Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208253
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716208253.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolen,vkonanípredsudkyňouJUDr.JanouKrnáčovou,vprávnejvecižalobkyniB.K.,nar.

XX.X.XXXX, bytom M.R.D. XX, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Pavlom Helmom, advokátom, Advokátska
kancelária Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Mesto Detva, Ul. J.Tajovského č. 7,
962 12 Detva, IČO: 00 319 805, o zaplatenie náhrady mzdy v sume 3.150,-- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2016 žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady
mzdyvsume3.150,--€s8%úrokomzomeškaniaododňapodaniažalobydozaplatenia,akoajnahradiť

trovy konania. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej Okresným úradom v S. a žalobkyňou vykonávala
žalobkyňa od 25.6.2001 práce a to výkon opatrovateľskej služby mobilným občanom. Dňa 28.3.2002
uzatvorila dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej od 1.4.2002 bol zmenený druh práce na
opatrovateľskú službu pre imobilných občanov v domácom prostredí, komplexná starostlivosť o ich
domácnosť. Listom zo dňa 2.1.2003 žalovaný Mesto S. oznámil, že odo dňa 1.1.2003 došlo k prechodu
práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov podľa ustanovenia § 28 Zákonníka práce z Okresného
úradu S. na Mesto S., ktoré sa stalo zamestnávateľom žalobkyne. Dňa 30.6.2005 bola medzi stranami

sporu uzavretá dohoda o zmene pracovných podmienok, podľa ktorej od 1.7.2005 sa menil pôvodný
pracovný úväzok na nový pracovný úväzok v rozsahu 50%. Listom zo dňa 21.12.2012 žalovaný ako
zamestnávateľ písomne oznámil žalobkyni ako zamestnankyni okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa. V konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. XCpr X/XXXX zo dňa 28.5.2014
súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 21.12.2012
je neplatné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 2.7.2014.Výzvou zo dňa 20.4.2016 vyzvala
žalobkyňa žalovaného na vyplatenie náhrady mzdy za obdobie, keď v dôsledku neplatného skončenia

pracovného pomeru nepoberala od žalovaného mzdu. V roku 2011 mala žalobkyňa priemernú mesačnú
mzduvovýškecca190,--€avroku2012vovýškecca160,--€.Takžezaroky2011,2012malapriemerný
zárobok v sume cca 175,-- €. Náhradu mzdy požadovala za obdobie od 21.12.2012 do 2.7.2014 kedy
súd právoplatne rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Túto mzdu vyčíslila na čiastku
3.150,-- €. Okrem dlžnej istiny žiadala priznať aj úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril. Potvrdil, že žalobkyňa pracovala na základe pracovnej zmluvy

adodatkovakoopatrovateľkaimobilnýchobčanov.PozrušeníOkresnéhoúraduS.podľa§28Zákonníka
práce platného v uvedenom čase došlo k prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov
na žalovaného, t.j. Mesto S.. Dňa 15.1.2013 bolo žalobkyni formou poštovej prepravy do vlastných
rúk doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 Zákonníka práce zdôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť viacnásobným svojvoľným čerpaním
dovolenky v mesiacoch november a december 2012. Listom zo dňa 24.1.2013 doručeným žalovanému
trvala na ďalšom zamestnávaní a následne podala na tunajší súd žalobu na určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru, vo veci ktorej súd rozhodol v konaní vedenom pod sp.
zn. 9Cpr X/XXXX a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi stranami sporu z dôvodu
osobnej starostlivosti žalobkyne o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím je
neplatné. Žalovaný potvrdil aj to, že žalobkyňa doručila dňa 5.5.2016 žalovanému výzvu na úhradu
mzdových nárokov z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru. Niekoľko krát žalovaný vyzval

