Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899990
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2708899990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a

sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Slovenská
republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti
žalovanému: Mesto Skalica, Námestie slobody 10, Skalica, IČO: 00 309 982, o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalobcu proti zamietajúcej časti a na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Skalica č. k. 2C 155/2008-643 zo dňa 15. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. vo vyhovujúcich častiach a vo výroku III.
v zamietajúcej časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom

území G., obec G., okres Skalica, zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ KN parcela č.
7319 - orná pôda vo výmere 21 262 m2, parcela č. 7321--- orná pôda o výmere 41 269 m2, parcela č.
8959 -- orná pôda o výmere 4867 m2, parcela č. 10253- orná pôda o výmere 5390 m2 a v závislom
výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. určil že vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec G., okres Skalica, zapísaných v LV č. XXXX ako

parcely registra „C" KN parc. č. 9224 - orná pôda o výmere 130 218 m2, parc. č. 9544 - orná pôda o
výmere 8562 m2, parc. č. 9723/3 - orná pôda o výmere 18 296 m2, parc. č. 9923 - trvalý trávny porast
o výmere 25 764 m2, parc. č. 9952/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 443 m2, parc. č. 10021 -
trvalý trávny porast o výmere 15 533 m2, parc. č. 10215 - orná pôda o výmere 285 440 m2, parc. č. 11925
- orná pôda o výmere 10 996 m2, parc. č. 11953/3 - orná pôda o výmere 10 887 m2, parc. č. 12096/1 -
orná pôda o výmere 42 547 m2, parc. č. 12096/2 - zastavaná plocha o výmere 73 m2, parc. č. 12165 -
orná pôda o výmere 15 041 m2, parc. č. 12243/2 - orná pôda o výmere 19 965 m2, parc. č. 12513 - orná

pôda o výmere 3 261 m2, parc. č. 12522 - orná pôda o výmere 3 560 m2, parc. č. 12523 - orná pôda o
výmere 3 560 m2, parc. č. 12527 - orná pôda o výmere 4 220 m2, parc. č. 12707/1 - orná pôda o výmere
43 598 m2, parc. č. 12708 - orná pôda o výmere 44 144 m2, parc. č. 13120 - orná pôda o výmere 29
348 m2, parc. č. 13120 - orná pôda o výmere 29 348 m2, parc. č. 13140 - orná pôda o výmere 14 311
m2, parc. č. 13161 - orná pôda o výmere 11 789 m2, parc. č. 13198/1 - orná pôda o výmere 14 934 m2,
parc. č. 13752 - orná pôda o výmere 1 340 m2, parc. č. 13856/2 - orná pôda o výmere 5 604 m2, parc. č.
13 864/2 - orná pôda o výmere 3 150 m2, parc. č. 13932/2 - ostatné plochy o výmere 11 160 m2, parc.

č. 18289/76 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, parc. č. 18289/147 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 56 m2, parc. č. 18289/148 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a parc. č.
18289/163 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2 je Slovenská republika, v správe Slovenského
pozemkového fondu v celosti. Výrokom II. súd určil, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa vkatastrálnom území G., obec G., okres Skalica, zapísaných v LV č. XXXX ako parcely registra „E" KN
parc. č. 2001 - orná pôda o výmere 244 m2, parc. č. 3373 - orná pôda o výmere 1409 m2, parc. č. 3374 -
orná pôda o výmere 1540 m2, parc. č. 3381 - orná pôda o výmere 2448 m2, parc. č. 4284 - orná pôda o

výmere 194 m2, parc. č. 4285 - orná pôda o výmere 78 m2, parc. č. 4321 - orná pôda o výmere 101 m2,
parc. č. 4343 - orná pôda o výmere 92 m2, parc. č. 4380/2 - orná pôda o výmere 10 m2, parc. č. 4396
- orná pôda o výmere 100 m2, parc. č. 4399 - orná pôda o výmere 55 m2, parc. č. 4400 - orná pôda o
výmere 80 m2, parc. č. 4401 - orná pôda o výmere 140 m2, parc. č. 4919/1 - orná pôda o výmere 147
m2, parc. č. 4919/2 - orná pôda o výmere 179 m2, parc. č. 7870 - orná pôda o výmere 221 m2, parc.

č. 7872 - orná pôda o výmere 256 m2, parc. č. 7985 - orná pôda o výmere 28 m2, parc. č. 8231 - orná
pôda o výmere 3139 m2, parc. č. 8232/1 - orná pôda o výmere 3395 m2, parc. č. 8301 - orná pôda o
výmere 2901 m2, parc. č. 8302 - orná pôda o výmere 975 m2, parc. č. 8307 - orná pôda o výmere 2059
m2, parc. č. 8320 - orná pôda o výmere 1309 m2, parc. č. 8344 - orná pôda o výmere 1471 m2, parc.
č. 3191/1 - orná pôda o výmere 1136 m2, parc. č. 3191/2 - orná pôda o výmere 468 m2, parc. č. 3191/3
- orná pôda o výmere 436 m2, parc. č. 3192/1 - orná pôda o výmere 1384 m2, parc. č. 3192/2 - orná

pôda o výmere 1033 m2, parc. č. 3192/3 - orná pôda o výmere 504 m2 a parc. č. 3192/4 - orná pôda
o výmere 49 m2 je Slovenská republika, v správe Slovenského pozemkového fondu v celosti. Výrokom
III. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 1, § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, §
6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 veta prvá, ods. 3, 4, 5 zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaniu pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase vykonania projektu pozemkových úprav
v k.ú. G. od 1.1.2005 do 31.12.2007, § 12 ods. 8, § 14 ods. 4, § 34 ods. 1, ods. 3, § 34 ods. 2, ods.

14 zákona č. 330/91 v znení účinnom od 1.1.2005 do 31.12.2007 a v znení účinnom od 1.1.2008, §
42c zák. č. 330/1991 Zb., § 17 ods. 1, 2, 5, § 1 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úpravách
vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, § 1 ods. 1 až 4 zákona č. 53/1966
Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb., § 14 zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 1 ods. 1, § 2 ods.

1, § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 29 ods. 1, § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Sb.
o finančnom hospodárení národných výborov, § 22 ods. 1, § 23 vládneho nariadenia č. 81/1958 Zb.
o správe národného majetku, § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. o správe
neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, § 3 vyhlášky, §
65, § 66, § 70 zákona č. 109/1964 Hospodárskeho zákonníka, § 4 ods. 1 Federálneho ministerstva

financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, § 8 ods. 2, § 10 ods. 1, 2 vyhlášky,
§ 73, 135 ods. 1, 137 Civilného sporového poriadku, § 17 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k

právnemu záveru, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Žalobca sa domáha určovacou žalobou,
že je vlastníkomnehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. v súčasnosti zapísaných v LV
č. XXXX a XXXX pre obec a k.ú. G. tak, ako ich špecifikoval v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 18.5.2017
na tom skutkovom základe, že ako vlastník uvedených nehnuteľností je v katastri nehnuteľností
zapísaný žalovaný, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým poľnohospodárskym pozemkom

postupom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, avšak podľa tvrdenia žalobcu na
takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, a preto nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným
k predmetným pozemkom bolo neoprávnené a tieto mali naďalej zostať vo vlastníctve žalobcu. Žalované
nehnuteľnosti boli pôvodne v žalobe označené podľa parcelných čísiel a príslušných pozemkovo-
knižných vložiek, v ktorých boli parcely evidované. Po vykonaní projektu pozemkových úprav v

