Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205063
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715205063.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Prvá

stavebná sporiteľňa a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004, proti žalovanému v 1.rade
S. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX L., t.č. bytom T. XX, XXX XX E., N. V. J.,
štátny občan SR a žalovanej v 2.rade I. I., predtým A., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom Š. XXX/X, XXX XX K.,
prechodne bytom P. N..XXX, S., N. V. J., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Michaelou Maťuchovou,
advokátkou, Osloboditeľov 5, Lieskovec, o zaplatenie 12.962,82 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
10.702,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne

zo sumy 13.033,13 € od 14.2.2014 do 31.3.2015,
zo sumy 11.837,13 € od 1.4.2015 do 6.7.2015,
zo sumy 11.467,13 € od 7.7.2015 do 4.9.2015,
zo sumy 11.302,63 € od 5.9.2015 do 4.5.2016,
zo sumy 11.182,63 € od 5.5.2016 do 3.6.2016,
zo sumy 11.062,63 € od 4.6.2016 do 5.7.2016,
zo sumy 10.942,63 € od 6.7.2016 do 9.8.2016,

zo sumy 10.822,63 € od 10.8.2016 do 13.9.2016,
zo sumy 10.702,63 € od 14.9.2016 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
po 120,- €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu
príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade ak žalovaní nezaplatia čo i len jednu splátku riadne a
včas, stáva sa splatným celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.4.2015 bol na tunajší súd doručený návrh žalobcu zo dňa 2.4.2015, ktorým žalobca žiadal,
aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 12.962,82
€ spolu so 4,7 % úrokom za úver zo sumy 12.878,23 € od 1.4.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 3 % ročne zo sumy 12.878,23 € od 1.4.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
Svoj návrh zdôvodnil žalobca tým, že na základe Zmluvy o stavebnom - spotrebiteľskom úvere

č.0599007101zodňa31.10.2011poskytolžalovanýmúvervovýške16.701,81€ažalovanísazaviazali
poskytnutýúversplatiťvrátaneúrokovvovýške4,7%ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške
280,- €. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali riadne a včas splácať. Listom
zo dňa 6.2.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných, aby v 7.dňovej lehote vrátilizostatok úveru. Žalovaný 1/ a 2/ prostriedky nevrátili. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške
13.021,29 € má pozostávať z istiny 12.960,38 €, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených
poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 60,91 €. Ďalšie úročenie istiny úrokom z úveru

vo výške 4,7 % ročne žalobca zdôvodnil odkazom na článok X. bod 10.3. písmeno a) a c) úverovej
zmluvy. S odkazom na úverovú zmluvu a všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení sa
účinnosťou odstúpenia má rozumieť deň kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené všetkým žalovaným.
Účinnosť odstúpenia nastala dňa 13.2.2014 a dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy má
predstavovať sumu 13.033,13 €, pričom má pozostávať z istiny vo výške 12.960,38 €, z nezaplatených

úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 72,75 €. Taktiež poukázali na článok IX. bod 9.2.
úverovej zmluvy s tým, že odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy úročia ďalej celý
zostatok úveru úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne. Ku dňu 31.3.2015 je tak výška žalobcovej
pohľadávky 12.962,82 €, pričom pozostáva z istiny 12.878,23 €, úroku z úveru vo výške 4,7 % ročne
od 14.2.2014 do 31.3.2015 vo výške 51,60 €, úroku z omeškania vo výške 3 % ročne od 14.2.2014 do
31.3.2015 vo výške 32,99 €.

2. Na návrh vydal súd dňa 26.8.2015 platobný rozkaz sp.zn. 10C/151/2015-22, ktorý bol žalovanej v
2.rade doručený dňa 26.10.2015 a proti ktorému podala žalovaná v 2.rade dňa 5.11.2015 odpor zo
dňa 3.11.2015, v ktorom okrem iného uviedla, že konaním žalovaného v 1.rade - bývalým manželom
bola uvedená ohľadom predmetnej pôžičky do omylu a preto na neho podala aj trestné oznámenie,

avšak Okresná prokuratúra vo Zvolene skonštatovala, že medzi manželmi nemôže dôjsť k trestnému
činu podvodu. Uvedenie do omylu sa týkalo tak poskytnutia predmetnej pôžičky ako aj splácania a
zabezpečenia. Zmluvu uzatvorenú so žalobcom označila za neplatnú, keďže bola uvedená do omylu a v
omyle túto zmluvu podpisovala, konkrétne v domnení, že pôžička bude viazaná na kúpu nehnuteľnosti,
tak ako jej to bolo vysvetľované, čo sa však nestalo s tým, že bývalý manžel ju podviedol a finančné

prostriedky spreneveril. Poukázala na doklad Zoznam dokladov účelového použitia zo dňa 24.4.2012, z
ktorého má vyplývať, že žalobca pokračoval v konaní už iba so žalovaným v 1.rade ohľadom splnenia si
zmluvných podmienok a ju nikto nekontaktoval. Podľa jej názoru tak pôžička, ako aj nehnuteľný majetok
za ňu nadobudnutý má patriť do BSM. Podľa jej názoru ju konanie žalobcu a žalovaného v 1.rade uviedlo
do omylu a preto právny úkon bol robený v omyle.

3. Dňa 2.3.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.2.2016 k odporu žalovanej
v 2.rade, v ktorom okrem iného uviedli, že žalovaná v 2.rade tvrdí, že bola uvedená do omylu ohľadne
účelu, na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky s tým, že do tohto omylu ju uviedol jej manžel.
Podľa ich názoru ide tu o omyl v pohnútke, ktorý nemá žiaden vplyv na platnosť právneho úkonu, t.j.

zmluvu o úvere. Zmluva o úvere je konsenzuálny právny úkon s tým, že peniaze boli vyplatené na účet
žalovanej v 2.rade a žalobca žiaden omyl nevyvolal, ani o ňom nevedel. Vzhľadom k tomu označili
tvrdenia žalovanej v 2.rade za irelevantné na účely tohto konania a žiadali odpor odmietnuť.

4. Dňa 3.6.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa 22.5.2016, v

ktorom okrem iného uviedol, že má ako otec dve dcéry, 13.ročnú I. a 8.ročnú I. zverené do jeho osobnej
starostlivosti Mníchovským súdom zo dňa 9.9.2015, opätovne potvrdené Mníchovským súdom dňa
17.11.2015. V tejto súvislosti sa ospravedlnil z nariadeného pojednávania s poukazom na finančnú
náročnosť cesty na Slovensko, ako i časovú náročnosť, keďže sa stará o dve školopovinné deti. Uviedol,
že jeho rodinné problémy sa začali koncom roku 2012 a hoci bol vo veľmi ťažkej situácii v súvislosti

s rozvodom, množstvom súdnych pojednávaní a nezmyselných obvinení zo strany exmanželky, bol
ešte schopný dňa 20.5.2013 zaplatiť pravidelnú splátku vo výške 560,- € z tohto úveru s nepatrným
meškaním. Ich manželstvo ako žalovaných bolo rozvedené Mníchovským súdom dňa 15.5.2014 s tým,
že v júni 2014 kontaktoval žalobcu, oboznámil ich s jeho situáciou a žiadal o zníženie pôvodnej mesačnej
splátky na 280,- €. Žalobca mu znížil mesačnú splátku len o 8,- € na sumu 272,- €, čo bolo pre neho

finančneneúnosné.Potomkoncomroka2014avpriebehuroka2015uhradilniekoľkosplátokpodľajeho
možností. Nemal vedomosť či žalovaná v 2.rade má nejaký príjem s tým, že neprispieva ani na výživné
svojich dcér žiadnou sumou. Žalovaný v 1.rade vyjadril snahu svoj záväzok voči žalobcovi uhradiť s
tým, že na začiatku mesiaca spláca splátku vo výške 120,- € a maximálne v tejto výške by bolo v jeho
finančných možnostiach dlh splácať. Uviedol ako svoj hlavný príjem šoféra autobusu čiastku 1.292,15 €,

vedľajší príjem ako záhradníka 265,- €, prídavky na obidve dcéry 380,- €, štátny príspevok na dieťa do
12 rokov (I.) 194,- € a ako mesačné výdaje 1.200,- € za byt, 45,- € elektrika, 12,94 € povinná poistka za
byt, 17,50 € koncesionárske poplatky, 116,75 € dcéra I. (mesačník na vlak 60,75 € + obedy v škole 56,-
€), 194,- € dcéra I. poplatok za družinu so stravou, 35,- € justičná kasa (splátka za súdy), 20,- € sociálnyúrad (splátka za deti, štátny príspevok do 12 rokov), 350,- € nákupy potravín, drogérie, ošatenia a obuvi,
školských potrieb a liekov. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavuje čiastku 139,96 €.

