Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Erika Madarászová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/348/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413210552
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413210552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1) X. P.
- T., so sídlom B. 16, Z. I., D.: XX XXX XXX, 2) X. P. - T., s.r.o. so sídlom B. XX, Z. I., D.: XX XXX XXX,
obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, Nové
Zámky, IČO: 36 813 401, zastúpená JUDr. Tatianou Timoranskou, advokátkou, o zaplatenie 2.769,11
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 9C/11/2014 - 238 zo dňa 5. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.769,11 eur istiny, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 800 ods. 1, § 801 ods. 1, 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným v 2.
rade poistnú zmluvu č. 411011653 zo dňa 12.1.2011 pre poistenie zodpovednosti za škodu cestného
prepravcusozačiatkompoistenia12.1.2011napoistnéobdobie1rokstým,žepoisteniejedojednanéna
dobuneurčitú.Bežnépoistnébolodohodnutésumou8.000,-eur,ktorébolopotrebnéplatiťvštvrťročných
splátkach vo výške 2.000,- eur k 15.1., 15.4., 15.7. a 15.10. príslušného poistného obdobia. Súčasne bol
uzavretý aj dodatok č. 1 k Poistnej zmluve pre poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu so
začiatkom poistenia 12.1.2011, s dátumom účinnosti Dodatku č. 1 dňa 19.2.2011 na poistné obdobie 1

rok.Bežnépoistnébolodohodnutésumou8.584,-eur,ktorébolopotrebnéplatiťvštvrťročnýchsplátkach
vo výške 2.146,- eur. Vyúčtovaním poistného za Dodatok č. 1 žalobca zaslal žalovanému v 1. rade
dňa 5.5.2011 podklad pre platbu poistného za obdobie od 12.4.2011 do 11.7.2011 v sume 230,35 eur.
Následne mu zaslal ďalšie vyúčtovanie prvého poistného zo dňa 15.6.2011 a 13.9.2011, kde ho vyzýval
tiež na zaplatenie poistného v sume 2.146,- eur za poistné obdobie od 12.7.2011 do 11.10.2011 a od
12.10.2011 do 11.1.2012. Žalobca oznámil žalovanému v 1. rade, že dňom 11.1.2012 mu poistná zmluva
pre poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu zanikla podľa § 801 OZ z dôvodu nezaplatenia

poistného. Zároveň bol vyzvaný, aby dlžné poistné vo výške 4.522,35 eur zaplatil do 10 dní od tohto
oznámenia na účet žalobcu. Žalovaný sa bránil tým, že mu v apríli roku 2011 vznikla poistná udalosť, a
to odcudzením 44 kusov pneumatík počas realizácie prepravy v meste Mons v Belgicku. Za túto škodu
žalovaný zodpovedal, preto ju vo výške 2.769,11 eur poškodenému uhradil. Túto škodu žalovaný v 1.rade hlásil žalobcovi ešte v roku 2011 a v decembri 2012 predložil doklady o hlásení škodovej udalosti.
Žalovaný mal za to, že dôjde k započítaniu pohľadávok zo strany žalobcu. Keďže sa tak nestalo, v
podanom odpore si uplatnil žalovaný túto pohľadávku ako obranu, pretože sa jednalo o menšiu sumu,

ako si žalobca uplatnil v tomto konaní. Následne žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
1.753,24 eur ke´dže žalovaný zaplatil túto časť zo žalovanej sumy a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Žalobcavďalšomdokazovanízotrvávalnatom,žežalovaníbymalipreukázaťvýsledokšetreniakrádeže
44 kusov pneumatík v meste F.u, a teda či bol nájdený páchateľ tohto trestného činu, resp. aký bol
výsledok ohľadom krádeže týchto pneumatík a žalovaní mali preukázať doklad o započítaní pohľadávok

a skutočnosť, že uhradil poškodenému škodu vo výške odcudzených pneumatík. V priebehu konania
žalovaný preukázal z policajnej správy v meste F. v B., že konkrétny podozrivý v danom prípade je
neznámy. Žalovaný nepreukázal žiadny doklad o započítaní pohľadávok resp. doklad o tom, že uhradil
poškodenému odcudzené pneumatiky v počte 44 kusov.

2. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že dôkazné bremeno v tomto smere

bolo na žalovaných, ktorí mali preukázať, že vyplatili škodu poškodenému za odcudzené pneumatiky,
a ktorý doklad následne mali predložiť žalobcovi, aby žalobca mohol likvidovať prípadne započítať
pohľadávku v rámci poistenia. Právna zástupkyňa žalovaných trvala na tom, že vie predložiť doklad o
vzájomnom započítaní pohľadávok a z tohto titulu žiadala niekoľkokrát odročiť pojednávanie, avšak vo
veci samej takýto dôkaz nepredložila. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k takému záveru, že je

potrebnéžalobevyhovieť,lebožalobcavkonaníriadnepreukázalexistenciupohľadávkyvočižalovaným
vo výške 2.769,11 eur. Keďže žalovaní v celom konaní tvrdili, že trvajú na vzájomnom započítaní
pohľadávok, je zrejmé, že žalovanú pohľadávku uznávajú čo do dôvodu a výšky. Poukázal na to, že
započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva,
že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje.

