Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202319
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2518202319.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a zo sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: REAL SERVIS, spol. s r.o., IČO:
34 122 559, Hlavná ul. 123/108, Trebatice, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Roman Kvasnica
a partneri, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, proti žalovanému: Penzión DIANA, s.r.o., IČO: 36 277 070,
Matuškova 21, Piešťany, zastúpenému advokátskou kanceláriou: ius aegis, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 21 Cb 49/2018 z 18. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal
zakázať žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G.

(pozemok parc. reg. C č. 6959, 6960/6, 6960/7, 6992/2, 6994/2 a stavba súp. č. XXXX), a to najmä
tak, že ich nescudzí, nedá do nájmu, nezaťaží vecným bremenom, zádržným alebo záložným právom,
nevloží ich do spoločnosti a nebude na nich realizovať stavby.

2. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 324, §325, §327, §329 C.s.p., keď na základe zistenia, že na
predmetnom liste vlastníctva je síce zapísaná poznámka (plomba) o prebiehajúcom konaní, ale žalobca

nepreukázal, že by žalovaný mal taký úmysel, ktorý by zakladal dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia, neosvedčil, že by jeho právo konaním žalovaného bolo vážne ohrozené resp., že by mu
hrozila bezprostredná ujma. Žalobca ničím neosvedčil, že by predmetom uvádzaného vkladového
konania bol práve vklad záložného práva v prospech manžela konateľa žalovanej. Na obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaného nepostačujú dôvody udávané žalobcom.

3. Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a
žiadané neodkladné opatrenie nariadiť. Namietol, že žalovaný počas konanie účinne (§ 151 ods. 2 C.
s. p.) nepoprel, že by predmetom prebiehajúceho vkladového konania na sporných nehnuteľnostiach
bolo záložné právo v prospech manžela konateľky žalovaného, preto mal súd z tvrdenia žalobcu podľa
§ 186 ods. 2 C. s. p. vychádzať. Po vydaní napadnutého uznesenia bol napokon práve takýto vklad
povolený, o čom žalovaný musel vedieť. Súd prvej inštancie riadne nezdôvodnil svoj záver o obmedzení

vlastníckeho práva žalovaného. Neodkladným opatrením síce k takémuto obmedzeniu dochádza, ale
dôvodom je spornosť vlastníckeho práva a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov.

4. Ďalším podaním doručeným v odvolacej lehote žalobca namietol, že vo veci nerozhodol zákonný
sudca v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. a nebola zachovaná podmienka náhodného výberu,
pretože podľa rozvrhu práce súdu prvej inštancie pre rok 2018 mal zákonného sudcu pri vzniku prekážky

kratšej ako šesť týždňov zastupovať sudca určený rozvrhom práce. Podľa rozvrhu práce sú veci registra
Cb prideľované sudcom Mgr. Pavlovi Ištókovi a Mgr. Vladimírovi Zimányimu, ktorý je zároveň zástupcomMgr. Pavla Ištóka. Prerokúvaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol pridelený sudcovi Mgr.
Ištókovi, avšak jeho neprítomnosť na menej ako šesť týždňov bola dopredu známa, v dôsledku toho bola
vec pridelená Mgr. Vladimírovi Zimányimu v rozpore s rozvrhom práce.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) C. s. p.], preskúmal napadnuté
uznesenie v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je
opodstatnené.

6. Odvolací súd sa ako prvou zaoberal inak pomerne ťažko pochopiteľnou námietkou žalobcu, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nebol pridelený v súlade s rozvrhom práce. Táto námietka je
však neopodstatnená. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ktorý citoval aj žalobca v
doplnení odvolania, je zákonným sudcom sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a
bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa 3 ods. 4 cit. zák., podľa ktorého zmenu v osobe zákonného
sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Zo žalobcom citovaných pravidiel
2 a 3 rozvrhu práce Okresného súdu Piešťany na rok 2018 vyplýva, že veci určené podľa predmetu
konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú samosudcom náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov, pričom podmienka náhodného výberu je splnená, ak sa má vec prideliť aspoň jednému z

dvochsamosudcov.Podľapravidla6rozvrhupráceplatí,žeakvznikneprekážka,ktorábránizákonnému
sudcovi rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, koná a rozhoduje vo veci sudca určený
rozvrhom práce na zastupovanie zákonného sudcu v poradí v zmysle rozvrhu práce. Tieto pravidlá sú v
súlade s cit. § 3 ods. 3 a 4, ale aj § 51 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 757/2004 Z. z. Podľa obsahu rozvrhu práce
tvrdeného samotným žalobcom sa veci registra Cb prideľujú dvom sudcom, a to Mgr. Pavlovi Ištókovi

a Mgr. Vladimírovi Zimányimu, pričom Mgr. Vladimír Zimányi zároveň ako prvý v poradí zastupuje Mgr.
Ištóka.

