Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/556/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111228988
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111228988.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci žalobcu: W. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX, D. B. - D. nad H., zast.: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o.,
Topoľčianky Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, proti žalovaným: 1/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. B. XXX/
X, D. B. - D. nad H., 2/ I. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, D. B. - D. nad H., obe odporkyne zast.

Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábľoch, Hlavná 1221, 3/ X. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Na B. XXXX, T. nad T., R. republika, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu a žalovaných
v l. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/184/2011-279 zo dňa 05. januára 2016, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa - súd prvej inštancie zamietol
žalobu (návrh) žalobcu (navrhovateľa) zo dňa 29. 09. 2011 na určenie neplatnosti závetu poručiteľa
A. B., vyhotoveného dňa 07. 11. 1990, pričom súčasne rozhodol o tom, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovaným v l. a 2. rade náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu žalovaných vo výške 763,83 eura, do 3 dní od vyhlásenia rozsudku, že žalovanej

v 3. rade náhradu trov konania nepriznáva (proti žalobcovi), a že žalobca je povinný zaplatiť na účet
Okresného súdu Nitra trovy štátu v sume 269,92 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie a citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 476 ods. 1 a 2
a § 476b v znení od 01.01.1992) a citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (OSP - zák.
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - § 175k ods. 2, § 141 ods. 1 a § 148 ods. 1) odôvodnil

nasledovne:
3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca nepreukázal, že podpis poručiteľa
nie je pravý. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkovia uvedení v listine závetu nežijú, bolo potrebné
zistiť pravosť podpisu znaleckým dokazovaním. Záver znalkyne nepotvrdil, ale ani nevyvrátil pravosť
podpisu poručiteľa najmä z dôvodu nedostatočného porovnávacieho materiálu a chýbajúcich informácií
o zdravotnom stave poručiteľa v čase vzniku sporného podpisu. Pri zdravotnom stave znalkyňa

nepokladala za preukázané dostatočne, že poručiteľ bol v dobrom zdravotnom stave, nakoľko nemala
jeho zdravotnú dokumentáciu, ktorú by nemusela mať v prípade dostatočného množstva podpisov z
predmetného obdobia. Z týchto dôvodov súd neprihliadol ani na čestné prehlásenia W. A. a W. Meňharta
o dobrom zdravotnom stave poručiteľa a ani na skutočnosti, že poručiteľ pracoval až do roku 1991,
viedol osobné motorové vozidlo a služobné vozidlo. Súd nekladie za vinu žalobcovi, ako sa tento mylne
domnieva, že nedisponuje viacerými podpismi poručiteľa, ale tiež nemá za jednoznačne preukázané, že

podpis poručiteľa nie je pravý, aj keď sú tu isté skutočnosti, na ktoré žalobca upozornil, napr. že závet sa
spisoval v Bratislave a bol predložený po dlhšej dobe v priebehu dedičského konania. Súd vychádzal ztoho, že závet bol spísaný, bol na ňom podpis poručiteľa a navrhovateľ mal dôkaznú povinnosť v konaní
preukázať, že tento podpis nie je pravý a že nepatril poručiteľovi. Dôkazné bremeno však neuniesol.
Aj keby súd prihliadol na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal, nič z toho

jednoznačne nevyvracia skutočnosť, že podpis nepatril poručiteľovi.
4. Žalobkyne poukázali na ďalšie dve skutočnosti, pre ktoré je potrebné návrh zamietnuť. Súd sa
nestotožnil s ich tvrdením, pretože mal za to, že žalobca bol v dedičskom konaní odkázaný na podanie
žaloby o určenie neplatnosti závetu a túto aj podal. Aj z právoplatného rozhodnutia takto formulovanej
žaloby si vie notár, resp. súd ustáliť aký je okruh dedičov po poručiteľovi. Ak by navrhovateľ podal inú

žalobu, než akú mal v zmysle uznesenia, nešlo by o žalobu v súvislosti s konaním o dedičstve, ale o
inú určovaciu žalobu a žalobca by musel súdu preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Tridsaťdňová lehota uložená notárom na podanie žaloby uplynula dňa 29.09.2011. V tento deň
došiel súdu návrh faxom, ktorý bol nasledujúci deň osobne predložený do podateľne súdu v zmysle ust.
§ 42 ods.1 OSP.
5. Súd návrh zamietol z dôvodu, že závet na základe vyššie uvedeného pokladal za platný.

