Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218142
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413218142.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Domov jesene života,
IČO: 00 490 873, so sídlom v Bratislave, Hanulova 7/A, zast. Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o.,
IČO:50 289 934, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 73/a, proti žalovanému: A. V., Z.. XX.XX.XXXX,
K. B. V. B.T., O. X/A, zast. JUDr. Bruno Čanády, advokátom v Bratislave, Mierová 54, o vypratanie

priestorov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 13.
septembra 2017 č.k. 11C/354/2013-339 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému vypratať ubytovací priestor č. XX nachádzajúci sa na 2. posch. Pavilónu B - časť
B2,ktorýjesúčasťoustavby„Domovdôchodcov,O.X/A“,súpisnéčísloXXXX,postavenejnapozemkoch

reg. C. X. Č.. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č.XXX, A.. Ú.. L., vedenom
Správou katastra pre O.. F. Q. B., súčasne žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške 100 % nároku s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
rozhodnutím, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2/Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný užíva daný nebytový priestor bez právneho dôvodu.
Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ktorá bola žalobcom písomne

vypovedaná, doručená žalovanému a výpovedná lehota už uplynula. Žalovaný po uplynutí výpovednej
lehoty obývaný priestor neopustil, neodovzdal a naďalej ho užíva. Dôvodom výpovede zmluvy bolo
správanie sa žalovaného - hrubé porušovanie dobrých mravov, ktoré narušuje spolužitie prijímateľov
sociálnych služieb.
3/Žalobca so žalobou nesúhlasil, svoju obranu založil na tvrdení o neplatnosti výpovede z dôvodu
absencie zákonného dôvodu, o ktoré žalobca žalobný návrh opiera. Uviedol, že konflikt, ktorý vznikol,
je účelovou interpretáciou sekundárnej konfliktnej situácie a bol aj vyprovokovaným a neadekvátnym

zásahom do primárneho, iba verbálneho sporu medzi žalovaným a klientom sociálneho zariadenia.
Podľa jeho názoru jediným dôvodom jednostrannej výpovede mohlo byť vydanie rozhodnutia
príslušného orgánu verejnej správy o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to s
úmyslom.
4/Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca je rozpočtová organizácia HM SR Bratislavy -
zariadením pre seniorov, a vykonáva činnosť poskytovateľa sociálnych služieb v nehnuteľnostiach,

ktoré sú vo vlastníctve HM SR Bratislavy. Tieto nehnuteľnosti boli Protokolom HM SR Bratislavy
č. 1188 1710 0500 z 22.7.2005 zverené do správy žalobcu. Dňa 16.6.2010 uzavreli žalobca ako
poskytovateľ sociálnych služieb: zariadenie pre seniorov a žalovaný ako prijímateľ sociálnej službyZmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 72/2010 podľa § 35 a § 74 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách a § 51 OZ. Jej predmetom bolo poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi v zariadení pre
seniorov v DJŽ , O. X/A (ubytovací priestor č. XX nachádzajúci sa na 2. posch. Pavilónu B - časť B2, ktorý

je súčasťou stavby „Domov dôchodcov, O. X/A“), s obsahom ako pobytovej sociálnej služby celoročnej
so začiatkom od 16.6.2010 na dobu neurčitú. Zmluva bola menená dodatkami, naposledy dodatok č.
8 z 1.8.2013, v spojení s Prílohou k dodatku. Písomnou Výpoveďou zmluvy dňa 22.8.2013 žalobca
vypovedal žalovanému v 30 dňovej lehote zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu,
že ako prijímateľ hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy najmä tým, že hrubo porušuje

dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie. Uvedeného konania sa mal žalovaný dopustiť
15.8.2013, čo je zaznamenané aj v úradnom zázname z riešenia krízovej situácie. Vzhľadom k tomu
požiadal žalovaného, aby v deň skončenia výpovednej lehoty opustil a vypratal priestory. Výpoveď bola
doručená žalovanému dňa 24.8.2013.
5/Z Úradného záznamu o riešení krízovej situácie spísaného žalobcom dňa 15.8.2013 súd zistil, že dňa
15.08.2013 cca o 14.00 hod. obdržala vedúca zdravotného úseku X.. C. tiesňové volanie od úsekovej

