Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/210/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245054
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110245054.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky A. D.,

bývajúcej v J., E. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Cakom, advokátom, so sídlom v Trnave, Štefana
Moyzesa 25, proti odporcovi Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ - spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o. sa návrhom podaným na tunajší súd
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy celkom 1.937.172,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 14,25% ročne od 18.08.2007 do zaplatenia titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len "zákon č. 514/2003 Z.z."), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15 Nsre 50/2007. Dôvodil, že dňa
30.07.2007 registrový súd obdržal návrh na zápis zmeny údajov v obchodnom registri pri spoločnosti
KC Dierovňa, spol. s.r.o., spočívajúci vo výmaze obchodného mena, sídla a štatutárneho orgánu, v
tom čase Márie Korcovej, a zápise nového obchodného mena, sídla a štatutárneho orgánu, ktorým

bol podľa rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Dr. Ing. Vladimír Matuška.
Registrový súd, i napriek existencii rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007,
sp. zn. 6MObdo 2/05, neodborne, vadne a v rozpore so skutočným stavom vymazal Máriu Korcovú
ako spoločníčku a konateľku spoločnosti z obchodného registra, pričom na základe návrhu zo dňa
16.10.2007 vykonal ďalší zápis v časti spoločníkov spoločnosti, keď zapísal Ing. Martina Podhradského,
Ing. Michala Podhradského, Ing. Zuzanu Podhradskú, JUDr. Dagmar Matuškovú a Ing. Vladimíra
Matušku ako spoločníkov spoločnosti a základné imanie zvýšil na sumu 9.958,18 eur, všetko podľa

údajov v zápisnici z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 11.09.2007. Tejto skutočnosti nasvedčuje
obsah uznesenia Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32 Exre 261/2007, ktorému
bola vec postúpená a ktorý predmetným uznesením zosúladil právny a skutkový stav v obchodnom
registri týkajúci sa spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. Z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že v
dôsledku prevodu obchodného podielu Ing. Milana Podhradského sa Mária Korcová stala spoločníčkou
a zároveň konateľkou spoločnosti, keďže Ing. Podhradský sa tejto funkcie vzdal v zmysle § 66 ods.
2 Obchodného zákonníka a dňom 30.03.2000 výkon jeho funkcie zanikol. Navrhovateľ mal vzhľadom

na uznesenie registrového súdu zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32 Exre 261/2007, za to, že návrh na
zápis zmien údajov do obchodného registra podala neoprávnená osoba, čím došlo nesprávne a v
rozpore so skutočným stavom k zápisu zmien v obchodnom registri, v dôsledku ktorých navrhovateľovi
vzniklaškoda,keďžespoločnosťobsadilineoprávnenéosoby,prevzalijejmajetok,stroje,objektyvýroby,čo viedlo k zastaveniu výroby a nesplneniu záväzkov voči štátnym orgánom, poisťovniam a tretím
osobám. Navrhovateľ registrovému súdu zároveň vytkol, že v konaní o zosúladenie zápisu stavu v
obchodnom registri so skutočným stavom nekonal plynulo a bez prieťahov. Titulom náhrady škody sa

preto navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.937.172,54 eur, ktorá pozostávala zo :
1/ sumy 140.282,14 eur ako škody vzniknutej v období od 18.08.2007 do 31.12.2008 (správne má byť
zrejme 31.12.2007 - pozn. súdu),
2/ sumy 214.087,22 eur ako škody vzniknutej v období od 01.01.2008 do 01.09.2008,
3/ sumy 97.158,60 eur ako škody v dôsledku odcudzenia pracovných nástrojov,

4/ sumy 489.827 eur ako ušlého zisku,
5/ a sumy 995.817,57 eur za poškodenie obchodného mena navrhovateľa.

Na návrh pôvodného navrhovateľa na zámenu účastníka konania súd uznesením zo dňa 11.05.2011,
č.k. 21C 210/2010-331, pripustil, aby z konania vystúpil navrhovateľ KC Dierovňa, spol. s.r.o. a na jeho
miesto vstúpila Mária Korcová ako navrhovateľka, ktorá preukázala, že na základe Zmluvy o postúpení

práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn.
21C 210/2010, zo dňa 10.12.2010 nadobudla pohľadávku voči odporcovi.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhol tento ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
V prvom rade odporca namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky, v časti nároku

na náhradu škody za poškodenie obchodného mena spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. v sume
995.817,57 eur, ktorá pohľadávka síce bola predmetom Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa
10.12.2010, avšak viazala sa k osobe podnikateľa, bez možnosti jej postúpenia na akúkoľvek inú osobu.
Vo veci samej odporca namietal existenciu nezákonného rozhodnutia, za ktoré navrhovateľka označila
rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, keďže toto nebolo

po nadobudnutí právoplatnosti zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť, a preto na neho nedopadá
ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 19.04.2007, sp. zn. 6MObdo 2/2005, na ktorý poukazovala navrhovateľka, zrušil iné rozhodnutie
súdu a bol vydaný pred vydaním tvrdeného nezákonného rozhodnutia registrového súdu, z dôvodu
ktorého ho nemohol zrušiť. Pokiaľ navrhovateľka namietala nesprávny a nezákonný postup obchodného

registra, tento pri svojej činnosti vychádzal z právoplatných rozhodnutí súdov v konaní o neplatnosť
zmluvy o prevode obchodného podielu a v konaní o určenie neplatnosti valného zhromaždenia. Pokiaľ
išlo o uplatňovanú škodu, navrhovateľka uviedla, že škodu spôsobili tretie osoby, ktoré prevzali majetok,
stroje a objekty spoločnosti, a teda túto škodu spôsobili vlastní spoločníci, resp. štatutárne orgány
spoločnosti, konajúce v mene spoločnosti. Správnym typom nároku, ktorý mohol byť s úspešnosťou

uplatnený, bol potom, podľa mienky odporcu, nárok na náhradu škody voči konateľom spoločnosti, ktorí
spôsobili škodu porušením svojich povinností v zmysle § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Odporca
namietal i existenciu vzniku škody, pričom pokiaľ išlo o škodu 1/ v období roku 2007 a v roku 2008,
táto nespĺňala podľa neho pojmové znaky škody, keďže išlo o výdavky, ktoré navrhovateľka vynaložila
napr. ako poplatky za odber plynu, spotrebu elektrickej energie a podobne, 2/ spočívajúcu v odcudzení

pracovných nástrojov, navrhovateľka také odcudzenie nepreukázala a ani to, že je v príčinnej súvislosti
s namietaným pochybením súdu, rovnako ako v tomto smere nepreukázala škodu kvalifikovanú ako
ušlý zisk.

Navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 13.08.2013 označila rozhodnutie Okresného súdu Trnava

zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, za také, ktorým orgán verejnej moci, t.j. súd prekročil
svoju právomoc, a preto zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť nie je podmienkou
uplatnenia nároku na náhradu škody. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ale i nesprávnym úradným postupom, z dôvodu ktorého je daná zodpovednosť odporcu za pochybenie
registrového súdu spočívajúce v tom, že pred zápisom zmeny údajov v obchodnom registri nepreveril

v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, či návrh na zápis podala
oprávnená osoba. V tomto smere navrhovateľka poukázala na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007, sp. zn. 6 MObdo 2/2005, z ktorého nevyplýval právny názor
na výmaz Márie Korcovej ako spoločníčky zo spoločnosti. Pokiaľ išlo o námietku odporcu týkajúcu sa
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, navrhovateľka mala za to, že postúpeniu pohľadávky v časti

nároku na náhradu za poškodenie obchodného mena nebráni, že tento nárok je nárokom viažucim sa k
osobe podnikateľa. Existujú totiž dva rozdielne momenty súvisiace s predmetným nárokom, a to nárok
domáhať sa ochrany obchodného mena v čase, keď nastal neoprávnený zásah a druhý nárok, ktorým si
osoba svoje právo domáhať sa ochrany svojho obchodného mena uplatnila. Náhrada škody poškodenímobchodného mena právnickej osoby je síce svojou povahou nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy,
avšak nemožno ju stotožňovať s pojmom nemajetková ujma. Navrhovateľka nesúhlasila ani s námietkou
odporcu ohľadne škody uplatnenej v rokoch 2007 a 2008, ktorá podľa nej naplnila definíciu škody, keďže

spočívalavzmenšenímajetkovéhostavuoprotistavupredškodnouudalosťou.Pretoipoložkyoznačené
navrhovateľkou ako výdavky napĺňali pojmové znaky škody.

