Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200387
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118200387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: G. U., F.. XX.X.XXXX, T.

Ľ., Š. XX, právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému:HomeCreditSlovakia,a.s.,IČO:36234176,sosídlomPiešťany,Teplická7434/147,právne
zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47234679, so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 353,05 Eur a určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 5.11.2010, v § 3 Hlavy 17. Záverečné
ustanovenia v znení: „V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo zmluvných
pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 7, je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v
zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný
zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8 % z
čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym

spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej
pokute(zaškoduvzniknutúspoločnostisúpovažovanénajmänákladyuhradenéspoločnosťouexterným
agentúram spolupracujúcim so spoločnosťou na vymáhaní dlžnej pohľadávky, súdne/rozhodcovské/
arbitrážne poplatky atď. s tým, že spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na
základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- Eur v prípade prvej
upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať
taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu. Spoločnosť je
oprávnenázmluvnúpokutu,úrokzomeškaniačipoplatokzaupomienkuklientovicelkomalebočiastočne

odpustiť.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 5.11.2010, v § 5 Hlavy 17. Záverečné
ustanovenia v znení: „Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli
spoločnosti v súvislosti s uzatvorením ÚZ, ÚP, Zmluvy o RÚ I., Zmluvy o RÚ II., najmä právo na vrátenie
úveru alebo RÚ I., RÚ II., právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej

vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z ÚZ, Zmluvy o RÚ I. alebo RÚ II., a to na dobu
10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k výroku
II. a III..

V. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k výroku I.. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 12.1.2018 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol rozsudkom
takto:

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 353,05 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 353,05 Eur, od druhého dňa po dni doručenia žaloby
žalovanému, do zaplatenia sumy 353,05 Eur, to všetko do 3 dní odo právoplatnosti rozsudku.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 5.11.2010, v § 3 Hlavy 17. Záverečné
ustanovenia v znení: „V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo zmluvných

pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 7, je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v
zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný
zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8 % z
čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym
spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej

pokute(zaškoduvzniknutúspoločnostisúpovažovanénajmänákladyuhradenéspoločnosťouexterným
agentúram spolupracujúcim so spoločnosťou na vymáhaní dlžnej pohľadávky, súdne/rozhodcovské/
arbitrážne poplatky atď. s tým, že spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na
základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- Eur v prípade prvej
upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať

taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu. Spoločnosť je
oprávnenázmluvnúpokutu,úrokzomeškaniačipoplatokzaupomienkuklientovicelkomalebočiastočne
odpustiť.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 5.11.2010, v § 5 Hlavy 17. Záverečné

ustanovenia v znení: „Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli
spoločnosti v súvislosti s uzatvorením ÚZ, ÚP, Zmluvy o RÚ I., Zmluvy o RÚ II., najmä právo na vrátenie
úveru alebo RÚ I., RÚ II., právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej
vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z ÚZ, Zmluvy o RÚ I. alebo RÚ II., a to na dobu
10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.“ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že ide o Úverovú zmluvu č. 4010131643 z 5.11.2010, na základe ktorej bol
poskytnutý žalobcovi úver vo výške 700,- Eur, ktorý sa zaviazal žalovanému zaplatiť v 24-mesačných
splátkach vo výške 51,13 Eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 53,71 %, RPMN

vo výške 62,90 % do 71,00 % a priemerná RPMN vo výške 47,39 %. Zmluva neobsahovala obligatórne
náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, konkrétne písm. c/ adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. f/ doba trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j/ predpoklady použité na výpočet RPMN a písm. k/

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z dôvodu obsahových nedostatkov pri
aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia predstavujúceho rozdiel medzi prijatými platbami 1.053,05 Eur a výškou úveru 700,- Eur,
spolu 353,05 Eur. Ďalej žalobca navrhol zaoberať sa neprijateľnými podmienkami Úverovej zmluvy

č. XXXXXXXXXX z 5.11.2010 tak, ako sa domáha v petite žaloby. K neprijateľnej zmluvnej pokute
žalobca uviedol, že tieto so žalovaným individuálne nevyjednával, nezaviazal sa na úhradu poplatkov
za upomienky a je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal výdavky žalovaného, ktoré mu môžu vzniknúť
s vymáhaním pohľadávky a ktoré si on sám určil pevnou sumou vopred. Odkázal na rozhodnutie
OS Prešov sp.zn. 9C/137/2016. Taktiež neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorou klient vyhlásil, že

predlžuje premlčaciu dobu a odkázal na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ku ktorej dospel OS Vranov
nad Topľou rozsudkom sp.zn. 3C/213/2011.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 8.3.2018 uviedol, že nie sú splnené zákonné
podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný prijatím splátok uhrádzaných

žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený Úverovou zmluvou. Chýba protiprávnosťzískania bezdôvodného obohatenia - žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade so zákonom
na základe platne uzavretej Úverovej zmluvy. Majetková ujma, ktorá postihuje žalobcu riadnym plnením
splátok žalovanému nemohla vzniknúť, nakoľko žalobca sa tak slobodne zaviazal. V príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu sa
žalovaný domnieva, že nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia ani k majetkovej
ujme, teda ani uvedený predpoklad bezdôvodného obohatenia nemôže byť naplnený. V neposlednom
rade žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukázaním na úhradu splátok úveru z Úverovej
zmluvy v období rokov 2010 a 2011, keď posledná splátka bola uhradená 18.10.2011, teda celá suma

je premlčaná. K nedostatku obligatórnych náležitostí žalovaný uviedol, že v zmluve sú náležitosti
uvedené a zmluva obsahuje presné údaje o výške mesačnej splátky, počte splátok, lehote splatnosti 24
mesiacov po poskytnutí úveru do 15-teho dňa v poslednom mesiaci, termíne splatnosti „prvá splátka
je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“. Ďalšie splátky vždy k 15. dňu v kalendárnom
mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Ďalej žalovaný argumentuje
rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 a tiež cituje rozhodnutia súdov vo vzťahu k obligatórnym

náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy. K neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaný uviedol, že s
týmito bol žalobca oboznámený a v prípade nejasností mal možnosť si ich nechať vysvetliť, prípadne
mal možnosť od zmluvy odstúpiť. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil listinné dôkazy Úverovú zmluvu

č. 4010131643 z 5.11.2010, Úverové zmluvné podmienky žalovaného, úverovú históriu, ako aj ďalší
spisový materiál a zistil:

4. Dňa 5.1.12010 uzavreli sporové strany Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru v celkovej výške 700,- Eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.140,72 Eur,

mesačná splátka 51,13 Eur, počet splátok 24, ročná úroková sadzba 53,71 %, RPMN od 62,9 do 71 %,
priemerná hodnota RPMN 47,39 %, celkové náklady spotrebiteľa 440,72 Eur, počet splátok 24.

5. Z predloženého splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca realizoval úhrady splátok od 22.12.2010
do 18.10.2011 v celkovej výške 1.053,05 Eur.

6. Žalobca vo výpovedi uviedol, že bol vo finančnej núdzi, tak oslovil firmu Slovenská pôžičkáreň, ktorá
dáva pôžičky. Kontaktoval ich najprv telefonicky a oni mu domov poslali papiere, ktoré on podpísal.
Čerpal úver, ktorý aj riadne splácal. Neskôr sa dozvedel od známych o firme HOOS a že sa dá vymôcť
nejaká čiastka, keďže nadmerne zaplatil pôžičku. Následne sa bol informovať a bolo mu povedané, že

áno. Bolo to v auguste roku 2016.

7. Žalovaný na zdôraznenie vznesenej námietky premlčania odkázal na rozhodnutie NS SR sp.zn.
3Cdo/169/2017.

8. Zo zmluvných podmienok žalovaného k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 5.11.2010 súd zistil
nasledovné zmluvné podmienky: V § 3 Hlavy 17. Záverečné ustanovenia v znení: „V prípade omeškania
úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 7, je klient
povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky
úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % a

v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o
zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na
náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute (za škodu vzniknutú spoločnosti sú považované
najmä náklady uhradené spoločnosťou externým agentúram spolupracujúcim so spoločnosťou na
vymáhaní dlžnej pohľadávky, súdne/rozhodcovské/arbitrážne poplatky atď. s tým, že spoločnosť

oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti
poplatok za upomienku vo výške 4,- Eur v prípade prvej upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej
upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia,
GSM technológie, sms správ a internetu. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu, úrok z omeškania
či poplatok za upomienku klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť.“

