Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 25, 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212200152
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8212200152.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcov: X/ L. J., E.. XX.XX.XXXX, I.

A. XXX/XX, XXX XX G., X/ A. J., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX/XX, XXX XX G., obaja žalobcovia právne
zastúpení: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: O. I.,
E.. XX.XX.XXXX, I. A. XX/XX, XXX XX G., o žalobe žalobcov na určenie existencie vecného bremena
a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie nájomného, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a .

II. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

III. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou, podanou na súde dňa 11.01.2012, sa domáhali, aby súd zriadil právo prechodu
peši i dopravnými prostriedkami cez pozemok žalovaného: parcela registra C KN č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra v I., pre kat.úz. G. a parcele
registra C KN č. XXXX/X, orná pôda o výmere 49 m2, zapísanej na LV č. XX, vydaného Správou katastra
K. I., pre kat.úz. G., pre vlastníkov pozemku - parcely registra C KN č. XXXX/X, parcely registra C KN
XXXX/X, a parcely registra C KN č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXX, vydaného Správou katastra

v I., pre kat.úz. G.. Žalobu odôvodnili tým, že ako vlastníci rodinného domu súp.č. XXX K. G. začali
stavbu užívať vydaním kolaudačného rozhodnutia z 4.3.1999. Od tej doby bez akýchkoľvek problémov
prechádzali po vyššie uvedených parcelách vo vlastníctve žalovaného. Ústne sa vtedy so žalovaným
dohodli na práve prechodu po jeho pozemkoch. Následne dňa 8.6.1997 so žalovaným na Obecnom
úrade K. G. spísali dohodu, ktorou mali vysporiadať právo prechodu aj so zápisom na list vlastníctva. Za
týmto účelom žalovanému darovali parcelu č. XXXX/X - orná pôda o výmere 28 m2. K naplneniu dohody
z 8.6.1997 nedošlo, avšak právo prechodu užívali nerušene až do konca roka 2011, keď žalovaný na

svoje parcely umiestnil kolíky, ktoré im majú brániť prístupu na ich pozemok najmä motorovým vozidlom.
Uviedli, že nemajú iný prístup k svojmu rodinnému domu, len cez pozemky žalovaného. Na základe
uvedeného majú za to, že právo prechodu cez pozemok žalovaného pešo aj dopravnými prostriedkami
vydržali, nakoľko splnili všetky zákonné podmienky na vydržanie tohto práva. Toto právo zodpovedajúce
vecnému bremenu užívali dobromyseľne v presvedčení, že im patrí už z ústnej zmluvy a po dobu viac
ako desať rokov. Žiadali, aby žalovaný bol zaviazaný trpieť výkon ich práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, t.j. strpieť právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami po jeho pozemkoch. Naliehavosť

právneho záujmu na určení tohto ich práva, ktoré nadobudli vydržaním odôvodnili potrebou jeho zápisu
v katastri nehnuteľností, tak, aby ho mohli nerušene užívať a mali prístup k ich pozemku a rodinnému
domu.2.Žalovanývovyjadreníkžalobedoručenomdňa11.05.2012navrholžalobuvcelomrozsahuzamietnuť.
Uviedol, že ten kto bráni prístupu k rodinnému domu žalobcov parc. č. XXXX/X, XXXX/X W. XXXX/
X je vlastníčka A. O., ktorá postavila plot medzi parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X W. XXXX/X a tak

zatarasila prístupovú cestu č. XXXX/X ako obecnú cestu a preto žalobu mali žalobcovia podať proti nej.
V podaní doručenom súdu dňa 17.07.2012 žalovaný okrem iného uviedol, že žalobcovia nepredložili
originál dohody z 8.6.1997 a má za to, že táto dohoda vykazuje, že jeho podpis bol sfalšovaný.