7. Z potvrdenia elektronickej podateľne na č. l. 23 spisu vyplýva, že návrh žalobcu bol prijatý súdom
prvej inštancie 20. septembra 2018 o 18:33:51 a bol pridelený sudcovi Mgr. Ištókovi. Tento návrh

bol 18. októbra 2018 predložený zastupujúcemu sudcovi Mgr. Zimányimu, ktorý vydal aj napadnuté
uznesenie. Pri podpise je v súlade s § 222 v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p. poznamenaný dôvod
podpisu odlišným sudcom, a to práceneschopnosť sudcu Mgr. Ištóka. Odvolací súd z týchto okolností
nevidí žiadne porušenie ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z., ani rozvrhu práce. Z obsahu spisu
nijako nevyplýva, že pri prideľovaní veci 20. septembra 2018 by nebolo dodržané pravidlo náhodného

pridelenia veci, teda že by technické prostriedky nevyberali aspoň z dvoch sudcov, ktorými podľa rozvrhu
práce boli Mgr. Ištók a Mgr. Zimányi. Žalobca takisto nijako nevysvetlil svoje odvolacie tvrdenie, že
bolo vopred zrejmé, že o predbežnom opatrení bude rozhodovať len sudca Mgr. Zimányi. Odvolaciemu
súdu nie je zrejmé, ako bolo v prerokúvanej veci vopred možné vedieť, že sudca Mgr. Ištók bude v
období 20. septembra až 20. októbra 2018 (teda počas celej 30-dňovej zákonnej lehoty v zmysle §

328 ods. 2 C. s. p.) práceneschopný, takže zaňho bude musieť konať Mgr. Zimányi. Sama okolnosť,
že zastupujúcim sudcom Mgr. Ištóka je Mgr. Zimányi, ktorý je zároveň aj druhým sudcom vybavujúcim
agendu Cb, neznamená porušenie pravidla uvedeného v § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. a pravidla
3 rozvrhu práce. Citované ustanovenia sa totiž týkajú pridelenia veci pri jej nápade na súd, prípadne
pri jej prerozdelení, ale neznamenajú, že by druhý sudca nemohol za istých okolností konať za prvého.

Podstata zachovania práva na zákonného sudcu tu vyplýva práve z toho, že čas vzniku prekážky kratšej
než šesť týždňov nie je vopred známy, takže nie je vopred určiteľné, či a kedy bude zákonný sudca
zastúpený iným sudcom určeným rozvrhom práce. Konečne, žalobca opomína poslednú vetu § 3 ods.
3 zákona č. 757/2004 Z. z., z ktorej plynie, že zákonným sudcom je aj ten sudca, ktorý v prípadoch
ustanovených rozvrhom práce zamenil (zastúpením) sudcu, ktorému bola vec pôvodne pridelená. Ani

§ 3 ods. 4, ani § 51 ods. 6 zák. č. 757/2004 Z. z. nevyžadujú, aby sa pridelenie pri zastupovaní stalo
náhodným výberom, teda znova prideľovaním spomedzi dvoch sudcov. Naopak, § 51 ods. 6 tu výslovne
ustanovuje priame zastupovacie oprávnenie sudcu uvedeného v rozvrhu práce, pričom určenie osoby
tohto sudcu nijako neobmedzuje. Námietka nesplnenia procesných podmienok v dôsledku rozhodnutia
nezákonným sudcom tak nie sú splnené.

8. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú ustanovené v ustanoveniach § 324 ods. 1 a § 325
ods. 1 C. s. p., podľa ktorého môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o neodkladnom opatrenie nie jenevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Potreba
bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň

ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie
vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Zo znenia § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1
C. s. p. , ale aj z § 326 C. s. p. potom možno vyvodiť, že je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra,
v zmysle ktorej „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku,
ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a osvedčenie

bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila.

