Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215788
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117215788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,

so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanému: L. U., D.: XXXXXX/XXXX, Q. U.,
F. XXXXX/XX, o zaplatenie 132,91 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 19.6.2017 domáhal zaplatenia sumy 132,91 Eur s úrokmi vo výške 28%
ročne od 1.6.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril 26.4.2013 zmluvu o

bežnom účte, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 3.8
VOP žalovaný bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný túto
svoju povinnosť porušil a dostal sa do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Podľa
bodu 3.12 VOP v takomto prípade je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Tento podľa vývesky úrokových
sadzieb platných od 1.7.2012 činí 28% p.a.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená ešte dňa 30.8.2017.

3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Súd v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b/ CSP. Podľa
citovaného ustanovenia pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

6. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 26.4.2013, VOP žalobcu, sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu
žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:7.Dňa26.4.2013stranyuzavrelizmluvuospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužieb,išlo
o formulárovú zmluvu, ktorou bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX. Dohodnuté bolo

aj vydanie a používanie platobnej karty Maestro. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou
jej výpovede.

8. Podľa posledného výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 29.4.2017 do 31.5.2017 mal žalovaný
debetný zostatok na účte 132,91 Eur. Z predchádzajúcich výpisov súd zistil, že posledné čerpanie na

účte bolo realizované 31.3.2015 (č.l. 74). Za ďalšie obdobie boli na účet pripisované debetné operácie
len vo forme úrokov a mesačných poplatkov za vedenie účtu vo výške 3,90 Eur mesačne.

9. Súd vyzval žalobcu, aby jasne uviedol, či so žalovaným bola dohodnutá služba povoleného
prečerpania na jeho účte alebo nie, žalobca mal tiež preukázať dohodu strán o úrokoch a poplatku za
vedenie účtu a vyjadriť sa k ukončeniu zmluvy.

10. Žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 19.7.2017, v ktorom tvrdil, že poplatky sú uvedené v sadzobníku
poplatkov, ktorý v zmysle VOP je ich neoddeliteľnou súčasťou. VOP sú zase súčasťou zmluvy. Žalobca
pritom neuviedol, či zmluvu ukončil, ale poukázal na to, že účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 31.5.2017 internú účtovnú transakciu

(prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

11. K žalobe bol pripojený aj sadzobník poplatkov žalobcu ako jej príloha, ktorý je rozsiahly a viazaný
je na rôznorodé produkty banky, avšak z neho vôbec nie je zrejmé, na základe čoho žalobca účtoval
žalovanému mesačný poplatok za vedenie účtu 3,90 Eur a nevyplýva z neho ani požadovaná úroková

sadzba(28%ročne).Vsamotnejžalobesavšakpoukazujelennavýveskuúrokovýchsadzieb produktov
žalobcu, ktorá však pripojená nebola.

12. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

13. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).

15. Nepochybne zmluva o bežnom účte uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou ako tzv.
typová zmluva upravená v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.

16.Súdzastávanázor,žeprispotrebiteľskýchzmluváchniejemožnévýškuúrokovejsadzbyapoplatkov
upraviť len v sadzobníku, zvlášť ak sadzobník nebol odovzdaný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím
zmluvy. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016 a
predovšetkým z jeho odôvodnenia, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jednom

dokumente, ale musí obsahovať jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, ktoré boli skutočne
odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami
a povinnosťami.

17. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je prirodzeným dôsledkom nerovnovážneho

postavenia účastníkov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku väčšej profesionálnej skúsenosti
dodávateľa, lepšej znalosti práva, ľahšej dostupnosti právnych služieb, ale predovšetkým tým, že
zmluvné podmienky stanovuje jednostranne dodávateľ. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa právneho
vzťahu spotrebiteľov je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy strán. V pozitívnom práve sa ochrana
spotrebiteľa premieta do vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, zákazu niektorých dojednaní,

možnosti odstúpenia od zmluvy, ale tiež princípe transparentnosti, podľa ktorého úrok a poplatky majú
byť uvedené v zmluve.18. Každá spotrebiteľská zmluva teda musí byť transparentná. Musí byť formulovaná jasne a
zrozumiteľne, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť
hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-26/13).

19. Žalobca nepreukázal, že by so žalovaným si dohodol poplatok za vedenie účtu 3,90 Eur mesačne,
nepreukázal, že by tento poplatok bol uvedený v sadzobníku poplatkov a že by tento sadzobník odovzdal
žalovanému ešte pred uzavretím zmluvy.

20. Súčasťou žalovanej sumy bol aj úrok 28% ročne, ktorý bol uplatnený ako zmluvný úrok započítaný
k istine, ale aj samostatným výrokom za obdobie od 1.6.2017 do zaplatenia. Súd však zastáva názor,
že žalobcovi tento nárok neprislúcha. Úrok totiž predstavuje príslušenstvo pohľadávky podľa § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právny poriadok Slovenskej republiky ho umožňuje priznať len na
základe dohody účastníkov či už úverovej zmluvy (§ 497 Obchodného zákonníka) alebo pri zmluve
o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka) pripadne pri povolenom prečerpaní na bežnom účte podľa

§ 710 Obchodného zákonníka. Dohoda účastníkov sa pritom vzťahuje nielen na základ tohto nároku,
ale aj výšku úrokovej sadzby. V danom prípade nie len že nedošlo k dohode strán o výške úroku ako
dvojstrannéhozmluvnéhokonsenzu,aleabsentujeprávnyzákladpretakútodohodu,keďženepochybne
žiadny úver ani pôžička, ani povolené prečerpanie žalovanému poskytnuté neboli.

21. Žalobca aj na výzvu súdu zdôraznil, že u žalovaného došlo k nepovolenému prečerpaniu peňažných
prostriedkov na jeho účte, čo právne súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré môže predstavovať len sumu, ktorú žalovaný reálne prečerpal bez toho, aby mal na účte finančné
prostriedky na jej pokrytie.

22. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť aj v zmysle § 52 a
násl. Občianskeho zákonníka, keďže nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého aj keď zmluva je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka vzhľadom na to, že žalovaný má
postavenie spotrebiteľa, na daný právny vzťah sa použije Občiansky zákonník.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.31. V danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktoré predstavuje jeho
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, avšak tento nárok podlieha premlčaniu,

ktoré je upravené v § 107 Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

33. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

34. V danom prípade aj keď žalovaný nevzniesol námietku premlčania súd s musel posúdením

premlčania zaoberať ex offo ako mu to ukladá § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Dospel pritom k záveru, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula 1.4.2017, keďže žalobca
mohol prvýkrát tento nárok uplatniť 1.4.2015 (nasledujúci deň po poslednom čerpaní žalovaného) a
keďže žaloba bola podaná až 19.6.2017, súd uplatnený nárok vyhodnotil ako premlčaný a žalobu z toho
dôvodu zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v spore neúspešný a preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol, žalovanému preukázateľne
žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.