Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/246/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213218290
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1213218290.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej

veci žalobcu: Karloveská realizačná spoločnosť, s.r.o., Matejkova 20 v Bratislave, IČO: 35 696 583,
zastúpená advokátkou JUDr. Annou Dugovou, AK Lazaretská 4 v Bratislave, proti: I./ Č. W., B..
XX.XX.XXXX, C. XX P. X., C. U., II./ Y. W., B.. XX.X.XXXX, C. XX P. X., C. U., o zaplatenie 1.008,35
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.008,35 € s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 1.7.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na súd dňa 14.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie nedoplatku z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu č. 4 nachádzajúceho sa na D.
Ľ.. K. P. X. za obdobie od 1.1.2009 do 30.11.209 v sume 1.008, 35 € s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 1.7.2010 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaní boli bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu v dobe od 1.1.2009 do 30.11.2009. Podľa
Zmluvy o výkone správy čl. II ods. 6, rozúčtovanie vykoná správca raz ročne, najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roku. Podľa čl. II. ods. 7 správcom zistené nedoplatky ročného vyúčtovania vlastníka za

poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný vyrovnať do 15 dní odo dňa doručenia
vyúčtovania.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 22.7.2013, č.k. 32Ro/2881/2013-15. V odpore proti platobnému
rozkazu vzniesli žalovaní námietku premlčania uplatneného nároku. Ďalej uviedli, že pri predaji bytu im
bol vystavený doklad, že nemajú voči žalobcovi žiadne podlžnosti. Žalobca vo vyjadrení k odporu dňa
30.9.2013 namietol, že v novembri 2009 nemohol vedieť, aké budú skutočné náklady na byt žalovaných,

keďže vyúčtovanie sa vykonáva až v nasledujúcom roku, najneskôr do 31.5.2010, čo sa následne aj
stalo. Žalobca žalovaným vystavil pri predaji bytu Potvrdenie, že nemajú nedoplatok na mesačných
preddavkoch do 30.11.2009, čo je rozdiel. K námietke premlčania uviedol, že ju neuznáva, keďže žaloba
bola na súd podaná 14.6.2013, teda v zákonnej trojročnej premlčacej dobe.

3. Rozsudkom č.k. 10C/246/2013-52 zo dňa 11.03.2014 súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh
zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným náhradu trov konania 60 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

4. Pri rozhodovaní vo veci súd prvej inštancie poukázal na čl. II Zmluvy o výkone správy bod 6.
"Rozúčtovanie vykoná správca raz ročne najneskôr do 31. mája nasledujúceho roku". Podľa čl. II bod7 Zmluvy o výkone správy vyúčtovaním správcom zistené nedoplatky vlastníka a preplatky správcu za
poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytov, obidve strany vyrovnajú do 15 dní odo dňa doručenia.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa poštového
podacieho hárku predloženého žalobcom, bolo rozúčtovanie nákladov odoslané na poštovú prepravu
dňa 29.05.2010. Žalobca riadne doručenie rozúčtovania žalovaným nijako inak nepreukázal. Súd teda
vychádzal z dátumu podania rozúčtovania na poštovú prepravu. Odo dňa nasledujúceho po podaní
rozúčtovania na poštovú prepravu, teda od 30.05.2010 uplynulo 15 dní na splnenie dňa 13.06.2010.

Návrh na súd bol podaný až 14.06.2013, teda jeden deň po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Podľa
súdu 1. inštancie neobstojí námietka žalobcu, že žalobca mal povinnosť rozúčtovanie vykonať až
do 31.05.2010 a žalovaní boli povinní zaplatiť nedoplatok do 15.06.2010, pretože povinnosť správcu
vykonať rozúčtovanie do 31. mája nasledujúceho roka je povinnosťou konečnou, ktorú by nemal
prekročiť. Ak však žalobca vykonal rozúčtovanie nákladov skôr, než do 31.05. nasledujúceho roka, čo
je tento prípad, musí sa lehota 15 dní na splnenie počítať odo dňa, kedy sa rozúčtovanie doručilo.

