Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610209996
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1610209996.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v spore žalobkyne: Q. X., T. XXX, zastúpenej JUDr. Alojz
Baránik, advokát s.r.o., Mateja Bela 8, Bratislava, proti žalovanému: R. A., Kostolište 359, zastúpenému
advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.893,05 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 4C/15/2011-190,
zo dňa 5.8.2015 a proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 4C/15/2011-205, zo dňa 2.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že zamieta
žalobu na zaplatenie 1.893,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.893,05

eura od 26.6.2010 do zaplatenia.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie a trov odvolacieho konania.

III. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.893,05
eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.893,05 eura od 26.6.2010 do zaplatenia; vo zvyšku

žalobu zamietol; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia vo výške 995,35 eura. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou 6.12.2010 súdu domáhala zaplatenia 1.893,05 eura s príslušenstvom na tom základe, že
17.5.2008 ako kupujúca uzavrela so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluva na kúpu skútra L.
I. T. M.-X T. Y., L. Q., L. Č. R. *. XXXQMJ za Q. A. XX.XXX,- Sk, ktorú uhradila v hotovosti v deň
uzavretia zmluvy a v rovnaký deň predmet kúpy prevzala. Žalovaný pri uzavieraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti (pod obchodným menom R. A.-D.-R. E., S.: XX XXX XXX);

žalobkyňa kúpila skúter pre osobnú potrebu, preto došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka, a to kúpnej zmluvy o predaji tovaru v obchode podľa § 612 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Už krátko po uzavretí kúpnej zmluvy sa na predmete kúpy vyskytla vada - uvoľnenie prednej
vidlice, pričom táto vada sa opakovala a vyskytli sa aj ďalšie vady. Vady u žalovaného riadne uplatnila,
a to nasledovne: 13.8.2008 sa vyskytla vada povolenie prednej vidlice, 30.8.2008 uplatnená reklamácia
- predná vidlica sa stále uvoľňuje a ďalšie reklamované vady uvedené v reklamačnom protokole zo
dňa 30.8.2008. Žalovaný odovzdal žalobkyni skúter 27.9.2008, t.j. doba vybavenia reklamácie bola

28 dní. Žalobkyňa 29.9.2008 opäť odovzdala žalovanému skúter s opakujúcou sa vadou - uvoľnenie
prednejvidliceareklamovalaďalšievadypodľareklamačnéhoprotokolu.Žalovanýnevyhotovilžalobkyni
nový reklamačný protokol, ale k predchádzajúcemu protokolu len pricvakol papierik s rukou napísanými
vadami. Žalobkyňa listom zo dňa 3.12.2008 oznámila žalovanému, že na predmete kúpy sa vyskytlatretí krát tá istá vada a zároveň, že sa vyskytli aj ďalšie vady a z týchto dôvodov odstúpila od kúpnej
zmluvy. Žalovaný jej oznámil, že 10.12.2008 jej reklamáciu zaevidoval a ďalšie informácie poskytne
písomne po doriešení reklamácie. Žalobkyňa reagovala listom zo dňa 15.12.2008 a trvala na odstúpení

od zmluvy, poukázala tiež na prekročenie zákonom stanovenej doby na vybavenie reklamácie. Žalovaný
listom zo dňa 1.1.2009 žalobkyni oznámil, že jej reklamáciu zamieta, pričom sa odvolal na názor
svojho dodávateľa, že neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy, pretože servisnú prehliadku,
pri ktorej bola prvýkrát zistená vada (uvoľnenie prednej vidlice) nepovažoval za reklamáciu; podľa
žalovaného sa vada neopakovala 3x. Žalobkyňa poukázala na § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a ustálenú judikatúru (napr. R 22/1983), podľa ktorých sa pre vznik nároku na odstúpenie od zmluvy
vyžaduje, aby sa vyskytla tá istá vada po jej aspoň dvoch predchádzajúcich opravách vykonaných v
záručnej dobe, čo bolo splnené. Zo zákona ani ustálenej judikatúry nevyplýva požiadavka, aby rovnaká
vada bola pred tretím výskytom dvakrát reklamovaná, zákon požaduje len to, aby sa vyskytla po oprave.
V liste zo dňa 3.12.2008 žalobkyňa vytkla tiež žalovanému, že nemôže vec užívať pre väčší počet
vád a žalovaný sa týmto vôbec nezaoberal, ani prekročením doby reklamácie. Žalovaný trval na tom,

že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí a oznámil žalobkyni, že ak si skúter neprevezme, bude jej
účtovať stojné, preto si žalobkyňa skúter 10.1.2009 prevzala. Tú istú vadu, uvoľnenie prednej vidlice,
opätovne reklamovala 12.6.2010. Žalovaný predmet kúpy prevzal (12.6.2010) a vystavil preberací
protokol. Žalobkyňa listom zo dňa 23.5.2010 od zmluvy odstúpila z dôvodu, že na predmete kúpy
sa opätovne vyskytla tá istá vada. Žalovaný listom zo dňa 6.8.2010 oznámil, že reklamáciu zamieta.

Žalobkyňa listom zo dňa 16.8.2010, doručeným žalovanému 17.8.2010 oznámila, že na odstúpení od
zmluvy trvá. Žalovaný listom zo dňa 13.9.2010 žalobkyni oznámil, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí
z dôvodu, že odstúpenie od zmluvy eviduje až od dátumu 25.6.2010 a že vzhľadom na to, že skúter
bol zakúpený 17.5.2008, považoval odstúpenie od zmluvy za doručené až po uplynutí záručnej doby.
Žalobkyňa s týmto nesúhlasila, uviedla že 30.8.2008 bola uplatnená reklamácia, žalovaný odovzdal

žalobkyni skúter 27.9.2008, t.j. doba vybavenia reklamácie bola 28 dní; 29.9.2008 opätovne uplatnila
reklamáciu: žalovaný odovzdal žalobkyni skúter 10.1.2009, t.j. doba vybavenia reklamácie bola 103 dní.
Spoukazomnaznenie§627Občianskehozákonníkanemohlazáručnádobaskončiťskôrako25.9.2010
(17.5.2010 + 28 + 103 dní), a teda žalobkyňa odstúpila od zmluvy v záručnej dobe. Odstúpením od
zmluvy zmluva zanikla od počiatku a zmluvné strany si boli povinné vrátiť navzájom poskytnuté plnenia.