9. V prerokúvanej veci sa žalobca neodkladným opatrením domáha ochrany svojho (tvrdeného)
vlastníckeho práva proti tomu, aby žalovaný zaťažil spornú nehnuteľnosť záložným právom, resp.
aby ich prevádzal na inú osobu. Hrozba bezprostrednej ujmy podľa žalobcu spočíva v tom, že ak
nehnuteľnosť nadobudne ďalšia osoba, bude to viesť k vzniku ďalších sporov. Takáto ujma však

žalobcovi nehrozí, pretože svoje práva si môže zabezpečiť aj iným spôsobom než len neodkladným
opatrením zakazujúcim žalovanému. Žalobca sa domáha voči žalovanému určenia svojho vlastníckeho
práva proti žalovanému, ktorý je v súčasnosti zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva. Ustanovenie
§ 38 a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. však umožňuje v takomto prípade vyznačiť
poznámku o prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva. Podľa § 228 ods. 2 C. s. p. je výrok

právoplatného rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa
týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v
katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na základe tohto rozsudku potom
orgán katastra vyznačí stav, ktorý bol pred dobrovoľnou dražbou, a to aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona).

10. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že žalobca má možnosť zabezpečiť svoju právnu pozíciu
a ochranu svojho práva vyznačením poznámky v katastri o prebiehajúcom konaní. Ak by aj žalovaný
vykonával ďalšie právne úkony, ktorého následkom by bola zmena vecného práva k nehnuteľnosti,
takýto úkon by sa musel do katastra nehnuteľností zapísať vkladom (§ 28 ods. 1 katastrálneho

zákona), v dôsledku čoho by pre osoby takto zapísané bol záväzný právoplatný rozsudok vydaný v
tu prerokúvanej veci. Ak by tento rozsudok žalobe žalobcu vyhovel, znamenalo by to jeho zápis do
katastra nehnuteľností ako vlastníka, ako aj výmaz všetkých medzičasom vložených vecných práv.
Žalobcovi teda z očakávaných úkonov žalovaného týkajúcich sa sporných nehnuteľností nehrozí žiadna
bezprostredná ujma. Preto v prerokúvanej veci nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a zakázať

žalovanému ďalšie úkony, ako sa toho žalobca domáhal navrhovaným neodkladným opatrením. Pre
nariadenie tohto neodkladného opatrenia teda nie je splnená podmienka § 325 ods. 1 C. s. p.

11. Žalobca však svoj návrh odôvodňoval okrem iného aj tým, že žalovaný už takýto úkon urobil, keď už v
čase podania žaloby a návrhu (20. septembra 2018) prebiehalo katastrálne konanie o bližšie nezistenom

vklade práva k sporným nehnuteľnostiam (z neskoršieho listu vlastníctva potom vyplýva, že išlo o vklad
záložného práva v prospech Ing. B. D. na zabezpečenie pohľadávky z úveru pod sp. zn. V-2650/2018).
Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vyšiel z toho, že predmet tohto vkladového konania nie
je preukázaný, žalobca však tvrdí, že mal podľa § 186 ods. a § 150 C. s. p. vychádzať z nespornosti
tvrdenia žalobcu o jeho predmete. Podľa § 354 C. s. p. sa na konania podľa tretej časti C. s. p., teda aj

na konanie o neodkladných opatreniach použijú všeobecné ustanovenia o konaní len primerane, a to
len vtedy, ak nie je ustanovené inak. Pojem „primerane“ podľa legislatívnotechnických pokynov (príloha
č. 2 k Legislatívnym pravidlám tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. účinných v čase prípravy a schválenia
C. s. p.) znamená, že sa na určité právne vzťahy majú vzťahovať len niektoré časti existujúcej právnej
úpravy. Na konanie o neodkladných opatreniach nemožno teda aplikovať všetky ustanovenia prvej a

druhej časti, ale len tie, ktorých použitie nie je vylúčené osobitnou povahou tohto konania. Ustanovenia
§ 150 a 151 C. s. p. už vo svojej logike predpokladajú kontradiktórnosť konania, teda to, že strana má
možnosť zoznámiť sa s tvrdeniami svojej protistrany a je jej daná príležitosť na ich popretie. V konaní,
v ktorom sa vyjadrenie protistrany nepredpokladá, neprichádza do úvahy použitie týchto ustanovení.
Podľa § 329 ods. 1 C. s. p. sa pritom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje zásadne

bez vyjadrenia protistrany. Sám zákon tak nepredpokladá vytvorenie priestoru na popretie skutkových
tvrdení navrhovateľa, v dôsledku čoho je pojmovo vylúčené aplikovať § 151 C. s. p. o následkoch ich
nepopretia.12. K samotnej potrebe neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o vklade
záložného práva žalobca v návrhu neuviedol nič konkrétne. Je pritom zrejmé, že zákaz nakladania
uložený žalovanému neodkladným opatrením by nemal žiaden vplyv na už vykonané úkony, teda