V písomnom podaní zo dňa 24.01.2014 navrhovateľka doplnila, že v dôsledku rozhodnutia obchodného
registra zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, bola vymazaná ako spoločníčka a konateľka

spoločnosti KC Dierovňa spol. s.r.o. I keď proti tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť odvolanie, Krajský
súd v Trnave odvolanie uznesením zo dňa 22.10.2007, sp. zn. 21Cob 239/2007, zamietol (správne má
byť odmietol - pozn. súdu) konštatujúc, že o vykonaní zápisu v obchodnom registri vydá registrový súd
len potvrdenie s informatívnym charakterom, ktoré nemožno považovať za rozhodnutie a napadnúť ho
odvolaním. Právna úprava tak v prípade pochybenia registrového súdu neumožnila vykonať nápravu
podaním riadneho opravného prostriedku. Navrhovateľka mala za to, že rozhodnutie Okresného súdu

Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, treba považovať za nezákonné rozhodnutie, a pre
prípad, že by tomu tak nebolo ho kvalifikovala ako nesprávny úradný postup. V ďalšom navrhovateľka
uviedla, že Krajský súd v Trnave nad rámec odvolania v uznesení zo dňa 22.10.2007, sp. zn. 21Cob
239/2007, vyjadril i právny názor, že Ing. Milan Podhradský zmluvou o prevode obchodného podielu
zo dňa 22.05.2001 previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. na Máriu

Korcovú a funkcie konateľa sa vzdal podaním zo dňa 13.03.2000, pričom podľa poznatkov súdu
nenastali také právne skutočnosti, ktoré by výkon funkcie menovaným opätovne založili. Súd prvého
stupňa teda zrejme nedôsledne skúmal, či návrh na zápis zmeny údajov v obchodnom registri podala
oprávnená osoba, ktorou osobou jednoznačne nebola osoba Ing. Vladimíra Matušku, menovaná do
funkcie konateľa rozhodnutím Ing. Milana Podhradského. Navrhovateľka v nadväznosti na to podala

na Okresnom súde Trnava podnet na začatie konania o zosúladenie stavu týkajúceho sa spoločnosti
KC Dierovňa, spol., s.r.o. v obchodnom registri, o ktorom po postúpení spisu rozhodol Okresný súd
Bratislava I až uznesením zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007. Podľa neho jediným štatutárnym
orgánom spoločnosti bola navrhovateľka. Pokiaľ išlo o špecifikáciu škody, navrhovateľka poukázala na
to, že o odcudzení nástrojov vo vlastníctve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. svedčí uznesenie OR

PZ Trnava zo dňa 29.04.2010, ČVS: ORP-1860/OVK-TT-2009 St. Pokiaľ išlo o ušlý zisk jeho výpočet
navrhovateľka uskutočnila na základe dosiahnutého zisku spoločnosti, podľa výkazov ziskov a strát
z daňových priznaní za roky 2004, 2005 a 2006, na podklade ktorých stanovila predpokladaný zisk
spoločnosti za rok 2007 v sume 150.202,48 eur (4.525.000 Sk), za rok 2008 v sume 165.239,32 eur
(4.978.000 Sk) a za rok 2009 v sume 173.504,61 eur (5.227.000 Sk). Nebyť protiprávneho konania

registrového súdu spoločnosť mohla dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému však
napokon nedošlo. Navrhovateľka sa vyjadrila i k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa
05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, avšak nie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti. Vzhľadom na to, že
označeným rozhodnutím zo dňa 05.09.2008 okresný súd zosúladil právny stav so skutočným stavom,

jeho zrušenie podľa navrhovateľky nemalo vplyv na to, že konateľkou spoločnosti KC Dierovňa spol.
s.r.o. bola v čase vydania rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15 Nsre
50/2007, navrhovateľka.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom na pojednávaní dňa 11.06.2014 navrhovateľka zobrala

návrh v časti zaplatenia sumy 1.827 späť, preto súd uznesením zo dňa 11.06.2014, č.k. 21C
210/2010-539, konanie o návrhu navrhovateľky v časti zaplatenia sumy 1.827 eur zastavil. Súd po
vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 22.09.2014 vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s ústnymi prednesmi

právneho zástupcu navrhovateľky a splnomocneného zástupcu odporcu, ako i listinnými dôkazmi a
obsahom súdneho spisu, ako i pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 34Er 993/2007,
34Nre 368/2007, 15Nsre 50/2007 a Okresného súdu Bratislava sp.zn. 32Exre 261/2007. Súd upustil
od vykonania dokazovania výsluchom Ing. Tibora Kosáka ako svedka, keď navrhované dokazovanie
považoval za nadbytočné, nehospodárne, keďže o veci bolo možné rozhodnúť na základe dokazovania

vykonaného listinnými dôkazmi založenými tak v súdnom spise, ako aj v pripojených spisoch.

Skutkový stav je nasledovný:Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 20.02.2003, č.k. 20Cb 28/2001-102, zamietol návrh
navrhovateľa Ing. Milana Podhradského, ktorým sa voči odporcovi- spoločnosti KC Dierovňa, spol.
s.r.o. domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.05.2001, č.

1/5/2001, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo súhlas s prevodom jeho obchodného podielu na Máriu
Korcovú za kúpnu cenu 99.581,76 eur (3.000.000,-Sk), keď nemal za preukázanú existenciu formálnych
nedostatkov zvolania valného zhromaždenia, ani porušenie zákona, stanov alebo spoločenskej zmluvy
spoločnosti, ktoré by obmedzilo práva spoločníka. Na odvolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom zo dňa 03.09.2003, sp. zn. 2Obo 127/2003, zmenil predmetný rozsudok Krajského súdu v

Trnave tak, že určil, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. č. 1/5/2001 zo
dňa 22.05.2001 je neplatné. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru o nesplnení
formálnych predpokladov na zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 29.09.2004, sp. zn. Obdo V 88/2003, zrušil rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nik
z účastníkov valného zhromaždenia nenamietal formálne vady týkajúce sa jeho zvolania a konania,

i v situácii keby toto nebolo zvolané spôsobom stanoveným v § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 18.05.2005, sp. zn. 2Obo 284/2004,
opäť zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2003 tak, že určil neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.05.2001, č. 1/5/2001. Vykonaným dokazovaním odvolací
súd dospel k záveru, že hlasovanie o prevode obchodného podielu na Máriu Korcovú prebehlo v rozpore

s § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka, keď obchodný podiel zomretého spoločníka sa stal voľným
obchodným podielom a Mária Korcová ako pozostalá manželka sa stala dedičkou vyrovnacieho podielu,
preto navrhovateľ mohol na valnom zhromaždení hlasovať len s počtom bodov 50%; na rozhodnutie o
udelení súhlasu na prevod obchodného podielu na tretiu osobu, ktorého dôsledkom bola zmena obsahu
spoločenskej zmluvy, však bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 24.11.2006, sp. zn. 1Obdo V 76/2005, zrušil napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že navrhovateľ bol jediným spoločníkom
spoločnosti, ktorý sám a bez obmedzenia vykonával všetky práva a povinnosti spoločníka, vrátane
pôsobnosti valného zhromaždenia. Keďže pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia nedochádzalo
k hlasovaniu, nemalo význam uvažovať o počte hlasov, ktoré mu patrili. Predmetom udelenia súhlasu

valného zhromaždenia bol súhlas s prevodom obchodného podielu patriaceho navrhovateľovi, a nie
voľného obchodného podielu. Riadiac sa právnym názorom súdu vyššieho stupňa Najvyšší súd
Slovenskej republiky následne rozsudkom zo dňa 03.10.2007, sp. zn. 2Obo 25/2007, potvrdil ako vecne
správny rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.02.2002, č.k. 20Cb 28/2001-102, a návrh na
vstup Márie Korcovej ako vedľajšej účastníčky do konania na strane odporcu a návrh na prerušenie

odvolacieho konania zamietol.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 23.05.2002, č.k. 20Cb 30/2001-152, zamietol návrh
navrhovateľa Ing. Milana Podhradského smerujúci proti odporkyni Márii Korcovej, na určenie
neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, uzatvorenej dňa 22.05.2001 medzi navrhovateľom

a odporkyňou, ako i dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. V zmysle
spoločenskej zmluvy nebol potrebný súhlas valného zhromaždenia spoločnosti k prevodu obchodného
podielu na odporkyňu, postačoval len súhlas druhého spoločníka, ktorým bol navrhovateľ, a ten ho
prejavil tým, že podpísal zmluvu o prevode obchodného podielu a podpísal i dodatok č. 2 spoločenskej
zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 10.11.2003, sp. zn. 5Obo 209/2002,

