Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/530/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217396
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112217396.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci navrhovateľa B. S., K.. XX.X.XXXX, O.
B. S., T. X, zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3,
proti odporcovi Komunálnej poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova
17, IČO: XX XXX XXX, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: X/ R. Ž. U. X/ U. Ž., R. O.
B. F. V., W. XXX, o zaplatenie 16.295 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. mája 2015 č.k. 13C/172/2012 - 415 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa tak, že

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.346 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od
30.11.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok o bolestnom, o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, v zamietajúcom
výroku a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odporcovi uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného sumu 3.181,10 eura s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania od 3.11.2011 do zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.489 eur

s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 30.11.2011 do zaplatenia a sumu 5.211,40 eura titulom
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odporcovi ďalej uložil povinnosť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 977,50 eura
na účet Okresného súdu Košice I. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol a vyslovil, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy

5.529 eur s 10 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2011 do zaplatenia a sumy 10.766 eur z titulu
náhrady škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená R. Ž. V.ri dopravnej nehode dňa 6.9.2009 v čase
o 15.20 hod. na ceste I/67 v obci O. B. W. G. F. V. P. Y., ktorý ako vodič motorového vozidla zn. D. D.,
EČV: Y. XXXBF, povinne zmluvne poisteného u odporcu, nedal na hlavnej ceste prednosť motocyklu zn.
M., EČV: S. XXXAF, ktorého vodičom bol navrhovateľ, čím mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví s dobou
liečenia v trvaní najmenej 6 mesiacov, za čo bol R. Ž. H. právoplatne odsúdený.

Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.5.2010 č.k. 1T/54/2010-250,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.9.2010 sp. zn. 7To/62/2010, právoplatným
dňa 16.9.2010, bol R. Ž. uznaný vinným za to, že dňa 6.9.2009 o 15.20 hod. po požití alkoholických
nápojov, ktoré množstvo zvýšilo u neho hladinu alkoholu v krvi na hodnotu 0,73 mg/l, riadil osobnémotorové vozidlo zn. D. D., A.: Y. XXXBF G. F. V. P. Y.U. U. B. R. O., R.. Y. v križovatke hlavnej
cesty a miestnej komunikácie na ul. Pokroku spomalil, zaradil sa k pravému okraju vozovky v úmysle
otočiť sa s vozidlom späť do Gemerskej Polomy, pričom v dôsledku požitia alkoholických nápojov sa

nevenoval riadeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, odbočil vľavo, kde nedal prednosť
vjazde motocyklu zn. M., A.: S. XXXAF, následkom čoho došlo k zrážke, pri ktorej navrhovateľ ako vodič
motocykla utrpel pomliaždeninu pravého sedacieho nervu, pomliaždeninu brady a pravého predkolenia,
zlomeninu pravostrannej sedacej kosti, trieštivú zlomeninu zhybovej jamky pravého bedrového zhybu
s dobou liečenia najmenej 6 mesiacov. V zmysle trestného rozsudku navrhovateľ jazdil v kritickom

čase v súlade s pravidlami cestnej premávky a ako jednoznačne nesprávny z technického hľadiska
bol hodnotený spôsob jazdy obžalovaného R. Ž.. V trestnom konaní vypracoval znalecký posudok
č. 121/2009 zo dňa 25.11.2009 znalec H.. S. S., ktorý za bezprostrednú príčinu vzniku zrážky dňa
6.9.2009 označil tú skutočnosť, že vodič R. Ž. sa v mieste nehody rozhodol odbočiť vľavo, pričom tento
manéver vykonal v rozpore s pravidlami cestnej premávky, čím ohrozil za ním jazdiaceho navrhovateľa,
ktorého rýchlosť motocykla bola v celom nehodovom deji s najväčšou pravdepodobnosťou konštantná

a pohybovala sa v rozpätí 46-52 km/h. Odporca v rámci svojej procesnej obrany v súdenom spore
namietal spoluzodpovednosť navrhovateľa na vzniku škody odkazom na vlastný znalecký posudok
č. 82/2013 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD., podľa ktorého rýchlosť motocykla navrhovateľa sa v
čase bezprostredne pre zrážkou pohybovala rýchlosťou 62-68 km/h. Znalec MUDr. Zdenko Holešovský
vo svojom znaleckom posudku č. 16/2011 zo dňa 16.5.2011 ohodnotil bolestné navrhovateľa 535

