Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Tomáš Brinčík

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 2Csp/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217200816
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2018:3217200816.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobkyne: H. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. č. XX, štátna občianka Slovenskej republiky (ako podnikateľský subjekt
ukončila podnikateľskú činnosť ku dňu 22.07.2017), zastúpeného JUDr. Martinom Landlom, advokátom
so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, proti žalovanej: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/
XX, XXX XX N. nad N., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 615,32 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 615,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 615,32 eur od 24.03.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.02.2017, podanou na tunajšom súde dňa 23.02.2017, domáhala
proti žalovanej zaplatenia sumy 615,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
615,32 eur od 24.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnil tým, že dňa 16.02.2012 ako veriteľ uzavrela so žalovanou
ako dlžníkom Zmluvu o bezúčelovom úvere č. XX/XXXX. Na základe predmetnej zmluvy žalovanej
poskytla úver vo výške 700,00 eur, pričom žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v pravidelných
mesačných splátkach. Žalovaná zároveň na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy
vystavila vlastnú blankozmenku, pričom strany si dohodli, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy
a nesplnenia záväzku žalovanej, má žalobkyňa právo vyplniť zmenkovú sumu tak, že zmenkovou
sumou budú všetky nezaplatené záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Žalovaná na predmetný

úver zaplatila len sumu 84,68 eur, a to dňa 04.04.2012. Uviedla, že nakoľko žalovaná porušila platobnú
disciplínu, domáhala sa na príslušnom súde vydania zmenkového platobného rozkazu, pričom žalovaná
zmenková suma v sebe zahŕňala okrem iných nárokov aj nezaplatenú istinu. Príslušný zmenkový
súd následne vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa v zmenkovom konaní nijakým spôsobom
nebránila a nepodala voči zmenkovému platobnému rozkazu žiadne námietky, vydal zmenkový platobný
rozkaz č. k. XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2013, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť požadovanú
zmenkovú sumu. Nakoľko nedošlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovanej, vymoženia pohľadávky

priznanej rozhodnutím sa žalobkyňa domáhala v exekučnom konaní na základe návrhu na vykonanie
exekúciedoručenémusúdnemuexekútorovidňa29.05.2013.Súdnyexekútorpočastrvaniaexekučného
konanianevymoholodžalovanejžiadnepeňažnéprostriedkyanakoľkožalobkyňanedoplnilavzákonnej
lehote návrh na vykonanie exekúcie spôsobom vyžadovaným prijatým zákonom č. 438/2015 Z. z.,exekučné konanie bolo rozhodnutím príslušného exekučného súdu zastavené. Uviedla, že vzhľadom
na zastavenie predmetnej exekúcie sa už v súčasnosti nemôže domôcť na základe predmetného
zmenkového platobného rozkazu ani zaplatenia nezaplatenej časti istiny (teda peňažných prostriedkov,

ktoré boli žalovanej reálne poskytnuté) a z tohto dôvodu preto týmto žalobným návrhom žiada priznanie
sumy 615,32 eur, čo predstavuje nezaplatenú výšku istiny poskytnutého úveru spolu s príslušným
úrokom z omeškania. Zastávala názor, že v danom prípade nie je daná existencia prekážky res iudicata.
Vzhľadom na skutočnosť, že nevykonala doplnenie návrhov na vykonanie exekúcie s požiadavkami
uvedenými v Exekučnom poriadku, v zmysle uvedeného zákona platí domnienka, že zmenka vystavená

žalovanou bola vystavená v rozpore so zákonným zákazom použitia zmenky ako zabezpečovacieho
prostriedku v spotrebiteľských zmluvách, a teda táto zmenka ako taká je neplatná. Mala za to, že
neplatnosť zmenky ako takej z dôvodu právnej domnienky stanovenej v Exekučnom poriadku, ktorá
nebola vyvrátená, robí neplatným aj predmetný zmenkový platobný rozkaz. Keďže predmetný zmenkový
platobný rozkaz, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní nároku z neplatenej zmenky, je neplatný, nemôže
ísť v tomto prípade ani o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zastávala tiež názor, že uplatnený