sestry pavilónu B X.. D. X. kvôli incidentu, ktorý prebiehal na oddelení a to, že X.. V. ostro verbálne
napadol ďalšieho klienta zariadenia p. L. A., čím mu spôsobil veľkú traumu spojenú s náhlym zhoršením
zdravotného stavu, ktorý si vyžiadal zásah zdravotníckych pracovníkov. Počas útoku na p. A. zaútočil
p. V. ostro slovne aj na úsekovú sestru X.. X.Ú. (o celom incidente spísala X.. X. hlásenie v Dennom
hlásení sestier). P. V. okrem pána A. pri tomto incidente slovnej napadol aj ďalšieho klienta X.. R.. Po

príchode na miesto incidentu X.. C. T. F.. B. išli priamo za p. A. a preverili dôvody vzniknutého incidentu.
P. A. uviedol, že p. V. prišiel k nemu na izbu, začal na neho kričať a osočovať ho vraj kvôli strave a
nadával mu, že čo je on za člena výboru obyvateľov, keď nevie nič zabezpečiť. Na chodbe sa stretli
X.. C. a F.. B. aj s ďalším klientom p. R., ktorý taktiež potvrdil, že X.. V. neprimerane kričal, agresívne
sa správal a čudoval sa, čo je to za človek, že sa takto správa a uviedol, že ho zobudil a keď ho na to

upozornil, tak na neho p. V. ostro verbálne zaútočil so slovami „Drž hubu“. Následne bola k incidentu
na riešenie zavolaná aj p. riaditeľka. Po jej príchode na miesto incidentu p. V. bol vo svojej izbe. Pani
riaditeľka spolu s p. F.. B. zaklopali p. V. na dvere izby a po tom, čo vyzval na vstúpenie vošli do jeho izby.
P. V. zrazu zaútočil na p. riaditeľku najprv slovne s tým, že kričal : „von - vypadnite z mojej kancelárie“
a potom na p. riaditeľku fyzicky zaútočil, prudko ju niekoľkokrát sotil čím narazila do steny a spôsobila

si zranenie, čo je zachytené aj v lekárskej správe centrálneho príjmu vydanej po ošetrení p. riaditeľky
na pohotovosti Nemocnice Bratislava - Kramáre. Po útoku p. V. bola privolaná policajná hladka a RZP.
Ešte pred príchodom polície a rýchlej zdravotnej služby sa pokúsil p. V. opustiť zariadenie. V afekte
nasadol do motorového vozidla parkujúceho v areáli zariadenia, ktorého držiteľkou je p. K. F., klientka
zariadenia. Na žiadosť p. riaditeľky bola brána do zariadenia pracovníkom SBS uzatvorená, aby p. V.

nemohol zabrániť úradnému výkonu bezpečnostných zložiek. Po príjazde p. V. na vrátnicu sa menovaný
pokúšal závoru a bránu násilne otvoriť, v čom mu bolo zo strany zamestnanca SBS zabránené, pričom p.
V. fyzicky zaútočil aj na jeho osobu. Následne sa do zariadenia dostavila RZP, na pracovníkov ktorej p. V.
tiež slovne zaútočil a nasadol naspäť do motorového vozidla. Po chvíli prišla hliadka polície a príslušníci
PZ ho vyzvali, aby vystúpil z vozidla a odovzdal kľúče. Tieto p. V. odmietol odovzdať, prikázal p. K. F.,

aby kľúče v žiadnom prípade hliadke PZ nedala. Po vystúpení p. V. z vozidla v sprievode príslušníkov
PZ mu boli pracovníkmi RZP podané medikamenty a bol prevezený v sprievode ďalšej privolanej hliadky
PZ do nemocnice F., psychiatrické oddelenie.
6/ZospisuarozhodnutiaOkresnéhoúraduBratislavaOdborvšeobecnejvnútornejsprávy -Rozhodnutie
vydané 11.5.2015 č. OU-BA-OVVS2-2015/009011 Pr -1601/2014 VM súd zistil, že podľa § 76 ods.

1 písm. e/ zák. o priestupkoch, konanie o priestupku proti obvinenému - žalovaný, zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že dňa 15.08.2013 v čase okolo 13.30 hod. v
Bratislave na Hanulovej ulici č. 7/A v objekte zariadenia Jeseň života, fyzicky napadol B. B. a to
tak, že sa rozbehol k menovanej, zdrapil ju za obe ruky a opakovane ju hodil do vchodových dverí,
čím jej podľa lekárskej správy F.. F. F. spôsobil ľahké poranenia hlavy, pravého ramena a pravého