bodmi a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia 1750 bodmi s tým, že pre účely hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia dňom 6.5.2011, kedy sa uskutočnilo posledné EMG vyšetrenie navrhovateľa,
mal za ustálený jeho zdravotný stav. Súdom ustanovený znalec MUDr. Ľuboš Tomčovčík, PhD. vo
svojomznaleckomposudkuč.51/2013zodňa31.8.2013totožnezdravotnýstavnavrhovateľavyhodnotil
ako ustálený dňom 6.5.2011, rovnako ohodnotil bolestné navrhovateľa počtom bodov 535 a sťaženie

spoločenského uplatnenia, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 6.9.2009
ohodnotil 1750 bodmi a poukazom na rozsah zranení navrhovateľa konštatoval tendenciu k zhoršovaniu
stavu jeho pravého bedrového kĺbu s rizikom potreby vloženia umelého bedrového kĺbu. Ďalej zistil,
že odporca oznámil navrhovateľovi, že dňa 17.10.2011 ukončil šetrenie poistnej udalosti a zaslal mu
výpočet výšky plnenia titulom bolestného v sume 4.550 eur (315 bodov x 14,46 eura) a dňa 14.11.2011

oznámil navrhovateľovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, vypočítal výšku plnenia za sťaženie
spoločenskéhouplatnenia(1650bodovx14,89eura)atitulomsťaženiaspoločenskéhouplatneniazaslal
navrhovateľovi sumu 24.569 eur.

Po právnom posúdení veci podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,

§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, podľa § 3 ods. 1, §
4 ods. 2, § 11 ods. 6, § 11 ods. 7 a 8 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 2 ods. 1 až 3, § 3 ods.
1 a 2, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, 2, 4 a 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný sčasti. Uzavrel,

že navrhovateľ má nárok na bolestné v sume 7.736,10 eura za 535 bodov pri hodnote jedného bodu
14,46 eura a pretože odporca vyplatil navrhovateľovi titulom bolestného sumu 4.550 eur (len za 315
bodov pri hodnote jedného bou 14,46 eura), navrhovateľovi priznal doplatok bolestného v sume 3.181,10
eura, spolu s úrokom z omeškania určil od 3.11.2011 do zaplatenia. Dôvodil pritom, že odporca sa
dostal do omeškania s plnením náhrady bolestného v priznanom rozsahu od 3.11.2011, pretože po

ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 17.10.2011 navrhovateľovi neplnil náhradu bolestného v lehote
15 dní, t.j. do 2.11.2011, pričom v deň 3.11.2011 bol úrok z omeškania 9,5 % ročne. Vychádzajúc
zo skutočnosti, že odporca vyplatil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 24.568,50
eura (za 1650 bodov pri hodnote jedného bodu v sume 14,89 eura platného pre rok 2010), oproti ním
požadovanej sume 26.915 eur (za 1750 bodov pri hodnote jedného bodu vo výške 15,38 eura platného

pre rok 2011) dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 26.057,50 eura za 1750 bodov pri hodnote jedného bodu v sume 14,89 eura platného pre rok
2010, pretože k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo v roku 2011 a hodnota bodu sa určuje
za predchádzajúci rok, t.j. rok 2010, čo je 14,89 eura. Pretože odporca vyplatil navrhovateľovi titulom
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 24.568,50 eura, nárok navrhovateľa na doplatok

základnéhobodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenskéhouplatneniajedôvodnýčodosumy1489eur.
Zároveň priznal navrhovateľovi aj príslušenstvo tejto ním priznanej peňažnej pohľadávky spočívajúce v
úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1489 eur, keď mal za to, že odporca s plnením tohto
nároku bol v omeškaní od 30.11.2011, nakoľko plnil navrhovateľovi v nesprávnej výške a poistné plneniemu v tomto rozsahu nezaplatil ani do 15 dní od ukončenia šetrenia dňa 14.11.2011. Mal za dôvodný
i nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to čo
do sumy 5.211,40 eura (predstavujúcej 20 % zvýšenie sumy 26.057,50 eura) dôvodiac, že navrhovateľ

utrpel poškodenie na zdraví s trvalými následkami ako mladý človek, ktorý mal v čase dopravnej nehody
34 rokov, v dôsledku utrpených poranení bol uznaný za invalidného, má určité obmedzenia v intímnej
oblasti, v plnom rozsahu sa nemôže venovať ani svojmu maloletému dieťaťu, ani realizovať činnosti,
ktoré vykonával pred úrazom, ako napr. športové aktivity, ovládanie motorových vozidiel i motorky.

Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch, vzhľadom na procesný úspech navrhovateľa, ktorý je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľ i odporca.

Navrhovateľ podal odvolanie proti výroku, ktorým prvostupňový súd určil, že odporca je povinný zaplatiť
mu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.489 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
od 30.11.2011 do zaplatenia a proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti z odvolacieho

dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Navrhol zmeniť rozsudok len vo výroku o náhrade sťaženia
jeho spoločenského uplatnenia tak, že odporca je povinný zaplatiť mu titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 2.346 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 30.11.2011 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku alebo zrušiť rozsudok v tejto jeho napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukazom

na znenie ust. § 5 ods. 1 a 4 zák. č. 437/2004 Z.z., zopakoval, že odporca mu náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vyplatil v menšom rozsahu nielen preto, že neuznal 100 bodov z hodnotenia
sťaženia jeho spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku MUDr. Holešovského, ale aj preto, že na
výpočet použil podľa jeho názoru nesprávne hodnotu bodu 14,89 eura, platnú na rok 2010. Namietol, že
prvostupňový súd nesprávne aplikoval právny predpis na daný skutkový stav, keď pri výpočte náhrady

za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia vychádzal z hodnoty bodu 14,89 eura, a nie 15,38 eura v
zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S4820-OL-2011 z 18. mája 2011 o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011, nakoľko tak znalec
MUDr. Ľuboš Tomčovčík, rovnako ako MUDr. Holešovský vo svojich znaleckých posudkoch uzavreli, že
ustálenie jeho zdravotného stavu nastalo dňa 6.5.2011, kedy bolo možné prvýkrát vykonať hodnotenie

sťaženia jeho spoločenského uplatnenia.

Odporca podal odvolanie proti vyhovujúcim výrokom rozsudku a proti výroku, ktorým súd prvého stupňa
zaviazal odporcu na úhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 977,50 eura z dôvodu, že súvisí s
ostatnými odvolaním napadnutými výrokmi, a to z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a),

d) a f) O.s.p.. Navrhoval zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
nové rozhodnutie. Poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 311/2007, IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012, II. ÚS
35/2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, označil rozsudok
za nedostatočne odôvodnený. Súdu prvého stupňa vytkol, že neuplatnenie akejkoľvek spoluúčasti

navrhovateľa na vzniku škody odôvodnil len tým, že vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Kőtelesa,
pričom znaleckému posudku Ing. Mandelíka, PhD. venoval len minimum pozornosti, sústrediac sa na
výpoveď tohto znalca na pojednávaní a jeho odpovede na otázky právneho zástupcu navrhovateľa,
hoci jeho znalecký posudok bol objektívny, precízny a odborne bezchybný, preto nebol dôvod nebrať
zreteľ na jeho závery. Mal za to, že napriek právoplatnému skončeniu trestného konania voči Ondrejovi

Žúdelovi, súd nie je viazaný v otázke spoluviny rozsudkom v trestnom konaní v zmysle § 135 O.s.p. a
preto nie je žiadny dôvod vychádzať len zo znaleckého posudku Ing. Köteleša. Za neprijateľné označil
odôvodnenie súdu prvého stupňa, že vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Köteleša tým, že tento
bol vyhotovený skôr po nehode, keďže Ing. Mandelík mal dostatok podkladov na náležité vypracovanie
znaleckéhoposudku,napriektomu,ženevyhotovovalmeraniestôpbezprostredneponehode.Tiežsúdu

vytýkal, že nezaujal stanovisko k vyjadreniam vedľajších účastníkov, k nimi predkladaným dôkazom,
založil svoje rozhodnutie na výpovedi družky a kamarátov navrhovateľov a dôsledne neposudzoval
námietky odporcu, predovšetkým jeho argumentáciu týkajúcu sa rýchlosti motocykla navrhovateľa
počas celého prechodu obcou, t.j. od vstupu navrhovateľa do obce, ktorá má podľa odporcu príčinnúsúvislosť so vznikom škody, a to podstatnú a rovnako dôsledne neposudzoval ani znalecký posudok
Ing. Mandelíka, ktorý na str. 33 uvádza, že v prípade pohybu navrhovateľa v zákrute rýchlosťou
do 50 km/h oproti predpokladanej rýchlosti 62,0-68,0 km/h, by navrhovateľ prešiel o 14,8 až 23,5