5. Dňa 6.6.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu označené ako doplnenie a špecifikácia
žalovanej sumy, v ktorom okrem iného uviedli, že zmluva o stavebnom - spotrebiteľskom úvere
bola uzavretá dňa 31.10.2011 a čerpanie finančných prostriedkov stavebného úveru 16.701,81 € sa
uskutočnilo dňa 30.11.2011 suma 13.361,- € dňa 16.5.2012 suma 3.260,81 € a 30.11.2011 poplatok za
spracovanie úveru vo výške 80,- € zúčtovaným v súlade s článkom II. zmluvy o medziúvere a stavebnom

úvere. Mesačné úhrady poukazované na účet úveru vo výške 280,- € boli zúčtované v zmysle článku
II. bod 2. zmluvy o úvere na zmluvné 4,7 % ročné úroky a istinu. Do odstúpenia od zmluvy uhradili
žalovaní sumu 5.040,- €, ku ktorej boli pripočítaná štátna prémia za rok 2011 vo výške 66,39 € a z týchto
platieb boli uhradené úroky od 30.11.2011 do 31.12.2013 vo výške 1.282,01 €, poplatky za vedenie
účtu a upomínanie v zmysle platného sadzobníka poplatkov vo výške 82,95 € a istina 3.741,34 €. Od
júna 2013 boli žalovaní v omeškaní a ku dňu odstúpenia od zmluvy boli splnené podmienky podľa §

506 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na omeškanie so splátkami za jún 2013 - január 2014 a ich
nedoplatenie odstúpil žalobca dňa 6.2.2014 od zmluvy o úvere. Okrem § 506 Obchodného zákonníka
poukázali aj na ustanovenie § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ako posledný prevzala zásielku
žalovaná v 2.rade a to dňa 13.2.2014, čím sa odstúpenie od zmluvy stalo účinným podľa § 351 ods.
1 Obchodného zákonníka. Úročenie nezaplateného stavebného úveru riadnou úrokovou sadzbou 4,7

% ročne od 14.2.2014 do zaplatenia zdôvodnil žalobca odkazom na ustanovenie § 497 Obchodného
zákonníka a článku VII. bod 5 zmluvy o úvere, ako i článku VII. bod 7 zmluvy o úvere, v zmysle ktorého
sa má splatná istina (12.960,38 €) a nezaplatené úroky do 13.2.2014 (72,75 €) zúčtovať do jednej
sumy, ktorá sa má ďalej úročiť v súlade s bodom 8 článok VII. tejto zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že
z úhrad od 14.2.2015 do 31.3.2015 vo výške 1.196,- € boli uhradené 3 % ročné úroky z omeškania od

14.2.2015 do 28.2.2015 vo výške 406,95 €, 4,7 % ročné úroky od 14.2.2015 do 28.2.2015 vo výške
634,15 €, nezaplatené úroky od 13.2.2014 vo výške 72,75 € a istina vo výške 82,15 €. V zmysle novely
Občianskeho zákonníka účinnej od 1.4.2015 žalobca započítaval ďalšie úhrady iba na istinu. Žalovaná
suma 12.962,82 € ku dňu 31.3.2015 má pozostávať z istiny 12.878,23 €, 4,7 % úroku od 1.3.2015 do
31.3.2015 vo výške 51,60 €, 3 % ročného úroku z omeškania od 1.3.2015 do 31.3.2015 vo výške 32,99

€. Po podaní návrhu boli vykonané úhrady v celkovej výške 654,50 € a to dňa 6.7.2015 suma 370,- €,
4.9.2015 suma 164,50 € a 4.5.2016 suma 120,- €. Tieto úhrady boli započítané na zníženie istiny a v
tejto časti zobral žalobca svoj návrh späť.

6. Dňa 20.6.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.6.2016, v ktorom

okrem iného uviedol, že keďže žalovaní boli v čase uzavretia zmluvy o úvere manželmi, na základe
ustanovenia Občianskeho zákonníka o vybavovaní nie bežných vecí bolo nevyhnutné uzavretie zmluvy
o úvere s obidvoma manželmi. Žalobca má povinnosť pri obchodnej činnosti postupovať s odbornou
starostlivosťou a preto poučenie obchodného zástupcu zastupujúceho žalobcu o účelovom viazaní
použitia úverových prostriedkov nie je uvedenie do omylu, ale splnenie si informačnej povinnosti voči

klientom. Ak ich žalovaní nepoužili na tento účel, dopustili sa oni porušenia povinnosti, nie žalobca. Je
vo sfére dispozície dlžníka a spoludlžníka uvedenie čísla účtu, na ktorý mali byť úverové prostriedky
vyplatené. V samotnej úverovej zmluve je uvedený účet žalovanej v 2.rade t.j. manželky, čo je obvyklá
operácia klientov - manželov v bankách. Poukázanie úverových prostriedkov na tento účet žalovanou
v 2.rade nie je medzi stranami sporné. Použitie úverových prostriedkov bolo zdokladované kúpnou

zmluvou spolu s návrhom na vklad podaným na Správu katastra Veľký Krtíš dňa 23.4.2012. Ak by
žalovaní použili úverové prostriedky na iný účel ako kúpu nehnuteľnosti, táto skutočnosť nezakladá
neplatnosť úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o poradie v akom boli pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere
uspokojované, odkázali na článok II. bod 2 zmluvy o úvere s tým, že konkrétne boli úhrady poukázané
na uspokojenie úroku, poplatkov a istiny a to v roku 2011 boli úhrady poukázané vo výške 280,- €, z

ktorých boli uhradené úroky za rok 2011 vo výške 52,02 € a istina 227,98 €, v roku 2012 boli poukázané
úhrady vo výške 3.360,- € a štátna prémia 66,39 €, z ktorých boli uhradené poplatok za vedenie účtu
vo výške 12,- €, úroky za rok 2012 vo výške 634,57 € a istina 2.779,82 €, v roku 2013 boli poukázané
úhrady vo výške 1.400,- €, z ktorých boli uhradené poplatky za vedenie účtu, upomínanie, individuálne
riešenie omeškaných splátok vo výške 70,95 €, úroky za rok 2013 vo výške 595,42 € a istina 733,63

€. V roku 2014 neboli poukázané žiadne úhrady až do účinnosti odstúpenia od zmluvy. Po účinnosti
odstúpenia od zmluvy (od 14.2.2014) do 31.3.2015 boli vykonané úhrady vo výške 1.196,- €, z ktorých
boli uhradené 3 % ročné úroky z omeškania od 14.2.2015 do 28.2.2015 vo výške 406,95 €, 4,7 % ročné
úroky od 14.2.2015 do 28.2.2015 vo výške 634,15 €, nezaplatené úroky do 13.2.2014 vo výške 72,75€ a istina vo výške 82,15 €. Od 1.4.2015 boli úhrady vo výške 654,50 € započítané v zmysle novely OZ
na istinu a všetky úhrady po odstúpení od zmluvy boli zohľadnené v podaní zo dňa 3.6.2016. Následne
bola ešte uskutočnená úhrada dňa 3.6.2016 vo výške 120,- €, ktorá bola tiež započítaná na istinu a tak

dlžná suma má predstavovať čiastku 12.188,32 € s príslušenstvom.

7. Dňa 21.6.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v 1.rade prostredníctvom emailu
zo dňa 19.6.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že úver z PSP a.s. bol braný v prvom rade na kúpu
pozemku a stavbu domu v Nemecku, kde bývali v Oberschleisheime od roku 2004. V júli 2011 bol začatý

projekt Obecným úradom so zvýhodnenými cenami stavebných parciel a výhodného financovania.
Žiadateľ musel spĺňať niekoľko podmienok. Keďže bývali v podnájme a exmanželkin tlak na vlastné
bývanie rástol, rozhodli sa pre tento projekt spoločne. Po splnení podmienok si vybrali parcelu a zaviazali
sa zmluvne voči obecnému úradu dodržať časové podmienky stavby. Rozhodli sa pre parcelu č.138.
Ako prvé bolo potrebné prefinancovanie nákladov spojených s prípojkou inžinierskych sietí a notára,
ktoré sa rozhodli pokryť úverom zo stavebnej sporiteľne. Ďalšie financovanie žiadali cez pani Hoffmann

z Deutsche Vermögenberautung, ktorá ich viackrát doma navštívila a podpísala zmluvy. Žalovaná v
2.rade bola pri všetkých rozhovoroch a všadiaľ sa dobrovoľne podpisovala. Žiadaný úver v celej výške
im nebol poskytnutý, vzhľadom na to, že bol on jediný zárobkovo činný a bolo im poskytnuté len na 70
% z požadovanej sumy, čo bol dôvod chýbajúcich investícií na dodržanie zmluvných podmienok voči
Obecnému úradu Oberschleisshem. Zmluva s obecným úradom bola vypovedaná. Všetky dokumenty

sa nachádzajú v archíve tohto obecného úradu a môže o ne požiadať na základe preloženej súdnej
výzvy. Úver z PSP a.s. už prebiehal a bol prevedený na účet žalovanej v 2.rade v troch čiastkach. Vtedy
sa spoločne rozhodli využiť časť úveru na odkúpenie podielu chátrajúcej chalupy po starých rodičoch od
sestry jeho otca. Druhá časť úveru bola využitá na spoločné rodinné osobné účely žalovanej v 2.rade.
Po dohovore s pani Y. odkúpili podiel na chalupe a táto sa zaviazala v tej istej sume približne 12.000,- €

investovať do zvyšných opráv, poplatkov advokátky a pozemkových vymeraní. Obaja sa zúčastňovali na
rozhovorochspaniY.,naplánovaníanávrhovzaprítomnostijehorodičov.Keďžepriopraváchsavyskytli
skryté problémy kvôli veku chalupy a dožívajúcej strechy, boli nutné ďalšie investície, keďže v lete 2012
došlo k nezhodám medzi nimi ako manželmi a pani Y. kvôli ďalšiemu financovaniu požadovaných opráv.
Žalovaná v 2.rade nesúhlasila s ďalšími investíciami a preto sa rozhodli od celej veci a financovania

odstúpiť. Vzniknuté nedoplatky voči pani Y. a podlžnosti za účtovnícke práce za roky 2008 až 2011
sa rozhodli spoločne vyrovnať darovaním ich podielu na pani Y., keďže nemali záujem pokračovať vo
financovaní. V máji 2013 exmanželka podala na neho trestné oznámenie, obvinila ho z domáceho
násilia a týrania detí, nedovoleného ozbrojovania a konzumácie drog atď., v dôsledku čoho bol vykázaný
zo spoločného bytu a dostal zákaz kontaktu. V tom období sa dozvedel o mimomanželskom pomere

exmanželky a jej terajšieho manžela, ktorý mal trvať od jari 2012. Tieto jeho problémy spôsobili jeho
neschopnosť splácať úver voči žalobcovi. Následne bol súdom zbavený všetkých obvinení v decembri
2014, poprel, že sa snaží vydierať žalovanú v 2.rade dcérami.