katastrálnom území G. podľa zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, do ktorého vstúpila väčšina pôvodne žalovaných parciel (s výnimkou parciel
registra „E" KN), však boli pôvodne žalované pozemky nahradené jednotlivým vlastníkom novými
pozemkami, ktoré boli zapísané do listov vlastníctva, a teda už neboli ďalej evidované v pozemkovo-

knižných vložkách. Na základe uvedeného žalobca špecifikoval žalobný petit tak, aby nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom určovacej žaloby, boli označené v zmysle aktuálnych údajov evidovaných v katastri
nehnuteľností po vykonaní projektu pozemkových úprav, a to na základe zrovnávacieho zostavenia
projektu pozemkových úprav k.ú. G., ktoré si dal žalobca vypracovať spoločnosťou GEOSPOL, s.r.o.,ktorá bola zároveň zhotoviteľom PPÚ v k.ú. G.. Žalobca argumentoval, že tento nehnuteľný majetok v
štátnom vlastníctve bol ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t.j. ku dňu 24.
11. 1990 v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, a to JRD Skalica, o čom mali svedčiť zápisy

o vklade práva trvalého užívania pre JRD Skalica v časti C) pozemkovoknižných vložiek vykonané
na základe uznesení Ľudového súdu v Skalici. Na základe uvedeného tento nehnuteľný majetok vo
vlastníctve štátu nemohol prejsť do majetku obce s poukazom na § 3 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí. Opieral sa o názor prezentovaný v judikatúre Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého
na prechod vlastníctva zo štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je

potrebné zo strany národného výboru preukázanie práva hospodárenia, resp. trvalej správy k sporným
nehnuteľnostiam, čo v danom prípade preukázané nebolo.
Keďže v danom prípade je predmetom sporu určenie, či tu vlastnícke právo žalobcu je alebo nie je,
súd sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto
určení, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného
sporového poriadku. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v

katastrinehnuteľnostizapísanýakovlastníkniektoiný,mávovzťahuktejtoosobenepochybnenaliehavý
právny záujem na požadovanom určení.
Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý
nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím bez jej vecného prejednania. V danom
prípade aktívna legitimácia žalobcu - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Označenie správneho

orgánu, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie je otázkou vecnej legitimácie štátu v konaní.
Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný orgán štátu alebo
právnická osoba, ktorá bude za štát konať (§ 135 ods. 1 C.s.p.). V čase podania žaloby vzhľadom na
vtedy platné znenie § 34 zák. č. 330/1991 Zb. Slovenský pozemkový fond nemal zákonné poverenie
zastupovať štát, avšak od 1. januára 2008, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 571/2007 Z.z., ktorým

sa novelizoval zákon č. 330/1991 Zb., mu zákon expressis verbis toto oprávnenie priznáva, a to aj v
konaniach, ktoré sa týkajú určenia vlastníckeho práva štátu, t.j. v konaniach, kde existencia vlastníckeho
práva štátu k nehnuteľnostiam je sporná. Od 1.1.2008 totiž platí, že Slovenský pozemkový fond za štát
a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v
osobitnom predpise aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Súd pri svojom

rozhodovaní vychádza zo stavu, ktorý existuje v čase, kedy sa vo veci rozhoduje (§ 217 ods. 1 C.s.p.).
Existenciu vady spočívajúcu v nesprávnom označení orgánu konajúceho za štát je potrebné skúmať
podľa právneho stavu v čase rozhodovania (rozsudok NS SR zo dňa 29.9.2009, sp. zn. 4 M Cdo 8/2008).
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keď
nepreukázal, že v súčasnosti žalované nehnuteľnosti sú totožné s tými, ktoré boli pôvodne predmetom

žaloby, súd zastáva názor, že žalobca v konaní osvedčil svoj nárok domáhať sa vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam tak, ako boli špecifikované v pripustenej zmene žaloby, a to doložením výpisu
zo zrovnávacieho zostavenia projektu pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ") v k. ú. G. priamo od
zhotoviteľa PPÚ, v ktorom podľa zoznamu pôvodných parciel (pôvodne žalované parcely zapísané
v pozemkovoknižných vložkách) vyhotovil zrovnávacie zoznamy parciel Registra pôvodného stavu

a Registra nového stavu. Požiadavka, aby žalobca preukazoval totožnosť pôvodne a v súčasnosti
žalovaných nehnuteľností prostredníctvom identifikácie parciel, nie je na mieste a z dôvodu vykonania
PPÚ v k.ú. G. ju ani nie je možné splniť, čo vyplýva aj z oznámenia katastrálneho odboru Okresného
úraduSkalica.SvedkyňaIng.M.,ktoráosobnevyhotovilazrovnávacízoznamparcielregistrapôvodného
stavu (RPS) a registra nového stavu (RNS) vypovedala, že sa nedá určiť, ktorý pozemok nového stavu

je za pozemok podľa pôvodného stavu, pretože nejde o zámenu pozemkov, ale o vznik nových parciel.
Prišlo k scelovaniu pozemkov, ktoré prebieha tak, že vlastníkovi pozemku sa spočítajú všetky výmery
pozemkov, určí sa ich hodnota a následne sa vytvoria nové pozemky v určenej výmere a cene, pri
dovolenejodchýlke10%aurčísavlastníctvovcelku.VRPSjeparcelaoznačenátak,akobolaoznačená
pôvodne v PKVL, pričom v RNS už sa nenachádza. Z jej výpovede jednoznačne vyplýva, že všetky

parcely, ktoré boli uvedené v zozname parciel pôvodného stavu, boli zapracované do registra nového
stavu. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalované parcely nahradili pôvodné parcely z pozemnoknižných
vložiek. Zo správy zhotoviteľa projektu PPÚ, spoločnosti GEOSPOL s.r.o. je zrejmé, že parcely nového
stavu boli navrhnuté tak, že sú v tej istej lokalite alebo v najbližšej možnej lokalite od umiestnenia
pôvodných parciel tak, aby vyhovovali približným súčtom výmer a cien pozemkov. Správa mestského

majetku s.r.o., Skalica a Mesto Skalica sa teda namiesto pôvodných parciel evidovaných v PKVL stali
vlastníkmi nových pozemkov vytvorených projektom pozemkových úprav, a to tých, ktoré sú uvedené
v zozname registra nového stavu. Rozhodnutie o schválení vykonania PPÚ a rozdeľovací plán boli
podkladom na vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností. Parcely uvedené vo výpise registra novéhostavubolizapísanédoLV(vsúčasnostisúzapísanévLVč.XXXXaXXXXpreobecak.ú.G.)akoparcely
registra „C" KN. Pozemkovoknižné parcely z PKVL, ktoré boli mimo obvod projektu pozemkových úprav,
boli zapísané do LV ako parcely registra „E" KN (v súčasnosti sú zapísané v LV č. XXXX pre obec a

k.ú. G.). Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že po vykonaní PPÚ v k.ú. G. sa žalobca môže
domáhať jedine určenia vlastníckeho práva k parcelám, ktorých vlastníkom je žalovaný v súčasnosti,
teda k novým pozemkom, ktoré nahradili pôvodné pozemky v rámci PPÚ.
Preukázanie vlastníckeho práva štátu a splnenie, resp. nedodržanie zákonných podmienok na prechod
nehnuteľností zo štátneho vlastníctva do majetku mesta Skalica súd posudzoval vo vzťahu k pozemkom

