Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, July 3, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/230/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510204012
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8510204012.13

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobkyne:
O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z., K. XX, občianka SR, právne zastúpená JUDr.
Františkom Komkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 080 01 Prešov, Hlavná 27, proti
žalovanému: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Kamienke, 065 32 Kamienka, IČO: 00 204 421,
právnezastúpenéJUDr.MichalomDicom,advokátomsosídlom06401StaráĽubovňa,ul.17.novembra

č. 20 v konaní o príslušenstvo takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne zo sumy 33
193,92 eur od 2.8.2015 do 8.9.2015, zo sumy 24 893,92 eur od 9.9.2015 do 28.10.2015, zo sumy 20
743,92 eur od 29.10.2015 do 9.12.2015 a zo sumy 16 593,92 eur od 10.12.2015 do 15.1.2016 do troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,96 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobkyňa žiadala aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 66 387,84 eur
s 16,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.5.2002 do zaplatenia. Rozsudkom č.k. 2C/230/2010-115

zo dňa 12.06.2012 tunajší súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 8 962,36 eur s 9,5 % úrokom z
omeškania od 16.07.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 73 %.

2C/230/2010

- 2 -

2.Naodvolaniežalobkyne KrajskýsúdvPrešove rozsudkomsp.zn. 20Co/173/2012zodňa30.04.2013
potvrdil rozsudok v zamietavom výroku čo do zamietnutia žaloby o 24 231,56 eur, v prevyšujúcej časti
zamietavý výrok zrušil, ako aj výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil tunajšiemu súdu

na ďalšie konanie.

3. Následne tunajší súd rozsudkom č.k. 2C/230/2010-189 zo dňa 30.12.2013 prvým výrokom zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 33 193,92 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.9.2010 do
zaplatenia, druhým výrokom v prevyšujúcej časti konanie zastavil a tretím výrokom vyslovil, že žalovaný
je povinný uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 27 %.4. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. Zn. 21Co/106/2014-242 zo dňa
30.4.2015 potvrdil výrok I. rozsudku tunajšieho súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu
33.193,92 eur, druhým výrokom v prevyšujúcej vyhovujúcej časti o úroky z omeškania a vo výroku III. o

trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia KS Prešov vyplýva, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je
potrebné pristúpiť k otázke dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania komplexne a dôslednejšie.
Právo na úroky z omeškania rovnako možno porovnávať s ustanovením § 3 ods. 1 Obč. zák.

v tom zmysle, či výkon tohto práva je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Za určitých
výnimočných okolností možno výkon práva na zaplatenie úroku z omeškania inak oprávnenému
subjektu s poukazom na dobré mravy celkom alebo od určitého okamžiku odoprieť. Odvolací súd
poznamenal, že prípadné odoprenie práva je chápané ako opatrenie výnimočné, pretože nárok veriteľa
na zaplatenie úroku z omeškania súdna prax zásadne nepovažuje za výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi. Úrok z omeškania totiž predstavuje sankciu postihujúcu dlžníka ktorý neplní svoj dlh riadne

a včas. Skutočnosťou, pre ktorú je potrebné posúdiť uplatnený nárok na úrok z omeškania sú však
už spomínané okolnosti prejednávanej veci. Kúpna zmluva bola uzavretá 8.3.2001. Predmetom bol
predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. S. J.. Podľa dohody zmluvných strán
kúpna cena mala byť zaplatená v dvoch splátkach. Kupujúci zaplatil iba jednu splátku, s druhou
splátkou bol v omeškaní, nesplnil ju a z tohto dôvodu využil predávajúci práva na odstúpenie od kúpnej

zmluvy. Kupujúci však napriek odstúpeniu od kúpnej zmluvy ktoré bolo zmluvnými stranami dohodnuté
neakceptoval. Predávajúci bol tak v dôsledku jeho konania nútený domáhať sa v súdnom konaní
určenia,žejevlastníkompredmetnýchnehnuteľností.Konanieboloukončenévkonaní3Cb/82/2003-58
zo dňa 4.5.2004. Rozsudok bol napadnutý odvolaním a právoplatne bolo konanie ukončené rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 1Cob/44/2005-135 zo dňa 19.9.2006. Od odstúpenia od kúpnej zmluvy

