Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/298/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217216949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35831154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave,
Mýtna 48, proti žalovanej: Z. O., H.. XX.XX.XXXX, C. N. C., E. XX, zast. Máriou Nurkovičovou, bytom v
Bratislave, Zálužická 1, o zaplatenie 938,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12. septembra 2018 č.k. 50Csp/109/2017-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie (potom, čo konanie o zaplatenie sumy 6,60 eur zastavil pre späťvzatie žaloby v

tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 932,12
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že tento priznal
v celom rozsahu žalobcovi.
2/Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná
uzatvorili dňa 14.10.2013 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá schválená
výška pôžičky 1.000,00 eur, ktorá spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 415,16 eur

predstavuje celkovú sumu pôžičky vo výške 1.415,16 eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v 36
mesačných splátkach vo výške 39,31 Eur, termín konečnej splatnosti bol stanovený na mesiac
september 2016. Žalovanej bola pôžička poskytnutá pri priemernej RPMN 46,06 %. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaná oboznámila a zaviazala
sa ich dodržiavať. Listom zo dňa 27.08.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na okamžitú
úhradu všetkých splátok jednorazovo, najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Listom zo dňa
29.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, pričom

dlžná čiastka predstavuje 982,12 eur. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná uhradila len sumu
285,86 eur. Z dôvodu omeškania so splácaním dlžnej sumy boli žalovanej vyúčtované pokuty v celkovej
výške 123,96 eur, tie však žalobca neuplatnil. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017.
3/Žalovaná uviedla, že zostatok finančných prostriedkov neuhradila, lebo nemá finančné prostriedky,
nakoľko z jej finančných prostriedkov cca 300 eur mesačne nie je schopná splácať úvery, má exekúciu
a na prvoinštančnom súde sú vedené viaceré spory, kde vystupuje v pozícii dlžníka.

4/Súd prvej inštancie konštatoval, že právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 250/2007 Z. z.),keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola poskytnutá
pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm.

a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z. z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy
podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
5/V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah založený
Zmluvouopôžičke-spotrebiteľskýmúverom,atoposkytnutímfinančnýchprostriedkovvoformepôžičky.
Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý
priuzavretízmluvykonalvrámcipredmetusvojejčinnosti.Žalovanápriuzavretízmluvynekonalavrámci
predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre

spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť
tieto podmienky reálne ovplyvniť.
6/Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, keď nesplatila žalobcovi poskytnutú pôžičku riadne a
včas. Žalovaná svoj záväzok plnila len čiastočne, na zaslané upomienky nereagovala. Zároveň mala

vedomosť aj o sankciách, ktoré jej hrozili v prípade porušenia záväzkových povinností. Keďže žalovaná
svoj dlh dobrovoľne nezaplatila, súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy.
O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky spolu
s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

7/Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
8/Proti tomuto rozsudku v žalobe vyhovujúcej časti podala včas odvolanie žalovaná namietajúc, že
napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, nezohľadnil osobný prednes žalovanej na súde, ktorého prepis pripojila. Z tohto predpisu

vyplýva, že predmetná vec je v právnom režime spotrebiteľských zmlúv, spotrebiteľ požíva zvýšenú
právnu ochranu. Charakter veci sa nezmenil ani dvojnásobným postúpením pohľadávky. Pôvodný
žalobcapodľažalovanejnekonaldobromyseľne,vsúladesdobrýmimravmi,čohodôkazomje,žemajiteľ
Consumer Finance Holding a.s. obchodnú spoločnosť predal VÚB, a.s., aby sa príslušné účtovníctvo a
listiny nestali predmetom súdnej analýzy, nakoľko sú súdne rozhodnutia, podľa ktorých táto obchodná

spoločnosť konala nepoctivo, s vysokou úžerou. Odvolateľka preto navrhla, aby odvolací súd napadnutú
časť rozsudku zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne, prípadne napadnutú časť
rozsudku navrhla zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9/Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
10/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods.

1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny.
11/Odvolací súd po preskúmaní veci mal za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu
zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalovaná v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzala už v konaní
pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej.
Všeobecné námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku.

12/Odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo
účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp.

toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom
(II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí,
ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkýchpodrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces
(IV.ÚS 115/03). V napadnutom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal so všetkými

skutočnosťami a námietkami strán konania, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci.
13/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo než rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť z hľadiska jeho vecnej správnosti,
stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
14/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva, že
žalobcovi nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil
samostatným uznesením výšku nároku v rozsahu 0,- €.
15/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).