Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/303/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202086
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MAC TV,
s.r.o.,IČO:00618322,sosídlomvBratislave,Brečtanová1,právnezastúpenýspoločnosťouAdvokátska
kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36731544, so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, za ktorú koná
advokát Mgr. Juraj Bugala, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave,
Palisády 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/34/2017 zo dňa 27.9.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. RP/34/2017 zo dňa 27.9.2017 uložil žalobcovi pokutu v sume 3.319,- €
podľa § 64 ods. 1 písm. d/ a § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a
o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 308/2000 Z.z.) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 písm. a/ tohto zákona tým, že na
televíznej programovej službe JOJ odvysielal dňa 23.3.2017 o cca 20.37 hod. program Inkognito, ktorý

svojím obsahom a spôsobom spracovania, a síce prezentovaním vtipov o amputovaných končatinách,
zasiahol do práva na ochranu ľudskej dôstojnosti spoločenskej skupiny telesne hendikepovaných osôb.
2. Žalovaný popísal priebeh programu tak, že po odhalení povolania prvého hosťa (inštrumentárka)
nasledoval krátky rozhovor medzi jednotlivými účinkujúcimi, súčasťou ktorého bolo viacero vtipov na
tému amputovaných končatín so znením:
M. G.: „F., ale ty si pamätáš, keď pacientovi, ktorý bol po amputácii - prišla za ním sestrička s dobrou
a zlou správou?“

M. O.: „No, je niekoľko verzií.“
.M. G.: „Áno, tak daj prvú.“
M. O.: „ Je taká jedna verzia, že - mám pre vás dobrú...zlú...no tak najprv tú zlú. No, tak, museli sme
vám amputovať obidve nohy. Ééé, preboha! Teraz tú , sp. zn. dobrú. Vidíte tam toho chlapíka, čo leží
tam na šestke? On od vás kúpi topánky.“ Smiech v hľadisku.
V. V.: „Marcel, aká je druhá verzia?“
M. G.: „Budeme vám musieť amputovať obe nohy, to je zlá správa. A dobrá správa? Eé, viete, tá pekná

blonďavá sestrička, čo vás ošetruje? No...začal som s ňou chodiť.“ Nastáva smiech.
V. V.: „Potom už je len verzia, že mám pre vás zlú správu, zajtra zomriete. Ale dovtedy vám povieme,
prečo.“ Smiech.
M. A.: „A ešte, pán doktor, necítim si nohy. Ani sa nečudujem, my sme vám ich amputovali.“M. G.: „A potom je ešte - pán doktor, necítim, neviem si nahmatať nohy. No lebo sme vám amputovali
ruky.“
V. V.: „Poďme, poďme radšej...“

M. O.: „To je černota, černota, černota.“
M. G.: „Černota černá.“

Žalovaný zohľadnil skutočnosť, že telesne hendikepované osoby sú spoločenskou skupinou, ktorej
podmienky fungovania a uplatnenia sa v dnešnej spoločnosti sú vo viacerých smeroch sťažené.

Vzhľadom na svoju znevýhodnenú situáciu by osoby patriace do tejto skupiny mali v súlade so
všeobecne spoločensky akceptovaným správaním požívať zvýšenú mieru ochrany pred konaním
spôsobilým zasiahnuť do ich ľudskej dôstojnosti. Javí sa ako žiaduce, aby sa akékoľvek (aj potenciálne
vtipné) vyjadrenia na adresu telesne hendikepovaných osôb formulovali s vyššou mierou citlivosti,
zodpovednosti a slušnosti, než akú je potrebné zachovať pri vyjadrovaní sa vo vzťahu k iným
spoločenským skupinám, ktoré sa obyčajne stávajú terčom vtipov v reláciách tohto charakteru.

Podľa žalovaného tieto vtipy zosmiešňovali a zľahčovali neutešivú situáciu fyzicky hendikepovaných
obyvateľov obzvlášť neadekvátnym, nehumánnym a necitlivým spôsobom. Žalovaný poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/26/2012 zo dňa 25.9.2012, sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa
18.5.2011. Napriek skutočnosti, že obsahom programu Inkognito je hádanie povolaní prítomných hostí
zábavnou, nenútenou a odľahčenou formou, samotná snaha pobaviť diváka neoprávňuje vysielateľa

prezentovať vtipy na úkor telesne postihnutých osôb, ktoré sa v dôsledku svojho hendikepu ocitli v
neľahkej životnej situácii. Voči predmetnej spoločenskej skupine je potrebné zachovať istú mieru súcitu,
slušnosti a zodpovednosti berúc na zreteľ možný následok takto prezentovaných informácií. V dôsledku
skôr uvedeného tak spracovanie programu a v ňom uvedených výrokov vyznieva nedôstojne, necitlivo,
neúctivo a výsmešne vo vzťahu k telesne hendikepovaným osobám a zľahčuje ich nepriaznivú situáciu.