Žalobca niekoľkokrát uviedol v konaní, že v prípade ak by žalovaný doklad doložil, je žalobca povinný
ho postúpiť na zaujatie stanoviska odbornému útvaru poverenému likvidáciou poistných udalostí. Z
vykonaného dokazovania preto súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ poistení ( žalovaní) nepreukázali,
že už odškodnili poškodeného, nemôže mať vzájomnú pohľadávku jeden zo žalovaných voči poisťovni
(žalobcovi). Bez predloženia dokladu tiež nie je možné posúdiť, či poistený neuhradil poškodenému

náhradu škody, ktorá už bola premlčaná. Zároveň súd mal za to, že nárok poškodeného obchodného
partnera žalovaného, voči žalovanému už v čase podania odporu bol premlčaný, pretože odpor bol
žalovaným v 1. rade podaný na súde po dva a pol roku po vzniku poistnej udalosti. Z vyššie uvedených
dôvodov, najmä s poukazom a to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v konaní, lebo nepreukázali
doklad o vzájomnom započítaní resp. doklad o úhrade poškodenému za odcudzené pneumatiky v počte

44 kusov, súd žalobe žalobcu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal
ich žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko bol v konaní úspešný.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní, ktorí žiadali rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietali, že v konaní preukázali, že im vznikol nárok na poistné plnenie

na základe poistnej zmluvy č. 411011653, keď nastala poistná udalosť, ktorou bola krádež prevážaného
tovaru žalovaným pre klienta, pri ktorej bolo odcudzených 44 kusov pneumatík. Nebolo sporné, že
ku krádeži v B. došlo, že belgická polícia ukončila vyšetrovanie krádeže so záverom, že páchateľ je
neznámy, v dôsledku čoho musel žalovaný vzniknutú škodu svojmu obchodnému partnerovi nahradiť.
Žalobca požadoval dokladovať aj samotné zaplatenie tejto škody poškodenému, avšak žalovanému sa

nepodarilo dohľadať doklad o zaplatení náhrady škody pre klienta, keď táto bola medzi žalovaným a
poškodeným vyriešená vzájomným zápočtom v rámci ich obchodných vzťahov. Uviedli, že napriek tomu
však podmienky pre plnenie zo strany poisťovne pre žalovaného boli splnené, keď poistnou udalosťou
bola samotná krádež, ktorá nárok na zaplatenie poistného plnenia zakladala. Svoj nárok na zaplatenie
si žalovaný riadne uplatnil podľa ust. § 98 OSP podaním zo dňa 6.11.2013, keď navrhoval vzájomný

návrh posúdiť ako obranu. Žalovaný teda má za to, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním a z toho
dôvodu mal súd žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie
za vecne správne, preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal

na to, že súd prvej inštancie opakovane odročil pojednávanie, nakoľko považoval za potrebné, aby
žalovaný preukázal tvrdené skutočnosti doložením opravenej policajnej správy a tak isto doklad
preukazujúci zo strany žalovaného, že zaplatil škodu svojmu obchodnému partnerovi, pre ktorého viezol
pneumatiky.Dodnešnéhodňavšakneboldoručenýdokladoúhradeškodyžalovaným,hocibolžalovanýna to opakovane vyzývaný. Poukázal najmä na to, že pokiaľ poistený nepreukázal, že už odškodnil
poškodeného sám, nemôže mať vzájomnú pohľadávku voči poisťovni. Bez predloženia dokladu nie je
možné posúdiť, či poistený neuhradil poškodenému náhradu škody, ktorá už bola premlčaná. Pritom

nárok poškodeného obchodného partnera žalovaného voči žalovanému už v čase podania odporu bol
premlčaný ( odpor podaný po 2 a pol roku od vzniku poistnej udalosti). S poukazom na uvedené žalovaní
potom v konaní neuniesli dôkazné bremeno.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalovaných nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 13.1.2014 bolo zaplatenie dlžného
poistného pôvodne vo výške 4.522,35 eur istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca

uzavrel so žalovaným dňa 12.1.2011 poistnú zmluvu č. 411011653, ktorou bolo dojednané poistenie
zodpovednosti za škodu cestného dopravcu so začiatkom poistenia od 12.1.2011 na dobu neurčitú.
Žalovaný riadne uhradil splátku za obdobie 2.1.2011-11.4.2011, avšak neuhradil ďalšie splátky splatné
dňa 12.4., 12.7. a 12.10.2011. Vzhľadom k tomu, že poistné obdobie od 12.1.2011 do 11.1.2012 bolo
prvým poistným obdobím, v zmysle § 801 odsek 1 OZ z dôvodu nezaplatenia poistného, zaniklo

