Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613234423
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613234423.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Štátny fond rozvoja bývania,
Bratislava 37, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zast. AENEA Legal s.r.o., Advokátska kancelária,
Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 451 125, proti žalovaným X) G. G., J.. X.X.XXXX, Q. XXX, Y..Č.. G., G.
XX,X)M.G.J..XX.X.XXXX,Q.XXX,X)S.N.J..X.X.XXXX,Q.XXX,zast.JUDr.MilanomKrižalkovičom,

advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11 a X) G. N. J.. XX. X. XXXX,
Q. XXX, o zaplatenie 18.476,13 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej 2) proti rozsudku
4C/1/2014-227 z 5. 10. 2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Od m i e t a odvolanie žalovanej v 2. rade.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným v 3. a 4. rade a vo výroku o trovách

konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3. a 4. rade a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovanej v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len "súd") rozsudkom žalovaným 1, 2 uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne zostatok nesplatenej istiny vo výške 18.476,13 eur, zostatok nesplatených
zmluvných úrokov vo výške 8.587,89 eur, zmluvnú pokutu vo výške 2.706,60 eur a úroky z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18.476,13 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, na účet právneho zást.
Advokátskej kancelárie AENEA Legal s.r.o. náhradu trov konania vo výške 1.798,62 eur a štátu na účet
súdu na súdnom poplatku 1.786 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi uložil
povinnosťzaplatiťžalovanému3)naúčetprávnehozást.JUDr.MilanaKrižalkovičanáhradutrovkonania

vo výške 3.466,79 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Náhradu trov konania medzi žalobcom
a žalovaným 4) navzájom nepriznal.

2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že 13.11.2001 podľa ust. zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov, uzavrel žalobca so žalovanými 1, 2 zmluvu o poskytnutí podpory
vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe ktorej bola žalovaným 1,2 poskytnutá podpora vo forme

úveru vo výške 19.916,35 eur (600.000 Sk) s dobou splatnosti 30 rokov (čl. II zmluvy) na účel výstavby
rodinného domu v obci Odorín (čl. I zmluvy). Poskytnutý úver mali žalovaní 1, 2 splatiť so základnou
úrokovou sadzbou 3,6 % formou mesačných splátok s tým, že výška 1. až 359. splátky bola určená
na 90,55 eur (2.728 Sk), posledná splátka mala byť vo výške zostatku úverového dlhu (čl. IV zmluvy).
Splácanieúverusazačalodňom15.3.2002.Návratnosťposkytnutéhoúverubolazabezpečenáručením
tretích osôb - žalovanými 3, 4, ktorí sa dobrovoľne, slobodne a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť

záväzok žalovaných 1, 2 v celosti alebo len v nesplatenej časti, vrátane úroku, ak by žalovaní 1, 2 zvlášť
hrubým spôsobom porušili ust. zmluvy a svoj záväzok neuspokojili na písomnú výzvu žalobcu (čl. VII bod7.1 zmluvy). Ručitelia mali ručiť za dlh žalovaných 1, 2 do doby zriadenia záložného práva v prospech
žalobcu (čl. VII bod 7.2 a 7.4 zmluvy). Podľa zmluvných dojednaní sa žalovaní 1, o. i., zaviazali ukončiť
stavbu v lehote najviac 24 mesiacov odo dňa otvorenia účtu v banke, t.j., od 11.12.2001 (čl. VI písm.

c) zmluvy) a preukázať dokončenie stavby dokladom o právoplatnom kolaudačnom rozhodnutí, ktoré
malo byť žalobcovi doručené v lehote 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti (čl. VI písm. e) zmluvy), pričom
nedodržanie lehoty na výstavbu malo za následok v zmysle zmluvných dojednaní zvýšenie úrokovej
sadzby za každých aj začatých 6 mesiacov o 0,5 % zo zvyšku nesplatenej podpory (čl. VIII bod 8.7
zmluvy). Ďalej sa zaviazali splácať úver s prísl. úrokom riadne a včas v stanovenej výške. Citujúc znenie