žalobkyňu aj prostredníctvom poverenej osoby, nakoľko zásielky doručované poštou nepreberala, na
pracovné stretnutie za účelom riešenia uvedených nárokov, žalobkyňa sa však na uvedené stretnutie
nedostavila. Žalovaný poukázal na premlčanie nároku žalobkyne na náhradu mzdy. Žalobkyni bolo
okamžité skončenie pracovného pomeru vyhotovené dňa 21.12.2012 doručené dňa 15.1.2013. Z
uvedeného vyplýva, že až po tomto dni, t.j. po 15.1.2013 mohla žalovanému adresovať oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich neplatnosť rozväzovacieho právneho úkonu urobeného žalovaným,

ako aj o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní v súlade s pracovnou zmluvou. Takéto oznámenie bolo
doručené dňom 28.1.2013. Zamestnanec má právo na náhradu mzdy, ktorú si môže prvýkrát uplatniť,
keď sa náhrada mzdy stane splatnou. Vo všeobecnosti platí, že táto je rovnako ako mzda splatná
pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa
v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nedohodlo inak. Okamihom splatnosti sa teda právo na

náhradu mzdy stáva právom vymáhateľným a od tohto okamihu začala plynúť trojročná premlčacia doba
na uplatnenie predmetného nároku. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR. Splatnosť mzdy žalobkyne bola 17-teho dňa v mesiaci. Nárok žalobkyne na jednotlivé náhrady
mzdy za príslušné mesiace v období od 28.1.2013 kedy žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom
zamestnávaní do 20.5.2013 vrátane je premlčaný. Preto žalovaný v tomto rozsahu namietol premlčanie

nároku žalobkyne na jednotlivé náhrady mzdy. Ďalej poukázal na to, že dňom 21.5.2013 sa stala
žalobkyňadočasnepracovneneschopnou.Zuvedenéhotitulutedavznikolnároknaposkytnutienáhrady
príjmupridočasnejpracovnejneschopnostizamestnancaatoodprvéhodňapracovnejneschopnosti,t.j.
od 21.5.2013 do skončenia pracovnej neschopnosti najdlhšie do 10-teho dňa pracovnej neschopnosti,
t.j. do 30.5.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že od 30.5.2013 uplynuli tri roky aj tento nárok žalobkyne

považoval žalovaný za premlčaný. Vo vzťahu k vznesenému nároku žalobkyne na úhradu náhrady
mzdy za obdobie nasledujúce, t.j. od 31.5.2013 do 2.7.2014 kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, uviedol žalovaný, že žalobkyňa žiada o náhradu mzdy
za čas, keď bola uznaná za dočasne pracovne neschopnú a teda nemohla vykonávať prácu podľa
pracovnej zmluvy a tým jej neprináleží za túto dobu ani náhrada mzdy podľa ustanovení zákonníka

práce. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Vo veci bolo stanovených niekoľko termínov pojednávania, na ktoré sa žalobkyňa nedostavila. Na
pojednávaní dňa 17.10.2017 sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne, ktorý zotrvával na podanej žalobe
a uviedol, že k zmene pomerov nedošlo. Ospravedlnil neúčasť žalobkyne s tým, že je práceneschopná

a teda sa nemôže zúčastniť pojednávania zo zdravotných dôvodov. Výsluch žalobkyne nenavrhol.
Reagoval na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného s tým, že podľa právneho zástupcu
žalobkyne pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci okamih kedy došlo ku skutočnosti, od
ktorej si mohla žalobkyňa právo po prvý raz uplatniť. Z tohto dôvodu sa domnieval, že právo si mohla
uplatniť po prvýkrát až od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnom rozviazaní pracovného pomeru.

Rovnako nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, že žalobkyňa bola zabezpečená dávkami sociálneho
zabezpečenia. Nakoľko žiadali, aby bolo preukázané kto a v akej výške jej vyplácal tieto dávky, pretože
podľa informácií žalobkyne jej dávky vyplácané neboli. V závere poukazoval na snahu žalobkyne nájsť
si iné zamestnanie o čom doručila doklady preukazujúce snahu nájsť si riadne zamestnanie s tým, že
vyvíjala maximálne úsilie vykryť nepriaznivú situáciu, v ktorej sa ocitla.

