Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417010207
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8417010207.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20.09.2018 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
M. O., narodený XX.XX.XXXX S. A., H. N. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 27.12.2016, okolo 06.30 hod., aj keď nie je držiteľom vodičského preukazu, po miestnych

komunikáciách v meste Kežmarok, v smere od ulice Starý trh, cez ulicu Hviezdoslavovu, k nákupnému
stredisku LIDL Kežmarok, okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA
FABIA, evidenčné číslo G. XXX N., s ktorým pri otáčaní sa pri nákupnom stredisku LIDL Kežmarok
narazil do tam nachádzajúceho sa stĺpika, kde následne s vozidlom pokračoval v jazde v smere na
obec Stráne pod Tatrami, okres Kežmarok, kde bol kontrolovaný hliadkou polície z OR PZ Kežmarok -
Obvodné oddelenie Kežmarok a uvedené vykonal aj napriek tomu, že rozhodnutím správneho orgánu
OR PZ Kežmarok - Okresný dopravný Inšpektorát v Kežmarku sp. zn. ORPZ-KK-OPDP6-30/2014 -

P zo dňa 19.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19.2.2014, mu bola uložená, okrem iného,
aj sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov, a taktiež
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 100/2014 - 90 zo dňa 15.12.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 31.12.2014, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 28/2014
- 200 zo dňa 10.11.2015, ktorý vo vzťahu k M. O. nadobudol právoplatnosť dňom 26.11.2015, mu
bol uložený, okrem iného, aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 48
(štyridsaťosem) mesiacov, ktorého výkon sa začal počítať odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 6T 100/2014 - 90 t. j. 31.12.2014, kde do doby výkonu uvedeného trestu

zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, v zmysle § 61 ods. 8/ Trestného zákona,
sa nezapočítava minimálne doba spoločného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý
vykonával na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 74/2013 zo dňa 24.6.2013 a
rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 100/2014 zo dňa 15.12.2014,

t e d a

-maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa
vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

-prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37

písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmich)
mesiacov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na
výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal tunajšiemu súdu dňa 13.04.2017 obžalobu
na M. O. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako
je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný M. O. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že
ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku.

Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je
vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu v obžalobe prokurátora kladený za vinu. Na to súd postupoval
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené
otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora,
ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného M. O. o uznaní

viny zo spáchania skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak,
akobolposúdenývpodanejobžalobe,podľa§257ods.7Trestnéhoporiadkuprijal,nakoľkonapodklade
výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s
tým, že na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal dokazovanie súvisiace
s výrokom o treste, a to výsluchom obžalovaného a listinnými dôkazmi.

Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadne viny, týmto rozsudkom uznal obžalovaného za vinného zo
páchania skutku tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne
kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, pretože obžalovaný svojím konaním maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci

tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze
činnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom /§ 15 písm.
a) Trestného zákona/, ktorým je rešpektovanie právoplatných rozhodnutí súdov alebo iných štátnych
orgánov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi k výroku o treste súhlasil s uložením trestu povinnej práce s tým, že je
zo zdravotného hľadiska schopný vykonávať prácu, pretože aj teraz je zamestnaný.

Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný M. O. bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný,

z toho v prípade prvých dvoch podmienečných odsúdení sa vzhľadom na jeho osvedčenie v skúšobnej
dobe na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený. V 9 nasledujúcich odsúdeniach mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, prípadne upustené od uloženia súhrnného trestu k uloženému
nepodmienečnému trestu, a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť (najmä trestný čin krádeže podľa
§ 212 Trestného zákona). Z aktuálneho výpisu z registra priestupkov vyplýva, že dňa 10.01.2014 bol

obžalovaný postihnutý za priestupok za porušenie pravidiel cestnej premávky, kedy mu bol uložený
administratívny zákaz vedenia motorových vozidiel. Dňa 26.03.2014 bol obžalovaný postihnutý za
priestupok proti verejnému poriadku, keď búchal na vchodové dvere a rušil nočný kľud. Z evidenčnej
karty vodiča - obžalovaného vyplýva jeden priestupok z roku 2008 a tri uložené tresty zákazu činnosti
viesť motorové vozidlo, pričom druhý a tretí trest je opísaný v skutkovej vete tohto rozsudku. Obžalovaný

má v karte vodiča evidovaný jeden trestný čin v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 100/2014,tiež uvedený v skutkovej vete rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 6T 100/2014
- 90 zo dňa 15.12.2014, právoplatný dňa 31.12.2014 bol obžalovaný uznaný za vinného zo skutku
právne kvalifikovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm.