táto uplynula pomerne dlhá doba. V konaní bolo nariadené predbežné opatrenie súdom vo vzťahu
k predchodcovi žalobkyne so zákazom scudziť, darovať, založiť predmetné nehnuteľností a bola tak
osvedčená jeho naliehavá obava v tomto konaní. K dohode o urovnaní nedošlo. Bolo povinnosťou súdu
prvého stupňa o uplatnenom úroku z omeškania rozhodnúť až po tom, ako vyhodnotí vyššie uvedené
skutočnosti. Zostane už len spravodlivo vyvážiť vzájomné práva účastníkov obidvoch

2C/230/2010
- 3 -

zmlúv (ekvita) a v súlade s princípmi primeranosti, právnej istoty, zmluvnej slobody ale aj zmluvnej

spravodlivosti „dať každému, čo si zaslúži“.

6. Po vrátení vecí sa súd prvej inštancie riadil intenciami rozhodnutia odvolacieho súdu, vykonal
pojednávanie, ktorého sa zúčastnili len právni zástupcovia strán sporu. Právny zástupca žalobkyne na
pojednávaní po poukázaní na rozhodnutia ESĽP a konštantnú judikatúru, trval na priznaní úrokov

z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne zo sumy 33 193,92 eur od 1.9.2010 do zaplatenia a na náhrade
trov konania v rozsahu 100 % z priznanej istiny. Súčasne potvrdil, že žalovaný uhradil dňa 8.9.2015
sumu 8 300 eur, dňa 28.10.2015 sumu 4 150 eur, dňa 9.12.2015 sumu 4 150 eur, dňa 15.1.2016 sumu
16 593,92 eur a teda k 15.1.2016 uhradil pohľadávku v plnej výške. Právny zástupca žalovaného s
návrhomžalobkynenesúhlasil,poukázal narozhodnutieodvolaciehosúdu,naobdobieavýškupôvodne

žalobkyňou uplatňovaných úrokov z omeškania potvrdil, že istina bola uhradená tak ako to uvádzal
právny zástupca žalobkyne. K trovám konania zdôraznil, že pri určení pomeru úspechu by súd mal
vychádzať aj z kapitalizovaných úrokov, ktoré si žalobkyňa v priebehu konania uplatňovala.

7. V priebehu konania žalobkyňa zmenila priezvisko na A. (čl. 278 spisu).

8. Na skutkovom stave, ktorý bol ustálený rozsudkom č.k. 2C/230/2010-189 zo dňa 30.12.2013 nedošlo
k žiadnej zmene. Dňa 08.03.2001 uzavrel žalovaný ako predávajúci a spol. ALKPRES sk, s.r.o. kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností - parcely KN 1572/2 o výmere 345 m2, ostatné
plochy, KN 1573/1 o výmere 2755m2, zastavaná plocha, KN 1573/2 o výmere 13 m2, zastavaná plocha,

KN 1574 o výmere 117 m2, zastavaná plocha, KN 1575/1 o výmere 413 m2, zastavaná plocha, ktoré
sú evidované v katastri nehnuteľností na LV XXXX pod I kat. úz. S. J.. Kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 2 000 000,-Sk, ktorú mal kupujúci zaplatiť v dvoch častiach, a to 1 000 000,-Sk pri podpise
zmluvy a 1 000 000,-Sk do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho právado katastra. Kupujúci pri podpise uhradil sumu 1 000 000,-Sk a dňa 14.03.2001 sumu 270 000 Sk.
Keďže zvyšok kúpnej ceny nebol zaplatený v lehote do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra, žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy v lehote určenej v kúpnej

zmluve. Následne sa žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde po sp. zn. 3Cb 82/2003 domáhal
určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 3Cb
82/2003-58 zo dňa 04.05.2004 návrhu vyhovel a určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Uvedený rozsudok na odvolanie spol. ALKPRES sk., s.r.o. potvrdil Krajský súd v Prešove
rozsudkom č.k. 1Cob 44/2005-135 zo dňa 19.09.2006.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil k 15.1.2016 pohľadávku žalobkyne v celom
rozsahu, dňa 8.9.2015 sumu 8 300 eur, dňa 28.10.2015 sumu 4 150 eur, dňa 9.12.2015 sumu 4 150
eur, dňa 15.1.2016 sumu 16 593,92 eur.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