registra pôvodného stavu, ktoré boli podkladom pre register nového stavu. Súd má za to, že v
prípade, ak by žalobca preukázal vlastnícke právo štátu a nezákonné nadobudnutie nehnuteľností
žalovaným vo vzťahu ku všetkým pozemkom zahrnutým do registra pôvodného stavu, v takom prípade
je akceptovateľným k nemu prislúchajúci register nového stavu, ktorý tak môže byť podkladom pre
určovaciu žalobu po vykonaní projektu pozemkových úprav. Žalobca by v takom prípade mal právo
domáhať sa určenia vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom registra nového stavu a v prípade, že

tomu tak nie je, je to len vecou žalobcu, ktorý je pánom sporu a prislúcha mu právo výberu, aké právo
si žalobou uplatní. Na druhej strane potom platí, že ak žalobca nepreukáže vlastnícke právo štátu alebo
porušenie zákonom stanovených podmienok prechodu vlastníctva k sporným parcelám na žalovaného
čo i len k jednej parcele registra pôvodného stavu vyhotoveného pre určitého vlastníka, v takom prípade
nebude možné žalobe vyhovieť, pretože zrovnávacia zostava parciel u každého vlastníka predstavuje

nedeliteľný celok, teda zoznam parciel registra nového stavu je neoddeliteľne naviazaný na zoznam
parciel registra pôvodného stavu. V danom prípade boli pre účely žaloby vytvorené dve zrovnávacie
zostavy RPS a RNS zvlášť pre pôvodného vlastníka Správa mestského majetku s.r.o. a pre Mesto
Skalica,nakoľkovčasevykonaniaPPÚvk.ú.G.bolinehnuteľnosti,ktorýchsažalobatýka,vovlastníctve
dvoch subjektov a až neskôr prešli do výlučného vlastníctva len žalovaného. Pri pozemkových úpravách

sa pre každého vlastníka osobitne vykonal súpis jeho pôvodných pozemkov alebo ich častí, s ktorými
vstupoval do konania o pozemkových úpravách a jednotlivým vlastníkom následne vznikol nárok na
vyrovnanie v podobe náhradných nových pozemkov podľa rozdeľovacieho plánu, teda výpis z RPS a k
nemu prislúchajúci výpis z RNS treba posudzovať osobitne podľa jednotlivých vlastníkov. Z uvedeného
dôvodu je potrebné zvlášť pristupovať k žalovaným parcelám č. 7319, 7321, 8959, 10253 zapísaným

na LV č. XXXX, ktoré predstavujú RNS pre vtedajšieho vlastníka Mesto Skalica a zvlášť k ostatným
parcelám registra „C" KN zapísaným v LV č. XXXX, ktoré tvoria RNS pre vtedajšieho vlastníka Správa
mestského majetku s.r.o., Skalica.
Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby a legálnosti prechodu nehnuteľností v štátnom vlastníctve do
majetku žalovaného súd vychádzal zo záveru ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý k tejto

problematike zaujal v rozhodnutiach sp. zn. M Cdo 55/01, M Cdo 56/01, M Cdo 46/01, 2 Cdo 115/02,
2 Cdo 48/2005 a podľa ktorého nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych
nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov je
kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1/) vlastníctvo Slovenskej republiky a súčasne 2) existencia
práva hospodárenia, teda trvalej správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru ku dňu účinnosti

zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t.j. k 24. novembru 1990. Uvedený názor je jednoznačne
prezentovaný aj v stanovisku Ministerstva financií SR, Odbor majetku a reštitúcií k podnetu SPF, na
ktoré opakovane poukazoval žalovaný.
Pod právom hospodárenia treba rozumieť trvalú správu poľnohospodárskych nehnuteľností. Správu
národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení

národných výborov. V zmysle § 29 ods. 1 a § 31 ods. 2 tohto zákona národné výbory spravovali národný
majetok zverený do ich správy príslušným ústredným orgánom po dohode s ministerstvami vnútra a
financií. Uvedenými ustanoveniami však neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom
a znárodnenom a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem (§ 31 ods. 2 posledná veta
cit. zákona). Skonfiškovaný poľnohospodársky majetok a majetok získaný na účely pozemkových

reforiem národné výbory nemali v trvalej správe, ale na základe vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. im mohol
byť zverený len do dočasnej správy. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na
československý štát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, národné
výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a preto nemohli prejsť do vlastníctva obcí v zmysle
§ 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Do trvalej správy mohol byť poľnohospodársky majetok

zverenýnárodnýmvýboromústrednýmúradom(najmäpovereníctvompôdohospodárstvaapozemkovej
reformy) alebo keď po 1. septembri 1959 prešiel do ich správy podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o
správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. Takéto
prevody však boli zaznamenávané v pozemkovej knihe s odkazom na 3 citovanej vyhlášky č. 158/1959Ú.v.. Ku dňu 24.11.1990 upravoval právo hospodárenia s národným majetkom Hospodársky zákonník
a vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Vykonávacia vyhláška
alebo osobitné predpisy mohli ustanoviť, že právo hospodárenia s národným majetkom môže patriť

aj takej organizácii, ktorá nie je poverená úlohami, na plnenie ktorých tento majetok slúži. Ak ale
nebolo takejto výslovnej úpravy, právo hospodárenia s národným majetkom mohlo patriť len organizácii,
ktorá bola poverená úlohami, na plnenie ktorých bol majetok určený. Národným výborom mohlo právo
hospodárenia patriť len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky. Ak sa
nedá preukázať, že právo hospodárenia k 24. novembru 1990 vykonávala štátna organizácia, ktorej

premetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom platí ustanovenie § 65 ods. 3 Hospodárskeho
zákonníka, podľa ktorého pozemky dočasne spravoval okresný národný výbor.
Súd na základe vyššie uvedeného zisťoval v príslušných PK vložkách, v ktorých boli zapísané pôvodné
pozemkovoknižné parcely, či je v nich zapísané vlastnícke právo pre Československý štát a či je v PKVL
súčasne zápis odkazujúci na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho
majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, ktorý by preukazoval trvalú správu ONV, resp. či

bola v konaní trvalá správa alebo právo hospodárenia ONV Skalica k 24.11.1990 preukázaná iným
spôsobom. Súd posudzoval osobitne parcely z výpisu z RPS pre vlastníka Mesto Skalica, parcely z
výpisu z RPS pre vlastníka Správa mestského majetku, s.r.o. a EKN parcely mimo obvodu pozemkových
úprav (zbytkové parcely registra KN-E a pôvodne žalované PK parcely s pôvodnou výmerou, ktoré
sú v súčasnosti evidované na LV č. XXXX). Posledný zápis v PK vložkách neobsahoval odkaz na

§ 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., ale len zápis o vložení vlastníckeho práva na Čsl. štát v správe Odboru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady Okresného národného výboru v Skalici. Predmetom
činnosti ONV Skalica - odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva nebola poľnohospodárska
výroba a v spore nebol preukázaný ani postup podľa § 8 ods. 2 alebo 10 ods. 2 vykonávacej vyhlášky
č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. Vzhľadom na uvedené treba mať za to, že ONV