Takto prezentované informácie predstavovali prekročenie nevyhnutnej miery zásahu do základných práv
a slobôd dotknutých osôb v záujme zachovania obsahovej podstaty programu. Odvysielanie programu
s obsahom, ktorý tvorili uvedené výroky, nebolo odôvodnené potrebou verejnosti byť informovaný a
taktiež takéto odvysielanie nebolo nevyhnutné pre zachovanie práva účastníka konania na slobodu
prejavu. Žalobca tým porušil § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., za čo je administratívnoprávne

zodpovedný.

Žalovaný pri ukladaní sankcie zohľadnil skoršie sankcionovanie žalobcu trinástimi právoplatnými
rozhodnutiami o uložení pokút za porušenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a za zásah
do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných. Žalobca je za porušenie povinností objektívne

zodpovedný, preto nie je potrebné skúmať jeho zavinenie; podstatné je len to, či k porušeniu zákona
objektívne došlo alebo nie. Žalobca je multiregionálnym vysielateľom a má viac ako 30 % potenciálnych
recipientov a menej ako 80% obyvateľov. Je zároveň celoplošným digitálnym vysielateľom. Program, v
ktorom sa vyskytli popísané výroky, trval cca jednu hodinu a osem minút vrátane reklamných blokov a
prezentácia vtipov trvala cca 40 sekúnd. Následkom porušenia zákonnej povinnosti bol zásah do ľudskej

dôstojnosti telesne hendikepovaných osôb. Žalovaný pri určovaní závažnosti správneho deliktu zobral
do úvahy aj skutočnosť, že v dôsledku odvysielania predmetných vtipov o amputovaných končatinách
došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti telesne hendikepovaných osôb, aj zábavný charakter relácie.
Spáchaním správneho deliktu nedošlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov
žalovanýuložilpokutuvsumeX.XXX,-€vdolnejhranicizákonnéhorozsahu(odX.XXX,-€doXXX.XXX,-

€).
II. Zhrnutie argumentov žalobcu

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
RP/34/2017 zo dňa 27.9.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal,

že zásah do jeho slobody prejavu bol síce vykonaný na základe zákona č. 308/2000 Z.z., no už nebol
vykonanýnazákladeniektoréhozchránenýchverejnýchzáujmovpodľačl.26ods.4ÚstavySR(ochrana
práv a slobôd iných) a nebol proporcionálny a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Nesplnenie
podmienky legitímneho cieľa a proporcionality zásahu neumožňujú žalovanému obmedziť jeho právo
na slobodu prejavu v podobe napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné.

4.Žalovanýsíceidentifikovalochranuprávaslobôdinýchakolegitímnycieľ,nonestotožnilhosožiadnou
konkrétne individualizovanou osobou, ktorej malo byť zasiahnuté do osobnostných práv. Individualizácia
subjektu je nevyhnutná na to, aby mohlo dôjsť k posúdeniu proporcionality zásahu do osobnostných
práv, prípadne obmedzenia práva na slobodu prejavu. Žalovaný uplatnil nesprávnu ústavnú normuv prospech domnelej ochrany skupiny neurčitých osôb, ktoré nie je možné pomeriavať so slobodou
prejavu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 zo dňa 12.4.2016.
5. V administratívnom konaní bolo potrebné vykonať test proporcionality, teda zodpovedať otázky kto,

o kom, čo, kde, kedy a ako hovoril. Privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu
patrí novinárom a masmédiám obzvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú
sociálnu povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu
a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinári môžu používať určitú mieru preháňania a
provokácie. Keďže je „nositeľom“ slobody prejavu, uplatňuje sa uňho zvýšená ochrana poskytovaná

novinárom, resp. masmédiám.
6. Informácie (vtipy) sa netýkali žiadnej konkrétnej osoby, ale vymyslených, všeobecne pomenovaných
osôb lekára a pacienta vystupujúcich v scénári vtipu poukazujúceho na vznik vymyslenej absurdnej
situácie chybného amputovania „zdravej“ končatiny a humorného kontextu. Je zrejmé, že uverejnená
informácia žiadnym spôsobom nesmerovala voči konkrétnej osobe a už vôbec nie proti skupine telesne
hendikepovaných osôb. Navyše, ide o verejne známy vtip, ktorý spadal pod verejný záujem obyvateľstva

