Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209852
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112209852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: 1/ UNIKOL spol.
s r.o., Tehelná 64, Vranov nad Topľou, IČO: 31 670 873, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 601,33 eur s príslušenstvom
a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb 140/2012-134 zo dňa
25.3.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/140/2012-134 zo

dňa 25.3.2015 v časti o zaplatenie sumy 551,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. od
18.2.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v časti o zaplatenie sumy 50,13 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% p.a. od 18.2.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvoinštančného konania z r u š
u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 601,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 18.02.2011 do
zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne žalovanému v 1. a 2. rade uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 36,- eur. V odôvodnení

napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 30.3.2012 sa žalobca domáhal
voči žalovanému v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 601,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 18.2.2011 do zaplatenia z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.4.2010 došlo k dopravnej nehode na komunikácií
Dl - tunel Branisko, kilometer: 374,00 spôsobenej prevádzkovateľom vozidla EVČ: Y. XXX C.,
ktorého prevádzkovateľom je žalovaný v 1. rade. Dopravnou nehodou došlo k poškodeniu požiarneho

núdzového osvetlenia, ktoré je majetkom žalobcu. Žalobca si listom zo dňa 13.4.2010 uplatnil u
žalovaného 2/ ako poisťovateľa žalovaného 1/ náhradu škody v celkovej výške 1.180,53 eur. Dňa
16.12.2010bolžalobcovidoručenýlist,nazákladektoréhožalovaný2/poukázalvprospechúčtužalobcu
dňa 14.12.2010 časť náhrady škody v celkovej výške 579,20 eur. Tak vznikol rozdiel medzi skutočnou
škodou a poistným plnením v sume 601,33 eur. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný
2/ krátil poistné plnenie o sumu 551,20 eur z titulu amortizácie a sumy 50,13 eur z titulu nepriznaných
prestojov. Zo strany škodcu bolo poškodené požiarne núdzové osvetlenie, toto nebolo vymenené ani

uvedené do pôvodného stavu a preto žalobca bol nútený uviesť poškodené časti do pôvodného stavu
na náklady škodcu. Vzhľadom k tomu, že škodca mal uzavreté povinné zmluvné poistenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca si uplatnil náhradu škody u žalovaného 2/.3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný 2/ odpor, pričom
uviedol, že žalobcovi nahradil škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia.
Uviedol, že pri niektorých veciach od ceny odpočítava tzv. amortizačnú zrážku, ktorá je spravidla

odstupňovaná podľa veku poškodenej veci a neuznáva tzv. prestoje.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako i
výsluchom zástupcu žalovaného 1/, 2/, poukázal na § 9 ods. 1 a 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikácii v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 2 písm. b) a d) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 443 Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania mal za to, že
základsporuniejesporný,lebomedzistranamisporuniejesporné,čidošlopridopravnejnehodevozidla
poisteného u žalovaného k poškodeniu núdzového požiarneho osvetlenia, a že za túto spôsobenú
škodu zodpovedá poistený, teda žalovaný 1/, ďalej nie je sporné ani to, že žalovaný 1/ bol povinný
žalobcovi, ktorý uviedol požiarne osvetlenie do pôvodného stavu vyplatiť náhradu takto vzniknutej škody.

V danom prípade je medzi stranami sporu sporné len to, aká je výška vzniknutej škody, či bol žalovaný
2/ oprávnený na zníženie vyplatenia náhrady škody a to o amortizáciu. Súd uviedol, že v danom prípade
nejde o bežnú škodu, ale o typ škody, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb., podľa
ktorého z ust. § 9 ods. 6 vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie v tomto prípade
žalobcovináhraduškody,spočívajúcejvovynaloženýchnákladochspojenýchsodstránenímpoškodenia

a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Vzhľadom na hore
uvedené a aj na skutočnosť, že dopravné značky, zvodidlá, oplotenie v tunely, osvetlenie na diaľnici
predstavujú bezpečnostný prvok a musia zodpovedať prísne stanoveným parametrom, nie je možné pri
uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starého opraveného núdzového osvetlenia. Žalobca
tak nemohol vykonať opravu iným spôsobom ako výmenou poškodených dielov za nové. Taktiež sa

súd nestotožňuje s názorom žalovaného 2/, že došlo k prínosu pre poškodeného resp. k zhodnoteniu
jeho majetku. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, aj v časti uplatnených prestojov,
ktorú považoval za skutočnú škodu, čo vyplýva z predmetu podnikania žalobcu. Žalobca si splnil svoju
povinnosť uvedením núdzového požiarneho osvetlenia do pôvodného stavu a svojím konaním nijako
nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok. Z týchto dôvodov preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a o

trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p.

5. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný 2/ a to s poukazom
na ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a uviedol, že pri stanovení výšky poistného plnenia postupoval
v súlade s ust. § 443 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy mieru opotrebenia poškodených

vecí vychádzal z ceny veci v čase poškodenia, prihliadajúc na príslušné ustanovenie vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v znení
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti v znení neskorších predpisov. V prípade ak by mieru opotrebenia
nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Ak má zodpovednosť za škodu
plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo

pri spôsobenej škode prišiel, musí sa aj výška škody určiť tak, aby ten, kto za škodu zodpovedá, mal
povinnosť nahradiť poškodenému, teda v tomto prípade žalobcovi škodu vo výške zodpovedajúcej cene
poškodenej veci v čase poškodenia. Preto výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase
jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec.

6. Za nesprávne považuje žalovaný 2/ aj rozhodnutie súdu, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu
tzv.prestojovztituluušléhoziskuvovýške50,13eur,keďmázato,ževtexteodôvodneniasasúdvyjadril
výlučne vo vzťahu k nároku na odpočet tzv. amortizácie. Neuviedol však dôvody, na základe ktorých
dospel k záveru, že nárok žalobcu na tzv. prestoje je odôvodnený a v súlade s platnou právnou úpravou.
V tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že prestoje nie

je možné považovať za ušlý zisk, a že z tohto titulu sa žalobca v žiadnom prípade nemôže domáhať ich
úhrady. Motorové vozidlá a zariadenia, ktoré žalobca v danom prípade použil na odstránenie následkov
vzniknutejdopravnejnehodynebolizjehostranyvyužívanépriinejpodnikateľskejčinnosti,aanivdanom
čase nemali vykonávať inú činnosť pre tretí subjekt na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a týmto tretím subjektom, na základe existencie ktorého by potom mohlo dôjsť k rozmnoženiu

majetkových hodnôt žalobcu. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a
žalobu zamietnuť a súčasne zaviazať žalobcu i na náhradu trov konania.7. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne dňa 17.8.2015 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozhodovacia
prax krajských súdov dostatočne preukazuje opodstatnenosť prednosti aplikácie špeciálnej právnej
úpravy cestného zákona pred ustanoveniami § 442 až 449 OZ. Náhrada škody sa v tomto prípade totiž

vôbec nespravuje v režime § 442 až 449 OZ, ale v režime § 9 ods. 6 cestného zákona. Skutočnosť, že
cestný zákon predstavuje lex specialis k Občianskemu zákonníku, je všeobecne uznávaná aj doterajšou
praxou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.2.2011 spis. zn.
9Co 225/10 na podporu svojho právneho názoru.

8. V súvislosti s preukazovaním výkonu vozidiel predložil žalovanému a následne súdu hlásenia o škode,
vktorombolidopravnénákladypresnešpecifikované.Žalobcauviedolatonajmäknámietkežalovaného
2/ k uplatneným prestojom, že druh mechanizmu sa na odstraňovaní škody podieľal, akú technologickú
činnosť vykonával, koľko hodín bol mechanizmus v stave aktívneho výkonu, a teda koľko hodín v rámci
svojej prevádzky mechanizmus pracoval, takisto preukázal. Prestoj vo svojej podstate nepredstavuje
tak ako uvádza žalovaný nečinnosť mechanizmu, ale vyjadruje nevyhnutnú účasť mechanizmu na

mieste udalosti z dôvodu potreby zapnutia výstražných bezpečnostných prvkov, maják, svetlá prípadne
iné výstražné signalizačné zariadenia. Stojace mechanizmy plnia počas tzv. prestoja bezpečnostno-
zákrytovú funkciu, vychádzajúcu zo všeobecne záväzného technického predpisu TP 02/2010. Poukázal
na skutočnosť, že keby nedošlo k dopravnej nehode, žalobca by nemusel odstraňovať svojimi vlastnými
kapacitami tieto následky a nebolo by došlo k nadbytočnému výkonu mechanizmov žalobcu. Tieto by sa

mohli venovať ostatným činnostiam v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu. Jedná sa teda o vnútené
výkony, nad rámec bežných aktivít žalobcu. K otázke amortizácie, ktorú namietal žalovaný 2/ sa žalobca
nevyjadril. Z uvedených dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

9. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného v 2.

rade bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 2.2.2017, teda po nadobudnutí
účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval
tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc

dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

10. K samotnému inštitútu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla odvolací súd uvádza, že poisťovateľ má povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla
poškodenému v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ak bol tento nárok uplatnený

a preukázaný. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa
uhrádzaškoda,ktorávzniklapoškodenímveci,pričomidenielenoškodunainýchmotorovýchvozidlách,
ale aj o škodu spôsobenú na pozemných komunikáciách. Uhrádza sa skutočná škoda, ktorou je ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti
a v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné

vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru,
že ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách predstavuje lex specialis vo
vzťahu ku všeobecným ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka, ktorých aplikáciu týmto
špeciálna právna úprava vylučuje.