Súd pri počítaní premlčacej doby vychádzal z poštového podacieho hárku, čo bol jediný dôkaz, že
rozúčtovanie nákladov bolo vypracované a zaslané žalovaným. Zo Zmluvy o výkone správy založenej
žalobcom do spisu nevyplýva, že nárok správcu na zaplatenie nedoplatku je potrebné zaplatiť do 15.06.
nasledujúceho roka, ale z neho vyplýva len to, že nedoplatky vlastníka a preplatky správcu za poskytnuté
plneniaspojenésužívanímbytov,obidvestranyvyrovnajúdo15dníododňadoručenia.Apretosúdprvej

inštancie nárok žalobcu ako premlčaný v celom rozsahu zamietol. Zároveň konštatoval, že oprávnene
vznesená námietka premlčania bránila súdu zaoberať sa meritom veci. O trovách prvostupňového
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, event., aby
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a
zaviaže žalovaných na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca mal za to, že záver
súdu o tom, že žaloba bola podaná jeden deň po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty vychádza z
nesprávnych predpokladov. Poukázal na ust. § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pokiaľ

nie je ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne určil deň začiatku plynutia
premlčacejlehotyatýmnásledneajdeňuplynutialehoty.Napoštovompodacomhárkujedátumpodania
na poštovú prepravu dňa 29.05.2010, pričom dátum 29.05.2010 pripadol na sobotu, podľa žalobcu
teda žalovaným v 1. a v 2. rade nemohlo byť predmetné vyúčtovanie doručené dňa 30.05.2010, keďže

tento deň pripadol na nedeľu. Najskorší možný deň, kedy mohlo byť predmetné vyúčtovanie doručené
žalovaným v 1. a v 2. rade by mohol byť pondelok 31.05.2010. Ak by sa vychádzalo z predpokladu,
že vyúčtovanie bolo žalovaným doručené najskôr dňa 31.05.2010, tak 15-dňová lehota začína plynúť
najskôr odo dňa 01.06.2010 a posledný deň na dobrovoľné plnenie mohli mať žalovaní najskôr dňa
15.06.2010 a deň, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz by bol najskôr deň 16.06.2010 a preto

si žalobca uplatnil svoje právo v rámci trojročnej premlčacej lehoty včas, keďže žalobný návrh bol
podaný na príslušnom súde osobne dňa 14.06.2013. Ak by sa aj pripustila správnosť záveru súdu
prvej inštancie: "t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní rozúčtovania na poštovú prepravu, teda od
30.05.2010 uplynulo 15 dní na splnenie dňa 13.06.2010", žalobca poukazuje na znenie ust. § 122 ods.
3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého "ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo

sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň". Deň 13.06.2010 pripadol na
nedeľu, a teda posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň, teda deň 14.06.2010. Aj pri takomto
posúdení podľa žalobcu bola žaloba podaná na súde dňa 14.06.2013, t.j. včas. Žalobca si vyčíslil trovy
právneho zastúpenia v prvostupňovom aj v odvolacom konaní.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu, ktoré im bolo doručené dňa 14.06.2014, nevyjadrili.

7. Krajský súd v Bratislave ako súdu odvolací prejednal odvolanie žalobcu, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

dôvodné.

8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že nárok žalobcu je
premlčaný, keď vychádzal z dátumu podania rozúčtovania na poštovú prepravu, pričom rozúčtovanienákladov bolo odoslané na poštovú prepravu dňa 29.05.2010 a od nasledujúceho dňa po podaní
rozúčtovania na poštovú prepravu, t.j. od 30.05.2010 uplynulo 15 na splnenie dňa 13.06.2010. Pretože
žaloba na súd bola podaná až dňa 14.06.2013, bola podaná jeden deň po uplynutí trojročnej premlčacej

doby a preto súd prvej inštancie nárok žalobcu ako premlčaný v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu
vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal meritom veci.

9. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že vyúčtovanie bolo žalovaným v 1. a v 2. rade doručené najskôr
dňa 31.05.2010 z dôvodu, že dátum 29.05.2010 pripadol na sobotu, a preto nemohlo byť predmetné

vyúčtovanie doručené dňa 30.05.2010, keďže tento deň pripadol na nedeľu, takáto námietka žalobcu je
nedôvodná. Ak premlčacia doba je vymedzená počtom dní, začiatok tejto doby je určený začiatkom
dňa,ktorýnasledujepodni,vktoromnastalaskutočnosťrozhodnáprejejpočítanie.Zároveňprezačiatok
plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto
dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok (ust. § 122 ods. 3 OZ sa týka iba konca lehoty). Takto určený
začiatok plynutia lehoty určenej podľa dní vychádza zo starej zásady rímskeho práva, že do začiatku

lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom táto udalosť nastala (dies a quo non computatur). Dôvodná je
však odvolacia námietka žalobcu, ktorá súvisí s posledným dňom lehoty v zmysle ust. § 122 ods. 3
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Oprávnená je odvolacia námietka
žalobcu, keď tvrdí, že deň 13.06.2010 pripadol na nedeľu a posledným dňom lehoty je teda najbližší

pracovný deň, t.j. deň 14.06.2010 (pondelok). Ak teda žalobca podal žalobu na súde dňa 14.06.2013
a posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň, t.j. deň 14.06.2010, žaloba žalobcu bola podaná
včas.

10. Pretože súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že jeho nárok bol premlčaný a

nezaoberal sa vecou samou, bude preto vecou súdu prvej inštancie meritórne prejednať žalobu žalobcu
a vo veci opätovne rozhodnúť vrátane trov prvostupňového a tohto odvolacieho konania.

11.Súdvychádzalzdosiaľvykonanéhodokazovania-oboznámenímsasobsahomspisu,najmäžalobou
vrátane príloh, odporom žalovaných, písomnými podaniami strán sporu, ako aj s ďalšími listinnými

dôkazmi založenými v spise, a v zmysle pokynov odvolacieho súdu zistil nasledovný skutkový stav veci :

Zo Zmluvy o výkone správy VS: XXXXXXXXXX čl. II ods. 6 vyplýva, že rozúčtovanie vykoná správca
raz ročne, najneskôr do 31. mája nasledujúceho roku. Podľa čl. II. ods. 7 správcom zistené nedoplatky
ročného vyúčtovania vlastníka za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, je vlastník povinný

vyrovnať do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania.

Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.12.2006 do 31.05.2013 vyplýva, že žalovaní sa
odsťahovali z predmetného bytu dňa 30.11.2009.

Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2009 do 30.11.2009 vyplýva,
že žalovaným vznikol za uvedené obdobie nedoplatok vo výške 1008,35 €.

Vo vyjadrení zo dňa 23.09.2013 žalobca uviedol, že predpísané zálohové platby uhradené žalovanými
v 1. a 2. rade boli vo výške 1716,24 €, pričom skutočné náklady spojené s užívaním bytu za obdobie,

kedy tam žalovaní v 1. a 2 rade bývali (t.j. od 01.01.2009 do 30.11.2009) boli vo výške 2724,59 €.
Rozdiel medzi predpísanými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi je preto 1008,35 € (2724,59
€ - 1716,24 €), čo predstavuje nedoplatok žalovaných v 1. a 2. rade. Vzhľadom na to, že správca je
povinný vykonať rozúčtovanie najneskôr do 31.05. nasledujúceho roku ( teda v konkrétnom prípade do
31.05.2010), nemohol žalobca vedieť, aké budú skutočné náklady spojené s užívaním bytu.

