Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/208/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216832
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716216832.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: D. S. TRADE s. r. o.,
IČO: 36 583 529, so sídlom Timonova 17, Košice 040 01, zastúpený: JUDr. Miroslavom Verebom,
advokátom, AK so sídlom Hrnčiarska č. 3, Košice, proti žalovanému: EUROSTAV MICHALOVCE s.r.o.,
IČO: 36 607 410, so sídlom Brezová 49/718, Michalovce 071 01, o zaplatenie sumy 32.508,38 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.2.2018,
č.k. 18Cb/140/2016-113 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Odvolanie Mgr. Ivany Hačkovej advokátky, so sídlom Hollého 196/5

o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 32.508,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 85.508,38 eur od

1.2.2014 do 24.4.2014, zo sumy 72.508,38 eur od 25.4.2014 do 30.4.2014, zo sumy 32.508,38 eur od
1.5.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na
plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca, K.P.KOV, s.r.o., sa návrhom podaným na tunajší
súd dňa 24.11.2016 /čl. 1 - 3/ domáhal na žalovanom zaplatenia pohľadávky vo výške 32.508,38 eur s

úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 85.508,38 eur od 1.2.2014 do 24.4.2014, zo sumy
72.508,38 eur od 25.4.2014 do 30.4.2014, zo sumy 32.508,38 eur od 1.5.2014 do zaplatenia a trov
konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.6.2016 nadobudol
žalovanú pohľadávku od spoločnosti PEMI TRADE s.r.o. IČO: 36 206 261 (postupcu), ktorá ako

zhotoviteľ vykonala pre žalovaného stavebné práce na stavbe „Uzatvorenie a rekultivácia skládky
odpadov v obci Trhovište“, ktoré si žalovaný od neho objednal a po ich realizácii tieto riadne prevzal a
ktoré postupca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 130111002 zo dňa 29.11.2013 na sumu 85.508,38
eur so splatnosťou 31.1.2014. Na označenú faktúru žalovaný dňa 29.4.2014 uhradil sumu 13.000 eur,dňa 30.4.2014 sumu 40.000,- eur, teda neuhradený zostatok predstavuje žalovaná suma, ktorú žalovaný
doposiaľ neuhradil.

4. K žalobe doložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.6.2016 /čl. 6 - 7/, faktúru č. 130111002 /
čl. 8/, zisťovací protokol o prevedených stavebných prácach /čl. 9/, krycí list /čl. 10/, rekapituláciu
vykonaných prác /čl. 11/, súpis vykonaných prác /čl. 12/, výpisy z účtu v peňažnom ústave /čl. 13/.

5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi PEMI TRADE s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom bol záväzok zhotoviteľa vykonať
„Uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov v obci Trhovište“. Za nesporné je potrebné považovať aj
tú skutočnosť, že zhotoviteľ vykonal v prospech žalovaného práce, ktorých hodnota bola vyúčtovaná
uplatnenou faktúrou č. 130111002 zo dňa 29.11.2013 na sumu 85.508,38 eur so splatnosťou 31.1.2014,

na ktorú žalovaný uhradil dňa 24.4.2014 sumu 13.000,- eur a dňa 30.4.2014 sumu 40.000,- eur, čo
vyplýva zo zisťovacieho protokolu o prevedených stavebných prácach, krycieho listu, rekapitulácie
vykonaných prác, súpisu vykonaných prác a výpisu z účtu v peňažnom ústave zhotoviteľa.

6. V konečnom dôsledku žalovaný učinil nespornú v priebehu konania žalobcom uplatnenú pohľadávku,
keď procesným úkonom - započítaním /čl. 30/ započítaval voči žalobou uplatnenému nároku. Uvedeným
započítaním teda žalovaný prejavil vôľu plniť záväzok žalobcu, čo možno považovať za uznanie
dlhu, keďže z prejavu žalovaného je zrejmé, že veriteľovi poskytuje plnenie. Aj keď započítanie je
zaradené medzi spôsoby zániku záväzku inak, než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku

porovnateľný so splnením, pretože veriteľov nárok sa uspokojí. Započítanie teda splnenie nahradzuje,
je vlastne zaplatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním - odpočtom.

