Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23C/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416205582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpený advokátkou JUDr. Barbora Korenecová, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa
pre doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému I. O., K..
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. J. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1.572,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.06.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 21.06.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.572,-Eur spolu s 5 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.572,-Eur od 30.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 11.02.2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere
č.603700281 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 800,-
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,-Eur. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť žalobcovi sumu vo výške 1.572,-Eur v 12-tich mesačných splátkach po 131,-Eur, počnúc

dňom 23.03.2010. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas, stratil výhodu splátok
a dňa 30.01.2011 sa stal splatný celý dlh. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie. Okresný
súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom č.k. 2T 147/2011 zo dňa 09.09.2011 uznal žalovaného vinným
zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej
škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
25.10.2011. K žalobe žalobca pripojil plnomocenstvo, kópiu trestného rozkazu, výpis z obchodného

registra a zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

2. Súd dňa 11.08.2016 doručil žalovanému žalobu s prílohami a výzvou podľa § 167 ods. 2 zákona
č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), aby sa žalovaný k doručenej
žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach
uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

3. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 30.11.2016, na ktoré sa strany sporu
nedostavili, hoci doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 14.11.2016 svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol vjeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. U žalovaného bolo predvolanie na pojednávanie
vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. V súlade s ust. § 180 CSP súd rozhodol o pojednávaní v neprítomností strán sporu,

podanú žalobu na nariadenom termíne pojednávania prejednal a vo veci rozhodol v súlade s ust. § 151
ods. 1 CSP na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom žaloby, zmluvou o úvere,
všeobecnými obchodným podmienkami, trestným rozkazom a pripojeným trestným spisom tunajšieho

súdu č.k. 2T/147/2011 a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 11.02.2010 uzavrel žalobca so žalovaným
zmluvu o úvere č.603700281. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému hotovostný
úver vo výške istiny 800,-Eur za poplatok vo výške 772,-Eur. Prevzatie hotovosti pri podpise zmluvy
žalovaný potvrdil podpisom osobitného vyhlásenia v uzavretej zmluve o úvere. Žalovaný sa v zmysle

zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 1.572,-Eur v 12-tich mesačných splátkach
po 131,-Eur, počnúc dňom 23.03.2010. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č.k. 2T/147/2011
súd zistil, že žalobca podal dňa 10.03.2011 voči žalovanému oznámenie o podozrení zo spáchania
trestného činu, na základe ktorého bola voči žalovanému po ukončení vyšetrovania vznesená obžaloba
pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu. Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar

nad Hronom č.k. 2T/147/11 zo dňa 09.09.2011 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody
v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku odkázal súd žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej
škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

25.10.2011. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške
istiny 800,-Eur, pričom žalobcovi neuhradil žiadnu sumu, čo vyplýva zo skutkového tvrdenia žalobcu,
ktoré žalovaný nepoprel, preto ho súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Žalovaný
tvrdenie žalobcu o výške čerpaného úveru, ani tvrdenie o neuhradení žiadnej sumy v priebehu konania
nespochybnil.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7.Súdmázato,žeprávnyvzťahmedzistranamisporu,založenýuzavretouzmluvouoúverepodľa§497

a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským vzťahom,
preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia

zmluvy o úvere. Spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to,
či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Súd na
právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohodaúčastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a
v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§4ods.2ZoSÚ,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostímusíobsahovať:

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere,
je spotrebiteľským vzťahom. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako
dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Uzavretá
zmluva o úvere je podľa svojho obsahu tzv. typovou formulárovou zmluvou, nakoľko jej znenie
bolo predtlačené na formulári, do ktorého strany sporu len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je

zrejmé, že žalovaný nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalobca opakovane
používal pri poskytovaní úverov. Zmluva obsahovala aj prehlásenie, na aký účel sa úver poskytuje.
V predmetnej zmluve bola zaškrtnutá kolónka „zamestnanie“. Pokiaľ ide o vyhlásenie na aký účel sa
úver poskytuje, zmluva obsahuje len 4 políčka - 1. na výkon zamestnania, 2. na výkon povolania, 3. na
výkon podnikania alebo 4. na iný účel. Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že praktiky žalobcu pri