8. Dňa 22.6.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej v 2.rade, v ktorom uviedla s

odkazom na doklady ňou predložené ako prílohy tohto podania, ktoré majú preukázať, že voči žalovanej
v 2.rade bolo žalovaným v 1.rade páchané fyzické a psychické násilie a toto vyvrcholilo vydaním vyššie
uvedených rozhodnutí, avšak toto násilie bolo dlhodobého charakteru a pretrvávalo aj v čase uzavretia
predmetných zmlúv, hoci predmetné rozhodnutia orgánov v Nemecku nespadajú presne na obdobie
uzatvárania týchto zmlúv. Žalovaná v 2.rade nabrala odvahu až začiatkom roku 2013, kedy sa bitky stali

neznesiteľnými, avšak jej slobodné rozhodovanie bolo ovplyvňované vyhrážkami a občasnými útokmi
už od narodenia sa prvého dieťaťa v tomto manželstve.

9. Dňa 11.8.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej v 2.rade zo dňa 2.8.2016, v ktorom
okrem iného uviedla, že súd musí mať možnosť preskúmať slobodnú a vážnu vôľu žalovanej v 2.rade,

ktorá mala smerovať k uzatvoreniu predmetnej úverovej zmluvy a preto bolo nutné ozrejmiť súdu za
akýchokolnostíkpodpísaniutejtoúverovejzmluvyzjejstranydošlo.Keďžejejvôľanebolapriuzatváraní
danej zmluvy slobodná, ani vážna a finančné prostriedky z úveru neboli nikdy v jej dispozícii. Uviedla,
že od roku 2007 žili na dlh, ona nesmela pracovať, ani sa stretávať s inými ľuďmi. Potvrdila, že žalovaný
v 1.rade žiadal o úver v Nemecku s tým, že ako manželka musela o to žiadať s ním. Uviedla, že keď

mu neschválili úver v Nemecku, vyhodil ju a ona zostala s mladšou dcérou na Slovensku s tým, že on si
zobral staršiu dcéru do Nemecka a požiadal ju, aby podala návrh na rozvod. Keď to urobila a vycestovala
za staršou dcérou do Nemecka, tak ju zavrel v pivnici aj s dieťaťom, kde stratila vedomie, pretože trpí
klaustrofóbiou. Zachránila ju staršia dcéra. Vzhľadom na túto situáciu a strach o svoj život a zdravie jejdetí stiahla žiadosť o rozvod a podpisovala rad radom všetky papiere, ktoré chcel. Poprela, že by bol
žalovaný v 1.rade zbavený obvinení. Poprela, že by mali nejaký dlh voči švagrinej pani Y., ktorý mali
vyrovnať darom. Poprela, že by bola prítomná pri ich poradách a keď tak hovorili účelovo nemecky,

keďže ona dobre nemecky nevie. Účet na ktorý odišli peniaze z úveru od žalobcu, týmto ona nikdy
nedisponovala a nemala prístupové heslá. Až keď sa vrátila na Slovensko zrušila tento účet. Trvala na
tom, že ju žalovaný v 1.rade fyzicky a psychicky týral, vyhrážal sa jej, že ju vyhlási za nesvojprávnu,
zoberie deti. Zobral jej deti, ktoré jej boli zverené, ale nemecká kuratela ich ponechala v Nemecku. Ona
sa do Nemecka vrátiť nemôže, keďže sa ho bojí. Iniciuje však konanie o vrátenie detí. Poukázala na

to, že nehnuteľnosť, ktorá bola nadobudnutá za úverové prostriedky mala patriť do režimu BSM a preto
následná darovacia zmluva nie je platná a vlastnícke právo k nej nadobudla S. Y., sestra žalovaného
v 1.rade v rozpore so zákonom. Keby bolo došlo k dodržaniu zákona, žalobca sa mohol uspokojiť z
predaja nehnuteľnosti. Trval na tom, že ona ako klient, ktoré mu chýbala slobodná vôľa a bola zo strany
zamestnanca žalobcu ubezpečená, že finančné prostriedky sa zhmotnia v kúpe nehnuteľnosti, jedná
sa jednoznačne o uvedenie do omylu. Tento zamestnanec jej mal jednoznačne uviesť, že v prípade, ak

za tieto prostriedky nehnuteľnosť nebude nadobudnutí, ide len o porušenie zmluvy, ktoré nemá dopad
na platnosť zmluvy. Taktiež je podľa nej neprijateľné, aby veriteľovi postačoval na uvoľnenie finančných
prostriedkov návrh na vklad, z ktorého je jednoznačné, že ide o kúpnu a darovaciu zmluvu súčasne.
Veriteľ má byť povinný žiadať aj znenie zmlúv pre jeho právnu istotu s tým, že žalovaný v 1.rade sa
dopustil obchádzania zákona a úmyselne uviedol do omylu aj veriteľa. Veriteľ preto nekonal s náležitou

opatrnosťou a zodpovednosťou. Opakovane zdôraznila, že jej vôľa nebola slobodná a ani vážna a istým
spôsobom bola uvedená ohľadom účelového viazania úverových prostriedkov aj zo strany veriteľa.

10. Dňa 15.8.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 8.8.2016, v ktorom okrem
inéhouviedol,želistinypredloženéžalovanouv2.radeniesúvčasovejspojitosti,anivpríčinnejsúvislosti

s obdobím poskytnutia úveru a preto nesúhlasia s jej tvrdením, že fyzické a psychické násilie vyvrcholilo
v čase keď sa uzatvárala zmluva o úvere. Tieto dôkazy nespochybňujú platnosť zmluvy o úvere a podľa
ich názoru žalovaná v 2.rade na pojednávaní dňa 8.6.2016 potvrdila, že chcela riešiť bytovú otázku
v rodine, keďže v Nemecku bývali v podnájme. Podľa súdnej praxe v Slovenskej republike, rozvod
manželov nemá právne účinky vo vzťahu k tretím osobám. Vymedzenie vzájomných práv a povinností

medzi žalovanými je vecou rozvodového konania a následného vysporiadania BSM. Obaja manželia
sú preto povinní uhradiť žalovanú pohľadávku. K protichodným tvrdeniam o pohnútkach a dôvodoch
čerpania medziúveru a vzájomným obvineniam žalovaných nemajú čo uviesť, pretože ide o súkromnú
záležitosť žalovaných bez relevancie na meritum tohto sporu s tým, že v čase uzavretia zmluvy o úvere
boli žalovaní manželmi. Potvrdili, že na základe telefonického rozhovoru so žalovaným v 1.rade boli

dohodnuté splátky 120,- €, s ktorými žalobca vyjadril súhlas tak, aby v tejto výške splátky boli žalovaní
zaviazaní aj v rozsudku pod hrozbou stravy výhody splátok. Tiež uviedli, že dňa 5.7.2016 došlo k úhrade
vo výške 120,- €, ktorá bola započítaná na istinu a po tejto úhrade predstavuje zostatok pohľadávky
dlžnú sumu 12.068,23 € s príslušenstvom.

11. Dňa 7.9.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 2.9.2016, v ktorom okrem
iného uviedli, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peňažné
prostriedky dlžníkovi a dlžník sa ich zaväzuje vrátiť aj s úrokmi. Zmluva o úvere č.0599007 0 01 zo dňa
31.10.2011 tieto náležitosti obsahovala. Úver nebol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.
Účelovosť použitia finančných prostriedkov vyplýva aj zo zákona o stavebnom sporení č.310/1992 Zb.

Použitie prostriedkov z úveru na iný účel ako bolo v zmluve dohodnuté nespôsobuje neplatnosť zmluvy o
úvere,alevúverovejzmluvejezatakétoporušeniezmluvysankcianedočerpaniaúveruresp.odstúpenia
od zmluvy. Žalobca potvrdil, že je povinný preverovať bonitu klientov, ale nie ich vzťahové pomery,
čo by v štandardnom prípade bolo neoprávneným zásahom do súkromia klientov. Žalovaná v 2.rade
nepredložila žiaden dôkaz o neplatnosti jej podpisu v príčinnej a časovej súvislosti s poskytnutím úveru.

Za účelom predídenia neplatnosti podpisu na zmluve o úvere požaduje žalobca overenie podpisov pred
notárom, čo bolo aj v tomto prípade realizované. Vzhľadom k tomu žalobca zotrval na názore, že zmluva
o úvere je platná.