Skalica mal predmetné pozemky len v dočasnej správe a táto dočasná správa vylučuje prechod do
majetku obcí podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ani žalovaný v konaní netvrdil
skutočnosti, že ONV v Skalici mal k sporným nehnuteľnostiam právo hospodárenia alebo trvalú správu,
prípadnenazákladektoréhozákonnéhoustanoveniaaleboprávnehoaktumaltakétoprávonadobudnúť.
Tvrdenie o existencii práva hospodárenia ONV je v obsiahnuté len v Delimitačnom protokole (Dodatok

č. 14), ktorý doložil žalovaný k návrhu na vklad jeho vlastníckeho práva vtedajšej správe katastra spolu s
príslušnými PKVL vložkami, ktoré písomnosti spolu tvoria obsah spisu katastra sp. zn. Z 152/95 (spolu s
výzvou katastra na odstránenie vád návrhu). Avšak žalovaný v tom čase evidentne žiadnym spôsobom
nešpecifikoval ani nepreukazoval právo hospodárenia ONV v Skalici. Samotný Okresný úrad Senica v
liste zo dňa 15.5.1996 konštatoval, že delimitačný protokol nebol vyhotovený v súlade s usmernením

Ministerstva financií SR (č. 8/3146/92 zo dňa 7.7.1992) a usmernením SPF Bratislava z 12.9.1995.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri všetkých parcelách, ktoré boli súčasťou Registra
pôvodného stavu pre vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., je v príslušných pozemkovoknižných
vložkách zapísané vlastnícke právo Československého štátu, v správe Odboru poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva ONV v Skalici, okrem parciel č. 7346 a 7348, pri ktorých je v PKVL č. 1831

k.ú. G. zapísané vlastnícke právo pre Čsl. Štát - v správe Okresného národného výboru v Senici.
V žiadnej z príslušných pozemkovo-knižných vložiek nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na ust. §
3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. Väčšinu parciel nadobudol Československý štát na základe rozhodnutí
ONV v Skalici (prípadne na základe rozhodnutí KNV v Bratislave, ak prebiehalo odvolacie konanie)
výkupom poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej

reforme. Na základe týchto rozhodnutí Ľudový súd v Skalici rozhodol o vklade vlastníckeho práva
pre Československý štát v operatívnej správe pre Odbor PLH rady ONV v Skalici a zároveň o
vklade práva trvalého užívania pre Jednotné roľnícke družstvo v Skalici, čo mal súd preukázané z
časti B) a C) pozemkovoknižných vložiek. Žalobca doložil príslušné rozhodnutie (nadobúdací titul)
ku všetkým parcelám registra pôvodného stavu pre vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., s

výnimkou rozhodnutia o prídele vydaného odborom PLH rady ONV v Skalici zo dňa 20. júla 1959
č. Pôd/8-3740/1958, na základe ktorého mal Čsl. Štát nadobudnúť vlastníctvo k parcele č. 3191.
Avšak z pozemkovoknižnej vložky č. 5497 k.ú. G. mal súd dostatočne preukázané, že do tejto PKVL
bola pod položkou B8 zapísaná parcela č. 3191 (odpísaná z vložky č. 2076 ) na základe vyššie
uvedeného rozhodnutia a zároveň bolo vložené vlastnícke právo k tejto parcele Československému

štátu v operatívnej správe pre odbor PLH rady ONV v Skalici. Pôvodné pozemkovoknižné parcely č.
3373, 3374, 4079/2, 4343, 7450, 8038, 8039, 3129/1, 3129/2, 7311, 3083, 2585, 4519, 4801, 8232/1,
9549, 6071, 6712, 10393, 6630, 10272, 2376, 3857, 7775, 7911, 7912, 7930, 8124, 2995/3, 4617, 4919,
3576, 2057, 3192, 8307, 8347, 2001, 3445, 4321, 4814, 2459/2, 2460/2, 8023, 8024, 3176, 5132, 7620,7718, 7763, 7984, 7985, 2278, 2510, 4380/2, 4570, 4656, 4657, 8343, 8344, 8406, 8407 a 8408 boli
prebrané do vlastníctva Čsl. Štátu a zverené do operatívnej správy Odboru PLH rady ONV v Skalici
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. SNR na základe rozhodnutia

o prídele vydaného Odborom PLH rady ONV v Skalici č. Pôd 3740/58-Pôd 8 dňa 4. mája 1958, jedná sa
skonfiškované pôdohospodárske majetky v k.ú. G.. Pri týchto parcelách nie je v príslušných PKVL časť
C) zápis práva trvalého užívania pre JRD Skalica, a rovnako nie je právo trvalého užívania zapísané
ani pri parcelách č. 7346, 7348, ktoré pripadli do vlastníctva Čsl. štátu ako odúmrť po neb. B. I. na
základe uznesenia Štátneho notárstva v Bratislave sp. zn. D 1093/60 zo dňa 27.4.1961. Existencia

práva trvalého užívania pre JRD v Skalici ex lege vylučuje prechod nehnuteľného majetku štátu do
vlastníctva obcí v zmysle § 3 písm. c) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V prvom rade však musí
byť preukázané právo hospodárenia ONV v Skalici k 24.11.1990. V prípade, že toto právo hospodárenia
ONV preukázateľne existovalo, trvalé užívanie nehnuteľností inou než štátnou organizáciou v zmysle
vyššie cit. ustanovenia bránilo prechodu majetku do vlastníctva obce. Ak však právo hospodárenia
ONV nie je preukázané, potom existencia práva trvalého užívania pre JRD Skalica je len podporným

argumentom,prečonemohlaobecnadobudnúťmajetokštátudosvojhovlastníctva,avšakprioritnejetak
tomu preto, že nebolo preukázané právo hospodárenia národného výboru. Na základe uvedeného pre
dôvodnosť žaloby nebolo podstatné, že žalobca nepreukázal existenciu práva trvalého užívania pre JRD
Skalica u všetkých pôvodných pozemkov (na čo opakovane poukazoval právny zástupca žalovaného),
pretože pre vyhovenie žalobe postačovalo zistenie, že u žiadnej z parciel registra pôvodného stavu

nebol v konaní produkovaný dôkaz o práve hospodárenia alebo trvalej správe ONV v Skalici.
Súd na základe vyššie uvedeného dospel k právnemu záveru, že žalobca mal právo domáhať sa
vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom uvedeným vo výpise z registra nového stavu pre pôvodného
vlastníka Správa mestského majetku s.r.o., a to podľa aktuálnych údajov evidovaných v LV č. XXXX pre
k.ú. G.. Žalobca sa v zmysle pripustenej zmeny žaloby domáha určenia vlastníctva len k pozemkom

registra „C" KN. Aktuálne výmery, čísla a druhy ostatných parciel sú totožné s údajmi uvedenými vo
výpise z RNS pre pôvodného vlastníka Správa mestského majetku s.r.o..
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri všetkých parcelách, ktoré boli súčasťou
Registra pôvodného stavu pre vlastníka Mesto Skalica, s výnimkou parcely č. 4850, je v príslušných
pozemkovoknižných vložkách zapísané vlastnícke právo Československého štátu, v správe Odboru

