Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114222066
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114222066.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, P. O. Box 205, proti žalovanej: E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., C. XXX, o zaplatenie
186,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.

októbra 2017, č. k. 18C/36/2015-141 a proti Dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14.
decembra 2017, č. k. 18C/36/2015-149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 17. októbra 2017, č. k.
18C/36/2015-141 ako aj Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14. decembra 2017, č. k.
18C/36/2015-149, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP) rozsudkom zo dňa 17. 10. 2017, č. k. 18C/36/2015-141 žalobu zamietol, konanie v
časti zaplatenia sumy 25,58 eura a sumy 50 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 1. 8. 2011
do zaplatenia zastavil. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14.
decembra 2017, č. k. 18C/36/2015-149 rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania vo vzťahu
k žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 9 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1, § 54 ods.
1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 64/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31. 01. 2013.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 22. 07.
2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 186,43 eura istiny s príslušenstvom. Na
pojednávanie sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, preto súd podľa § 180 CSP pojednával
v ich neprítomnosti. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že je ochotná zaplatiť predmetnú sumu, ale v
dvoch splátkach. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 09. 06. 2010
bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o bezúčelovej pôžičke číslo 7073571, predmetom ktorej

bola pôžička vo výške 350 eur, celková suma pôžičky bola 465,60 eura, ktorá mala byť zaplatená v 12
mesačných splátkach, mesačná splátka vo výške 39,93 eura. Priemerná hodnota RPMN bola určená
vo výške 48,39 %, ročná úroková sadzba 73,31 %, RPMN 73,31 %, konečná splatnosť 12 mesiacov.
Žalovaná do podania žaloby uhradila sumu vo výške 319,44 eura.

4. Žalobca vzal pred otvorením pojednávania žalobu v časti zaplatenia sumy 25,58 eura a 50 eur s 9,50

% úrokom z omeškania ročne od 01. 08. 2011 do zaplatenia späť, preto súd prvej inštancie s poukazom
na § 145 CSP konanie v tejto časti zastavil.5. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca si v podanej žalobe uplatňuje žalované plnenie na
základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.,

teda na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.z. hľadí ako na spotrebiteľskú
zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 ods.2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem iného,
zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona), pričom uzatvorená zmluva obsahuje výšku
splátky, nie je však uvedené, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru a koľko z tejto splátky ide na úrok,
prípadne poplatky. Taktiež nie je uvedená konečná splatnosť úveru, zmluva neobsahuje pri konečnej
splatnosti úveru konkrétny dátum, pretože tak ako je uvedená splatnosť úveru (12 mesiacov), nemožno

definovať konečnú splatnosť úveru. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.
z.), a žalobca má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru. V
konaní bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 350 eur, žalovaná do dňa podania
žaloby uhradila sumu 319,44 eura, v priebehu konania zaplatila sumu 50 eur, teda spolu zaplatila sumu

369,44 eura, a keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 350 eur a žalovaná žalobcovi uhradila
sumu 369,44 eura, súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

6. V konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
poukazom na § 255 ods. 1 CSP, avšak keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že

žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva. Uviedol, že síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1
CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súdny
úradník, bolo však zrejmé, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov

konania nepriznáva.

7. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí žaloby a v časti výroku o trovách konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 110,85 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,50 % ročne zo sumy 160,85 eura od 01. 08. 2011 do 24. 02. 2017, úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 110,85 eura od 25. 02. 2017 do dňa zaplatenia, a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach v sume 50 eur splatných k 25. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok s tým, že
prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia

podľa pomeru úspechu v spore.

8. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v predmetnom spore v rozpore so zásadou kontradiktórnosti
konania a ust. § 282 CSP. Prvoinštančný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 110,85
eura s príslušenstvom z dôvodu bezúročnosti úveru, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací

prejav žalovanej a návrh na rozhodnutie sporu rozsudok pre uznanie nároku. Žalovaná nárok žalobcu
nerozporovalaaprejavilazáujemhouhradiťvdvochsplátkach.Poukazujúcnauvedenýprejavžalovanej
možno konštatovať, že svoj záväzok voči žalobcovi uznala a v tomto smere poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/660/2014 a č. k. 24Co/345/2016-67. V podaní zo dňa 13. 10. 2017
navrhol žalobca rozhodnúť pre uznanie nároku podľa § 282 CSP z dôvodu uznania nároku žalovanou.

Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku,
súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovanej o tomto spore rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie nároku podľa § 282 CSP tak, ako to navrhol bez toho, aby súd skúmal skutkový stav veci
a predložené dôkazy. Záverom dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Obo
38/2009 zo dňa 25. 03. 2010.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti výroku o zamietnutí žaloby a
v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V spojení s napadnutým rozsudkom
odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia aj Dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o trovách štátu, keďže rozhodnutie o trovách štátu je výrok súvisiaci a závislý od rozhodnutia
súdu vo veci samej.

