Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by Mgr. Dr. Mária Pajerchinová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/298/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715207303
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Pajerchinová Dr.
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715207303.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPopradvkonanípredsudkyňouMgr.MáriouPajerchinovou,Dr.vprávnejvecižalobkyne:C.
N., W.. XX.X.XXXX, M.. F. R., Č. Y. Č.. XXX, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokát, Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica , IČO:40887481 proti žalovaným: 1/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova
17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441 , o zaplatenie sumy
12 855,- eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaní1/a2/ sú povinní zaplatiťžalobkynispoločneanerozdielnesumu12855,-eur spolus5%
úrokom z omeškania ročne od 4.10.2016 do zaplatenia a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu o uplatnené príslušenstvo z a m i e t a.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 %.
Súd návrh žalovaného 1/ z 20.1.2017 na prerušenie konania z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa podala na tento súd dňa 17.6.2015 voči žalovanému , teraz žalovanému 1/ žalobu o
zaplatenie náhrady škody za bolestné , ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 2.10.2014 smerom
od obce Q.Ô. H. L. Š. a ktorú spôsobil vodič R. Š. , vozidlo ktorého bolo v čase dopravnej nehody
povinne zmluvne poistené u tohto žalovaného. Žalovaný nárok žalobkyňa odôvodnila podľa § 15 ods. 1
Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla,podľaktoréhoustanoveniapoškodenýje oprávnenýuplatniťsvojnároknanáhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Náhrada za bolestné bola
žalobkyni vypočítaná v znaleckom posudku znalca MUDr. Zdenka Holešovského č. 15/2015 zo dňa
8.2.2015 vo výške 780 bodov a čo zodpovedá sume 12 855,- eur. Keďže uvedený žalovaný na výzvu
žalobkyne, ktorá mu bola doručená 14.5.2015, dobrovoľne náhradu škody nezaplatil, žalobkyňa si
uplatňuje preto k žalovanej sume 5,05 % úrok z omeškania od 14.5.2015 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Na návrh žalobkyne súd uznesením z 29.9.2016 a s právoplatnosťou k 4.10.2016 pripustil do
konania žalovaného 2/ , u ktorého bolo povinne zmluvne poistené vozidlo vodiča R. N. Y..,v ktorom sa
viezla žalobkyňa v čase dopravnej nehody. Pasívnu legitimáciu oboch žalovaných žalobkyňa odôvodnila
tým, že ako poškodená má právo , aby jej uplatnenú škodu na zdraví nahradili spoločne a nerozdielne
poisťovatelia oboch motorových vozidiel , ktoré sa stretli a týmto stretom došlo k vzniku škody. Svojej
zodpovednosti sa nemôžu prevádzkovatelia zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke a to podľa § 427 a nasl. Obč. zák. Súčasne týmto uznesením súd ďalším výrokom
pripustil zmenu žaloby a to tak, že obaja žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne anerozdielne sumu 12 855,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 14.5.2015 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Po právoplatnosti uznesenia súd ďalej konal so stranami sporu podľa zmenenej
žaloby.
2.