uzatváraní formulárových zmlúv sa stali predmetom preskúmavania súdov i správnych orgánov, napr.
Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). Rozhodnutím Ústredného inšpektorátu SOI zo dňa 27.05.2013,
číslo SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012 mu bola uložená pokuta pre porušenie zákazu nekalých
obchodných praktík v súvislosti so zaškrtnutím políčka v zmluve majúceho presvedčiť o poskytnutí úveru
na výkon povolania spotrebiteľa. V rozhodnutí sa poukazuje na neexistenciu možnosti pre spotrebiteľa

vyznačiť svoju požiadavku poskytnúť spotrebiteľský úver. Absencia tejto možnosti poukazuje sama o
sebe na snahu veriteľa neposkytnúť spotrebiteľské úvery a priori, s cieľom obísť ustanovenia zákonov
na ochranu práv spotrebiteľov, najmä aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Toto
tvrdenie oprel správny orgán o vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 06.05.2013, z ktorého
vyplýva, že posledný poskytnutý spotrebiteľský úver touto spoločnosťou bol v roku 2008. Krajský súd

v Prešove rozhodnutím z 26.05.2011, sp. zn. 6Co/84/2011 vyslovil, že konanie, ktorým sa presviedča,
navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel
na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je
pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách
voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a

zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje
sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za
neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Pri uzatváraní zmlúv bola bežnou praxou žalobcu snaha označiť dlžníka
ako podnikateľský subjekt, a ak to nebolo možné (ak dlžník nemá žiadne podnikateľské oprávnenie)
účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp.

povolania. Žalovaný ako spotrebiteľ absolútne nemal a nemohol mať vedomosť, čo zaškrtnutie daného
políčka znamená a má spôsobiť. Z pripojeného trestného spisu súd zistil, že žalovaný v predmetnom
období pracoval ako pomocný robotník - kosec, pracovník pre pomocné sadové a terénne úpravy v
spoločnosti VOMA-SK, s.r.o. Z vykonaného dokazovania nemá súd za preukázané, že by žalovanýčerpal úver na účely výkonu zamestnania. Žalobca pri uzavretí zmluvy nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, keď vôbec nezisťoval, či vôbec má uzavretie zmluvy nejaký súvis s jeho zamestnaním.
Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, prípadne

povolania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, v tomto prípade žalobcu (napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave z 23.02.2010, č.k.10CoE/5/2010-46 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 25.06.2015, č.k.16Co/1404/2014). Zo strany žalobcu išlo o nekalú obchodnú praktiku, keď chcel
úverovú zmluvu vylúčiť z režimu ochrany spotrebiteľa. Vo vyhlásení určil na výber účelu úveru až 3
variantyzárobkovejčinnosti(zamestnanie,podnikanie,povolanie)anásledneinýúčel.Bežnýspotrebiteľ

ako slabšia strana zmluvy, zväčša nevie na čo sú žalobcovi také údaje (resp. aké následky má takto
označený účel úveru), nevie čo sa rozumie spotrebiteľským úverom. V dôsledku nekalých obchodných
praktík žalobcu pri určovaní účelu úveru, súd uzavrel, že úver je potrebné považovať za spotrebiteľský.
„Zaškrtnutie“ možnosti spôsobu použitia úveru samo osebe neumožňuje vyvodiť záver, že sa nejedná o
spotrebiteľskú zmluvu. Naviac, v uzavretej zmluve je žalovaný označený menom, priezviskom, rodným
číslom,bydliskomačíslomobčianskehopreukazu,atedazuvedenýchúdajovnevyplýva,žebyžalovaný

ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti alebo výkonu povolania alebo zamestnania. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu uzavretej
zmluvy, postavenia účastníkov zmluvy, dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou
je potrebné považovať za spotrebiteľský.

10. Nakoľko žalobca v podanej žalobe svoj nárok vymedzil len skutkovo ako nárok na zaplatenie
žalovanejsumy,pričomhoprávnenekvalifikoval,tedaneuviedol,čisažaloboudomáhavočižalovanému
zaplatenia náhrady škody alebo sa domáha zaplatenia plnenia zo zmluvy, posudzoval súd oba nároky.

11. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby sa súd najskôr s poukazom na ust. § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa zaoberal otázkou premlčania uplatnených nárokov a dospel k záveru, že žalobou uplatnený
nárok na zaplatenie, či už z titulu náhrady škody alebo z titulu plnenia zo zmluvy, je premlčaný, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. Pri posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný spotrebiteľský
právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (napr.
rozsudky NS SR, č.k. 3 MCdo 14/2014 a 3 M Cdo 12/2014).

12.Podľa§193CSPsúdjeviazanýrozhodnutímpríslušnýchorgánovotom,žebolspáchanýtrestnýčin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Z
ustálenej judikatúry (R 22/1979, R 27/1977) výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, nerieši
rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Súd nie

je viazaný výškou škody uvedenou v rozhodnutí súdu, ktorý rozhodoval o spáchaní trestného činu, a to
ani vtedy, ak výška škody je uvedená vo výroku odsudzujúceho rozsudku ako skutková veta o vine. Len
keby súd v trestnom konaní rozhodol o nároku na náhradu škody (alebo o jeho časti), nebol by súd v
občianskom súdnom konaní oprávnený túto časť nároku s poukazom na ust. § 230 CSP znovu prejednať
z dôvodu založenia prekážky „res iudicatae“ rozhodnutím v trestnom konaní. Z pripojeného trestného

rozkazu je však zrejmé, že o nároku na náhradu škody, ani jej časti v trestnom konaní rozhodnuté nebolo.

13. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že trestný rozkaz č.k. 2T/147/11 zo dňa 09.09.2011 nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 25.10.2011. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody aplikoval súd
s poukazom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a ust. § 52 ods.2 OZ na skutkový stav

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pri premlčaní práva na
náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v

ods. 2). Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a
ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé, avšak len do tej miery, že subjektívna premlčacia
dobamôžeplynúťlenvrámciobjektívnej,ktorúnemožnoprekročiť.Žalovanýškoduspôsobilúmyselným
trestným činom, vzhľadom na čo je dĺžka objektívnej premlčacej doby v danom prípade 10 rokov (§ 106
ods. 2 OZ) a plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od spáchania trestného činu.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná (§ 106 ods. 1 OZ) a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní,
vzhľadom na čo premlčacia doba podľa § 112 OZ počas trestného konania spočívala. Trestné konanie
bolovdanomprípadeprávoplatneskončené25.10.2011.Žalobcapodalžalobudňa21.06.2016,t.j.ažpouplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, vzhľadom na čo je zrejmé, že nárok na náhradu škody
je premlčaný. Keďže žalobca podal žalobu viac ako 4 roky po právoplatnom skončení trestného konania,
nebolopotrebnézaoberaťsaaanizohľadňovaťspočívaniepremlčacejdobypočastrestnéhokonania,t.j.

zohľadňovať dĺžku spočívania subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula od jej začiatku do uplatnenia
nároku na náhradu škody v trestnom konaní, nakoľko je zrejmé, že celá subjektívna premlčacia doba
uplynula aj po ukončení trestného konania. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že uplatnený
nárok z titulu náhrady škody je premlčaný: Preto nie je potrebné zaoberať sa podrobne zákonnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon žalovaného, vznik a výška

škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinením žalovaného.

14. Hoci žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal podvodne a dopustil sa spáchania prečinu
úverového podvodu, súd ma za to, že uzavretá zmluva o úvere je platná. Právnym dôsledkom právneho
úkonu urobeného v omyle (§ 49a OZ) je len jeho relatívna neplatnosť (§ 40a OZ). Relatívne neplatný
právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právna úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu

dovolania sa jeho relatívnej neplatnosti. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca sa
relatívnej neplatnosti uzavretej zmluvy v premlčacej dobe nedovolal, a ani takúto skutočnosť netvrdil,
v dôsledku čoho nastala jeho definitívna platnosť. Podľa § 49a OZ, ktoré je aplikovateľné tak na
občianskoprávne ako aj na obchodné vzťahy, omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa
konštantnej rozhodovacej praxe (napr. rozsudok NS ČR 21 Cdo 826/2005 publikovaný pod číslom R