čl. VIII bodu 8.2, 8.4 zmluvy, uviedol, že žalovaní 1, 2 mali najneskôr do 24 mesiacov od 11.12.2001
(deň otvorenia účtu v banke) ukončiť stavbu - výstavbu rodinného domu, čo mali preukázať zaslaním
právoplatného kolaudačného rozhodnutia. V lehote do 11.12.2001 žalovaní 1, 2 právoplatné kolaudačné
rozhodnutie žalobcovi nezaslali a tak úroková sadzba za každých šesť mesiacov sa zvyšovala o 0,5 %.
Napriek výzvam žalobcu z 30.6.2005 a 6.4.2009, kolaudačné rozhodnutie žalobcovi nebolo zaslané a
tak úroková sadzba sa rozhodnutím žalobcu z 15.8.2005 zvýšila na 5,6 % a rozhodnutím z 11.5.2009 na

9,1 %, o čom boli žalovaní 1, 2 informovaní. V ďalšom žalobca predložil listy zo 17.2.2003, 25.9.2003,
16.5.2005 a 6.2.2012, ktorými boli žalovaní 1, 2 vyzvaní na úhradu dlhu. Súčasne tieto listy boli zaslané
aj na vedomie žalovaným 3, 4. Listom zo 6.2.2012 boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlhu, pod hrozbou
odstúpenia od zmluvy. Na základe tohto listu na podnet žalovaného 1), žalobca uzavrel so žalovaným
1) dohodu o splátkach, na základe ktorej žalovaný 1) uznal dlh vo výške 8.580,06 eur, ktorý sa zaviazal

uhradiť do 29.2.2014 v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 1 dohody o splátkach.
Žalovaný dohodu o splátkach nedodržiaval, preto žalobca od dohody o uznaní dlhu odstúpil. Následne
listom z 9.10.2012 odstúpil od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru z 13.11.2001 a vyzval
žalovaných na úhradu celého dlhu vo výške 40.767,86 eur (zostatok nesplatnej istiny 18.14,08 eur,
zostatok nesplatených úverov 18.547,61 eur a úhradu zmluvnej pokuty 3.706,17 eur) v lehote do 30 dní,

odo dňa doručenia odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené všetkým žalovaným účastníkom.
Po odstúpení od zmluvy, bola opätovne uzavretá dohoda o splátkach 7.12.2012, žalovaný 1) opätovne
uznal dlh a zaviazal sa tento splácať formou mesačných splátkach vo výške 340 eur. Ani túto dohodu
žalovaný nedodržal a tak žalobca opätovne od dohody o splátkach listom zo 7.10.2013 odstúpil. V
súvislosti s odstúpením od zmluvy, vznikol žalobcovi proti žalovaným 1 - 4 nárok na vrátenie istiny,

zostatku úroku a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % zo zostatku istiny a úroku (čl. VIII bod 8.4
zmluvy). Na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu žalobcu č. 5/2012, žalobca požaduje len aktuálne
nesplatené úroky. Konštatoval, že predmetom tohto sporu je zostatok nesplatenej istiny 18.76,13 eur,
zostatok aktuálne nesplatených úrokov, ku dňu podania žaloby 8.589,87 eur a zmluvná pokuta vo
výške 10 % zo súčtu nesplatenej istiny a aktuálne nesplatených úrokov 2.706,60 eur. Z vykonaného

dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a účastníckym výsluchom žalovaných 3, 4, urobil
záver, že nárok žalobcu je oprávnený vo vzťahu k žalovaným 1,2. Výšku zostatku nesplatenej istiny 18
486,13 eur nedokazoval, nakoľko jeho výška nebola sporná a žiaden zo žalovaných výšku zostatku
nesplatenej istiny nespochybnil. To isté platí aj vo vzťahu k zostatku aktuálne nesplatených zmluvných
úrokov 8 589,87 eur a zmluvnej pokuty vo výške 2 706,60 eur. Poukázal na to, že výška týchto nárokov

nebola sporná. Stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, že tento právny vzťah , zmluvy uzavretej podľa
zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorou bola žalovaným 1,2 poskytnutá podpora
vo forme úveru, je potrebné posudzovať podľa ust. Obch. zák., nakoľko podľa obsahu je typickou
zmluvou upravenou v § 497 a nasl. Obch. zák. Zdôraznil, že záväzkový vzťah vyplývajúci z úverovej
zmluvy, je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 6 Obch. zák., preto na