10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,

a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

13. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 22. 07. 2014 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 186,43 s príslušenstvom titulom

nezaplatenia dlžných splátok. Návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu súd prvej inštancie
nevyhovel s poukazom na to, že žalobca svoj nárok odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Dňa 26. 05. 2016 žalobca doručil súdu prvej inštancie čiastočné
späťvzatie žaloby v časti sumy 25,58 eura, ktorú si žalobca uplatňoval titulom dlžných pokút. Dňa 18.
04. 2017 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na zmenu petitu z dôvodu, že žalovaná dňa 24. 02.

2017 realizovala na účet žalobcu platbu vo výške 50 eur. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo
dňa 09. 05. 2017, č. k. 18C/36/2015-131, ktorým zmenu žaloby nepripustil. Dňa 24. 07. 2017 doručil
žalobca súdu prvej inštancie podanie označené ako Vyjadrenie žalobcu, Návrh na vydanie rozsudku
pre uznanie nároku, Súhlas so splácaním pohľadávky, poukazujúc pritom na prejav žalovanej ohľadom
uznania záväzku voči žalobcovi a žiadosť o možnosť zaplatiť dlh v splátkach. Dňa 16. 10. 2017 žalobca

opätovne doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní,
Súhlas s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu, Návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, súhlas
s uhradením pohľadávky vo forme splátok vo výške 50 eur mesačne. Následne súd prvej inštancie
rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že zamietol žalobu a konanie v časti zaplatenia sumy 25,58 euraa sumy 50 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 01. 08. 2011 do zaplatenia zastavil. Žalovanej
náhradutrovkonanianepriznal.Dopĺňacímrozsudkomrozhodolsúdprvejinštancietak,žeštátmáprávo
na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu v časti zamietnutia žaloby a v
časti náhrady trov konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože súd prvej inštancie
zaťažil konanie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj odňatím možnosti konať strane
sporu v konaní pred súdom, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal s prejavom žalovanej ohľadom

uznania dlhu a vôle dlžnú sumu uhradiť v splátkach. Súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal ani s
návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškania práve s poukazom na prejav vôle žalovanej.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol procesným postupom
v zmysle § 396 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie
v napadnutej časti na ďalšie konanie.

15. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

16. Do občianskeho procesného práva boli v dôsledku potreby, ktorá vyplynula zo súdnej praxe,
zavedené inštitúty rozsudkov na základe uznania a vzdania sa nároku. Ide o druh rozsudkov založených

na hmotnoprávnych úkonoch, ktoré majú funkciu zabezpečenia záväzku alebo význam dôvodu jeho
zániku. Uskutočnenie týchto úkonov počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť, pokiaľ jej
predmetom je vecná opodstatnenosť žaloby, na preskúmanie platnosti úkonov z hľadiska hmotného
práva a v prípade kladného záveru na ich základe spor meritórne rozhodnúť: v prípade uznania nároku
žalobe vyhovieť, v prípade vzdania sa nároku žalobu zamietnuť (ak zároveň nedošlo k účinnému

späťvzatiu žaloby).

17. Spoločným znakom oboch úkonov je, že sú dispozičnými úkonmi nárokom typicky realizovateľným
v dvojstranných záväzkových vzťahoch. Preto uskutočniť ich s uvedenými procesnými dôsledkami
bude možné len v sporovom konaní, teda nie vo veciach riešených v nesporovom konaní. Obidvoma

úkonmi možno disponovať nárokom aj čiastočne; preto nie je vylúčené ďalšie konanie o časti nároku
nedotknutými úkonmi.

18. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok. Neopiera
sa o zistený skutkový stav (ktorý sa ostatne ani nezisťuje), ale opiera sa o uznávací prejav žalovaného.

Toto jeho uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania tiež priznal. Rozsudok sa teda opiera
nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný úkon - uznanie žalovaného. Ak sú
splnené podmienky pre jeho vydanie, nie sú potrebné ani prednesy účastníkov a ich skutkové tvrdenia,
nevykonáva sa dokazovanie a dokonca by súd zrušil aj dôkaz, ktorý už bol nariadený.

19. Súd nemá v zmysle Civilného sporového poriadku v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový
stav (ako došlo k určeniu výšky úroku z omeškania, ktorú žalovaný uznal), pretože sa musí uspokojiť
s uznávacím prejavom žalovaného. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť",
kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo
rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie zákonných podmienok stačí na to,

aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. V prípade rozsudku pre uznanie súd nemá ani možnosť zistiť, či
je uznanie ako právny úkon v rozpore s právnymi predpismi, keďže v časti, v ktorej žalovaný uzná nárok
žalobcu, nie je oprávnený skúmať skutkový stav.

20. Navyše, aj keby súd zistil, že žalovaný uznáva neexistujúci nárok, nemá zákonnú možnosť do

uznania zasiahnuť, pretože nemôže poučovať strany o ich hmotnoprávnych nárokoch, len o ich
procesných právach, aj to len v prípade, ak nie sú zastúpení advokátom. Ak by tak súd urobil, porušil
by tým vážnym spôsobom zásadu rovnosti strán sporu, čo by odôvodňovalo sťažnosť zo strany druhej
strany sporu.