m kratšiu dráhu. Súd mal uvedené vyhodnotiť, či prekročenie rýchlosti nielen pred nehodou (úplne
bezprostredne) má príčinnú súvislosť so vznikom škody. Mal za to, že z hľadiska kontroly vozovky
vodičom Ž. by bolo prejdenie kratšej vzdialenosti o až 23,5 m mimoriadne relevantné, keďže kontroloval,
či môže uskutočniť odbočovací manéver a znalec Ing. Mandelík sa vyjadril v tom zmysle, že vodič
Ž. nevidel motocykel práve preto, že kontroloval prípadný pohyb vozidiel za ním o 2 s skôr pred

zahájením odbočovania. Podľa odporcu tento čas 2 sekundy zohrával relevantnú úlohu vo vzťahu k
vzniku škody vzhľadom k tomu, kde by sa nachádzal motocykel v čase zahájenia odbočovania, ako
aj v čase vizuálnej kontroly vodičom Ž., ak by motocykel navrhovateľa išiel rýchlosťou do 50 km/h. Ak
teda súd riešil len rýchlosť motocykla tesne pred zrážkou, nevyhodnotil všetky relevantné skutočnosti,
nedal odpoveď na relevantné otázky a nevyhodnotil jeho podstatnú argumentáciu, čím mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom a to nesúhlasiť a uvádzať proti nemu právne relevantnú argumentáciu,

aby v merite veci rozhodol odvolací súd. Za nedostatočné označil napokon aj odôvodnenie v časti
týkajúcej sa priznania mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa,
ak nevyhodnocoval vzdelanie navrhovateľa, jeho možnosť zamestnať sa vo vyučenom odbore, najmä
ak invalidita navrhovateľa je 45%, čo je na spodnej hranici pre jej priznanie. Poukazom na judikát R
10/92, Rc 53/1997 mal za to, že u navrhovateľa sa nejedná o výnimočný prípad hodný osobitného

zreteľa. Zopakoval, že jeho zdravotný stav mu dovoľuje vykonávať podnikateľskú činnosť, neúspešnosť
v jeho podnikaní a strata za roky 2010 - 2012 nie je v príčinnej súvislosti s posudzovaným úrazom,
pričom navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, podľa ktorých práve zranenia pri dopravnej nehode
boli dôvodom prečo sa už nemohol zamestnať, pretože okrem práce šoféra si nehľadal iné pracovné
uplatnenie.Hodnotenieargumentovstránprvostupňovýmsúdompretopovažovalzanevyvážené,keďže

jeho vyjadreniam venuje len minimálnu pozornosť, a zistenie skutkového stavu za neúplné, keďže
nezaujal stanovisko k výpisom z obchodného registra ohľadne pôsobenia navrhovateľa v spoločnostiach
FESHI s.r.o. a 3Ex Event s.r.o., vyhodnotil len daňové priznania navrhovateľa za roky 2010-2012 a
neodôvodnil prečo netrval na predložení daňových priznaní za roky 2013 a 2014.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že prvostupňový súd sa v rozsudku jednoznačne
a zrozumiteľne vysporiadal s námietkami odporcu i s rozhodnutím o mimoriadnom zvýšení sťaženia
jeho spoločenského uplatnenia. Polemizoval s jeho argumentáciou odporcu, že sa spolupodieľal na
dopravnej nehode zo dňa 6.9.2009 tým, že prekročil maximálne povolenú rýchlosť a v tejto súvislosti
uviedol, že Ing. Mandelík k svojmu výpočtu dospel tak, že zmenil pohyb vozidiel a vzdialenosti, čo je v

rozpore s vykonaným dokazovaním v trestnom konaní a meraniami, ktoré vykonal znalec Ing. Kőteleš
a príslušníci PZ ODI Rožňava na mieste nehody. Zdôraznil, že v zmysle oboch znaleckých posudkov
je zrejmé, že ako vodič motocykla nemal z technického hľadiska možnosť rozpoznať, že mu vodič R.
Ž. nedá prednosť na hlavnej ceste, pričom takúto povinnosť nemal ani z hľadiska právneho. V zmysle
záverov oboch znalcov reagoval na náhlu prekážku z technického hľadiska správne a včas, avšak

zrážke objektívne zabrániť nemohol bez ohľadu na to, či by sa pohyboval rýchlosťou 30,40,50 alebo
60 km/h, pretože stále by došlo k tej istej zrážke, ktorej nemohol zabrániť. Pretože prekročenie alebo
neprekročenie na danom úseku maximálne povolenej rýchlosti nemá vplyv na vznik zrážku vozidla s
motocyklom, nebolo potrebné odstraňovať prípadné rozpory v znaleckých posudkoch ohľadom rýchlosti.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa na základe podaných odvolaní podľa § 212 ods.
1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p., na základe
čoho dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo vyhovujúcom výroku zmeniť a
v zamietavom výroku čiastočne zrušiť.

