Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010590
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615010590.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Anny Kohutovej, v trestnej veci obžalovaného P. F. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 18. decembra 2018
v Košiciach o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 2. 2. 2018, sp.zn. 5T/100/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok a podľa
§ 322 ods. 1 Trestného poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 2. 2. 2018, sp.zn.
5T/100/2015 boli obžalovaní P. F. a E. A. oslobodení podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len

„Tr. por.“) spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry, pre skutok, ktorého skutku sa mali dopustiť
tak, že

dňa 12. apríla 2013, v čase okolo 07:00 hod., v D., na Ž. X., pri vykladaní nákladného vozňa č. XX
H. XX I.-D. XXXX XXX-X, nachádzajúceho sa na vykladacej rampe manipulačnej koľaje č. 1A, čo ako
zodpovedný a konateľom spoločnosti poverený zamestnanec spoločnosti W. H. I., s.r.o., W. i spoločnosti

H. s.r.o., W. zabezpečil a organizoval P. F. a na ten účel aj zabezpečil na výkon práce bagristu E. A.
a ako pomocných robotníkov S. P. a S. S., pričom P. F. konal v rozpore s Nariadením vlády SR č.
392/2006 Z.z., Prílohy č. 2 bodu 3.3 i v rozpore s § 6 ods. 8 Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
keď nesprávnym spôsobom zorganizoval výkon tejto pracovnej činnosti, zvolil nesprávny pracovný
postup, organizačne nezabezpečil bezpečný výkon práce, zamestnancov neoboznámil s ich rizikami

práce, s organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval ich bezpečnosť
pri vykladaní vagóna, nakoľko mal buď zabezpečiť, aby vagóny na vykládku boli pristavené na takom
mieste, kde z kabíny použitého typu bagra by jeho obsluha mala prehľad po celom priestore vagóna,
alebo mal zabezpečiť iný typ vykladacieho stroja s kabínou v takej výške, aby obsluha mala prehľad po
celom priestore vykladaného vagóna, alebo bolo potrebné navádzať bagristu do priestorov vo vagóne,
do ktorých z miesta obsluhy nevidel pomocou poučenej osoby a to buď pomocou dohodnutých signálov

alebo pomocou vysielačiek, pričom sa i z miesta výkonu práce vzdialil a E. A., ako držiteľ oprávnenia
na obsluhu stavebných strojov na skupiny 2, 4, 9 konal v rozpore s § 75 ods. 1 písm. h), písm. i),
Vyhlášky č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach i § 12
ods. 2 písm. b), Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď obsluhoval pri vykladaní vagóna pracovný stroj -
hydraulický bager, značky CAT 319 DLN, pričom s ramenom s lyžicou tohto bagra sa pohyboval vo vnútri

vagónu aj napriek tomu, že riadne nevidel do jeho vnútra a vedel, že sa tam nachádzajú S. S. a S. P.,
pričom lyžicou bagra pritlačil zvrchu S. P., ktorý v dôsledku toho utrpel polytraumu, sériovú zlomeninu 1-9rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine,
zlomeninu 1-6 rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek
a zápal pľúc vpravo, zlomeninu panvového kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v

oblasti otvoru pre nervové korene vľavo, trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných
úlomkov, čiastočne roztrhnutie močovej rúry s membranóznej časti s krvácaním, zlomeninu pravej
kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším
koncomlopatkyazlomeninupriečnychvýbežkovprvadruhéhohrudnéhostavcavpravosdobouliečenia
a práceneschopnosti 1 rok, pričom následne bol invalidizovaný na 75%,

kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola T. N. F., a.s. I. X, A. odkázaná s nárokom na náhradu nákladov zdravotnej

starostlivosti poškodeného S. P. na civilný proces.

Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry (ďalej len „odvolateľ“), a to
bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia podaného odvolania, toto smeruje proti výroku o vine. Odvolateľ
namieta záver prvostupňového súdu, ktorý svoj oslobodzujúci výrok založil na tom, že obžalovaný P.
F. nebol zodpovednou osobou konajúcou za spoločnosť W. S., ktorá vykonávala činnosť, pri ktorej
bola spôsobená ťažká ujma na zdraví S. P. (ďalej len „poškodený“), ale konal len ako ústne poverený
pracovník spoločnosti W. H. I. s.r.o., pričom z jeho pracovnej zmluvy mu takáto činnosť nevyplynula.

