Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/451/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208182
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813208182.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: E. P., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXX/XX, X., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul.
Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.673,90 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti prevyšujúcej sumu 192,70 € s prísl. zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 192,70 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
38,54 € od 21.7.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 € od 21.8.2009 do
zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 € od 21.9.2009 do zaplatenia, s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 38,54 € od 21.10.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 38,54 € od 21.11.2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 209,46 €, k rukám právneho
zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 3.7.2012 vedenou pod sp. zn. XC/XXX/XXXX
domáhal,abysúdzaviazalžalovanúv1/radeE.P.ažalovanéhov2/radeL.P.zaplatiťmusumu1673,90
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1191,77 € od 29.6.2011 do zaplatenia a trovy
konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 28.06.2011 medzi postupcom Slovenská

sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a
žalovaní uzatvorili dňa 26.11.2004 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s.
poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1.673,90 €, ktorá
pozostávala z istiny 1.191,77 €, riadneho úroku 248,88 €, úroku z omeškania 233,25 € a ostatnéhopríslušenstva v sume 0 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia. Žalovaná v 1/ rade uznala vyššie uvedený

záväzok v Dohode o uznaní záväzku, ako aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 29.06.2011, t. j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaní ku dňu spísania žaloby neuhradili žiadnu sumu.

Podaním doručeným do spisu 21.9.2012 oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaných Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania a žalobu
navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Žalobcom predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym
spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah.

Žalobca podaním zo dňa 15.8.2012 zobral žalobu v časti uplatneného nároku voči žalovanému v 2/ rade
L. P. späť, nakoľko žalovaný zomrel pred podaním návrhu na začatie konania.

Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.04.2013 súd konanie proti žalovanému v 2/ rade zastavil
a v ostatnej časti vylúčil žalobu na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého

konania.

V tomto konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX žalobca dňa 5.12.2013 zobral žalobu čiastočne
späť a požaduje od žalovanej zaplatenie iba neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania
žalobného návrhu, t. j. 5 nepremlčaných splátok v celkovej výške 192,70 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 € od 21.7.2009 do zaplatenia, s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 38,54 € od 21.8.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 38,54 € od 21.9.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 €
od 21.10.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 € od 21.11.2009 do
zaplatenia a trovy konania.

Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver 1.659,69 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 38,53 € (1161 Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci.

Žalobca pred súdom uviedol, že si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňuje len nepremlčané splátky

v počte 5, splatných podľa zmluvy o úvere.

Žalovaná uviedla, že zobrala pôžičku zo Slovenskej sporiteľne, jej príjmom bol opatrovateľský príspevok,
keďže sa starala o chorú matku. Po tom, čo zomrel manžel L. P., ktorý poberal dôchodok, pôžičku ešte
splácala, ale po jeho smrti už nemala z čoho úver splácať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadreniami žalobcu, vyjadreniami
vedľajšieho účastníka, čiastočným späťvzatím a zistil nasledovný skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 26.11.2004 zmluvu o

splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľačlánku.I.zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo
výške 1659,69 € (50.000 Sk), ktorý sa žalovaní zaviazali ako dlžníci splácať v mesačných splátkach
po 38,53 € (1161 Sk) k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na

deň 20.11.2009, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,80% ročne a RPMN
15,96%.

Podľa čl. V. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí

s nim.Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 4. článku 4 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky

vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť

úroky.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných

prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.1. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek

počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov
a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu
a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto

skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového
rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie
minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má

možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3.VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke
okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní.

Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesťakékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke
alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
banky.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011 adresovaným žalovaným spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nim na žalobcu ako postupníka.

Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 12.6.2012 adresovaným

žalovaným oznámil, že pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, ktorá skutočnosť im bola oznámená a vyzval ich na splnenie povinnosti najneskôr do
19.6.2012.

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 28.6.2011 zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda

zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s
postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv

a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.11.2009, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 1.673,90 € a istina celkom sumu 1.191,77 €, istina do spl. sumu 1.191,77 €, v ďalšom
bol uvedený počet dní omeškania 1255.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie
je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovanými ako dlžníkmi zo dňa 26.11.2004, na
základe ktorej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver v sume 1.659,69 €, ktorý sa žalovaní zaviazali

splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu
legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE uzavretej medzi ním ako
postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ), ktorou boli na žalobcu akopostupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s
pohľadávkami spojených ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Ako už súd uviedol vyššie, súčasťou predmetnej úverovej zmluvy medzi postupcom ako bankou a
žalovanými ako dlžníkmi, boli aj Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaní oboznámili,
súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. V zmysle bodu 19.16 žalovaní ako klient výslovne súhlasili
s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalo
podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Preto má súd za to, že banka ako