6. Tiež zamietol návrh na doplnenie dokazovania ustanovením ďalšieho znalca, ktorý by opätovne
zisťoval pravosť podpisu poručiteľa, a to z dôvodu, že pravosť podpisu nebolo možné jednoznačne
vylúčiť alebo potvrdiť pre nedostatok porovnávacieho materiálu z daného obdobia a z dôvodu, že
znalec nemal k dispozícii lekársku správu o zdravotnom stave poručiteľa v čase spísania závetu a
tieto podstatné skutočnosti, dôležité pre vypracovanie znaleckého posudku, by sa nezmenili ani pri

vypracovaní posudku iným znalcom.
7. Úspešným žalovaným v 1. a v 2. rade priznal súd náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia vo výške 539,97 eura (390,02 + režijný paušál 63,29 eura = 453,31 + 20%
DPH ) za 8 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia rok 2011, písomné vyjadrenie zo
dňa 15.11.2011, 23.04.2014, účasť na pojednávaní dňa 01.03.2012, 23.04.2012, 15.12.2015, účasť

na pojednávaní ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 24.02.2015 a 12.11.2015. Podľa ust.
§11 ods.1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 1 úkon právnej služby predstavuje za rok 2011
- 57 eur a režijný paušál 7,41 eura, za rok 2012 - 58,69 eura a r.p. 7,63 eura, za rok 2014 - 61,85 eura
a r.p. 8,04 eura, za rok 2015 - 64,53 eura a r.p. 8,39 eura.

8. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd podľa § 13 ods.2 vyhl. 644/2004 Z.z. znížil o 50%, pretože išlo
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb.
9. Súd nepriznal žalovaným trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony : odvolanie voči uzneseniu
zodňa28.05.2012,nakoľkoodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňapotvrdilavšetkyúkonytýkajúce
sa nahliadnutia do spisu, ktoré požadovali podľa § 13a ods.1 písm. d) vyhl. č.655/2004 Z.z.,

nakoľko podľa tohto ustanovenia patrí odmena za účasť na konaní pred súdom a nie za nahliadnutie do
spisu, naviac nahliadnutie do spisu pokladal za nadbytočný úkon.
10. Náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z., stráveného na ceste z Vrábiel do
Nitry a späť v trvaní 2 polhodiny, spolu 5 ciest na pojednávania ako sú vyššie rozpísané, t.j. 10 polhodín,
rok 2012 - 4 polhodiny, spolu 50,84 eura, rok 2015 - 6 polhodín, spolu 83,88 eura, celkovo spolu 161,66

eura (134,72 + 20% DPH). Nepriznal mu náhradu za stratu času spojenú s nahliadnutím do spisu, z
dôvodu ako vyššie uviedol.
11. Podľa § 7 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, základná náhrada : 44 km x
0,183 eura = 8,05 eura, spotreba motorového vozidla :
44 km x 1,547 eura/liter x 7,4 l/100 km = 5,04 eura, cestovné v marci 2012 predstavuje 13,09 eura.

44 km x 1,584 eura/liter x 7,4 l/100 km = 5,16 eura, cestovné v apríli 2012 predstavuje 13,21 eura.
44 km x 1,208 eura/liter x 7,4 l/100 km = 3,93 eura, cestovné vo februári 2015 predstavuje 11,98 eura.
44 km x 1,202 eura/liter x 7,4 l/100 km = 3,91 eura, cestovné v novembri v decembri 2015 predstavuje
23,92 eura (11,96 x 2).
Spolu cestovné predstavuje 62,20 eura.