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ONV v Skalici. V žiadnej z príslušných pozemkovo-knižných
vložiek nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na ust. § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. Všetky vyššie
uvedené parcely, okrem p.č. 4850 a p.č. 7311, nadobudol Československý štát na základe rozhodnutí
ONV v Skalici výkupom poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej
pozemkovej reforme. Na základe týchto rozhodnutí Ľudový súd v Skalici rozhodol o vklade vlastníckeho

práva pre Československý štát v operatívnej správe pre Odbor PLH rady ONV v Skalici a zároveň o
vklade práva trvalého užívania pre Jednotné roľnícke družstvo v Skalici, čo mal súd preukázané z časti
B) a C) pozemkovoknižných vložiek. Žalobca doložil príslušné rozhodnutie (nadobúdací titul) ku všetkým
parcelám (okrem p.č. 4850). Parcela č. 7311 predstavuje skonfiškovaný pôdohospodársky majetok, ku
ktorému Čsl. štát nadobudol vlastnícke právo podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR v znení nariadenia

č. 64/1946 Sb. SNR na základe rozhodnutia o prídele Odboru PLH rady ONV v Skalici č. Pôd 3740/58-
Pôd 8 dňa 4. mája 1958. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal vlastníctvo Československého
štátu k parcele č. 4850 a táto bola napriek tomu zahrnutá do RPS pôvodného vlastníka (Mesto Skalica),
súd má za to, že výpis z registra nového stavu pre vlastníka Mesto Skalica nemôže byť podkladom
pre určenie vlastníckeho práva žalobcu k tam uvedeným parcelám, a to z nasledovných dôvodov.

Zrovnávaciu zostavu vyhotovila odborne spôsobilá osoba, ktorá bola zhotoviteľom PPÚ v k.ú. G..
Zoznam parciel v registri nového stavu treba posudzovať ako celok, pretože celkovou výmerou a cenou
musí zodpovedať registru pôvodného stavu (s povolenou odchýlkou) a zahŕňa nové pozemky, ktoré
boli jednotlivým vlastníkom nahradené v rámci PPÚ za konkrétne pôvodné pozemky. Súd by nebol
schopný „odčleniť" z nového stavu konkrétne parcely alebo ich časti s prihliadnutím na výmeru a cenu

pôvodného pozemku. Uvedené by mohol vykonať jedine znalec alebo zhotoviteľ PPÚ, a to vyhotovením
nového zoznamu registra pôvodného stavu, kde by nebola zahrnutá parcela, vo vzťahu ku ktorej žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a k tomuto zoznamu by vyhotovil register nového stavu, ktorý by mohol byť
podkladom pre určovaciu žalobu. Žalobca si bol vedomý, že do zoznamu pozemkovoknižných parciel v
k.ú. G., ktoré boli v čase vykonania PPÚ vedené vo vlastníctve Mesta Skalica, bola zahrnutá aj parcela

č. 4850, ktorá mala byť zapísaná v PKVL č. 6094. Súd však zistil, že v PKVL č. 6094 v k.ú. G. nebola
evidovaná parcela č. 4850 a žalobca sám uviedol vo svojom podaní zo dňa 18.5.2017, že táto parcela
vždy patrila mestu Skalica a z uvedeného dôvodu zobral žalobu späť pri parcelách registra nového
stavu č. 9723/4 a parc. č. 9952/2 s poukazom na skutočnosť, že ich hodnota sa približne rovná hodnotepôvodnejparcelyč.4850.Súdvšaktakýtopostupnepovažujezasprávnyavzhľadomnavyššieuvedenú
argumentáciu má za to, že v takomto prípade, keď do RPS bola zahrnutá aj parcela, ku ktorej žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o vlastníctve štátu, výpis z RNS pre vlastníka Mesto Skalica (príloha č. 5

k podaniu žalobcu zo dňa zo dňa 25.1.2007) je neakceptovateľným dôkazným prostriedkom, a to ako
celok, pretože súd nie je schopný posúdiť, aké parcely by zahŕňal výpis z RNS v prípade, že v zozname
RPS by parcela č. 4850 nebola. Nakoľko žalobca nenavrhol znalecké dokazovanie a nemal už ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v časti o určenie
vlastníckehoprávakparcelámregistraCKNparc.č.7319,7321,8959a10253zapísanýmvLVč.XXXX,

a preto žalobu v tejto časti zamietol. Súd tiež poukazuje, že postup žalobcu, ktorým zobral žalobu späť
pri parcelách č. 9723/4 a parc. č. 9952/2 bol nesprávnym aj z toho dôvodu, že tieto parcely boli súčasťou
RNS iného vlastníka (Správa mestského majetku, s.r.o.), avšak parcela č. 4850 bola súčasťou RPS
pre pôvodného vlastníka Mesto Skalica, prípadné späťvzatie by sa preto mohlo týkať jedine niektorej z
parciel RNS pre toho istého vlastníka, t.j. Mesto Skalica.
Z parciel registra „E" KN, ktoré boli mimo obvod projektu pozemkových úprav v k.ú. G. a teda

boli zapísané v pozemkovo-knižných vložkách pod rovnakým parcelným číslom, ako sú evidované v
aktuálnom LV č. XXXX pre k.ú. G.. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri všetkých
vyššie uvedených parcelách mimo obvod PPÚ je v príslušných pozemkovoknižných vložkách zapísané
vlastnícke právo Československého štátu, v správe Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
ONV v Skalici. V žiadnej z príslušných PKVL nie je uvedený zápis odvolávajúci sa na ust. § 3 vyhlášky

č. 158/1959 Ú.v. Väčšinu parciel nadobudol Československý štát na základe rozhodnutí ONV v Skalici
výkupom poľnohospodárskej pôdy podľa § 1 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
okrem parciel zapísaných v PKVL č. 5497, ktoré boli skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.
SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. SNR a následne prebrané do vlastníctva Čsl. Štátu a zverené
do operatívnej správy Odboru PLH rady ONV v Skalici na základe rozhodnutia o prídele vydaného

Odborom PLH rady ONV v Skalici č. Pôd 3740/58-Pôd 8 dňa 4. mája 1958. Pri týchto parcelách nie
je v PKVL č. 5497 zapísané právo trvalého užívania pre JRD Skalica. V porovnaní so stavom v
roku 2007, kedy bol zhotoviteľom projektu pozemkových úprav vypracovaný zoznam parciel, resp. ich
zbytkových výmer, ktoré nevstúpili do PPÚ (príloha č. 7 k podaniu žalobcu zo dňa 25.1.2007), došlo
pri väčšine parciel k zmene výmery (parc. č. 3373,3374, 3381, 4343, 4396, 4399, 4400, 4401, 8231,