Na pojednávaní súdu dňa 20.1.2017 žalobkyňa a jej právny zástupca trvali na zmenenej žalobe a to
voči obom žalovaným a to s tým, že žalovaní nepochopili podstatu ich objektívnej zodpovednosti
za škodu. V trestnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 4T/121/2015 voči obžalovanému
R. Š., podľa rozsudku súdu z 2.11.2016 , ktorý zatiaľ nie je právoplatný, bolo rozhodnuté o vine a
treste R. Š., poistenca žalovaného1/ a voči vodičovi druhého vozidla R. N. Y.., v ktorom sa viezla
žalobkyňa v čase dopravnej nehody, žiadne trestné konanie sa nevedie. Keďže trestné a civilné
súdne konania trvajú dlhšie, nemalo by sa stať , že poškodená žalobkyňa nebude v primeranom
čase odškodnená a čím sa dostáva do finančných problémov. Náhradu z ublíženia na zdraví za
bolestné si žalobkyňa ako poškodená uplatňuje podľa inštitútu povinného zmluvného poistenia na
základe objektívnej zodpovednosti za škodu , t.j. bez ohľadu na zavinenie , obe poisťovne zaplatia
škodu poškodenej a potom sa následne medzi sebou vyporiadajú podľa miery účasti prevádzkovateľov
vozidiel na vzniknutej škode. Neobstojí obrana žalovaných, ktorí stále poukazujú len na subjektívnu
zodpovednosť vinníka dopravnej nehody , avšak v danom prípade nie sú tu žiadne liberačné
dôvody ( okolnosti vis major ) , pre ktoré by nemala byť žalobkyňa odškodnená prevádzkovateľmi
oboch motorových vozidiel, za ktorých majú škodu vysporiadať v zmysle inštitútu povinného zmluvného
poistenia ich poisťovne. V danom prípade v zmysle § 15 Zák. č. 381/2001 Z.z. nie je podstatné , ktoré
vozidlo škodu zavinilo, podstatné je, že je tu stret prevádzok dvoch vozidiel a ich poisťovne zodpovedajú
za škodu spoločne a nerozdielne. Od vzniku škody plynie už tretí rok, a preto je v záujme žalobkyne,
aby sa rozhodlo o jej nároku už na tomto pojednávaní podľa znaleckého posudku MUDr. Zdenka
Holešovského z 8.2.2015 a ktorý je vecne správny. V danom prípade neobstojí ani opätovný návrh
žalovanej strany na prerušenie konania , keďže sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia vo veci
samej.
3.
Žalovaný 1/ na pojednávaní súd dňa 20.1.2017 so žalobou nesúhlasil . Dopravná nehoda zo dňa
2.10.2014 je predmetom riešenia v trestnom konaní tohto súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX , ktoré sa vedie
proti ich poistencovi , obžalovanému R. Š.. I keď vo veci bol vyhlásený rozsudok dňa 2.11.2016 ,
ktorým bola uznaná vina a bol uložený trest obžalovanému R. Š. s tým, že poškodení boli odkázaní
so svojím nárokom na návrhu škody na civilný proces , tento trestný rozsudok nie je právoplatný,
pretože sa obžalovaný voči nemu odvolal. Podľa žalovaného 1/ je uplatnený nárok žalobkyne závislý od
rozhodnutia v uvedenej trestnej veci vedenej voči R. Š. a posúdenia jeho trestnej
zodpovednosti a až na základe toho, bude možné posúdiť , či sú dané predpoklady zodpovednosti za
škodu R. Š. alebo vodičom druhého vozidla Jaroslavom Lackom ml. , s ktorým sa žalobkyňa v čase
vzniku škody viezla v jeho aute. Pravdou je, že voči R. N. sa žiadne konanie nevedie. Za tohto stavu
žalovaný nárok je doteraz predčasný , pretože nie je právoplatne vyriešená zodpovednosť R. Š. za
škodu.Pretožalovaný1/navrholprerušiťtotokonanie aždoprávoplatnéhoskončeniatrestnéhokonania
vedeného na tomto súde pod sp.zn. XT/XXX/XXXX. Žalovaný 1/ svoju objektívnu zodpovednosť za
škodu vzhľadom na stret prevádzok dvoch motorových vozidiel neuznáva, pretože je tu trestné konanie
vedené proti vinníkovi dopravnej nehody , jeho poistencovi R. Š. a ktoré nie je právoplatne skončené. K
ichobjektívnej zodpovednostiakopoisťovateľaatona základe inštitútupovinnéhozmluvnéhopoistenia
sa žalovaný 1/ nevyjadril. Na pojednávaní súdu žalovaný 1/ rozporoval výšku bodového ohodnotenia
bolestného podľa znaleckého posudku MUDr. Zdenka Holešovského a to položku č. 86e/ -pomliaždenie
pľúc a poúrazové krvácanie do pravej a ľavej pohrudničnej dutiny, ktorá sa uvádza 3x po 45 bodov
a podľa nich by mala byť uvádzaná len raz, t.j. v hodnote 45 bodov. Túto námietku vyvrátil právny
zástupca žalobkyne tak, že ide o 3 rôzne poranenia , ktoré nemajú samostatnú položku , a preto ich
znalec priradil pod položku najbližšiu tomuto poraneniu , čo Zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia pripúšťa.