Predmetný skúter sa nachádza u žalovaného.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
mal za nesporné, že strany 17.5.2008 uzatvorili spotrebiteľskú kúpnu zmluvu, predmetom kúpy bol
skúter L. I. T. M.-X s príslušenstvom za Q. A. XX.XXX,- Sk a žalobkyňa ako kupujúca zaplatila

kúpnu cenu v deň uzavretia zmluvy, keď predmet kúpy tiež prevzala. Právny vzťah medzi účastníkmi
posúdil ako spotrebiteľskú kúpnu zmluvu o predaji tovaru v obchode; žalobkyňa bola v čase uzavretia
zmluvy v postavení spotrebiteľa, žalovaný ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia
vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom R. A.-D.-R. E., S.: XXXXXXXX, bol v
postavení dodávateľa. Bol názoru, že predmetná spotrebiteľská zmluva je regulovaná okrem ustanovení

Občianskeho zákonníka osobitnou právnou úpravou, a to zákonom č. 634/1992 Z.z., na čo nemá vplyv
ani okolnosť, že žalovaný v priebehu konania k 9.8.2011 ukončil podnikateľskú činnosť, nakoľko fyzická
osoba zodpovedá v celom rozsahu za záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa u žalovaného uplatnila 30.8.2008 vady

predmetu kúpy, a to opätovné povolenie prednej vidlice (o čom svedčí záznam v reklamačnom protokole
s textom „predná vidlica sa stále uvoľňuje“, teda z textácie je zrejmé, že táto vada bola žalobkyňou už
uplatnená) a ďalšie vady (motocykel nedrží stopu, uchytenie výfuku, vymeniť novú sedanku, vibrácia
motora pri 65 km/h). Text bol spísaný žalovaným na jeho predtlači. Predmet kúpy po oprave žalobkyňa
prevzala 27.9.2008, t.j. oprava trvala 28 dní. Nemal za preukázané, že by žalovaný vyzval žalobkyňu

na prevzatie veci po oprave už 22.9.2008 a teda doba opravy bola 23 dní. Žalobkyňa 29.9.2008
opäť uplatnila vady a odovzdala predmet kúpy žalovanému s tým, že okrem uvoľnenia prednej vidlice
reklamovala aj ďalšie vady; z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalovaný nevyhotovil riadny
záznam o uplatnených vadách, ani uplatnenom nároku z vád; nepreukázal odstránenie vád v zákonnej
lehote, ani ním tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa bola v omeškaní s prevzatím veci po oprave.

4. Za podstatné považoval zodpovedať otázku, ktorá ostala medzi stranami sporná, či si žalobkyňa
29.9.2008 uplatnila právo na bezplatné odstránenie vád a až následne nárok z vád zmenila (ako
tvrdí žalovaný), alebo od zmluvy odstúpila ústne a odovzdala vec žalovanému (ako tvrdí žalobkyňa).Nakoľko žiadna zo strán pravdivosť svojho tvrdenia nepreukázala, vychádzal z obsahu písomností, z
ktorých mu vyplynul rozpor ohľadom uplatneného nároku. Poukázal na to, že žalobkyňa v liste zo dňa
3.12.2008 uvádza, že pri poslednej reklamácii „nahlásila odstúpenie od zmluvy“, žalovaný v nedatovanej

odpovedi nenamieta túto skutočnosť, až následne v konaní tvrdil, že požadovala opravu vady. Toto
tvrdenie žalovaného nepovažoval za preukázané, hoci sám žalovaný spisoval rukou uplatnenie vád.
Z uvedeného dôvodu považoval za nesporné odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 3.12.2008, ktoré
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bolo žalovanému doručené 10.12.2008; z textu písomnosti
mu vyplynulo, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy 29.9.2008 („nahlásila odstúpenie od zmluvy“), pričom

žalovanýnepreukázalopak,tedažežiadalavidlicuopraviť,hocisám(resp.vzastúpení)spisovalzáznam
o uplatnení vady na papierik.

5. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že predmet kúpy bol z dôvodu vady vidlice opravený len dva
krát, nakoľko záznam o servisnej prehliadke nie je možné považovať za uplatnenie vady; z výpovede
žalobkyne a svedka Y. X., a napokon aj svedkyne A., ktoré žalovaný nerozporoval vyvodil, že pri

odovzdaní skútra k servisnej prehliadke 13.8.2008 žalobkyňa u žalovaného uplatnila vadu oznámením
uvoľnenia vidlice, ktorá aj podľa protokolu zo servisnej prehliadky bola odstránená, na rozdiel od ďalších
úkonov bezodplatne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj uplatnenie vady pri servisnej prehliadke,
je nutné považovať za oznámenie vád predávajúcemu. Považoval za šikanózne žiadať, aby spotrebiteľ,
ktorý odovzdal predmet kúpy na servisnú kontrolu a uviedol predávajúcemu do protokolu vadu, ktorú

žiada popri servisnej kontrole odstrániť, mal byť následne viazaný povinnosťou duplicitne výskyt vady a
nároknaodstráneniepísomneoznámiťsamostatnýmprávnymúkonom.Stotožnilsasprávnymnázorom
žalobkyne, že i v prípade, ak by výskyt vady zistil predávajúci sám bez toho, aby ju osobitne kupujúci
uplatnil, zo zákona ani z ustálenej judikatúry nevyplýva požiadavka, aby rovnaká vada bola pred tretím
výskytom dvakrát reklamovaná; zákon požaduje len to, aby sa opakovane vyskytla po oprave. Súčasne

poukázalnato,žemedzistranamiboliuskutočňovanépočastrvaniazmluvnéhovzťahuaždoodstúpenia
od zmluvy všetky úkony neformálne (ústnou formou) a žalovaným samotným bol vždy spísaný o ich
obsahu záznam v rôznej forme (v servisnom zázname, reklamačnom protokole, neformálne rukou na
kúsku papiera); pokiaľ teda žalovaný namieta perfektnosť takýchto úkonov, prípadné vady záznamu
prejavu vôle sám spôsobil a preto ich nemožno hodnotiť na ťarchu kupujúcej ako spotrebiteľa.

6. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že vo všetkých prípadoch uplatnenia vady vidlice išlo
o opakovanú vadu predmetu kúpy, ktorá bránila žalobkyni vec riadne užívať, v dôsledku opakovane
vyskytujúcej sa vady uvoľňovania vidlice. Dôvodil, že táto vada sa na predmete kúpy v záručnej dobe
vyskytla po oprave opakovane dva razy, žalobkyňa bola vylúčená z užívania veci, rovnako ako pre
väčší počet odstrániteľných vád predanej veci uplatnených žalobkyňou. Konštatoval, že vady s takými

následkami podľa ustálenej judikatúry treba klásť na roveň s vadami neodstrániteľnými, pričom o
opätovné vyskytnutie sa vady po oprave možno hovoriť, keď sa rovnaká vada, ktorá bola v záručnej
dobe najmenej dva krát odstraňovaná vyskytne opätovne (R 2/1978).
7. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že uvoľňovanie vidlice nie je vadou, ale prirodzenou
vlastnosťou motocykla. Podporne poukázal na čl. III. Metodického pokynu MDVRR SR č. 73/2011,

stanovujúceho kontrolné úkony vykonávané pri technických kontrolách vozidiel v staniciach technickej
kontroly (STK) v Slovenskej republike, ktorý upravuje o.i. predpísané podmienky prednej nápravy
(vidlice) jednostopového vozidla a podľa ktorého na žiadnej z konštrukčných častí prednej nápravy
jednostopového vozidla nesmú byť poškodenia, ktoré by mohli narušiť pevnosť niektorého jej dielu
alebo nápravy ako celku, všetky skrutkové spoje musia byť bezpečne dotiahnuté, pričom pri kontrole

sa prehliadkou overí stav prednej vidlice; za chybu sa považuje uvoľnenie alebo nedostatočné zaistenie
spojov.Ozrejmil,žepokiaľjestavprednejvidliceskúmanýpritechnickýchkontroláchvozidielvstaniciach
technickej kontroly s podmienkou bezpečného dotiahnutia všetkých skrutkových spojov a uvoľnenie
vidlice je stavom nevyhovujúcim, je bezpochyby v spojení so zisteným prejavom tejto vady (motocykel
nedrží stopu, vada sa prejavovala pri používaní prednej brzdy), uvoľnenie vidlice motocykla, vadou.