poistenie tri mesiace po splatnosti poistného, t. j. dňa 12.1.2012. Žalovaný neuhradil žalobcovi časť
poistného za obdobie od 12.4.2011 do 11.1.2012 vo výške žalovanej sumy, ktorú tvorí zostávajúca časť
splátky vo výške 230,35 eur za obdobie 12.4.2011-11.7.2011, splátka vo výške 2.146,- eur za obdobie
12.7.2011-11.10.2011 a splátka vo výške 2.146,- eur za obdobie 12.10.2011-11.1.2012. Písomným
podaním žalobcu doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.5.2014 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to

o zaplatenie sumy 1.753,24 eur, nakoľko žalovaný dňa 21.11.2013 zaplatil uvedenú sumu. Súd prvej
inštancie preto uznesením zo dňa 18.3.2015 č. k. 9C/11/2014-86 konanie v časti o zaplatenie istiny v
sume 1.753,24 eur zastavil podľa § 96 odsek 1 OSP. V ďalšom konaní súd konal o zaplatenie sumy
2.769,11 eur istiny s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že má voči žalobcovi vzájomnú
pohľadávku, ktorú považoval za už započítanú s pohľadávkou žalobcu. Odôvodnil to tým, že v apríli roku

2011 vznikla poistná udalosť, a to odcudzením 44 ks pneumatík počas realizácie prepravy, a to v meste
F.. Za túto škodu žalovaný zodpovedal, preto ju vo výške 2.769,11 eur poškodenému uhradil. Následne
žalobcovi predložil doklady o hlásení škodovej udalosti, keď škodu si uplatnil v decembri 2012, táto do
dnešného dňa nebola vybavená, hoci bol pre tento prípad poistený.

7. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie
vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil, jeho argumentácia je vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutéhorozhodnutia,beztoho,abyodvolacísúdtietodôvodyopakoval.Vzhľadomnato,napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

8. Na doplnenie dôvodov odvolací súd poznamenáva, že v konaní žalovaní nespochybňovali žalobný
nárok z titulu neuhradenia poistného. Žalovaní si v konaní uplatnili kompenzačnú námietku, t.j. žiadali,

aby došlo k započítaniu ich pohľadávky voči poisťovni, ktorá im mala plniť z poistnej udalosti sumu
2.769,11 eura. Keďže táto suma bola nižšia oproti pôvodne žalovanej sume 4.522,35 eura a po
čiastočnom späťvzatí žaloby zostala žalovaná suma rovnaká ako nárok žalovaných, je započítací
úkon žalovaných považovaný iba za prostriedok procesnej obrany. Ak by súd vyhodnotil započítanie
pohľadávky ako platný úkon s riadnymi právnymi účinkami, zamietol by z tohto dôvodu žalobu do výšky

navzájom zaniknutých záväzkov. Pri kompenzačnej námietke žalovaného vo výške žalovanej sumy
zamietne žalobu v celom rozsahu.9. V danom prípade obrana žalovaných v konaní týkajúca sa započítania pohľadávok by bola dôvodná,
ak by vedeli svoj nárok aj náležite preukázať. V konaní nebolo sporné, že v apríli roku 2011 vznikla
poistná udalosť, a to odcudzením 44 ks pneumatík počas realizácie prepravy žalovanými v meste

F. Žalovaný si túto poistnú udalosť u žalobcu uplatnil tvrdiac, že za túto škodu žalovaný zodpovedal
poškodenému, preto ju vo výške 2.769,11 eura poškodenému uhradil. Žalobca však aj vo vyjadrení k
odporu uviedol, že žalovaný nedoložil do spisu o poistnej udalosti všetky požadované doklady, ktoré
žiadal už vo februári a v júni 2013, a preto k žiadnemu započítaniu nemohlo dôjsť. Dokonca už podaním
zo dňa 7.7.2011 žalobca vyzýval žalovaného na predloženie dokladov k likvidácii poistnej udalosti.

Aj v roku 2013 pri vzájomnej komunikácii strán bol žalovaný zo strany žalobcu opakovane vyzvaný
na predloženie riadneho účtovného dokladu, že škodu už poškodenému uhradil a tiež o predloženie
policajného záznamu o krádeži. Žalobca vo svojom podaní poukazoval na to, že musí byť zrejmé, či
nárok na plnenie vznikol poškodenému ( tretej osobe - nie poistníkovi) alebo ide o refundáciu a komu
bude plniť v oboch prípadoch.

10. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že vzájomné započítanie by prichádzalo do
úvahy vtedy, ak poistený preukáže, že odškodnil poškodeného sám a v akej výške. V priebehu konania
boldodatočnezáznamokrádežipredložený,vzmyslektoréhobolovBelgickuodcudzenýchžalovanému
44 ks pneumatík s tým, že páchateľ je neznámy. Výška poistného plnenia však nebola preukázaná,
pretože žalovaní vôbec nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by škodu skutočne poškodenému uhradili.

Bez toho, aby bolo zrejmé akú sumu žalovaní svojmu obchodnému partnerovi uhradili z titulu krádeže
tovaru ( pneumatík), nie je možné určiť, či žalovanými uplatnená výška poistného plnenia je dôvodná.

11. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s poukazom
na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v

zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.