12. Dňa 8.9.2016 bolo prostredníctvom emailu doručené na tunajší súd vyjadrenie žalovaného v 1.rade

zo dňa 7.9.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že pokiaľ žalovaná v 2.rade uvádzala tvrdenia ohľadne
jej fóbie a záchrany dcérou v pivnici, jedná sa o očierňovanie jeho osoby s tým, že takéto obvinenie
ešte pred úradmi neprezentovala. Pokiaľ predložila rozhodnutie Obvodného súdu o zákaze kontaktu,
bolo to v zrýchlenom konaní bez vypočutia a podstata obvinenia spadala pod Trestný súd v Mníchove.Tiež poukázal na rozhodnutie Obvodného súdu zo dňa 28.6.2013, ktoré pozmenil zákaz kontaktu len
na zákaz priamej verbálnej komunikácie. Poprel, že by disponoval účtom žalovanej v 2.rade, kde boli
doručené peniaze zo strany žalobcu s tým, že ona si účet spravovala sama. Poprel, že by jej zobral deti,

tieto mu boli zverené do jeho starostlivosti rozhodnutím Obvodného súdu v Mníchove dňa 17.11.2015 s
tým,žezákonnérozhodovanietohtosúdupotvrdilajOkresnýsúdvPartizánskomresp.následneKrajský
súd v Trenčíne v roku 2015.

13. Dňa 12.9.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa 8.9.2016 označené ako

Oznámenie úhrady s tým, že dňa 9.8.2016 bola uskutočnená úhrada 120,- €, ktorá bola započítaná na
istinu a po tejto úhrade predstavuje zostatok pohľadávky dlžnú sumu 11.948,32 € s príslušenstvom.

14. Dňa 19.9.2016 prostredníctvom emailu bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu zo dňa
19.9.2016 označené ako Oznámenie úhrady z 13.9.2016, ktoré bolo následne doručené súdu aj poštou
dňa21.9.2016,vktoromuviedli,žedňa13.9.2016bolauskutočnenáúhradavovýške120,-€,započítaná

na istinu a po tejto úhrade predstavuje zostatok pohľadávky dlžnú sumu 11.828,32 € s príslušenstvom.

15. Súd v tejto veci nariadil pojednávania, na ktorých vec meritórne prejednal a na pojednávaní dňa
19.9.2016 aj rozhodol.
Súd na týchto pojednávaniach sa oboznámil s prednesom právnej zástupkyne žalovanej v 2.rade a

vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2.rade a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré doložili do spisu
v priebehu konania strany sporu a to: Zmluvu o stavebnom - sporiteľskom úvere zo dňa 31.10.2011
z č.l.7-10, odstúpenie od zmluvy zo dňa 6.2.2014 z č.l.11 vrátane doručenky z č.l.12, odstúpenie od
zmluvy zo dňa 6.2.2014 z č.l.12-13 vrátane poštovej doručenky, všeobecné podmienky pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby z č.l.14-15, výpis z účtu odstúpené od stavebného úveru z č.l.16, sadzobník

poplatkov pre fyzické osoby žalobcu platný od 1.septembra 2011, platný od 1.januára 2012, platný
od 1.januára 2013, platný od 15.mája 2013, platný od 1.januára 2014 z č.l.63-67, zoznam dokladov
účelového použitia zo dňa 25.4.2012 z č.l.69, Kúpnu zmluvu zo dňa 23.4.2012 z č.l.70-72, výpis z
LV č.650 pre k.ú. Sucháň dňa 12.5.2014 z č.l.73, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 6.1.2013
z č.l.95, Darovaciu zmluvu zo dňa 2.1.2013 z č.l.96-100, dodatok k Darovacej zmluve uzatvorenej

dňa 23.4.2012 z č.l.101-103, rozhodnutie Správy katastra Veľký Krtíš č.vkladu V20/13 z č.l.104-105,
oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov zo dňa 17.5.2012 a 1.12.2011 z č.l.106,107, lekársku
správu zo dňa 15.7.2013, lekárske potvrdenie zo dňa 17.4.2013 vrátane prekladov z nemeckého do
slovenského jazyka z č.l.110-115, uznesenie Obvodného súdu Mníchov zo dňa 15.5.2013 a uznesenie
Obvodného súdu Mníchov zo dňa 25.11.2013 vrátane prekladov z nemeckého do slovenského jazyka z

č.l.116-127, rozhodnutie štátnej prokuratúry Mníchov zo dňa 29.7.2013 vrátane prekladu z nemeckého
do slovenského jazyka z č.l.147-148, žiadosť o zmenu k službám nonstop banking zo dňa 31.10.2011
z č.l.149, rozhodnutia Obecného súdu Mníchov zo dňa 25.11.2015 vrátane čiastočného prekladu listiny
z č.l.150-154, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2011 súd okrem iného zistil, že

bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, predmetom ktorej bolo
poskytnutie stavebného úveru zo strany veriteľa pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok a pri
splnení „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ (ďalej len „všeobecné podmienky“)
dlžníkmi vo výške 16.794,88 € na základe uzatvorenej Zmluvy o stavebnom sporení pod č.0599007 1
01. V základných podmienkach je uvedený druh úveru stavebný / spotrebiteľský na dobu určitú, cieľová

suma zmluvy o stavebnom sporení 24.000,- €, celková čiastka stavebného / spotrebiteľského úveru,
ktorú musí dlžník zaplatiť 19.205,42 €, úroková sadzba stavebného úveru fixná na celú dobu trvania
stavebného úveru 4,7 %, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru 280,- €, počet
splátok istiny a úrokov stavebného úveru 68, splatnosť splátok 60 mesačne k 1.dňu mesiaca, úroková
sadzba úroku z omeškania 3 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky zo stavebného úveru,

úrokovásadzbaúrokuzomeškaniapoodstúpeníodzmluvy7,7%ročne.Konečnásplatnosťstavebného
úveru 31.7.2017. V článku II. bod 2 zmluvy je uvedené, že veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej
splátky svoje pohľadávky v nasledovnom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu. V článku II. bod
4 zmluvy je okrem iného uvedené, že čerpanie úveru podľa tejto zmluvy sa uskutoční bezhotovostným
prevodom majiteľom účtu A. I., názov banky VÚB a.s. a uvedené je aj konkrétne číslo účtu. V článku

VI. bod 2 zmluvy je uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou
splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu
pred dohodnutou dobou splatnosti. Podľa článku VII. bod 5 zmluvy odstúpením od tejto zmluvy nezaniká
ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Podľa článkuVII. bod 7 zmluvy v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky, úroky z
omeškania a poplatky zúčtujú do jednej dlžnej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s touto zmluvou.
Podľa článku VII. bod 8 zmluvy zmluvné strany sa výslovne dohodli, že veriteľ je oprávnený po odstúpení

od tejto zmluvy požadovať úrok z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka, ktorý pozostáva
zo zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby zvýšenej o 3 % ročne z celého zostatku dlhu až do úplného
splatenia celého zostatku dlhu. Po odstúpení od tejto zmluvy je veriteľ oprávnený uspokojovať zostatok
dlhu v poradí: poplatky, úroky z omeškania, istina.
Zo Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby žalobcu súd okrem iného zistil,

že tieto boli vydané v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky a sú nimi
upravenévzťahymedziStavebnousporiteľňouastavebnýmsporiteľomvsúladesozákonomč.483/2011
Z.z. o bankách a zákonom č.310/1992 Zb. o stavebnom sporení s tým, že tieto VPSS nadobudli účinnosť
dňom 1.1.2009.
Z Odstúpenia od zmluvy o stavebnom úvere č.0599007 1 01 zo dňa 6.2.2014 súd zistil, že ho žalobca
adresoval žalovaným s tým, že v súlade s článkom VI. a VII. predmetnej úverovej zmluvy odstúpili od

Zmluvy o stavebnom - spotrebiteľskom úvere č.0599007 1 01 zo dňa 31.10.2011 a zároveň požadovali
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, konkrétne dlžnú sumu, ktorá k 6.2.2014
predstavovala čiastku 13.021,29 € s tým, že boli písomne niekoľkokrát upozornení, že sú povinní splácať
predmetný úver riadne a včas, a nakoľko zročné splátky neuhradili ani v poskytnutej dodatočnej lehote
a zostávali v omeškaní s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace na účet stavebného

sporenia a na účte medziúveru s viac ako dvomi splátkami, naplnil sa tým dôvod na odstúpenie od
úverovej zmluvy. Z pripojených poštových doručeniek súd zistil, že dňa 13.2.2014 bola poštová zásielka
žalovanej v 2.rade doručená dňa 13.2.2014 osobne - označenie zásielky odst.06.02.2014 a žalovanému
v 1.rade dňa 12.2.2014 prostredníctvom splnomocnenca, kde ako podpis figuruje A..
Z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru č.zmluvy 0599007 1 01, meno dlžníka S. A., súd okrem

iného zistil, že ako dátum účinnosti odstúpenia je uvedený 13.2.2014 s tým, že sú tu uvedené dátumy a
popisy jednotlivých transakcií - obratov vrátane súm a to od 30.11.2011 do 31.3.2015.
Zo Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby v znení platnom od 1.9.2011, od 1.1.2012, od 1.1.2013,
od 15.5.2013 a od 1.1.2014 Prvej stavebnej sporiteľne a.s. súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené
jednotlivé poplatky spolu s uvedením výšky toho ktorého poplatku buď formou konkrétnej sumy alebo

percentuálnej sadzby, zvlášť uvedené pre stavebné sporenie, pre stavebný úver / medziúver ako i
ostatné poplatky.
Zo zoznamu dokladov účelového použitia zo dňa 25.4.2012 súd okrem iného zistil, že sa jedná o
tlačivo žalobcu, ako stavebný sporiteľ je tam uvedený S. A., č.zmluvy o stavebnom sporení XXXXXXX
X XX, ako druh tovaru je uvedená kúpa rodinného domu, suma 17.200,- €, ako cena nehnuteľnosti z

