňom 25.09.2013 začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku tohto
služobného úrazu bol poškodený policajt práceneschopný v čase od 05.04.2013 do 18.04.2013 vrátane,
bol mu za prvých 10 dní vyplatený služobný plat počas nemoci vo výške 616,28 eur a následne za

ďalšie zvyšné 4 dni mu bola vyplatená náhrada služobného príjmu vo výške 138,69 eur podľa vyčíslenia
oddelenia miezd a platov v centre podpory Prešov zo dňa 24.10.2013. V prípade tohto čiastkové nároku
na náhradu škody, keďže ide o mzdové náklady, tieto sú vyplácané policajtovi vo výplatnom termíne
do 10.dňa nasledujúceho mesiaca. Na základe toho, že žalobca nemôže mať vedomosť o tom do kedy
bude poškodený policajt práceneschopný, pričom k vyčísleniu mzdy reálne dochádza až v nasledujúcom

mesiaci, tak v prípade tohto čiastkového nároku sa až dňom 10.05.2013 dozvedel o výške škody a až
týmto dňom začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Ak by sa aj s týmto názorom súd nestotožnil
poukazuje na to, že práceneschopnosť policajta bola ukončená dňa 18.04.2013, čiže až najneskôr dňa
19.04.2013bymoholpredčasnežalobcavyčísliťvýškuškody.Pretomázato,žekudňudoručeniužaloby
na súd a to dňa 07.04.2015 nemohla vypršať subjektívna premlčacia lehota, keďže ku dňu 07.04.2013

nemal a nemohol mať vedomosť o výške spôsobenej škody. K výhrade vedľajšieho účastníka k použitiu
špeciálnej právnej úpravy cestného zákona a vyhlášky pred všeobecnou právnou úpravou Občianskeho
zákonníka žalobca uviedol, že žalovaný má v § 3d ods. 6 a § 9 ods. 1 cestného zákona stanovené
prevenčné povinnosti, ktoré z jeho strany ako správcu cestnej komunikácie neboli dodržané a v dôsledku
tohoexistovalvčasevznikuúrazuupoškodenéhopolicajtanamiesteudalostiprotiprávnystavvpríčinnej

súvislosti s ktorým došlo k vzniku poškodenia na zdraví. Aj žalobcovi je známa právna úprava § 9 ods. 1
a ods. 2 vyhlášky, ktorá hovorí o závadach v zjazdnosti, pričom výslovne v texte príslušných ustanovení
je uvádzaný iba vodič. Sám žalobca poškodeného policajta v čase vzniku úrazu nepokladá za vodiča.
Žalobca je taktiež toho názoru, že poškodený policajt pri plnení služobnej úlohy v rámci výkonu svojej
služobnej činnosti pri dokumentovaní dopravnej nehody na miest nebol chodcom, teda ho s poukazom

na ustanovenie § 9 ods. 2 cestného zákona, ktoré sa vzťahuje k závadam v schopnosti priechodov pre
chodcov a miest výhradne určených pre chodcov, nepovažuje za chodca. Pokiaľ ide o ustanovenie §
6 cestného zákona, podľa ktorého premávku na pozemných komunikáciách upravuje osobitný predpis;
pričom v ich medziach smie každý užívať komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené
(„všeobecné užívanie“), kde užívatelia sa musia prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému

stavu komunikácie, tak žalobca pri tomto ustanovení nemá ustálený právny názor o tom, či policajta, u
ktorého došlo k poškodeniu zdravia pri výkone služobnej činnosti možno považovať vo všeobecnosti za
užívateľa, pretože podľa tohto ustanovenia je všeobecné užívanie determinované tým, že komunikácia
je užívaná obvyklým spôsobom na účely na ktoré je určená. Cestná komunikácia je prioritne určená
na cestnú premávku, pričom podľa osobitného zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa pod cestou premávkou na účely tohto
zákona sa rozumie užívanie diaľníc, ciest, miestnych komunikácii vodičmi vozidiel a chodcami. Tento
zákon v § 2 aj bližšie definuje pojem vodiča a chodca. Žalobca sa skôr prikláňa k názoru, že poškodený
policajt nebol na danom miesta v danom čase všeobecným užívateľom komunikácie, pretože ju onneužíval na účel, na ktorý je určená. Na základe tohto je preto žalobca názoru, že v danom prípade
pravdepodobne nemožno použiť špeciálne ustanovenia cestného zákona o zodpovednosti za škodu
podľa § 9a cestného zákona, ale je vhodné použiť všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v zmysle

ustanovení § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka.