4.Žalovaný 2/ na pojednávaní súdu dňa 20.1.2017 namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie ako
poisťovateľa vozidla Jaroslava Lacka ml., v ktorom sa v čase vzniku škody viezla žalobkyňa. V
prípade dopravnej nehody z 2.10.2014 , ako aj z doterajších výsledkom trestného konania vedeného
voči R. Š. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX jednoznačne vyplýva, že dopravnú nehodu zapríčinil R.
Š. a škoda bola spôsobená výlučne prevádzkou jeho vozidla zn. Fiat Ducato. Preto sa nejedná
o spoločnú zodpovednosť viacerých prevádzkovateľov a nie je možné aplikovať ustanovenia o
spoločnej zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka. Nárok na náhradu škody žalobkyne voči
prevádzkovateľovi vozidla zn. Škoda Felicia, ktoré viedol R. N. Y.. a v ktorom sa viezla žalobkyňa, nie
je vôbec daný. Zodpovedný je len prevádzkovateľ vozidla , ktorým ku škode došlo a za ktorého má
podľa Zák. č. 381/2001 Z.z. plniť jeho poisťovňa z povinného zmluvného poistenia, teda žalovaný 1/ .
Preto navrhol, aby žaloba voči nemu bola zamietnutá. Navyše v trestnom konaní nebolo zistené
žiadne spoluzavinenie na strane ich poistenca R. N. Y.. a ani z rozsudku sp. zn. XXT/XXX/XXXX zo dňa
2.11.2016 nevyplýva žiadne spoluzavinenie R. N. Y.. Ich poistenec Jaroslav Lacko ml. nie je škodcom
a tým nie je daná ani ich zodpovednosť za uplatnenú škodu.
5.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom strán sporu, pripojeným rozsudkom tohto súdu č.k. XT/XXX/
XXXX-629 zo dňa 2.11.2016, voči ktorému obžalovaný podal odvolanie , čiastočným rozsudkom tohto
súdu č.k. XXC/XXX/XXXX-130 zo dňa 8.9.2016 vo veci žalobkyne K. N. proti žalovanému 1/ Wüstenrot
poisťovňa a.s. Bratislava a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava
o zaplatenie bolestného v sume 6 263,- eur s prísl. , znaleckým posudkom znalca MUDr. Zdenka
Holešovského č. 15/2015 zo dňa 8.2.2015 vrátane zdravotnej dokumentácie žalobkyne, uplatnením
nároku na náhradu za bolesť žalobkyňou u žalovaného 1/ z 11.2.2015, zamietavou odpoveďou
žalovaného 1/ z 20.2.2015, ďalším uplatnením nároku žalobkyne u žalovaného 1/ zo 4.5.2015,
odpoveďou žalovaného 1/ zo 7.5.2015 , na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav.
6.
Dňa 2.10.2014 došlo na ceste I. I. Q. L. H. L. Š., C.. H. U.Í. k dopravnej nehode , pri ktorej vozidlo zn.
Fiat Ducato, X.:M. XXXAY a ktoré viedol vodič R. Š. narazilo do protiidúceho vozidla zn. Š. S., X.:T.
XXXCP, ktoré viedol vodič R. N. Y.. a s ktorým sa viezli v aute aj žalobkyňa C. N., ďalej K. N. E. R. N. L..
Všetci utrpeli početné zranenia , ktoré si vyžiadali liečenie. Voči R. Š. sa vedie na tomto súde trestné
konanie pod sp.zn. XT/XXX/XXXX a rozsudkom zo dňa 2.11.2016 bol obžalovaný R. Š. uznaný vinným
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví , za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 32
mesiacov , s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu v skúšobnej dobe 4 rokov ,
ďalej mu bolo uložené zúčastniť sa psychologického poradenstva a tiež mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť všetky vozidla po dobu 4 rokov. Napokon poškodených a to Ruženu Lackovú a ďalších
súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Z odôvodnenia trestného rozsudku vyplýva,
že mu neboli zohľadnené žiadne poľahčujúce okolnosti , ani nebolo zistené spoluzavinenie vodiča
druhého vozidla R. N. Y.. Voči tomuto rozsudku sa obžalovaný odvolal, takže trestná vec voči R. Š. ,
poistencovižalovaného1/,niejeprávoplatneskončená.Zpredloženéhoznaleckéhoposudkuč.15/2015
zo dňa 8.2.2015 , ktorým znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia , odvetvie traumatológia MUDr.