Preto mu nemožno klásť za vinu konkrétne porušenie predpisov, keďže nebol s nimi oboznámený, takže
nemohol zorganizovať vykonávanie prác tak, aby to bolo v súlade s predpismi, ktoré to upravujú a nebol
v takej funkcii v žiadnej z uvádzaných firiem, že by mu tieto povinnosti vyplývali z jeho postavenia,
resp. nebolo preukázané, že hoci konal ohľadom vykládky vagónov, konal tak len na základe ústneho
poverenia konateľa spoločnosti bez toho, že by bol preškolený z príslušných predpisov zabezpečujúcich

ochranu zdravia pri práci tak, ako sa mu kladú za vinu. Podľa prvostupňového súdu je podstatnou
okolnosťou to, že bol poverený konať ako zamestnanec spoločnosti W. H. I. F., a to len na základe
ústneho poverenia H. C., teda konateľa inej spoločnosti, než v ktorej bol v pracovnom pomere, a to
bez zaškolenia a preto mu nemožno klásť za vinu porušenie predpisov, resp. to, že s nimi oboznámil
ostatné osoby.

Nemožno preto na základe uvedeného vyvodiť záver pre konštatovanie nedbanlivostného zavinenia
obžalovaného P. F. a pre absenciu naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty jeho konanie nie
je trestným činom.

Vo vzťahu k obžalovanému E. A. prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je vylúčené,
aby poškodený a svedok S. S. vošli do vagóna bez toho, aby ich obžalovaný videl vojsť, a preto
pokračoval v práci s bagrom. Súd poukázal na to, že k pritlačeniu poškodeného lyžicou bagra došlo
vtedy, keď na neho nedozeral P. F., ktorý išiel kúpiť raňajky a mal im povedať, aby na neho počkali.
Podľa obžalovaného E. A. sa poškodený a svedok S. S. v čase, keď odišiel P. F. preč, nachádzali mimo

vagóna a E. A. nevidel, kedy doň opäť vošli. Z vykonaných dôkazov tak nevyplynul jednoznačný záver
pre konštatovanie trestnej zodpovednosti obžalovaného E. A., nakoľko jeho konanie nenaplnilo znaky
nedbanlivostného konania, aby došlo k naplneniu pojmových znakov žalovaného prečinu.

S týmto názorom prvostupňového súdu nemožno súhlasiť, nakoľko vychádza z jednostranne

vyhodnotených dôkazov v prospech oboch obžalovaných, čo je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12
Tr. por.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný P. F. po ústnom poverení svedkom H. C.
organizoval a zabezpečoval práce týkajúce sa vykládky štrku z vagónov v Ž. X. Q. D. a je irelevantné,

či konal na základe ústneho alebo písomného poverenia. Obžalovaný P. F. mal uzatvorenú pracovnú
zmluvu so spoločnosťou W. H. I. s.r.o. W., pričom vykládka štrku mala byť vykonaná spoločnosťou W.
S. s.r.o. a práve spoločnosť W. H. I. s.r.o. mala zákazku na vykládku štrku v Ž. X. D. na objednávkuspoločnosti H. X. s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti W. S. s.r.o. vyplýva z obchodného registra, že jediným
spoločníkom tejto spoločnosti bola spoločnosť W. H. I. a konateľom H. C..

Pre trestnú zodpovednosť obžalovaného P. F. je podstatné, že bol osobne zaangažovaný vo vzťahu
k vykládke, aktívne sa podieľal na organizovaní tejto zákazky a vo vzťahu k tretím osobám - či už
poškodenémualebosvedkoviS.S.-aleboprávnickým-W.F.X.Š.X..H..E..-vystupovalakozodpovedná
osoba. Za obstaranie celej zákazky, nielen vyloženia štrku ale aj následnej prepravy na iné miesto, čo už
mala zabezpečovať spoločnosť H. X. s.r.o., ktorej konateľom bol opäť H. C.. Ak obžalovaný P. F. nebol

odborne spôsobilý, prípadne sa tak necítil, mal právo a i povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona
č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov túto činnosť odmietnuť, čo však neurobil - ako v tomto prípade - a tým, že
sa podujal zorganizovať výkon tejto práce, prebral na seba zodpovednosť za jej riadne, bezpečné a
odborné vykonanie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R
72/1971, z ktorého vyplýva, že ak konanie obžalovaného, i keď je len jedným článkom z reťaze príčin,

ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keď by následok nenastal bez ďalšieho konania
tretej osoby.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca z odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie
Strojárenstvo Ing. U. F., obžalovaný P. F. nesprávnym spôsobom zorganizoval výkon prác, zvolil

nesprávny pracovný postup, organizačne nezabezpečil bezpečný výkon práce, pričom práve on ako
osoba, ktorá mala navádzať bagristu v priestoroch vagóna, opustil miesto výkonu práce s vedomím, že
vo vagóne sa stále nachádzali poškodený a svedok S. S., neupriamil ani bagristu ani menovaných, aby
do jeho návratu prerušili výkon prác, ale nechal ich pokračovať v práci. Svedok S. S. vypovedal, že keď
odišiel obžalovaný P. F. preč, boli s poškodeným vo vagóne, on osobne ani nevedel, že P. F. išiel kúpiť

raňajky, pričom ich vôbec neusmernil, aby práce prerušil. Týmto svojim laxným prístupom bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci hrubo podcenil bezpečnostné riziká vykonávaných prác, čím vlastne vytvoril
podmienky a priestor pre ohrozenie života a zdravia osôb vykonávajúcich práce. Tiež nezabezpečil
prerušenie prác počas svojej neprítomnosti, resp. nezabezpečil počas svojej neprítomnosti iný bezpečný
a vhodný pracovný postup (napríklad neurčil inú osobu, ktorá by navádzala bagristu). Obžalovaný sa

spoliehal, a to napriek vedomostiam o riziku spojeným s výkonom týchto prác, o ktorý mal vedomosť,
že nedôjde k porušeniu chráneného záujmu - života a zdravia osôb.

Vo vzťahu k obžalovanému E. A. je treba poukázať, že tento ako odborne spôsobilá osoba musel
vedieť, že pri obsluhovaní bagra v situácii, keď nevidí do priestorov vagóna, ktoré bezprostredne

prostredníctvom bagra čistil, koná v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Názor
súdu, že nemusel vedieť, že sa nachádzajú vo vagóne poškodený a svedok S. S., je v rozpore i s
výpoveďou obžalovaného P. F., ktorý sám vypovedal, že menovaní naskákali do vagóna s tým, že ho
poprosili - nemajúc peniaze - aby im niečo kúpil. Nakoľko množstvo štrku vo vagóne bolo také, že ho
v čase skutku dočisťovali, aby mohol obžalovaný E. A. pokračovať vo vykladaní vagóna, bez toho, aby

mu pripravili lopatami štrk, nemohol pokračovať vo vykládke, teda musel vedieť, že sa obaja nachádzajú
vo vagóne a napriek tomu, že mu nedali žiadny dohodnutý signál a P. F. bol v tom čase preč, pohyboval
s lyžicou bagra vo vnútri vagóna.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Možnosť v zmysle § 314 Tr. por. využil obžalovaný E. A. prostredníctvom svojho obhajcu, pričom ako
vyplývazvyjadreniakodvolaniuodvolateľa,považujezistenýskutkovýstavzasprávny,nemožnouneho
vyvodiťtrestnúzodpovednosťanivoformenevedomejnedbanlivostipodľa§16písm.b)Tr.zák.,nakoľko

v danom prípade nemal možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom, vzhľadom na chaotickú organizáciu práce a porušenie ich povinností zo strany zadávateľov
príkazov na vykonanie práce. Vzhľadom na odchod obžalovaného P. F. z miesta výkonu práce nemal
možnosťreagovaťtakýmspôsobom,abynedošlokporaneniuosôb,alenemožnovyvodiťsprihliadnutím
na vykonané dôkazy trestnoprávnu zodpovednosť voči jeho osobe.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju
preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a
oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podanéhoodvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.),
bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok
podať ( § 309 ods.1 Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa

práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal
odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj

na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

V tejto súvislosti poznamenáva, že - pri postupe v zmysle § 2 ods.12 - je však potrebné pri hodnotení
dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia) postupovať nie podľa ľubovôle, ale
hodnotenie dôkazov musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia
všetkých dôkazov, a to ako získaných, tak aj vykonaných zákonným spôsobom.