29. Následne po výpovedi svedka žalovaný súdu predložil zmluvu zo dňa 12.07.2011 uzavretú medzi
objednávateľom Slovenskou správou ciest a poskytovateľom Správa a údržba ciest Prešovského
samosprávneho kraja a to na údržbu ciest prvej triedy. Podľa bodu 3.1 tejto zmluvy poskytovateľ sa

zaväzuje, že za podmienok dojednaných v zmluve bude pre objednávateľa vykonávať bežnú údržbu
a zimnú údržbu ciest prvej triedy a ostatných ciest vrátane ich súčasti, ktoré sú vo vlastníctve štátu
a v správe objednávateľa a zároveň potvrdenie správy údržby a ciest zo dňa 14.07.2016, ktorým
táto potvrdila, že v zmysle zmluvy o dielo č. 612/2011 vykonali pre žalovaného opravy povrchu ciest
obaľovanou zmesou za studena - analytická položka 217 01 v období od 01.01.2013 do 30.04.2013 v
celkovom objeme 15,9 ton. Opravy povrchu obaľovanou zmesou sa vykonávali aj v úseku križovatka

ciest I/18 a I/15 po obec Sedliská o čom svedčí predložený záznam o výkone zamestnancov ako
aj záznam pohybu vozidla s evidenčným číslom L. XXX D. zo dňa 12.03.2013. Taktiež potvrdili, že
pri výskyte výtlkov v predmetnom úseku ciest - križovatka ciest I/18 a I/15 bolo osadené ZDZ A5
upozorňujúce na nerovnosť vozovky.

30. K týmto predloženým dôkazom žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 16.08.2016 uviedol, že
tieto dôkazy pre ich nejednoznačnosť a dokonca rozpoluplnosť utvrdili žalobcu, že žalovaný nevie
jednoznačne preukázať skutočnosti a to a) určiť presne miesto, kde došlo k vzniku úrazu poškodeného
policajta a to, či toto miesto bolo opravené dňa 12.03.2013 pri zimnej údržby tzv. výspravkami zmesou
za studena alebo nie, b) že na výtlky na danom mieste bolo upozornené umiestnením výstražnej značky

A5, ktorá mala upozorňovať na nerovnosť na vozovke. Predložené záznamy majú preukazovať, že k
opravám malo dôjsť na úseku cesty č. I/15, pričom podľa náčrtku a podľa fotodokumentácie vyhotovenej
deň po pracovnom úraze je zrejmé, že aj keď k tomu došlo na križovatke, tak išlo o časť križovatky v
smere cesty č. I/18. V denných záznamoch predloženým svedkom sa nachádzajú záznamy o výkonoch
na ceste č. I/18 a nakoniec aj na ceste č. 79. Cesta č. I/15 je inou cestou ako cesta č. I/18. Podľa neho

neobstojí tvrdenie, že ak cestári opravujú cestu od nejakého bodu 0 do vzdialenosti 150 m, tak opravujú
cestu z jednej aj z druhej strany. Taktiež poznámka v tomto dennom zázname a to „Km - 0,300“ nie je
jasné, čo to znamená. Žalobca sa domnieva, že môže ísť o označenie skratky pre kmtrovník a možnú
vzdialenosť 300 m od začiatku tejto cesty č. I/15, ktorá v skutočnosti začína od predmetnej križovatky
v smere na obec Sedliská. Taktiež ani dôkaz denný výkazov výkonov vozidla mechanizmu evidenčné

číslo L. XXX D. nepreukazuje, že dané vozidlo bolo použité na opravu na zimnú údržbu inkriminovaného
úseku križovatky, kde došlo k pracovnému úrazu. Taktiež ani denný záznam o výkone zamestnancov
nepreukazuje, že došlo k oprave na úseku I/18. Druhá strana tohto záznamu použitie vozidla obsahuje
údaj, že s vozidlom bola absolvovaná trasa z Vranova nad Topľou do obec Sedliská v dĺžke 13 km tam
a späť, čo skôr preukazuje, že dané vozidlo bolo použité na výkon prác dňa 12.03.2013, na oprave

cesty č. I/15, ktoré začína od predmetnej križovatky v smere na obec Sedliská. Podľa týchto dôkazov
malo dôjsť k oprave inkriminovaného úseku v deň 12.03.2013, pričom k udalosti, úrazu došlo v deň
04.04.2013, čo je len 23 dní po oprave. Je absolútne nelogické, aby za takú krátku dobu po oprave cesty
v jarnom mesiaci došlo k tak rozsiahlym poškodeniam, ktoré svedok S.. Š..L. dokonca pokladá za hojné
výtlky (jeden z nich podľa zmerania mal rozmery: dĺžka 50 cm, šírka 23 cm a hĺbka 6 cm) a naviac za

tvrdenia svedka, že dané výtlky ani nie sú v jazdnej dráhe vozidiel na ceste a mali vzniknúť (vychádzajúc
z tvrdenia svedka na pojednávaní) najpravdepodobnejšie len a najmä vplyvom klimatických zmien a nie
pohybom vozidiel, keďže nie sú v jazdnej dráhe a daným miestom podľa vyjadrenia svedka neprechádza
veľa vozidiel. Z fotografií predložených žalobcom pri podaní žaloby (neskôr dodatočne vo farebnom
vyhotovení) je jasné, zreteľné a zrejmé, že miesto, kde došlo k úrazu u policajta sa nachádza na