usporiadanie vzájomných nárokov v súvislosti s odstúpením od zmluvy o úvere nemožno použiť právnu
úpravubezdôvodnéhoobohateniapodľa§451anasl.Obč.zák.Citujúcznenie§302,§311,§344,§351
ods. 2 a § 502 Obch. zák. uzavrel, že žalobca má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a aj dojednaných
úrokov . Mal za nesporné, že žalobca má nárok na zaplatenie nesplateného zostatku istiny, ktorej výška
stranami sporu nebola spochybnená, že sporná bola skutočnosť, či v dôsledku odstúpenia od úverovej

zmluvy dňom 9.10.2012, zaniká alebo nezaniká ručiteľský záväzok žalovaných 3,4. Uviedol, že nie je
sporné, že žalobca účinne odstúpil od zmluvy, nakoľko doručenie podania z 9.10.2012, ktorým žalobca
odstupuje od zmluvy, mal nesporne preukázané u všetkých žalovaných, že odstúpenie od zmluvy bolo
doručené žalovaným 1 - 4. Odstúpením od zmluvy sa zmluva z 13.11.2001 od začiatku zrušuje, teda
záväzok zaniká. Mal za to, že vo vzťahu k žalovaným 3,4 podľa § 311 ods. 1 Obch. zák. ručenie zaniklo,

preto nemožno argumentovať § 304 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého možno zabezpečiť aj záväzok,
ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Konštatoval, že záväzok
ručiteľov nevznikol v budúcnosti, ich záväzok vznikol podpisom zmluvy o poskytnutí podpory vo forme
úveru 13.11.2001 a zanikol v zmysle § 311 ods. 1 Obch. zák., odstúpením od zmluvy. Z tohto dôvodužalobu proti žalovaným 3,4 zamietol. Na vznesenú námietku premlčania žalovaným 3) s poukazom na
§ 394 ods. 1 a § 397 Obch. zák. neprihliadol . Konštatoval, že v tomto prípade došlo k odstúpeniu od
zmluvy písomným podaním žalobcu z 9. 10. 2012, doručeným žalovanému 1) 19.10.2012, žalovanej

2)11.10.2012, žalovanému 3) 17.10.2012 a žalovanému 4) 17.10.2012, žaloba na priznanie peňažného
plnenia bola podaná na súde 28.11.2013, preto nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobe proti žalovaným
1,2 vyhovel a zaviazal ich spoločne a nerozdielne na úhradu uplatnených nárokov žalobcu. Žalobca
žiadal priznať aj úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. Vychádzajúc z § 3 ods. 1, § 10c)
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., uviedol, že žalovaní 1, 2 sa dostali do omeškania uplynutím 30. dňa

po odstúpení od zmluvy (záväzkový vzťah zanikol), doručením ku dňu 17.10.2012 a 16.11.2012, že sa
do omeškania dostali 17.11.2012 a žalobcovi priznal úroky vo výške 8,25 %, ale až od 11.10.2013 tak,
ako žiadal priznať žalobca. O trovách konania, vzniknutých medzi žalobcom a žalovanými 1,2 rozhodol
v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy
pozostávajú z náhrady trov právneho zast., vypočítaných v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. a to za 1 úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) - príprava a prevzatie,

účasť na pojednávaní 5.10.2015 - § 13a ods. 1 písm. d) vyhl. po 353,54 eur, spolu 707,08 eur, 20 %
DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl., t.j., 141,42 eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhl. priznal 2 x 8,32 eur režijný
paušál, t.j., 16,78 eur + 20 % DPH, t.j., 3,36 eur. Konštatoval, že zást. žalobcu ďalej uplatnil nárok
na náhradu za stratu času účasť na pojednávaní 5.10.2015 za 18 polhodín po 13,98 eur, spolu 251,64
eur a náhradu cestovného za použitie osobného motorového vozidla 0,065 l/1 km x 1,245 eur/liter x