36/2008 alebo 31 Cdo 3620/2010 publikovaný pod číslom R 70/2011) podvodné konanie jedného z
účastníkov zmluvy pri jej uzavretí nie je dôvodom jej absolútnej neplatnosti pre nedostatok vážnej vôle
podľa § 37 alebo z dôvodu rozporu so zákonom podľa § 39 OZ, ale len dôvodom relatívnej neplatnosti
podľa § 49a OZ. Skutočná vôľa podvodne konajúceho účastníka zmluvy predstavuje len pohnútku,
prípadne vnútornú výhradu, ktoré neboli prejavené navonok, čím druhému účastníkovi nemohli byť

známe. Zmluva uzatvorená v dôsledku trestného činu jedného z účastníkov je len relatívne neplatná, čo
znamená, že je platná až do doby, pokiaľ sa jej neplatnosti nedovolá druhý účastník. Pokiaľ druhému
účastníkovi zmluvy uplynie premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti, stáva sa zmluva
(právny úkon) definitívne platná. Z platnej zmluvy sa môže veriteľ domáhať svojich vzniknutých nárokov
z titulu plnenia.

15. Pri posudzovaní nároku na zaplatenie z titulu plnenia zo zmluvy súd rovnako dospel k záveru, že
aj tento nárok žalobcu je premlčaný. Dĺžka premlčacej doby podľa § 101 OZ je v občianskoprávnych
vzťahoch, vrátane spotrebiteľských, 3 roky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úver bol žalovanému
poskytnutý dňa 11.02.2010. Splatnosť úveru bola dohodnutá v 12-tich mesačných splátkach po 131,-

Eur, počnúc 23.03.2010. Z uvedeného je zrejmé, že posledná splátka mala byť splatná najneskôr
23.02.2011 a k jej premlčaniu došlo najneskôr dňa 24.02.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa
21.06.2016, to znamená po uplynutí premlčacej doby. Tvrdenie žalobcu o strate výhod splátok a
zosplatnení úveru k 30.01.2011 nemal súd za preukázané, nakoľko toto tvrdenie žalobcu odporuje
vykonanému dokazovaniu. Žalobca dôkazy preukazujúce zosplatnenie úveru nepredložil, neuniesol tak

svoje dôkazné bremenu vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu. Navyše z obsahu zmluvy o úvere
vyplýva, že posledná 12. splátka úveru mala byť splatná dňa 23.02.2011. Zosplatnením úveru dňa
30.01.2011 tak mohla byť dotknutá len posledná 12. splátka, nakoľko všetky predchádzajúce splátky
sa stali splatnými pred týmto dňom. Aj keby súd zohľadnil pri posudzovaní premlčania spočívanie
premlčacej doby počas trestného konania, t.j. od podania trestného oznámenia s uplatnením výšky

škody do jeho právoplatného skončenia dňa 25.10.2011 a plynutie premlčacej doby počítal až od tohto
dňa, je zrejmé, že aj tak je nárok na plnenie zo zmluvy premlčaný, nakoľko k podaniu žaloby došlo viac
ako 4 roky po právoplatnom ukončení trestného konania.

16. Len pre úplnosť vo vzťahu k uplatňovanej výške plnenia súd uvádza, že žalobca tvrdenú výšku

nároku nepreukázal. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, súd podrobil uzavretú
zmluvu o úvere prieskumu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa vzťahuje
na zmluvy uzavreté do 10.06.2010 (vrátane) a zistil, že zmluva neobsahuje viacero podstatných
náležitostí vyžadovaných ustanovením § 4 ods. 2 citovaného zákona. Uzavretá zmluva konkrétne
neobsahovala náležitosti podľa písm. g/ (konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,), písm. h/ (ročnú

rokovú sadzbu), písm. i/ (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) písm.
j/ (ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere),
písm. k/ (priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvyo spotrebiteľskom úvere). Vzhľadom na uvedené sa poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 4 ods.
3 zákona č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na túto skutočnosť
(bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), mohla skutočnosť, že žalovaný úver žalobcovi nesplatil, založiť

len nárok zaplatenie sumy maximálne vo výške poskytnutého finančného plnenia, t.j. 800,-Eur. K
rovnakému záveru o premlčaní uplatneného nároku by však súd dospel aj v prípade, že by pri
posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia obchodného práva.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, vzniklo mu tak právo
na náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, keďže mu žiadne trovy počas
konania nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).