Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417010207
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417010207.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2019, v trestnej
veci obžalovaného M. O. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/11/2017
zo dňa 20.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného M. O. za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:

- dňa XX.XX.XXXX, okolo 06.30 hod., aj keď nie je držiteľom vodičského preukazu, po miestnych

komunikáciáchvmesteG.,vsmereoduliceZ.H.,cezulicuC.,knákupnémustrediskuLIDLG.,okresG.,
viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA FABIA, evidenčné číslo G. XXX N., s ktorým
pri otáčaní sa pri nákupnom stredisku LIDL G. narazil do tam nachádzajúceho sa stĺpika, kde následne s
vozidlom pokračoval v jazde v smere na obec Z. A. H., okres G., kde bol kontrolovaný hliadkou polície z
OR PZ Kežmarok - Obvodné oddelenie Kežmarok a uvedené vykonal aj napriek tomu, že rozhodnutím
správneho orgánu OR PZ Kežmarok - Okresný dopravný Inšpektorát v Kežmarku sp. zn. ORPZ-KK-

OPDP6-30/2014 - P zo dňa 19.02.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19.02.2014, mu bola
uložená, okrem iného, aj sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 (štyridsaťosem)
mesiacov, a taktiež rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/100/2014-90 zo dňa 15.12.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 31.12.2014, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 7T/28/2014-200 zo dňa 10.11.2015, ktorý vo vzťahu k M. O. nadobudol právoplatnosť dňom
26.11.2015, mu bol uložený, okrem iného, aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel

v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov, ktorého výkon sa začal počítať odo dňa právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/100/2014-90, t. j. 31.12.2014, kde do doby výkonu uvedeného
trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, v zmysle § 61 ods. 8/ Trestného zákona,
sa nezapočítava minimálne doba spoločného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý
vykonával na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/74/2013 zo dňa 24.06.2013 a
rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/100/2014 zo dňa 15.12.2014.

Za to mu podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona
a § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona odsúdeného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Zároveň odsúdenému podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel na 6 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie, avšak len proti výroku
o treste, ktoré odôvodnil tým, že on, ako riadne pracujúca osoba, v prípade nástupu do výkonu trestu
stratí prácu a zároveň aj strechu nad hlavou, navrhol preto, aby mu krajský súd uložil buď finančný trest
alebo trest povinnej práce alebo trest domáceho väzenia.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania,
preskúmal len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na zásady pre ukladanie trestov
vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný M. O. bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný, v 9 prípadoch
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, príp. mu bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu. V prevažnej väčšine išlo o trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zákona, v jednom prípade bol
odsúdený pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 Tr. zákona.

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/100/2014 zo dňa 15.12.2014 bol uznaný vinným
podľa § 289 ods. 3 písm. b) pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

31.12.2014, a teda zákaz činnosti mu plynul do 31.12.2018. Naposledy odsúdený vykonal trest odňatia
slobody dňa 15.02.2016. Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok č. konania
ORPZ-KK-OPDP6-30/2014-P zo dňa 19.02.2014 bol obvinený uznaný vinným z priestupku na úseku
dopravy, za čo mu bola uložená peňažná pokuta vo výške 800 eur, ako aj zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 48 mesiacov, pričom zákaz činnosti mu plynul od 19.02.2014 do 19.02.2018.

Vzhľadom na uvedené mal krajský súd za to, že z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie
je primeraným trestom trest odňatia slobody nepodmienečný, keďže obžalovaný len takmer po 8
mesiacoch od predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody viedol motorové vozidlo, aj keď nie je
držiteľom vodičského oprávnenia, pričom v minulosti mu bol opakovane uložený aj zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov, a to v súdnom konaní, ako aj v priestupkovom konaní. Vzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaného od spáchania trestnej činnosti neodradil ani opakovaný výkon trestu
odňatia slobody, bol aj krajský súd toho názoru, že účel trestu nie je možné v danom prípade dosiahnuť
uložením alternatívneho trestu, keďže sa odsúdený opakovane v krátkych časových intervaloch dopúšťa
či už priestupkovej alebo trestnej činnosti na úseku cestnej dopravy.

Keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla,
vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o opakované protiprávne konanie na úseku
cestnej dopravy, aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému je nutné uložiť aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov, pričom tento trest vo výmere, ako ho uložil prvostupňový

súd na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby, je zákonný a správny. Snáď sa len žiada vytknúť
prvostupňovému súdu, že neskúmal, či uložený trest zákazu činnosti spolu s doterajším trestom, ktorý
vykonáva, nepresiahol maximálnu možnú výmeru 10 rokov. Tu krajský súd zistil, že z uloženého trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v predchádzajúcom odsúdení, teda sp. zn.6T/100/2014, má odsúdený vykonané viac ako 3 roky, preto bolo možné uložiť trest zákazu činnosti vo
výmere 6 rokov v tejto veci. Krajský súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a), b) Tr.
zákona, podľa ktorého súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný

čin a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 , ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký
trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, alebo b) usmrtenia
podľa § 149 ods. 4 alebo 5 ,
ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd nezistiac dôvody na zmenu uloženého trestu
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.