Zdenek Holešovský , Poprad vypracoval bodové hodnotenie bolestného v súvislosti s poškodením
zdravia C. N. pri dopravnej nehode dňa 2.10.2014, vyplýva, že poškodená C. N. utrpela nasledujúce
poranenia: polytraumu s úrazovým šokom stredného stupňa, trieštivú nestabilnú zlomeninu 2.krčného
stavca s neúplným vykĺbením medzi 2. a 3. krčným stavcom , zlomeninu tela hrudnej kosti, zlomeninu
priečných výbežkov 3.-5.driekového stavca, zlomeninu tela ramennej kosti vľavo s posunom úlomkov ,
pomliaždenie pľúc a nahromadenie tekutiny v oboch pohrudničných dutinách, viac vľavo a pomliaždenie
hrudnej a brušnej steny ťažkého stupňa po stlačení bezpečnostným pásom. Bola hospitalizovaná dňa
2.10.2014 , následne sa podrobila operáciám v Poprade a v Košiciach a liečba trvala od 2.10.2014
do 23.1.2015. Znalec ohodnotil bolestné žalobkyne podľa Zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade z a bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa jednotlivých položiek týmito bodmi: 246b/-Šok stredne
ťažkého stupňa za 40 bodov, 107b/- Trieštivá nestabilná zlomenina 2.krčného stavca s neúplnýmvykĺbením medzi 2.a3.krčným stavcom, zvýšené na dvojnásobok 2x 175 bodov, čo je 350 bodov, 80a/-
Zlomenina hrudnej kosti bez posunu úlomkov za 25 bodov, 106c/- Zlomenina priečneho výbežku 3.
-5.driekového stavca za 50 bodov, 136c/- Zlomenina tela ramennej kosti vľavo s posunom úlomkov ,
zvýšené o polovicu z 80 bodov , čo je 120 bodov, 87.- Pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa
bezpečnostným pásom, zvýšené o polovicu z 30 bodov , čo je 45 bodov, 110.- Pomliaždenie panvy za
15 bodov, 86e/- Pomliaždenie pľúc- jednoduchá forma, položka porovnaná s poúrazovým krvácaním
do hrudníka liečeným konzervatívne za 45 bodov, 86e/- Poúrazové krvácanie do pravej pohrudničnej
dutiny liečené konzervatívne za 45 bodov, 86e/- Poúrazové krvácanie do ľavej pohrudničnej dutiny
liečené konzervatívne za 45 bodov. Spolu znalec vypočítal bodové ohodnotenie bolestného u
žalobkyne vo výške 780 bodov a čo pri výške náhrady za bolesť platnej v r. 2014 po 16,48 eur za
bod činí sumu 12 855,- eur so zaokrúhlením na celé eurá. Je potrebné podotknúť, že žalovaným
1/ a 2/ bola doručená žaloba s prílohami na vyjadrenie a výšku bodového hodnotenia vo vyjadrení
k žalobe nenamietali , žalovaný 1/ namietal až na pojednávaní súdu dňa 20.1.2017 položku 86e/,
ktorá je v bodovom ohodnotení uvádzaná 3x a čo právny zástupca žalobkyne uspokojivo odôvodnil
tým, že ide o 3 rôzne zranenia obodované najbližšie príbuznou položkou vzťahujúcou sa na dané
zranenie a toto odôvodnenie súd akceptoval. Z argumentácie žalobkyne vyplýva, že žalovaný nárok
voči obom žalovaným právne odôvodňuje podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa § 427 a
nasl. Obč. zák. o objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľov oboch motorových vozidiel , bez ohľadu
na zavinenie a ktorá zodpovednosť prechádza na poisťovateľov oboch motorových vozidiel , ktoré sa
zrazili , pričom žalovaný 1/ objektívne zodpovedá na základe inštitútu povinného zmluvného poistenia z
následkov stretu a spôsobenej škody žalobkyni vozidlom , ktoré viedol R. Š. a žalovaný 2/ objektívne
zodpovedá na základe inštitútu povinného zmluvného poistenia z následkov stretu a spôsobenej škody
žalobkyni vozidlom, ktoré viedol R. N. Y.. a v ktorom sa viezla žalobkyňa. Obaja žalovaní ako poisťovne
zodpovedajú objektívne za výsledok , t.j., vznik škody žalobkyni pri dopravnej nehode dňa 2.10.2014
bez ohľadu na to, že ktorý z vodičov oboch áut nesie subjektívnu zodpovednosť , t.j. ktorý dopravnú
nehodu a následky z nej zavinil. Podľa doterajších poznatkov je za dopravnú nehodu trestne stíhaný
len R. Š. E. R. N. Y.. nie je trestne stíhaný za túto dopravnú nehodu. Súd pri zisťovaní skutkového stavu
zobral zreteľ aj na čiastočný rozsudok tohto súdu č.k. 12C/273/2015-130 zo dňa 8.9.2016 , ktorý je v
odvolacom konaní . Týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o obdobnom nároku na zaplatenie bolestného
z tej istej dopravnej nehody v prospech ďalšej poškodenej K. N. a to voči obom žalovaným 1/ a 2/ .