mieste, kde predtým bola vykonaná oprava iného poškodenia cesty - jedného dlhšieho poškodenia
- poruchy vozovky, ktorá bola zaliata obaľovacou zmesou pri tepelnej technológii tryskovou metódou
(letná údržba ciest) a ktorá sa vplyvom počasia, klimatických zmien a pohybu vozidiel poškodila na
viacerých miestach, čím mali vzniknúť akože „hojné výtlky“. Podľa názoru žalobcu išlo v tomto mieste
stálelenojednorozsiahlepoškodeniecesty,ktoréboloopravenéaktoréhovrstvaopravysanaviacerých

miestach porušila, čiže technicky ide o závadu opravy jedného staršieho poškodenia cesty a nie o nové
hojné výtlky. Je neprípustné, aby sa jedno poškodenie, ktoré sa opraví, pričom vrstva opravy sa poruší,
následne nazývalo ako „hojné výtlky“. Pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti o osadení dopravnej značky
A5 upozorňujúcej na nerovnosti na vozovke, pričom dané má byť preukázané dôkazom predloženýmna súdnom pojednávaní dňa 15.06.2016 vo forme „Denného záznamu o výkone zamestnancov“ za
obdobie od 01.01.2013do 30.04.2013, kde v tomto je pri dni 16.01.2013 vykonaný zápis o značke A5
(a A1a) umiestnenej v tabuľke týkajúce sa cesty č. 1/18, tak k tomu žalobca uvádza, že zo samotnej

tabuľky a teda tohto dôkazu nie je možné zistiť skutočnosť, kde presne bola táto značka na ceste č.
1/18 umiestnená a pre ktorý úsek a smer cesty platila. Táto štátna cesta 1.triedy má celovú dĺžku 304
km a v okrese Vranov nad Topľou sa tiahne od označenia jej 704 kilometrovníka do 745 kilometrovníka,
čiže v tomto okrese má dĺžku 41 km. Je potrebné však uviesť, že pri dopravnej značke A5 je zápis aj
o umiestnení dopravnej značky A1a - kde táto značka znamená „Zákrutu vpravo“, čiže podľa definície

zákona upozorňuje na „smerový oblúk vpravo, kde si bezpečný prejazd vyžaduje výrazné zníženie
rýchlosti jazdy s ohľadom na parametre cesty, po ktorom nasleduje priamy úsek cesty“. Prezretím máp
so štátnymi cestami č. 1/18 a č. 1/15 je zrejmé, že štátna cesta č. 1/18 prechádza cez mesto Vranov
nad Topľou a pokračuje dlhým rovným úsekom popri Sídlisku Juh a Sídlisku Lúčna po ľavej strane
a ďalšej časti mesta Vranov nad Topľou po ľavej strane, pričom zatáča dlhým oblúkom doľava a po
krátkom rovnom úseku prichádza k predmetnej križovatke, na ktorej došlo k úrazu policajta. V rovnom

smere od tejto križovatky už pokračuje štátna cesta s označením č. 1/15 v smere na obec Majerovce
a Sedliská. Štátna cesta č. 1/18 sa na predmetnej križovatke v smere od Vranova nad Topľou zatáča
opäť doľava cez križovatku a zostupom sa dostane k ďalšej križovatke, kde po zabočení doľava sa táto
štátna cesta dostáva pod mostom na rovný úsek smerujúci na obec Nižný Hrabovec. K úrazu policajta
podľa fotografií a náčrtku došlo na ceste č. 1/18 v predmetnej križovatke na strane tejto cesty smerujúcej

z Vranova nad Topľou na Nižný Hrabovec, čiže v úseku tejto cesty a na strane tejto cesty, ktorá sa
cez danú križovatku zatáča doľava. Aj predtým v smere od Vranova nad Topľou sa táto štátna cesta
č. 1/18 zatáča doľava pred touto križovatkou a za ňou v ďalšom smere na obec Nižný Hrabovec sa
taktiež zatáča doľava cez ďalšiu križovatku. Umiestnenie dopravnej značky A5 a A1a (zákruta vpravo)
preukazuje, že dopravná značka poukazujúca na nerovnosť vozovky a tým jej nebezpečenstvo nemohla

byť umiestnená v smere od Vranova nad Topľou na obec Nižný Hrabovec a tým ani v smere štátnej
cesty prechádzajúcej cez predmetnú križovatku na strane zatáčajúcej doľava, kde došlo k úrazu, ale
pravdepodobne bola umiestnená na nejakom mieste v opačnom smere a platila pre stranu tejto cesty,
ktorá sa v smere od obce Nižný Hrabovec na Vranov nad Topľou zatáčala podľa opis na viacerých
miestach logicky doprava. Žalobca na základe nejednoznačného zápisu o presnom umiestnení značky