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 23.05.2002 tak, že určil, že zmluva o prevode obchodného
podielu uzatvorená dňa 22.05.2001 medzi účastníkmi konania a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve
spoločnosti KC Dierovňa, s.r.o. zo dňa 22.05.2001 sú neplatné. Podľa odvolacieho súdu spoločenská
zmluva pripúšťala možnosť prechodu obchodného podielu na dediča, ale iba ak išlo o dediča určeného
záveťou alebo spoločenskou zmluvou so súhlasom druhého spoločníka; v prípade odporkyne však nešlo

o taký prípad, a preto z titulu dedenia na ňu obchodný podiel navrhovateľa neprešiel. Vzhľadom na
to, že zákon vyžadoval na prevod obchodného podielu vyhlásenie nového spoločníka, že pristupuje k
spoločenskej zmluve, a také vyhlásenie nebolo obsiahnuté v zmluve o prevode obchodného podielu
zo dňa 22.05.2001, tento nedostatok spôsobil jej neplatnosť pre rozpor s právnym predpisom a nemal
za následok zmenu v obchodných podieloch a osobách spoločníkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 31.01.2005, sp. zn. 1Obdo V 11/2004, zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že odporkyňa nemusela v zmluve o prevode
obchodnéhopodieluvyhlásiť,žepristupujekspoločenskejzmluve,atovzhľadomnačasovúnáslednosť,
keďže zmluva o prevode obchodného podielu bola uzavretá dňa 22.05.001 a vyhlásenie o pristúpení kspoločenskej zmluve dňa 23.05.2001. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
18.05.2005, sp. zn. 2Obo 94/2005, opätovne určil za neplatnú zmluvu o prevode obchodného podielu
zo dňa 22.05.2001 a dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. zo dňa

22.05.2001, keďže zastával právny názor, že vyhlásenie o pristúpení k spoločenskej zmluve malo byť
súčasťou samotnej zmluvy o prevode obchodného podielu, a preto bolo urobené v rozpore s právnou
úpravouaformálnymipodmienkamistanovenýmizákonompreplatnosťzmluvy.NajvyššísúdSlovenskej
republiky ako súd dovolací rozsudkom zo dňa 31.01.2007, sp. zn. 1Obdo V 86/2005, zrušil tak rozsudok
odvolacieho súdu zo dňa 18.05.2005, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.05.2002,

č.k. 20Cb 30/2001-152, a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie, keďže výsledky
vykonaného dokazovania nepovažoval za dostatočný podklad pre záver o tom, či navrhovateľ zmluvu o
prevode obchodného podielu podpísal dobrovoľne alebo pod nátlakom, ku ktorému záveru dospel súd
prvého stupňa. Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 09.12.2008, č.k. 20NcCb 4/2007-662,
návrh na určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku k spoločenskej zmluve
č. 2 zamietol. Podľa mienky súdu zmluva o prevode obchodného podielu spĺňala všetky zákonom

požadované formálne a obsahové náležitosti, pričom vyhlásenie odporkyne o tom, že pristupuje k
spoločenskej zmluve nebolo potrebné, nakoľko celý obchodný podiel nadobudla zmluvou jediná osoba,
ktorá sa tak stala jediným spoločníkom. Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by
bol navrhovateľ donútený podpísať zmluvu o prevode obchodného podielu použitím násilia. Rozsudok
doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Dňa30.07.2007OkresnýsúdTrnavaobdržalnávrhnazápiszmenyúdajovvobchodnomregistriohľadne
spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. spolu s prílohami, a to 1/zápisnicou z mimoriadneho valného
zhromaždenia spoločnosti zo dňa 27.07.2007, podľa ktorej valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 2.2,
na základe ktorého odvolalo s okamžitou platnosťou Máriu Korcovú z funkcie konateľky spoločnosti a do

tejto funkcie menovalo Dr. Ing. Vladimíra Matušku, 2/ vzorovým podpisom a výpisom z registra trestov
konateľa spoločnosti, 3/nájomnou zmluvou k sídlu spoločnosti, 4/ žiadosťou o doručenie písomností,
5/ dodatkom k spoločenskej zmluve a 6/ rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19.04.2007, sp. zn. 6 MObdo 2/05. Z jeho obsahu vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušil uznesenie Okresného súdu

Trnava zo dňa 17.02.2004, sp. zn. Sro 725/T, v časti zápisu v znení "výška vkladu spoločníka Mária
Korcová 100.000,-Sk /peňažný vklad/ splatené 100.000,-Sk" a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd
zosumarizoval, že Ing. Milan Podhradský návrhom zo dňa 09.02.2004 žiadal vykonať zmeny zápisu v
obchodnomregistrinazákladerozsudkovNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa03.09.2003,sp.
zn. 2 Obo 127/2003, ktorým tento súd určil, že uznesenie č. 1/5/2001 valného zhromaždenia spoločnosti

KC Dierovňa, spol. s.r.o. zo dňa 22.05.2001 je neplatné a rozsudku zo dňa 10.11.2003, sp. zn. 5Obo
209/2002, ktorým súd určil, že zmluva o prevode obchodného podielu a dodatok č. 2 k spoločenskej
zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o., sú neplatné. I napriek týmto skutočnostiam registrový
súd uznesením zo dňa 17.02.2004, sp. zn. Sro 725/T, vykonal zmenu v časti spoločníkov tak, že popri
Ing. Milanovi Podhradskému zapísal ako spoločníčku aj Máriu Korcovú. Mária Korcová však v zmysle

záverov rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nenadobudla obchodný podiel dedením,
ani na základe zmluvy o prevode obchodného podielu. Obchodný register mal preto zosúladiť zápis
so skutočným stavom. K návrhu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri sa písomným podaním
doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 03.08.2007 a 06.08.2007 vyjadrila Mária Korcová, označovaná
za konateľku spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. Namietala oprávnenie Ing. Milana Podhradského

zvolať valné zhromaždenie spoločnosti, na ktorom boli prijaté viaceré zmeny a s poukazom na
neukončené súdne konania o určenie neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 22.05.2001
a zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 22.05.2001 a dodatku č. 2 k spoločenskej
zmluve, žiadala návrh na vykonanie zápisu odmietnuť. Okresný súd Trnava oznámil dňa 06.08.2007, že
v súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri odmietol vykonať zmenu zapísaných

údajov v zmysle podaného návrhu, keďže tento nesplnil podmienky na jeho vykonanie, konkrétne spolu
s návrhom na zápis neboli súdu predložené všetky prílohy stanovené vyhláškou MS SR č. 25/2004
Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra. Na
námietky spoločnosti KC Dierovňa spol. s.r.o. proti odmietnutiu vykonať zmenu zapísaných údajov, ku
ktorým bol predložený zápis o oprave zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti

konaného dňa 27.07.2007 Okresný súd Trnava potvrdil dňa 18.08.2007, že na základe návrhu na
zápis so spisovou značkou 15 Nsre 50/2007 zo dňa 09.08.2007 navrhovateľom KC Dierovňa, spol.
s.r.o. podľa § 8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri vykonal zápis navrhovaných
údajov s obsahom: výmaz obchodného mena KC Dierovňa, spol. s.r.o. a zápisom obchodného menaDierovňa, s.r.o., výmaz sídla spoločnosti na Strojárskej ulici č. 1, Trnava a zápisom sídla na Bartókova
2, Bratislava, výmaz štatutárneho zástupcu Mária Korcová a zápis nového štatutárneho zástupcu Dr.
Ing. Vladimíra Matušku, s dátumom vzniku funkcie 27.07.2007. Spoločnosť KC Dierovňa spol. s.r.o.