738 km = 59,72 eur, základná náhrada za každý 1 km jazdy: 0,183/km x 738 km = 135,05 eur + 20 %
DPH t.j. 77,34 eur a náklady spojené s ubytovaním 45,70 eur. V ďalšom priznal žalobcovi náhrada trov
konania spojených s účasťou poverených zást. žalobcu na pojednávaniach 24.04.2014 a 11.12.2014
vo výške 53 eur, za zast. 24.4.2014 priznal žalobcovi náhradu cestovného za spotrebované pohonné
hmoty 40,61 eur, základná náhrada (amortizácia vozidla) 135,05 eur a náhradu stravného 6 eur, celkom

181,66 eur, za zast. na pojednávaní 11.12.2014 náhradu za spotrebované pohonné hmoty 37,82 eur,
základná náhrada (amortizácia vozidla) 135,05 eur a náhrada stravného 6 eur, spolu 178,87 eur. V tejto
súvislosti uviedol, že zást. žalobcu si vyčíslil náhradu trov konania z tarifnej hodnoty istiny 8.476,13 eur,
napriek tomu, že v konaní boli žalované kapitalizované úroky z úveru a kapitalizovaná zmluvná pokuta
v celkovej výške 29 772,60 eur a z tejto hodnoty mal byť vyčíslený 1 úkon právnej služby. Konštatoval,

že nemôže priznať vyššiu náhradu trov konania, ako žalobca žiada, preto priznal náhradu trov konania
vo výške žiadanej žalobcom. O trovách konania, vzniknutých medzi žalobcom a žalovaným 3) taktiež
rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému 3) priznal náhradu trov konania vo
výške 3.466,79 eur, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta v zmysle cit. vyhl. § 10, § 13 písm. a) za
6 úkonov právnej služby po 453,14 eur, príprava a prevzatie zast. 17.12.2013, odpor proti platobnému

rozkazu,účasťnapojednávaní24.4.2014a11.12.2014,vyjadrenie-podanievovecisamejzo14.5.2015,
účasť na pojednávaní 14.5.2015 (1/4 nemeritórne pojednávanie)113,28 eur, spolu odmena advokáta
2.832,12 eur. V ďalšom priznal režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to pri úkonoch právnej služby
vykonaných v r. 2013, t.j., 2 x 7,81 eur = 15,62 eur, pri úkonoch právnej pomoci vykonaných v r. 2014, t.j.,
2 x 8,04 eur = 16,08 eur a pri úkonoch právnej pomoci vykonaných v r. 2015, t.j. 3 x 8,39 eur = 25,17 eur,

spolu 56,87 eur. Spolu odmena advokáta, vrátane režijných paušálov je 2 888,99 eur a zást. žalovaného
3) je platiteľom DPH, v zmysle § 18 vyhl. zvýšil odmenu o 20 % DPH, t.j. o sumu 577,798 eur. Celkom
náhradutrovkonania,trovprávnehozast.,vyčíslilna3466,79eur.Otrováchkonania,vzniknutýchmedzi
žalobcom a žalovaným 4) rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov nepriznal. Žalobca v konaní nebol úspešný a úspešný žalovaný 4) náhradu trov konania

nežiadal priznať. Konštatujúc, že žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení ako účelový fond oslobodený od platenia súdnych poplatkov, podľa § 5 ods.
1 písm. h) tohto zák. sú súdny poplatok zo žaloby povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaní 1,2.
Výšku súdneho poplatku určil z hodnoty sporu 29 772,60 eur, z čoho 6 % je 1 786 eur.

3. Proti rozsudku, a to výroku, ktorým súd žalobu proti žalovaným v 3), 4) zamietol, výroku o povinnosti
zaplatiťžalovanému 3)trovyprávnehozast.3.466,79eura výroku,ktorýmnáhradutrovmedzižalobcom
a žalovaným 4) rade nepriznal, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. Rozsudok napadla odvolaním aj žalovaná 2).

5. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že súd nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkovýstav, podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j., že že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. K záverom súdu uvedených v rozsudku uviedol, že v tomto konaní bola sporná skutočnosť, či
v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy 9. 10. 2012 zaniká alebo nezaniká ručiteľský záväzok
žalovaných 3), 4). Poukázal na to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď mal za to, že odstúpil od
zmluvy o úvere podľa § 344 - 351 Obch. zák. a zdôraznil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaní 1)

2) sa dostali do omeškania s vrátením jednotlivých splátok , bol v zmysle § 506 Obch. zák. oprávnený
od zmluvy o úvere odstúpiť, že využil svoje právo od zmluvy odstúpiť, čo nebolo medzi stranami sporné
a to podaním označeným ako odstúpenie od úverovej zmluvy z 9. 10. 2012. Zdôraznil, že odstúpením
od úverovej zmluvy, nedochádza k zániku hlavného záväzku a že nedochádza ani k zániku ručenia. Na
podporu uvedeného tvrdenia, poukázal na niektoré rozhodnutia súdov, ktoré sa danou problematikou
dostatočne zaoberali a to rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Obo/33/2012, rozsudok Najvyššieho súdu

ČR 32Odo 629/2006, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2878/2008, rozsudok Najvyššieho súdu
SR 1Ob307/98 (z ich odôvodnenia sčasti citoval). Súdu vytýkal najmä to, že na odstúpenie od Zmluvy
o úvere nepoužil § 506 Obch. zák. ako osobitný spôsob možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy ( súd
aplikoval všeobecnú úpravu odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obch. zák.), ktoré umožňuje
veriteľovi požadovať zaplatenie celého dlhu z úverovej zmluvy, nakoľko sa odstúpením od úverovej

zmluvy stáva splatným celý dlh zo zmluvy o úvere a dlžník ju je povinný uhradiť v lehote stanovenej
veriteľom, hoci podľa názoru žalobcu, z jeho strany došlo k odstúpeniu od Zmluvy o úvere, čím došlo k
zosplateniu celého dlhu zo Zmluvy o úvere; na ručiteľský záväzok súd aplikoval § 311 ods. 1 Obch. zák.,
hoci podľa názoru žalobcu a rovnako aj ustálenej judikatúry v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy
nedochádza k zániku záväzku, ergo nedochádza k zániku ručenia; v zmysle čoho má za to, že ním

uplatnený nárok aj voči žalovaným 3),4) ako ručiteľom zo Zmluvy o úvere , je dôvodný a v tomto konaní
preukázaný . Z uvedeného dôvodu napadol rozsudok aj v časti 2., 4. a 5. výroku. Navrhol rozsudok
v časti 2. 4. a 5. výroku zmeniť a žalovaným 3, 4 uložiť povinnosť zaplatiť mu zostatok nesplatenej
istiny vo výške 18.467,13 eur, zostatok nesplatených zmluvných úrokov vo výške 8.587,89 eur, zmluvnú
pokutu vo výške 2.706,60 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18.476,13 eur od

11.10.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, pričom plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, nahradiť mu trovy
prvostupňového konania vo výške 1.798,62 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 553,84
eur (1 úkon právnej služby á 453,14 eur, 1. písomné podanie vo veci samej - odvolanie, 1 x PN vo výške
8,39 eur, DPH vo výške 92,31 eur) a náhradu trov konania žalovaným 3,4 nepriznať. V prípade, ak by

sa odvolací súd nestotožnil s jeho právnou argumentáciou, navrhol odvolaním napadnutý rozsudok v
časti 2. ,4., a 5. výroku zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný 3) vo vyjadrení k odvolaniu, citujúc sčasti závery súdu prvej inštancie ohľadom jeho
ručiteľského záväzku voči žalovaným 1) a 2), považoval rozhodnutie súdu za správne a odvolanie

žalobcu za irelevantné. V neposlednom rade, poukázal na postup žalobcu pri riešení predmetného
zmluvného vzťahu, ktorý považoval žalovaný 3) ako postup, ktorý odporuje dobrým mravom v zmysle
občianskeho práva a v zmysle obchodných zvyklostí, pretože ak by žalobca konal tak, ako mu to zmluva
umožňovala už v r.2003, kedy došlo k porušenie ust. zmluvy zo strany žalovaných v 1., 2. rade, boli
by splnené podmienky na odstúpenie zmluvy a určite sa mohol domôcť plnenia svojej pohľadávky