8232/1, 8301, 8302, 8307, 8320, 8344) a niektoré parcely boli rozčlenené na viacero parciel (4919,
3191, 3192). Dôvod zmeny výmery a rozdelenia pozemkov je podrobne popísaný v bodoch 93. až 104.
odôvodnenia a preukázaný správami Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor vrátane príslušných
listinných podkladov.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť, s výnimkou určenia

vlastníckeho práva k parcelám č. 7319, 7321, 8959, 10253, v ktorej časti súd žalobu zamietol z dôvodu
uvedeného v bode 167. tohto odôvodnenia. Súd preto určil, že vlastníkom žalovaných nehnuteľností
v k.ú. G. zapísaných na LV XXXX, tak ako sú špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia, je Slovenská
republika, v správe Slovenského pozemkového fondu. Pri pozemku parc. č. 3191/1 súd určil vlastnícke
právo žalobcu len vo výmere 1136 m2 aktuálne zapísanej v LV č. XXXX k.ú. G. a vo zvyšku požadovanej

výmery žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že parcely č. 3191/1 a 3192/1 sú súčasťou
pozemku registra C KN parc. č. 1612/1 - ostatné plochy a časť parcely č. 3192/2 je súčasťou pozemku
registra C KN parc. č. 1613 - zast. plochy, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce, k čomu doložil
aj identifikáciu na záväzný druh pozemku, súd má za to, že táto skutočnosť nebráni, aby sa vlastníkom
uvedených parciel stala Slovenská republika. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetky pôvodné

pozemkovoknižné pozemky evidované v príslušných PKVL, na základe ktorých bol vyhotovený register
nového stavu po vykonaní PPÚ v k.ú. G. pre vtedajších vlastníkov Správa mestského majetku, s.r.o.
a Mesto Skalica, boli poľnohospodárskou pôdou a že sa nachádzali mimo zastavaného územia obce
(§ 4 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom ku dňu vykonania PPÚ). Z ust. § 11 ods. 3 zák. č. 330/1991
Zb. vyplýva, že nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym

stavom primerané pôvodným pozemkom. Pôvodné pozemky, ktoré vstúpili do PPÚ, boli teda nahradené
pozemkami rovnakého druhu. Z ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. v spojení s § 17 ods. 1 a § 1
ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. priamo nevyplýva, že Slovenský pozemkový fond by nemohol spravovať
aj nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu v intraviláne. Jedine zák. č. 180/1995 Z.z. v § 14 ustanovuje, že
Slovenský pozemkový fond nenakladá s pozemkami v zastavanom území obce, avšak to sa v zmysle

odseku 1 tohto ustanovenia týka len pozemkov, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a
ktoré sú vo vlastníctve štátu. Ak sa niektoré žalované pozemky v súčasnosti nachádzajú v intraviláne,
tieto nikdy neboli neknihované, preto nie je vylúčená správa SPF. Súd preto žalobe vyhovel a určilvlastnícke právo SR v správe SPF aj pri pozemkoch vzniknutých rozdelením pôvodných pozemkov parc.
č. 3191, 3192 a 4919.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného

sporového poriadku a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca
mal v konaní len čiastočný úspech.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to voči výroku III., ktorým súd žalobu vo zvyšku
zamietol a to z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového
poriadku. Súd žalobu zamietol v časti, v ktorej žalobca žiadal, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti

nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec G., okres Skalica, zapísaných v LV č. XXXX ako
parcely registra „C" KN parcela č. 7319 - orná pôda o výmere 21 262 m2, parcela č. 7321 - orná
pôda o výmere 41 269 m2, parcela č. 8959 - orná pôda o výmere 4 867 m2, parcela č. 10253 -
orná pôda o výmere 5 390 m2 je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.05.2017 uviedol, že nakoľko do projektu pozemkových úprav bola
zahrnutá aj pôvodná parcela č. 4850 z PKV č. 495 v registri pôvodného stavu pre mesto Skalica,

ktorá podľa tejto pozemkovej knižnej vložky vždy patrila mestu Skalica zobral žalobu späť v časti
parcely registra „C" podľa výpisu z registra nového stavu pre Správu mestského majetku s.r.o. na LV
č. XXXX, č. XXXX/X a XXXX/X v hodnote ako mala parcela č. 4850. Podľa výpisu zrovnávacieho
zostavenia parciel, ktorý vyhotovila spoločnosť GEOSPOL s.r.o., parcely nového stavu boli navrhnuté
tak, že nové parcely sú v tej istej lokalite alebo v najbližšej lokalite od umiestnenia pôvodných parciel tak,

aby vyhovovali približným súčtom výmer a cien pozemkov. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu, že ak
žalobca nepreukáže vlastnícke právo čo i len k jednej parcele z registra pôvodného stavu vyhotoveného
pre určitého vlastníka nebude možné žalobe vyhovieť. Po nepreukázaní vlastníctva k parcele č. 4850
v hodnote 5 266 Sk zobrali žalobu späť k parceliam na LV č. XXXX č. XXXX/X a XXXX/X spolu v
hodnote 5 338 Sk a v zmysle tohto bol približný súčet výmer a cien pozemkov podľa registrov nových

stavov po odrátaní hodnoty parcely č. 4850 zachovaný, čo je vlastne cieľom pozemkových úprav. Súd
správne konštatuje, že v čase vykonania pozemkových úprav v katastrálnom území G., nehnuteľnosti
ktorých sa žaloba týkala boli v tom čase vo vlastníctve dvoch subjektov a až neskôr prešli do vlastníctva
žalovaného. Podľa § 217 Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Z tohto dôvodu súd nemal pristupovať zvlášť k žalovaným parceliam č. 7319, 7321, 8959

a 10253 zapísaných na LV č. XXXX, pretože všetky žalované parcely v čase vyhlásenia rozsudku už
boli vo vlastníctve Mesta Skalica a tiež z toho istého dôvodu je irelevantné voči akým parceliam z
registra nového stavu ktorého pôvodného vlastníka zobral žalobu späť. Žiada teda odvolací súd, aby
v zamietajúcej časti zmenil tak, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
G., obec G., okres Skalica, zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C" KN parc. č. 7319 - orná

pôda o výmere 21 262 m2, parc. č. 7321 - orná pôda o výmere 41 269 m2, parc. č. 8959 - orná pôda
o výmere 4 867 m2 a parc. č. 10253 - orná pôda o výmere 5 390 m2 je Slovenská republika v správe
Slovenského pozemkového fondu.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1

písm. d), f), g), h) Civilného sporového poriadku a žiada, aby napadnuté výroky boli zmenené tak, že súd
žalobu v celom rozsahu zamietne. Podľa žalovaného je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
d) Civilného sporového poriadku a je naplnený tým, že súd nežiadal aby mal preukázané, že pôvodne
požadované nehnuteľnosti sú totožné s tými o ktorých rozhodol. Súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď bez akéhokoľvek dôkazu uveril tvrdeniu žalobcu, že pôvodne žalované nehnuteľnosti sú

totožné s tými o ktorých rozhodol, čím je daný dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Rovnako je
zrejmé, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko
nenavrhol znalecké dokazovanie, ktoré jediné mohlo dokázať, že pôvodne žalované nehnuteľnosti sú
tými,oktorýchrozhodol,súdčímjedanýdôvodpodľa§365ods.1písm.g)Civilnéhosporovéhoporiadku
a napokon napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nepredložil

spis katastra Z 807/95 a to je jedna z príčin prečo neuniesol dôkazné bremeno. Z podania žaloby
nemal žalobca oprávnenie zastupovať Slovenskú republiku v otázkach existencie vlastníckeho práva.
Poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 203/2004 zo dňa 23.11.2004. V uznesení sp.
zn. 5MCdo 12/2009 zo dňa 19.10.2010 sa na strane 7 uvádza, že treba rozlišovať medzi spôsobilosťou
byt'účastníkomkonaniaavecnoulegitimáciou,pričomnedostatokvecnejlegitimácievediekzamietnutiu