A5 na ceste č. 1/18 (nie je uvedený kilometrovník umiestnenia značky a smer pre ktorý platí), ako aj
vyššie opísaného logického úsudku umiestnenia značky A1a (zákruta vpravo), spochybňuje vyjadrenie
svedka S.. Š.. L. a tým aj samotné prehlásenie SÚC PSK o umiestnení značky A5 na takom mieste,
že platia aj pre časť cesty č. 1/18 a jej stranu zatáčajúcu sa cez predmetnú križovatku s cestou č. 1/15
doľava v smere od Vranova nad Topľou, kde došlo k udalosti úrazu policajta. Ďalej doplnil, že technický

predpis 05/2004 žalobcu nazvaný ako katalóg porúch asfaltových vozoviek platný od 15.10.2014, ktorý
nahradil predchádzajúci predpis 02/2012 slúžil na identifikáciu porúch vozoviek aj pre cesty prvej triedy
a má slúžiť ako podklad pre správne vykonanie údržby a opráv komunikácii zaťažených dopravným
zaťažením a klimatickými účinkami. V bode 2.4 tohto TP je uvedené kvantitatívne triedenie porúch,
kde sú aj obrazovo zakreslené ojedinelé poruchy a tzv. mnohé ojedinelé poruchy, kde tieto by mohli

byť použité pre zákonný pojem hojných výtlkov. Zo zakreslených obrázkov a počtu by mohli byť použité
pre zákonný pojem hojných výtlkov. Zo zakreslených obrázkov a počtu zakreslených porúch, ako aj
porovnaniasfotografiamizobhliadkyjetýmtozrejmé,ženamiesteudalostibysamalojednaťoojedinelé
výtlky a nie hojné výtlky, ktoré sa v danom technický predpis pre názornosť zakreslené v počte viac
ako 10. Z daného TP č. 05/2014 z bodu č. 2.5 je aj zrejmé, že ojedinelé výtlky majú byť odstraňované

buď bežnú údržbou alebo lokálnou opravou. Z daného bodu č. 2.6 je možné vyčítať kde je hranica
medzi porušením konštrukcie povrchu a konštrukcie vozovky, kde je to ohraničené hĺbkou najviac 30
mm (3cm), pričom na mieste udalosti bol zmeraný výtlk v hĺbke až 6 cm, čiže nešlo len o porušenie
povrchu vozovky, ale hlbšie porušenie samotnej konštrukcie (krytu a podkladových vrstiev) vozovky.
Vzniktakéhotoporušeniazaobdobie23dníodopravyjenamiestemimojazdnejdráhyvozidielskutočne

nelogický. V bode č. 2.7 sú opísané mechanizmy vzniku porúch vozoviek, pričom samotný technický
predpis uvádza, že k poškodzovaniu a poruchám vozovky dochádza účinkom klimatického prostredia,
dopravným zaťažením a teplotným zaťažením, čiže nie je na mieste tvrdenie svedka S... Š.. L. o tom, že
dané výtlky na mieste vznikli najmä a len vplyvom klimatických podmienok. Prehliadnutím týchto porúch
dospel žalobca k záveru, že na danom mieste sa nachádzala len jedna porucha vozovky, ktorú technický

predpis označuje pojmom „trhlina“. Vzhľadom nato, že žalobca v splnomocnení splnomocnenej osoby
nemá v danej oblasti príslušné vzdelanie a skúsenosti, nevie presne určiť, či ide o trhlinu ( pre jej smer
položenianaceste)pozdĺžnualebopriečnu,prípadnečizhľadiskadôvodujejvznikuideotrhlinureflexnú
alebo mrazovú, podstatné však je, že porucha na vozovke je svojim pôvodom trhlina, ktorá sa následnedostala vplyvom dopravnej zaťaženosti a klimatických zmien do štádia vzniku výtlkov v danej trhline.
Uvedený technický predpis by mohol slúžiť v súdnom konaní na ustálenie toho, o aké poškodenie,
poruchu na danom mieste vzniku úrazu išlo a aj z hľadiska mechanizmu vzniku takejto poruchy a aj s

prihliadnutím na skutočnosť, že podľa dokumentovaných fotografií táto porucha bola predtým ako trhlina
opravovaná jednoliato zaliatím asfaltu. Opätovné poškodenie opravy danej trhliny nemôže byť v súdnom
konaní posúdené ako hojné výtlky, skôr by bolo vhodné označenie „výtlkov v trhline“.

31. K tomuto písomnému vyjadreniu zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že namieta

tvrdenie žalobcu o dôveryhodnosti predložených dôkazov žalovaným po pojednávaní, nakoľko sú to
doklady, ktoré sú vystavené na základe zmluvy a ktoré sú podkladom pre fakturáciu. Tieto doklady
na základe zmluvy vyhotovuje dodávateľ, avšak podliehajú kontrole, či už vnútornej alebo vonkajšej
kontrolným orgánom NKÚ a koncoročnému auditu. Zároveň má za to, že predložené denné záznamy zo
dňa 12.03.2013 jednoznačne preukazujú, kde došlo k oprave povrchu cesty. Taktiež namietala, že túto
škodu si spoluzavinil aj poškodený policajt, keď prechádzaním k motorovému vozidlu neobišiel mláku,

ale stúpil do nej, pričom podľa fotodokumentácie túto mláku bolo možné obísť alebo preskočiť.