postupca disponovala súhlasom žalovaných na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, žalobcu.
Postúpenie na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a postupcom bolo platné a
účinné a teda je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ako už súd uviedol vyššie, postúpenie pohľadávky nemá vplyv na stratu výhody splátok a rovnako nemá
vplyv na plynutie premlčacích lehôt. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho konania (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych
predpisov; ďalej len „OSP“ ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konania zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 60 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť

premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 3.7.2009, žaloba bola podaná dňa 3.7.2012. Keďže v danom prípade bola splatnosť
jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné

odo dňa 21.7.2009.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý

cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné

právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

Teda možno uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok, kde na uvedené
nemá vplyv ani skutočnosť uvádzaná vedľajším účastníkom, že v čase postúpenia pohľadávky bol
žalovaný v omeškaní 1255 dní.

Pokiaľ ide o uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola
označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže
u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zostrany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom,
upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k
rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať

svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie
prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď
samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti

o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku
a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho
uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre

skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho
uznanie spomenuté právne následky.

Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva,
že záväzok žalovaná uznala dňa 11.11.2011. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a

aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce
spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo ešte v čase, keď dlh ešte nebol
premlčaný.

Žalobca si však v tomto konaní uplatňuje iba nárok na zaplatenie 5 nepremlčaných splátok za použitia

trojročnej všeobecnej lehoty.

Po tomto skonštatovaní ako aj aktívnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s námietkou premlčania
ako aj po postupe podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd pristúpil k samotnému posúdeniu
nároku.

Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 192,70 € predstavujúcej 5 nepremlčaných splátok spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 38,54 € od 21.7.2009 do zaplatenia, s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 38,54 € od 21.8.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 38,54 € od 21.9.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 €

od 21.10.2009 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,54 € od 21.11.2009 do
zaplatenia.

Úver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 11,80% ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( november 2004, spotrebiteľský
úver od 1 do 5 rokov ) predstavovala úrok 7,94% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o

výške úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú
mieru poskytovanú peňažnými ústavmi.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd priznal žalobcovi nárok tak ako si ho uplatnil a zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 192,70 €.

Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažnej čiastky do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z
omeškania tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, v súlade s návrhom žalobcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku ( ďalej len ,,OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 149 ods. OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1481,12 € zastavil

z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti, čím žalobca procesne zastavil konanie v tejto
časti žalobného návrhu, čo súd považoval za úspech žalovanej. Vo zvyšnej časti žaloby pokiaľ ide o
sumu 192,70 € s príslušenstvom tejto vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu. Úspech účastníkov v
percentuálnom vyjadrení teda u žalobcu predstavuje 11,51 % a u žalovanej 88,49%. Po odpočítaní
neúspechu žalovanej od jej úspech žalovanej ako úspešnejšej účastníčke v tomto konaní vznikol nárok

na náhradu trov konania vo výške 76,98 % z uplatnených trov. Žalovaná si však v konaní trovy konania
neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane úspešného účastníka si uplatnil trovy konania v sume
272,10 € v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004, pri výške jedného úkonu v sume 81,33 € pri hodnote
sporu 1673,90 €, a to takto:

A/ Odmena
prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2011 ..................................81,33€..........
vyjadrenie zo dňa 17.6.2013...................................................81,33 €.................
vyjadrenie k odvolaniu (§13a ods. 2 písm. b) cit. Vyhl. ................................. 40,61 €

B/ Hotové výdavky podľa § 15 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z.
režijný paušál
1x á 7,63 € za rok 2012 ........................................................7,63 €....................
1x 7,81 € za rok 2013 ..........................................................7,81 €....................

1x 8,04 € za rok 2014 ..........................................................8,04 €.....................

SPOLU: 226,75 €
20 % DPH : 45,35 €

Odmena advokáta spolu: 272,10 €

Nakoľko v tomto konaní bola úspešnejšia žalovaná, ktorá mala v konaní úspech vo výške 76,98%,
pričom úspech vedľajšieho účastníka sa odvíja od úspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje,
vznikol vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania vo výške 76,98% z jeho uplatnených

a vyčíslených trov. Vedľajší účastník si uplatnil trovy vo výške 272,10 €, ktoré boli vyčíslené v súlade
s vyššie cit. vyhláškou a 76,98% zo sumy 272,10 € predstavuje sumu 209,46 €, ktoré súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný

súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.