predlaktia, ktoré si nevyžadovali ďalšie liečenie resp. práceneschopnosť, pričom na výzvu správneho
orgánu o oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie oznamovateľka B. B.
neodpovedala, bolo zastavené, lebo obvinený z priestupku trpel v čase incidentu duševnou poruchou,
pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojim konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom
alebo ovládať svoje konanie. Z dôvodov rozhodnutia súd zistil, že správny orgán po vyhodnotení

spisového materiálu a pri zohľadnení každého dôkazného prostriedku jednotlivo a všetkých dôkazných
prostriedkov v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že A. V. trpí závažnou duševnou chorobou
a to schizoafektívnou poruchou, pri ktorej dochádza k výkyvom v emotivite v zmysle depresívnych aj
manických fáz a v čase spáchaniu priestupku trpel vyššie uvedenou duševnou chorobou, čo dokazujejeho následná hospitalizácia na PK LFUK a UNB Bratislava, vyjadrenie Prednostu PK LFUK a UMB
Bratislava, lekársky nález F.. V.Í. Ž., ktorý preukazuje, že pacient je dlhodobo dispenzarizovaný na
psychiatrickej ambulancii pre schizoafektívnu poruchu, pri ktorej dochádza k výkyvom v emotivite

v zmysle depresívnych aj manických fáz, pre ktorú bol opakovane hospitalizovaný. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 3.3.2015.
7/Po právnej stránke vec posúdil súd prvej inštancie podľa § 126 ods. 1, 2 OZ, a podľa § 3 OZ, § 74
ods. 14 písm. a/ zák. č. 488/2008 Z. z., pričom konštatoval, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu
k podaniu žaloby, keď žalobca má dané nehnuteľnosti zverené do správy podľa protokolu o zverení

správy, ako aj že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, lebo žalovaný v súčasnosti užíva dané
priestory. Vo veci nebolo sporné , že strany uzavreli v r. 2010 zmluvu o poskytovaní sociálnej služby
žalovanému,ktorúžalobcavypovedalpísomnouvýpoveďouvr.2013.Spornéboloskončeniezmluvného
vzťahu medzi stranami výpoveďou žalobcu, či dôvod výpovede je daný; preto ako predbežnú otázku
posudzoval platnosť písomnej výpovede žalobcu zo zmluvy.
8/V danej veci po zhodnotení dôkazov jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná. Posúdením písomnej výpovede súdu vychádza, že výpoveď žalobcu spĺňa
formálne náležitosti (bola daná písomne, podpísaná, doručená protistrane, bol v nej uvedený dôvod
výpovede, výpovedná lehota) a podľa názoru súdu je akceptovateľná aj jednomesačná výpovedná
lehota, lebo táto nie je v rozpore so zákonom. Súd preto pristúpil ku zhodnoteniu platnosti a preukázaniu
dôvodu výpovede. Bolo preukázané, že v daný deň, 15.8.2013 o cca 13,30 hod. došlo v DJŽ, najskôr

ku slovnej potýčke a konfliktu medzi obyvateľmi DJŽ, medzi žalovaným a iným klientom zariadenia;
uvedené vyvolali, ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu a jeho zamestnancov - svedkov, zdravotný
diskomfort daného klienta, a došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu daného klienta. Súd nemal dôvod
spochybňovať uvedené tvrdenie žalobcu a jeho svedkov o zhoršení zdravotného stavu klienta, aj keď
žalovaný dané namietal. Výsluchy žalobcu a svedkov boli presvedčivé, opisovali priebeh deja zhodne

a korešpondovali aj s písomným úradným záznamom žalobcu. Žalovaný pri riešení zdravotného stavu
iného klienta nebol prítomný. Následne žalobca už len riešil vzniknutú situáciu - a došlo ku ďalšiemu
nedorozumeniu medzi žalobcom - štatutárom a žalovaným a ku vzniku ďalších konfliktných udalostí
opísaných v úradnom zázname, ktoré boli riešené oznámením o spáchaní priestupku.
9/Konanie žalovaného vo vzťahu ku F.. B. B., štatutárovi žalobcu, ako vyplynulo z uznesenia okresného

úradu, nenaplnilo znaky priestupku, lebo žalovaný podľa jeho záverov, v konkrétnom prípade trpel
v čase incidentu duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojim konaním porušuje alebo
ohrozuje záujmy chránené zákonom alebo ovládať svoje konanie. Z hľadiska časovej, vecnej, miestnej
súvislosti však toto konanie žalovaného nie je možné oddeliť od celkového správania sa žalovaného
v daný deň, ktoré sa začalo nedorozumením a slovným konfliktom žalovaného s iným obyvateľom

domova, ešte pred incidentom so štatutárom žalobcu.
10/Je nepochybné, že v DJŽ musia pre jeho užívateľov platiť určité pravidlá. Tieto upravil žalobca v
Domovom poriadku č.l. 153 spisu, predtým Domáci poriadok, a upravujú zásady bezkonfliktného života,
spolunažívania,pobytprijímateľovsociálnejslužbyaporiadokvpriestorochaareálizariadenia.Uvedené
pravidlá musia jednotliví prijímatelia, a teda aj žalovaný, rešpektovať a dodržiavať. Podľa Článku XIII.