návrhu meritórnym rozhodnutím, pretože žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby a súd
mal žalobu zamietnuť ak tak neurobil, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem
materiálnych námietok proti žalobe je žalovaný presvedčený, že súd rozhodol o žalobe, ktorá je neurčitá.
Súčasťou spisu je vyjadrenie Katastrálneho odboru Okresného úradu Skalica. ktoré hovorí, že tentoorgán nie je schopný vyhotoviť identifikáciu parciel. Aj svedkyňa Ing. R. M. uviedla, že sa nedá určiť,
ktorý pozemok nového stavu je za pozemok pôvodného stavu a nie je možné obnoviť pôvodný stav. Z
jej výpovedi nie je preukázané, že pôvodné parcely, ktorých vlastníctva sa žalobca domáhal podaným

návrhom sú totožné s tými, ktorých vlastníctva sa domáha v tomto konaní. Totožnosť pôvodných a
neskôr požadovaných nehnuteľností mohol žalobca dokázať len znaleckým posudkom, pričom v konaní
výslovne uviedol, že nežiada do konania pribrať znalca. Na poslednom pojednávaní nenavrhol vykonať
žiadne dokazovanie, teda žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Domáha sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že súd žalobu zamietne a žalobca bude

povinný nahradiť žalovanému aj náhradu trov konania.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu vo výrokoch I., II. až IV.
považuje za vecne správne. Odvolacie dôvody žalovaného neobstoja, pretože žalobca preukázateľne
dokázal, že predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva Slovenskej republiky v správe Slovenského
pozemkového fondu. Odvolanie z jeho strany je len účelovým nástrojom vzhľadom na rozsiahlosť spisu

oddialiť prevod žalovaných pozemkov zo žalovaného na žalobcu. Žalobca sa pridržiava všetkých svojich
vyjadrení, nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať k jednotlivým odvolacím dôvodom, ktoré žalovaný
uvádza z dôvodu veľmi podrobného a nespochybniteľného zdôvodnenia súdom prvej inštancie. Žiada
napadnutý rozsudok potvrdiť vo výrokoch I., II. až IV.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, domáha sa
jeho zmeny. Odvolaniu žalobcu navrhuje nevyhovieť.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - stranami, v

ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového
poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g), h)
Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných

rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

12. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súduiba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,

že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

13. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd
prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná
a preto jej vyhovel v časti určenia, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území

G., obec G., okres Skalica, zapísaných v LV č. XXXX ako parcely registra „C" KN parc. č. 9224 - orná
pôda o výmere 130 218 m2, parc. č. 9544 - orná pôda o výmere 8562 m2, parc. č. 9723/3 - orná pôda o
výmere 18 296 m2, parc. č. 9923 - trvalý trávny porast o výmere 25 764 m2, parc. č. 9952/3 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 443 m2, parc. č. 10021 - trvalý trávny porast o výmere 15 533 m2, parc.
č. 10215 - orná pôda o výmere 285 440 m2, parc. č. 11925 - orná pôda o výmere 10 996 m2, parc. č.
11953/3 - orná pôda o výmere 10 887 m2, parc. č. 12096/1 - orná pôda o výmere 42 547 m2, parc. č.

12096/2 - zastavaná plocha o výmere 73 m2, parc. č. 12165 - orná pôda o výmere 15 041 m2, parc.
č. 12243/2 - orná pôda o výmere 19 965 m2, parc. č. 12513 - orná pôda o výmere 3 261 m2, parc. č.
12522 - orná pôda o výmere 3 560 m2, parc. č. 12523 - orná pôda o výmere 3 560 m2, parc. č. 12527
- orná pôda o výmere 4 220 m2, parc. č. 12707/1 - orná pôda o výmere 43 598 m2, parc. č. 12708 -
orná pôda o výmere 44 144 m2, parc. č. 13120 - orná pôda o výmere 29 348 m2, parc. č. 13120 - orná

pôda o výmere 29 348 m2, parc. č. 13140 - orná pôda o výmere 14 311 m2, parc. č. 13161 - orná pôda
o výmere 11 789 m2, parc. č. 13198/1 - orná pôda o výmere 14 934 m2, parc. č. 13752 - orná pôda o
výmere 1 340 m2, parc. č. 13856/2 - orná pôda o výmere 5 604 m2, parc. č. 13 864/2 - orná pôda o
výmere 3 150 m2, parc. č. 13932/2 - ostatné plochy o výmere 11 160 m2, parc. č. 18289/76 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 651 m2, parc. č. 18289/147 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2,

parc. č. 18289/148 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 a parc. č. 18289/163 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 7 m2 a nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec
G., okres Skalica, zapísaných v LV č. XXXX ako parcely registra „E" KN parc. č. 2001 - orná pôda o
výmere 244 m2, parc. č. 3373 - orná pôda o výmere 1409 m2, parc. č. 3374 - orná pôda o výmere 1540
m2, parc. č. 3381 - orná pôda o výmere 2448 m2, parc. č. 4284 - orná pôda o výmere 194 m2, parc.

č. 4285 - orná pôda o výmere 78 m2, parc. č. 4321 - orná pôda o výmere 101 m2, parc. č. 4343 - orná
pôda o výmere 92 m2, parc. č. 4380/2 - orná pôda o výmere 10 m2, parc. č. 4396 - orná pôda o výmere
100 m2, parc. č. 4399 - orná pôda o výmere 55 m2, parc. č. 4400 - orná pôda o výmere 80 m2, parc.
č. 4401 - orná pôda o výmere 140 m2, parc. č. 4919/1 - orná pôda o výmere 147 m2, parc. č. 4919/2 -
orná pôda o výmere 179 m2, parc. č. 7870 - orná pôda o výmere 221 m2, parc. č. 7872 - orná pôda o

výmere 256 m2, parc. č. 7985 - orná pôda o výmere 28 m2, parc. č. 8231 - orná pôda o výmere 3139
m2, parc. č. 8232/1 - orná pôda o výmere 3395 m2, parc. č. 8301 - orná pôda o výmere 2901 m2, parc.
č. 8302 - orná pôda o výmere 975 m2, parc. č. 8307 - orná pôda o výmere 2059 m2, parc. č. 8320 - orná
pôda o výmere 1309 m2, parc. č. 8344 - orná pôda o výmere 1471 m2, parc. č. 3191/1 - orná pôda o
výmere 1136 m2, parc. č. 3191/2 - orná pôda o výmere 468 m2, parc. č. 3191/3 - orná pôda o výmere

436 m2, parc. č. 3192/1 - orná pôda o výmere 1384 m2, parc. č. 3192/2 - orná pôda o výmere 1033 m2,
parc. č. 3192/3 - orná pôda o výmere 504 m2 a parc. č. 3192/4 - orná pôda o výmere 49 m2 je žalobca,
vo zvyšku súd žalobu zamietol. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu a žalovaného je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam, či právne správne posúdil uplatnený nárok a vzhľadom na rozsah

a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, či zistený skutkový stav obstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesného obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a či právne správne posúdil uplatnený nárok.

14. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia
bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v

odvolaní,vyriešilužsúdprvejinštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiasúduprvejinštancie
a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie
tvoria jeden celok.15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu

o odvolaniach proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolaní, tak aj
dôvodmi podaných odvolaní (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje
tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku

predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

16. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa stranami v odvolaniach namietaných skutočností je vyčerpávajúco, podrobne a správne skutkovo

a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Prijaté právne závery dôsledne a podrobne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa strany s dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú
správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne
vyhovel.