Žalobkyňa trvala na žalovanom nároku a navrhla o ňom rozhodnúť , pretože od škodovej udalosti plynie
už tretí rok a doteraz nebola odškodnená ani eurom. Žalovaný 1/ , t.j. poisťovateľ vozidla, ktorým ku
škode došlo, neuznával svoju objektívnu zodpovednosť a navrhol konanie prerušiť do právoplatného
skončenia trestného konania voči obžalovanému R. Š.. Žalovaný 2/ , t.j. poisťovateľ vozidla , do ktorého
narazil svojím vozidlom R. Š. a v ktorom sa viezla s vodičom R. N. ml. aj žalobkyňa, navrhol voči nemu
žalobu zamietnuť , pretože jeho poistenec nemá zodpovednosť za škodu a tým nie je daná ani jeho
objektívna zodpovednosť ako poisťovne.
7.
Podľa §§ 427 až 429 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (tzv. objektívna zodpovednosť). Svojej zodpovednosti sa
nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať. Prevádzateľ zodpovedá za škodu na zdraví a veciach, spôsobenú
odcudzením alebo stratou vecí.
Podľa § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 438 ods. 1 Obč. zák. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa § 439 Obč. zák. kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tentonárokpreukázať.Napremlčanienárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúprava
ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Podľa § 3 ods. 1 až 3 Zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorázovo a na základe lekárskeho posudku . Sadzby
bodového hodnotenia za bolesť sú stanovené v príloha č. 1 zákona. Ak niektoré poškodenie na zdraví
nie je uvedené v sadzbách, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdravím, s ktorým ho možno z
hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona pri určovaní výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( § 7 a 8 ).
Podľa § 5 ods. 4 cit. zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady
za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením
vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr
do 31.5. príslušného kalendárneho roka.
Na základe opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 124/2013 s účinnosťou od 31.5.2013 je výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre r. 2014 za jeden bod
16,48 eur .
Podľa § 517 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom od 1.2.2013, výška úrokov omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K 4.10.2016 činila úroková sadzba ECB v hlavných refinančných operáciách 0,00 % + 5 % k tomu, čo
je spolu 5 % úrok z omeškania ročne.
8.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy , s prihliadnutím na súvisiace rozhodnutia
tohto súdu v trestnom konaní sp.zn. XT/XXX/XXXX a v civilnom sporovom konaní sp. zn. XXC/XXX/
XXXX, ako aj existujúcu súdnu prax a judikatúru súdov pri rozhodovaní o objektívnej zodpovednosti
prevádzkovateľov vozidiel a ich poisťovateľov z povinného zmluvného poistenia, súd dospel k právnemu
záveru , že nárok žalobkyne voči obom žalovaným 1/ a 2/ ako poisťovateľom z povinného zmluvného
poistenia oboch motorových vozidiel , ktorými došlo k stretu, k dopravnej nehode a k vzniku škody je
dôvodný. Na základe inštitútu povinného zmluvného poistenia je daná objektívne zodpovednosť oboch
poisťovateľov vozidiel, ktorých osobitnou prevádzkou pri dopravnej nehode k vzniku škody na zdraví
u žalobkyne nepochybne došlo. Žalovaní 1/a 2/ sú povinní podľa osobitného zákona , ktorým je Zákon
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
odškodniť poškodenú žalobkyňu , ktorá si voči nim náhradu škody za bolestné uplatnila , pretože ju
dobrovoľne neuhradili. Nemôžu sa žalovaní 1/a 2/ ako poisťovne z povinného zmluvného poistenia
brániť , že nie je daná ich objektívne zodpovednosť, lebo je daná subjektívna zodpovednosť R. Š. a
táto ešte nie je právoplatne v trestnom konaní vyriešená. Práve na takéto situácie myslel zákonodarca
a v tomto zmysle sa uberá aj súdna prax , aby poškodené osoby nečakali dlhú dobu na odškodnenie, t.j.