kúpnej zmluvy s tým, že sa jedná o časť nehnuteľnosti v katastrálnom území Sucháň, okres Krupina,
obec Sucháň, dátum kúpy 23.4.2012 (z pečiatky Správy katastra), ako doklad je uvedené K-P-Z
+ návrh na vklad. Dotyčný sporiteľ čestne prehlásil a podpisom potvrdil, že použil prostriedky zo
stavebnéhosporeniavzmysle§11zákonač.310/1992Zb.ostavebnomsporení,zmluvnýchpodmienok,
všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, ako aj v zmysle ďalších podmienok na

zdokladovanie účelového použitia platných v PSS a.s. a zároveň, že umožní obhliadku financovaného
objektu zodpovedným pracovníkom PSS a.s. a tiež, že si je vedomý trestnoprávnych obchodných ako
aj občianskoprávnych následkov, ak sa preukáže, že uvedené údaje a doklady nie sú pravdivé.
Z Kúpnej zmluvy zo dňa 23.4.2012 súd zistil, že bola uzavretá medzi S. H., nar. X.X.XXXX ako
predávajúcou a S. A., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcim, zastúpeným na základe splnomocnenia zo dňa

13.4.2012 S. A., nar. X.XX.XXXX, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaných v tejto zmluve s tým, že kupujúci nadobudol spoluvlastnícky podiel
na týchto nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Veľký Krtíš, obec Sucháň, katastrálne územie
Sucháň za dohodnutú kúpnu cenu 17.200,- €.
Z výpisu z listu vlastníctva č.650 zo dňa 12.5.2014 pre okres Veľký Krtíš, obec Sucháň, katastrálne

územie Sucháň súd okrem iného zistil, že v časti A: majetková podstata sú uvedené pozemky, parcely
registra „C“ s tam uvedenými parcelnými číslami, výmery a druh pozemku, ako i stavby a to rodinný dom
so súpisným číslom 119 postavený na parcele č.1267 a tiež hospodárska budova so súpisným číslom
203 postavené na parcele 1269 a v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby je ako vlastník uvedená
S. Y., rod. A., nar. X.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, ako titul nadobudnutia je uvedené darovacia

zmluva zo dňa 23.4.2012, dodatok zo dňa 22.5.2012 - V500/12, vklad dňa 24.5.2012 a tiež darovacia
zmluva zo dňa 6.6.2012 - V729/12, vklad dňa 6.7.2012 a darovacia zmluva - V20/2013 zo dňa 5.2.2013.
Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 6.1.2013 súd zistil, že bol
adresovanýSprávekatastraVeľkýKrtíš,kdeS.A.,nar.XX.X.XXXXaS.Y.,rod.A.,nar.X.X.XXXXžiadali,aby Správa katastra Veľký Krtíš povolila vklad vlastníckeho práva titulom darovacej zmluvy uzavretej dňa
2.1.2013, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci a katastrálnom území
Sucháň, zapísaných na LV č.650 a 651.

Z darovacej zmluvy zo dňa 2.1.2013 (poznámka súdu: overenie podpisu darcu sa v spise nenachádza)
súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi S. A., nar. XX.X.XXXX ako darcom a S. Y., rod. A.,
nar. X.X.XXXX ako obdarovanou, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.650 a na LV č.651 pre obec a katastrálne územie Sucháň, okres
Veľký Krtíš, tam špecifikovaných s uvedením parcelného čísla, výmery, druhu pozemku, ako i súpisného

čísla a druhu stavby v podiele 1.
Z dodatku k darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 23.4.2012 zo dňa 22.5.2012 (poznámka súdu: v spise sa
nenachádza overenie podpisu darcov) súd zistil, že bola uzavretá medzi darcami M. S., nar. XX.X.XXXX,
K. A., nar. X.X.XXXX a S. H., nar. X.X.XXXX ako darcami a S. Y., nar. X.X.XXXX a S. A., nar. XX.X.XXXX
ako obdarovanými, predmetom ktorého bola úprava predmetu pôvodnej darovacej zmluvy vo vzťahu k
prevádzaným nehnuteľnostiam.

Z rozhodnutia Správy katastra Veľký Krtíš zo dňa 5.2.2013 č.vkladu V20/13 súd okrem iného
zistil, že týmto rozhodnutím bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k tam
špecifikovaným nehnuteľnostiam v katastrálnom území Sucháň v prospech S. Y., nar. X.X.XXXX v
podiele 1 na základe darovacej zmluvy zo dňa 2.1.2013, uzavretej medzi ňou ako obdarovanou a S.
A., nar. XX.X.XXXX ako darcom s tým, že vklad bol povolený dňa 5.2.2013, kedy nastávajú aj právne

účinky vkladu.
Z oznámení o vyplatení finančných prostriedkov zo dňa 1.12.2011 a 17.5.2012 súd zistil, že žalobca
týmto oznámil žalovanému v 1.rade, že poukázali dňa 30.11.2011 resp. dňa 16.5.2012 finančné
prostriedky vo výške 7.298,19 €, 13.361,- € a 3.260,81 € na účet príjemcu A. I., č.účtu 1371490453/0200.
V oznámení zo dňa 1.12.2011 je ešte uvedená veta, že ďalšia výplata bude nasledovať po predložení

dokladov účelového použitia.
Z lekárskej správy zo dňa 15.7.2013 Neurologického centra Mníchov Pasing MUDr. M. Steinmannovej,
špecialistky na neurológiu adresované MUDr. Angele Kirchhelleovej, všeobecnej lekárke súd okrem
iného zistil, že bola vykonaná konzultácia vo vzťahu k žalovanej v 2.rade s tým, že zo záverečného
hodnotenia vyplýva, že z návštevy nevyplynul žiadny poukaz na ochorenie z psychiatrického okruhu

foriem. V anamnéze pacientka uvádzala 15 rokov násilného manželstva s tým, že teraz bola podaná
žiadosť o rozvod, s manželom žije oddelene, má jej hroziť tým, že stratí právo na starostlivosť o deti.
Ťažkosti neuvádzala žiadne.
Z lekárskeho potvrdenia zo dňa 17.4.2013 súd okrem iného zistil, že bolo vydané MUDr. A
Kirchhelleovou, špecialistkou na všeobecné lekárstvo, v ktorom je uvedené, že žalovaná v 2.rade sa

nachádza roky v opatere rodinného lekára s tým, že navštívila jej ambulanciu 18.2.2013, keď udala,
že ju manžel v ten deň udrel na ľavú polovicu tváre s tým, že nespadla, ani neupadla do bezvedomia.
Sťažovala sa na bolesti hlavy, parcetamol 500, ktorý užila nepriniesol zlepšenie. Pri klinickom vyšetrení
sa zistila bolestivosť pri poklepe celej ľavej lebky, bolestivosť na tlak v ľavej oblasti čeľuste a bolestivosť
na tlak vľavo. Pacientka bola psychicky zaťažená, plakala, zistenie anamnézy s veľkou námahou.

Ako diagnóza bola uvedené zmliaždenie lebky, bolesti hlavy a psychická dekompenzácia pri rodinnej
záťažovej situácii. S týmito dôkazmi sa súd oboznámil vo forme prekladov do slovenského jazyka z
jazyka nemeckého, ktoré boli vykonané Mgr. Ing. Ivanou Kurtulíkovou.
Z rozhodnutia - uznesenia Obvodného súdu v Mníchove zo dňa 5.5.2013 súd okrem iného zistil, že bolo
rozhodované v rodinnej veci I. A.Ž. voči S. A., ktorým súd kvôli naliehavosti bez ústneho pojednávania

cestou dočasného opatrenia rozhodol, že spoločne užívaný byt v Mníchove na tam uvedenej adrese sa
pridelil navrhovateľke podľa § 2 zákona o ochrane pred násilím do výlučného užívania. Odporcovi sa
uložila povinnosť vydať všetky kľúče od tohto bytu, domu, garáži, pivnici, poštovej schránky v prospech
navrhovateľky. Doba prenechania bytu sa obmedzila do 3.11.2013. Zároveň bola odporcovi uložená
povinnosť zdržať sa vstupu do tohto bytu bez súhlasu navrhovateľky a zdržovania sa v okruhu 100

m od bytu navrhovateľky bez jej súhlasu, ako i nadviazania kontaktu s ňou, za použitia diaľkových
komunikačných prostriedkov a v prípade náhodného stretnutia mu bola uložená povinnosť bezodkladne
sa vzdialiť s tým, že bola zároveň uložená povinnosť zdržať sa priblíženia k navrhovateľke na menej
ako 100 m bez jej súhlasu. Doba opatrení bola nariadená do 3.11.2013. Ako dôvod je uvedené, že
navrhovateľka s miestoprísažným uistením hodnoverne preukázala, že odporca bol v minulosti voči

nej viacnásobne násilný, vo februári 2013 ju udrel do tváre a v apríli 2013 vykopol dvere do kúpeľne
a vytiahol ju za vlasy zo sprchy v prítomnosti detí. Z rozhodnutia - uznesenia Obvodného súdu v
Mníchove zo dňa 25.11.2013 sp.zn. 545F4832/13 Obvodného súdu v Mníchove súd okrem iného
zistil, že bolo rozhodnuté, že nariadenia bod bodom 2 uznesenia Obvodného súdu v Mníchove zodňa 3.5.2013 zmenené uznesením Obvodného súdu v Mníchove zo dňa 27.6.2013 sa zachovávajú v
platnosti do 11.5.2014. S týmito listinnými dôkazmi sa súd oboznámil formou ich prekladu z nemeckého
do slovenského jazyka, ktorý bol vyhotovený Mgr. Ing. Ivanou Kurtulíkovou s tým, že sa jednalo o