21. V novej právnej úprave sa ponechal inštitút rozsudku pre uznanie nároku. Rozhodnutie súdu
rozsudkom pre uznanie nie je vylúčené ani v spotrebiteľských sporoch - na rozdiel od rozsudku pre
zmeškanie. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Ak k uznávaciemuprejavu žalovaného, resp. žalovaných došlo na pojednávaní alebo počas predbežného prejednania
sporu a zároveň súd disponuje návrhom žalobcu na tento osobitný procesný postup, súd rozhodne
rozsudkom pre uznanie nároku na predbežnom prejednaní alebo na pojednávaní. Súd však v zmysle

§ 167 CSP pri doručovaní žaloby v rámci postupu súdu po začatí konania žalovaného vyzýva, aby sa
v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že nárok uplatnený žalobcom
môže byť uznaný aj písomným prejavom žalovaného. V takomto prípade súd nemusí nariaďovať

pojednávanie. V zmysle § 219 CSP je však súd povinný rozsudok vždy verejne vyhlásiť a v takom
prípade súd postupuje podľa § 219 ods. 3 CSP. Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku
je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje, ale len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

22. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s prejavom vôle žalovanej

na pojednávaní dňa 26. 01. 2017, kde pred súdom prvej inštancie jednoznačne uviedla, že je ochotná
žalovanú sumu zaplatiť a je ochotná sa so žalobcom dohodnúť. Ďalej sa pokúsi skontaktovať s
právnym zástupcom žalobcu. V nadväznosti na tento prejav vôle žalovanej doručil žalobca dňa 18. 04.
2017 podanie označené ako Návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, Súhlas so spracovaním
pohľadávky. Dňa 27. 07. 2017 navyše žalovaná doručila súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla

okrem iného, že sa pokúsi v čo najkratšom čase splatiť svoj dlh voči žalobcovi, a to aj napriek tomu, že je
nezamestnanáavsúčasnostižijeibazvýživného.Napojednávanídňa17.10.2017,naktoromsúdprvej
inštancie aj vyhlásil rozsudok, žalovaná opäť uviedla, že je ochotná zaplatiť predmetnú sumu, avšak
žije iba z výživného. Taktiež v záverečnej reči žalovaná uviedla, že „Ja to chcem zaplatiť“. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež nevysporiadal s tým, že žalobca doručil súdu prvej

inštancie opakovane Návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku. Z uvedeného dôvodu sa
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie javí ako nedostatočné, keď navyše v bode 3. písomného
odôvodnenia uviedol, že žalovaná prejavila vôľu svoj záväzok voči žalobcovi, ktorého zaplatenia sa v
tomto konaní domáha, zaplatiť a to v dvoch splátkach. Uvedené nasvedčuje tomu, že súd prvej inštancie
v písomnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereflektoval na všetky skutočnosti, ktoré boli pre

rozhodnutie v predmetnej veci podstatné.

23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní
zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku a je potrebné posúdiť
aj prejav vôle žalovanej, a to rovnako tak ústny prejav prezentovaný na pojednávaní pred súdom prvej

inštancie ako aj jej písomný prejav doručený súdu prvej inštancie, že chce dlh zaplatiť a chce ho zaplatiť
v splátkach, či je tento prejav spôsobilý vyvolať účinky v zmysle § 282 Civilného sporového poriadku.
Odvolacísúdvtomtosmerepoznamenáva,žeprocesnýúkonžalovaného,ktorýmnepochybneprejavuje
nielen vedomosť o svojom dlhu vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale navyše aj vôľu, teda ochotu,
nárok nepodmienečne uspokojiť, je treba vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa ust. §

282 CSP. Vzhľadom k tomu bolo potrebné procesný úkon žalovanej v ústnej forme na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie, ako aj písomný prejav v podaní dourčenom súdu prvej inštancie dňa 27. 07.
2017, posúdiť ako uznanie nároku. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie vec opätovne právne
posúdinajmäsohľadomnaformálneaobsahovénáležitostiuznanianárokužalovanej.Vnadväznostina
uvedené je potrebné sa následne vysporiadať aj s povinnosťou súdu prvej inštancie ohľadom skúmania

skutkového stavu veci a následného právneho posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je právnym základom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktoré žalobca napadol odvolaním v časti zamietnutia žaloby a v časti trov konania je zaťažené vadou

nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odvolací súd primälo postupovať procesným postupom v
zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie
v napadnutej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie bude v ďalšom
konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391
ods. 2 CSP).

25. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách štátu, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol Dopĺňacím
rozsudkom zo dňa zo dňa 14. decembra 2017, č. k. 18C/36/2015-149, je výrok závislý od rozhodnutiavo veci samej, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušenia aj dopĺňacieho rozsudku a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v
zmysle § 396 ods. 3 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).