3.Nanávrhžalobcovv1.a2.radesúduznesenímvyhlásenýmnapojednávaníkonanomdňa11.09.2012

pripustil zmenu žaloby v znení: súd určuje, že právo prechodu peši, dopravnými prostriedkami z parc.
CKN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, D..Ú.. G. a CKN XXXX/X, zapísanej na LV č. XX, D..Ú.. G.
obidve vedené Správou katastra v I. existuje pre vlastníkov pozemkov T. XXXX/X, T. XXXX/X, T. XXXX/
X, zapísaných na LV č. XXX, D..Ú.. G., vydaného Správou katastra v I..

4. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.01.2013 žiadal, aby súd uložil žalobcom v 1. a 2. rade

povinnosť zaplatiť mu ročné nájomné vo výške 600,- Eur ročne, počnúc rokom 2012 od 21.02. do
21.02.2013 až do právoplatného skončenia konania pod sp.zn. 2C/3/2012 a ďalej žiadal zaviazať
žalobcov k povinnosti vyplatiť mu nájomné za tri roky spätne vo výške 1.800,- Eur. Túto vzájomnú žalobu
odôvodnil tým, že keďže bol povinný strpieť a umožniť žalobcom prechod peši a osobnými motorovými
vozidlami, navrhol žalobcom uzavretie dohody o nájme za prechod po jeho pozemku, avšak tento návrh

bol oboma žalobcami odmietnutý. Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2016 žalovaný rozšíril petit
svojej žaloby (vzájomnej žaloby) tak, že žiadal zaviazať žalobcov zaplatiť nájomné ročne vo výške 600,-
Eur aj po právoplatnom skončení veci sp.zn. 2C/3/2012. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní
konanom dňa 25.06.2018 pripustil zmenu vzájomnej žaloby v zmysla podania žalovaného doručeného
súdu dňa 31.05.2016.

5. Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2018 žalobcovia navrhli zmenu petitu žaloby tak, že žiadali, aby
súd zriadil právo prechodu peši i dopravnými prostriedkami cez pozemok žalovaného: parcelu registra
C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, vydaného Správou katastra
v I., pre kat.úz. G. a parcele registra C KN č.XXXX/X orná pôda o výmere 49 m2, zapísanej na LV č. XX,

vydaného Správou katastra v I., pre kat.úz. G., pre vlastníkov pozemku - parcely registra C KN č. XXXX/
X,parcelyregistraCKNXXXX/XaparcelyregistraCKNč.XXXX/X,zapísanýchnaLVč.XXX,vydaného
Správou katastra v I., pre kat.úz. G., za odplatu 580,- Eur, ktorú žalobcovia zaplatia žalovanému. Na
pojednávaní konanom dňa 25.06.2018 súd žalobcami navrhovanú zmenu žaloby nepripustil.

6. Súd vo veci nariadil viaceré pojednávania.

7. Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2017 žalovaný uviedol, že k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi
stranami sporu nedošlo.

8. Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým
dokazovaním, obhliadkou, oboznámením listín a to darovacej zmluvy, dohody, kolaudačného
rozhodnutia, listov vlastníctva, stavebného povolenia, rozhodnutia, notárskej zápisnice, osvedčenia o
dedičstve, rozsudku Okrasného súdu Bardejov sp.zn. 7C/149/1994, záznamu z obnoveného konania,
záznamu zo zasadnutia komisie, čestných prehlásení, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento

skutkový stav:

9. Z Dohody zo dňa 08.06.1997 označenej ako „Vec dohody: Prístupová cesta k rodinnému domu a
zmene vlastníctva nehnuteľností“, ktorej účastníkmi boli žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný vyplýva,
že po právnom vysporiadaní /prepise/ vlastníkov parcely XXXX/X na žalovaného tento čestne vyhlásil,

že ako vlastník parcely XXXX/X dovolí a navždy umožní k prechodu k ceste XXXX/X v šírke - 4 metrov,
alebo po dohode a vysporiadaní cesty Obecným úradom sa jeho vlastníctvo - XXXX/X a XXXX/X úradne
vysporiada a zakreslí situačne pod cestu XXXX/X, čím si ich pri vysporiadaní parcely XXXX/X spojí.
Táto dohoda nadobúda právoplatnosť po prepise parcely XXXX/X na žalovaného. Dohoda je popísaná
žalobcami v 1. a 2. rade, žalovaným. Ako svedok dohody je uvedený a na dohode podpísaný S. F..

starosta obce G..10. Z Darovacej zmluvy zo dňa 05.05.1997 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako darcovia a ako
podielový vlastníci, každý v 1-ine parcely KN XXXX/X orná pôda o výmere 28 m2 zapísanej na LV XXX
darujú predmetnú nehnuteľnosť obdarovanému žalovanému do jeho vlastníctva.

11. Z rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného Obvodným úradom životného prostredia v I., oddelenie
územného rozvoja a štátnej stavenej správy zo dňa 10.02.1995 č. ObÚŽP-Ba vyplýva, že ako príslušný
stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavený
zákon) posúdil návrh žalobcov ako navrhovateľov na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: rodinný

dom, v kat.úz. G. na pozemkoch parc. EN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ku ktorým majú žalobcovia
zriadené vlastnícke právo. Zároveň z rozhodnutia vyplýva, že pre umiestnenie stavby a projektovú
prípravu určil konkrétne podmienky, okrem iného určil prístup na pozemok a k rodinnému domu z
miestnej komunikácie.

12. Zo stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia v I. oddelenie

územnéhorozvojaaštátnejstavebnejsprávyzodňa18.04.1995č.ObÚŽP-429/1995-Bavyplýva,žeako
príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebnýzákon)prerokovalžiadosťžalobcovakostavebníkavstavebnomkonanísdotknutýmiorgánmi
štátnej správy a so známymi účastníkmi konania a po preskúmaní podľa § 62 stavebného zákona
povolil stavbu rodinného domu o obytnej ploche 93,6 m2, el. prípojky, vodovodnej prípojky, kanalizačnej

prípojky, žumpy 20 m3, spevnených plôch, plynovej prípojky v kat. úz. G. na pozemkoch parc.č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil
stavebný úrad určité podmienky, okrem iných v bode 7 Podmienky napojenia na technické siete a úpravu
stanoviska určil prístup na pozemok a k rodinnému domu z miestnej komunikácie.

13. Z Kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v I. - odbor životného prostredia zo dňa 08.02.1999
č. ŽP 99/00130-Si vyplýva, že žalobcovia podali dňa 22.01.1999 návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia na stavbu: rodinný dom, na ktorý vydal stavebné povolenie Obvodný úrad životného
prostredia dňa 18.04.1995 pod č. ObÚŽP-429/1995-Ba. Rozhodnutie o zmene tejto stavby pred jej
dokončením vydal Okresný úrad I. - odbor životného prostredia dňa 24.06.1998 pod č. ŽP/01495-Si.

Okresný úrad v I., odbor životného prostredia ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 117 zákona č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a podľa zákona č. 595/1990
Zb. posúdil návrh a podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby: „Rodinný dom“ na
pozemku parc. č. KN XXXX/X v kat.úz. G.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.1999.

14. Z čiastočného listu vlastníctva č. XXX kat.úz. G. zo dňa 07.01.2012 vyplýva, že na uvedenom liste
vlastníctva sú evidované pozemky parcelné č. XXXX/X o výmere 585 m2, druh pozemku orná pôda,
parcelné č. XXXX/X o výmere 131 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo
XXXX/X o výmere 694 m2, druh pozemku orná pôda, ďalej je evidovaný rodinný dom súpisné číslo XXX
postavený na parcele číslo XXXX/X. Ako vlastník uvedených nehnuteľností je evidovaný žalobca v 1.

rade v podiele 1/2.

15. Z listu vlastníctva č. XXXX kat.úz. G. zo dňa 01.04.2005 vyplýva, že na uvedom liste vlastníctva sú
evidované pozemky registra „C“ parcelné č. XXXX/X o výmere 81 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria a registra „E“ parcelné č. XXXX o výmere 1015 m2, druh pozemku orná pôda. Ako vlastník

uvedených nehnuteľností je evidovaný žalovaný a to v podiele 5/30 a v podiele 25/30.

16. Zo zápisnice o obhliadke na mieste samom zo dňa 19.12.2012 plynie, že na obecnú cestu, ktorá je
vysporiadaná a je vo vlastníctve obce nadväzuje cesta na parc. č. XXXX/X, ktorá nie je vysporiadaná
a je vo vlastníctve fyzických osôb. Uvedená cesta vo vzdialenosti 20 m od rázcestia s obecnou cestou

končí, je ohradená bránkou a nie je možné sa po tejto ceste dostať ďalej, teda prístup po parc. č. XXXX/
XX úplne končí. Ďalej plynie, že oplotenie pozemku vo vlastníctve p. O. a pokračujúce oplotenie p. D.,
ktorý je vlastníkom susednej parcely tvorí hranicu parcely XXXX/X. Konštatuje sa, že iná prístupová
cesta ako cesta XXXX/X k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov nie je možná.

17. Zo znaleckého posudku č. 17/2017 zo dňa 17.07.2017 vypracovaného znalcom v odbore
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) PhDr. Igorom Grajcarom, Jarkova 1011/9,
075 01 Trebišov vyplýva, že podpis znejúci ako „I.“ na Dohode datovanej 8.6.1997 a ktorý je označenýako 001/3 jednoznačne nie je pravým podpisom p. O. I.. Jedná sa o falzifikát - napodobeninu, ktorá
najskôr vznikla napodobením podľa vzoru či vzorov pred sebou.

18. Z výsluchu žalobcu v 1. rade vyplýva, že spolu s manželkou, t.j. žalobkyňou v 2. rade, na základe
darovacejzmluvyzískalivroku1995odjehomatkydovlastníctvapozemkyXXXX/X,XXXX/Xanásledne
sa rozhodli pre výstavu rodinného domu. V rámci konania o vydanie stavebného povolenia predložili
projektovú dokumentáciu, pričom stavebný úrad konzultoval s Obecným úradom v G. otázku prístupovej
cesty k rodinnému domu, pričom obecný úrad v rámci vyjadrenia uviedol, že prístupová cesta sa má

doriešiť buď prístupom z jednej strany po ceste XXXX/X, alebo z druhej strany z cesty XXXX/X. Napriek
tomu, že obec nemala jasnú predstavu o presnom priebehu prístupovej cesty, bolo im vydané stavebné
povolenie. Počas výstavby rodinného domu všetok materiál na stavbu vozili a vyvážali prístupom z
cesty XXXX/X, pričom nikdy sa nepoužíval prístup z cesty XXXX/X, keďže už v tom čase na tejto
ceste bola postavaná budova a okolo nej sú oplotenia pozemkov. Pozemky, na ktorých postavil rodinný
dom boli využívané ako lúka, a pôvodný prístup k týmto pozemkom viedol po ceste XXXX/X, avšak

v čase výstavby rodinného domu už táto cesta nebola prístupná. Obecná komunikácia XXXX/X bola
postavená v čase tesne pred výstavbou jeho rodinného domu, pričom túto cestu využívajú aj iní susedia
ako prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 1997 prišiel žalovaný za jeho
otcom a žiadal prevod vlastníctva k parcele XXXX/X s tým, že došlo k nedorozumeniu v rozsudku,
ktorým bolo určené vlastnícke právo k tejto parcele, keďže v minulosti dochádzalo medzi vlastníkmi

parciel k zámenám, pričom uvedená parcela mala byť vo vlastníctve žalovaného. Otec žalobcu s týmto
prepisom vlastníckeho práva k predmetnej parcele súhlasil. Zároveň žalobca požiadal žalovaného, aby
vzhľadom k tomu, že už v tom čase bola na parcele XXXX/X prekážka, ktorá znemožňovala prístup k
jehopozemkom,abyakoprotihodnotuzadarovanietejtoparcelyzriadilvecnébremeno,pričomžalovaný
s týmto zriadením vecného bremena súhlasil a dňa 08.06.1997 podpísal dohodu pred starostom obce.

19. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade vyplýva, že potvrdila výpoveď žalobcu v 1. rade, pričom ďalej uviedla,
že v čase, keď žiadali o stavebné povolenie mal už dom postavený sused O., pričom už v stavebnom
konaní ohľadne výstavby jeho rodinného domu bola riešená otázka prístupovej cesty, preto už v čase
stavebného konania týkajúceho sa ich rodinného domu, už otázka prístupovej cesty nebola riešená.

20. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že v minulosti si jeho otec a starý otec žalobcu p. G. vymenili
pozemky, pričom neskôr sa zistilo, že parcela č. XXXX/X bola zapísaná ako vlastníctvo p. G., pričom
mala byť vo vlastníctve žalovaného. Následne kontaktoval otca žalobcu a dohodli, že vlastníctvo tejto
parcely prevedie na neho. Uviedol, že žiadna dohoda o zriadení vecného bremena nikdy neexistovala,

on takúto dohodu nepodpísal. Pokiaľ ide o stavbu rodinného domu žalobcov uviedol, že títo chodili po
jeho pozemku na čierno ako aj O., ktorí stavali dom pred nimi, pričom ohľadne cesty a prístupu bola
vždy zvada. Uviedol, že videl, že v stavebnom povolení mali žalobcovia povolený prístup k domu po
prístupovejcesteXXXX/X,pričomp.O.natejtocestepostavilgaráž,tútooplotil,čímznemožnilžalobcom
prístup k ich domu po tejto ceste.

21. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.24. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

25. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (do 30.06.2016) a v zmysle zmeny žaloby pripustenej uznesením zo dňa 11.09.2012 (odsek 3
odôvodnenia) domáhali určenia existencie práva prechodu peši a dopravnými prostriedkami z parc. CKN

XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, kat.úz. G. a CKN XXXX/X, zapísanej na LV č. XX, kat.úz. G. obidve
vedené Správou katastra v I. pre vlastníkov pozemkov T. XXXX/X, T. XXXX/X, T. XXXX/X, zapísaných na
LVč.XXX,D..Ú..G.,vydanéhoSprávoukatastravI.(pozitívnaurčovaciažaloba).Vzmysleprechodného
ustanovenia § 470 Civilného sporového poriadku sa aj na konanie začaté pred účinnosťou nového
procesného predpisu použije tento nový zákon. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa

žalobou možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Zároveň súd poukazuje, že aj podľa Občianskeho súdneho poriadku bolo možné návrhom na začatie
konania uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).

27. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je
teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha, t.j. žalobcov. Pokiaľ chcú žalobcovia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na
jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami

a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba
je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

28. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

29. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odôvodnili potrebou jeho zápisu v katastri nehnuteľností
tak, aby ho mohli nerušene užívať a mali prístup k ich pozemku a rodinnému domu. V zmysle vyššie
uvedeného predpokladu na vyhovenie určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) C.s.p. súd dospel k záveru,
že žalobcovia osvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže určením existencie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by došlo k odstráneniu spornosti uvedeného práva medzi

stranami sporu a zároveň by došlo k zosúladeniu stavu užívacieho so stavom právnym.

30. Po preukázaní naliehavého právneho záujmu ako procesného predpokladu na vyhovenie určovacej
žalobe, sa súd zaoberal dôvodnosťou samotnej žaloby na určenie existencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, ktoré mali žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudnúť vydržaním.

31. Vecné bremeno je zaťažením pre vlastníka nehnuteľnosti, obmedzením vo výkone vlastníckeho
práva a na druhej strane oprávnenie osoby odlišnej od vlastníka vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti
realizovať svoje právo. V zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka práva zodpovedajúce vecnému
bremenu je možné nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 Občianskeho

zákonníka tu platia obdobne. Z toho vyplýva, že predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu sú rovnaké ako predpoklady nevyhnutné na vydržanie vlastníckeho práva.
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu
nadobudnutiaprávazodpovedajúcehovecnémubremenujepredovšetkýmexistenciaprávnehodôvodu,z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že
z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí právo k cudzej
veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je iný subjekt povinný strpieť výkon

tohto práva.

32. Jedným zo základných predpokladov oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je dobromyseľnosť v tom, že mu uvedené právo náleží, pričom uvedené presvedčenie musí
byť podložené konkrétnymi skutočnosťami a preukázané dôkazmi. Zároveň oprávnený držiteľ práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľným
o tom, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného
bremena. To znamená, že je v dobrej viere, že právo, ktoré vykonáva, mu patrí, resp. riadne vzniklo
alebo naň prešlo. K vydržaniu však nemôže dôjsť, ak domnelý oprávnený nepoužíva pozemok ako
prechod a prejazd len pre seba, ale sporná časť pozemku bola napr. v minulosti používaná aj ostatnými
občanmi. Teda, na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí faktický výkon tohto

práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že mu toto právo
patrí. Nemôže tomu tak byť v prípade, že sa domnelý oprávnený domnieva, že pozemok je obecný a
slúži na prechod a prejazd aj iným občanom. V tomto prípade taktiež nemôže byť ten, kto vykonáva
právo zároveň dobromyseľný o tom, že k pozemku, ktorý je vlastníctvom niekoho, patrí iba jemu právo
prechoduaprejazdu.Judikatúrastanovila,ženepôjdeonadobudnutiuprávazodpovedajúcehovecnému

bremenu výkonom práva (vydržaním), keď ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že pozemok, ku
ktorému právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, patrí obci, a keď tento pozemok slúži k
chôdzi a jazde tiež iným fyzickým osobám (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSFR č. 37/1992).

33. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, aby

nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, keďže žalovaný uzavretie akejkoľvek
zmluvy, či už ústnej alebo písomnej, ktorej obsahom by bola povinnosť žalovaného ako vlastníka
nehnuteľností trpieť právo prechodu peši, dopravnými prostriedkami v prospech vlastníka, resp.
vlastníkov inej nehnuteľnosti, poprel. Žalobcovia svoju žalobu opreli predovšetkým o písomnú dohodu
zo dňa 08.06.1997 (odsek 9 odôvodnenia) tvrdiac, že sa so žalovaným písomne dohodli na vzniku práva

prechodu po jeho pozemkoch. Z vykonaného znaleckého dokazovania (odsek 15 odôvodnenia) však
jednoznačne vyplynulo, že podpis žalovaného na predmetnej dohode nie je jeho pravým podpisom.
Znalcom bolo konštatované, že sa jedná o falzifikát - napodobeninu, ktorá najskôr vznikla napodobením
podľa vzoru či vzorov pred sebou. Žalobcovia spochybňovali uvedené závery znaleckého dokazovania
tvrdiac, že predložia súkromný znalecký posudok na posúdenie podpisu žalovaného na predmetnej

dohode zo dňa 08.06.1997, avšak následne od uvedeného dokazovania upustili, čím mal súd za
nespochybniteľne preukázané, že žalovaný predmetnú dohodu nepodpísal.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu právneho
dôvodu vzniku vecného bremena, od ktorého sa mala odvíjať ich dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť

je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Týmito sú ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie
prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie
nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. Z vykonaného dokazovania podľa posúdenia
súdom nebola preukázaná dobromyseľnosť, keďže tvrdenia žalobcov, že sa so žalovaným dohodli

na vzniku vecného bremena sa v konaní nepreukázali, práve naopak, bolo konštatované falšovanie
podpisu žalovaného na dohode zo dňa 08.06.1997. A teda žalobcovia v 1. a 2. rade ako priami účastníci
predmetnej dohody nemôžu byť so zreteľom ku všetkým týmto okolnostiam dobromyseľnými o tom, že
im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Žalobcovia totiž tvrdili, že dohoda so žalovaným bola
spísaná na obecnom úrade, a teda títo ako priami účastníci dohody museli vedieť, že podpis na dohode

nie je podpisom žalovaného.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade o určenie existencie vecného
bremena z dôvodu nepreukázania podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
zamietol.

36. Žalobcovia v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 13.02.2018 (odsek 5 odôvodnenia) navrhli
súdu pripustenie zmeny žaloby. Súd na pojednávaní konanom dňa 25.06.2018 túto zmenu žaloby
nepripustil postupom podľa § 143 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 17 C.s.p., keďže má za to, že výsledkydoterajšieho dokazovania by neboli dostatočným podkladom pre konanie o zmenenej žalobe a teda
bolo by potrebné vykonať dokazovanie vo väčšom rozsahu ako to odôvodňovala pôvodná určovacia
žaloba, keďže žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia existencie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu a navrhovanou zmenou naopak žiadali, aby súd zriadil právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Pripustením zmeny žaloby by došlo k zbytočným prieťahom v konaní a zároveň by došlo k
neprimeranému zaťažovaniu druhej strany sporu.

37. Žalovaný si vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 18.01.2013 a rozšírenou podaním doručeným

súdu dňa 31.05.2016 a ktorej zmenu (rozšírenie) súd pripustil na pojednávaní konanom dňa 25.06.2018,
uplatnil voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie nájomného za užívanie pozemkov vo výške
600,- Eur ročne od roku 2012 od 21.02. do 21.02.2013 a to aj po právoplatnom skončení predmetného
konania a ďalej za tri roky spätne vo výške 1.800,- Eur.

38. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzájomná žaloba žalovaného na

nájomné je nedôvodná. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia,
ktorými by uniesol bremeno tvrdenia, keďže v konaní samotný žalovaný potvrdil, že nájomná zmluva
medzi stranami sporu nebola uzavretá, keďže návrh nájomnej zmluvy, ktorý predložil žalovaný žalobcom
v 1. a 2. rade, títo odmietli podpísať. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalovaný nemohol uniesť ani
dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiaden dôkaz (predovšetkým nájomnú zmluvu), z ktorého by

preukázal dôvodnosť svojho nároku voči žalobcom na zaplatenie nájomného za užívanie pozemkov.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v sporovom konaní je strana sporu povinná
uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné
bremeno postihuje vždy toho, kto v konaní niečo tvrdí.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie nájomného z dôvodu
neunesenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu zamietol.

40. Na pojednávaní konanom dňa 25.06.2018 súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania
výsluchom svedka S., znaleckým dokazovaním ohľadne výšky nájmu a znaleckým dokazovaním

ohľadne overenia podpisu p. S. na dohode, keďže tak žaloba žalobcov, ako aj vzájomná žaloba
žalovaného boli zamietnuté a vykonanie navrhovaného dokazovania by bolo neúčelné, nehospodárne
a neviedlo by k zmene rozhodnutia súdu o podanej vzájomnej žalobe žalovaného, pričom by došlo k
predlžovaniu konania a navyšovaniu jeho trov.

41. Záverom súd poukazuje na závery konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 2C/10/2012,
v ktorom sa A. O., ako vlastníčka parciel susediacich s parcelami žalobcov podanou žalobou taktiež
domáhala voči žalovanému určenia existencie práva prechodu peši i dopravnými prostriedkami cez
pozemok parc. č. XXXX/X a žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal zaplatenie nájomného, pričom
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.02.2017 boli tak žaloba, ako aj vzájomná žaloba zamietnuté,

pričomnaodvolanieA.O.bolodvolacímsúdompotvrdenýrozsudoktunajšiehosúduozamietnutížaloby.

42.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným súd rozhodol podľa
ustanovenia§255ods.1C.s.p.spojenís§262ods.1C.s.p.Žalobcoviabolivkonaníneúspešníohľadne
žaloby o určenie existencie práva zodpovedajúce vecnému bremenu a žalovaný bol neúspešný ohľadne

svojej vzájomnej žaloby na zaplatenie nájomného, teda každá zo strán sporu mala v konaní úspech len
čiastočný, preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol, že stranám sporu nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).