nárok na zaplatenie dlžnej sumy nie je premlčaný, nakoľko podľa jeho názoru počas uplatnenia práva
na zaplatenie zmenkovej sumy v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXZm/XX/
XXXX, ako aj v následnom exekučnom konaní, došlo k spočívaniu premlčacej doby. Uviedla, že v spore
si uplatňuje len nárok na zaplatenie nesplatenej istiny, teda sumy, ktorá bola žalovanej reálne poskytnutá
a ktorú zároveň žalovaná nevrátila. Preto by bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti, pokiaľ by dlžník

nebol povinný zaplatiť žalobkyni aspoň poskytnutú nezaplatenú istinu poskytnutého úveru z dôvodu, že
v dôsledku zmeny zákona sa stal exekučný titul, na základe ktorého si uplatňovala aj nárok na zaplatenie
nesplatenej istiny, neplatným a nevymáhateľným.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe žalobkyne nevyjadrila.

4. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. XCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 29. decembra
2017 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na včas podané odvolanie žalobcu,
Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. XCo/XX/XXXX - XX zo dňa 31. júla 2018 rozsudok Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 29. decembra 2017 ako súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí
uviedol, že jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej
pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej
republiky vo veci PL. ÚS XX/XXXX vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.

z.oochranespotrebiteľaniejevsúladesčl.46ods.1vspojenísčl.1ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.
Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke
zákonovSlovenskejrepubliky(čl.125ods.3,ods.6ÚstavySlovenskejrepubliky).Zuvedenýchdôvodov,
pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval súd prvej inštancie,
nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. V odvolacom konaní bolo

potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný postup súdu prvej inštancie napraviť. Odvolací
súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenou napadnutého rozsudku. Aj keď v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie viacerými listinnými
dôkazmi (uvádzajú sa tam prakticky všetky listiny založené v súdnom spise), tieto listinné dôkazy súd
prvej inštancie skutkovo a právne nevyhodnotil v takej miere, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej,

ale vyhodnocoval ich len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Vykonanie dokazovania resp.
jeho doplnenie tak, aby bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, by nebolo účelné vzhľadom
na minimálny rozsah dokazovania (vrátane vyhodnotenia dôkazov) vykonaného súdom prvej inštancie.
Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.11.2018. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca, jeho
právny zástupca a ani žalovaný, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadali odročiť
pojednávanie z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie
podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti

strán spotrebiteľského sporu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a listinných
dôkazov,atokonkrétne:zmluvaobezúčelovomúvereč.XX/XXXXzodňa16.02.2012č.l.6-8,Zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín č. k. XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2013 č.l. 9, uznesenie
OkresnéhosúduBánovcenadBebravouč.k.XEr/XXX/XXXX-XXzodňa26.02.2016č.l.10-11,lustrácievRegistriobyvateľovavSPžalovanejč.l.24-25,odvolaniežalobkynezodňa09.02.2018č.l.43-46,výpis
zo živnostenského registra žalobkyne, lustrácia v Obchodnom vestníku SR žalovanej a zistil nasledovný
skutkový stav.

6. Dňa 16.02.2012 žalobkyňa ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli zmluvu označenú ako "Zmluva
o bezúčelovom úvere č. XX/XXXX", predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru veriteľom dlžníkovi vo
výške 700,00 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Podľa článku 2.2 predmetnej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že suma poplatku je 10,00 eur a poplatok je splatný pri poskytnutí čerpania úveru,

suma mesačného poplatku je 4,00 eurá za každý, čo i len začatý kalendárny mesiac, úroková miera
úveru je dohodnutá ako fixná pre celé úverové obdobie vo výške 46,00 %, úroky sa po celé úverové
obdobie vypočítavajú zo sumy úveru v čase uzavretia zmluvy, dlžník uhradí dlžnú sumu v pravidelných
mesačných splátkach v počte splátok 13 a výške každej splátky 84,68 eur, prvá splátka je splatná
23.03.2012,úverovéobdobieje13mesiacovakonečnásplatnosťdlžnejsumy,resp.jejposlednejsplátky
je 23.03.2013. Podľa článku 2.5 predmetnej zmluvy celková suma plnenia, ktoré dlžník na základe

zmluvy uhradí veriteľovi pri riadnom a včasnom plnení záväzkov zo zmluvy, je 1.110,84 eur. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru predstavuje 136,86 %.