18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverovsúdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom strán sa potom žiada dodať už len nasledovné:

19. Žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol vo výroku o zamietnutí žaloby a to v časti, v ktorej
sa domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec
G., okres Skalica, zapísaných v LV č. XXXX ako parcely registra „C" KN parcela č. 7319 - orná pôda o
výmere 21 262 m2, parcela č. 7321 - orná pôda o výmere 41 269 m2, parcela č. 8959 - orná pôda o
výmere 4 867 m2, parcela č. 10253 - orná pôda o výmere 5 390 m2 z dôvodov nesúhlasu s názorom

súdu prvej inštancie, že ak žalobca nepreukáže vlastnícke právo čo i len k jednej parcele z registra
pôvodného stavu vyhotoveného pre určitého vlastníka, nebude možné žalobe vyhovieť.

20. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, ktoré závery žalobca nijako nespochybnil, žalobca
nepreukázal vlastníctvo Československého štátu k parcele č. 4850, ktorá bola zahrnutá do registra
pôvodného stavu pre vlastníka Mesto Skalica. Zrovnávaciu zostavu vyhotovila spoločnosť Geospol

s.r.o., ktorá bola zhotoviteľom projektu pozemkových úprav. Súd však nebol schopný odčleniť z nového
stavu konkrétne parcely alebo ich časti so zohľadnením výmery a ceny pôvodného pozemku. Žalobca
si bol vedomý, že do zoznamu pozemkovoknižných parciel bola zahrnutá aj parcela č. 4850, pričom
žalobca uviedol, že táto parcela vždy patrila Mestu Skalica. Žalobca preto zobral žalobu späť v časti
o určenie vlastníctva k parcelám registra nového stavu č. 9723/4 a 9952/2, pretože ich hodnota sa

rovná hodnote pôvodnej parcele. Súd nemal dostatok odborných znalostí na to, aby bol schopný posúdiť
aké parcely by obsahoval register nového stavu v prípade, že by parcela č. 4850 nebola súčasťou
zoznamu pôvodného stavu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil výpoveď svedkyne
Ing. Romančíkovej, ktorá vyhotovila zrovnávací zoznam parciel pôvodného stavu a registra nového
stavu a vypovedala, že sa nedá určiť, ktorý pozemok nového stavu, je za pozemok podľa pôvodného

stavu, pretože nejde o zámenu, ale o vznik nových parciel. Všetky parcely, ktoré boli uvedené v zozname
parciel pôvodného stavu, boli zapracované do registra nového stavu.

21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky

potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní
ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže
mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v
sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej

teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých
sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá

jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

22. V prejednávanej veci potom bolo práve na žalobcovi preukázať svoje tvrdenia, ktoré mali zakladať
dôvody pre určenie vlastníctva ku všetkým žalovaným nehnuteľnostiam a tým docieliť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, pričom k parcele registra pôvodného stavu č. 4850 žalobca dôvody pre
určenie vlastníckeho práva nepreukázal. Správne potom poukázal súd prvej inštancie na možnosť,
že znaleckým posudkom teda vyhotovením nového zoznamu registra pôvodného stavu, v ktorom by

nebola zahrnutá sporná parcela ku ktorej žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a vyhotovením zoznamu
registra pôvodného stavu, by vznikol podklad pre určovaciu žalobu, avšak znalecké dokazovanie (ani iné
ďalšie dokazovanie) žalobca nenavrhol a preto súd považoval vlastníctvo žalobcu vo vzťahu k spornej
parcele za nepreukázané a žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť. K uvedenému odvolaciemu dôvodu
žalobcu, odvolací súd odkazuje na body 161. a 167. odôvodnenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje,

argumentácia súdu prvej inštancie je vyčerpávajúca.

23. Žalovaný namietal nesprávnosť skutkových zistení v otázke, že pôvodne žalované nehnuteľnosti sú
totožné s tými, o ktorých súd rozhodol.24. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm. f) Civilného sporového poriadku vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov

podľa § 191 Civilného sporového poriadku. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický
rozpor. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné
ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

25. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že je daný nárok
žalobcu domáhať sa vlastníckeho práva s nehnuteľnostiam špecifikovaným v priebehu konania. Ako
súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil v bode 158. odôvodnenia požiadavku identifikácie parciel
nie je možné splniť z objektívnych dôvodov, pretože vykonaný projekt pozemkových úprav v katastri

nehnuteľností, v roku 2005 bol do evidencie správy katastra Skalica prevzatý projekt pozemkových
úprav v katastrálnom území Skalica a väčšina pôvodne žalovaných pozemkov zapísaných v
pozemkovoknižných vložkách vstúpila do obvodu projektu pozemkových úprav, pričom na mieste kde
sa nachádzali v obvode projektu, bol vytvorený nový stav, ktorý sa stal schválením vykonania projektu
záväzným. Vzhľadom na existujúcu objektívnu okolnosť žalobca nemohol žalovať určenie vlastníckeho

práva k pôvodným nehnuteľnostiam ako boli evidované v pozemkovoknižných vložkách, ale doložil výpis
zo zrovnávacieho zostavenie projektu pozemkových úprav priamo od zhotoviteľa projektu pozemkových
úprav, v ktorom podľa zoznamu pôvodných parciel vyhotovil zrovnávacie zoznamy parciel registra
pôvodného stavu a registra nového stavu. Odvolací súd po preskúmaní veci v súlade so súdom
prvej inštancie konštatuje, že žalobca svoj nárok riadne preukázal, (okrem nároku, ktorý bolo potrebné

zamietnuť) a obrana žalovaného bola nedôvodnou. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to,
že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej
inštancie v skutkových zisteniach za dostatočnú.

26. Žalovaný v odvolaní argumentoval nesprávnym právnym posúdením súdom prvej inštancie v otázke

aktívnej legitimácie žalobcu na podaní predmetnej určovacej žaloby.

27. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v
sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu
jeho žaloby.

28. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel
k správnemu záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou. Súd
prvej inštancie sa námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zaoberá v bode 157. odôvodnenia.
Žalovaný argumentoval poukazom na aplikáciu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/203/2004
zo dňa 23.11.2004. Požiadavka žalovaného na aplikáciu citovaného rozsudku je nenáležitá z dôvodu,

že od 1. januára 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 571/2007 Z.z., ktorý ustanovil, že pozemkový fond
za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom
predpise (§ 17 zák. č. 229/1991 Zb.), podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise
23h) a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych
vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a

lesnýchpozemkov,ktorýchvlastníkniejeznámy.Námietkažalovanéhoonedostatkuaktívnejlegitimácie
žalobcu je nedôvodná.29. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

30. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre
aplikáciu príslušných právnych predpisov, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý
bolo možné podriadiť pod hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že neboli splnené podmienky prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo
štátu na žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

31. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil
skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov a nakoľko strany v odvolaniach
neuviedlo žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku dôsledne, podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal a následne takto riadne
zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval
zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
potvrdil (vrátane rovnako správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strán, ktoré inak

odvolaním ani spochybnené neboli a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody
ich nesprávnosti).

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
2, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo vzhľadom na ich čiastočný úspech.

34. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).