napadla predmetné potvrdenie registrového súdu zo dňa 18.08.2007 podaním nazvaným odvolanie,
ktoré Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 22.10.2007, sp. zn. 21Cob 239/2007, odmietol podľa § 218
ods.1písm.c)O.s.p.,nakoľkoopovolenízápisuvobchodnomregistrialebojehovykonanísúdnevydáva
žiadne rozhodnutie, ale len potvrdenie, ktoré má informatívny charakter, a teda nie je rozhodnutím,
proti ktorému je možné podať opravný prostriedok. Nad rámec odvolania odvolací súd vytkol súdu

prvého stupňa, že dôsledne neskúmal, či návrh na zápis podala oprávnená osoba, keď za takú osobu
nepovažoval Dr. Ing. Vladimíra Matušku, menovaného do funkcie konateľa rozhodnutím Ing. Milana
Podhradského, ktorý však nebol konateľom spoločnosti, nakoľko sa funkcie konateľa vzdal podaním zo
dňa 13.03.2000 a svoj obchodný podiel v spoločnosti previedol na Máriu Korcovú zmluvou o prevode
obchodného podielu zo dňa 22.05.2001, určenie neplatnosti ktorej bolo predmetom prebiehajúceho
súdneho konania. Podaním zo dňa 07.09.2007, doplneným podaním doručeným Okresnému súdu

Trnava dňa 06.11.2007, Mária Korcová dala podnet na konanie vo veci zosúladenia skutkového stavu
obchodnej spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. so stavom v obchodnom registri. Predmetný podnet
bol spolu s celým spisovým materiálom postúpený na Okresný súd Bratislava I. Ten uznesením zo dňa
13.08.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, začal ex offo konanie o dosiahnutie zhody zápisu v obchodnom
registri so skutočným stavom pri spoločnosti Dierovňa, s.r.o., zapísanej v oddelení Sro, vo vložke č.

49121/B, vo veci výmazu spoločníka, štatutárneho orgánu, obchodného mena a sídla spoločnosti z
obchodného registra a vo veci zápisu spoločníka, štatutárneho orgánu, obchodného mena a sídla
spoločnosti do obchodného registra, keďže rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
03.10.2007, sp. zn. 2 Obo 25/2007, ktorým tento potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa
20.02.2002, č.k. 20Cb 28/2001-102, mal za preukázanú nezhodu medzi skutočným právnym stavom

a stavom zápisu v obchodnom registri. Následne súd uznesením zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre
261/2007, rozhodol pri spoločnosti Dierovňa, s.r.o., o výmaze a/ obchodného mena Dierovňa, s.r.o., b/
sídla na Bartókovej ulici 2 v Bratislave, c/štatutárneho orgánu Dr. Ing. Vladimíra Matušku, d/ spoločníkov
Ing. Martina Podhradského, Ing. Michala Podhradského, Ing. Zuzany Podhradskej, JUDr. Dagmar
Matuškovej, a Dr. Ing. Vladimíra Matušku, e/výšky základného imania a rozsahu jeho splatenia a do

obchodného registra zapísal a/obchodné meno KC Dierovňa, spol. s.r.o., b/sídlo na Strojárskej ulici 1,
Trnava, c/štatutárny orgán Mária Korcová, d/ spoločníkov Mária Korcová, Róbert Korec, Ing. Denisa
Korcová, e/ základné imanie vo výške 6.638,78 eur (200.000,-Sk) s rozsahom jeho splatenia 6.638,78
eur (200.000,-Sk). Vychádzal z toho, že v dôsledku uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 22.05.2001
došlo k schváleniu prevodu obchodného podielu Ing. Milana Podhradského na Máriu Korcovú, ktorá sa

stalaspoločníčkouakonateľkouspoločnosti,takakootomrozhodoliKrajskýsúdvTrnaveuznesenímzo
dňa24.05.2001,sp.zn.Zsro868/2001.VzmysleuzneseniaKrajskéhosúduvTrnavezodňa17.08.2001,
sp. zn. Zsro 1332/2001, sa spoločníkmi stali i Róbert Korec a Ing. Denisa Korcová. Vychádzajúc z tohto
stavu mal súd za preukázané, že Mária Korcová bola jediným štatutárnym orgánom spoločnosti, nakoľko
bývalý konateľ Ing. Milan Podhradský sa svojej funkcie vzdal podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka

dňom 30.03.2000. Valné zhromaždenia spoločnosti konané dňa 27.07.2007 a dňa 11.09.2007, na
základe ktorých boli zapísané zmeny údajov o spoločnosti, neboli zvolané osobami na to oprávnenými,
ktoré následne podali neoprávnene návrhy na zápis zmien do obchodného registra. Krajský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 20.10.2009, sp. zn. 2Cob 234/200, odmietol odvolanie spoločnosti v
zastúpení JUDr. Matuškovou, Ing. Michala Podhradského, Ing. Martina Podhradského, Ing. Zuzany

Podhradskej a Dr. Ing. Vladimíra Matušku ako podané osobami, ktoré neboli oprávnené podať opravný
prostriedok a v ostatnom sa stotožnil so závermi uznesenia súdu prvého stupňa. Na dovolanie Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010, zrušil tak uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.10.2009, sp. zn. 2Cob 234/2008, ako i uznesenie Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Dovolací súd považoval konanie vo veci obchodného registra za konanie, ktoré môže
súd začať aj bez návrhu, a preto sú jeho účastníkmi i osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má
konať. Dovolací súd preto nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu a za účastníkov konania považoval i
tých spoločníkov, ktorí mali byť vymazaní z obchodného registra, keďže na ich strane dochádza k strate
reálnej možnosti riadiť spoločnosť a podieľať sa na zisku. Preto mal okresný súd doručiť uznesenie

o začatí konania ex offo aj spoločníkom a konateľovi spoločnosti. Uznesením zo dňa 11.01.2011, sp.
zn. 32Exre 261/2007, Okresný súd Bratislava I prerušil konanie do skončenia konania vedeného na
Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obo 34/2009, v ktorom sa rozhoduje o platnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.05.2001 a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve, keďžeišlo o otázku podstatnú pre rozhodnutie súdu vo veci dosiahnutia zhody zápisu údajov v obchodnom
registri so skutočným právnym stavom. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.06.2012, sp. zn.
1Cob 38/2011, predmetné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2001 odkúpila obchodný podiel Ing. Podhradského
v spoločnosti, ktorý následne napadol zmluvu o prevode obchodného podielu a uznesenie valného
zhromaždenia neplatnosťou, pričom z funkcie konateľa odstúpil v roku 2000. Na základe niektorého
zo zmeňujúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol Ing. Podhradský opätovne

zapísaný v obchodnom registri ako spoločník spoločnosti, v roku 2007 zvolal valné zhromaždenie
spoločnosti a do funkcie konateľa vymenoval Dr. Ing. Matušku. Navrhovateľka tak bola vylúčená zo
spoločnosti ako spoločník a konateľ. Až Okresný súd Bratislava I rozhodnutím vydaným v roku 2009
zosúladil stav v obchodnom registri so skutočným stavom, avšak jeho rozhodnutie bolo zrušené v
dôsledku podania mimoriadneho opravného prostriedku a následne konanie prerušené. Pokiaľ išlo o
škodu, ktorej náhrady sa domáhala v konaní, navrhovateľka uviedla, že po zmene osoby konateľa sa

činnosť spoločnosti zastavila, objekt ostal nestrážený, došlo ku krádeži cca 40 nástrojov, čomu malo
nasvedčovať i uznesenie OR PZ Trnava zo dňa 29.04.2010, ČVS: ORP-1860/OVK-TT-2009 St. Z jeho
obsahu vyplýva, že vyšetrovateľ OR PZ Trnava prerušil trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v čase
od februára 2008 do 13.09.2008 v Trnave, na ulici Strojárenská č. 1, z budovy KC Dierovňa, spol. s.r.o.