Z poštového podacieho hárku vyplýva, že dátum podania na poštovú prepravu vyúčtovania za rok 2009
pripadol na deň 29.05.2010.
12. Súd v súlade s § 180 C.s.p. prejednal vec dňa 19.09.2017 v neprítomnosti žalovaných. Žalovanému
v 1. rade bolo predvolanie doručené dňa 29.05.2017, žalovanej v 2. rade dňa 17.05.2017 v súlade s

§ 111 ods. 3 C.s.p.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v platnom
znení) na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalejlen "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 182/1993 Z.z. správa domu je obstarávanie služieb a tovaru,
ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov.

15. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba

podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu.
Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

16. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

17. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. pri správe domu je správca povinný sledovať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

18. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred

tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu;
ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu

sazarátavadoveľkostispoluvlastníckehopodielu25%zpodlahovejplochybalkóna,lodžiealeboterasy.

19. Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu
a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových

priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku,
c) výnosy z účtu domu vedeného v banke,
d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo
nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré
vzniklo podľa tohto zákona,

e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a
opráv domu,
f)príjmyzpredajaspoločnýchnebytovýchpriestorov,spoločnýchčastídomualebospoločnýchzariadení
domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.

20. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za
plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi
bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového
priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového

priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie
výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a
odvádzanie odpadových vôd.

21. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako "OZ") príslušenstvom

pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

22. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ideo deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 559 ods. 2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

24. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu o žalobe rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. Ako už právne uzavrel odvolací súd, ak premlčacia doba je vymedzená počtom dní, začiatok tejto
doby je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej
počítanie (t.j. deň, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie je teda sobota 29.05.2010).
Zároveň pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i
vtedy,akbytýmtodňombolasobota,nedeľaalebosviatok(ust.§122ods.3OZsatýkaibakoncalehoty).

Takto určený začiatok plynutia lehoty určenej podľa dní vychádza zo starej zásady rímskeho práva, že
do začiatku lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom táto udalosť nastala (dies a quo non computatur).
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň. Deň 13.06.2010 pripadol na nedeľu a posledným dňom lehoty je teda najbližší
pracovný deň, t.j. deň 14.06.2010 (pondelok). Ak teda žalobca podal žalobu na súde dňa 14.06.2013

a posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň, t.j. deň 14.06.2010, žaloba žalobcu bola podaná
včas.

27. Preto v tomto prípade, keď sa žalobca ako správca žalobou podanou na súd dňa 14.06.2013
domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie nedoplatku z Vyúčtovania nákladov

spojenýchsužívanímbytuč.4nachádzajúcehosa naD.Ľ..K.P.X.zaobdobieod1.1.2009do30.11.209
v sume 1.008, 35 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2010 až do zaplatenia, súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobe,
ako podanej včas, je potrebné vyhovieť v celom rozsahu.

28. Súd, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených písomností, má za to, že žalobcom tvrdený
skutkový stav je nesporný. Vychádzajúc z ustanovení § 6 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993
Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení so Zmluvou o výkone správy je nesporné, že žalovaní v
1. a 2. rade ako v tom čase bezpodieloví vlastníci bytu boli povinný platiť mesačné zálohové platby
vo výške určenej správcom uvedenej vo výpočtovom liste platnom v rozhodnom období a následne na

základe vyúčtovania boli žalovaní v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu povinní zaplatiť
žalobcovi vyčíslený nedoplatok. V súlade s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu vznikol
žalovaným nedoplatok vo výške 1008,35 €, ktorý predstavuje rozdiel medzi predpísanými zálohovými
platbami a skutočnými nákladmi (2724,59 € - 1716,24 €). Súd preto žalobe ako dôvodne podanej vyhovel
a žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1008,35 €.

29. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade si svoj dlh nesplnili riadne a včas, dostali sa teda
do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi vzniklo zákonné právo požadovať od žalovaných
v 1. a 2. rade aj úroky z omeškania. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške
rozhodol súd v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády SR č.

87/1995 Z. z. a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie úroku z omeškania tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. sa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.32. O trovách rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie, ako
aj pred odvolacím súdom v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal proti neúspešným žalovaným

v 1. a 2. rade náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).