V zmysle zákona je potrebné zistiť pravdu a to minimálne v miere náležitého zistenia skutkového stavu
pri žalovanom skutku, bez stanovenia formálnej schémy hodnovernosti ktoréhokoľvek dôkazu. Zákonom
nie sú stanovené žiadne kvantitatívne a ani kvalitatívne pravidlá hodnotenia dôkazov, ani miera dôkazov
potrebných na preukázanie nejakej skutočnosti a ani váha jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti na základe obsahu napadnutého rozhodnutia, ako i
obsahu podaných opravných prostriedkov a napokon i obsahu celého spisového materiálu a z neho
vyplývajúcich skutočností, reagujúc na odvolacie dôvody odvolateľa považuje za potrebné uviesť, že v
rámci odvolacieho konania sa zaoberal uvedenými odvolacími námietkami odvolateľa.

Odvolací súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože
rozhodoval podľa § 321 ods. 1 Tr. por., nakoľko bolo zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom
zasadnutí.

Po splnení prieskumnej povinnosti na základe obsahu spisového materiálu a z neho vyplývajúcich
skutočností dospel k záveru, že právny záver prvostupňového súdu je predčasný, chybný a
nezodpovedajúcisprávnymaúplnýmskutkovýmzisteniam,vyplývajúcimzdôkaznejsituácieanarozdiel
od prvostupňového súdu - je názoru, že z doterajšieho dokazovania - podľa obsahu spisového materiálu
a z neho vyplývajúcich skutočností - nevyplýva jednoznačne taký záver a to vo vzťahu k výroku o

vine - u oboch obžalovaných - ku akému dospel prvostupňový súd. Napadnutý rozsudok je založený
na neúplných skutkových podkladoch a prvostupňový súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a v tomto smere bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy.Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva - a to bez akýchkoľvek pochybností, čo konštatuje v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj prvostupňový súd - že v deň skutku pri vykladaní železničného
nákladného vozňa na vykladacej rampe obžalovaný E. A. lyžicou bagra pritlačil zvrchu poškodeného

S. P., ktorý v dôsledku toho utrpel rozsiahle poranenia - polytraumu, sériovú zlomeninu 1.-ho až 9.-
ho rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej
dutine, zlomeninu 1.-ho až 6.-ho rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc,
zápal priedušiek a zápal pľúc vpravo, zlomeninu panvového kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu
krížovej kosti v oblasti otvoru pre nervové korene vľavo, trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s

posunom kostných úlomkov, čiastočne roztrhnutie močovej rúry v membranóznej časti s krvácaním,
zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia
s vonkajším koncom lopatky a zlomeninu priečnych výbežkov prvého a druhého hrudného stavca vpravo
s dobou liečenia a práceneschopnosti 1 rok.

Bol to obžalovaný P. F., ktorý organizoval výkon tejto pracovnej činnosti po tom, ako bol takou

činnosťou poverený H. C. - konateľom spoločnosti W. S. a dokonca pri vyšetrovaní pracovného úrazu
inšpektorátom práce vystupoval za zamestnávateľa W. H. I. s.r.o. F. - Ž..

Prvostupňový súd svoj záver - vo vzťahu k obžalovanému P. F. - oprel najmä o skutočnosť, že
žiadnym dôkazom nebola preukázaná jeho zodpovednosť za porušenie, resp. konanie v rozpore

s predpismi, nakoľko nebol oficiálne zodpovednou osobou ani ako zamestnanec, ani zodpovedný
funkcionár spoločnosti W. S., ale konal len na základe ústneho poverenia ako pracovník inej spoločnosti
a to W. H. I. s.r.o. F., ktorému však takáto činnosť nevyplývala z pracovnej zmluvy. Naviac, ak nebol
preškolený z príslušných predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci.

Prvostupňový súd ďalej dospel k záveru - vo vzťahu k obžalovanému E. A. - že tento - najmä - nemohol
pri vykladaní štrku z vagóna vidieť pozíciu poškodeného a svedka S. S. vo vagóne a - vychádzajúc
zo záverov príslušného znalca - povinnosti v súvislosti s vykonávanou činnosťou majú uložené osoby,
ktoré riadia túto prácu.

Napriek rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu nebolo doteraz jednoznačne zistené a tak i ozrejmené,
na čí pokyn vošli poškodený a svedok S. S. pred pracovným úrazom do vagóna, nakoľko v tomto sa
rôznia výpovede obžalovaných, poškodeného a svedka S. S..

