Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/304/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415212461
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415212461.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., J. M. C. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Klárou
Decsiovou, advokátkou, Nové Zámky, Radničná 4, proti odporcovi: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. R., J. M. C. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky,

Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky a o
trovách konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. júna 2018
č. k. 16C/408/2015-268 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že odporcovi priznáva nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 470 ods.
1 CSP (ďalej len „CSP“), ust. § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), §
2, § 52, § 53, § 55, § 57 a § 58 CMP. Zdôraznil, že v konaniach podľa CMP je priznanie nároku na
náhradu trov konania výnimočné, keď CMP normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla

existujú dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v tam taxatívne stanovených prípadoch nárok
na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno
spravodlivo požadovať s § 55 CMP, ak je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé a to aj mimo konaní
vymenovaných v § 53 CMP.

1.1. Súd o nároku na náhradu trov konania týkajúceho sa účastníkov konania rozhodol podľa § 52 CMP

z dôvodu, že v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom si každý z účastníkov platí
trovy konania sám a žiaden nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka a nejedná sa o konanie v
zmysle § 53 CMP, ani súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by dovoľovali uplatniť použitie ust. § 55 CMP.
Nestotožnil sa s právnym názorom právnej zástupkyne odporcu, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 05.
09. 2017 uviedla, že je toho názoru, že práve na tento konkrétny prípad by malo byť uplatnené ust. §
55 CMP z dôvodu šikanózneho konania navrhovateľky voči osobe odporcu, nakoľko ust. § 55 CMP je

špeciálne a jeho využitie by bolo možné len vo výnimočnej situácii, čo sa podľa súdu nestalo v tomto
konaní, nakoľko každý občan má právo na súdnu ochranu a na základe dokazovania súd rozhodol tak,
že návrh na určenie výživného na rozvedenú manželku zamietol.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a priznania mu nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%,

alternatívne sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za
to, že nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozhodnutie vo veci samej, ktorým
súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol a toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Oba

súdy konštatovali, že návrh bol nedôvodný a z odôvodnenia súdu vyplýva, že priznanie príspevku na
výživu rozvedenej manželky bolo v rozpore s dobrými mravmi a to hlavne pre prístup navrhovateľky.
Predchádzajúce rozhodnutie, ktorým mu bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v plnom
rozsahu, bolo zrušené odvolací súdom, ktorý neuviedol, že by priznanie jeho nároku na náhradu trov
konania bolo nesprávne alebo nespravodlivé, iba uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania mal súd

prvej inštancie vychádzať z ustanovení CMP. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezistil žiadne okolnosti, ktoré by dovoľovali
uplatniť použitie ust. § 55 CMP. Už vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 07. 2015 poukázal na výnimočné
okolnosti tohto prípadu a na to, že navrhovateľka sa správala neeticky, nemorálne, šikanuje jeho, aj ich
spoločnú dcéru nezmyselnými a vymyslenými oznámeniami na polícii a podávaním návrhov na súd. Aj
v tomto konaní išlo o štvrtý návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom tieto

opakovane podávané návrhy podáva s cieľom donútiť ho k výdavkom na právne zastúpenie. Takéto
konanie navrhovateľky sa nedá vyhodnotiť inak, ako šikanózne.
Medzičasom, ako podal na súde prvej inštancie návrh na zrušenie a vyporiadanie ich bezpodielového
spoluvlastníctva, došlo k predaju spoločnej nehnuteľnosti, za čo navrhovateľka obdržala viac ako 36.000
Sk. Ani túto skutočnosť neoznámila Centru právnej pomoci, čo svedčí o jej charaktere a zmýšľaní. V

konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Poukázal na výnimočnosť vzniknutej situácie a má za
to, že správanie navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, z jej strany ide o zneužitie práva a ako
také nemá nárok na súdnu ochranu. Je toho názoru, že práve tento prípad je ten, ktorý mal zákonodarca
na mysli, keď do CMP zapracoval ust. § 55. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu
IV. ÚS 147/08. Napokon namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čím

bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

3. K podanému odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Dôvodila tým, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu ohľadne jej
šikanózneho a neetického správania, rovnako nie sú pravdivé tvrdenia o tom, že by bránila predaju

spoločnýchnehnuteľností,nakoľkotietosapredaliopodstatnevyššiukúpnucenu,zaakújuchcelpredať
odporca. To, že mala vážny záujem predať nehnuteľnosť, je aj skutočnosť, že dňa 20. 04. 2018 bola
uzatvorená kúpna zmluva na predaj nehnuteľnosti na základe dohody účastníkov za 93.000 eur. V čase
podania návrhu o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky bola v takej životnej situácii, že
okrem invalidného dôchodku iný príjem nemala, a teda bola nútená pristúpiť k podaniu tohto návrhu.

Napokon uviedla, že pokiaľ odporca uvádza rôzne svoje subjektívne úvahy o jej charaktere a zmýšľaní,
podľa jej názoru spravodlivé okolnosti prípadu nepreukazujú a sú skôr dôkazom o spôsobe komunikácie
a správania sa odporcu voči nej.

4. K podanému vyjadreniu navrhovateľky sa opätovne vyjadril odporca, ktorý zotrval na všetkých

dôvodoch uvedených v podanom odvolaní zo dňa 17. 07. 2018. Uviedol, že od začiatku konania
poukazoval na výnimočné okolnosti prípadu, ako aj na šikanózne správanie navrhovateľky voči jeho
osobe a ich spoločnej dcére. V konaní išlo o štvrtý návrh o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, pričom ani v jednom konaní jej nárok nebol priznaný. Trvá na tom, že vzhľadom na okolnosti
prípadu by bolo spravodlivé, keby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke.

Popieral, že by bol ochotný predať nehnuteľnosť za akúkoľvek cenu, len aby znemožnil bývanie
navrhovateľky. Pravda je taká, že vzhľadom na konanie navrhovateľky, nehnuteľnosť nemohol užívať,
dokonca mu bol do nej znemožnený prístup. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že od februára
2014 platil aj jednotlivé splátky hypotéky a režijné náklady na bývanie je potrebné uviesť, že to ona mu
znemožnila prístup do nehnuteľnosti, a preto bol s dcérou nútený sa odsťahovať a zabezpečiť si bytovú

situáciu inak.

5. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že na svojom vyjadrení k
podanému odvolaniu v plnom rozsahu trvá a je toho názoru, že odporca vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadne nové argumenty a skutočnosti, ktoré by už v konaní nebol uviedol a ktoré by poukazovali na

výnimočnosť prípadu. Má za to, že podmienky ustanovenia § 55 CMP v predmetnej veci naplnené
neboli, súd sa týmito v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal a zdôvodnil ich a napadnutým
rozhodnutím nedošlo k porušeniu žiadnych procesných, ani iných práv odporcu, a preto navrhuje
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba a odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je

opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. m/ CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože
prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil.

7. Predmetom konania bol návrh navrhovateľky smerujúci voči odporcovi na určenie príspevku na výživu

rozvedenej manželky vo výške 35 eur mesačne. Manželstvo navrhovateľky s odporcom bolo rozvedené
rozsudkom OS Nové Zámky sp. zn. 12P/10/2012-29 zo dňa 28. 02. 2012. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20. 08. 2012. Rozsudkom OS Nové Zámky sp. zn. 16P/37/2012-108 zo dňa 31. 05.
2012 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 eur mesačne od 11. 02.
2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01. 09. 2012. Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala
tým, že po rozvode manželstva sa jej situácia zhoršila, pretrvávajú u nej zdravotné problémy a naďalej