2C/230/2010
- 4 -

10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

15. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

16. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

18. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania
je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právne posúdenie vecí:2C/230/2010
- 5 -

20. Predmetom konania ostal nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne
od 1.9.2010 do zaplatenie zo sumy 33 193,92 eur, ktorý žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 20.08.2010
bola žalovanému doručená výzva na ktorú nereagoval a teda dňom 01.09.2010 sa dostal do omeškania.
Súdu bola predložená výzva adresovaná žalovanému zo dňa 20.08.2010 a podací hárok z ktorého

vyplýva, že list bol odoslaný na poštovú prepravu dňa 25.08.2010.

21. Súd prvej inštancie je však viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a preto sa komplexne a
dôslednejšie zaoberal otázkou uplatnených úrokov z omeškania aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Obč.
zák. a spravodlivým vyvážením vzájomných práv strán sporu v súlade s princípmi primeranosti, právnej
istoty, zmluvnej slobody ale aj zmluvnej spravodlivosti.

22. Dobré mravy môžeme charakterizovať ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie, ktoré
zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Výkon práv a povinností
nesmie byť contra bonos mores. Nepoctivému konaniu (mala fides) nesmie súd poskytnúť ochranu.
Dobré mravy (boni mores) sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich

obsahualebočastejšieobmedzujúcevýkonsubjektívnychpráv.Hocisúdobrémravyzákonnýmpojmom,
a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných
normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho
obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri R 88/1998). Zmyslom
ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak

odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď je výkon práva formálne v súlade so zákonom
(právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti
predpokladá. Následkom výkonu práva a povinností v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie
ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na vznik právneho vzťahu
medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri Ro NS ČR z 28. 6. 2000, sp. zn. 23 Cdo 2060/1998). Vo

všeobecnosti možno povedať, že ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák. predstavuje korekciu starej zásady
rímskeho práva, že kto užíva svoje právo, nikomu nekrivdí (qui suo iure utitur, nemini facit iniuriam).
Aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. nesmie byť v súdnej praxi mechanická. Pri jeho aplikácii
platia najmä tieto pravidlá: aplikácia § 3 ods. 1 Obč. zák. prichádza do úvahy skôr výnimočne; týka
sa iba výkonu práva, ktoré vyplýva z hmotnoprávneho predpisu; nesmie viesť k oslabeniu princípu

právnej istoty; je potrebné použiť v rámci voľnej úvahy súdu; nemožno použiť, ak aplikácia príslušnej
právnej normy vedie k tomu istému výsledku; je potrebné odmietnuť, ak sa má prostredníctvom neho
uprednostniť slabšie právo oproti silnejšiemu právu (napr. právo detencie pred právom držby); výkon
práva podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. sa týka len existujúceho subjektívneho práva alebo povinnosti, nie
práv a povinností, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti; pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. je

treba prihliadať aj na to, ako sa správal účastník právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva dobrých mravov;
ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. Zák. nemožno použiť, ak dôsledky nedovoleného správania účastníka
právneho vzťahu výslovne rieši právny predpis.

2C/230/2010

- 6 -

23. Inštitút úrokov z omeškania predstavujúci odôvodnenú ochranu veriteľa slúži na zabezpečenie
pohľadávky tým spôsobom, že hrozbou zvyšujúceho sa dlhu pôsobí na dlžníka, aby splnil svoju

povinnosť, zároveň ho sankcionuje za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas a súčasne prináša
veriteľovi kompenzáciu (paušalizovanú náhradu škody) za dobu, o ktorú sa prípadne plnenie oneskorilo.
Využitie tohto prostriedku veriteľom nemožno zásadne považovať za výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, a to samozrejme ani v situácii, kedy je existencia dlhu medzi účastníkmi sporná a rozhoduje
sa o nej v súdnom konaní.