Celkovo trovy žalovaných v 1. a v 2. rade predstavujú 763,63 eura.
12. Žalovaná v 3. rade bola úspešná, ale súd jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich
neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.
13. Vo veci bolo priznané znalečné v celkovej výške 689,85 eura (614,12 + 22,78 + 52,95). Časť
znalečného vo výške 150 eur uhradil žalobca zložením preddavku. Štát má nárok na náhradu trov

konania voči neúspešnému účastníkovi konania, pokiaľ nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov. Žalovanému bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50%. Z tohto dôvodu
uložil súd povinnosť žalobcovi zaplatiť trovy štátu v sume 269,92 eura, pričom započítal sumu zloženého
preddavku.14. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli žalobca a žalované v 1. a 2. rade.
15.Odvolaniežalovanýchv1.a2.radesmerovalovočidruhémuvýrokurozsudkuourčeníimpriznaných
trov konania, keď žiadali v tomto smere zmenu rozsudku tak, aby im bola priznaná náhrada trov konania

vo výške 1.423,38 eura, ako aj náhrada trov odvolacieho konania vo výške 53,11 eura. Poukázali na
to, že súd prvej inštancie otázku náhrady trov konania posúdil po právnej stránke správne, vytýkali mu
však priznanie náhrady trov konania v nesprávnej výške, konkrétne nepriznanie náhrady trov právneho
zastúpenia za všetky úkony právnej služby vo veci uskutočnené ich právnym zástupcom tak, ako boli
vyčíslené podaním zo dňa 16. 12. 2015, keď boli skutočne vynaložené a boli vynaložené účelne.

Nahliadnutiedosúdnehospisupredstavujeúkonprávnejslužby,zaktorýimpatríodmenavzmysle§13a
ods. 8 vyhlášky NS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, keď sa jednalo o nahliadnutie za účelom oboznámenia sa s listinnými dôkazmi založenými do
spisu medzi jednotlivými pojednávaniami, keď s týmito dôkazmi nebola možnosť sa oboznámiť inak a
s obdobnými dôkazmi je vždy účelné sa oboznámiť vopred tak, aby bolo na tieto dôkazy možné na
najbližšom pojednávaní prípadne reagovať.

16. Odvolanie žalobcu smerovalo voči rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, keď požadoval
jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to konkrétne to, že
odôvodnenie predmetného rozsudku postráda právne závery a právnu stránku veci, predstavuje iba
citácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, teda absentuje aj akýkoľvek vzťah medzi

skutkovými a právnymi zisteniami, preto považuje rozhodnutie za rozporné s článkom 46 ods. 1
Ústavy SR (práva na súdnu ochranu pre nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia). Má tiež
za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Bol zamietnutý jeho návrh na ustanovenie ďalšieho
znalca, ktorý by opätovne zisťoval pravosť podpisu poručiteľa, ktorého pravosť bola v tomto prípade

rozhodujúca. Znalkyňa nevylúčila a ani nepotvrdila pravosť podpisu poručiteľa, vzhľadom na záver jej
znaleckého posudku nebolo možné ustáliť skutkový stav a rozhodnúť vo veci. Na ustálenie skutkového
stavu vzhľadom na výpovednú lehotu podaného znaleckého posudku bolo podľa jeho názoru potrebné
ustanoviť ďalšieho znalca, ktorý by opätovne posúdil pravosť podpisu poručiteľa. Nemôže sa stotožniť
s názorom súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia jeho návrhu na doplnenie dokazovania (z dôvodu,

že pre nedostatok porovnávacieho materiálu a pre nedostatok lekárskej správy o zdravotnom stave
poručiteľa), nakoľko vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu nie je možné vyžadovať lekársku správu
a zdravotný stav poručiteľa by bolo možné dostatočne posúdiť aj z výpovedí svedkov, ako aj zo
skutočností, že ani žalované v konaní netvrdili, že by poručiteľ v čase spísania závetu bol v zlom
zdravotnom stave; znalcovi mali postačovať na posúdenie zdravotného stavu poručiteľa tieto informácie.