Zdôraznil, že opakované uvoľňovanie vidlice tiež samotný žalovaný nesporne za vadu považoval,
rovnako tak jeho dodávateľ, keď táto vada bola bezplatne žalobkyni opakovane odstránená opravou
(podľa listinných dôkazov postupne dotiahnutím, zaistením matky vidlice, inštalovaním brzdy matice,
výmenou kola a ložiska). Mal za to, že s ohľadom na charakter vady táto bránila žalobkyni riadnemu
užívaniu a skonštatoval, že záver o tom, či zistené prejavy vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu

predanej veci nie je znaleckou otázkou, ale právnym posúdením zistených skutočností, ktoré prislúcha
výlučne súdu, pritom toto posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému vec slúži (rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 28 Cdo 171/2008), napr. reklamované vady motorového vozidla znamenajúce porušenie
niektorého ustanovenia prepisu o pozemných komunikáciách, ako sú vady bŕzd, kmitanie kolies a pod. jepotrebné vždy považovať za vady brániace riadnemu užívaniu veci (R 22/1983). S ohľadom na uvedené
uzavrel, že prejavovanie vady tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, že motocykel z dôvodu
uvoľnenia vidlice nedržal stopu, predná vidlica motocykla bola uvoľnená a ťukala, je možné jednoznačne

vyhodnotiť ako vadu, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci. Poukázal na to, že taktiež žalovaný pred súdom
uviedol, že uplatnenú vadu odstraňoval.
8. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné podmienky pre
odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobkyňou zo dňa 3.12.2008 boli naplnené, a to už opätovným výskytom
vady uvoľňovania prednej vidlice po oprave, pre ktoré nemohla žalobkyňa vec riadne užívať, ktoré je

samo o sebe kvalifikovaným dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, a napokon nevybavením reklamácie
žalobkyne uplatnenej 29.9.2008 v lehote 30 dní s poukazom na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., keď
vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Objasnil, že po uplynutí tejto lehoty má kupujúci
rovnaké práva, ako keby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť, t.j. právo od zmluvy odstúpiť alebo právo
na výmenu výrobku za nový výrobok. Nakoľko žalovaný vybavil reklamáciu žalobkyne až 10.1.2009,
t.j. po uplynutí 30 dňovej lehoty, žalobkyni dňom 30.10.2008 vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy z

dôvodu nedodržania lehoty na vybavenie reklamácie, ktoré uplatnila listom zo dňa 15.12.2008.
9. Vo vzťahu k posúdeniu včasnosti vybavenia reklamácie zo dňa 29.9.2008 vychádzal z vyhodnotenia
listinných dôkazov predložených stranami vo vzájomnej súvislosti: v písomnosti žalovaného -
nedatovanej odpovede na list žalobkyne (Žiadosť o vybavenie reklamácie, odstúpenie od kúpno-
predajnej zmluvy zo dňa 3.12.2008), poukázal na to, že žalovaný uvádza, že reklamáciu zo dňa

10.12.2008 postúpil dodávateľovi a žiada žalobkyňu o trpezlivosť, ďalšie informácie žalobkyňa obdrží
písomne po doriešení spôsobu ukončenia reklamácie; zároveň uvádza, že žalobkyňa si neprevzala
skúter a preto jej bude od 20.11.2008 účtovať stojné. Z preberacieho protokolu datovaného 10.1.2009
zistil, že v predtlači je uvedený text: prevzatie skútra po rozhodnutí zamietnutia odstúpenia od
zmluvy, prílohou je písomnosť dodávateľa „Vybavenie reklamácie“ adresovaná žalovanému datovaná

už 20.10.2008. Súd prvej inštancie však nemal preukázané, že žalovaný sám vo vzťahu k žalobkyni
ako dodávateľ vybavil reklamáciu v zákonnej lehote. Naopak, z písomnosti žalovaného datovanej až
1.1.2009muvyplynulo,ževyjadreniedodávateľazodňa16.12.2008azamietavéstanoviskokreklamácii
a odstúpeniu od zmluvy žalovaný doručoval žalobkyni až najskôr 1.1.2009, signované prevzatie je
datované až 10.1.2009. S ohľadom na časovú postupnosť písomnosti dospel k záveru, že žalovaný

nevybavil reklamáciu žalobkyne v zákonnej lehote 30 dní.
10. V nadväznosti na vyhodnotenie odstúpenia od zmluvy žalobkyňou zo dňa 3.12.2008 ako platného
právneho úkonu, ktorým prišlo k zániku zmluvného vzťahu, nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné
z dôvodu nadbytočnosti zaoberať sa ďalšími úkonmi smerujúcimi k zrušeniu zmluvy. Za podstatné
považoval posúdenie otázky, či zrušovací prejav vôle kupujúceho zo dňa 3.12.2008 bol podľa § 623 ods.

1 Občianskeho zákonníka dôvodný. Nakoľko dospel k záveru o jeho platnosti a dôvodnosti, považoval za
nutné skonštatovať, že k zrušeniu kúpnej zmluvy došlo dňom, kedy prejav vôle kupujúceho o odstúpení
od zmluvy došiel predávajúcemu (R 17/1976-1). Bol názoru, že zrušená kúpna zmluva už nemôže
nadobudnúť účinnosť. Od svojho zrušujúceho prejavu vôle môže kupujúci jednostranne odstúpiť len
do tej doby, kým dôjde tento prejav predávajúcemu. Na zrušenie kúpnej zmluvy nie je potrebný súhlas

predávajúceho ani rozhodnutie súdu. V nadväznosti na uvedené, prevzatie veci opätovne po odstúpení
od zmluvy žalobkyňou a opätovné odstúpenie od zmluvy 23.6.2010 vyhodnotil za irelevantné. Zdôraznil,
že žalobkyňa neuskutočnila žiadny právny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že na odstúpení od
zmluvy netrvá, a aj keby tomu tak bolo, zrušená kúpna zmluva už nemôže nadobudnúť účinnosť a jej
zánikom zaniká aj zodpovednosť predávajúceho za ďalšie vady. Poznamenal, že by nebolo vylúčené

uzavretie dohody o urovnaní o sporných právach so zrušenej zmluvy alebo uzavretie novej zmluvy,
ktorej predmetom by mohla byť už použitá vec so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú (§ 619
ods. 1 a § 620 ods. 2 Občiansky zákonník), avšak uzatvorenie pokonávky ani takejto novej zmluvy s jej
podstatnými náležitosťami strany netvrdili, a teda ani nepreukazovali. Napokon po zrušení zmluvy preto
kupujúci nemôže voči predávajúcemu uplatňovať žiadne ďalšie práva zo zodpovednosti za vady. Aj z