nezisteným spôsobom odcudzil 55 ks rôznych nástrojov slúžiacich na dierovanie plechov, rôzne mazivá,
naftu, tlačivá, vrtáky, výstružníky, pracovné oblečenie, čím spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. spôsobil
škodu vo výške cca 63.383,66 eur. Prerušenie trestného stíhania odôvodnil tým, že sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Vo vzťahu k odcudzeným
nástrojom navrhovateľka ďalej uviedla, že išlo o nástroje, ktoré spoločnosť prevzala v rámci privatizácie

v roku 1995, ich hodnota vyplývala z dokladov z tohto obdobia. Mala za to, že nebyť jej výmazu
ako konateľky spoločnosti z obchodného registra k odcudzeniu nástrojov by nedošlo, pretože objekt
spoločnosti bol po celý čas strážený strážnou službou. Zoznam odcudzených nástrojov pritom zostavila
porovnaním stavu podľa inventúry vykonanej v spoločnosti dňa 31.12.2006 a inventúry vykonanej dňa
30.09.2008. Spoločnosť mala dohodnuté viaceré zakázky, napríklad s US Steel v Košiciach, avšak

materiál pre túto spoločnosť nakoniec nebol expedovaný, čo v konečnom dôsledku poškodilo obchodné
meno spoločnosti. Zároveň spoločnosť chodila na rôzne výstavy, jej obrat sa zvyšoval, expedovala
výrobu do Českej republiky, preto bol predpoklad, že zisk spoločnosti bude narastať aj v ďalšom období,
a to o príslušné percentuálne zvýšenie v rozsahu 5%, 10% a 15% v rokoch 2007, 2008 a 2009. Pokiaľ
išlo o škodu uplatňovanú za obdobie rokov 2007 a 2008, táto predstavovala výdavky, ktoré spoločnosť

mala uhradiť za faktúry, či už pravidelné alebo i iné, vystavené zmluvnými odberateľmi, a tieto v tom čase
neuhradila, zaplatila ich až následne formou priamou alebo cestou splátkového kalendára. Niektoré z
položiek škody zodpovedali peňažným prostriedkom vybratým z účtu spoločnosti alebo prevedené z
účtu spoločnosti na súkromný účet. Zákazníci spoločnosti sa z dôvodu nepriaznivej situácie obrátili k nej
chrbtom, nechceli od nej ďalej nakupovať, voči spoločnosti vznikla nedôvera. Spoločnosť bola pritom v

danom čase jediným výrobcom dierovaných plechov a nemala voči tretím osobám žiadne záväzky.

Podľa výkazu ziskov a strát k 31.12.2006 spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o. dosiahla výsledok
hospodárenia za účtovné obdobie v sume 130,62 eur (3.935,-Sk).

Podľa výkazu ziskov a strát k 31.12.2005 spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o. dosiahla výsledok
hospodárenia za účtovné obdobie v sume 80,66 eur (2.430,-Sk).

Podľa výkazu ziskov a strát k 31.12.2004 spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o. dosiahla výsledok
hospodárenia za účtovné obdobie v sume 81,32 eur (2.450,-Sk).

Spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o. požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
žiadosťou doručenou dňa 11.11.2008 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla
nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, pričom
išlo o škodu 1/ v sume 140.282,14 eur za obdobie od 18.08.2007 do 31.12.2007, 2/ v sume 214.087,22

eur za obdobie od 01.01.2008 do 01.09.2008, 3/ v sume 97.158,60 eur ako hodnoty odcudzených
nástrojov, 4/ v sume ušlého zisku vo výške 489.827 eur, keď v roku 2007 predstavoval ušlý zisk sumu
195.930,80 eur a v roku 2008 v sume 293.896,21 eur a 5/ v poškodení obchodného mena v sume
995.817,57 eur.Zo zmluvy o postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho sporu vedeného na Okresnom
súde Bratislava I, sp. zn. 21C 210/2010, zo dňa 10.12.2010 súd zistil, že na jej základe spoločnosť KC

Dierovňa, spol. s.r.o. ako postupca postúpil na Máriu Korcovú ako postupníka, pohľadávku na náhradu
škody v sume 1.937.172,54 eur s príslušenstvom, ktorá bola špecifikovaná bližšie v prílohe zmluvy, a
to 1/ v sume 140.282,14 eur za obdobie od 18.08.2007 do 31.12.2007, 2/ v sume 214.087,22 eur za
obdobie od 01.01.2008 do 01.09.2008, 3/ v sume 97.158,60 eur ako hodnoty odcudzených nástrojov,
4/ v sume ušlého zisku 489.827 eur, keď v roku 2007 predstavoval ušlý zisk sumu 195.930,80 eur a v

roku 2008 v sume 293.896,21 eur a 5/ v poškodení obchodného mena v sume 995.817,57 eur. V zmysle
zmluvy mali na postupníka prejsť všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo súdneho sporu vedeného na
Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 21C 210/2010.

Právny zástupca navrhovateľky v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti návrhu navrhovateľky.
Mal za čo, že Okresný súd Trnava sa rozhodnutím zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007,

dopustil nesprávneho úradného postupu, keď vykonal zápis zmeny údajov v obchodnom registri pri
spoločnosti KC Dierovňa spol. s.r.o., v časti výmazu navrhovateľky z funkcie konateľky spoločnosti,
bez existencie skutočností na vykonanie takého zápisu. Okresný súd tak prekročil svoju právomoc,
keď svojvoľne rozhodol o zmene údajov v obchodnom registri. Zároveň súd neskúmal, či návrh na
zápis podala oprávnená osoba, za ktorú právny zástupca navrhovateľky nepovažoval Dr. Ing. Vladimíra

Matušku, ktorý podľa odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2008, sp. zn.
32Exre 261/2007, nemal ku spoločnosti žiaden vzťah a nevykonával v nej žiadnu funkciu. Rozhodnutie
registrového súdu zo dňa 18.08.2007 navrhovateľka nemohla napadnúť opravným prostriedkom,
nemohla teda iniciovať zmenu alebo zrušenie predmetného rozhodnutia. V dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdu navrhovateľka stratila reálnu možnosť vykonávať v spoločnosti vplyv, dohliadať

na úhradu faktúr a plnenie záväzkov spoločnosti, čo viedlo k zastaveniu výroby a produkcii zisku.
Spoločnosť bola pritom dominantným subjektom na hospodárskom trhu, disponovala jediným prístrojom
na vytvarovanie plechu a mala pravidelné zakázky. Bol teda predpoklad, že bude produkovať zisk, a
to aj v roku 2009, za ktorý navrhovateľka rozšírila nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku.
Pokiaľ išlo o škodu vyčíslenú za obdobie rokov 2007 a 2008, tá zodpovedala neuhradeným faktúram

spoločnosti, ktoré mali byť poukázané štátnym orgánom a obchodným spoločnostiam, nešlo o penále,
prípadne úroky z omeškania z titulu neplatenia faktúr a záväzkov spoločnosti. Na bankových účtoch
spoločnosti sa pritom v tom čase nachádzalo dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov
a faktúr. Tým, že navrhovateľka počas obdobia viac ako jedného roka nevykonávala žiaden vplyv
v spoločnosti, nemohla zabrániť krádeži pracovných nástrojov, ktorú oznámila príslušným orgánom;

páchateľ však nebol nikdy zistený a trestné stíhanie bolo zastavené. Právny zástupca navrhovateľky
ďalej uviedol, že nesprávny úradný postup registrového súdu viedol v konečnom dôsledku k poškodeniu
obchodného mena spoločnosti, spoločnosť stratila svoje renomé na trhu, dobrú povesť, nevedela
stanoviť a garantovať termíny dodávok tovaru, a preto bola navrhovateľka nútená zvážiť založenie inej
spoločnosti, ktorá sa stala z časti pokračovateľom spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. Právny zástupca

navrhovateľky mal za to, že registrový súd sa dopustil i prieťahov v konaní sp. zn. 15Nsre 50/2007, a to
v období od 30.11.2007, kedy po obdržaní návrhu navrhovateľky vo veci zosúladenia skutkového stavu
so stavom v obchodnom registri bol spis postúpený Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie,
do dňa 05.09.2008, kedy súd vydal rozhodnutie vo veci sp. zn. 32Exre 261/2007, na podklade ktorého
bola navrhovateľka zapísaná ako štatutárny orgán spoločnosti. Existenciu prieťahov v konaní pritom

konštatoval 1/ verejný ochranca práv v liste zo dňa 15.10.2008, z ktorého obsahu vyplýva, že tento
po nahliadnutí do spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 32Exre 261/2007, dospel k záveru o
porušení práva navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (č.l. 28) i 2/predsedníčka
Okresného súdu Bratislava I v odpovedi na sťažnosť zo dňa 04.08.2008. Jej prešetrením zistila, že od
podania podnetu navrhovateľky na začatie konania ex offo zo dňa 07.09.2007 súd nevykonal žiaden

procesný úkon, čo považovala za objektívny prieťah v konaní, spôsobený predovšetkým vysokým
nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka a zákonného sudcu, ako i tým, že sa spis určité
časové obdobie nachádzal na odvolacom súde.