7. Navyše žalovaný na vystavenú faktúru, ktorá je predmetom konania realizovala čiastočnú úhradu pod

VS vystavenej faktúry. Aj v prípade, keď dlžník svoj záväzok splnil čiastočne, nastupujú účinky uznania
zvyšku dlhu, pokiaľ možno usudzovať na to, že čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku
(§ 407 ods. 3).

8. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania
trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase
uznania. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať,
že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval či už preto, že nikdy
nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol.

9.Podľa§192CSP,skutočnosť,prektorújevzákoneustanovenádomnienkapripúšťajúcadôkazopaku,
má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

10. Sporný medzi stranami sporu tak zostalo či uplatnený nárok žalobcu zanikol započítaním, keď

žalovaný uplatnil na započítanie svoju pohľadávku voči spoločnosti PEMI TRADE s.r.o. vyúčtovanú
faktúrou č. 15103001 ako cenu riečneho štrku vo výške 34.860,- eur, na základe jednostranného zápočtu
pohľadávok a záväzkov č. 2015/12 /čl. 30/, keďže žalovaný namietal zánik pohľadávky žalobcu v
dôsledku uvedeného zápočtu.

11. Žalovaný v priebehu konania síce tvrdil, že do areálu spoločnosti PEMI TRADE s.r.o. bol v roku 2012
navezený štrk, ktorý mu mal patriť a to pôvodne za účelom jeho uskladnenia, čo žalobca síce pripustil, no
namietal, že tento štrk bol následne žalovaným spotrebovaný pri jeho vlastnej podnikateľskej činnosti.

12. Súd pritom z vykonaného dokazovania nemal jednoznačne za preukázané, že právny predchodca

žalobcu disponoval nejakým štrkom žalovaného, resp. išlo o štrk žalovaného, ktorý spoločnosť PEMI
TRADE s.r.o. následne odpredala pre spoločnosť FISOp, spol. s r.o.(množstvo štrku uvedeného na
faktúre č. 15103001 bolo 3 500 ton, množstvo štrku odpredaného pre FISOp spol. s .r.o. podľa skladovej
karty zásob bolo 1 929 ton), keďže ani žalovaný nevedel uviesť kedy a koľko štrku bolo ním (resp. InSis.r.o.) pôvodne navezeného na prevádzku PEMI TRADE s.r.o. Uvedené potvrdil aj svedok Ihnát, keď
uviedol, že pri navážke sa štrk nevážil. Žalovaný o množstve navezeného štrku žiadne dôkazy (najmä
listinné a to prípadne stasky, dodacie listy a pod.) nedoložil. Jeho tvrdenia nie sú spôsobilé preukázať ani

vyhlásenie právneho zástupcu žalovaného bez ďalšieho, že dôkazmi by mal disponovať práve žalobca
(resp. iný subjekt, kde vystupuje ako konateľ práve konateľ žalobcu), kde vedie spor žalovaný o ich
vydanie, keď ani neuviedol na ktorom súde a pod akou spisovou značkou. Konateľ žalovaného pritom
sám uviedol, že aj množstvo štrku za účelom vystavenia faktúry č. 15103001 sa určilo iba odhadom, nič
sa neprevažovalo. Žalovaný nepreukázal ani tvrdenie o existencii dohody (ktorá by zahŕňala dohodnuté

množstvo a cenu tovaru) v roku 2015 s konateľom PEMI TRADE s.r.o., Mariánom Y., že tento štrk
sa ponechá v areáli spoločnosti PEMI TRADE s.r.o. a následne sa im „odfakturuje“. To je v priamom
rozpore s následným správaním spoločnosti PEMI TRADE s.r.o., ktorá žalovanému obratom vrátila
tak vystavenú faktúru č. 15103001 ako aj jednostranný zápočet ako nedôvodný. Všeobecné tvrdenia
uvádzané žalovaným v konaní neboli preukázané ani výpoveďami zamestnancov žalovaného, ktorí
zhodne uvádzali, že iba od konateľa žalovaného mali informácie, že štrk na prevádzke PEMI TRADE

s.r.o. mal patriť žalovanému, pričom potvrdili, že štrk sa vyvážal z uvedeného areálu žalovaným a bol
použitý pre jeho podnikateľskú činnosť. Svedok H. dokonca uviedol, že v prípade odberu akéhokoľvek
množstva štrku z areálu žalovaným, nikto to neevidoval a do stasky on uvádzal množstvo štrku podľa
maximálneho zaťaženia auta, aj keď sa bralo menšie množstvo. Svedok S. pritom uviedol, že v areáli
sa nachádzal aj štrk PEMI TRADE s.r.o. (tzv. čistý štrk). Napokon z predloženej skladovej karty zásob /