uvedeného dôvodu súd prvej inštancie neposudzoval platnosť ďalšieho odstúpenia od zmluvy zo dňa
23.6.2010, keďže už 10.12.2008 zanikol zmluvný vzťah účastníkov doručením odstúpenia od zmluvy
zo dňa 3.12.2008.
11. Súd prvej inštancie s ohľadom na uvedené vyvodil, že účinné uplatnenie práva na zrušenie zmluvy
o predaji tovaru v obchode má za následok zánik právneho vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim z

uzavretej zmluvy a jeho účinky nastali doručením tohto jednostranného právneho úkonu žalovanému.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc); týmto dňom zaniká vlastnícke právo
kupujúceho k veci nadobudnutej na základe zrušenej zmluvy a môže dôjsť k vyporiadaniu vzájomných
práv a povinností účastníkov zmluvy. S poukazom na § 457 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancieskonštatoval, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej
povahy, obsahom ktorého je povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda
na jednej strane povinnosť žalobkyne vrátiť žalovanému predmet kúpy a na druhej strane povinnosť

žalovaného vrátiť kúpnu cenu, keď na základe uzavretej zmluvy si účastníci poskytli plnenia navzájom
a plnenia aj prijali. Mal za zrejmé, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobkyňa splnila túto
povinnosť a predmet kúpy je v dispozícii žalovaného, preto žalobe v zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 veta
prvá, § 52 ods. 3, ods. 4, § 588, § 612, § 616 veta prvá, § 620 ods. 1, § 621 veta prvá, § 622 ods.
1, § 623 ods. 1, § 627 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.

vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.893,05 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.893,05 eura od 26.6.2010 do zaplatenia, bez uloženia povinnosti
zodpovedajúcej synalagmatickému záväzku vrátiť predmet kúpy žalovanému, ktorý vyplýva z § 457
Občianskeho zákonníka.
12. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že v prípade uplatneného príslušenstva

je žaloba dôvodná len v časti, keďže žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy a vyzvala žalovaného
na vrátenie kúpnej ceny z titulu zrušenej zmluvy 3.12.2008, ktorá písomnosť bola žalovanému
preukázateľne doručená 10.12.2008 (čo vyplýva z jeho odpovede, ako aj z podaného odporu), do
omeškania s vrátením kúpnej ceny sa dostal minimálne 11.12.2008; výška úroku z omeškania podľa §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. predstavovala sadzbu 5 % ročne (dvojnásobok diskontnej

sadzby NBS ku dňu vzniku omeškania). Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania v
prípustnej výške stanovenej právnym predpisom a žalobu vo zvyšku (4 % ročne zo sumy 1.893,05 eura
od 26.6.2010 do zaplatenia) zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, ods. 3 O.s.p. tak,
že žalobkyni, ktorá mala v konaní neúspech len v nepatrnej časti príslušenstva, priznal voči žalovanému
plnú náhradu trov konania.

13. Proti zaväzujúcej časti rozsudku a proti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie a
žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) je výčitka
adresovaná súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení
a konanie má vadu, ktorá nezohľadňuje synalagmatický záväzok žalobkyne. Nesprávne skutkové

zistenia spočívajú v tom, že ak si žalobkyňa 29.9.2008 u žalovaného uplatnila bezplatné odstránenie vád
motocykla,nemohlasvojnároknáslednejednostrannezmeniťnanároknaodstúpenieodkúpnejzmluvy.
Na podporu svojich tvrdení poukázal na písomné doklady, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, konkrétne
čl. II. bod 4. vyjadrenia žalobkyne zo dňa 6.3.2013 k odporu žalovaného, z obsahu ktorého vyplýva,
že samotná žalobkyňa uvádza, že 29.9.2008 si uplatnila u žalovaného nárok na bezplatné odstránenie

vád; ani slovkom sa nezmieňuje o tom, že by tohto dňa od kúpnej zmluvy ústne odstúpila; naopak,
podľa jej vlastného vyjadrenia najskôr uplatnila jeden nárok z vád, a to bezplatné odstránenie týchto
vád a až následne listom zo dňa 3.12.2008, teda po tom, ako boli vady motocykla bezplatne a riadne
odstránené na základe ňou skoršie uplatneného nároku na bezplatnú opravu vád, odstúpila od kúpnej
zmluvy. Upriamil pozornosť na reklamačný protokol zo dňa 29.9.2008, kde žalobkyňa na spodnej strane

reklamačného protokolu pripojila svoj podpis, pričom medzi stranami nebolo sporné, že v tom čase už
bol k reklamačnému protokolu pripevnený rukou písaný záznam o tom, čo žalobkyňa od žalovaného
požaduje. Bol názoru, že z rukou písaného záznamu jednoznačne vyplýva, že v tento deň si žalobkyňa
uplatnila u žalovaného bezplatné odstránenie vád, ktoré neboli odstránené prvou opravou motocykla na
základe jej reklamácie zo dňa 30.8.2008. Považoval za nepochybné, keď pod bodom 4 rukou písaného

záznamu je uvedené: „Vymeniť - novú sedánku“ a žalobkyňa, ktorá takýto záznam svojím podpisom
potvrdila, že 29.9.2008 neurobila nepochybne nič iné ako to, že si uplatnila bezplatné odstránenia vád
motocykla. Bol názoru, že reklamáciu žalobkyne zo dňa 29.9.2008 je potrebné považovať za reklamáciu
zlevykonanejopravyvádmotocykla,ktorésanamotocyklivyskytliužpredreklamáciouzodňa30.8.2008
a to vzhľadom na skutočnosť, že len dva dni pred reklamáciou 29.9.2008 (dňa 27.9.2008) si žalobkyňa

vyzdvihla motocykel po oprave vád, 29.9.2008 nebol vypracovaný nový reklamačný protokol, ale bol
použitý protokol pôvodný, ku ktorému bol pripojený len rukou písaný záznam; z takéhoto postupu
žalovaného vyplýva, že sa jednalo zo strany žalobkyne o reklamáciu nedostatočne vykonanej opravy,
ktorá bola zo strany dodávateľa motocykla, spoločnosti L. A. spol. s r. o., pôvodne na základe reklamácie
zo dňa 30.8.2008 uskutočnená pre žalobkyňu neuspokojivo.