ani na žalobcom tvrdené zriadenie záložného práva zn. V-2650/2018), v dôsledku čoho by takéto
opatrenie nebolo spôsobilé dosiahnuť zákaz takýchto úkonov. Takéto neodkladné opatrenie mohlo mať
nanajvýš ten účinok, že by sa dosiahlo (dočasné) nezapísanie zriadeného vecného práva do katastra
nehnuteľností, keďže podľa § 31a písm. e) katastrálneho zákona by orgán katastra prerušil konanie
o vklade, ak by sa žalovanému zakázalo nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Žalobca sa však na

citované ustanovenie, ani na jeho účinky v návrhu vôbec neodvolával. Súd by samozrejme mohol na
toto ustanovenie prihliadnuť v súlade so zásadou, že sám pozná právo, no podľa odvolacieho súdu nie
je pre nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia splnená ani druhá podmienka, a to osvedčenie
nároku, ktorého sa žalobca bude domáhať. Žalobca tvrdí, že žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti v
dôsledku predaja časti podniku žalobcu na základe zmluvy o predaji časti podniku datovanej 12. januára
2006. Podľa § 476 ods. 2 Obch. zák. sa takáto zmluva musela uzavrieť písomne a podpisy strán museli

byť úradne osvedčené. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že ak je zmluva vyhotovená vo viacerých
rovnopisoch, museli by tieto podmienky spĺňať všetky rovnopisy. Postačí totiž, ak týmto náležitostiam
vyhovuje jeden rovnopis. Sám žalobca pritom tvrdí, že na základe tejto zmluvy z 12. januára 2006 podľa
§ 483 ods. 3 Obch. zák. bolo vložené vlastnícke právo do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného
(V-156/06). Z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 14. októbra 2008 však vyplývalo, že

správa katastra pred povolením vkladu skúmala okrem iného platnosť zmluvy, ako aj to, či je právny úkon
urobený v predpísanej forme. Ak sú tieto podmienky splnené, správa katastra vklad povolí (§ 31 ods.
3 cit. zák.). Podľa názoru odvolacieho súdu tak v dôsledku povolenia vkladu na základe zmluvy z 12.
januára 2006 možno vychádzať z toho, že správa katastra preskúmala formu tejto zmluvy (vyhotovenia,
ktoré jej bolo predložené) a zistila, že vyhovuje forme ustanovenej v § 476 ods. 2 Obch. zák., keďže

rozhodla o povolení vkladu. Úlohou žalobcu tak bolo v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dostatočne hodnoverným spôsobom osvedčiť to, že zákonom ustanovenej forme nevyhovovalo žiadne
vyhotovenie zmluvy, teda ani to, ktoré bolo predložené správe katastra, čo ale žalobca v prerokúvanej
veci nesplnil.

13. Už len nad rámec uvedeného poukazuje odvolací súd na to, že v prerokúvanej veci došlo k vkladu
vlastníckeho práva v prospech žalovaného v roku 2006 a žalobca svoju žalobu podáva v roku 2018,
teda po 12 rokov. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. sa oprávnený držiteľ (kto je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí) stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu 10 rokov. V prerokúvanej veci vzhľadom na všetky okolnosti nemožno nateraz vylúčiť,

že žalovaný by napriek prípadnej neplatnosti zmluvy z 12. januára 2006 mohol naplniť aj predpoklady
vydržaniaspornýchnehnuteľností.Zovšetkýchuvedenýchdôvodovtakodvolacísúdnemôžepovažovať
za dostatočne osvedčené vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, a teda ani osvedčenie
nároku, ktorého ochrany sa domáha.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak vyplýva, že na nariadenie žiadateľom žiadaného neodkladného
opatrenia neboli ku dňu vydania napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 C. s. p.) splnené podmienky §
325 ods. 1 C. s. p., takže súd prvej inštancie správne rozhodol, keď podľa § 328 ods. 1 C. s. p. tento
návrh zamietol. Odvolací súd preto jeho vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
C. s. p. potvrdil.

15. Pretože žalobca podal súčasne s návrhom aj žalobu, o ktorej bude konanie pokračovať, nie je toto
rozhodnutie rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. Vzhľadom na to nebolo
potrebné rozhodnúť o trovách konania.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).