čl. 91/ je zrejmé, že PEMI TRADE s.r.o. viedla evidenciu „svojho“ štrku, kde ako dodávateľ je uvedená
spoločnosť HAT v objeme spolu 18 406 ton a výdaj pre žalovaného spolu 16 477 ton, výdaj pre FISOp
spol. s r.o. 1 929 ton (18 406 - 16 477 - 1 929 = 0). Rovnako, žiadnu relevantú výpovednú hodnotu
nemajú ani fotografické vyobrazenia areálu spoločnosti PEMI TRADE s.r.o. na čl. 42 - 45 spisu, keďže
nepreukazujú že ide o vyobrazenie štrku (aj jeho množstva, keďže štrk bol priebežne vyvážaný z areálu

žalovaným) patriaceho žalovanému.

13. Žalovaný tak nepreukázal, že by mal voči žalobcovi pohľadávku (uplatnenú faktúrou č. 15103001) vo
výške 34.860,- eur, teda absentuje vzájomnosť pohľadávok, keďže podmienkou úspešného započítania
podľa § 580 Občianskeho zákonníka je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je

veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak, na základe čoho by
si následne mohli prípadne vzájomné pohľadávky medzi sebou započítať, čo by malo za následok ich
zánik, nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej žalobou.

14. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny 32.508,38

eur pre žalobcu ako nedoplatok z vystavenej faktúry č. 130111002, keďže nemal za preukázané, že
táto zanikla započítaním. Opačne, z jednotlivých listinných dôkazov (zisťovací protokol o prevedených
stavebných prácach, krycieho listu, rekapitulácie vykonaných prác, súpisu vykonaných prác, výpis z účtu
v peňažnom ústave je zrejmé, že tá bola uplatnená voči žalovanému dôvodne.

15. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle petitu žaloby za čas omeškania
žalovanej s úhradou faktúry č. 130111002 úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 85.508,38
eur od 1.2.2014 do 24.4.2014, zo sumy 72.508,38 eur od 25.4.2014 do 30.4.2014, zo sumy 32.508,38
eur od 1.5.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti v súlade s ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka a s poukazom na ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., podľa ktorého

sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto
určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

16. O náhrade trov konania medzi stranami sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca
mal vo veci plný úspech súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy
konania v plnej výške.

17. Podľa § 262 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.19. Odvolanie bolo podané osobne dňa 16.4.2018. V odvolaní žalovaný oznámil súdu, že ukončil právne
zastúpenie Mgr. Ivanou Hačkovou.

20. Žalovaný odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h), t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto aj nesprávne právne
posúdil.

21. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal z rozporuplnými výpoveďami svedkov, ktorí aj bez presných

vážení jednoznačne potvrdili existenciu štrku patriaceho žalovanému ako aj to, že časť tohto štrku
po vzájomnej dohode konateľov spoločnosti bola ponechaná pre žalobcu, následne fakturovaná a
jednostranne započítaná.

22. Súd zobral za preukázané tvrdenie žalobcu, že štrk tak ako ho doviezli tak aj odviezli, aj keď k takému

to záveru nemá žiadne relevantné podklady.

23. Za preukázané zobral aj to, že žalobca štrk nadobudol spoločnosti HAT. Podľa obchodného registra
je zrejmé, že spoločnosť s obchodným názvom HAT je registrovaná na OR Okresného súdu Prešov vo

vložke č. 754/P odd. Sro so sídlom v Starej Ľubovni, pričom z predmetu podnikania tejto spoločnosti je
zrejmé, že táto sa nezaoberá štrkom. Doklad - skladovacia karta - predložená žalobcom je fiktívna.