14. Nesúhlasil s úvahou súdu prvej inštancie, že nedodržal 30-dňovú lehotu na odstránenie vád
motocykla, keď žalobkyňa si motocykel po vykonaní opravy vyzdvihla až 10.1.2009. Poukázal na list
spoločnosti L. A. spol. s r. o. zo dňa 20.10.2008, že motocykel bol po vykonaní riadnej opravy privezený
do predajne žalovaného 22.10.2008 (na spodnej strane listu rukou uvedený záznam: „Dovezené dopredajne 22.10.2008“). Z vyjadrenia, ktoré bolo obsahom podaného odporu (str. 3 odporu, druhý odsek)
mu vyplynulo, že žalobkyňu vyzýval na prevzatie opraveného motocykla z jeho predajne už 22.10.2008,
ako aj z jeho dátumom neoznačeného listu, na ktorom je v spodnej časti rukou uvedené: „ODOSLANÉ

10.12.2008“, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Zdôraznil, že skutočnosti uvádzané v odpore ohľadne
opakovaných výziev žalovaného, aby si žalobkyňa prišla opravený motocykel do predajne žalovaného
prevziať, neboli žalobkyňou nikdy vyvrátené, či popreté; žalovaný ich teda oprávnene považoval za
nesporné. Vyčítal súdu prvej inštancie, že na ťarchu žalovaného vyhodnotil, že žalobkyňa si bez jeho
zavinenia pre motocykel prišla do predajne až 10.1.2009, teda nie hneď po tom, ako ju žalovaný na jeho

prevzatie 22.10.2008 vyzval. Vykonanie opravy motocykla po reklamácii zo dňa 29.9.2008 tak trvalo
23 dní a žalovaný neporušil zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu na vybavenie reklamácie, na základe
čoho by žalobkyňa mala právo na odstúpenie od zmluvy.

15.Nestotožnilsasozáveromsúduprvejinštancie,žeodstúpenímodzmluvy3.12.2008došlokzrušeniu
zmluvy. Namietal, že žalobkyňa aj žalovaný považovali odstúpenie zo dňa 3.12.2008 za zrušené

konkludentnou dohodou sporových strán, čo vyplýva z konania samotnej žalobkyne, ktorá si motocykel
10.1.2009 prevzala; taktiež zo samotného žalobného návrhu, keď si žalobkyňa uplatnila nárok na úrok
z omeškania s vrátením kúpnej ceny až od 26.6.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po tom, ako bolo
žalovanému doručené odstúpenie žalobkyne od kúpnej zmluvy datované 23.6.2010. Poukázal na to, že
motocykel bol od 10.1.2009 do 12.6.2010 - takmer jeden a pol roka - v držbe a užívaní žalobkyne bez

toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom domáhala vrátenia kúpnej ceny a snažila sa o vrátenie motocykla
žalovanému z dôvodu, že kúpna zmluva bola odstúpením zo dňa 3.12.2008 zrušená. Oponoval, že
prevzatiemotocykla10.1.2009žalobkyňouodžalovanéhojepotrebnévyhodnotiťakodohodusporových
strán o zrušení nároku z vád tovaru, uplatneného žalobkyňou listom zo dňa 3.12.2008 v podobe
odstúpenia od zmluvy. Vychádzal z toho, že napriek v konaní prednášaným tvrdeniam žalobkyne, bol

motocykel po vykonaní riadnej opravy u dodávateľa, spoločnosti L. A. spol. s r. o., v bezvadnom stave a
žalobkyňa uznala, že nemala oprávnenie od kúpnej zmluvy odstúpiť. Nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie,žežalobkyňaneuskutočnilažiadnyprávnyúkon,zktoréhobybolomožnévyvodiť,ženetrvána
odstúpeníodkúpnejzmluvyzodňa3.12.2008;prvýmtakýmtoúkonomzostranyžalobkynebolosplnenie
(i keď oneskorené) jej povinnosti po vykonanej oprave motocykel od žalovaného prevziať (10.1.2010);

ďalším právnym úkonom bolo nepochybne odstúpenie od kúpnej zmluvy 23.6.2010. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktorý za platné odstúpenie od kúpnej zmluvy mal odstúpenie zo dňa 3.12.2008 žalovaný
považoval za prekvapivé; o takomto uvažovaní súdu a vyhodnotení tohto odstúpenia ako odstúpenia
platného sa obe sporové strany dozvedeli až s ústneho odôvodnenia rozhodnutia na pojednávaní.

16. Namietal, že ak súd prvej inštancie považoval zmluvu za zrušenú z dôvodu odstúpenia žalobkyne,
bolopotrebnévrozhodnutísúduzaviazaťnielenžalovanéhonavráteniekúpnejceny,aleajžalobkyňuna
vydanie všetkého, čo podľa zmluvy dostala. Nepopieral, že motocykel ako taký sa nachádza v predajni
žalovaného; avšak technický preukaz k motocyklu, bez ktorého nie je možné s motocyklom právne
nakladať ani ho prevádzkovať a tiež náhradný štartovací kľúč, ktoré veci sú príslušenstvom motocyklu,

sa nachádzajú v dispozícii žalobkyne. Zdôraznil, že táto skutočnosť vyplýva jednak z písomného dôkazu
nachádzajúceho sa v súdnom spise - preberací protokol č. 20101206-1 zo dňa 12.6.2010, kde manželka
žalovaného v poznámke poznačila, že žalobkyni bol odovzdaný technický preukaz motocykla, ako aj z
výpovede svedkyne T. A. na pojednávaní konanom 23.2.2015, ktorá uviedla (str. 5 zápisnice, odsek 1):
„Motocykel sme prevzali do servisu 12.6. a dohodli sme sa, že 18.6.2010 si prídu pre neho. Ešte chcem k

veci uviesť, že si zobrali zároveň technický preukaz motocykla, pretože mali kupujúceho na motocykel.“
Potvrdzuje to aj obsah samotného odporu voči platobnému rozkazu podaného žalovaným. Napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie tak má vadu, keď v ňom nie je zohľadnená synalagmatičnosť záväzku
žalobkyne vydať všetko, čo jej bolo podľa kúpnej zmluvy poskytnuté.
17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považovala za účelové a nepravdivé, o čom svedčí
jeho neustále menenie verzií procesnej obrany v konaní, kedy svoje počiatočné tvrdenie, že odstránenie
prvej vady skútra 13.8.2008 nepovažoval za záručnú opravu, keďže malo ísť len o servisný úkon,
následne zmenil tak, že reklamáciu žalobkyne zo dňa 29.9.2008 považuje len za reklamáciu zle
vykonanej opravy vád motocykla; túto obranu žalovaného vymedzenú v odvolaní považuje za nové

skutočnosti, na ktoré by odvolací súd nemal prihliadať; nesúhlasila s tým, že reklamáciu zo dňa
29.9.2008 možno považovať za reklamáciu zle vykonanej opravy vád motocykla, pretože predmetom
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania nebolo vykonanie opráv motocykla, ale kúpa motocykla.
Žalovaný tak zásadne nesie zodpovednosť, že predmet kúpy - motocykel (a nie služba - oprava) jepri prevzatí bez vád, pričom táto zodpovednosť žalovaného sa vzťahuje aj na vady, ktoré sa vyskytnú
po prevzatí veci v záručnej dobe. Zo zákona ako aj z ustálenej judikatúry pre platné odstúpenie od
zmluvy plynie požiadavka opakovaného výskytu vady po oprave, čo v danom prípade naplnené bolo.