Odvolací súd v prejednávanej veci zastáva názor, že súd prvého stupňa správne ustálil základ nároku
navrhovateľa, ak vychádzal z bodového ohodnotenia bolestného vo výške 535 bodov a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 1.750 bodov, zisteného výsledkami vykonaného znaleckého
dokazovania, avšak pri výpočte nároku navrhovateľa na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
vec nesprávne právne posúdil, lebo pri aplikácii správneho právneho predpisu sa dopustil pochybenia,

akhodnotujednéhobodupriohodnotenísťaženiaspoločenskéhouplatneniastanovilnesprávnousumou
14,89 eura platnou pre rok 2010, hoci podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. S4820-OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2011, vydaného podľa § 5 ods. 2 a 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhradeza bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zák. č. 273/1994
Z.z., je výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za jeden bod je 15,38 eura.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení zák. č. 461/2008 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského platného znenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa§5ods.2cit.zák.výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia
sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé
euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť
a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája
príslušného kalendárneho roka (§ 5 ods. 4 cit. zák.).

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia ustanovuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a to spôsobom

stanoveným v § 5 ods. 2 cit. zák., t.j. sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1 cit. zák. Takto určenú výšku
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia potom Ministerstvo zdravotníctva uverejňuje vo
forme opatrenia vyhláseného v Zbierke zákonov (§ 5 ods. 4 cit. zák.)

V danej veci je nepochybné, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu sťaženia jeho spoločenského
uplatnenia najskôr v mesiaci máj roku 2011, nakoľko k ustáleniu jeho zdravotného stavu došlo
dňom 6.5.2011, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Pri určení výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa je tak v zmysle vyššie uvedeného potrebné

vychádzať z opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S4820-OL-2011, vyhláseného
pod č. 155/2011 Z.z. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia ministerstva
zdravotníctva o jeho vydaní.

Po prepočte pri správnej hodnote jedného bodu tak navrhovateľovi patrí náhrada za 1.750 bodov x
15,38eura,čopredstavujesumu26.915eur,poodpočítaníužodporcompredpodanímžalobyvyplatenej
sumy 24.568,50 eura, navrhovateľovi patrí doplatok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 2.346,50 eura.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo
vyhovujúcom výroku o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.346 eur, v súlade s jeho žalobným návrhom, a to spolu s
príslušenstvom.

Vo vzťahu k ostatným napadnutým výrokom o bolestnom, o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia,
v zamietajúcom výroku a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, odvolací súd po
preskúmaní veci dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odporcom,

nie sú naplnené. Jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku
v týchto jeho napadnutých výrokoch. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa
na náhradu bolestného a zvýšenie náhrady za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia vykonaným
dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z
tohto dokazovania vyplynuli. Vykonané dokazovanie následne vyhodnotil podľa zásad uvedených v §

132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Na
základe takto dostatočne zisteného skutkového stavu, vec v tejto časti správne právne posúdil, na danú
vec aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vo veci správne rozhodol. Rozsudok je v týchtojeho výrokoch (o bolestnom, o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, v zamietajúcom výroku)
vecne správny a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k odvolacím námietkam odporcu,
ktoré považuje odvolací súd za neopodstatnené, dodáva:

Vzhľadom na obsah odvolacích námietok odporcu vo vzťahu k týmto napadnutým výrokom, odvolací
súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie v tejto jeho napadnutej časti, je

preskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p.), t.j. či netrpí tzv. arbitrárnosťou a či zabezpečuje účastníkom právo
na súdnu ochranu (cˇl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) a právo na spravodlivé súdne konanie (cˇl. 6
Dohovoru).