čiastočný preklad strany 1, 2 po 2.6 a strany 3 - 2 odseky.
Z dokladu Štátnej prokuratúry Mníchov zo dňa 29.7.2013 vyšetrovacie konanie pre poškodenie na zdraví
súd okrem iného zistil, že to bolo adresované žalovanému v 1.rade, z ktorého vyplýva, že v tomto konaní
sa opatrením zo dňa 23.7.2013 rozhodlo tak, že podľa § 154 ods. 1 Trestného poriadku sa upúšťa od
sledovania činu : poškodenie na zdraví bitím, škrtenie a vykrúcanie kĺbov poškodenej A., poškodenie

veci zničením mobilného telefónu poškodenej, zadržiavanie poškodenej cca 30 minút v pivnici spoločne
obývanéhodomu,hrozbaohováranímabypoškodenávzalaspäťnávrhnarozvodvobdobíod20.9.2012
do 25.4.2013. S týmto dôkazom sa súd oboznámil z vykonaného prekladu z nemeckého do slovenského
jazyka, ktorý bol vypracovaný Mgr. Dášou Melicheríkovou.
Zo žiadosti o zmeny k službám nonstop banking zo dňa 31.10.2011 súd zistil, že sa jedná o tlačivo VÚB
a.s. s tým, že ako klient je tam uvedená I. A. a sú tam uvedené položky - zmena denného limitu pre

bezpečnostný prvok PIN na 0,- €, znovuvydanie PIN/hesla, aktivácia gridkarty.
Z rozhodnutia Obvodného súdu v Mníchove č.k. 545F17441/15 súd okrem iného zistil, že týmto bolo
rozhodnuté, že právo určovania miesta pobytu pre spoločné maloleté deti I. A., nar. XX.XX.XXXX a I. A.,
nar. X.XX.XXXX sa prevádza na navrhovateľa. Z odôvodnení vyplýva, že o deti sa stará prevažne otec,
ťažisko života detí sa nachádza u otca. Matka s podaným návrhom otca, aby na neho bolo prevedené

právo určiť miesto pobytu detí súhlasila. Pri osobnom vypočutí detí, tieto vyhlásili, že chcú zostať u
otca a nechcú ísť k mame na Slovensko. Majú strach, že ich matka z Nemecka zoberie, aj z nemeckej
školy. Úrad starostlivosti o deti a mládež Mesta Mníchov odovzdal vyjadrenie 17.11.2015 a v tomto
vyjadrení podporil prevod práva určiť miesto pobytu detí na otca. Návrhu zo strany otca bolo vyhovené,
keďže druhý rodič s tým súhlasil a deti nevyjadrili odpor. O spôsobilosti otca detí vychovávať neexistujú

žiadne pochybnosti. Matka požiadala zapísať do súdnej zápisnice plnomocenstvo, ktorým udelila S.
A. v rámci spoločne vykonávanej rodičovskej starostlivosti o maloleté deti plnú moc na podávanie
potrebných vyhlásení a vykonávaní podpisov v oblasti rodičovskej starostlivosti : úradné záležitosti,
lekárska starostlivosť, školské záležitosti. Odporkyňa vyhlásila, že kladie veľký dôraz, aby mala znova
so svojimi deťmi intenzívnejší kontakt s tým, že nechce deti proti ich vôli zobrať na Slovensko. Keďže

si je vedomá, že musí byť znovu vytvorená dôvera voči deťom, ako aj proti otcovi detí, je uzrozumená
a vyslovila súhlas, aby bolo právo určovania miesta pobytu detí prevedené na otca. S týmto dôkazom
sa súd oboznámil z overeného prekladu do slovenského jazyka z nemeckého jazyka, pokiaľ ide o časť
rozhodnutia s tým, že to bolo vykonané Líviou Jansen, prísažnou prekladateľkou a tlmočníčkou pri
Krajinskom súde Mníchov, ktorá potvrdila správnosť a úplnosť čiastočného prekladu predmetnej listiny.

Z výsluchu žalovanej v 2.rade na pojednávaní súd okrem iného zistil, že jej manžel bol od počiatku
násilnícky s tým, že problémy sa začali prehlbovať keď otehotnela, nakoľko však ešte nemala občianstvo
SR nemohla sa ani vrátiť domov, tak tieto veci mu odpúšťala, pretože sa ho aj bála. On neskôr odišiel za
prácoudoNemecka,chodildomovlenobčasapretosiodsebaodvykli.NeskôrodišlibývaťdoNemecka,
ale problémy pretrvávali. Manžel chcel aj so svojou sestrou odkúpiť rodičovský dom. V podstate sa

jednalo o chalupu, s čím ona nesúhlasila, pretože bývali ešte stále v podnájme. Manžel však trval na
tom, aby si peniaze zobrali, inak že nebude mať ona deti, resp. ju dá vyhlásiť za nesvojprávnu. Peniaze
síce prišli na jej účet, pretože on účet v tom čase na Slovensku nemal, avšak s týmto účtom mu bolo
umožnené nakladať, mal k nemu prístup aj cez online banking. Neskôr on účet uzavrel a zablokoval jej
kartu. Tiež jej hovoril, že keďže to bol jej účet, bude to na nej. Tú chalupu nakoniec kúpili, manžel tvrdil,

že to bude majetok ich detí, ale v skutočnosti sa potom dozvedela, že to darovacou zmluvou previedol
na svoju sestru S. Y.. Keď sa táto kúpna zmluva podpisovala, ona nebola prítomná na Slovensku, bola s
deťmi v Nemecku a keď sa ho pýtala, ako to dopadlo, odpovedal jej, že to nie je už jej starosť. Doklady,
ktoré ona doložila aj v tomto konaní, získala až dodatočne od JUDr. Gažíka, keď tieto záležitosti začala
riešiť až po výzvy z PSP a.s., ktorá ju urgovala v tom zmysle, že sa neplatí úver.

Z prednesu právnej zástupkyne žalovanej v 1.rade súd okrem iného zistil, že nad rámec skutočností
uvádzaných v odpore proti platobnému rozkazu k veci uviedla, že úverovú zmluvu, ktorá je predmetom
tohto konania uzatvárali žalovaní v čase keď boli manželmi, keď manželstvo uzavreli v roku 1998
s tým, že po narodení prvého dieťaťa začalo voči žalovanej v 2.rade fyzické a psychické násilie zo
strany žalovaného v 1.rade, ktoré vyvrcholilo v čase keď sa uzatvárala táto zmluva. Následne boli tieto

záležitosti riešené zákazom priblíženia žalovaného v 1.rade k žalovanej v 2.rade. Uviedla, že účelom
na ktorý bol tento úver zobratý bolo odkúpenie rodičovského rodinného domu, ktorý chcel odkúpiť
žalovaný v 1.rade a keďže samému by úver nebol poskytnutý, prinútil žalovanú v 2.rade, aby zmluvu
tiež podpísala. Bolo to pod tlakom, že inak zoberie dve deti, ktoré boli vtedy vo veku 4 a 9 rokov.Aj naďalej ju vydieral, že pokiaľ nepotvrdí tieto skutočnosti, tak deti neuvidí. V súčasnosti deti žijú s
otcom a teda žalovaný v 1.rade tieto svoje hrozby aj dokonal. Podľa jej názoru žalovaná v 2.rade bola
uvedená do omylu, aj zo strany zamestnancov žalobcu, ktorí jej tvrdili, že úver je viazaný na kúpu

nehnuteľností. Poskytnutá suma z úveru bola z účtu žalovaným v 1.rade vybratá v celosti a peňažné
prostriedky boli použité na neznáme účely s tým, že žalovaný v 1.rade mal dlhy. Z týchto dôvodov
žiadala, aby súd konanie voči žalovanej v 2.rade zastavil. Podľa jej vedomostí kúpna zmluva zo dňa
23.4.2012, ktorú aj predložili do súdneho spisu bola zrejme podkladom na preukázanie účelu úveru s
tým, že táto kúpna zmluva zrejme bola podpísaná jej účastníkmi, avšak nebola zavkladovaná do katastra

nehnuteľností,keďžedodatočnezistili,žepredmetnénehnuteľnostiboliprevedenénazákladedarovacej
zmluvy podpísanej v ten istý deň 23.4.2012, čo majú zdokladované z výpisu z listu vlastníctva č.650 pre
k.ú. Sucháň, kde ako výlučný vlastník figuruje setra žalovaného v 1.rade. Na záver uviedla, že trvajú
na tom, že predmetná zmluva o stavebnom sporení bola žalovanou v 2.rade uzavretá nie slobodne a
vážne. Je pravdou, že násilie v rodine sa preukazuje ťažko, avšak majú za to, že nejaké násilie bolo aj z
ich strany preukázané prostredníctvom listinných dôkazov. Podľa ich názoru žiadosť o zmenu k službám

nonstop internetbankingu predložená žalovaným v 1.rade tiež potvrdzuje nimi tvrdenú skutočnosť,
že od momentu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, kedy bola datovaná aj táto žiadosť nemala
žalovaná v 2.rade prístup k predmetnému bankovému účtu. Pokiaľ ide o rozhodnutie Obecného súdu
v Mníchove, ohľadne práva určovania miesta pobytu pre spoločné maloleté deti, ktoré bolo prevedené
na navrhovateľa uviedla, že sa jedná iba o čiastočný preklad s tým, že tomuto rozhodnutiu predchádzal

dôvod taký, že v zmysle zákonnej úpravy platnej v SRN, pokiaľ je v rodine podozrenie z domáceho
násilia, tak sú deti odovzdávané do pestúnskej starostlivosti a za účelom toho, aby sa predišlo takémuto
postupu, tak žalovaná v 2.rade splnomocnila žalovaného na zastupovanie maloletých detí v takom
uvedenom rozsahu, čo bolo uskutočnené s ohľadom na deti. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala, aby
súd zaviazal na úhradu žalovanej sumy iba žalovaného v 1.rade a nie žalovanú v 2.rade.

16. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „OZ“), ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred zdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, pri čiastočnom plnení
peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka v platnom znení, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto
neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatný.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom do 30.11.2011, spotrebiteľským úverom nie sú : d) úver, ktorého účelom
je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľností.
Podľa § 768k ods.3 -Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.2.2013 Obchodného zákonníka
ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia

peňažnéhozáväzkudlžníka,ktorýmjesubjektverejnéhopráva(§340b),ustanovenieoomeškanídlžníka
(§365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§369d) účinné od
l.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred l.2.2013.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013 dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď

záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.
Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.l nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah

vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu
omeškania po 3l.l.2013.
Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

17. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 31.10.2011
uzavretá úverová zmluva, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou).
Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch, voči vopred neurčitémupočtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom
neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaní majú
v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľov a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná

o spotrebiteľskú zmluvu a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanými aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovanými bola
uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v čase
uzavretia tejto zmluvy považovala za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah bolo potrebné
primárne aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale musel aplikovať na

tento zmluvný vzťah aj zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, ako takých, t.j. ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka resp. aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako
také. Súd neaplikoval na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, nakoľko vzhľadom na charakter poskytnutého
úveru sa tento právny predpis na tento právny vzťah nevzťahoval.
Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď zároveň žalovaní nijakým

spôsobom tieto tvrdenia žalobcu nespochybnili, ani nerozporovali, súd mal za to, že žalobca poskytol
žalovaným finančné prostriedky na bankový účet dojednaný v predmetnej úverovej zmluve a to postupne
vo výške 7.298,19 €, 13.361,- € a 3.260,81 €, ktoré sa žalovaní, v zmysle predmetnej úverovej zmluvy,
zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 280,- €, pričom žalovaní nespochybňovali
a nerozporovali ani výšku uhradených súm z ich strany v prospech žalobcu. Z dôvodu, že žalovaní

porušili svoju zmluvnú povinnosť včas a riadne uhrádzať splátky predmetného úveru, žalobca v súlade
s príslušnými zákonnými ustanoveniami resp. zmluvnými dojednaniami od predmetnej úverovej zmluvy
odstúpil, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu tohto úveru, pričom účinnosť odstúpenia nastala dňa
13.2.2014. K tomuto dátumu neuhradená istina úveru mala predstavovať čiastku 12.960,38 € a okrem
toho dlžná suma k tomuto dátumu mala pozostávať aj z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených

poplatkov vo výške 72,75 €. Spolu dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy mala byť vo
výške 13.033,13 €. Žalobca uviedol, že predmetnú istinu vo výške 12.960,38 € ďalej úročil riadnou
úrokovou sadzbou 4,7 % ročne od 14.2.2014 do zaplatenia s poukazom na článok VII. bod 5 zmluvy
o úvere. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 3.6.2016 uviedol, že v termíne od 14.2.2015 do 31.3.2015
(poznámka súdu: zrejme sa malo jednať o dátum 14.2.2014 - deň účinnosti odstúpenia od zmluvy) boli

vykonané úhrady zo strany žalovaných vo výške 1.196,- €, z čoho boli uhradené úroky z omeškania
vo výške 3 % ročne od 14.2.2015 do 28.2.2015 vo výške 406,95 € (poznámka súdu: s poukazom na
výšku istiny a sumu započítania, ako i výšku úrokovej sadzby má súd za to, že sa jedná opäť o písaciu
chybu a má tam byť dátum od 14.2.2014) vo výške 406,95 €, riadne úroky vo výške 4,7 % ročne od
14.2.2015 do 28.2.2015 vo výške 634,15 € (poznámka súdu: opäť zrejme od 14.2.2014), nezaplatené

úroky do 13.2.2014 vo výške 72,75 € a istina vo výške 82,15 €. Na základe toho súd ponížil istinu vo
výške 12.960,38 €, ktorá bola aktuálna k 13.2.2014 o čiastku 82,15 €, čiastku 634,15 €, keď z dôvodov
ďalej nižšie uvedených zastáva názor, že nárok na riadny úrok po zosplatnení úveru žalobca nemá a
tiež ponížil predmetnú istinu o čiastku 406,95 €, keď súd zastáva názor, že akákoľvek platba zo strany
žalovanýchuskutočnenápozosplatneníúverumalabyťzapočítanánaistinuspoukazomnaustanovenie

§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to od zosplatnenia úveru a nie až od 1.4.2015, tak ako to tvrdil
žalobca, keď zmluvné dojednanie uvedené v čl.VII. bod 8 posledná veta považoval súd, s poukazom na
ustanovenie § 52 ods. 2 OZ (aj v znení účinnom do 31.3.2015), za neplatné. V tom istom podaní žalobca
uviedol, že po podaní návrhu boli vykonané ďalšie úhrady vo výške 654,50 €, postupne v troch sumách
tam špecifikovaných, z tohto dôvodu teda súd opätovne ponížil istinu o túto čiastku. Ďalej žalobca v

podaní zo dňa 15.6.2016, v podaní zo dňa 8.8.2016, v podaní zo dňa 8.9.2016 a v podaní zo dňa
19.9.2016 oznámil súdu, že boli uskutočnené ďalšie úhrady a to dňa 3.6.2016 vo výške 120,- €, 5.7.2016
vo výške 120,- €, dňa 9.8.2016 tiež 120,- € a rovnako dňa 13.9.2016 úhrada 120,- €, v dôsledku čoho súd
ponížil súdom priznanú istinu celkovo na čiastku 10.702,63 €, ktorú prisúdil žalobcovi voči žalovaným.
V prevyšujúcej časti istiny, ako i požadovaného riadneho úroku z úveru vo výške 4,7 % ročne, nárok

uplatnený žalobcom v žalobe zamietol, a to aj v časti úhrad vykonaných zo strany žalovaných po podaní
žaloby na súd, ohľadne ktorých žalobca v priebehu konania iba oznamoval súdu, že k takýmto úhradám
došlobeztoho,abyformálnezobralnávrhpostupnevtýchtočastiachspäť,apretosúdohľadnetejtočasti
žalobného nároku žalobcu nerozhodol formou zastavenia konania, avšak bez toho aby to malo vplyv na
výšku priznaného nároku na náhradu trov konania. K nepriznaniu nároku žalobcu na zaplatenie riadneho

úroku z úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru vo výške 4,7 % ročne, súd uvádza, že
záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový
vzťah (zmluva o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi určitú pomernú časť poskytnutého úveru určenú
spravidla percentnou sadzbou) je vedľajším akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku.Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku zaniká i akcesorický záväzok úrokový.
Dlžník je povinný zaplatiť len dospelé úroky. Žalobca ako veriteľ využil svoje zákonné i zmluvné právo
odstúpiť od zmluvy, v dôsledku omeškania žalovaných - dlžníkov s platením dohodnutých splátok, v

dôsledku čoho im vznikla povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu s úrokmi, čiže došlo k predčasnému
zosplatneniu celého úveru. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo aby mu
dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s dojednanými úrokmi, pritom cena
úveru, ktorú tvorí práve výška úroku, je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy s tým, že následne je tento
úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, na určitý počet splátok v

konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv fakt,
že dlžník sa dostane do omeškania s platením úveru, resp. jeho časti, ale v takomto prípade nastupuje
sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania. Tento
názor potvrdzuje aj samotné znenie ust. § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ v
prípade omeškania dlžníka oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať aby dlžník vrátil dlžnú sumu s
úrokmi, t.j. ak veriteľ využije právo odstúpiť od zmluvy o úvere v súlade s vyššie citovaným zákonným

ustanovením, vzniká mu nárok vrátiť celú dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú
splatnosť a zároveň nárok na vrátenie úroku v celkovej dohodnutej sume až do pôvodne dojednanej
doby splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, z dôvodov ďalej
špecifikovaných. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka totiž nevyplýva, že by veriteľ mal
nárok na platenie zmluvného úroku aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby splatnosti