Považovala za irelevantné, či sa vada vyskytne opätovne po oprave v dôsledku chybnej opravy alebo
nie, vždy je podstatná len existencia opakovanej vady ako takej. Za správny považovala záver súdu prvej
inštancie, že žalovaný nevybavil reklamáciu žalobkyne uplatnenú 29.9.2008 v lehote 30 dní s poukazom
na § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. a tvrdenia žalovaného, že po 22.10.2008 informoval žalobkyňu
o oprave motocykla a opakovane ju vyzýval na jeho prevzatie, a teda že doba vybavenia reklamácie

bola 23 dní, považovala za účelové, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
18. Za správny považovala žalobkyňa záver súdu prvej inštancie o platnom odstúpení od zmluvy
3.12.2008, ktorým došlo k zániku kúpnej zmluvy, pričom k tomuto zániku došlo dňom, kedy prejav
vôle žalobkyne o odstúpení od zmluvy došiel žalovanému, teda 10.12.2008. Odstúpením od zmluvy
sa zmluva zrušila od počiatku (s účinkami ex tunc), pričom od svojho prejavu vôle odstúpiť od kúpnej
zmluvy (3.12.2008) neodstúpila, s tým, že tak mohla spraviť len do 10.12.2008; jej následné prevzatie

motocykla je právne irelevantné. Nesúhlasila s tvrdením, že napadnutý rozsudok je prekvapivý; v konaní
opakovane tvrdila, že od kúpnej zmluvy prvýkrát odstúpila 29.9.2008, kedy žalovanému ústne oznámila,
že vzhľadom na opakovaný výskyt (celkovo 3 krát) tej istej vady a vzhľadom na väčší počet vád od
zmluvy odstupuje.

19. Za dôvodnú žalobkyňa nepovažovala námietkou žalovaného o obsahovej nedostatočnosti výroku
rozsudku, pretože v ňom súd nezohľadnil synalagmatický záväzok žalobkyne vydať všetko, čo jej bolo
podľa kúpnej zmluvy poskytnuté. Uviedla, že žalovaný pripustil, že motocykel sa nachádza v jeho
predajni; z vykonaného dokazovania však malo vyplynúť, že technický preukaz a náhradný štartovací
kľúč,ktorébymalitvoriťpríslušenstvomotocyklasavsúčasnostinachádzajúvjejdispozícii.Bolanázoru,

že technický preukaz nie je príslušenstvo motocykla; toto tvrdenie podporila odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2007, sp. zn. 21 Cdo 694/2006, v zmysle ktorého, technický preukaz
cestného motorového vozidla je potrebné považovať za súčasť vozidla, ku ktorému bol vystavený. Z
ohľadom na uvedené vyvodila, že súčasť hlavnej veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle
slova, a teda ani spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Hlavná vec (v tomto prípade

motocykel) i jej súčasť (v tomto prípade technický preukaz) tak tvoria jedinú vec, čiže celok, ktorý je v
dôsledku toho aj podrobený jednotnému právnemu režimu. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorý sa týka
hlavnej veci sa tak dotýka aj súčasti hlavnej veci (t.j. technického preukazu). Dôvodila, že nakoľko
medzi stranami je nesporné, že motocykel ako hlavná vec je v súčasnej dobe v dispozícii žalovaného,
povinnosť žalobkyne vrátiť predmet plnenia ako hlavnú vec (čo žalobkyňa splnila) sa vzťahuje aj na

všetky súčasti hlavnej veci bez toho, aby súd nadbytočne vo výroku rozsudku takouto povinnosťou
žalobkyňu samostatne zaväzoval. Mala za to, že uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k náhradnému
štartovaciemu kľúču k motocyklu, pričom v danom prípade ide o príslušenstvo motocykla ako veci
hlavnej, pričom všeobecne platí, že príslušenstvo veci hlavnej priamo zo zákona patrí vlastníkovi hlavnej
veci; zrušením kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania sa obnovil pôvodný stav, čiže dňom

zrušenia kúpnej zmluvy zaniklo aj vlastnícke právo žalobkyni k motocyklu a tým aj k jeho príslušenstvu.
Právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa zásadne týkajú aj jej príslušenstva, pretože obdobne ako
pri súčasti veci aj jej príslušenstvo zdieľa právny osud hlavnej veci. Z uvedeného dôvodu považovala
opätovne za nadbytočné, aby ju súd samostatným výrokom zaviazal povinnosťou vrátiť žalovanému
aj príslušenstvo veci. Zdôraznila, že technický preukaz od motocykla má vo svojej dispozícii približne

od roku 2008, teda približne od obdobia, kedy prevzala motocykel od žalovaného pri uzavretí kúpnej
zmluvy 17.5.2008; vráteniu technického preukazu a náhradného štartovacieho kľúča žalovanému sa
nikdy nebránila.

20. Žalovaný v stanovisku na vyjadrenie žalobkyne zotrval na argumentácii obsiahnutej v odvolaní a

vo vzťahu k synalagmatickému záväzku žalobkyne akcentoval, že pre posúdenie otázky komplexnosti
výroku súdneho rozhodnutia je irelevantné, či bude technický preukaz k motocyklu definovaný ako
jeho príslušenstvo, alebo ako jeho súčasť, a či bude náhradný štartovací kľúč exaktne definovaný ako
príslušenstvo veci hlavnej. Považoval za nepochybné, že súd prvej inštancie vo výroku rozsudku, v
ktorom zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni kúpnu cenu motocykla opomenul aplikovať ustanovenie

§ 457 Občianskeho zákonníka a zaviazať žalobkyňu na vydanie všetkého, čo podľa zmluvy dostala,
t.j. aj na vydanie všetkých súčastí a príslušenstva motocykla, ktoré sa v čase vyhlásenia rozsudku
preukázateľne nachádzali v dispozícii žalobkyne.21. Žalobkyňa vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zopakovala podstatnú časť svojej skoršej
argumentácie a k absencii vyjadrenia synalagmatického záväzku uviedla, že pokiaľ ide o technický
preukaz k motocyklu a tiež o jeho náhradný štartovací kľúč, ktoré sa v čase vydania rozsudku súdu

prvej inštancie nachádzali v jej dispozícii, tieto sa márne pokúsila žalovanému 24.1.2016 vrátiť, avšak
bezvýsledne, pretože žalovaný ich odmietol prevziať, čo svojim podpisom potvrdil aj svedok R. J..
Opätovne zdôraznila, že sa nikdy vráteniu technického preukazu a náhradného štartovacieho kľúča
nebránila.

22. O odvolaní žalovaného proti napadnutému rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na §
470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario, keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súdu zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 25.9.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Žalovaný v podanom odvolaní (okrem iného) namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nerešpektuje synalagmatický záväzok, ktorý vyplýva účastníkom z neplatnej alebo zrušenej zmluvy
podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Uvedená odvolacia námietka je v plnej miere opodstatnená,
nakoľko pokiaľ žalobkyňou navrhovaný žalobný petit neobsahuje synalagmatický záväzok podľa §
457 Občianskeho zákonníka, je potrebné žalobu už len z tohto dôvodu (bez ďalšieho) zamietnuť.