4. Žalovaný zotrvával na svojich podaniach a vyjadreniach, ako aj na vznesenej námietke premlčania s
tým, že v prípade ak by súd dospel k záveru, že sú dané dôvody pre priznanie náhrady mzdy žalobkyne
požadoval zníženie, prípadne nepriznanie tejto náhrady mzdy nad dobu dlhšiu ako 12 kalendárnych
mesiacov. Rovnako nesúhlasil s uplatňovaním úroku z omeškania, pričom poukazoval na rozhodnutie

Ústavného súdu SR II.ÚS 494/2013 v časti príslušenstva k pohľadávke, ktorú žalobkyňa žiadala v tomto
konaní.5. Súd si zabezpečil a pripojil spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. XCpr X/XXXX, z ktorého bolo zistené,
že pred Okresným súdom Zvolen prebiehalo konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru na základe návrhu, ktorý adresovala žalobkyňa tunajšiemu súdu dňa 6.3.2013.

Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.5.2014 a určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 21.12.2012 je neplatné. Rozhodnutie
v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru nadobudlo právoplatnosť dňom 2.7.2014.
Rozhodnutie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 63 ods. 4 a
5 Zákonníka práce s tým, že strany sporu sa po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o

opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, nakoľko bolo zistené,
že žalobkyňa sa osobne stará o svoju matku R. Y., ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
6. Žalobkyňa k žalobe pripojila oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 24.1.2013 doručené žalovanému dňa 28.1.2013 ako vyplynulo z prezenčnej
pečiatky.

7. Súčasťou žaloby boli aj pracovná zmluva a dohody o zmene pracovnej zmluvy, ako aj oznámenie
o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa ustanovenia § 28 a nasledujúcich
Zákonníka práce. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

8. Listom zo dňa 20.4.2016 vyzvala žalobkyňa žalovaného k úhrade mzdových nárokov z dôvodu

neplatnosti skončenia pracovného pomeru. List bol doručený žalovanému 5.5.2016. Mzdu žiadala
za obdobie od 21.12:2012 do 2.7.2014 kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Náhradu mzdy vyčíslila na sumu 2.874,-- € netto a žiadala ju zaplatiť do 20.5.2016.

9. Žalovaný k písomnému vyjadreniu pripojil okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa

21.12.2012 doručené žalobkyni 15.1.2013. Súčasne doručil oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, ktoré mu bolo doručené 28.1.2013, ako aj doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti
občana - uchádzača o zamestnanie K. B. (žalobkyňa) dňom 21.5.2013.

10. Žalobkyňa ako reakciu na vyjadrenie žalovaného doručila do spisu potvrdenia od potencionálnych

zamestnávateľov, ktorých oslovila za účelom zamestnania sa. Uvedené doklady predkladala
príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., nakoľko poberala dávky od úradu.

11. Tunajší súd urobil dopyt na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko S., oddelenie
služieb pre občana, ktoré potvrdilo, že v období od 1.9.2013 do 30.6.2016 poberala žalobkyňa pomoc v

hmotnej núdzi. Súčasne doložil prehľad dávok za jednotlivé mesiace, ktoré jej boli vyplácané. Sociálna
poisťovňa, pobočka Zvolen oznámila, že v období od 21.5.2013 do 2.7.2014 žalobkyňa nepoberala
nemocenské dávky. Posledná registrácia v registri poistencov v sociálnej poisťovni bola do 15.1.2013.
Súčasne doložili potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou v uvedenom
období.

12. Na výzvu súdu doručil žalovaný mzdové listy žalobkyne za roky 2011,2012. V roku 2011 podľa
mzdového listu priemerná hrubá mzda predstavovala 190,92 € a v roku 2012 160,86 € brutto.

13. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a
ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, že aby ho naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

14. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej

zmluve nedohodlo inak.15. Podľa ustanovenia § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 - § 131 sa vzťahujú rovnako na
všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a
vykonávanie zrážok.

16. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť
zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a
počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti

detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá
sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa
podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo
pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

17. Podľa ustanovenia § 2, písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálne poistenie
podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo
zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva
a materstva.

18. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zamestnanec a povinne nemocensky
poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo
úraz uznaný za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené
karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

19. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zamestnancovi vzniká nárok
na nemocenské od 11-teho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej
samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na
nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom
nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52-ho týždňa od

vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

20.Podľaustanovenia§1Zákonaonáhradepríjmupridočasnejpracovnejneschopnostizamestnancaa
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon 460/2003 Z.z.) tento zákon upravuje podmienky
nároku a poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

21. Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 460/2003 Z.z. náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od
prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti najdlhšie
do 10-teho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa ods. 1 tohto zákonného ustanovenia náhradu
príjmu poskytuje zamestnávateľ.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z. náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch,
ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok
na náhradu príjmu.

23. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka.

24. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podanou žalobou žalobkyňa žiadala priznať náhradu mzdy za obdobie od 21.12.2012 do 2.7.2014 v
sume 3.150,-- €. Okrem náhrady mzdy žiadala priznať aj 8% úrok z omeškania odo dňa podania žaloby,
t.j. od 4.7.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Nárok odôvodňovala rozhodnutím súdu, ktorýurčil,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerumedziňouažalovanýmzodňa21.12.2012jeneplatné.
Rozsudok Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. XCpr X/XXXX zo dňa 28.5.2014 nadobudol právoplatnosť
dňom 2.7.2014. Pred podaním žaloby na súd vyzvala žalovaného listom zo dňa 20.4.2016 na vyplatenie

náhrady mzdy za obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru do právoplatnosti rozhodnutia
súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Žalovaný nespochybnil, že žalobkyňa pracovala
na základe pracovnej zmluvy v znení dodatkov ako opatrovateľka imobilných občanov. Nespochybnil
ani okamžité skončenie pracovného pomeru, o ktorom Okresný súd Zvolen rozhodol, že je neplatné.
Vzniesol však námietku premlčania s tým, že nárok uplatnený žalobkyňou považoval za premlčaný.

Výplatný termín u žalovaného bol 17-ty deň. S poukazom na ustanovenie § 129 ods. 1 Zákonníka práce
mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. U žalovaného bol výplatný
termín stanovený na 17-ty deň toho ktorého mesiaca. Žalovaný nepoprel ani skutočnosť, že žalobkyňa
po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru doručila oznámenie žalovanému, že trvá na
ďalšom zamestnávaní a toto oznámenie bolo žalovanému doručené dňom 28.1.2013. Táto skutočnosť

medzi stranami sporu sporná nebola.

27. Vzhľadom na zákonné znenie ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce táto náhrada by prináležala
žalobkyni ako zamestnankyni odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, t.j. žalovanému, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, to znamená, že tento nárok na náhradu mzdy mohol súd u žalobkyni priznať

dňom 28.1.2013 kedy preukázateľne žalovaný mal doručené a zistil, že žalobkyňa mu oznámila, že
trvá na ďalšom zamestnávaní. Jednalo sa o náhradu mzdy za obdobie od 28.1.2013 kedy nárok
na výplatu vznikol 17.2.2013 za mesiac január. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 4.7.2016, to
znamená, že bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Rovnako tak aj v prípade náhrady
mzdy za mesiac február, ktorá bola splatná k 17.3.2013, náhrady mzdy za mesiac marec splatnej

17.4.2013, náhrady mzdy za mesiac apríl splatnej 17.5.2013 a náhrady mzdy za mesiac máj splatnej
17.6.2013. Právny zástupca žalobkyne mal za to, že lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy je
zachovaná, nakoľko bola uplatnená v trojročnej premlčacej dobe od právoplatnosti rozhodnutia súdu o
neplatnom rozviazaní pracovného pomeru. S týmto tvrdením žalobkyne súd nesúhlasí. Premlčacia doba
na uplatnenie práva na náhradu mzdy začína plynúť bez ohľadu na to, či v tejto dobe už bolo konanie

o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu zamestnávateľa skončené alebo nie. To znamená, že
premlčacia doba na jednotlivé nároky vyplývajúce z náhrady mzdy začala plynúť za jednotlivé obdobia
od výplatných termínov. Znamená to, že za mesiac január 2013 začala plynúť 17.2.2013, t.j. dňom
nasledujúcim, ktorý bol prvým dňom na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania
pracovného pomeru, ktorého sa žalobkyňa dovolávala (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