úveru. V takomto prípade by totiž riadny úrok z úverovej istiny, ktorý by veriteľ požadoval aj za obdobie
nasledujúce po dátume pôvodne dojednanej konečnej splatnosti úveru, bol plnením, ktoré nemá oporu
v zmluve o úvere, teda plnením nad rámec zmluvne dojednaných práv a povinností. Mal by mať teda
akúsi sankčnú funkciu za omeškanie dlžníka, s takouto funkciou riadneho úroku však zákon nepočíta,
pretože túto funkciu, okrem iných špecifických funkcií, plní úrok z omeškania. Súd má teda za to, že v

prejednávanej veci má žalobca nárok na riadny úrok len do mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. účinnosti
odstúpenia od zmluvy, teda do dňa 13.2.2014, keďže žalobca nevyčíslil riadny úrok pevnou sumou od
dátumu 14.2.2014 do 31.7.2017 (konečná splatnosť stavebného úveru) v sume, ktorá by zodpovedala
výške riadneho úroku pri rešpektovaní všetkých ostatných zmluvných podmienok, pokiaľ ide o počet a
výšku splátok úveru, tak aby celková suma nepresiahla čiastku 19.205,42 € (celková čiastka stavebného

spotrebiteľského úveru, ktorú sa zaviazal dlžník zaplatiť).
Pokiaľ z článku VII. ods. 5 zmluvy o úvere vyplýva, že odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo
veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky resp. z článku VII. ods.
7 zmluvy o úvere vyplýva, že v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky, úroky
z omeškania a poplatky zúčtujú do jednej dlžnej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s touto zmluvou,

je potrebné opätovne zdôrazniť, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a z tohto
dôvodujepotrebnéajposúdiť,činiektorézmluvnédojednanianenapĺňajúznakyneprijateľnejpodmienky
v spotrebiteľskej zmluve.
Súd posudzuje ne-/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom
demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. § 53 ods. 3 OZ v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej
v ust. § 53 ods. 1 OZ, t.j. súd musí posúdiť, či niektoré zmluvné ustanovenia v spotrebiteľskej
zmluve nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.
Súd má za to, že dojednanie o možnosti veriteľa žiadať od dlžníka platenie úroku z úveru z nezaplatenej

istiny bez časového obmedzenia až do zaplatenia istiny v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere, nie
je zmluvným dojednaním týkajúcim sa predmetu plnenia, resp. ceny plnenia. Predmetom plnenia pri
zmluve o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a cenou plnenia je dohodnutý úrok, čo
vyplýva z úpravy v Obchodnom zákonníku. Zmluvné dojednanie modifikujúce platenie úroku z úveru pre
prípad odstúpenia od zmluvy, resp. pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nedodrží svoje zmluvné

povinnosti, už nemožno považovať za dojednanie týkajúce sa ceny plnenia, ktoré by bolo vyňaté z
posúdenia neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Po posúdení znenia článku VII. ods. 5 a ods. 7 zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tieto zmluvné
dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovaných ako spotrebiteľov. Ako už súd uviedol, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by

veriteľ mal nárok na platenie zmluvného úroku, aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby
splatnosti úveru resp. v prejednávanej veci po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti. Rovnako súd
zastáva názor, že právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (v tomto prípade úroky z
úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky, ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú,keďže Občiansky, ani Obchodný zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky, pričom úroky sú v súlade s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
tiež považované za príslušenstvom pohľadávky (viď v tejto súvislosti napr. rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp.zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.3.2004). Pokiaľ si veriteľ ako dodávateľ,
ktorý pripravuje typovú zmluvu o úvere, takéto práva zabezpečí tým, že ich vloží do zmluvy vo
forme zmluvného dojednania, ktorého začlenenie do zmluvy spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pričom jeho
účinkom je vznik pre spotrebiteľa nevýhodnejšej pozície, než by mu vyplývala na základe zákonnej
úpravy, je potrebné takéto zmluvné dojednanie považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve a je preto neplatné.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania súd tento priznal od 14.2.2014, čo zodpovedá dátumu,
od ktorého si uplatňoval úrok z omeškania aj samotný žalobca, hoci tento bol ním až do 31.3.2015
vyčíslovaný pevnou sumou. Pokiaľ ide o výšku tohto úroku súd ho priznal vo výške ako bol žalobcom
uplatnený, pričom sa jednalo o zmluvný úrok z omeškania vo výške 3 % ročne, čiže úrok z omeškania
bol žalobcom uplatnený v nižšej než zákonnej výške, avšak súd s poukazom na ustanovenie § 216

Civilného sporového poriadku, nemohol v tomto prípade prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než to
čoho sa žalobca domáhal. Súd zároveň úrok z omeškania priznal v zásade do zaplatenia žalovanej
resp. prisúdenej sumy s prihliadnutím na už uhradené čiastky od 14.2.2014.
Súd umožnil žalovaným splácať prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných mesačných
splátkach, keď súd prihliadol na odôvodnenú žiadosť žalovaného v 1.rade a zároveň vyjadrený súhlas

žalobcu, keď súd mal za to, že neumožnenie plnenia dlhu v splátkach by mohlo spôsobiť existenčné
problémy aj vo vzťahu k maloletým deťom, ktorým osobnú starostlivosť poskytuje žalovaný v 1.rade.
Na úhradu prisúdenej istiny s príslušenstvom zaviazal súd žalovaných spoločne a nerozdielne, nakoľko
sa súd nestotožnil s obranou žalovanej v 2.rade, že predmetná úverová zmluva je vo vzťahu k nej
relatívne resp. absolútne neplatná, a to s poukazom na ustanovenie § 49a OZ resp. § 37 ods. 1 OZ,

keďže žalovaná v 2.rade nijakým spôsobom nepreukázala, že by predmetnú úverovú zmluvu uzatvárala
v omyle. Omyl mal spočívať v tom, že žalovaná v 2.rade mala za to, že pokiaľ nedôjde k uzavretiu
zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré mali byť nadobudnuté v súvislosti s touto úverovou zmluvou, keď
finančné prostriedky z úveru mali byť použité na úhradu kúpnej ceny za takéto nehnuteľnosti, mala byť
neplatná aj samotnú úverová zmluva a nemalo sa jednať len o porušenie úverových podmienok, keďže

minimálne nemohla byť splnená druhá podmienka konania v omyle, t.j. že takýto omyl osoba, ktorej bol
právny úkon určený (žalobca) vyvolala resp. o ňom musela vedieť, resp. tento omyl táto osoba vyvolala
úmyselne, pretože tomu nenasvedčoval žiadny dôkaz vykonaný v tomto konaní.
Taktiež sa súd nestotožnil s obranou žalovanej v 2.rade pokiaľ ide o nedostatok slobodnej vôle uzavrieť
predmetnú úverovú zmluvu. Súd totiž z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by slobodná

vôľa žalovanej v 2.rade bola obmedzená, či už fyzickým alebo psychickým donútením zo strany
žalovaného v 1.rade. Skutočnosti uvádzané žalovanou v 2.rade zostali len v rovine tvrdení s tým, že
žalovaná v 2.rade neuniesla dôkazné bremeno ohľadne týchto ňou tvrdených skutočností. Pokiaľ totiž
žalovaná v 2.rade aj predložila lekársku správu a potvrdenie ohľadne fyzického násilia, ktoré malo byť
voči nej zo strany žalovaného v 1.rade páchané resp. súdne rozhodnutia týkajúce sa zákazu priblíženia

sa žalovaného v 1.rade k žalovanej v 2.rade, nevstupovania do bytu a zákazu akéhokoľvek kontaktu
medzinimi,súdjednakpoukazujenato,žezčasovéhohľadiskatietonespadajúdorozhodnéhoobdobia,
kedy došlo k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy a zároveň pri lekárskej správe lekár vychádzal
tiež len z vyjadrenia samotnej žalovanej v 2.rade a súdne rozhodnutia mali charakter tzv. dočasných
opatrení, kde pri ich zdôvodnení sa vychádzalo tiež výlučne z tvrdení žalovanej v 2.rade a z jej strany

nebolo predložené žiadne rozhodnutie, ktorým by bol žalovaný v 1.rade v konečnom dôsledku uznaný
za vinného zo spáchania trestného činu domáceho násilia resp. akéhokoľvek iného trestného činu, keď
navyše žalovaný v 1.rade predložil súdu rozhodnutie resp. oznámenie Štátnej prokuratúry v Mníchove, z
ktorého súd vyvodil, že sa trestné konanie voči žalovanému v 1.rade vo vzťahu k tam uvedeným skutkom
ukončilo.

Súd navyše zastáva názor, že v prípade, že by žalovaná v 2.rade uzavrela predmetnú úverovú zmluvu z
donútia, mala možnosť potom čo ukončila spolužitie so žalovaným v 1.rade tieto skutočnosti vo vzťahu
k žalobcovi namietať, čo sa však nestalo a tieto skutočnosti uviedla žalovaná ako svoju obranu len už
v priebehu tohto súdneho konania.
Ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanou v 2.rade ohľadne toho, že nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté

z úverových prostriedkov počas trvania manželstva nadobudol len žalovaný v 1.rade, keď bol ako
kupujúci uvedený len on v kúpnej zmluve, resp. že následne tieto on ako darca daroval svojej sestre,
boli pre toto konanie právne irelevantné a súd má za to, že sa jedná o otázky, ktoré môžu byť riešené
v rámci vyporiadania BSM žalovaných ako manželov.18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku, keď priznal žalobcovi voči žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu, keď neúspech

žalobcu sa týkal iba riadneho úroku, čo súd vyhodnotil ako neúspech v pomerne nepatrnej časti. Okrem
toho súd zamietol návrh aj v časti už uhradených súm žalovanými v priebehu konania, keďže formálne
nedošlo zo strany k žalobcu k späťvzatiu návrhu v tejto časti, avšak ako už bolo predtým spomenuté,
má súd za to, že to nemá mať vplyv na rozsah náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.