24. Odoprieť ochranu by bolo možné iba takej požiadavke veriteľa na úrok z omeškania, ktorá by
opomenula uvedené hľadiská, nevychádzala by zo zmyslu inštitútu omeškania, príp. by bola dokonca
zneužívaná na poškodenie dlžníka alebo by vzhľadom na pomery účastníkov viedla k neprimeranýmdôsledkom v tom zmysle, že by zaťažovala dlžníka likvidačným spôsobom, zatiaľ čo by neznamenala
podstatný prínos pre veriteľa (Ro NS ČR z 29. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/1999);. Za výnimočné
okolnosti však nemožno považovať skutočnosť, že veriteľ bezprostredne nevyzve dlžníka na úhradu

pohľadávky po dátume jej splatnosti, príp. ju nezačne súdne uplatňovať (Ro NS ČR z 30. 11. 2011, sp.
zn. 33 Cdo 4770/2009). Úroky z omeškania sú predmetom samostatného peňažného záväzku medzi
dlžníkom a veriteľom. Je to vedľajší záväzok, ktorý môže vzniknúť, len ak medzi veriteľom a dlžníkom
existuje iný peňažný záväzok ako záväzok hlavný.

25. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne o úrokoch z omeškania súd vychádzal z princípu spravodlivosti
ako jedného z najdôležitejších princípov sporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept
zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé zaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým
jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností každého sporového konania. Napriek skutkovým
okolnostiam, ktoré sa zdajú vzhľadom na zákonnú úpravu pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže
súd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší princíp spravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní

potrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci samej. Princíp spravodlivosti predstavuje okrem iného aj
„férovosť“, teda prejednanie okolností konania čestne a poctivo v ich spoločnej súčinnosti. Spravodlivým
rozhodovaním súd aplikuje aj rímsko-právnu zásadu „ex aequo et bono“, podľa ktorej by mal postupovať
podľa zásad slušnosti a spravodlivosti, podľa slušného a dobromyseľného uváženia, a nie podľa prísne
formálneho právneho spôsobu uvažovania a rozhodovania. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho

výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované
bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného
súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva, ale
predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je

právnyporiadokvybudovaný.Súdujednoznačnevždyprislúcha,abysazaoberalotázkou,čimechanická
aplikácia zákona nemôže priniesť nespravdlivé dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto
interpretácioupomocouredukcie"adabsurdum"odmietolazvolilvýklad,ktorýbudevsúladesozmyslom
a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Vzťah
2C/230/2010

- 7 -

práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.

Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú
mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS 222/07).

26. Rozhodovaním vo svetle princípu spravodlivosti súd v tomto konaní zohľadnil najmä určité

výnimočné okolností súdenej vecí a to , že kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX. v kat. úz. S. J. bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobkyne
a žalovaným dňa 8.3.2001. Podľa dohody zmluvných strán kúpna cena mala byť zaplatená v dvoch
splátkach, kupujúci (právny predchodca žalobkyne) zaplatil iba jednu splátku, s druhou splátkou bol v
omeškaní, nesplnil ju a z tohto dôvodu využil predávajúci (žalovaný ) právo na odstúpenie od kúpnej

zmluvy. Kupujúci (právny predchodca žalobkyne) však napriek odstúpeniu od kúpnej zmluvy ktoré bolo
zmluvnými stranami dohodnuté neakceptoval. Predávajúci (žalovaný ) bol tak v dôsledku jeho konania
nútený domáhať sa v súdnom konaní určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Konanie
bolo ukončené v konaní 3Cb/82/2003 - 58 zo dňa 4.5.2004. Rozsudok bol právnym predchodcom
žalobkyne napadnutý odvolaním a právoplatne bolo konanie ukončené rozsudkom Krajského súdu v

Prešove 1Cob/44/2005-135 zo dňa 19.9.2006 v prospech žalovaného. Žalobkyňa požiadala o vrátenie
prvej splátky kúpnej ceny - ktorá podľa kúpnej zmluvy ( dohody zmluvných strán) mala slúžiť ako
zmluvná pokuta až v roku 2010, pričom neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bola právoplatne ustálená
až dňom 29.7.2015, teda od odstúpenia od kúpnej zmluvy takto uplynula pomerne dlhá doba.