sledujúceho zábavný program.
7. Čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je miera ochrany osobnostných práv.
Informácie boli odvysielané v zábavnej relácii televíznej programovej služby JOJ, prevádzkovanej
žalobcom s celoštátnou pôsobnosťou. Divák filtruje odvysielané informácie ako informácie uvádzané
v rámci humoru, satiry, nadsázky a nie ako informácie, ktoré majú za cieľ podnecovať nenávisť (hate

speech) alebo potláčať, či obmedzovať práva určitej skupiny osôb.
8. Humor, žart, satira a karikatúra sú v judikatúre ESĽP formami slobody prejavu, ktoré sú chránené
z hľadiska slobody prejavu, ibaže by svojím obsahom a intenzitou predstavovali šírenie nenávistných
myšlienok voči vystupujúcim osobám smerujúcim k potláčaniu ich základných práv a slobôd. Išlo o
reprodukciu vymyslenej neškodnej situácie s humorným podtextom, ktorého cieľom bolo zjavne pobaviť

divákov.
III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca sa v
administratívnom konaní vo veci nevyjadril.

10. Žalovaný sa v podrobnostiach pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že
sloboda prejavu nie je bez hraníc, nemá absolútny charakter. V prípade konfliktu medzi ústavou
garantovanými právami je potrebné vychádzať zo zásady ich spravodlivej rovnováhy posudzovanej na
základe testu proporcionality. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v tom rozsahu, kým
uplatnením jedného z nich nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva

alebo slobody. Slobodu prejavu možno obmedziť na základe kumulatívneho splnenia troch podmienok:
(i) obmedzenie vyplýva zo zákona, (ii) obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,
(iii) a sleduje legitímny cieľ, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.
11. Záujem na ochrane ľudskej dôstojnosti bol naliehavejší ako právo verejnosti na informácie. Pri
posudzovaní kolízie uvedených záujmov nevybočil a nezasiahol do ústavne zaručeného práva na

informácie, ale naopak poskytuje ochranu vyššej hodnote, ktorou je ochrana ľudskej dôstojnosti.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.5.2011, v zmysle ktorého
zásah do práva na ľudskú dôstojnosť môže smerovať aj voči celej skupine osôb, pričom takáto skupina
musí byť objektívne identifikovaná a identifikovateľná. Táto podmienka bola splnená, keďže dotknutým
subjektom boli telesne hendikepované osoby.

12. Žalovaný nepopiera, že namietané vyjadrenia odzneli v rámci prezentácie reprodukovaného vtipu,
resp. vymyslenej nereálnej situácie bez reálnych aktérov, no v záujme pobaviť verejnosť bolo úlohou
žalobcu zabezpečiť vhodný prístup vzhľadom na závažnosť situácie a následky, ktoré odvysielanie
programu v takejto podobe môže spôsobiť vo vzťahu k ľudskej dôstojnosti hendikepovaných osôb. Vtipy
zosmiešňovali a zľahčovali neutešenú situáciu telesne postihnutých osôb neadekvátnym, nehumánnym

a necitlivým spôsobom. Takto prezentované informácie prekročili nevyhnutnú mieru zásahu do
základných práv a slobôd dotknutých osôb.
13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
IV. Pojednávanie
14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona

č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo
veci na pojednávaní dňa 31.10.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a povereného zástupcu žalovaného.V. Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,

programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do
ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.
16. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.
17. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania

a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,
poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné
obohatenieasankciu,ktorúužprípadneuložilsamoregulačnýorgánpreoblasťupravenútýmtozákonom
v rámci vlastného samoregulačného systému.

18. Podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov

odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa
odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona
na zasadnutí rady.

19. Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od X XXX. eur do XXX XXX
eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od XXX . eur do XX XXX eur, ak vysiela programy
a iné zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.

20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,
§ 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o správnom konaní.

VI. Závery správneho súdu

21. Právo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky
bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Toto znenie korešponduje aj s čl. 26 Ústavy
SR.

22.Slobodaprejavuaprávoprijímať,vyhľadávaťarozširovaťideyainformáciesazaručujúkaždémuako

základné právo. Slobodou prejavu sa človeku umožňuje vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a
názory.Prostredníctvomprávaprijímať,vyhľadávaťarozširovaťideyainformáciesakaždémuumožňuje
dozvedieť sa informáciu, získať informáciu do svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať
pre svoju potrebu i potrebu iných, keďže v súlade s ústavou k nemu patrí aj právo informáciu ďalej
rozširovať vo verejnom záujme sa sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie

môžu obmedziť podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR len zákonom. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden
všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych
predpisov s definovaným stupňom právnej sily. Zákonné obmedzenie základného práva zaručeného v
ustanoveniach čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy je možné, iba ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného

zdravia a mravnosti (mutatis mutandis II. ÚS 28/96).