32. K spoluzavineniu poškodeného policajta žalobca uviedol, že k pracovnému úrazu došlo počas
pracovnej doby, kedy mrholilo, kde jednotlivé mláky boli zaliate a preto poškodený policajt za takejto
situácie tieto výmole nemohol vidieť a nemohol na ne reagovať tak, že by ich obišiel. Ďalej uviedol, že

pokiaľ v denných záznamoch dodávateľ opravy ciest uviedol, že bola opravovaná cesta ako je tam aj
uvedené Kučín, potom mohol do tejto dokumentácii aj vyznačiť, že sa opravovala križovatka ciest I/18
a I/15.

33. V záverečnom návrhu žalobca uviedol, že má za to, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť a

preto podľa neho na jeho strane nastupuje všeobecná zodpovednosť v zmysle Občianskeho zákonníka
nakoľko špeciálna úprava cestného zákona a vykonávacej vyhlášky postavenie poškodeného policajta
v tom čase a na danom mieste neupravuje.

34. Žalovaná v záverečnom návrhu uviedla, že žiada aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú,

pretože žalovaná dostatočne preukázala, že splnila si všetky svoje povinnosti ako správcu komunikácie
a za spôsobenú škodu nenesie zodpovednosť. Zo strany žalobcu bola spochybnená objektívna
zodpovednosť podľa cestného zákona a pokiaľ ide o zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka
žalobca tvrdí, že si žalovaná nesplnila prevenčnú povinnosť, čo však vylučuje, pretože to preukázala
uzatvorením zmluvy a to o zimnej údržbe a o bežnej údržbe ciest prvej triedy. Predloženými dôkazmi bolo

preukázané, že aj pred vznikom škody sa zabezpečovali úkony, ktorým by sa predišlo vzniku škodám
na ceste.

35. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

36. Podľa § 420 ods. 1 a 2. Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

37. Podľa § 441 Občianského zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

38. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianského zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

39. Podľa § 100 ods. 1 Občianského zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.40. Podľa § 101 ods. 1 Občianského zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianského zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

42. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciach ( ďalej len cestný zákon) tento
zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov
a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a
orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

43. Podľa § 3d os. 1 cestného zákona, diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy

vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný
predpis2a) neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy, ktorých verejným
obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu2cba)
(ďalej len „koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu.

44.Podľa§3dods.5písm.b)cestnéhozákona,akideocestyvovlastníctveštátuokremichprejazdných
úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom,

45. Podľa § 3d ods. 6 a 8 cestného zákona, vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Správcovia diaľnic,

ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu.

46. Podľa § 6 ods. 1 cestného zákona, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné
predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom
na účely, na ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému

stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

47. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú
bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly
bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete2i) a prieskumy

možnéhovplyvuprácnatýchtopozemnýchkomunikáciáchnabezpečnosťaplynulosťcestnejpremávky.

48. Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona, užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú
nároknanáhraduškody,ktoráimvzniklazostavebnéhostavualebodopravno-technickéhostavudiaľníc,
ciest alebo miestnych komunikácií.

49. Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona, správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však
zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v
zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť.

50. Podľa 12 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciach
( ďalej len vyhláška) Zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií,
ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-
technickému stavu a stavebnému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším

okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

51. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií
sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič
predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam,

vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v
zjazdnosti sú najmä52. a)ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne
uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky,
ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

53. b)znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo
prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií,
54. c)ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku
z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

55. Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné
výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie
komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné
zariadenia a pod.).

56. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí
alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou
šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skejtborde
alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so

zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera,

57. Podľa § 2 písm. v) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo,

58. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

59. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

60. V prejednávanej veci medzi stranami sporu bola nespornou skutočnosť, že dňa 04.04.2013 v
čase okolo 23.30 hodiny na ceste križovatiek 1/18 a 1/15 za mestom Vranov nad Topľou v smere na
Nižný Hrabovec pri dokumentovaní škodovej udalosti poškodený policajt, keď prechádzal cez cestu,
vstúpil ľavou do výtlku naplneného dažďovou vodou, pričom pocítil bolesť v členku a kolene ľavej
nohy, čím utrpel podľa lekárskeho posudku o bolestnom podvrtnutie členka vľavo a podvrtnutie kolena

vľavo ťažšieho stupňa s liečením poškodeného policajta od 04.04.2013 do 06.06.2013 s dočasnou
práceneschopnosťou na výkon štátnej služby v čase od 05.04.2013 do 18.04.2013 vrátane. Ďalej medzi
stranami sporu došlo aj k zhode k tomu, že pokiaľ ide o predmetný výtlk, do ktorého vstúpil poškodený
policajt, bol po zameraní dlhý 50 cm, jeho šírka bola 23 cm a hĺbka 6 cm. Taktiež zo strany žalovaného
nedošlo k popretiu skutočnosti a to, že v dôsledku služobného úrazu bola poškodenému policajtovi

priznaná náhrada za bolesť vo výške 966 eur a zároveň mu bol vyplatený za prvých 10 dní služobný
plat počas nemoci vrátane odvodov za zamestnávateľa vo výške 616,28 eur a následne za ďalších
4 dni náhrada služobného príjmu vo výške 138,69 eur. Taktiež najprv došlo k stranám sporu aj k
zhode o tom, že daný výtlk patrí medzi hojné výtlky, no neskôr žalobca poukázal na technický predpis,
ktorý je zverejnený na internetovej stránke žalovaného, podľa ktorého sa majú poruchy na cestách