Súd tiež nemôže s istotou tvrdiť, že inému znalcovi by nepostačovali informácie o zdravotnom stave
poručiteľa podané svedkami a samotnými účastníkmi konania, a ani tvrdiť, že by iný znalec predložený
porovnávací materiál považoval za nedostačujúci. Dôvody pre neustanovenie nového znalca preto
považuje za nedostačujúce, keď ustanovenie nového znalca a následný znalecký posudok by mal
určite vplyv na posúdenie skutkového stavu a teda nevykonanie ním navrhovaného dôkazu považuje,

vzhľadom na jeho kľúčový charakter pre zistenie skutkového stavu veci a rozhodnutie vo veci, za
porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom k jeho názorom ohľadom rozhodnutia
vo veci považuje za nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania, keď má tiež za to, že boli dané dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP, keďže samotný podaný znalecký posudok
nevyvrátil a ani nepotvrdil to, či podpis poručiteľa je jeho pravým podpisom alebo nie je. Dokonca

sám súd uznal existenciu viacerých nezrovnalostí ohľadom spísania predmetného závetu, keď jeho
neúspech bol spôsobený iba dôkaznou núdzou vzniknutou v dôsledku uplynutia dlhšieho obdobia. Tiež
jeho majetkové pomery a príjmy mu neumožňujú nahradiť trovy konania, keď bol tiež oslobodený od
súdnych poplatkov vo výške 50 %, v ktorej výške maximálne bolo možné žalovaným náhradu trov
konaniapriznať.Nesprávnetiežbolaurčenálehotanaplnenietrovvlehote3dníodvyhláseniarozsudku.

Z rovnakých dôvodov napáda aj rozhodnutie o trovách štátu.
17. Žalované v l. a 2. rade sa vyjadrovali k podanému odvolaniu žalobcu a žiadali rozhodnúť vo veci
samej potvrdením rozsudku, s prihliadnutím na ich odvolanie čo do náhrady trov konania.
18. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a súčasne ustanovil, že platí aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú
zachované.
19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní žalobcu a žalovaných v l. a 2. radedospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušiť (a vec mu v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z
dôvodu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu porušil práva strán sporu

na spravodlivý proces, keď tento nedostatok nemožno v konaní pred odvolacím súdom napraviť.
20. Je tomu tak preto, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležitým spôsobom neodôvodnil, keď
konkrétne neodôvodnil
- prečo vo veci aplikoval citované ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení po 01. 01. 1992 (novele
Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.) napriek tomu, že predmetný alografný

(vlastnoručne poručiteľom nenapísaný) závet bol datovaný dňom 07. 11. 1990, ku ktorému dňu však
Občiansky zákonník (v § 476) alografnú formu závetu neupravoval, na čo ani novela vplyv nemala (§
893),
- ako sám (súd) v zmysle ust. § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, a teda ako sa
vysporiadal s odbornými závermi znalca (o fyzickom poškodení závetu, o prevahe rozdielnych znakov
v podpise...), námietkami žalobcu k pochybným okolnostiam súvisiacim so spísaním závetu (miesto

spísania závetu, osoby označených svedkov závetu, okolnosti predloženia závetu...) a nesúladom čísla
OP u svedka W. V. (č. l. 10+194) v závete,
- prečo neprihliadal na dobrý zdravotný stav poručiteľa, keď žiaden z účastníkov ohľadom jeho
zdravotného stavu v čase vyhotovenia závetu zlý zdravotný stav poručiteľa netvrdil, a teda
- ako mal preukázané splnenie všetkých zákonných (formálnych a obsahových) náležitostí pre platný

alografný závet
21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď súd prvej inštancie v ďalšom konaní a novom rozhodnutí sa
primárne bude zaoberať súladnosťou predloženého alografného závetu so zákonom (Občianskym
zákonníkom).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).