21Cdo 2208/2000, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 116/2008, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 180/2009). Z uvedeného je zrejmé, že nárok na náhradu mzdy z neplatného
rozviazania pracovného pomeru môže zamestnanec uplatniť nielen súčasne so žalobou o neplatnosť
rozviazania pracovného pomeru, ale aj neskôr s rizikom prípadného úspešného namietania premlčania
takéhoto nároku žalovaným. Práve z dôvodu hroziaceho nepriaznivého dôsledku pre žalobcu, ktorý

sa domáha vyslovenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru sa neodporúča neuvážene dlho
vyčkávať s uplatnením tohto peňažného nároku na súde, prípadne až do doby pokiaľ bude právoplatne
rozhodnuté o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Možnosť uplatnenia tohto
nároku nijako neobmedzuje skutočnosť, že v čase podania žaloby o zaplatenie náhrady mzdy nebolo
ešte právoplatne rozhodnuté o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Z uvedeného je zrejmé, že

povinnosťzamestnávateľaposkytnúťnáhradumzdyzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeruastým
súvisiaca splatnosť tejto náhrady nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z ustanovení hmotného
práva. Keďže lehota splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten ktorý mesiac začína plynúť od
splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy tak ako je to vyššie konštatované v prípade náhrady mzdy
za mesiace január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013 a mája 2013 je nárok premlčaný. Keďže

žalovaný sa dovolával premlčania nároku uplatňovaného v tomto konaní žalobkyňou, súd z dôvodu
premlčania v tejto časti nárok zamietol.

28. V priebehu konania bolo zistené, že žalobkyňa od 21.5.2013 bola práceneschopnou o čom svedčí
dokladvystavenýI..I.X.,všeobecnýmlekárompotvrdzujúcipráceneschopnosťod21.5.2013.Žalobkyňa

túto skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporovala. S poukazom na ustanovenia zákona č. 462/2003
Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ako aj ustanovenia zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamestnávateľ žalobkyne počas trvania práceneschopnosti bol
povinný platiť náhradu mzdy po dobu prvých desiatich dní. Keďže žalobkyňa bola práceneschopnáod 21.5.2013 bol povinných za prvých desať dní platiť náhradu mzdy a od 31.5.2013 už nemocenské
bolo vyplácané zo sociálneho poistenia. Pokiaľ teda žalobkyňa žiadala priznať náhradu mzdy aj za
obdobie trvania práceneschopnosti, do ktorého spadá nárok za mesiac jún 2013, nakoľko požadovala

náhradu mzdy až do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru,
t.j. do 2.7.2014 a bola práceneschopná, tento nárok na náhradu mzdy nemá a je oprávnená obrátiť
sa s týmto nárokom na iný subjekt než na žalovaného. Žalovaný totiž v zmysle ustanovenia § 141
ods. 1 Zákonníka práce v spojení s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení a o náhrade príjmu
pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca má povinnosť poskytnúť náhradu mzdy len za obdobie

prvých desiatich dní. Obdobie prvých desiatich dní spadá do obdobia, v ktorom bola úspešne vznesená
námietka premlčania od 21.5.2013 do 31.5.2013 za mesiac máj, náhrada mzdy bola splatná k 17.6.2013
a žaloba bola podaná 4.7.2016, preto súd ani za toto obdobie náhradu mzdy nepriznal. Pokiaľ ide o
obdobie od 4.7.2013, čiže náhrada mzdy za mesiac júl a nasledujúce do februára 2014, táto žalobkyni
neprislúcha už s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 141 ods. 1 Zákonníka práce,
nakoľko žalobkyňa v uvedenom období bola práceneschopná. Z týchto dôvodov súd preto aj v tejto časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rovnako rozhodol aj v časti príslušenstva, ktoré žiadala žalobkyňa
priznať.

29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. V konaní bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, preto súpd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením súdnym úradníkom s poukazom na ustanovenie §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).