kvalifikovať. Súd však z tohto technického predpisu nevychádzal, pretože ide iba o vnútorný technický
predpis žalovaného, ktorý nie je zverejnený v Zbierke zákonov a nebol ani vyhotovený znalcom, ktorý
by mal na to osobitné predpoklady. Tento technický predpis bol vypracovaný na žiadosť žalovaného
spoločnosťou L.-A., T..I..N.., K. X, XXX XX P., ktorý podľa bodu 1.3. tohto predpisu je určený pre
všetkých správcov cestných komunikácií v Slovenskej republike (SR). Zároveň sú tieto TP určené aj pre

investorov, projektantov a zhotoviteľov asfaltových vozoviek.

61. Sporným v tomto konaní ostalo právne posúdenie, či žalobcovi v dôsledku tohto pracovného úrazu
a následného vyplatenia náhrady za bolesť a náhrady za služobný plat, ako aj vrátane vyplatenýchodvodov vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody z dôvodu, že k tomuto pracovnému úrazu došlo kvôli
porušeniu povinnosti žalovaného a to udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu,
na ktorý sú určené.

62. Podľa žalobcu táto povinnosť zo strany žalovaného bola porušená tým, že na ceste sa nachádzal
výtlk, v dôsledku ktorého sa stal pracovný úraz. Žalobca právnu kvalifikáciu svojho nároku oprel o
ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu povinnosti žalovaného udržiavať

komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, nakoľko tvrdil, že výtlk, ktorý mal spôsobiť pracovný úraz,
nebolo možné odstrániť bežnou údržbou a to aj napriek tomu, že išlo o hojné výtlky Žalovaný zároveň
poukázal na to, že poškodený policajt mal postupovať tak, aby k pracovnému úrazu nedošlo. Samotnú
výšku vyplatenej náhrady za bolesť ako aj vyplatenú náhradu služobného platu ako aj s tým súvisiace
odvody nespochybňoval.. Vedľajší účastník na strane žalovaného popieral nárok tým, že správca vo
všeobecnosti zodpovedá za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, ale len užívateľom, ktorí

sú vodičmi na danej ceste a nie chodcami. Poškodený policajt utrpel poškodenia zdravia na križovatke
ciest 1/18 a 1/15, teda ceste a nie v miestach, ktoré sú výhradne určené pre chodcov, nakoľko v danom
prípade poškodený policajt nebol vodičom. Taktiež podľa neho zodpovednosť na strane žalovaného nie
je daná ani tým, že k poškodeniu zdravia nedošlo na mieste resp. komunikácii určenej pre chodcov. Zo
strany žalobcu nebolo preukázané porušenie konkrétnej právnej povinnosti podľa cestného zákona v

príčinnej súvislosti ktorej malo dôjsť ku škode a preto mal za to, že aj použitie Občianskeho zákonníka
je v danom prípade vylúčené, keďže zodpovednosť za škodu je osobitné upravená v cestnom zákone.
Zároveň vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol aj námietku premlčania, keďže ku škode malo
dôjsť 04.04.2013 a žaloba bola doručená na súd až dňa 07.04.2015, teda po uplynutí subjektívnej 2-
ročnej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka.

63. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného je podstatné, že poškodený policajt utrpel škodu a
to tým, že vstúpil do výtlku, kde nebolo sporné, že na danom úseku cesty sa nachádzalo väčšie
množstvo takýchto výtlkov, čo napokon vyplýva aj z fotodokumentácii, ktorá bola priložená k žalobe
ako aj z následného zdokumentovania pracovného úrazu, ktorého okrem zástupcu žalobcu sa zúčastnil

aj zástupca žalovaného a ktorý zároveň aj potvrdil, že takto zdokumentovaný priebeh komunikácie
možno zhodnotiť ako hojné výtlky. Je preto nepochybné, že daný stav je typickou závadou v zjazdnosti
výslovne uvedenej v demonštratívnom ustanovení § 12 ods. 2, písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb. a preto
je opodstatnený záver aj o objektívne zodpovednosti žalovaného, ako správcu komunikácie.

64. V danom prípade k pracovnému úrazu došlo na križovatke ciest 1/18 a 1/15, ktoré podľa § 3d
Cestného zákona ods. 1 sú vo vlastníctve štátu, s tým že správu pozemných komunikácii ak ide o cesty,
ktoré sú vo vlastníctve štátu vykonávajú právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom, pričom
podľa zriaďovacej listiny, ako bola predložená žalovaným v danom prípade touto právnickou osobou je
Slovenská správa ciest (§ 3d, ods. 5, písm. b Cestného zákona).

65. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že daný výtlk nebolo možné odstrániť bežnou údržbou, nakoľko
tieto výtlky vznikli v zimnom období a taktiež o obranu, že tieto výtlky boli označené dopravnou značkou
A5 s doplneniu obrany, že tieto výtlky mali byť odstraňované na predmetnom úseku dňa 12.03.2013, súd
považoval túto obranu za nedôvodnú, nakoľko nebol súdu predložený žiaden taký jednoznačný dôkaz,

ktorý by jednoznačne potvrdil skutočnosť, že tieto výtlky boli označené príslušnou dopravnou značkou.
Takýmto dôkazom malo byť iba potvrdenie od správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja,
ktorá pre žalovaného vykonávala údržbu ciest, avšak tento dôkaz súd vyhodnotil ako nedôveryhodný,
nakoľko táto správa nie je podporená žiadnym dôkazom. Toto potvrdenie vyvracia aj umiestnenie
značky zákruta vpravo tak ako to uviedol žalobca vo svojom písomnom podané / bod 68. rozsudku/.

Zároveň aj obranou žalovanou o tom, že predmetné výtlky nebolo možné odstrániť bežnou údržbou
súd považoval za odporujúci si ďalším listinným dôkazom, ktoré predložil žalovaný. Sám žalovaný mal
súdu predložiť potvrdenie správy údržby a ciest, kde týmto potvrdením súdu jednoznačne deklaroval,
že boli vykonávané opravy povrchu ciest obaľovanou zmesou za studena a to v období od 01.01.2013
do 30.04.2013 v celkovom objeme 15,9 ton, čím teda jednoznačne bolo preukázané, že takéto výtlky

bolo, resp. nejaké iné závady bolo možné aj v priebehu zimného obdobia odstraňovať a opravovať.
Teda pravidlám formálnej logiky zodpovedá záver, že žalovaný vedel o takýchto závadách pokiaľ ide o
komunikácie. Tieto závady aj odstraňoval a teda v jeho možnostiach a schopnostiach bolo aj odstrániť
dané výtlky, na ktorom došlo aj k pracovnému úrazu. Tvrdenie, že takéto výtlky sa môžu vytvoriť aj vpriebehu niekoľkých hodín, resp. niekoľkých dní, resp. že sú dôsledkom klimatických podmienok nie je
liberačným dôvodom, na ktoré by zákon prihliadal a vylúčil by zodpovednosť žalovaného.

66. Na fotografií vyhotovenej z internetového portálu googl maps nie je možné jednoznačne zhodnotiť,
že na tomto úseku by bola osadená dopravná značka a to nerovnosti na ceste.

67. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona
je závada v zjazdnosti komunikácie, ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť

tak významnú zmenu v zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou no
svojim charakterom sa na toľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej
komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúc stav komunikácie,
či prípadne dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať tak,
aby závada neovplyvnila vznik škody.

68. Medze možností, podľa ktorých je žalovaný ako správca predmetnej komunikácie schopný odstrániť
závady v zjazdnosti komunikácie alebo na ne predpísané spôsob upozorniť podľa § 9a ods. 2 Cestného
zákona je podľa súdu potrebné chápať objektívne, teda posúdiť všetky možnosti, ktoré mohli byť využité
a vylúčiť možno len tie spôsoby zistenia a odstránenia závad alebo upozornenia na ne, ktoré by sa
ukázali objektívne (teda nie zo subjektívneho hľadiska a konkrétneho správcu) nemožné.

69. Objektívna zodpovednosť podľa ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona je spojená s takým stavom na
vozovke, ktorý tvorí závadu v zjazdnosti v zmysle § 12 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Čo sa rozumie pod pojmom závady v zjazdnosti
uvádza ust. § 12 ods. 1 a 2 Citovanej vyhlášky tak, že sú to také zmeny v zjazdnosti komunikácii

spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebného
stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla, vlastným schopnostiach a iným
zjavným okolnostiam. Ďalej v tomto ustanovení je v odseku 2 pod písmenami a ) až c ) príkladnom
uvedené najmä, ktoré skutočnosti sú závady v zjazdnosti.

70. Cestný zákon upravujúci zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu
§ 421 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom tým, že nie je daná objektívna zodpovednosť
žalovaného ako správcu komunikácie za škodu spôsobenú závadou v zjazdnosti podľa cestného
zákona. Cestný zákon upravuje len objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie za škodu, ktorých
príčinou boli závady v zjazdnosti nie však všeobecnú zodpovednosť organizácie za škodu vzniknutú v

príčinnej súvislosti s porušením jej konkrétnej právnej povinnosti. Všeobecnú zodpovednosť založenú
na princípe zavinenia upravuje Občiansky zákonník, pričom predpoklady objektívne zodpovednosti a
predpokladmi subjektívne zodpovednosti nie sú totožné a totožné nie sú ani podmienky, za ktorých sa
možno zodpovednosti zbaviť.