Komunálna hygiena priestorov zariadenia, bod 12. písmeno m/ : V obývacích, spoločných priestoroch,
balkónoch, jedálňach, chodbách výťahoch a vo všetkých ostatných priestoroch zariadenia a areáli nie
je povolené používať hrubé a vulgárne výrazy voči ostatným prijímateľom, zamestnancom a návštevám
iných prijímateľov, vrátane osočovania, ohovárania a šikanovania; písmeno n/ používať fyzické a
psychické násilie voči spoluobyvateľom, zamestnancom, návštevám iných prijímateľov. Podľa Článku

XIII. bod 13., nerešpektovanie vyššie uvedeného bodu sa považuje za hrubé porušenie dobrých mravov,
porušenie tohto Domáceho poriadku a zákona č. 448/2008 Z.z. Podľa bodu 14. Za hrubé porušenie
dobrých mravov vymedzených týmto Domácim poriadkom, ktoré narúšajú občianske spolužitie podľa
ustanovenia § 74 ods. 14, písm. a/ a b/ zákona č. 448/2008 Z. z., môže zariadenie jednostranne
vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

11/Podľa úvahy súdu prvej inštancie, správanie sa žalovaného - slovný konflikt žalovaného s iným
klientom dňa 15.8.2013, z hľadiska intenzity, ani z hľadiska úmyslu, nedosiahlo taký charakter, aby ho
bolo možné posúdiť ako hrubé, a zakladajúce dôvod skončenia zmluvy výpoveďou. Podľa názoru súdu
sa jednalo o bežné prevádzkové nedorozumenie. Bežné nedorozumenia a konflikty medzi stranami,

ako aj medzi samotnými užívateľmi domova nemožno vylúčiť. Tieto vznikajú aj v dôsledku špecifík
tohto zariadenia, veku, zdravotného stavu jednotlivých prijímateľov sociálnej služby a nemožno ich
považovať za také, ktoré by zodpovedali intenzite hrubého porušenia dobrých mravov. Žalobca má vtakýchprípadoch škáluspôsobovakopostupovaťpodľazávažnostinedodržiavaniasprávaniasasvojich
klientov, upravené v čl. XXIX Domového poriadku.
12/Súdprvejinštancietakdospelkzáveru,žežalobcomopísanýaajpreukázanýskutkovýstavnemožno

považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by zakladali nárok na uplatnenie práva vypovedať
zmluvu. V konaní predložené dôkazy nesvedčia o tom, že žalovaný by sa v slovnom v konflikte správal
takým spôsobom, ktoré by bolo možné takto posúdiť, pričom sú tu závažné pochybnosti o príčetnosti
žalovaného aj v čase uvedeného daného slovného nedorozumenia.
13/Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zo strany žalovaného dochádzalo ku opakovaným nezhodám

medzi ním a inými klientmi, a aj na žiadosť iných klientov bol riešený (úradné záznamy žalobcu č.l.
168-175 spisu), súd konštatoval, že uvedené skutočnosti ale neboli dôvodom výpovede zo sociálnej
službyasúdsaniminemoholzaoberať.Súdnanepretonemoholprihliadaťprirozhodnutíaposudzovaní
dôvodu výpovede, lebo dôvod výpovede sa opieral o správanie sa popísané v úradnom zázname z
15.8.2013.
14/Z vyššie uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie dôvod výpovede za neplatný, nedošlo platne

ku skončeniu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Žalovaný tak neužíva priestor neoprávnene a nie
daný dôvod na jeho vypratanie. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.
15/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 od. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP.
16/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na právny základ pre ukončenie vzťahu
medzi stranami, ktorým bolo ustanovenie § 74 ods. 14 písm. a) zákona o sociálnych službách. V
tejto súvislosti bolo kľúčovým pre rozhodnutie posúdenie otázky platnosti výpovede zmluvy o sociálnej
službe, kde súd prvej inštancie podľa odvolateľa nesprávne posúdil otázku intenzity a závažnosti