Na základe zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v konaní, ktoré predchádzalo

napadnutým výrokom rozsudku, boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci,
ďalej zistil neúplnosť skutkových zistení a nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie i pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pre objasnenie ktorých bude potrebné
vykonať i ďalšie dôkazy a napokon napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného
zákona.

Podľa ustanovenia § 321 ods.1 Tr.por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Vzmysleustanovenia§322ods.1Tr.por.,akpozrušenínapadnutéhorozsudkualeboniektorejjehočasti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.Ak nie je skutkový stav veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, že je tomu tak preto, že
prvostupňový súd nehodnotil dôkazy vykonané vo veci správne, odvolací súd môže len upozorniť, v
ktorých smeroch má byť konanie doplnené, alebo čím sa treba znovu zaoberať, ale nemôže, ba ani

nesmie ku spôsobu hodnotenia dôkazov udeľovať záväzné pokyny.

Bude preto úlohou prvostupňového súdu, aby za účelom jednoznačného zistenia skutkového stavu vo
veci doplnil dokazovanie a to opätovným vypočutím obžalovaných P. F., E. A., poškodeného S. P. a
svedka S. S. a to so zameraním na zistenie:

- aký bol pokyn obžalovaného P. F. pred odchodom za účelom zakúpenia stravy pre poškodeného S. P.
a svedka S.Y. S. ohľadom pokračovania v práci pri vykládke a vstupu do vagóna,
- aký bol pokyn obžalovaného P. F. pre obžalovaného E. A. pred odchodom za účelom zakúpenia stravy
vo vzťahu ku pokračovaniu vo vykladaní vagóna,
- na čí pokyn vošli poškodený S. P. a svedok S. S. do vagóna pred úrazom, prípadne či tak urobili na

základe vlastného rozhodnutia,
- prečo poškodený S. P. a svedok S. S. svoj vstup do vagóna nesignalizovali/neoznámili obžalovanému
E. A..

Odvolací súd považuje za potrebné upozorniť prvostupňový súd, že pri hodnotení postavenia tak

obžalovaného P. F., ako i obžalovaného E. A., nemožno pristupovať právne čisto formálne, ale podľa
ich skutočného zaradenia v rámci pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená za účelom vykládky vagónov
so štrkom a ako taká realizovala vykládku štrku z vagónov po niekoľko dní až do momentu pracovného
úrazu.

Obžalovaný P. F. organizoval túto činnosť - ako už bolo vyššie uvedené po tom, ako bol ústne poverený
H. C. - konateľom spoločnosti W. S. a dialo sa tak po dobu niekoľkých dní, na ktorej činnosti sa podľa
jeho vlastných slov aj fyzicky podieľal. Preto jeho obrana, že nebol zamestnancom spoločnosti, pre ktorú
bola predmetná práca vykonávaná a nemal s ňou právny vzťah, je jednoznačne účelová. Ak jeho postoj
- pred pracovným úrazom - by bol založený na uvádzanej skutočnosti, nemal - po ústnom pokyne tohto

konateľa - vykonať žiaden pracovný úkon smerujúci k vykládke štrku z vagónov. Naviac - ako už bolo
uvedené - pri vyšetrovaní pracovného úrazu inšpektorátom práce vystupoval za zamestnávateľa W. H.
I. s.r.o. F. - Ž..

Obžalovaný E. A. ako držiteľ oprávnenia na obsluhu stavebných strojov na skupiny 2,4,9 bol povinný pri

výkone prác postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi (konkrétne § 75 ods. 1 písm. h),
písm. i), Vyhlášky č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach,
§ 12 ods. 2 písm. b), Zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci).

Až po takto doplnenom dokazovaní, podľa názoru odvolacieho súdu, bude môcť súd prvého stupňa

vo veci na základe riadne zisteného skutkového stavu vo veci spravodlivo - pri plnom rešpektovaní
ustanovení § 2 ods. 10 Tr.por. i § 2 ods. 12 Tr.por. - rozhodnúť.

Odvolací súd dospel na základe uvedených zistených skutočností k záveru, že prvostupňový súd
pochybil, pokiaľ rozhodol a to predčasne, na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci a

nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo bolo podkladom pre jeho
zrušenie podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. a vrátenie veci prvostupňovému súdu v zmysle §
322 ods. 1 Tr.por., aby ju tento v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).