voči žalovanej 1) z veľkej časti, ak nie v celosti a výška nesplatenej pohľadávky by nebola neúmerne
navýšená o zmluvné úroky, úroky z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu. Navrhol rozsudok v napadnutých
výrokoch potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná 2) v odvolaní, podanom jej opatrovníčkou, napadla výrok o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi

istinu a zostatok úroku, zmluvnú pokutu, ako aj úroky z omeškania, výrok, ktorým súd žalobu proti
žalovaným 3), 4) zamietol a výrok o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 1.798,62 eur
a uhradiť súdny poplatok 1.786 eur. Poukázala na nesprávnosť rozsudku, že celé toto konanie vyvolal
manžel jej dcéry a preto je toho názoru, že dcéra - žalovaná 2) by mala byť zbavená povinnosti platiť.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a odvolanie
žalovanej 2) odmietol podľa § 386 písm. a) C.s.p. ako podané oneskorene.10. Podľa § 362 ods. 1, 2 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

11. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

12. Rozsudok bol doručený opatrovníčke žalovanej 2) 23. 12. 2015 (doručenka pri č.l. 269). Zákonná

15 - dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku začala plynúť nasledujúci deň 24. 12. 2015 a
posledný deň 15 dňovej lehoty na podanie odvolania bol 7. 1. 2016. Z pečiatky podateľne Okresného
súdu Spišská Nová Ves (č.l. 276) vyplýva, že opatrovníčka žalovanej 2) podala odvolanie osobne na
Okresnom súde Spišská Nová Ves 12. 1. 2016 a to už po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehote na podanie
odvolania, preto muselo byť jej odvolanie odmietnuté ako podané oneskorene.

13. Z uvedeného dôvodu rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných 1), 2) o povinnosti zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne zostatok nesplatenej istiny a nesplatených zmluvných úrokov,
zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, trov konania, ako aj o povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne
štátu súdny poplatok, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol odvolacím súdom v
odvolacom konaní preskúmavaný.

14. Rozsudok, na základe podaného odvolania žalobcom bol vo výroku o zamietnutí žaloby proti
žalovaným 3)a4)avovýrokuotrováchkonaniavovzťahumedzižalobcomažalovanými3)a4)zrušený
a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 C.s.p., lebo súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a

nesprávne aplikoval § 311 Obch. zák. vo vzťahu k ručiteľskému záväzku žalovaných v 3. a 4. rade.

15. Podľa § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

16. Odvolací súd zhodne s námietkami žalobcu poukazuje na to, že odstúpením od úverovej zmluvy
nedochádza k zániku hlavného záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje, že nedochádza ani k zániku
ručiteľského záväzku, že aj súdna prax sa zjednotila na tom, že právna skutočnosť odstúpenia od zmluvy
o úvere, nespôsobuje zánik záväzku, t.j. nespôsobuje zánik povinnosti splatiť dlh a z toho dôvodu,
nezaniká ani existencia ručiteľského záväzku žalovaných.

17. Odstúpením žalobcu od zmluvy o úvere, nedošlo k zániku povinnosti žalovaných 1), 2) splatiť dlh a
v nadväznosti na to, ručiteľský záväzok žalovaných v 3. a 4. rade existoval. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že žalovaní v 3., 4. rade sa svojím ručiteľským vyhlásením zaviazali uhradiť všetky finančné
záväzky dlžníka vzniknuté na základe úverovej zmluvy, pokiaľ ich neuhradí dlžník.

18. Z uvedeného dôvodu , odstúpením od zmluvy, písomným podaním žalobcu z 9. 10. 2012, táto
skutočnosť odstúpenia od zmluvy o úvere, nespôsobila zánik ručiteľského záväzku žalovaných v 3., 4.
rade a zánik povinnosti splatiť dlh namiesto hlavného dlžníka.

19. Z uvedených dôvodov bol rozsudok v žalobcom napadnutej časti zrušený, vrátane výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3. a 4. rade a vec vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vo veci rozhodnúť, riadiac sa právnym názorom

odvolaciehosúdu.Súdprvejinštanciezároveňrozhodneajotrováchkonaniapredsúdomprvejinštancie
a o trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3. a 4. rade.

21. Žalovanej v 2. rade náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 C.s.p, lebo nemala v odvolacom konaní úspech.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).