zaplatenie náhrady škody na zdraví spôsobenej osobitnou povahou prevádzky motorových vozidiel a
to zavedením inštitútu povinného zmluvného poistenia . Na základe neho preberajú na seba povinnosť
odškodniť poškodené osoby poisťovne , u ktorých sú vozidlá povinne zmluvne poistené a následne sa
potom tieto poisťovne medzi sebou vysporiadajú podľa miery zavinenia, resp. uplatnením regresného
nároku voči škodcovi. Nemôžu sa poisťovne na základe uvedeného inštitútu zbavovať tejto povinnosti,
ktorá im vyplýva z vyššie citovaného osobitného zákona. Preto súd vyhodnotil obranu oboch žalovaných
v tomto konaní ako účelovú a nemajúcu oporu v platnej právnej úprave. Keďže žalobkyňa svoj nárokna náhradu bolestného riadne preukázala a odôvodnila, súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené v
prvom výroku rozsudku a zaviazal oboch žalovaných zaplatiť jej spoločne a nerozdielne náhradu
škody za bolestné v sume 12 855,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 4.10.2016 do
zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ si žalobca zmenenou žalobou uplatnil
začiatok doby omeškania od 14.5.2015, v prevyšujúcej časti o túto dobu omeškania od 14.5.2015 do
3.1.02016 ako nedôvodnú zamietol, pretože k pripusteniu zmeny žaloby , ktorou súd zaviazal solidárne
oboch žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy, došlo až s právoplatnosťou k 4.10.2016. Teda sa až
odvtedy obaja žalovaní kvalifikovane dozvedeli o svojej solidárnej povinnosti zaplatiť žalobkyni žalovaný
nárok, pričom platí , že plnením jedného z nich zaniká povinnosť plniť druhým z ich a to podľa § 511
Obč. zák.
9.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tretím výrokom rozsudku podľa § 262 ods. 1 CSP ,
podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V danom prípade žalobkyňa bola v spore celkom úspešná a jej neúspech je úplne nepatrný , pretože sa
týkalenčastidobyomeškaniaaktoréneboloanisamostatnýmpredmetomkonania. Pretosúdrozhodol,
že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/a 2/ spoločne a nerozdielne v
rozsahu 100 % .
10.
V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Tak isto bude rozhodnuté o poplatkovej povinnosti žalovaných 1/a 2/ v zmysle § 2 Zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch , pretože žalobkyňa bola od súdneho poplatku osobne oslobodená a vzhľadom
na výsledok konania poplatková povinnosť prechádza na neúspešných žalovaných 1/a 2/.
11.
Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.
12.
Návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania a to až do právoplatného skončenia trestného konania
vedeného proti R. Š. a ktorý žalovaný 1/ predniesol na pojednávaní súdu dňa 20.1.2017 , na ktorom súd
po ukončení dokazovanie vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku, bol podľa vyššie cit. právnej úpravy
ako nedôvodný a účelový zamietnutý. Prerušením konania by sa len zbytočne predlžovalo toto súdne
konanie a návrh žalovaného 1/ bol vzhľadom na právne posúdenie žaloby celkom nedôvodný. Výsledok
trestného konania proti R. Š. totiž nijako neovplyvní objektívnu zodpovednosť oboch žalovaných v tomto
súdnom konaní a ktorá zodpovednosť vyplýva zo zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tomto
súde ku Krajskému súdu Prešov v 4 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh ). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinní 1/a 2/ dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Poprade dňa 20.januára 2017
Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r.
sudca
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Ingrid Vajdíková
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.