Synalagmatický záväzok vyplýva priamo zo zákona; jeho obsahom je vzájomná povinnosť účastníkov
vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal; vzájomná viazanosť plnenia preto musí byť vyjadrená
aj v petite žaloby; ak to tak nie, nemôže súd žalobe vyhovieť (R 26/1975, R 1/1979). Uvedené závery
vyplývajú zo stabilizovanej súdnej praxe ako aj právnej teórie a sú podporené rozhodovacou činnosťou
Ústavného súdu SR (uznesenie sp. zn. I. ÚS 119/2014, zo dňa 19.3.2014). Hodno konštatovať, že

pochybnosti o povahe záväzku vyplývajúceho z § 457 Občianskeho zákonníka napokon nemala ani
samotná žalobkyňa.

26. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd poznamenáva, že plnenie z neplatného alebo
zrušeného právneho úkonu je v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka jednou zo skutkových podstát

bezdôvodného obohatenia, pre ktoré zákon stanovuje v § 457 Občianskeho zákonníka osobitnú úpravu
reštitučnej povinnosti; jedná sa o spôsob vzájomného vyrovnania ako aj rozsah vzájomných plnení v
prípade, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená. V prípade vrátenia plnenia z neplatnej alebo
zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka však nejde o prípad, v ktorom by z právneho
predpisu vyplýval určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami, ako predpokladá ustanovenie §

216 ods. 2 C.s.p. (§ 153 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ktoré súdu
umožňuje prekročenie návrhu strán, ale o zákonom danú podmienenosť nárokov zmluvných strán, ktorú
treba zohľadniť pri rozhodovaní o ich právach a povinnostiach.

27. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej

povahy sa uplatní medzi účastníkmi zrušenej (neplatnej) zmluvy v prípade, že na základe obojstranne
zaväzujúcej zmluvy si obidve strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva,
kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené; rovnako tak sú podmienené
ich nároky na vrátenie už poskytnutých plnení. Obidve strany sú zároveň povinným i oprávneným z
právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy.

Žaloba na vrátenie kúpnej ceny zo zrušenej (neplatnej) zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona
povinnosti vrátiť druhej strane to, čo získala za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha. Ak ide o vrátenie
vzájomných plnení zo zrušenej kúpnej zmluvy, z ktorých jedno je plnenie nepeňažné, je potrebnéformuláciou výroku zaistiť vzájomnú viazanosť plnenia (napr. slovami „žalovaný je povinný zaplatiť ...
oproti vydaniu“ ... alebo „ ... oproti povinnosti ...“).

28. V predmetnej veci bola medzi stranami uzavretá kúpna zmluva, teda obe zmluvné strany sú
zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením
podľa zrušenej zmluvy. Pokiaľ si strany plnili podľa zrušenej kúpnej zmluvy (žalovaný odovzdal žalobkyni
predmet kúpy a žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu), zrušením zmluvy vznikol medzi nimi zo zákona
synalagmatický záväzok podľa § 457 Občianskeho zákonníka; obe strany boli povinné toto vzájomné

plnenie vrátiť (t.j. žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému predmet kúpy a žalovaný bol povinný
vrátiť žalobkyni zaplatenú kúpnu cenu). Pretože práva a povinnosti každého z účastníkov neplatnej
alebo zrušenej zmluvy sú vzájomne podmienené platí, že uplatnenie a uspokojenie práva jednej strany
na vrátenie plnenia z takejto zmluvy je viazané na uspokojenie obdobného práva druhej strany; inak
povedané, povinnosť jedného subjektu plniť (vrátiť prijaté plnenie) je viazaná na tú istú povinnosť
subjektu druhého. Vrátenia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy bez vyjadrenia podmienenosti

tohto plnenia v žalobnom petite nárokom druhej strany, je každá jej strana oprávnená domáhať sa od
strany druhej len vtedy, ak by sama nebola povinná vrátiť plnenie, teda len vtedy, ak by podľa zrušenej
alebo neplatnej zmluvy plnila výlučne ona alebo, ak by v priebehu konania svoju povinnosť vrátiť strane
druhej sama svoje plnenie splnila.

29. Pre posúdenie obsahu záväzku vyplývajúceho stranám z § 457 Občianskeho zákonníka je
podstatný obsah samotnej zrušenej (neplatnej) zmluvy. V prípade kúpnej zmluvy vzniká z kúpnej zmluvy
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať kupujúcemu a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu (§ 588 Občianskeho zákonníka). Na strane jednej je
teda plnením zo zmluvy odovzdanie veci, na strane druhej zaplatenie kúpnej ceny.

30. Hodno podčiarknuť, že rozsah záväzku spočívajúci v odovzdaní veci však nespočíva iba v odovzdaní
veci hlavnej, ale aj jej príslušenstva, ktoré bolo v zmluve dohodnuté príp. súčasti veci, ktorá sa stáva
predmetom záväzku spolu s vecou hlavnou bez toho, aby to bolo medzi účastníkmi výslovne dohodnuté.
Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, že predmetom zmluvy je motorové vozidlo, záväzok

predávajúceho spočíva v odovzdaní motorového vozidla ako veci hlavnej a súčasne v odovzdaní
dohodnutého príslušenstva veci a jej súčastí (t.j. aj technického preukazu, či iných dokladov, ktoré sú
nevyhnutne potrebné k tomu, aby sa vec mohla riadne užívať). Ak by totiž žalovaný ako predávajúci
svoj záväzok voči žalobkyni ako kupujúcej nesplnil riadne a neodovzdal by žalobkyni celý predmet
plnenia (vec hlavnú spolu s jej príslušenstvom a súčasťami), nevznikol by ani žalobkyni záväzok zaplatiť

žalobcovi kúpnu cenu.

31. V nadväznosti na povahu a charakter vecí, ktoré má žalobkyňa vo svojej dispozícii odvolací súd
nerozporuje názor žalobkyne podporený súdnou praxou, že technický preukaz motorového vozidla je
súčasťou veci hlavnej, t.j. súčasťou motorového vozidla, ku ktorému bol vydaný; avšak súčasne platí,

že technický preukaz je verejná listina, ktorá nemá vlastnú úžitkovú hodnotu a bez ktorého nemôže
prevádzkovateľ vozidlo na pozemných komunikáciách prevádzkovať (§ 39 ods. 1 zákona č. 106/2008
Z.z., predtým § 21 ods. 2 písm. g) zákona č. 725/2004 Z.z.). Bez technického preukazu ako súčasti
motorového vozidla, ku ktorému je vydaný, nemôže hlavná vec (motorové vozidlo) plniť funkciu, na
ktorú je určená. Vo vzťahu k obsahu legálnej definícii súčasti veci podľa § 120 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (je ňou všetko, čo k nej podľa jej povahy prináleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa
tým vec znehodnotila) ide o tzv. funkčné znehodnotenie veci. Odvolací súd akceptuje aj názor žalobkyne,
že náhradný štartovací kľúč tvorí príslušenstvo motorového vozidla podľa § 121 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby
sa s hlavnou vecou trvale užívali).