27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, vychádzajúc z princípu spravodlivosti po spravodlivom
vyvážení vzájomných práv strán sporu v súlade s princípom primeranosti, právnej istoty, zmluvnej
slobody ale aj zmluvnej spravodlivosti súd má za to, že týmto kritériám zodpovedá priznanie úrokov z
omeškania žalobkyni od štvrtého dňa po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo ustálené,že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná teda od 2.8.2015 do zaplatenia (rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.7.2015).

28. Priznanie úrokov z omeškania pred dňom 2.8.2015 by nevychádzalo zo zmyslu inštitútu omeškania,
respektíve by dokonca znamenalo poškodenie dlžníka, alebo ho neprimerane zaťažovalo.

29. Výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 2.8.2015 bola 0,05 %, úrok z omeškania,
keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 31.1.2013 je v sadzbe 8,05 % ročne.

30. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobkyni dňa 8.9.2015 sumu 8 300 eur,
dňa 28.10.2015 sumu 4 150 eur, dňa 9.12.2015 sumu 4 150 eur, dňa
2C/230/2010
- 8 -

15.1.2016 sumu 16 593,92 eur.

31. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v sadzbe
8,05 % ročne zo sumy 33 193,92 eur od 2.8.2015 do 8.9.2015, zo sumy 24 893,92 eur od 9.9.2015 do

28.10.2015, zo sumy 20 743,92 eur od 29.10.2015 do 9.12.2015 a zo sumy 16 593,92 eur od 10.12.2015
do 15.1.2016 a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania

32. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Predmetom sporu bola suma 182 305,45 eur, a to istina 66 387,84 eur a úroky z omeškania po

kapitalizácií v sume 115 917,61 eur. Konkrétne úrok z omeškania z istiny 66 387,84 eur od 1.5.2002
do 16.7.2011 (do nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému) v sadzbe 16,5 % ročne, čo činí
100 926,80 eur, v sadzbe 9,5 % ročne zo sumy 8 962,36 eur od 16.7.2011 (do 1. rozhodnutia vo vecí) v
sume 774,45 eur, zo sumy 33 193,92 eur v sadzbe 16,5 % ročne od 13.6.2012 do 12.12.2013 (čiastočné
späťvzatie) čo činí sumu 8 207,99 eur, z istiny 33 193,92 eur od 13.12.2013 do 1.8.2015 čo činí sumu 5

149,15 eur. Následne od 2.8.20115 do 8.9.2015 zo sumy 33 193,92 eur čo činí 270,87 eur, od 9.9.2015
do 28.10.2015 zo sumy 24 893,92 eur čo činí 269,02 eur, od 29.10.2015 do 9.12.2015 zo sumy 20
743,92 eur čo činí 187,58 eur a od 10.12.2015 do 15.1.2016 zo sumy 16 593,92 eur čo činí 131,75 eur.

38. Žalobkyňa v priebehu konania dňa 12.12.2013 zobrala žalobu späť v častí úrokov nad sadzbu 9,5

% ročne od 1.9.2010 do zaplatenia zo sumy 33 193,92 eur. Judikatúra slovenských súdov je jednotná
v tom, že v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom tento procesne zavinil
zastavenie konania a teda je povinný nahradiť druhej strane trovy konania, čo de fakto možno pričítať
ako neúspech v spore.

2C/230/2010
- 9 -39. Žalobkyňa tak bola v spore úspešná čo do sumy 43 789,95 eur, teda v časti istiny 42 156,28 eur
a kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 1633,67 eur, žalovaný čo do sumy 138 515,50 eur , v
časti istiny 24 231,56 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 114 283,94 eur. Pri celkovom

predmete sporu 182 305,45 eur úspech žalobkyne predstavuje 24, 02 % a úspech žalovaného 75,98
%, z uvedeného vyplýva, že úspech žalovaného prevyšoval úspech žalovanej o 51,96 % a v takomto
rozsahu má nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2C/230/2010
- 10 -

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.