b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 16
mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 48 mesiacov. Rozhodnutím ORPZ ODI Kežmarok č. ORPZ-KK-OPDP6-30/2014 - P zo dňa

19.02.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2014, bol obžalovaný uznaný za vinného z dvoch
priestupkov, pričom v oboch prípadoch viedol motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia. Za tieto
priestupky mu bola uložená pokuta vo výške 800,-Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo
na dobu 48 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku. Zo správy o
povesti Mesta Kežmarok vyplýva, že obžalovaný sa dňa 05.03.2011 dopustil priestupku proti verejnému
poriadku, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur. Dňa 07.03.2013 sa dopustil priestupku

proti majetku, ktorého prejednanie bolo postúpené na OOPZ Kežmarok. Nakoľko na tunajšom súde
je voči obžalovanému vedené aj ďalšie konanie pod sp.zn. 1T 17/2018, z obsahu pripojeného spisu
súd za účelom možného ukladania súhrnného trestu zistil, že toto konanie doposiaľ nebolo právoplatne
skončené z dôvodu podania odporu proti trestnému rozkazu.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V
prospech obžalovaného M. O. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného

zákona, a to že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Naopak
v neprospech obžalovaného súd pričítal jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. U obžalovaného sa jedná o recidivistu, ktorý
bol v minulosti už 11-krát súdne trestaný, z toho v ôsmich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody. Za rovnakého pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, súd bez úpravy

zákonnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona ukladal trest v trestnej sadzbe
vyplývajúcejzustanovenia§348ods.1Trestnéhozákona,atoaždodvochrokov.Súdpriukladanítrestu
zohľadnilnajmäosobuobžalovaného,ktorýjerecidivistomajezrejmé,žeanipredchádzajúceodsúdenia
na nepodmienečný trest odňatia slobody ho neodradili v páchaní trestnej činnosti. Obžalovaný dlhodobo
nerešpektujenormyapravidlátejtospoločnostichránenéTrestnýmzákonomspočívajúcevrešpektovaní

právoplatných rozhodnutí súdov alebo iných správnych orgánov o zákaze činnosti viesť motorové
vozidlá. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody bližšie k polovici zákonnej trestnej sadzby a
má za to, že trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov bude postačujúcim na zabezpečenie účelu trestu,
najmäuvedomeniesisvojhoprotiprávnehokonania.Súduložiltrestodňatiaslobodybezpodmienečného
odkladu, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného ako recidivistu nie je podmienečný odklad trestu

odňatia slobody možný a účelný. Obžalovaný dlhodobo nerešpektuje rozhodnutia súdov, opakovane
sa dopúšťa trestnej činnosti a preto nie je tou osobou, ktorá by mala dostať možnosť na nápravu v
podobe podmienečného odkladu trestu, pretože je zrejmé, že v minulosti túto šancu ukázať polepšenie
nevyužil. Skutočnosť, že je obžalovaný zamestnaný malo viesť jeho konanie v čase spáchania činu,
kedy si mal uvedomiť dôsledky tohto svojho konania pre svoju osobu a prípadnú stratu zamestnania

v prípade opätovného odsúdenia a uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na
osobu obžalovaného, súd nepristúpil k uloženiu ani peňažného trestu a ani k trestu povinnej práce.

Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú

skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku v tomto
konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu
6 rokov, teda nad hornou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby od 1 roka do 10 rokov. Je totiž
zrejmé, že doposiaľ uložené tresty zákazu činnosti či už v konaní pred súdom alebo v administratívnom

konaní príslušným dopravným inšpektorátom neboli pre obžalovaného dostatočnou výstrahou a je
potrebnéaplikovaťtentotrestvjehoprísnejšiepodobetak,abysiobžalovanýuvedomilzávažnosťsvojho
konania.

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.