Splnomocnený zástupca odporcu v rámci ústnych prednesov žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný

zamietnuť. Mal za to, že navrhovateľka zamieňala pojem nesprávny úradný postup a nezákonného
rozhodnutie. Navrhovateľkou označené rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn.
15Nsre 50/2007, nepovažoval za nezákonné podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže registrový
súd mal v zmysle § 7 Občianskeho súdneho poriadku oprávnenie na jeho vydanie. Registrový súd prisvojej činnosti vychádzal zo záverom rozhodnutí súdnych konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu a určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti KC Dierovňa,
spol. s.r.o., ktoré prebiehali paralelne; závery, ku ktorým dospel nemožno preto vnímať ako pochybenia.

Splnomocnený zástupcu odporcu ďalej poukázal na to, že po vydaní uznesenia Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, došlo ku zmene skutkových okolností, nakoľko
rozhodnutie, ktorým mal byť zosúladený právny a skutkový stav údajov obchodného registra, bolo
zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010.
Keďže i podľa výpisu z obchodného registra bol konateľom spoločnosti Dr. Ing. Vladimír Matuška,

nemohlo dôjsť k prevzatiu spoločnosti cudzími osobami, tak ako tvrdila navrhovateľka. Navrhovateľka sa
tak mala náhrady škody domáhať voči osobám oprávneným konať v mene spoločnosti postupom podľa
§ 135a Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti vzniesol splnomocnený zástupca odporcu námietku
nedostatkuaktívnejvecnejlegitimácienavrhovateľky,keďžetátosastalaúčastníkomkonaniavdôsledku
Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 10.12.2010, ktorú podpísala ako osoba konajúca v mene
pôvodného navrhovateľa, bez existencie takého oprávnenia. Zmluvu o postúpení práv a povinností

preto považoval za neplatnú. Pokiaľ išlo o škodu samotnú, tu zotrval splnomocnený zástupca odporcu
na argumentácii, že navrhovateľkou vyčíslená škoda nespĺňa atribúty skutočnej škody a jej vznik
nemožnoodvodzovaťodnamietanéhonezákonnéhorozhodnutia,príp.nesprávnehoúradnéhopostupu.
Neexistuje tak bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci,
ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre
nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Súd posudzoval nárok navrhovateľky na náhradu škody z titulu zodpovednosti odporcu za nezákonné
rozhodnutieanesprávnyúradnýpostuppodľaustanovenízákonač.514/2003Z.z.účinnýchvčase,kedy
došlo k vydaniu tvrdeného nezákonného rozhodnutia, resp. k namietanému nesprávnemu úradnému
postupu.

Pred samotným posúdením opodstatnenosti nároku navrhovateľky sa však súd musel vysporiadať s
námietkou odporcu spočívajúcou v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky. Tú odporca
vyvodzoval z toho, že podľa aktuálneho stavu zápisu v obchodnom registri navrhovateľka nebola
štatutárnym orgánom spoločnosti Dierovňa, s.r.o. (predtým KC Dierovňa, spol. s.r.o. - pozn. súdu), apreto nebola oprávnená konať v mene predmetnej spoločnosti a uzavrieť zmluvu o postúpení práv
a povinností, na základe ktorej si v konaní uplatňovala nárok na náhradu škody. Podľa výpisu z
obchodného registra bol a je konateľom spoločnosti Dr. Ing. Vladimír Matuška, ktorý však predmetnú

zmluvu neuzatvoril, čím nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenia sa navrhovateľka
v konaní domáhala.

Súd teda posudzoval Zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010 z hľadiska jej platnosti,
rešpektujúc pritom i závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2011, sp.

zn. 6Cdo 42/2011, v zmysle ktorého pri rozhodovaní o zmene účastníkov konania podľa § 92 ods. 2
a 3 O.s.p. súd zisťuje len, či návrh na zmenu účastníkov bol podaný tým, na koho práva a povinnosti,
o ktorých sa koná boli prevedené, či sa tak stalo po podaní návrhu na začatie konania a osoba, ktorá
má vstúpiť do konania so zmenou súhlasila a či v návrhu tvrdená skutočnosť je podľa hmotného práva
spôsobilá preukázať, že po začatí konania došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností. Až pri
rozhodovaní o veci samej súd skúma prevod práv a povinností podľa hmotného práva, t.j. či podľa

hmotného práva skutočne došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa koná.

Podľa § 524 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník")
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Zobsahuzmluvyopostúpeníprávapovinnostízodňa10.12.2010vyplýva,žejuuzavrelaspoločnosťKC

Dierovňa, spol. s.r.o. ako postupca, t.j. dovtedajší nositeľ práva na náhradu škody, ktoré je predmetom
konania, a Mária Korcová ako postupník, a teda osoba, na ktorú malo byť právo na náhradu škody
zmluvne prevedené. Porovnaním vlastnoručných podpisov účastníkov konania na zmluve, je zrejmé,
že v mene postupcu ako podnikateľského subjektu a spoločnosti s ručením obmedzeným konala Mária
Korcová, a to i napriek tomu, že dňa 13.10.2010 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010, ktorým tento zrušil (okrem iného) i
uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, a vec mu vrátil na
ďalšiekonanie.OznačenýmrozhodnutímpritomsúdprvéhostupňarozhodolovýmazeDr.Ing.Vladimíra
Matušku z funkcie konateľa spoločnosti Dierovňa, s.r.o. a o zápise Márie Korcovej ako štatutárnej
zástupkyne spoločnosti. So zreteľom na právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 14.07.2010, sp. zn. 1Obdo 18/2010, je teda zrejmé, že navrhovateľka Mária Korcová nebola
oprávnená vystupovať a konať v mene spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o., a nebola oprávnená ani
uzavrieť Zmluvu o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010, od ktorej odvodzovala prevod práva
na náhradu škody. Tomu napokon nasvedčuje i výpis z obchodného registra spoločnosti Dierovňa, s.r.o.,
podľaktoréhoMáriaKorcováukončilavýkonfunkciekonateľkyspoločnostikudňu27.07.2007.Súdpreto

považoval námietku odporcu týkajúcu sa neplatnosti postúpenia pohľadávky na náhradu škody v sume
1.937.172,54 eur na navrhovateľku za dôvodnú, dospejúc k záveru, že navrhovateľka nepreukázala,
že Zmluvou o postúpení práv a povinností zo dňa 10.12.2010 došlo k platnému prevodu pohľadávky
uplatnenej z titulu náhradu škody v konaní z hľadiska hmotného práva.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že i keby Zmluva o postúpení práv a povinností zo
dňa 10.12.2010 bola uzavretá platne a navrhovateľka by sa tak na jej podklade stala osobou oprávnenou
uplatňovať nárok na náhradu škody, nepreukázala splnenie predpokladov zodpovednosti odporcu za
škodu v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch
podmienok a to: 1./ existencia nezákonného rozhodnutia/ nesprávneho úradného postupu 2./ existenciaškody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a
to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je
pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu
posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím

kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti
tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom
porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou
činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným
aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo
k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym

úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.

Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto
treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti
chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je

napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a
škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného
postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu

nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľky sa teda súd prvotne zaoberal existenciou predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne, t.j.
súčasné splnenie. Neprítomnosť čo i len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie

celého nároku, keďže nie je daná zodpovednosť štátu za škodu.

Pokiaľ ide o prvý predpoklad zodpovednosti, ktorým je existencia nezákonného rozhodnutia, súd sa
nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že rozhodnutie registrového Okresného súdu Trnava zo dňa
18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007, ktorým bola, okrem iného, navrhovateľka vymazaná z funkcie

konateľky spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. možno považovať za nezákonné. Podľa mienky súdu
označené rozhodnutie ani nenapĺňa charakter rozhodnutia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,
za ktoré možno považovať rozsudok, uznesenie, príp. platobný rozkaz, keďže išlo len o potvrdenie o
vykonaní zmeny zápisu v obchodnom registri, ktoré má informatívny charakter a nemožno ho napadnúť
riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom. V prípade potvrdenia zo dňa 18.08.2007 nejde

ani o rozhodnutie spadajúce pod § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ako nesprávne argumentovala
navrhovateľka,keďžeOkresnýsúdTrnavaakosúdregistrovýdisponovalprávomocounavydanietakého
potvrdenia (§ 7 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 8 ods. 1,2 zákona č. 530/2003 Z.z. o
obchodnom registri). Pri vydaní potvrdenia o vykonaní zápisu zmeny údajov v obchodnom registri teda
registrovýsúdkonalvrámcisvojejprávomocistanovenejzákonom,atútovžiadnomprípadeneprekročil.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka mohla v konaní jedine namietať existenciu nesprávneho
úradného postupu ako postupu registrového súdu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, príp. predpísanými procesnými pravidlami. Také pochybenie však konajúci súd v postupe
registrového súdu nezistil.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podkladom pre vykonanie zápisu zmeny údajov v obchodnom
registri, v zmysle potvrdenia Okresného súdu Trnava zo dňa 18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007,
bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.04.2007, sp. zn. 6 MObdo 2/2005,
v ktorom tento súd (vychádzajúc z iného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

03.09.2009, sp. zn. 2Obo 127/2003, ktorým tento určil za neplatné uznesenie valného zhromaždenia
spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o. zo dňa 22.05.2001 a rozsudku zo dňa 10.11.2003, sp. zn. 5Obo
209/2002, ktorým ten istý súd určil za neplatné tak zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa
22.05.2001, ako i dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti KC Dierovňa, spol. s.r.o.) konštatoval,žeMáriaKorcová,zapísanáakospoločníčkaspoločnostipopriIng.MilanoviPodhradskom,nenadobudla
obchodný podiel dedením po zomrelom manželovi a nenadobudla ho ani na základe zmluvy o prevode
obchodného podielu; preto mal Okresný súd Trnava v časti zápisu spoločníkov v obchodnom registri

zosúladiťzápissoskutočnýmstavom.VzhľadomnaoznačenérozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 6 MObdo 2/2005, a následné mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, na
ktorom bola navrhovateľka odvolaná s okamžitou platnosťou z funkcie konateľky spoločnosti a do
tejto funkcie bol menovaný Dr. Ing. Vladimír Matuška, bol nový konateľ spoločnosti oprávnený podať
návrh na zápis zmeny údajov o spoločnosti v obchodnom registri v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.

530/2003 Z.z. o obchodnom registri (viď návrh doručený súdu dňa 30.07.2007, opravený v zmysle
námietok proti odmietnutiu vykonania zmeny zapísaných údajov z 08.08.2007). Registrovému súdu
neboli spolu s návrhom Dr. Ing. Vladimíra Matušku predložené iné listinné doklady spochybňujúce
jeho oprávnenie konať v mene spoločnosti. Preto registrový súd prihliadal na ustanovenie § 5 ods. 6
zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, podľa ktorého je fyzická osoba povinná v návrhu na
zápis uviesť pravdivé údaje a k návrhu predložiť aj listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu.

Konanie vo veciach obchodného registra je totiž konaním nesporovým, založeným len na posúdení
listinných dokladov, ktoré sú predložené súdu a majú byť pravdivé a zodpovedať aktuálnemu stavu.
Okresný súd Trnava, vychádzajúc z predložených dokladov, ktorými boli a/zápisnica z mimoriadneho
valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 27.07.2007, v znení jej opravy, na základe ktorej bol Dr.
Ing. Matuška menovaný do funkcie konateľa spoločnosti, b/jeho vzorový podpis a c/výpis z registra

trestov, d/ nájomná zmluva k sídlu spoločnosti, e/rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 6 MObdo 2/2005, potvrdil vykonanie zmeny zápisu údajov v obchodnom registri v zmysle
návrhu. To, že až následne došlo k zmene skutkového stavu na podklade nových listinných dokladov
uvedených v podaní navrhovateľky zo dňa 07.09.2007 registrový súd zohľadnil v uznesení zo dňa
05.09.2008, sp. zn. 32Exre 261/2007, o zosúladení stavu v obchodnom registri so skutočným stavom;

toto rozhodnutie však zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.07.2010, sp. zn.
1Obdo 18/2010, ktorá okolnosť mala za následok vrátenie stavu údajov o obchodnej spoločnosti v
obchodnom registri do stavu existujúceho v čase vydania potvrdenia Okresného súdu Trnava zo dňa
18.08.2007, sp. zn. 15Nsre 50/2007. Možno teda uzavrieť, že registrový súd pred vykonaním zápisu
údajov v obchodnom registri preveroval všetky skutočnosti podľa § 6 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z.

o obchodnom registri a až následne pristúpil k zápisu zmien údajov v obchodnom registri v zmysle
§ 8 ods. 1,2 citovaného zákona. Registrový súd pritom nezistil okolnosti, ktorého by ho oprávňovali
navrhovaný zápis v zmysle § 8 ods. 3 citovaného zákona nevykonať. Navrhovateľka preto podľa mienky
súdu nepreukázala tvrdenia o existencii nesprávneho úradného postupu registrového súdu v súvislosti s
vykonanímzápisuzmenyúdajovvobchodnomregistridňa18.08.2007,vkonanísp.zn.15Nsre50/2007,

ako prvotného predpokladu zodpovednosti odporcu za škodu.

Navrhovateľka v konaní ako nesprávny úradný postup namietala i prieťahy v konaní registrového súdu
vo veci sp. zn. 15Nsre 50/2007, ktoré dodatočne vymedzila obdobím odo dňa 30.11.2007, ako dňa
postúpenia spisu Okresnému súdu Bratislava I, do dňa 05.09.2008, kedy Okresný súd Bratislava I vydal

uznesenie vo veci sp. zn. 32Exre 261/2007. K tomu súd udáva, že nárok z tohto titulu navrhovateľka
predbežne neprerokovala s odporcom. Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručenej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 11.11.2008 totiž nevyplýva, že by
navrhovateľka, resp. pôvodný navrhovateľ - spoločnosť KC Dierovňa, spol. s.r.o., namietala existenciu
prieťahov v konaní registrového súdu ako nesprávneho úradného postupu, v súvislosti s ktorými jej mala

vzniknúť škoda. Navrhovateľka tak nesplnila jednu z podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody,
a to podmienku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z titulu prieťahov v konaní v období
od 30.11.2007 do 05.09.2008. Na takto uplatnené námietky navrhovateľky týkajúce sa nesprávneho
úradného postupu súd teda nemohol prihliadať, nakoľko neboli predmetom predbežného prerokovania
s odporcom.

Navrhovateľka podľa mienky súdu nepreukázala ani v poradí druhý predpoklad zodpovednosti odporcu
za škodu, a to je vznik škody samotnej.

Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou odporcu, v zmysle ktorej sa mala navrhovateľka v prvom

rade domáhať náhrady škody uplatňovanej v konaní voči tým osobám, ktoré podľa opisu skutkových
tvrdení navrhovateľky mali škodu spoločnosti spôsobiť a vykonávali pôsobnosť štatutárneho orgánu
spoločnosti. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cz 110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) totiž platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona

č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a
je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech
a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady

pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona
č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Z vyjadrení
navrhovateľky a jej právneho zástupcu pritom jasne vyplýva, že dôvodom vzniku škody bolo neplatenie
faktúr spoločnosti, neplnenie finančných záväzkov spoločnosti, uskutočnenie peňažných výberov z
bankového účtu spoločnosti, prevody peňažných prostriedkov z účtu spoločnosti na súkromné účty,
zastavenie výroby spoločnosti, z toho prameniaci ušlý zisk, či opustenie priestorov spoločnosti s

následnou krádežou nástrojov, všetko vo väzbe na konanie osôb, ktoré ako štatutárne orgány prevzali
spoločnosť po zániku funkcie navrhovateľky ako konateľky spoločnosti. Súd v tomto smere poukazuje
na ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sú konatelia povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pri
výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo

záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, a v prípade porušenia povinností sú povinní vzniknutú
škodu nahradiť. Navrhovateľka potvrdila, že ani ona, ani samotná obchodná spoločnosť neiniciovala
konanie, ktorým by sa domáhala voči konateľom, resp. konateľovi spoločnosti náhrady škody za straty a
zmenšenie majetku, ktoré vznikli v spoločnosti a ktoré si v konaní uplatňovala titulom nároku na náhradu
škody.

Pokiaľ ide o jednotlivé položky škody súd udáva:

1/ škoda, ktorá mala vzniknúť v období roku 2007 vyčíslená sumou 140.282,14 eur a v období roku 2008
v sume 214.087,22 eur, mala podľa navrhovateľky zodpovedať sume neuhradených faktúr spoločnosti,

ktoré mali byť zaplatené obchodným partnerom a štátnym orgánom, nešlo o penále, prípadne úroky z
omeškania pre neplatenie faktúr a záväzkov včas; tieto faktúry následne uhradila navrhovateľka v roku
2008 a 2009 potom ako sa stala konateľkou spoločnosti. Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu
a zhodne s ním má za to, že takto navrhovateľkou špecifikovaná škoda nespĺňa atribúty skutočnej
škody, nakoľko zodpovedala výdavkom, ktoré spoločnosť bola povinná vynaložiť v dôsledku existencie

individuálnych záväzkových vzťahov s podnikateľskými subjektami a štátnymi orgánmi.

2/ škoda spočívajúca v krádeži pracovných nástrojov v sume 97.158,60 eur. V prvom rade navrhovateľka
nepreukázala vlastnícke právo k označeným pracovným nástrojom, keď v tomto smere nestačí poukaz
na ich prevzatie v rámci privatizácie v roku 1993, prípadne v roku 1995. Zároveň navrhovateľka

nepreukázala ani škodu v špecifikovanom rozsahu. Tu súd vychádzal z obsahu uznesenia OR PZ
Trnava zo dňa 29.04.2010, ČVS: ORP-1860/OVK-TT-2009 St, podľa ktorého sa samotná navrhovateľka
nevedela vyjadriť k úbytku na majetku spoločnosti, pri vyčíslení ceny nástrojov vychádzala z ceny ocele
a ceny práce potrebnej na ich vyrobenie, bez súčasnej vedomosti o množstve ocele a množstve práce
nevyhnutnej na ich výrobu. Pokiaľ išlo o samotný opis a zoznam nástrojov z dokazovania v trestnom

konaní vyplynulo, že v podstate neexistovala žiadna evidencia pracovného náradia, jednotlivé nástroje
boli bez označenia, podrobnejších technických údajov (viď výsluchy svedkov Tibenského, Orlického,
Krecina, Jankovičovej). Hodnotu odcudzených pracovných nástrojov nedokázala určiť ani oslovená
znalecká organizácia JHS s.r.o. Martin, keďže nemala k dispozícii technické parametre a podklady o
technickom stave nástrojov, o dobe ich prevádzky.

3/ škoda spočívajúca v ušlom zisku za rok 2007, pôvodne uplatnená v sume 195.930,80 eur, za rok
2008 v sume pôvodne 293.896,20 eur, neskôr rozšírená i o ušlý zisk za rok 2009 v sume 173.504,61
eur, so súčasnou úpravou ušlého zisku za rok 2007 na sumu 150.202,48 eur a za rok 2008 na sumu
165.239,32 eur. Aj v tomto prípade navrhovateľkou špecifikovaný a vyčíslený ušlý zisk nenapĺňal atribúty

ušlého zisku.

Podľa konštantnej judikatúry je totiž ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný behvecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (t.j. úbytkom aktív, ako
je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho

konania škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku,
ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, prípadne škodnej udalosti (k tomu rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/200). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu,
ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne
dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 MCdo

23/2008).

Navrhovateľkavkonanínepreukázala,žespoločnosťsohľadomnapravidelnýchodvecímaladosiahnuť
ňoutvrdenýavyčíslenýušlýziskvjednotlivýchobdobiach.Vtomtosmerenepostačujedaňovépriznanie,
resp. súvaha ziskov a strát spoločnosti, keďže tieto nepreukazujú k akému reálnemu prospechu
spoločnosti malo dôjsť. I navrhovateľkou zvolený spôsob, akým dospela k ušlému zisku v jednotlivých

rokoch 2007, 2008 a 2009, a to navyšovaním určitého percentuálneho pomerového čísla zo zisku z
predchádzajúcich rokov, nevyjadruje stratu očakávaného výnosu s ohľadom na pravidelný beh veci,
naviac za stavu, keď navrhovateľka svoje tvrdenia o existencii zakázok, jestujúcich alebo nových
zákazníkoch, s ktorými by boli dojednané reálne kontrakty, nijako nepreukázala.

V tejto súvislosti súd zároveň udáva, že pokiaľ išlo o ušlý zisk za rok 2009 v sume 173.504,61
eur, tento ani nebol predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa
10.12.2010, keďže absentoval v prílohe zmluvy ako jej neoddeliteľnej súčasti, ktorá mala bližšie určovať
postupovanú pohľadávku, a nebol s odporcom predbežne prerokovaný na základe žiadosti o predbežné
prerokovanie doručenej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 11.11.2008. Vzhľadom na

to, že navrhovateľka špecifikovala ušlý zisk za rok 2009 ako zisk, ktorý mala dosiahnuť spoločnosť KC
Dierovňa, spol. s.r.o. (resp. Dierovňa, s.r.o.) a tento v konečnom dôsledku nedosiahla, navrhovateľka
nepreukázala existenciu aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie nároku na náhradu škody v tejto časti.

4/škoda spočívajúca v poškodení obchodného mena spoločnosti v sume 995.817,57 eur. Takto

špecifikovanú škodu možno v zmysle právnej terminológie označiť za poškodenie v dôsledku zásahu do
dobrej povesti spoločnosti, v ktorom prípade môže právnická osoba žiadať primerané zadosťučinenie
v peniazoch (§ 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka). Toto právo treba pre svoju povahu podriadiť
rovnakémuprávnemurežimu,akémupodliehajúvšetkyinéprávaobmedzenéaviazanálennaprávnickú
osobu, t.j. práva osobnej povahy, akými sú napríklad aj právo na peňažné vyváženie a zmiernenie

vytrpených bolestí a právo na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia u fyzickej osoby (k
tomu Karel Knap a kol.: Ochrana osobnosti podľa občanského práva, Linde, rok 2004). Peňažné
zadosťučinenie má totiž cieľ primerane vyvážiť a zmierniť vzniknutú ujmu za neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby, a to práve vo väzbe na túto právnickú osobu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd stotožnil s námietkou odporcu a dospel k záveru, že takáto
pohľadávkanemôžebyťpredmetompostúpeniavzmysle§525ods.1Občianskehozákonníka,vzmysle
ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa
zmenou osoby veriteľa zmenil. Navrhovateľka tak nie je aktívne vecne legitimovaná v tejto časti nároku
na náhradu škody.

A napokon, keďže navrhovateľka nepreukázala existenciu tak nezákonného rozhodnutia/nesprávneho
úradného postupu, ako ani škody, nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom na tieto
skutočnosti a ich sumarizáciou dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky uplatnený v konaní nie je

dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko
odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 22. septembra 2014 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: