Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 1, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 6C/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115224685
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115224685.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Helpeko s.r.o., Robotnícka 2275, 017 01 Považská

Bystrica, IČO: 36 703 125, zast. advokátska kancelária SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava,
IČO: 35 973 161, proti odporcovi: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva životného
prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO : 42 181 810, o náhradu škody 25.036.737,-
EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2015 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady škody v sume
25.036.737,-EUR a náhrady trov konania.

Návrh zdôvodnil tým, že realizoval projekt pod názvom "Ekologizácia spaľovne nebezpečných odpadov
Považská Bystrica". Predmetom projektu bola rekonštrukcia a ekologizácia jestvujúceho zariadenia
- rotačnej pece na spaľovanie nebezpečného odpadu tuhej, kvapalnej a pastovitej konzistencie
nachádzajúcej sa v Považskej Bystrici tak, aby spĺňala požiadavky platnej legislatívy Slovenskej
republiky a Európskej únie a zároveň nároky na BAT technológie, s celkovými investičnými výdavkami
vo výške 9.825.320,-EUR bez DPH. Bližšia špecifikácia Projektu je súčasťou Štúdie uskutočniteľnosti
spracovanej za účelom podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci Výzvy odporcu č.

OPŽP-PO4-09-04 z 2.6.2009(ďalej Výzva). V rámci Výzvy bol navrhovateľovi za účelom realizácie
Projektu schválený nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 4.912.660,-EUR. Odporca ako
poskytovateľ a navrhovateľ ako prijímateľ uzavreli dňa 18.10.2010 Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančnéhopríspevkuč.003/4.3MP/2010(ďalejlenZmluvaoNFP).Konečnýtermínukončeniarealizácie
aktív Projektu podľa Zmluvy o NFP v znení jej dodatkov bol stanovený na 31.01.2014.
V roku 2009, t.j. v dobe spracovania a podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok, navrhovateľ
požiadalodporcuovyjadreniekpotrebeposúdeniaProjektupodľazákonač.24/2006Z.z.oposudzovaní

vplyvov na životné prostredie. Listom zo dňa 07.08.2009 označeným ako "Ekologizácia spaľovne
nebezpečného odpadu-potvrdenie", odporca výslovne potvrdil, že Projekt nepodlieha hodnoteniu
vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., Z dôvodu zmien v projektovej dokumentácii
Projektu, navrhovateľ dňa 29.02.2012 opätovne požiadal odporcu o potvrdenie, že Projekt v zmysle
zmien projektovej dokumentácie podlieha hodnoteniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z., V odpovedi zo
dňa 02.04.2012 označenej ako "Ekologizácia spaľovne nebezpečných odpadov Považská Bystrica -
stanovisko" odporca uviedol, že predmetné zmeny v projektovej dokumentácii je potrebné posúdiť

formou Oznámenia o zmene podľa ust. § 18 cit. Zákona ako aj skutočnosť, že Projekt je navrhovanou
činnosťou, ktorá je zaradená do povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie podľa cit. Zákona.
Podľa právnej úpravy platnej k 07.08.2009, t.j. ku dňu vydania Potvrdenie odporcu zo dňa 07.08.2009
platilo,žeprojektpodliehalpovinnémuhodnotenievplyvunaživotnéprostredie.Odporcatakprivydávaníuvedeného Potvrdenia nekonal v súlade s vtedy platnou legislatívou upravujúcou povinné posudzovanie
vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 40/2006 Z.z. vydal Potvrdenie, podľa ktorého Projekt
nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 40/2006 Z.z., čím došlo pri jeho činnosti k nesprávnemu

úradnému postupu.
V priamej súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym úradným postupom odporcu a konečným termínom
na ukončenie realizácie Projektu sa teda realizácia Projektu stala nemožná a preto odporca je povinný
nahradiť navrhovateľovi všetku majetkovú ujmu, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla. Navrhovateľovi
v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla škoda vo výške 25.036.737,-EUR,

pozostávajúca zo skutočnej škody a ušlého zisku. Skutočnú škodu predstavujú všetky náklady a
prostriedky vynaložené navrhovateľom za účelom prípravy a implementácie projektu, ktoré však v
dôsledku toho, že zo strany odporcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu a znemožneniu realizácie
Projektu, neslúžia k získaniu príjmov pochádzajúcich z podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ utrpel v
dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu skutočnú škodu vo výške 140.900,-EUR, z toho
náklady na prípravu investičného zámeru, náklady na projektovú činnosť, náklady na inžiniersku

činnosť, náklady na projektový manažment, náklady na iné odborné poradenstvo v rôznych sférach
prípravu Projektu. Znemožnením realizácie Projektu bola zmarená aj možnosť získania majetkového
prospechu, ktorý by navrhovateľ získal prevádzkou spaľovne nebezpečných odpadov. Na základe
životnosti plánovanej technológie mala byť spaľovňa v prevádzke po dobu 20 rokov. Navrhovateľovi tak
ušiel zisk za obdobie 20 rokov vo výške 24.895.837,-EUR.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 30.11.2015 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. V podaní
uviedol, že s navrhovateľom uzavrel dňa 18.02.2010 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. 003/4.3MP/2010 na projekt "Ekologizácia spaľovne nebezpečných odpadov Považská
Bystrica",kódITMS:24140110153,miestorealizácieProjekt:PovažskáBystrica,vznenídodatkov(ďalej
len Zmluva o NFP). Navrhovateľ mal v zmysle Zmluvy o NFP v znení dodatkov ukončiť realizáciu

aktivít Projektu v termíne do 31.01.2014. Navrhovateľ neukončil realizáciu Projektu z dôvodu, že vôbec
nedisponoval potrebnou dokumentáciou, ktorou okrem iného malo byť aj rozhodnutie vydané v rámci
povoľovacieho konania podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Navrhovateľ ani nepodal na príslušný správny orgán žiadosť o začatie takéhoto povoľovacieho
konania. Potvrdenia odporcu tak nepredstavovali prekážku pre navrhovateľa v jeho ďalšom postupe

pri zaobstaraní dokumentácie potrebnej k realizácii aktivít Projektu. Okrem toho navrhovateľ neuviedol,
že navrhovaná činnosť nebola a nie je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čo
navrhovateľovi bránilo v ďalšom postupe realizácie aktivít Projektu, ako to vyplýva zo stanoviska Mesta
Považská Bystrica č. odd. ÚP/8687/2013/29590 zo dňa 05.12.2013. V rámci uvedeného regulatívu sú
zariadenia pre nakladanie s odpadmi uvedené ako neprípustná funkcia. Vzhľadom na vyššie uvedené

nie je navrhovaná činnosť v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou.
Navrhovateľ listom zo dňa 01.12.2004 doručeným odporcovi dňa 03.12.2004 požiadal odporcu o
vyjadrenie k navrhovanej činnosti "Ekologizácia spaľovne nebezpečných odpadov", podľa zákona
č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom a účinnom znení v
čase vydania stanoviska odporcu. Navrhovateľ spolu so žiadosťou predložil odporcovi Štúdiu a

Zámer Ekologizácia jestvujúcej spaľovne nebezpečných odpadov Helpeco s.r.o. v Považskej Bystrici
vypracovanej spoločnosťou EKO PLUS s.r.o. , v zmysle ktorej účelom navrhovanej činnosti je
rekonštrukcia a ekologizácia jestvujúceho zariadenia - rotačnej pece na spaľovanie zvláštneho a
nebezpečného odpadu.
Odporca listom zo dňa 06.12.2004 č. 4202/04-1.6 uviedol, že v zmysle zákona č. 127/1994 Z.z.

o posudzovaní vplyvov v platnom a účinnom znení v čase vydania úradnej odpovede odporcu je
výstavba novej navrhovanej činnosti zaradená podľa príloha č. 1 v kapitole 9 Infraštruktúra, položka
č.6, časť A-Zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie nebezpečných odpadov spaľovaním
alebo fyzikálno-chemickou úpravou. S poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 127/1994 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak odporca konštatoval, že navrhovateľom navrhovaná

činnosť, podstatou ktorej je ekologizácia zariadenia rozšírením kapacity, nie je zmenou činnosti a
nepodlieha posudzovaniu podľa vyššie cit. Zákona.
Listom zo dňa 06.08.2009 navrhovateľ požiadal odporcu o aktualizáciu vyjadrenia, že stavba nepodlieha
posudzovaniu ani podľa nového zákona č. 24/2006 Z.z, nakoľko uvedené potreboval navrhovateľ priložiť
k žiadosti o spolufinancovanie projektu OP ŽP. V žiadosti navrhovateľ uviedol, že pri ekologizácii

jestvujúcej spaľovne sa nezväčší kapacita, zloženie spaľovaného odpadu ani druh podporného paliva
a zároveň, že ekologizácia spaľovne neprestavuje v dotknutom území novú činnosť, Odporca listom zo
dňa 07.08.2009 uviedol, že pôvodné vyjadrenie pre navrhovanú činnosť bolo vydané už v roku 2004, s
tým,ženavrhovanáčinnosťnepodliehaposúdeniupodľazákonač.127/1994Z.z.oposudzovanívplyvovna životné prostredie. Odporca uviedol, že pôvodne vydané potvrdenie v roku 2004 podľa zákona č.
127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je súladné aj so zákonom č. 24/2006 Z.z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko ust. §

18 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. v znení do 31.08.2009 korešponduje s ust. § 2 ods. 2 písm.
c) zákona č. 127/1994 Z.z..
Navrhovateľ tak nesprávne v podanom návrhu poukazuje na ust. § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006
Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom a platnom do 31.08.2009, nakoľko
navrhovateľ nemal v úmysle realizovať novú spaľovňu odpadov.

Následne navrhovateľ listom zo dňa 29.02.2012 požiadal odporcu o vydanie opätovného potvrdenia vo
vzťahu k vyjadreniu odporcu v roku 2004 a následne v roku 2009 k nutnosti posúdenia navrhovanej
zmeny činnosti. Odporca v liste zo dňa 02.04.2012 uviedol, že poukazujúc na ust. § 18 zákona č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení platnom a účinnom od 01.09.2009, sa
posudzuje každá zmena činnosti, ktorá je uvedená v Prílohe č.8 tohto zákona podľa daného limitu, a to
postupmi buď formou povinného hodnotenia, zisťovacieho konania alebo oznámenia. Zmena riešenie

t.j. ekologizácia, je zmenou podľa ust. § 18 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie v znení platnom a účinnom od 01.09.2009 a podlieha Oznámeniu o zmene podľa § 18 ods.
4 cit. Zákona, čo však navrhovateľ neurobil.
Vzhľadom k uvedenému úradné odpovede odporcu z roku 2004, 2009 a 2012 zodpovedali v tom
čase platnej a účinnej právnej úprave a umožňovali navrhovateľovi postupovať v súlade s príslušnou

legislatívou a zrealizovať Projekt "Ekologizácia jestvujúcej spaľovne nebezpečných odpadov Považská
Bystrica", t.j. okrem iného požiadať príslušný orgán o začatie povoľovacieho konania v zmysle zákona
č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, bez ktorého by navrhovateľ nemohol pristúpiť k uskutočneniu daného
projektu, čo však navrhovateľ neurobil. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, či predmetná zmena
navrhovanej činnosti podliehala/nepodliehala povinnému posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vyjadrenie odporcu by nebolo nesprávnym úradným
postupom majúcim za následok vznik údajnej škody.
Z návrhu ani zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú doručil navrhovateľ
odporcovi dňa 12.06.2013, nie je zrejmé, na základe čoho navrhovateľ dospel k výške uplatňovanej
škody vo výške 25.036.737,-EUR, ani príčinné súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným

postupom a škodou. Samotný výkon úradnej činnosti odporcu, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, nakoľko ním nedošlo k porušeniu pravidiel stanovených všeobecne záväznými právnymi
predpismi pre konania odporcu a ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Súd v súlade s ust. § 49 ods. 1 O.s.p., riadne predvolal na termín pojednávania právneho zástupcu

navrhovateľa, ktorý predvolanie na termín pojednávania prevzal dňa 29.01.2016, čím bola dodržaná
lehota podľa § 115 ods. 2 O.s.p. Podaním doručeným súdu dňa 31.03.2016 právny zástupca emailom
informoval súd o ospravedlnení neúčasti na pojednávaní štatutárneho orgánu navrhovateľa F.. I.V. E.,
K.., zo zdravotných dôvodov, pričom vyjadrenie lekára predloží hneď ako ho bude mať k dispozícii, s
tým, že navrhovateľ nesúhlasí s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Podaním doručeným súdu dňa

01.04.2016 právny zástupca navrhovateľa súdu predložil vyjadrenie S.. S.É. H., všeobecného lekára
pre dospelých v Šali, že pán I. E. bol dňa 01.04.2016 celodenne vyšetrený. Súd žiadosť navrhovateľa o
odročenie pojednávania posudzoval v súlade s ust. § 119 O.s.p., nakoľko odročiť pojednávanie je možné
len z dôležitých dôvodov. Súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ právnická osoba, je v konaní
v celom rozsahu právne zastúpený právnym zástupcom, ktorý bol riadne a včas predvolaný a žiadosť

navrhovateľa na odročenie pojednávania neobsahovala dôvody uvádzané v ust. § 119 ods. 3 O.s.p.,
preto vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods.2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými
dokladmizaloženýmivspise,pričomprihliadolnaďalšíobsahspisovéhomateriálu (§120ods.1O.s.p.).
Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce

skutočnostiaoznačiťdôkazy,ktorýchsadovolávaaďalejprispieťkdosiahnutiuúčelukonaniapravdivým
a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101
ods. 1 O. s. p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzaných navrhovateľa v návrhu, ktorými
odôvodňoval svoj žalobný návrh.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 18.02.2010 uzavrel navrhovateľ s odporcom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. 003/4.3MP/2010 na projekt "Ekologizácia spaľovne nebezpečných odpadov Považská
Bystrica",kódITMS:24140110153,miestorealizácieProjekt:PovažskáBystrica,vznenídodatkov(ďalejlen Zmluva o NFP). V zmysle Zmluvy o NFP v znení dodatkov ukončiť realizáciu aktivít Projektu v
termíne do 31.01.2014.
Listom zo dňa 01.12.2004 navrhovateľ požiadal odporcu o vyjadrenie k navrhovanej činnosti

"Ekologizácia spaľovne nebezpečných odpadov", podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie. Spolu so žiadosťou predložil odporcovi Štúdiu a Zámer Ekologizácia jestvujúcej
spaľovne nebezpečných odpadov Helpeco s.r.o. v Považskej Bystrici vypracovanej spoločnosťou EKO
PLUS s.r.o..
Z čl. IV.7 Posúdenie súladu činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou, Štúdie - Ekologizácia

jestvujúcej spaľovne nebezpečných odpadov vyplýva, že územie na ktorom sa bude realizovať
ekologizácia spaľovne sa v súčasnosti využíva na likvidáciu odpadov na ekologicky nevyhovujúcej
rotačnej spaľovni nebezpečného odpadu. Realizáciou projektu nepríde k rozšíreniu kapacity spaľovne.
Odporca listom zo dňa 06.12.2004 č. 4202/04-1.6 navrhovateľovi oznámil, že v zmysle zákona č.
127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov v platnom a účinnom znení v čase vydania úradnej odpovede
odporcu je výstavba novej navrhovanej činnosti zaradená podľa príloha č. 1 v kapitole 9 Infraštruktúra,

položka č.6, časť A-Zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie nebezpečných odpadov
spaľovaním alebo fyzikálno-chemickou úpravou, preto s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona
č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, navrhovateľom navrhovaná činnosť,
podstatou ktorej je ekologizácia zariadenia rozšírením kapacity, nie je zmenou činnosti a nepodlieha
posudzovaniu podľa vyššie cit. Zákona.

Listom zo dňa 06.08.2009 navrhovateľ požiadal odporcu o aktualizáciu vyjadrenia, že stavba nepodlieha
posudzovaniu ani podľa nového zákona č. 24/2006 Z.z, nakoľko uvedené potreboval navrhovateľ
priložiť k žiadosti o spolufinancovanie projektu OP ŽP. V žiadosti uviedol, že pri ekologizácii jestvujúcej
spaľovne sa nezväčší kapacita, zloženie spaľovaného odpadu ani druh podporného paliva a zároveň,
že ekologizácia spaľovne neprestavuje v dotknutom území novú činnosť. Odporca listom zo dňa

07.08.2009 uviedol, že pôvodné vyjadrenie pre navrhovanú činnosť bolo vydané už v roku 2004, s tým,
že navrhovaná činnosť nepodlieha posúdeniu podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, preto pôvodne vydané potvrdenie v roku 2004 podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie je súladné aj so zákonom č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko ust. § 18 ods. 2 písm.

c) zákona č. 24/2006 Z.z. v znení do 31.08.2009 korešponduje s ust. § 2 ods. 2 písm. c) zákona č.
127/1994 Z.z..
Listom zo dňa 29.02.2012 navrhovateľ požiadal odporcu o vydanie opätovného potvrdenia vo vzťahu
k vyjadreniu odporcu v roku 2004 a následne v roku 2009 k nutnosti posúdenia navrhovanej zmeny
činnosti. Odporca v liste zo dňa 02.04.2012 uviedol, že poukazujúc na ust. § 18 zákona č. 24/2006

Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení platnom a účinnom od 01.09.2009, sa
posudzuje každá zmena činnosti, ktorá je uvedená v Prílohe č.8 tohto zákona podľa daného limitu, a to
postupmi buď formou povinného hodnotenia, zisťovacieho konania alebo oznámenia. Zmena riešenia
t.j. ekologizácia, je zmenou podľa ust. § 18 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie v znení platnom a účinnom od 01.09.2009 a podlieha Oznámeniu o zmene podľa § 18 ods.

4 cit. Zákona.
Listom zo dňa 12.06.2013 navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu pri vydávaní Potvrdenia v rozpore so
zákonom a uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 25.036.737,-EUR. Odporca listom zo dňa
16.08.2013 v reakcii na žiadosť o predbežné prerokovanie uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu

povinností a nekonal v rozpore s právnymi predpismi. Navrhovateľ dňa 18.09.2015 podal návrh na súd.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a)nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného

pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného

orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal

konať ako prvý.
Podľa § 9 ods. 1 cit. Zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky prsti výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 15 ods. 1 cit. Zákona, Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 17 ods. 1 cit. Zákona, Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.
Medzi účastníkmi nebolo sporným, že navrhovateľ vopred prerokoval nárok na náhradu škody podľa
ust. § 15 ods.1 cit. Zákona s odporcom ani skutočnosť, že orgánom konajúcim v mene štátu je odporca.
Sporným sa javilo, či v danom prípade navrhovateľom namietaným Potvrdením -Ekologizácia spaľovne
nebezpečného odpadu, vydaným odporcom pod č. 7887/2009-3.4./ml zo dňa 07.08.2009, došlo k

nesprávnemu úradnému postupu zo strany odporcu a či v príčinnej súvislosti s uvedeným tvrdeným
nesprávnym úradným postupom odporcu vznikla navrhovateľovi škoda.
Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (zákon č. 514/2003 Z.z.),
podobne ako pôvodná právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zákon č. 58/1969 Zb.) nemá explicitnú legálnu definíciu
pojmu "úradný postup", resp. "nesprávny úradný postup", pretože môže mať rozmanité reálne formy.

Otázku, či určité konanie alebo nečinnosť orgánu štátu možno subsumovať pod zodpovednostný vzťah
podľa § 9 (resp. § 14) zákona č. 514/2003 Z.z., sa posudzuje so zreteľom na všetky relevantné okolnosti
konkrétneho prípadu. Ustálil sa názor, že pod pojmom "postup" treba chápať jednak aktívne konanie,
ale i pasívne správanie, napr. neodôvodnenú a nežiaducu nečinnosť pri plnení úloh a povinností. Teória
i súdna prax dospela k názoru, že prívlastkom "úradný" mienil zákon zreteľne odlíšiť konanie osôb pri

plnení úloh orgánu verejnej moci od ich iného konania. Vyžaduje sa teda, aby vždy išlo o úlohy, ktoré
slúžia výkonu verejnej moci a nie o iné úlohy orgánu verejnej moci. Z hľadiska vzniku zodpovednosti
za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu musí ísť o postup orgánov verejnej moci, ktorý je v
medziach úloh verejnej moci príslušného orgánu, pretože v opačnom prípade by prichádzala do úvahy
nie zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale podľa Občianskeho zákonníka, prípadne

podľa iného zákona.
Určitým rámcom pri vymedzení obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" môže byť i dôvodová
správa k § 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá uvádza: "Nesprávnym úradným postupom je porušovanie
povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj iné nekonanie príslušného orgánu, teda
nevykonávame úradného postupu." Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať
porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej
moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy

príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje
právny predpis. Za nesprávny úradný postup však možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej
moci, kedy orgán verejnej moci síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané,
postupuje v rozpore s účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a
základnými právnymi princípmi. Nesprávny úradný postup je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý

pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v
rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi.
Pričom nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú
nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej

situácie, že tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu
zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie,
právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho
rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia
a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.).
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné

považovať aj iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávame úradného postupu." Za nesprávny
úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi
normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho
konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušujesvoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Za nesprávny úradný postup však možno
považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, kedy orgán verejnej moci síce koná v súlade so
zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom zákona, úmyslom

zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi. Nesprávny úradný
postup je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a
základnými právnymi princípmi.
V danom prípade možno z podania navrhovateľa vyvodiť, že nesprávnosť úradného postupu odvodzuje

z toho, že odporca v čase vydania Potvrdenia -Ekologizácia spaľovne nebezpečného odpadu, č.
7887/2009-3.4./ml zo dňa 07.08.2009, nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou, keď namiesto
vykonania hodnotenia vplyvov Projektu na životné prostredie podľa zákona č. 40/2006 Z.z. vydal
Potvrdenie, podľa ktorého Projekt nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 40/2006 Z.z..
Podľa §2 ods. 1 zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom
do 31.12.2004, Posudzujú sa zámery na vykonávanie činností (ďalej len "zámer") uvedených v časti

A prílohy č. 1 tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom
do 31.12.2004, posudzujú sa aj zámery na zmenu činnosti uvedenej v časti A prílohy č. 1 tohto zákona,
ak
a) v jej dôsledku dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v časti A prílohy č. 1 tohto zákona

(ďalej len "prahová hodnota"),
b) pri činnosti, ktorá už prekračuje prahovú hodnotu, súčet zmien zväčšujúcich rozsah činnosti za
posledných päť rokov prekročí 50 % prahovej hodnoty alebo ak sa v dôsledku zmeny zväčší rozsah
činnosti najmenej o 25 %,
c)pri činnosti, pre ktorú v časti A prílohy č. 1 tohto zákona nebola určená prahová hodnota, súčet zmien

zväčšujúcich rozsah činnosti za posledných päť rokov prekročí 50 % pôvodne posudzovaného rozsahu
činnosti podľa tohto zákona.
Podľa Prílohy 1, Kap.9 - Infraštruktúra, pol. 6/A
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)

1. Odkaliská, úložiská popolčeka a odvaly hlušiny s kapacitou nad 250 000 m3 do 250 000 m3
2. Skládky na nebezpečný odpad bez limitu
3. Skládky na zneškodňovanie nie nebezpečného odpadu nad 250 000 m3 od 50 000 m3
do 250 000 m3
4. Skládky na inertný odpad nad 250 000 m3

5. Zariadenia na zneškodňovanie ostatných odpadov spaľovaním alebo fyzikálno-chemickou úpravou
bez limitu
6. Zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie nebezpečných odpadov spaľovaním alebo
fyzikálno-chemickou úpravou bez limitu

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, účinného do
31.08.2009, Predmetom posudzovania sú navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8.
Podľa § 18 ods. 2, zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, účinného
do 31.08.2009, Predmetom posudzovania sú navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8, Zmeny
navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A sú predmetom posudzovania, ak

a)v ich dôsledku dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v prílohe č. 8 časti A,
b)ide o navrhovanú zmenu činnosti, ktorá už prekračuje prahovú hodnotu, súčet zmien zväčšujúcich
rozsah činnosti za posledných päť rokov prekročí 50 % prahovej hodnoty alebo ak sa v dôsledku zmeny
zväčší rozsah činnosti najmenej o 25 %,
c)ide o navrhovanú zmenu činnosti, pre ktorú v prílohe č. 8 časti A nebola určená prahová hodnota

a súčet zmien zväčšujúcich rozsah činnosti za posledných päť rokov prekročí 50 % pôvodne
posudzovaného rozsahu navrhovanej činnosti podľa tohto zákona.
Podľa Prílohy č. 8 časť 9 - Infraštruktúra
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)

1. Odkaliská, úložiská popolčeka a odvaly hlušiny s kapacitou od 250 000 m3 od 50 000 m3 do 250
000 m3
2. Skládky odpadov na nebezpečný odpad bez limitu3. Skládky odpadov na zneškodňovanie nie nebezpečného odpadu s kapacitou od 250 000 m3 od 50
000 m3 do 250 000 m3
4. Skládky odpadov na inertný odpad s kapacitou nad 250 000 m3

5. Zariadenia na zneškodňovanie ostatných odpadov spaľovaním alebo zariadenia na úpravu,
spracovanie a zhodnocovanie ostatných odpadov bez limitu
6. Zariadenia na zneškodňovanie nebezpečných odpadov spaľovaním, alebo zariadenia na úpravu,
spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov bez limitu

Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01.09.2009, došlo k zmene
cit. ust. zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak že predmetom
zisťovacieho konania je okrem zmeny navrhovanej činnosti uvedenej v odseku 3 každá zmena
navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak príslušný orgán vydá vyjadrenie, že taká zmena
môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
Podľa § 18 ods. 6, zákona č. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, účinného

od 01.09.2009, Príslušný orgán vydá vyjadrenie podľa odsekov 4 a 5 do 15 dní od doručenia úplného
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vypracovaného podľa prílohy č. 8a a do siedmich dní od
vydania vyjadrenia zverejní vyjadrenie v komplexnom informačnom systéme posudzovania vplyvov na
životné prostredie.
Z cit. ust. zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom do

31.12.2004, a zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v znení účinnom
do 31.08.2009, má súd za preukázané, že odporcom vydané Potvrdenie - Ekologizácia spaľovne
nebezpečného odpadu, č. 7887/2009-3.4./ml zo dňa 07.08.2009, bolo vydané v súlade s ust. Zákona
platnom v danom čase, nakoľko právna úprava v danom čase bola totožná, preto jeho konanie nemožno
kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

Navrhovateľ dôvodnosť podaného návrhu odvodzoval aj od toho, že Projekt - Ekologizácia spaľovne
nebezpečných odpadov Považská Bystrica", kód ITMS:24140110153, miesto realizácie Projekt :
Považská Bystrica, podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 003/4.3MP/2010
zo dňa 18.02.2010, v dôsledku nesprávneho úradného postupu nemohol zrealizovať.
Aj keby bolo v konaní preukázané, že odporca v čase vydania Potvrdenia- Ekologizácia spaľovne

nebezpečných odpadov č. 7987/2009-3.4/ml zo dňa 07.08.2009, nepostupoval v súlade s platnými
právnymi predpismi, na základe Stanoviska - Ekologizácia spaľovne nebezpečných odpadov Považská
Bystrica odporcu č. 4676/2012-3.4./ml zo dňa 02.04.2012, muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že je
potrebné postupovať v súlade s § 18 ods. 4 a nasl. cit. Zákona. Vzhľadom k tomu, že došlo k
predlženiu realizácie aktivít Projektu do 31.01.2014, mal navrhovateľ dostatočný čas na splnenie

uvedenej povinnosti. Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že navrhovateľ až podaním zo dňa 06.03.2014,
t.j. po uplynutí lehoty na realizáciu Projektu, predložil odporcovi oznámenie o navrhovanej zmene
podľa § 18 ods. 4 cit. Zákona. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Mesto
Považská Bystrica v Stanovisku zo dňa 05.12.2013 k žiadosti navrhovateľa k súladu navrhovanej
činnosti Ekologizácia spaľovne nebezpečných odpadov Považská Bystrica, t.z. činnosti podľa Zmluvy

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 003/4.3MP/2010 zo dňa 18.02.2010T.H, ešte v
čase dohodnutej lehoty na realizáciu Projektu uviedlo, že navrhovaná činnosť nie je v súlade s platnou
územno-plánovacou dokumentáciu. Z uvedeného možno vyvodiť, že navrhovateľ by aj v prípade
splnenie iných podmienok, objektívne v danom čase nemohol Projekt realizovať.
Na základe uvedeného súd ustálil, že nie je splnená už prvá podmienka zodpovednosti, a to existencia

nesprávneho úradného postupu.
Rovnako tu absentuje aj vzťah príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a
škodou ako vzťah príčiny a následku. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie,
medziakoujmou(akonásledkom)aakoskutočnosťou(akopríčinou)tejtoujmymábyťpríčinnásúvislosť

zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne)
sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná

súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj
R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčinyna následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
V danom prípade navrhovateľ uviedol, že tvrdeným nesprávnym postupom odporcu a konečným
termínom na ukončenie realizácie Projektu, sa stala realizácia projektu nemožnou, preto si uplatňuje
voči odporcovi majetkovú ujmu, ktorá mu vznikla.
Navrhovateľ nejako nepreukázal aké kroky a v akom rozsahu vykonal v záujme realizácie

Projektu, nakoľko pri realizácii Projektu bolo potrebné zabezpečiť vyjadrenia a stanoviská viacerých
dotknutých orgánov. Súd má minimálne za preukázané, že navrhovateľ v roku 2013 nedisponoval
súhlasným vyjadrením Mesta Považská Bystrica k súladu navrhovanej činnosti Ekologizácia spaľovne
nebezpečných odpadov Považská Bystrica, t.z. cca 1 rok po obdržaní Stanoviska - Ekologizácia
spaľovne nebezpečných odpadov Považská Bystrica odporcu č. 4676/2012-3.4./ml zo dňa 02.04.2012.
Z uvedeného možno vyvodiť, že možnou príčinou nemožnosti realizácie v stanovenej lehote boli iné

skutočnosti, ako tvrdený nesprávny úradný postup odporcu, preto i v prípade preukázania nesprávneho
úradného postupu odporcu, by nebolo možné ustáliť zodpovednosť odporcu.
Navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno preukazujúce dôvodnosť výšky uplatňovanej škody. Až
po preukázaní vzniku škody a existencie nesprávneho úradného postupu môže byť skúmaná otázka
príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma zákonnými podmienkami.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi trovy konania
nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.