23. K obmedzeniu slobody prejavu a práva na prijímanie informácií môže dôjsť len v súlade so zákonom
a za predpokladu, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a
slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V tejto

oblasti nemožno opomenúť rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) a
Ústavného súdu SR k testu proporcionality a ku klasifikácii adresátov kritiky, ale aj samotných kritikov.24. Sloboda prejavu ako taká je previazaná s ostatnými právami garantovanými Ústavou SR aj
Dohovorom. V predmetnej veci je nepochybné, že došlo k stretu slobody prejavu na strane žalobcu
a práva na ochranu ľudskej dôstojnosti na strane telesne hendikepovaných osôb. V takom prípade

konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR aj ESĽP vyžaduje vykonanie testu
proporcionality, ktorý vyústi do záveru o preferovaní niektorej z dotknutých slobôd, teda či už slobody
prejavu podľa čl. 26 Ústavy SR alebo práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 Ústavy SR.
Test proporcionality sa zameriava na odpovede na otázky kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí.

25. Z hľadiska subjektu realizujúceho slobodu prejavu (KTO) je pravdou, že privilegovanou skupinou sú
žurnalisti, ktorí požívajú značnú mieru ochrany pri zverejňovaní informácií. ESĽP konštantne pripomína,
že tlač je strážnym psom demokracie ("public watch dog") a hrá významnú úlohu v právnom štáte,
pretože dovoľuje slobodnú hru politickej diskusie. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať
informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto
informácie obdržať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie.

26. V ďalšom kroku (O KOM) je potrebné posudzovať, koho sa informácia týka, teda či ide o bežného
človeka alebo osoby verejného záujmu. Osoby verejného záujmu (politici, sudcovia, štátni úradníci,
prokurátori, advokáti, iní verejní činitelia a iné verejne známe osoby) musia znášať vyššiu mieru záujmu
o svoju osobu a hranice ochrany ich osobnostných práv v určitých prípadoch sú nižšie ako hranice

ochrany bežných ľudí. V predmetnej veci sa informácie bezprostredne dotýkajú bežných ľudí s telesným
hendikepom, preto miera ochrany ich práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti je vysoká. Jej úroveň
nepochybne ovplyvňuje aj skutočnosť, že ide o znevýhodnené osoby trpiace fyzickým a obmedzujúcim
hendikepom; ich integrácia je vnímaná citlivo.

27. Pri hodnotení ČOHO sa výrok týka všeobecne platí, že najväčšiu mieru ochrany požívajú výroky
klasifikované ako politický prejav a výroky sledujúce verejný záujem, v ktorom možno použiť preháňanie
alebo provokáciu vo zvýšenej miere ako v iných, nepolitických informáciách. Pojem „verejný záujem“ je
pomerne vágny a zákon ho nedefinuje, preto je vecou výkladu v každej individuálnej veci. Predmetom
v uvedenej právnej veci nie je politický prejav ani výroky sledujúce verejný záujem, ale vtip o

amputovaných končatinách bežných osôb a o následkoch v praktickom živote s cieľom vyvolať
pobavenie. Vtip je slovným výrokom alebo činom majúcim za cieľ vyvolať veselosť (Synonymický
slovník slovenčiny, Red. M. X.. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8).
Slovník slovenského jazyka definuje vtip ako komické poňatie <http://slovnik.juls.savba.sk/?w=

%C5%BEart&c=5fe7&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=locutio&d=s
Z hľadiska širokého ponímania pojmu informácia (správa dávaná na vedomie osobe, verejnosti
prostredníctvom slov, obrazov al. zvukov) možno vtip považovať za informáciu. ESĽP v rozhodnutí vo
veci Kuliś a Rózycki proti Poľsku zo dňa 6.10.2009 konštatoval, že komiks nepredstavuje skutkové
tvrdenie, ale hodnotový úsudok. Preto aj aj vtip možno považovať za hodnotový úsudok. To však

neznamená, že nemožno ďalej skúmať, či hodnotový úsudok nebol v konkrétnom kontexte excesívny.