11. Povinnosť škodcu nahradiť náklady žalobcu vynaložené na odstránenie poškodenia požiarneho
núdzového osvetlenia, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou je potom priamo
založená citovaným ustanovením zákona o pozemných komunikáciách. Na rozdiel od dotknutých
ustanovení Občianskeho zákonníka je škodca, v prípade poškodenia požiarneho núdzového osvetlenia,
pri aplikácii zákona o pozemných komunikáciách, povinný nahradiť náklady vynaložené na odstránenie

poškodenia. V súvislosti s povinnosťami uloženými technickými normami nie je možné, aby žalobca
opravoval poškodené požiarne núdzové osvetlenia ich výmenou za také, ktoré svojou dobou užívania
zodpovedajú veku a opotrebeniu poškodeného požiarneho núdzového osvetlenia a s odkazom na §
9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. neprichádza zohľadnenie miery amortizácie v tomto prípade ani do
úvahy. Odvolací súd preto prisvedčil ako vecne správnemu tomu záveru súdu prvej inštancie, ktorý v

časti o zaplatenie sumy 551,20 eur predstavujúcej žalovaným 2/ tvrdenú amortizáciu, priznal žalobcovi
ako nárok dôvodný.12. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 50,13 eur, ktoré si žalobca uplatnil z titulu nepriznaných prestojov
prvoinštančný súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je nárok žalobcu dôvodný a priznal mu žalovanú
istinu v plnej výške. V súvislosti s priznaním tejto časti nároku súd prvej inštancie zastáva názor, že

žalobcovi sa podarilo preukázať príčinnú súvislosť vynaloženia uvedeného nákladu pri odstraňovaní
poškodenia núdzového požiarneho osvetlenia a má za to, že tzv. prestoje sú skutočnou škodou, čo
vyplýva z predmetu podnikania žalobcu. Tým, že žalobca si splnil svoju povinnosť uvedením núdzového
požiarneho osvetlenia do pôvodného stavu svojím konaním nijako nezväčšil ani nezhodnotil svoj
majetok.

13. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené odôvodnenie priznania nároku vo výške 50,13 eur z
titulu uplatnených prestojov nespĺňalo kritéria ustanovené vo vtedy platnom ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
(dnes § 220 ods. 2 CSP), na odôvodnenie súdnych rozhodnutí.

14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v tejto časti sa žalobca domáhal náhrady za využitie

vlastných mechanizmov pri oprave poškodeného núdzového požiarneho osvetlenia tzv. prestojov.
Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svojich rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej
ako i právnej stránky rozhodnutia. Súd vyhodnotením dôkazov predložených žalobcom síce dospel ku
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o výšku nároku uplatneného žalobcom, ale v napadnutom rozhodnutí

absentuje zrozumiteľný výklad právneho posúdenia súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu
podľa príslušných zákonných ustanovení, ktorý by spĺňal v plnej miere požiadavku ust. § 220 ods. 2 CSP
(predtým § 157 O.s.p.). Z odôvodnenia súdu nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Bude preto úlohou súdu prvej
inštancie právne posúdiť svoje skutkové zistenia týkajúce sa časti istiny vo výške 50,13 eur a vyložiť

svoje úvahy, ktorými sa spravoval a uviesť, ktoré právne predpisy aplikoval na zistený skutkový stav a
s akými právnymi závermi, pričom pokiaľ bude posudzovať tzv. prestoje nárokované žalobcom ako ušlý
ziskbudepotrebné,abysazaoberalsplnenímvšetkýmpredpokladovvznikunárokužalobcunaušlýzisk.

15. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy

551,20 eur s príslušenstvom a preto ho v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie 50,13 eur s príslušenstvom je potrebné, aby súd
prvej inštancie svoje skutkové zistenia aj právne posúdil a svoje právne úvahy uviedol v odôvodnení
rozhodnutia a preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

15. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade došlo k zrušeniu časti rozhodnutia odvolacím súdom, o
trovách prvoinštančného konania ako i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396
ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).