konania žalovaného. Hodnotenie konania žalovaného ako menej závažného, bežného nedorozumenia,
neobstojí pri posúdení všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Za hrubé porušenie
dobrých mravov, ktoré narúša občianske spolužitie, treba považovať situácie, keď niektorý z prijímateľov
sociálnych služieb konal takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s účelom zariadenia, v ktorom sa služba
poskytuje, s ohľadom na ostatných prijímateľov sociálnych služieb a osôb, ktoré sa na poskytovaní

sociálnej služby podieľajú. Súd prvej inštancie konštatoval, že je potrebné zohľadniť špecifiká zariadenia
pre seniorov, nezobral však do úvahy, že špecifiká zariadenia je potrebné zohľadniť z hľadiska, že klienti
sú vzhľadom na vek a odkázanosť citlivejší na negatívne zásahy, konanie žalovaného je preto potrebné
hodnotiť prísnejšie, ako keby sa ho dopustil v inom prostredí. Pri posudzovaní otázky závažnosti
konania žalovaného bolo potrebné prihliadať aj na práva ostatných prijímateľov sociálnych služieb, čo

však súd prvej inštancie nezohľadnil, keď konanie žalovaného hodnotil izolovane výlučne z pohľadu
ochrany jeho práv, bez posúdenia vplyvu konania žalovaného na práva ostatných prijímateľov. Súd prvej
inštancie rovnako nesprávne obmedzil posudzovanie závažnosti konania žalovaného iba na konflikt
s iným klientom zariadenia a nezohľadňoval ďalšie súvisiace udalosti dňa 15. 8. 2013, najmä, že
situácia rozrušila aj ostatných klientov, ktorí boli jej svedkami, resp. ďalšie správanie žalovaného -

fyzické napadnutie riaditeľky zariadenia, nebezpečná jazda autom po areáli zariadenia. Už len samotný
konflikt s iným klientom zariadenia nemožno považovať za bežné prevádzkové nedorozumenie, keď
jeho následkom bolo zhoršenie zdravotného stavu klienta, situácia rozrušila aj ostatných klientov, čo
bolo potvrdené svedeckými výpoveďami. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav tým,
že nezohľadnil fyzické napadnutie riaditeľky zariadenia pri posúdení závažnosti porušenia dobrých

mravov zo strany žalovaného, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Taktiež súd ignoroval iné opakované
konflikty vyvolávané v minulosti žalovaným s inými klientami. To, že takéto správanie žalovaného
nebolo dôvodom výpovede, nebráni tomu, aby sa vykonaným dokazovaním o týchto konfliktoch
preukazovala závažnosť konania žalovaného, respektíve to, že zo strany žalovaného nešlo o konanie
náhodné, jednorazové, ale naopak o konanie opakované. Žalobca preto považoval za preukázané,

že zo strany žalovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, ktoré narušilo občianske
spolužitie, ktoré je nezlučiteľné s poskytovaním sociálnej služby. Ohľadom závažných pochybností
o príčetnosti žalovaného v čase konfliktu odvolateľ konštatoval, že táto skutočnosť nemá vplyv na
naplnenie podmienok výpovedného dôvodu. Účelom ustanovenia § 74 ods. 14 písm. a) zákona o
sociálnych službách je ochrana poskytovateľa sociálnych služieb a ostatných prijímateľov sociálnych

služieb pred takým konaním prijímateľa, ktoré by bolo nezlučiteľné s poslaním zariadenia. Ak niekto
porušuje dobré mravy bez ohľadu na to, či jeho konanie je neúmyselné alebo konanie v stave,
kedy sú jeho rozpoznávacie schopnosti znížené, musí mať poskytovateľ sociálnych služieb možnosť
ochrany pred takýmto správaním. Z hľadiska naplnenia výpovedného dôvodu teda nie je rozhodujúcasubjektívna stránka ale iba to, či objektívne nastal taký skutkový stav, ktorý má byť dôvodom výpovede.
V posudzovanom prípade takýchto stav nastal, nešlo na strane žalovaného o výnimočné, náhodilé
konanie, vyvolané len dočasným zhoršením duševného stavu. V danom prípade súd prvej inštancie

správne konštatoval, že výpoveď zmluvy o sociálnych službách mala inak všetky formálne náležitosti,
skutkový dôvod výpovede bol dostatočne preukázaný, výpoveď bolo preto potrebné posúdiť ako platný
právny úkon. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel.
17/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na vecnú správnosť napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa neho bolo preukázané, že nebol naplnený dôvod § 74 ods. 14
písm. a) zákona o sociálnych službách pri nekvalifikovanej výpovedi žalobcu voči žalovanému. Žalobca
spôsobilanaďalejspôsobuježalovanémudlhotrvajúcuujmu,porušilústavnéprávažalovanéhoohľadom
nedotknuteľnosti osoby, jeho súkromia, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, v časti práva na
ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného života, nedotknuteľnosti obydlia a vstupu do
tohoto, ako aj na slobodu pohybu a pobytu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že