je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 145 eur mesačne. Sama znášala náklady spojené s
bývaním v rodinnom dome na adrese D. J. M. C. XX, ktorý patril do BSM účastníkov konania, nakoľko
odporca aj s ich dcérou sa z domu odsťahovali. Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, keď mal
za to, že z predchádzajúcich konaní je zrejmé nemorálne správanie sa navrhovateľky voči rodine,
ktorá manželstvo rozvrátila svojím agresívnym chovaním, nielen k nemu, ale aj k ich maloletej dcére a

túlaním sa. Situácia sa zhoršila a vyústila do toho, že sa musel spolu s maloletou dcérou vysťahovať
z vlastného rodinného domu. Navyše si navrhovateľka dlhodobo neplnila vyživovaciu povinnosť voči
spoločnej maloletej dcére S., nar. XX. XX. XXXX. Upozornil, že v danom prípade už ide o štvrtý návrh na
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom v každom návrhu žiadala inú výšku výživného
s cieľom donútiť ho k výdavkom na právne zastúpenie.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom OS Nové Zámky
zo dňa 18. 03. 2016 č. k. 16C/408/2015-180, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol s tým, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedený rozsudok
v dôsledku podaného odvolania navrhovateľky preskúmal odvolací súd, ktorý svojím rozsudkom zo

dňa 27. 04. 2017 č. k. 9Co/488/2016-225 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu
odôvodnil tým, že priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky by bolo i v rozpore s dobrými
mravmiavneposlednomrade,ivzhľadomnaprístupnavrhovateľky,ktoránepoprela,ženikdyneprispela
na náklady na bývanie, rovnako neprispela na výživu dcéry len s odôvodnením, že odporca mal

dostatok finančných prostriedkov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a mal
za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného
manžela. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil i širšie okolnosti prípadu, a to
prístupnavrhovateľkykplneniusipovinnostíohľadnestarostlivostiodomácnosť,uhrádzaniespoločných
výdavkov, správanie sa voči odporcovi, ako aj ich dcére.

9. Uznesením zo dňa 03. 08. 2017 č. k. 16C/408/2015-241 súd prvej inštancie rozhodol o trovách
prvoinštančného konania, keď žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v plnom
rozsahu. Uvedené uznesenie bolo v dôsledku podaného odvolania zrušené uznesením Krajského
súdu v Nitre zo dňa 15. 12. 2017 č. k. 9Co/404/2017-261 a vrátené v rozsahu zrušenia na ďalšie

konanie s tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné aplikovať ustanovenia Civilného
mimosporového poriadku. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie opätovne rozhodol o nároku
na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené
uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie
veci, keď mal za to, že v danom prípade by bolo spravodlivé aplikovať ust. § 55 CMP.

10. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov

môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len
na návrh.

11. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o trovách prvoinštančného
konania dospel odvolací súd k záveru, že sú tu také dôvody, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 55 CMP,

a preto považoval odvolanie odporcu za dôvodné.

12. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosť zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankciu spravidla
nesie ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Náhrada

trov konania v mimosporových konaniach je v podstate postavená na zásade, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom
ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových
konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. V zmysle § 55 CMP je generálna klauzula
prelomená vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na

okolnosti prípadu spravodlivé. To znamená, že aplikácia ust. § 55 CMP prichádza do úvahy, ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé, môže priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa Civilného
mimosporového poriadku. To znamená nielen v konaniach vymedzených v § 53 CMP. Pri hodnotení
kritériá, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé by nemal súd ako za jediné kritérium

zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť konkrétne okolnosti v
prejednávanej veci. Je tu potrebné odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavinením
konania niektorého z účastníkov. Okolnosti, kde je možné nárok na náhradu trov konania priznať, môžu
byť v prípade, ak by išlo o šikanózny návrh, a rovnako aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde v prípade na ich postoj v konaní. Priznanie náhrady trov konania v konaniach vedených

podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z
rozhodujúcich hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

13. Odporca si uplatnil náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, pričom o odvolacích

trovách rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 27. 04. 2017 č. k. 9Co/488/2016-225 tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Predmetom konania
preto zostalo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o trovách konania pred súdom
prvej inštancie.

14. Odvolací súd po preskúmaní danej veci, ako aj okolností daného prípadu sa stotožnil s názorom
odporcu, že v danom prípade sú tu také výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 55
CMP a priznanie náhrady trov prvoinštančného konania odporcovi. V danej veci sa navrhovateľka
domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom ako vyplýva z obsahu spisu, ale
aj tvrdenia odporcu, navrhovateľka podala už štvrtý návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej

manželky, keď predchádzajúce návrhy zobrala späť, pričom odporcovi, ktorý využil svoje zákonné právo
a dal sa zastúpiť právnym zástupcom, spôsobovala trovy konania, ktoré vznikli v predchádzajúcich
konaniach.Navrhovateľkadorozvodumanželstvasiuplatnilavočiodporcovivýživnénamanželku,ktorej
aj bolo priznané rozsudkom OS Nové Zámky zo dňa 31. mája 2012 č. k. 16P/37/2012-108 vo výške
30 eur mesačne od 11. 02. 2012. Už v uvedenom rozhodnutí sa konštatovalo, že navrhovateľka nikdy

neprispievala na náklady spojené s bývaním, ani na splátky úverov, a rovnako nezabezpečovala ani
výživu ich maloletej dcéry, príp. jej štúdium. Navrhovateľka voči odporcovi podala viacej priestupkových
oznámení, o ktorých bolo rozhodnuté zastavením konania o priestupku (č. l. 125, 127). Pre správanie
navrhovateľky odporca s dcérou S. nar. XX. XX. XXXX bol nútený sa odsťahovať zo spoločnej
domácnosti, v spoločnej nehnuteľnosti zostala bývať navrhovateľka až do odpredaja tejto nehnuteľnosti.

Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľka si dlhodobo neplnila vyživovaciu povinnosť voči ich spoločnej
dcére, vyjadruje sa o nej hanlivo, nestará sa o ňu, ignoruje ju. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že
navrhovateľkapodalaužštvrtýnávrhnaurčeniepríspevkunavýživurozvedenejmanželky,pričomtakéto
konanie navrhovateľky je možné označiť za šikanózne. V samotnom rozsudku vo veci samej, ktorýmsúd návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol sa konštatuje, že
priznanie tohto príspevku by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi, i vzhľadom na prístup navrhovateľky,
ktorávinýchkonaniachnepoprela,ženikdyneprispievalananákladynabývaniearovnakoneprispievala

na výživu dcéry s odôvodnením, že odporca mal dostatok finančných prostriedkov. I keď z rozvodového
rozsudku nie je možné jednoznačne konštatovať, kto sa viac zapríčinil o rozvrat manželstva, odvolací
súd dospel k tomu záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu - i s ohľadom na šikanujúce
správanie sa navrhovateľky voči odporcovi, ktorá viackrát podala voči nemu návrh na určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky, ako aj na jej postoj k plneniu si vyživovacej povinnosti na spoločnú

dcéru účastníkov konania - by bolo spravodlivé odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, avšak cez
okolnosti daného prípadu mu priznať náhradu trov prvoinštančného konania. Nepriznanie nároku na
náhradu trov konania odporcovi by odvolací súd považoval za krajne nespravodlivé, keď navrhovateľka
voči nemu viedla už štvrté konanie vo veci určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom
predchádzajúce tri návrhy zobrala späť, odvolací súd by rozhodnutie, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania považoval aj za rozporné s princípmi spravodlivosti, keď odporca by si

musel platiť trovy advokáta z vlastných prostriedkov, pričom na jeho výživu je niekoľko odkázaná dcéra
účastníkov konania. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil i majetkové pomery na
oboch stranách a predovšetkým okolnosti vyplývajúce zo spisu, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu
návrhu vo veci samej, na ktorom tentokrát zotrvala. Vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky sa
takéto rozhodnutie nebude javiť ani neprimerané a nebude odporovať ani dobrým mravom.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a odporcovi priznať nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).