32. Neobstojí však argumentácia žalobkyne, že v prípade ak sa hlavná vec nachádza u žalovaného,
došlo k splneniu jej záväzku vyplývajúceho z § 457 Občianskeho zákonníka a je nadbytočné v žalobnom
petite vyjadriť vzájomnú podmienenosť plnenia, pretože veci, ktoré sa nachádzajú v dispozícii žalobkyne
majú povahu príslušenstva, či súčasti veci hlavnej a zdieľajú právny osud veci hlavnej, resp. že vec

hlavná a jej súčasť tvoria jedinú vec, čiže celok, ktorý je v dôsledku toho podrobený jednotnému
právnemu režimu a výrok súdneho rozhodnutia, ktorý sa týka hlavnej veci sa dotýka aj jej príslušenstva.33. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd uzatvára, že na požiadavke vrátiť všetko čo zo zrušenej
zmluvy žalobkyňa získala, nič nemení skutočnosť, akú povahu alebo charakter majú veci, ktoré sú
predmetom zostávajúceho plnenia; podstatný je rozsah záväzku, ktorý žalobkyni vyplýva zo zrušenej

zmluvy, a ktorý sa bezo zvyšku týka všetkého, čo bolo žalobkyni žalovaným v súvislosti s plnením
záväzku vyplývajúceho zo zrušenej zmluvy plnené. Bez právnej relevancie sú tvrdenia žalobkyne o
nadbytočnosti vyjadriť v žalobnom petite vzájomnú podmienenosť plnenia s odôvodnením, že výrok
súdneho rozhodnutia týkajúci sa hlavnej veci sa dotýka aj jej príslušenstva, keď v žalobnom petite
absentuje akýkoľvek výrok vyjadrujúci vzájomnú podmienenosť plnenia.

34. Svoje pochybenie si zrejme uvedomila aj samotná žalobkyňa, ktorá v priebehu odvolacieho
konania splnenie záväzku deklarovala predložením preberacieho protokolu s tým, že sa márne pokúsila
žalovanému vrátiť zostávajúce plnenie, ktoré žalovaný odmietol prijať. Hodno však podotknúť, že
žalovaný je v procesne opačnom postavení ako žalobkyňa, v priebehu konania na súde prvej inštancie
ako aj v odvolacom konaní popieral platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy. Bolo preto logické očakávať,

že sa žalovaný nebude cítiť viazaný povinnosťou prevziať od žalobkyne ponúknuté plnenie, keď
naopak žalovaný (v opačnom postavení) vyzýval žalobkyňu na prevzatie motocykla, ktorý mu odovzdala
12.6.2010 v súvislosti s uplatnením reklamovanej vady a jej odstránením. Odvolací súd v tejto súvislosti
pripomína, že žalovaný už v podanom odpore namietal, že technický preukaz a náhradné štartovacie
kľúče od motocykla sa nachádzajú v dispozícii žalobkyne. Nemožno prehliadnuť ani to, že žalobkyňa,

napriek opakovanému deklarovaniu, že sa vráteniu technického preukazu a náhradného kľúča nebráni,
bola v priebehu celého konania na súde prvej inštancie (od roku 2010) nečinná, predmetné veci
žalovanému nevrátila, ani procesne relevantným spôsobom (návrhom na zmenu žalobného petitu) na
procesnú obranu žalovaného nereagovala. Až v odvolacom konaní (potom ako súd prvej inštancie
žalobe vyhovel) prejavila aktivitu smerujúcu k splneniu svojho záväzku. Ponúknutím plnenia žalovanému

v odvolacom konaní však nenastali účinky splnenia záväzku. Odmietnutím riadne ponúknutého plnenia
alebo neposkytnutím súčinnosti potrebnej na splnenie dlhu sa totižto veriteľ dostáva do omeškania (§
522 Občianskeho zákonníka); k splneniu záväzku však nedochádza. V prípade, ak dlžník nemôže splniť
svoj záväzok, pretože veriteľ je v omeškaní, dlžník sa zbaví svojho záväzku - účinky splnenia záväzku
nastávajú len vtedy, ak predmet záväzku dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku (§

568 Občianskeho zákonníka). Nakoľko v prejednávanej veci nemožno konštatovať, že žalobkyňa splnila
svoj záväzok vyplývajúci z § 457 Občianskeho zákonníka (vrátila žalovanému celý predmet plnenia)
a žalobkyňou navrhovaný žalobný petit, ktorým je súd viazaný, nevyjadruje vzájomnú podmienenosť
plnenia, žalobu žalobkyne bolo potrebné zamietnuť.

35. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že požiadavka jednej zmluvnej strany, aby jej druhou zmluvnou stranou
bolo vrátené plnenie, ktoré jej poskytla podľa zrušenej zmluvy, môže uspieť len vtedy, ak žiadateľ už
sám splnil svoj záväzok alebo ak je žiadateľom navonok deklarovaná pripravenosť vrátiť to, čo na
základe takejto zmluvy obdržal on sám; ak ide o žalobu, musí sa tento záväzok (navonok deklarovaná
pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy obdržal on sám) premietnuť do znenia žalobného

petitu a to z dôvodu požiadavky kladenej na vykonateľnosť súdnych rozhodnutí a zabezpečenie
vymožiteľnosti judikovaného práva. Bolo prioritne vecou žalobkyne a jej procesnej ostražitosti, aby pre
dosiahnutie procesného úspechu v spore žalobný petit formulovala tak, aby zodpovedal požiadavke
vyplývajúcej z § 457 Občianskeho zákonníka, resp. aby svoj záväzok splnila v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z ustanovení hmotného práva.

36. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská, odvolací súd považoval žalovaným uvádzané
tvrdenia v odvolaní vzťahujúce sa k námietke nesplnenia záväzku žalobkyne vyplývajúceho z § 457
Občianskeho zákonníka za dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil a žalobu zamietol, pretože len samotná okolnosť, že žalobný petit nerešpektoval synalagmatický

záväzok účastníkov zrušenej zmluvy vyplývajúci z § 457 Občianskeho zákonníka bola dôvodom na
zamietnutie žaloby (bez potreby zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu v podanom
odvolaní).

37. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací

súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako
aj trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.38. Žalovaný zároveň napadol odvolaním aj uznesenie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky vedený v Štátnej pokladnici súdny poplatok za
návrh na začatie konania v sume 113,50 eura. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa bola v konaní

oslobodenáodsúdnehopoplatkupodľa§4ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.,súdjejvprevyšujúcej
časti vyhovel, preto zaplatí podľa výsledku konania súdny poplatok z návrhu 113,50 eura žalovaný, ktorý
v predmetnom konaní nebol oslobodený od súdneho poplatku.

39. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti

žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania predčasne, nakoľko proti rozsudku
vo veci samej podal odvolanie a rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel
nenadobudol právoplatnosť.

40. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

41. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

42. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania možno konštatovať, že dôvody, pre ktoré bolo
napadnuté rozhodnutie vydané zanikli, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).