9. V § 5 Hlavy 17„Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli spoločnosti
v súvislosti s uzatvorením ÚZ, ÚP, Zmluvy o RÚ I., Zmluvy o RÚ II., najmä právo na vrátenie úveru
alebo RÚ I., RÚ II., právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej vznikli vdôsledku skončenia záväzkového vzťahu z ÚZ, Zmluvy o RÚ I. alebo RÚ II., a to na dobu 10-tich rokov
odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.“

10. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, sa na účely tohto zákona rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov,
(1)Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2)Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
(3)Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ

povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4)Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný

zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5)Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná

alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.
(6)Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7)Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na

spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.
(8)Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

13. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov
(1)Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, aka)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k) , r)

a y) a § 10 ods. 1 ,
b)je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

(2)Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 OZ,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

17. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ,
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.19. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa
5.11.2010 zmluvu povahou spotrebiteľskú s poukázaním na postavenie subjektov, ktoré zmluvu
uzatvárali. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 700,- Eur ako subjekt podnikajúci v oblasti

poskytovania úverov a žalobca sa zaviazal predmetný úver splácať, pričom tento bol poskytnutý na
osobnú spotrebu. Žalobca úver uhradil, pričom posledná úhrada podľa vyjadrenia žalovaného bola
realizovaná 18.10.2011.

20. Súd predovšetkým skúmal tvrdenia žalobcu, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9

ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) a preto je potrebné posúdiť poskytnutý
úver ako bezúročný a bez poplatkov a zároveň zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalobca uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/, j/
a k/. Potom, ako súd podrobil predmetnú zmluvu súdnej kontrole dospel k záveru, že v zmluve skutočne
nie je relevantným spôsobom uvedený údaj o RPMN a predpoklady použité na výpočet tejto RPMN v
súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. Údaj v zmluve je uvedený v rozsahu 62,9 do 71 % a z pohľadu

súdu je neurčitý a neoveriteľný neuvedením predpokladov použitých na výpočet. Údaj o RPMN je pritom
údajom zahŕňajúcim súhrn poplatkov a úrokov, ktoré si banka alebo nebankovka účtuje za poskytnutie
úveru či pôžičky a zohráva veľkú úlohu pri konečnej cene úveru. Čím nižšie RPMN, tým je úver lacnejší
a výhodnejší. Súd prijal záver, že žalovaný si povinnosť uviesť korektný údaj o RPMN nesplnil a už tento
nedostatok sám o sebe vedie k prijatiu záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov tak, ako

sankcia vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoSÚ. Ďalšími vytýkanými nedostatkami obligatórnych
náležitostí sa preto súd nezaoberal, keďže dospel k záveru, že žalovaný by tak mal nárok len na úhradu
sumy reálne poskytnutého úveru vo výške 700,- Eur a žalobca uhradil sumu o 353,05 Eur vyššiu, pričom
táto suma je bezdôvodným obohatením sa žalovaného na úkor žalobcu, ktoré žalobca žiada vydať.

21. Keďže žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania, súd ďalej skúmal, či je táto
námietka dôvodná.

22. Bolo dôvodné zaoberať sa z dôvodu procesnej ekonomiky vznesenou námietkou premlčania. V
zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k

dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď
nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Z hľadiska plynutia
premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na
základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a o jeho výške. Pre začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia

skutočne došlo. Aj objektívna aj subjektívna premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť deň
nasledujúci po úhrade splátok, ktoré žiada žalobca vydať, pričom posledná bola uhradená 18.10.2011.

23. „Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, nepostačuje teda, že mal možnosť sa potrebné
skutočnosti dozvedieť už skôr.“ (napr. NS ČR 25Cdo/2581/98)

„Je však treba vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie, ako náhle zistí
skutkové okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a kto sa na jeho úkor

obohatil. V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má
k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j.
keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a o osobe obohateného, pričom nie
je rozhodujúce, že už skôr mal možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na ktorých základe si mohol urobiť
úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške.“ (NS ČR 30Cdo/2758/2006)

24. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna dvojročná
a objektívna trojročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna desaťročná
premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch
dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Platí, že

subjektívna premlčiaca doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a v danom prípade by
subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr 18.11.2013, objektívna premlčacia doba 18.11.2014
počítajúc od úhrady poslednej splátky. V danom prípade by bola zachovaná len premlčacia doba za
predpokladu, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa. Pri úmyselnombezdôvodnom obohatení sa, musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či
už priamy alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať v čase
získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne

a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Úmysel (v zmysle ust. § 15 Tr. zák.) sa rozlišuje
priamy alebo nepriamy, pričom o priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel
(prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor
iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad že sa

tak stane, bol s týmto uzrozumený. Takéto úmyselné konanie musí byť posudzované na každom
jednotlivom, konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy.
Pokiaľ sa žalovanému vyčíta, že ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým
spôsobom mal mať vedomosť o tom akým právnym predpisom je potrebné sa riadiť, mal tento poznať
a mal ho dodržiavať, tak v tomto prípade aj žalobca mal poznať zákony (zákonná fikcia - neznalosť
práva neospravedlňuje) a mohol vedieť, že úverová zmluva je neúplná a žalovanému má uhradiť len

reálne vyplatenú sumu. Súd preto neakceptoval tvrdenie, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného
dozvedel až v auguste 2016, pretože toto tvrdenie nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej lehoty.
Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí od správania žalobcu ako dotknutej osoby, ani od udelenia
plnej moci advokáta, pre plynutie premlčacej doby sú rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle
subjektov. O zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy sa žalobca mohol dozvedieť z platnej

právnej úpravy a takto hájiť svoje práva. Súd je toho názoru, že v čase uzavretia zmluvy nemohol
žalovaný predpokladať vývoj rozhodovacej činnosti súdov SR vychádzajúce z bohatej legislatívnej
činnosti v záujme ochrany práv spotrebiteľov. V neposlednom rade doposiaľ je táto rozhodovacia činnosť
veľmi rozmanitá. Nezriedka si súdne rozhodnutia súdov v rámci Slovenskej republika a to tak súdov prvej
inštancie, ako aj odvolacích súdov vzájomne dokonca odporujú. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov

sp.zn. 2Co/9/2012 posudzujúci úmyselné bezdôvodné obohatenie totožného žalovaného z dôvodu, „že
ako nebankový subjekt mal dlhodobo v predmete činnosti poskytovanie úverov a jeho povinnosťou
bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov“ a napr. rozsudok KS
Banská Bystrica 14Co/530/2015, 14Co/637/2015, 16Co/746/2015 obsahujúci zdôvodnenie, z ktorého
vychádza aj súd v tomto konaní. „Na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia

všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené
voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly vyhlásené za neplatné, prípade úvery poskytnuté
žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie
obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného
by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy

preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka
bezdôvodne obohacuje.“) Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný uplynutím
subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty končiacej vo vzťahu k poslednej uhradenej splátke dňa
18.11.2013 subjektívna a 18.11.2014 objektívna aplikujúc premlčanie podľa Občianskeho zákonníka a
žalobu zamietol pre nepreukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. V konečnom dôsledku

bol žalobca právne zastúpený a dôkaz o získaní subjektívnej vedomosti žalobcu, že sa na jeho úkor
žalovaný obohatil súdu predložený nebol.

25. K otázke premlčania zaujal stanovisko aj NS SR v rozhodnutí 3Cdo/167/2017, v ktorom uviedol,
že sporná otázka dovolateľa nastolená v dovolaní bola dovolacím súdom vyriešená. „Najvyšší súd v

rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/67/2011 pripomenul, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).“ Najvyšší súd tu konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú
objektívnu premlčaniu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a
dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo,
a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel, alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jehoúkorbezdôvodneobohatil.Keďžeoprávnenýsaobezdôvodnomobohatenínemôžedozvedieťskôr,
ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako objektívna. Oprávnený
sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.

Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia NS
SR sp.zn. 1Cdo/67/2011, ktorý uviedol, že: „To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako
jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený
sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ),

keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie.“ K obdobným právnym záverom dospel NS SR tiež v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/121/2009,
v ktorom uviedol, že: „Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň,
kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu, teda nie posúdenie

právnej kvalifikácie.“ V čase uzavretia zmluvy platila právna úprava, podľa ktorej sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov v prípade absencie vymedzených náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a vedomosť o tejto zákonnej úprave sa u žalobkyne predpokladá a nemožno ju nijako vyvrátiť.
Pokiaľ malo na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie na základe neplatných náležitostí
Zmluvy o úvere, toto si mal žalobca uplatniť odo dňa vyplatenia finančných prostriedkov zakladajúcich

vznik nároku podľa § 451 OZ. S poukázaním na to, že všetky platby realizované žalobkyňou boli
uskutočnené viac ako 2 roky a dokonca viac ako 3 roky pred podaním žaloby je nepochybné, že
jej nárok je premlčaný. K úmyslu o bezdôvodnom obohatení sa žiada uviesť toľko, že úmysel na
strane žalovaného bol žalobkyňou tvrdený, avšak nie preukázaný. „Na preukázanie úmyslu získať
bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného, resp. vedomosť

o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly vyhlásené
za neplatné, prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné
a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať
vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním
na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo aspoň bol

uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje.“ (napr. rozsudok KS Banská Bystrica
14Co/130/2015, 14Co/637/2015, 16Co/746/2015, KS Nitra 25Co/119/2015, KS Nitra 6Co/220/2015) Z
uvedeného dôvodu súd žalobe vo vzťahu k výroku č. I nevyhovel, pretože nárok žalobca o vydanie
bezdôvodného obohatenia sa v subjektívnej premlčacej lehote premlčal.

26. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

27. Podľa uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 1 VCdo 1/2018,
čl. 2.8 podľa článku 2 Základných princípov CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,

aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Právna
istota je jeden z princípov právneho štátu. Pri realizácií práva vystupuje do popredia požiadavka, aby
orgány pri aplikácií práva postupovali v obdobných situáciách rovnako, aby nedochádzalo k svojvôli pri
rozhodovaní.

28. Podľa uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 1 VCdo 1/2018, čl.
2.10 jedným zo základných znakov a predpokladov právneho štátu a zároveň právnej istoty ako jedného
z jeho atribútov je také usporiadanie štátu, v ktorom každý, tak osoba fyzická ako aj právnická, môže mať
dôveru v právo. Pozoruhodný výklad o vzťahu právnej istoty a dôvery podáva Zippelius. Potrebu dôvery
v právo odôvodňuje povahou práva samotného. Matematické výsledky ani prírodovedecké poznatky

nevyžadujú dôveru, pretože sú jednoznačné. Pretože právne rozhodnutia takejto jednoznačnosti nikdy
dosiahnuť nemôžu, vyžadujú dôveru, ktorá je daná právnou istotou.29. Ďalej žalobca poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré žalovaný zakomponoval do
Úverových zmluvných podmienok tak, ako sú už v rozhodnutí citované a navrhol ich posúdenie a
vyhlásenie za neprijateľné.

30. K neprijateľnej zmluvnej podmienke obsiahnutej v § 3 hlavy 17 Úverových zmluvných podmienok
žalovaného k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je potrebné uviesť, že skutočne sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné podmienky a žalovaný to ani nerozporoval. Jeho argumentácia
spočívala len v tom, že v prípade nejasností si ich žalobca mal nechať vysvetliť, prípadne mohol od

zmluvyodstúpiť.Tátoargumentácianiejesprávna.Súdsaplnestotožňujesargumentáciouobsiahnutou
v rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/137/2016, v ktorom sa uvádza: „Procesný súd zastáva
názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (vidí výšku, ako aj
rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú
ako aj to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa), čo treba považovať
za neprípustné. Navyše, tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú opätovne netransparentne

uvedené iba v ÚP a nie priamo v zmluve.“

31. K ďalšej neprijateľnej podmienke uvedenej v § 5 hlavy 17 Úverových zmluvných podmienok
žalovaného o predlžení premlčacej doby všetkých práv vzniknutých v súvislosti s uzatvorením Úverovej
zmluvy súd uvádza, že uvedená zmluvná podmienka je absolútne neprijateľná, v rozpore s dobrými

mravmi a v rozpore so zákonnými normami občianskeho práva upravujúcimi premlčanie a lehoty
premlčania. Ide o podmienku nečestnú, neslušnú a hrubo poškodzujúcu spotrebiteľa, preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Slovenská republika ako člen EÚ je povinný dodržiavať
záväzky vyplývajúce z členstva a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Navyše, zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho

zákonníka s použitím Zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady č. 93/13/EHS v neprospech
spotrebiteľa a zmluvné postavenie spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť.

32. Na základe uvedeného súd rozhodol v súlade s výrokovou časťou rozsudku, keď žalobu v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažoval za dôvodnú pre premlčanie a žalobe v časti o určenie

neprijateľných zmluvných podmienok považoval za dôvodné vyhovieť.

33. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu s poukázaním na to, že
žalobca bol úspešný v konaní vo vzťahu k výrokom II. a III. a žalovaný vo vzťahu k výroku I..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.