7. Okresný súd Trenčín rozhodol zmenkovým platobným rozkazom č. k. XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa
24.01.2013 tak, že zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 790,75 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 790,75 eur odo dňa 25.03.2012 až do dňa zaplatenia,
sumu 2,63 eur ako odmenu vo výške 1/3 z 1 % zmenkovej sumy a náhradu trov konania.

8.OkresnýsúdBánovcenadBebravouuznesenímč.k.XEr/XXX/XXXX-XXzodňa26.02.2016rozhodol
ozastaveníexekúcievedenejvovecioprávneného(žalobkyňa)protipovinnému(žalovaná)ovymoženie

sumy 790,75 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Trenčín č. k. XXZm/XX/XXXX - 17 zo dňa 24.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť v časti istiny a úrokov dňa 22.02.2013 a v časti trov konania dňa 06.03.2013. Súd
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej
osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje
(predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že

by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že
by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V
posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa§
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto
súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

9. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že žalovaná na základe predmetnej zmluvy
zaplatila žalobkyni sumu 84,68 eur, a to úhradou zo dňa 04.04.2012.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnomkudňuuzatvoreniapredmetnejzmluvyoúvere(ďalejzákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovispotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej

zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.01.2013výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

21. Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania a po
zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

22. Predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovanou, súd posúdil podľa jej obsahu

a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného
zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených
ustanovení § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovanávystupovala v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu so žalovanou ako podnikateľ poskytujúci klientom

spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský
charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobkyňou pripravená vopred na
formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanou ako spotrebiteľom.
Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľov, teda predovšetkým príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

23. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobkyňa uplatnený nárok voči žalovanej odvodzovala
z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 16.02.2012, teda nie zo zmenky. Súd v tomto
smere zastáva názor, že ide o dva rozdielne nároky, a to nárok zo zmluvy o úvere a nárok zo zmenky.
Platí to aj v prípade, ak zmenka zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere (v tomto smere súd zastáva

obdobný názor ako je uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. XObo/
XX/XXXX zo dňa 29.04.2009). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o neexistencii prekážky
právoplatne rozhodnutej veci a podanú žalobu meritórne prejednal a rozhodol, pričom pri posudzovaní
nároku žalobkyne vychádzal z obsahu predmetnej zmluvy.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 615,32 eur
s príslušenstvom je dôvodná v celom rozsahu, nakoľko je nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovanou
bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 700,00 eur a
z tohto žalovaná vrátila iba časť spolu v sume 84,68 eur, a teda rozdiel na istine predstavuje žalovanú
sumu 615,32 eur. Z uvedeného dôvodu súd neskúmal ďalšie náležitosti predmetnej zmluvy, nakoľko

žalobkyňa si v tomto spotrebiteľskom spore uplatnila iba nedoplatok na istine poskytnutého úveru, na
ktorú mala v každom prípade zákonný i zmluvný nárok, a preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni
uplatnenú istinu vo výške 615,32 eur. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených a
dôkazov predložených žalobkyňou, keďže žalovaná uplatnený nárok nerozporovala a nevyužila žiadne
prostriedky procesnej obrany.

25. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, nakoľko splátky úveru
riadne a včas (v lehote splatnosti) neuhradila, preto ju súd zaviazal aj k povinnosti zaplatiť žalobkyni úrok
z omeškania z dlžnej priznanej sumy v žalobkyňou požadovanej výške 8,75 % ročne, ktorá výška nebola
v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom

znení odo dňa 24.03.2013 do zaplatenia tak, ako to požadovala žalobkyňa.

26. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232
ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

29. Nakoľko bola žalobkyňa v spore voči žalovanej v plnom rozsahu úspešná, keď súd podanej žalobe
vyhovel v celom rozsahu, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v stanovenej lehote náhradu trov

konania v celom rozsahu. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne
samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané

na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.