71. V danom prípade na posúdenie zodpovednosti za vzniknutý stav súd použil ustanovenia Cestného
zákona,nakoľkovustanovení§1ods.1Cestnéhozákonajeuvedené,žetentozákonupravujevýstavbu,
užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných
komunikácii a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy § 3 a orgánov štátneho odborného
dozoru§3cvoveciachpozemnýchkomunikácii.Ďalejvzmysle §9aods.2Cestnéhozákonasprávcovia

diaľnic, ciest a miestnych komunikácii však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto
komunikácii a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v
medziach možností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Poškodený
policajt v danom prípade si pracovný úraz privodil tým, že ako užívateľ diaľnice, ktorý ako vodič
motorového vozidla, a ako poverený príslušník policajného zboru, ktorý musel prechádzať cez miestnu

komunikáciu, avšak aj napriek tomu súd ho považoval nie za chodca, ale užívateľa tejto komunikácie a
mal za to, že v danom prípade poškodený policajt nebol chodcom, ale bol vodičom -užívateľom, pričom
niektoré činnosti vodiča vyžadujú, aby aj z motorového vozidla vystúpil a vykonal nevyhnuté úkony. Aj v
danom prípade poškodený policajt pri plnení si svojich pracovných povinnosti musel vstúpiť na miestnu
komunikáciu a zdokumentovať danú dopravnú nehodu a iným spôsobom ako prejsť k odstavenému

motorovému vozidlu a to prejsť cez cestu nemal. Nie je možné súhlasiť s argumentáciou vedľajšieho
účastníka žalovaného, že teda poškodený policajt nebol užívateľom tejto diaľnice. To, že nebol chodcom
jednoznačne vyplýva z dokumentácie o dopravnej nehode, keďže poškodený policajt v žiadnom prípade
nevykonával úkony, teda že neprechádzal cez prechod pre chodcov. Logickým výkladom Cestnéhozákona možno dospieť k tomu, že zákon výslovne takéto situácie a teda, že počas jazdy po miestnej
komunikácii je nútený vodič aj vstúpiť na miestnu komunikáciu ( § 6 ods. 1 Cestného zákona). Takýto
prípad môže nastať aj v prípade napríklad, že by došlo k poruche motorového vozidla, kedy vodič musí

vystúpiť a označiť odstavené vozidlo, taktiež v prípade ak by bol podrobený kontrole policajnej hliadky,
taktiež by musel vystúpiť z motorového vozidla a vstúpiť na miestnu komunikáciu a pod.. Avšak aj tieto
činnosti však nikdy tohto vodiča nevylúčia ako užívateľa miestnej komunikácie.

72. Preto v danom prípade má súd za to, že je tu objektívna zodpovednosť žalovaného ako správcu

komunikácie a neboli naplnené žiadne liberačné dôvody podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona, ktoré by
žalovaného zbavili zodpovednosti.

73. Pokiaľ ide o námietku vedľajšieho účastníka žalovaného, že uplatnený nárok je premlčaný súd
uvádza, že k pracovnému úrazu, teda k spôsobeniu škody došlo dňa 04.04.2013, žaloba bola podaná
na súd na dňa 07.04.2015, teda v objektívnej trojročnej premlčacej lehote a pokiaľ ide o zachovanú

subjektívnu dvojročnú lehotu súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že aj táto lehota bola zachovaná nakoľko,
akávzniklaškodažalobcovitútoskutočnosťžalobcamoholvedieťažnáslednepotom,čobolaukončená
práceneschopnosť zo strany poškodeného policajta, čo sa stalo dňa 18.04.2013 a teda nasledujúcim
dňom mu začala plynúť premlčacia lehota. Pokiaľ ide o časť nároku a to vyplatená náhrada za služobný
plat a pokiaľ ide o vyplatenú bolesť, taktiež aj v danom prípade neuplynula dvojročná premlčacia lehota,

nakoľko to, aká škoda vznikla žalobcovi pokiaľ ide o túto vyplatenú náhradu za bolesť o tom sa mohol
dozvedieť žalobca až potom, čo bolo predložené bodové ohodnotenie pre vyplatenie tejto náhrady za
bolesť.

74. Tvrdenie žalovaného, že poškodený policajt si pracovný úraz spoluzavinil súd nemal za dôvodnú,

nakoľko k dopravnej nehode došlo v nočných hodinách, na vozovke bolo daždivo a teda tieto okolnosti
vylúčujú spoluzavinenie policajta.

75. Žalobca si v tomto konaní uplatnil zároveň aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne od
14.03.2015. Súd priznal žalobcovi aj náhradu úroku z omeškania a to odo dňa, ktorý nasleduje po

dni, ktorému bola poskytnutá na splnenie si žalovanej povinnosti, pričom pokiaľ ide o výšku úroku z
omeškania táto bola priznaná v súlade s ustanoveniam Občianskeho zákonníka, kde súd zo svojej
činnosti zistil, že ku dňu 14.03.2015 výška úroku z omeškania bola 5,05 % ročne (5 + 0,5 % ročne).

76. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a teda patrí mu

náhrada trov konania. Žalobca však uviedol, že trovy konania si neuplatňuje a preto súd nieto v tomto
rozhodnutí rozhodol, že z dôvodu neuplatnenia si náhrady trov konania súd žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

78. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako aj na závery vykonaného dokazovania súd

mal za to, že na strane žalovaného je splnená zodpovednosť v zmysle cestného zákona, nakoľko neboli
preukázané v konaní žiadne liberačné dôvody, ktoré by túto zodpovednosť vylučovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§

42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.