Po preskúmaní obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle
§ 157 ods. 2 O.s.p. a preto ho nemožno považovať za svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp.
ústavne nekonformný, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. V odôvodnení tejto preskúmavanej časti svojho

rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, čoho sa navrhovateľ žalobou domáhal a z akých dôvodov,
aké bolo stanovisko odporcu k jeho nárokom uplatneným v žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom
vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne
normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú
právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre účastníkov konania a aké

právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinnosti účastníkov konania vo vzťahu
k v žalobe uplatnenému návrhu. Odvolací súd z uvedeného hľadiska nezistil, aby dôvody rozhodnutia
boli zjavne neodôvodnené, svojvoľné, cˇi príliš formálne. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu,
iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (por. napr. I. ÚS 188/06).

Pokiaľ odporca za nedostatočné označil odôvodnenie rozsudku aj v časti týkajúcej sa priznania zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa, vyčítajúc súčasne prvostupňovému súdu
neskúmanie a následné nevyhodnotenie ďalších skutočností uvádzaných v odvolaní, (o.i.) vzdelanie

navrhovateľa, jeho možnosť zamestnať sa vo vyučenom odbore, invalidita navrhovateľa v rozsahu 45%,
pôsobenie navrhovateľa v spoločnostiach FESHI s.r.o. a 3Ex Event s.r.o., absencia daňových priznaní
za roky 2013 a 2014, ani túto jeho odvolaciu námietku nemožno považovať za opodstatnenú.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého
v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákon v
citovanom ustanovení stanovuje práve uznanie invalidity (bez ďalšieho) za prípad hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť. Posúdenie rozsahu

zvýšenia tejto náhrady (najviac o 50 %) ponecháva potom zákon na individuálne posúdenie (úvahu)
súdu.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že v posudzovanej veci bola splnená podmienka pre zvýšenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa v situácii, ak bezpochyby navrhovateľ
bol uznaný invalidným a následne svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil racionálnou a celistvou
argumentáciou a poukazom na relevantné okolnosti, čím zabezpečil účel a zmysel použitej právnej
normy.Odvolací súd ako neopodstatnenú hodnotí i odvolaciu námietku odporcu o spoluzavinení navrhovateľa

na vzniku úrazu. Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nemôže niesť spoluzodpovednosť na vzniku
úrazu a škode na svojom zdraví je správny. Správne totiž prvostupňový súd splnenie predpokladov
zodpovednosti navrhovateľa odvodzoval zo záverov právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 27.5.2010 č.k. 1T/54/2010-250, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
16.9.2010 sp. zn. 7To/62/2010, právoplatným dňa 16.9.2010, ktorým bol v zmysle § 135 O.s.p. viazaný.

Rozsah svojej viazanosti týmto rozsudkom vydaným v trestnom konaní súd prvého stupňa správne
neobmedzil len na závery o protiprávnom konaní vodiča R. Ž., t.j. o spáchaní trestného činu a o
tom, kto ho spáchal, ale aj na ostatné predpoklady jeho zodpovednosti (por. nález Ústavného súdu
SR z 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS 269/2011-55) a na závery znaleckého dokazovania v trestnom konaní,
učinené znalcom Ing. Karolom Kötelešom v znaleckom posudku č. 121/2009 zo dňa 25.11.2009, ktorý
za bezprostrednú príčinu vzniku zrážky dňa 6.9.2009 označil tú skutočnosť, že vodič R. Ž. W. v mieste

nehody rozhodol odbočiť vľavo, pričom tento manéver vykonal v rozpore s pravidlami cestnej premávky,
čím ohrozil za ním jazdiaceho navrhovateľa, ktorého rýchlosť motocykla bola v celom nehodovom deji
s najväčšou pravdepodobnosťou konštantná a pohybovala sa v rozpätí 46-52 km/h, navrhovateľ jazdil
v kritickom čase v súlade s pravidlami cestnej premávky a ako jednoznačne nesprávny z technického
hľadiska bol hodnotený spôsob jazdy obžalovaného R. Ž.. Na základe toho potom správne uzavrel, že v

danom prípade vodič R. Ž. zodpovedá navrhovateľovi za utrpenú škodu na zdraví a navrhovateľ nemôže
niesť spoluzodpovednosť za vznik úrazu a škode na svojom zdraví.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa súd prvého stupňa aj o povinnosti odporcu zaplatiť súdny

poplatok z dôvodov, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací
súd odkazuje a s ktorými sa stotožňuje, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu ako vecne správny.

Pretože rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.