24. Samotný svedok žalobcu p. K. S. potvrdil, že konateľ spoločnosti žalobcu mu dal pokyn, aby zostatok

štrku sa už nevyvážal. Bol to práve ten zostatok, ktorý patril žalovanému, ktorý bol fakturovaný a
započítaný.

25. Vo veci podala odvolanie aj právna zástupkyňa žalovaného. Odvolanie bolo doručené súdu dňa

19.4.2018, teda po tom, čo žalovaný súdu oznámil, že advokátka Mgr. Ivana Hačková žalovaného už
nezastupuje.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.

27. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby právny
predchodca žalobcu u žalovaného objednal riečny štrk, nepreukázal prevzatie riečneho štrku vo
fakturovanommnožstveprávnympredchodcomžalobcuatedapodľažalobcunedošlokvznikužiadneho

zmluvného vzťahu.

28. Súd prvej inštancie v napádanom rozsudku správne v bode 6.7 poznamenal, že samotný konateľ
žalovaného na pojednávaní uviedol, že množstvo štrku nimi navezené sa určilo iba odhadom a teda
nič sa nevážilo, t.j. žalovaný nemá žiadne vážne lístky ani iný podobný doklad, aby mohol preukázať

množstvo fakturovaného štrku a fakturovanú sumu, ktorú použil na zápočet. Množstvo štrku, ktoré
žalovaný naviezol na predmetnú prevádzku nebolo možné určiť ani podľa vyvezeného množstva,
pretože vypočutí svedkovia jednoznačne deklarovali, odkedy bola zriadená váha (váha bola zriadená
neskôr ako sa začalo vyvážať na stavby žalovaného) a potom beztak vodiči do stasky písali množstvo
vyvážaného štrku podľa technického preukazu a maximálnom zaťažení toho-ktorého vozidla.

29. Ak žalovaný nevie exaktne preukázať aké množstvo štrku naviezol na predmetnú prevádzku, koľko
z toho spotreboval na svoje stavby a koľko štrku tam malo zostať, tak faktúra č. 15103001 zo dňa
30.10.2015 nemohla byť vystavená a teda nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Žalobca trvá na tom, že
skladová karta zásob štrku, ktorý naviezol na predmetnú prevádzku, koľko z toho spotreboval na svoje

stavby a koľko štrku tam malo zostať, tak faktúra č. 15103001 zo dňa 30.10.2015 nemohla byť vystavená
a teda nemá žiadnu výpovednú hodnotu.30. Žalobca trvá na tom, že skladová karta zásob štrku, ktorý právny predchodca žalobcu nakúpil od
spoločnosti HAT spol. s r.o., nie je v žiadnom prípade fiktívna a je bez právneho významu, či táto
spoločnosťmalavpredmetečinnostipredajštrku-vkonečnomdôsledkupredajštrkujesubsumovateľný

pod živnosť - vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok - ktorú živnosť má označená spoločnosť
zapísanú v obchodnom registri.

31. S poukazom na hore uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd potvrdil napádaný rozsudok súdu

prvej inštancie a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%
(jeden úkon - toto vyjadrenie).

32. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadovalsitoanidôležitýverejnýzáujemadospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.

33. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie

uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcom všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods.
2 C.s.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým a právnym
posúdením veci.

34. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za
potrebné uviesť:

35. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného uvedenou v odvolaní, že súd prvej inštancie

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto aj nesprávne právne
posúdil. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení v rámci tzv. prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 C.s.p.).

36. Súd v civilnom procese nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré
z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

37. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy
na zistenie skutočného stavu, možno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za
znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť.

38. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy ako každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti.

39. Nesprávne právne posúdenie veci - tento dôvod sa naplní v prípade, ak súd v konaní neaplikoval
príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy, nesprávne

interpretoval prípadné správne zistenie a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

40. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil žiadne horeuvedené vady
rozhodnutia a preto odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 378 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

41. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.42. V čase podania odvolania, vzhľadom na oznámenie žalovaného, advokátka Mgr. Ivana Hačková
žalovaného už nezastupovala, preto odvolací súd odvolanie podané advokátom podľa § 386 písm. b)

C.s.p. odmietol.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
konania s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).