žalovaný porušil hrubo dobré mravy. Už úradný záznam zo dňa 15.8.2013 bol vykonaný bez účasti
žalovaného, opísaný skutkový stav vychádzal z tvrdení zamestnancov, ovplyvnených akousi odvetou za
predchádzajúce kritické postoje žalovaného k činnosti žalobcu resp. k časti jeho zamestnancov. Žalobca
navyše nerešpektoval jemu známy celkový duševný stav žalovaného, ani preukázanú duševnú poruchu.
Žalovaný preto navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej

správnosti.
18/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že dôvodné nie je.
19/ Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné
porušovanie. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných

normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho
obsahu pojmu dobré mravy závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu a patrí
sudcovi. Pojmom dobré mravy teda možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých
okolnostímôžunadobudnúťpovahuprávnejnormy.Vrôznychobdobiachazarôznychokolnostísapreto
mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského

vývoja.
20/V danom prípade dôvodom výpovede danej žalovanému bolo, že tento ako prijímateľ sociálnej služby
hruboporušil povinnostivyplývajúcezozmluvytým,žehruboporušildobrémravy,čím narušilobčianske
spolužitie, ktorého konania sa mal žalovaný dopustiť 15.8.2013, čo je zaznamenané aj v úradnom
zázname z riešenia krízovej situácie. Dôvodom teda bolo porušenie dobrých mravov značnej intenzity,

nie opakované či sústavné porušovanie týchto. Ak by súd konštatoval, že zo strany žalovaného nešlo
o konanie náhodné, jednorazové, ale naopak o konanie opakované, išlo by o celkom iné skutkové
vymedzenie dôvodu výpovede, ktoré dôvodom výpovede neurobil ani sám žalobca. Práve to, že takéto
správanie žalovaného nebolo dôvodom výpovede danej mu žalobcom, bráni tomu, aby sa vykonaným
dokazovaním o týchto konfliktoch preukazovala (zvýšená) závažnosť konania žalovaného.

21/Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil správanie
sa žalovaného dňa 15.8.2013 tak z hľadiska intenzity, ako i z hľadiska úmyslu za také, ktoré nedosiahlo
charakter, aby ho bolo možné posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, a zakladajúce tak dôvod
skončenia zmluvy výpoveďou. Súd prvej inštancie správne prihliadol na špecifiká zariadenia žalobcu,
kde konflikty vznikajú už len v dôsledku veku či zdravotného stavu jednotlivých prijímateľov sociálnej

služby. To, že klienti sú vzhľadom na vek, stupeň odkázanosti resp. zdravotný stav citlivejší na
negatívne zásahy, platí pre všetkých prijímateľov sociálnej služby, teda aj pre žalovaného, ktorého
konanie dňa 15.8.2013 bolo podľa všetkého do značnej miery ovplyvnené ochorením, nebolo by tak
správne konanie žalovaného hodnotiť prísnejšie, ako keby sa ho dopustil v inom prostredí. To platí
rovnako vo vzťahu k zamestnancom žalobcu, ktorí by mali prejavy toho-ktorého klienta poznať, tieto sa

(najmä ak ide o následky ochorenia) snažiť eliminovať pochopením a individuálnym prístupom práve s
cieľom zachovania komfortu všetkých prijímateľov sociálnej služby. Na druhej strane i žalovaný si musí
uvedomiť, že žalobca nie je zdravotnícke zariadenie, obdobné prejavy jeho ochorenia skutočne môžu
ostatnýchklientovrušiť,ajetedalennaňom,abypodobnýmsituáciámsámpredchádzalnapr.dôslednou
medikamentóznou resp. inou liečbou, v opačnom prípade sa vystavuje možnosti oprávneného použitia

výpovedného dôvodu zo strany žalobcu - opakované či sústavné porušovanie dobrých mravov.
22/Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).23/Vodvolacomkonaníúspešnémužalovanémuodvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
24/Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).