28. Žalovaný správne zohľadnil skutočnosť, že telesne hendikepované osoby sú spoločenskou
skupinou, ktorej podmienky fungovania a uplatnenia sa v dnešnej spoločnosti sú vo viacerých
smeroch sťažené (napríklad v prístupe k zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, integrácii v spoločnosti,

a podobne). Vzhľadom na svoju znevýhodnenú situáciu osoby patriace do tejto skupiny požívajú
zvýšenú mieru ochrany pred konaním spôsobilým zasiahnuť do ich ľudskej dôstojnosti. Je žiaduce,
aby sa akékoľvek (aj potenciálne vtipné) vyjadrenia na adresu telesne hendikepovaných osôb
formulovali s vyššou mierou citlivosti, zodpovednosti a slušnosti, než akú je potrebné zachovať
pri vyjadrovaní sa vo vzťahu k iným spoločenským skupinám, ktoré sa obyčajne stávajú terčom

vtipov v reláciách tohto charakteru. Tieto vtipy zosmiešňovali a zľahčovali neutešivú situáciu fyzicky
hendikepovaných obyvateľov obzvlášť neadekvátnym, nehumánnym a necitlivým spôsobom. V zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/21/2010 zo dňa 18.5.2011 zásah do práva na ľudskú
dôstojnosť môže smerovať aj voči celej skupine osôb, pričom takáto skupina musí byť objektívneidentifikovaná a identifikovateľná. V predmetnej veci bola táto podmienka splnená, pretože skupinu
telesne hendikepovaných osôb možno bez ťažkostí ihneď identifikovať.

29. Z hľadiska miesta (KDE) bol vtip uvedený je potrebné uviesť, že žalobca je multiregionálnym
televíznym vysielateľom a má viac ako 30 % potenciálnych recipientov. Je zároveň celoplošným
digitálnym vysielateľom. Program bol vysielaný v televíznej programovej službe JOJ a je dostupný
aj digitálnym vysielateľom, teda ide o širokorozsiahle vysielanie. Čím väčšiu publicitu výrok má, tým
opatrnejšiejepotrebnéknemupristupovať.Žalobcavzhľadomnarozsahsvojhovysielaniaapotenciálny

počet recipientov nevynaložil dostatočnú starostlivosť, aby nedošlo k zásahu do práva na ľudskú
dôstojnosť skupiny telesne hendikepovaných osôb.

30. Program, v ktorom sa vyskytli popísané výroky, trval cca jednu hodinu a osem minút vrátane
reklamných blokov a prezentácia vtipov trvala cca 40 sekúnd (AKO DLHO). Bol vysielaný dňa 23.3.2017
(nedeľa) v hlavnom vysielacom čase od cca 20.37 do 21.45 hod., teda potenciál vysokej sledovanosti

programu Inkognito je daný.

31. Správny súd vyhodnotil výsledky testu proporcionality v prospech práva na ochranu ľudskej
dôstojnosti skupiny telesne hendikepovaných osôb; dospel k záveru, že žalobca necitlivým,
neadekvátnym a nehumánnym spôsobom odvysielal na svojej programovej službe JOJ vtip, ktorý sa

dotkol práva na ochranu ľudskej dôstojnosti fyzicky hendikepovaných osôb, ktoré požívajú vyššiu mieru
ochrany, keďže ide o bežných ľudí. Odvysielaný vtip nebol politickou informáciou, politickou satirou ani
inou informáciou vo verejnom záujme, ktorú by bolo v zmysle judikatúry ESĽP nevyhnutné chrániť vo
vyššej miere. Zásah do slobody prejavu žalobcu bol teda vykonaný na základe zákona č. 308/2000
Z.z., je ním chránené právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti telesne hendikepovaných osôb, bol

proporcionálnyanevyhnutnývdemokratickejspoločnosti.Neobstojívtomtoprípadetvrdeniežalobcu,že
ideoznámyvtip.Akbyajišlooznámyvtip,žalobcavzhľadomnaustanovenie§19ods.1písm.a/zákona
č. 308/2000 Z.z. bol povinný zachovať rovnováhu medzi ľudskými právami, najmä medzi slobodou
prejavu a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti iných, čo neurobil. Žalovaný preto rozhodol v súlade
so zákonom č. 308/2000 Z.z., keď žalobcu sankcionoval za uvedený skutok podľa § 19 ods. 1 písm.

a/, § 67 ods. 5 písm. e/ citovaného zákona. Pri ukladaní pokuty zohľadnil všetky zákonné predpoklady
(§ 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.) a jeho správna úvaha nevybočila z rámca ustanoveného týmto
zákonom. Uložená pokuta v dolnej hranici zákonnej sadzby je primeraná spáchanému deliktu a spĺňa
prevenčnú aj sankčnú funkciu.

32. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov konania, pretože podľa názoru správneho súdu to nemožno spravodlivo požadovať,

keďže žalovaný má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho môžu na súde zastupovať.

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).