Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010096
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Szalay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614010096.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr.

Zuzany Homzovej a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2016, v
trestnejveciobžalovanéhoU.W.,pretrestnýčinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§148aods.1,ods.
4 Tr.zák. účinného v čase spáchania skutku a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23. 3.2016, sp.zn. 1 T/17/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por., rozhodujúc vo veci sám obžalovanému U. W., nar. XX.X.XXXX v O. u k l a

d á podľa § 364 ods. 1 Tr.zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák.,
§ 56 ods. 1, ods. 3 Tr.zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu stanovuje náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 50 (päťdesiat) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný U. W. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 6. júla 2013, v čase okolo 23.00 hod. v L., v pohostinstve zvanom Y., fyzicky napadol P. P. takým
spôsobom, že ho päsťou ruky raz udrel do oblasti úst, v dôsledku čoho spadol na zem a následne počas
vzájomného napádania ho dvakrát kopol do oblasti tela, čím P. P. spôsobil pomliaždenie hornej a dolnej
pery vpravo, tržno-pomliaždenú ranu na dolnej pere vpravo a vyrazenie (luxáciu) zuba č. 11 (veľký rezák
vpravohore)azubač.12(bočnýrezákvpravohore)apomliaždeniehrudnejstenyvľavosdobouliečenia
a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku v trvaní 10 dní, od 7.7.2013 do 17.7.2013,

Za to bol odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.
zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovaného U. W. zaplatiť poškodenému P. P., nar.
XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., ul. N. č. XX škodu vo výške 1.369,- € z titulu bolestného.Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodeného P. P., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., ul.
N. č. XX so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu.
V dôvodoch odvolania tvrdil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nezohľadnil
správanie sa, resp. konanie samotného poškodeného, ktorý celý konflikt s ním vyprovokoval v kritickom
čase a mieste, pričom je zjavné, že svojím správaním vzbudil pohoršenie aj u iných tam prítomných

osôb. Pokiaľ sa týka skutku má za to, že nebola preukázaná jeho vina, obžalovaný sa konfliktu s
poškodeným bránil, dohováral mu, napokon uskutočňoval len reflexívnu obranu proti neustálym atakom
a dobiedzaním poškodeného. Pokiaľ sa týka ublíženia na zdraví, má pochybnosti o tom, žeby práve on
svojím konaním spôsobil zrejme nastalý následok, lebo nebolo známe, v akom stave poškodený mal
uvedené zuby i hrudník pred skutkom, i po skutku.

Za konštatácie, že skutok sa nestal tak, ako je to popísané v rozsudku a pre naplnenie podmienok nutnej
obrany nie je trestným činom, a nezodpovedá ani normálnym pravidlám postihovania správania sa v
spoločnosti, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby
oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plnil svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por., obsah odvolania
spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §

316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov
(prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a)

Tr.zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku,
sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadomnatoodvolacísúdvotázkeskutkovýchzisteníodkazujenaveľmipodrobnerozvedenédôvody

rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom
prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí

riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s
Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia
založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k

logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalovyhláseniu rozsudku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne
vykonanom dokazovaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa. Napriek tomu poukazuje odvolací súd na nasledovné časti odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku:

Súd mal za preukázaný vzťah - súvislosť medzi konaním obžalovaného a následným zranením
poškodeného P. P.. Je nesporné, že zranenie poškodenému nebolo spôsobené nikým iným ako

obžalovaným kritického dňa a toto zranenie bolo objektivizované príslušnými lekárskymi ošetreniami
(MUDr. Jana Kišidayová, MUDr. Tomáš Klabník). Napokon aj z fotodokumentácie je zrejmé, že
poškodenýP.P.malporanenéústaavybitézuby. Konanieobžalovanéhonasvedčujeprejehominimálne
nepriamy úmysel spôsobiť poškodenému zranenie konaním, ktoré malo za následok aj poranenie, ktoré
si vyžiadalo práceneschopnosť viac ako 10 dní.

Znaleckým dokazovaním (MUDr. Dušan Hrubala, CSc.) bola vyvrátená obhajoba obžalovaného, žeby
k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť jeho pádom. Aj podľa znalca ide o typický mechanizmus vzniku
zranenia úderom päsťou. Nakoniec samotný obžalovaný nevylúčil, že udrel poškodeného.

Z vykonaných dôkazov je nesporné, že tak obžalovaný, ako aj poškodený, ale i väčšia časť svedkov v
čase incidentu boli pod vplyvom liehových nápojov. Preto nie je sporné konanie obžalovaného a napokon
ako to správne uvádza okresný súd v napadnutom prvostupňovom rozsudku, nikto zo svedkov nepotvrdil
obhajobu obžalovaného, žeby poškodený ho mal chytiť za operovanú ruku, vytočiť sediaceho na stoličke
a len tak omylom a nechtiac mal udrieť poškodeného.

Krajský súd na základe odvolania preskúmal aj výrok o treste a zistil, že tento nezodpovedá stavu veci
a zákonu a je vzhľadom k okolnostiam prípadu, ale aj k osobe obžalovaného neprimerane prísny.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Krajský súd po vyhodnotení všetkých rozhodných skutočností dospel k záveru, ako už bolo vyššie
naznačené, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny a je namieste aj
uloženie miernejšieho druhu trestu.

Preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci rozhodol sám rozsudkom tak, že
obžalovanému uložil peňažný trest 500,- eur so stanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní
50 dní, ktorý trest považuje za potrebný a primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako i generálnej
prevencie. V tomto treste krajský súd v podstate zohľadnil i čas odvolacích námietok obžalovaného

týkajúce sa najmä miery spoluzavinenia samotného poškodeného a celkové okolnosti prípadu.

Z týchto dôvodov preto krajský súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného a rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.