Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200373
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosprávnysúd,vkonanípredsudkyňouJUDr.JanouMartinčekovou,vprávnejveci

žalobkyne: mal. O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, Z., zast. matkou Z. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, Z., právne zast. JUDr. Zuzanou Gažkovou, advokátkou, so sídlom Ul. X. T. XXX,
I. T., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16,
Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/
SOC/2018/7898 zo dňa 11.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina číslo: UPS/
US7/SSVODPPKPC1/SOC/2018/7898 zo dňa 11.07.2018 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina prvostupňovým rozhodnutím Číslo: ZA1/OPPKTZPaPC/
PPnK/SOC/2018/74294-3, Číslo záznamu: 2018/135500/Ba zo dňa 04.05.2018 podľa § 34 ods. 1
zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti podanej mal. O. T., ktorú
podala dňa 26.03.2018 prostredníctvom zákonnej zástupkyne Z. T. a nepriznal jej peňažný príspevok na

kúpu osobného motorového vozidla. V odôvodnení poukázal na komplexný posudok zo dňa 02.05.2018,
v ktorom bola O. T. stanovená miera funkčnej poruchy 50 %, ale v oblasti kompenzácií sa jej nenavrhol
peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. V posudku sa konštatuje, že je fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, nakoľko je schopná v sprievode druhej osoby využívať prostriedky verejnej
hromadnej dopravy. Z medicínskeho hľadiska sa u mal. O. T. jedná o poruchy psychického vývoja -
konkrétne Aspergerov syndróm, syndróm ADHD - porucha pozornosti a aktivity, porucha artikulácie,

kognitívne schopnosti sú v pásme normy a ľahkú kvadruhypotóniu. Mal. O. je samostatne mobilná,
chôdzabezopory.Podľaposudkovéholekáraúradujeschopnásavsprievodedruhejosobyprepravovať
prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, zastávka autobusu sa nachádza 100 m od jej bydliska, je
schopná nastúpiť a vystúpiť z nich a taktiež je schopná udržať a zvládnuť i inú situáciu v nich počas
jazdy. V prípade akútnej potreby na zdravotné vyšetrenia má možnosť byť vozená sanitným vozidlom.
Zabezpečovanie dopravy do zdravotníckych zariadení je v kompetencii zdravotníctva.

2. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo: UPS/US7/
SSVODPPKPC1/SOC/2018/7898 zo dňa 11.07.2018 jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Ústredie opätovne posúdilo odkázanosť menovanej na požadovanú formu kompenzácie.
Posudková lekárka ústredia vydala na základe dostupných lekárskych nálezov dňa 04.06.2018lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy maloletej 50 % podľa prílohy č. 3, časti
IV.1. písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z.z., a preto sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchu psychického vývoja detí - Aspergerov syndróm s

prejavmi hyperaktivity, s poruchami pozornosti a narušenou komunikačnou schopnosťou. Podľa záverov
posudkovej lekárky odvolacieho orgánu po preskúmaní všetkých doložených odborných lekárskych
posudkov maloletá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože
je schopná prepravovať sa vozidlom hromadnej dopravy osôb a prostriedkami železničnej dopravy,
premiestniť sa k nim, nastupovať, vystupovať z nich alebo zvládnuť inú situáciu v nich podľa § 14

ods. 6 citovaného zákona. Z doložených lekárskych nálezov vyplýva, že v prípade maloletej nie
sú dokumentované také poruchy správania, ktoré by ju takým spôsobom limitovali proti cestovaní
prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb, že by tieto nemohla využívať a bola odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Vzhľadom k zdravotnému stavu je indikovaný
sprievod inou fyzickou osobou. Odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na
sprievodcu automaticky nezakladá nárok na odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom. Záverom poukázal na to, že novela zákona č. 447/2008 Z.z., a to zákon č. 191/2018 Z.z.
účinný od 01.07.2018, nemá vplyv na posúdenie odkázanosti, ktorá bola predmetom odvolacieho
konania. Komplexný posudok ústredia zo dňa 18.06.2018 je súčasťou odôvodnenia a prílohou tohto
rozhodnutia. Z neho vyplýva, že v oblasti mobility a orientácie je odkázaná na opatrovanie, čo
je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie, v oblasti komunikácie je odkázaná na

opatrovanie, čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie, v oblasti zvýšených
výdavkov nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, v oblasti sebaobsluhy je fyzickou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná vykonávať niektoré úkony sebaobsluhy
a schopnosť vykonávať úkony starostlivosti o domácnosť je vzhľadom na vek nehodnotiteľná. Maloletá
je odkázaná na celodenný dohľad inej fyzickej osoby a je odkázaná na opatrovanie (stupeň odkázanosti

na pomoc inej fyzickej osoby je VI.), čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie.
Preto bola navrhnutá forma kompenzácie peňažným príspevkom na opatrovanie podľa § 40 zákona č.
447/2008 Z.z.. Ďalej bolo konštatované, že je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je odkázaná na sprievodcu.

3. V zákonnej lehote podala proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body
uviedla: Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a formálne, keď okrem konštatovania, že nie
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože podľa doložených
lekárskych nálezov nie sú dokumentované poruchy správania, ktoré by ju takým spôsobom limitovali
proti cestovaniu prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb, že by tieto nemohla využívať a

bola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, len odkazuje na § 14 ods.
6 zákona č. 447/2008 Z.z. účinný do 30.06.2018 a od 01.07.2018. Tak isto komplexný posudok zo
dňa 18.06.2018, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného, obsahuje len citácie príslušného
ustanovenia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s tvrdeniami podaného odvolania žalobkyňou a dôkazmi,
ktoré žalobkyňa s odvolaním predložila. Pritom žalobkyňa v rámci odvolacieho konania predložila

dva lekárske nálezy odborných lekárov, a to detského psychiatra a detskej neurologičky, podľa
ktorých je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu. Podľa lekárskeho nálezu psychiatra MUDr.
B. zo dňa 09.03.2018 žalobkyňa nie je schopná prepravy v prostriedkoch hromadnej dopravy, je
odkázaná na individuálnu prepravu, netoleruje cudzích ľudí, môže mať afektívne rapty, v ktorých
môže byť nebezpečná sebe i okoliu, netoleruje pachy ani hluk. Podľa lekárskeho nálezu detského

neurológa MUDr. C. zo dňa 15.01.2018, žalobkyňa z neurologického hľadiska nie je schopná cestovať
prostriedkami hromadnej prepravy. V cudzom prostredí má poruchy správania, afektívne stavy. Je
vylúčená preprava prostriedkami hromadnej preprav vzhľadom k nezvládnutiu socio-komunikačnej a
senzorickejzáťažezprostredia.Poukázalanato,ževzhľadomnazdravotnépostihnutiežalobkyne,ktorá
veľa cudzích ľudí netoleruje, nechce nastúpiť do prostriedkov hromadnej dopravy alebo sa v nich správa

nevhodne napr. nahlas rozpráva o nich nevhodné veci, niekedy cestujúcich obťažuje, a to kričaním,
prihováraním sa, neustálym pýtaním sa, vyzvedaním, atď.. Žalobkyni nie je možné vysvetliť a usmerniť
ju, že takéto správanie je nevhodné. Uvedené má za dôsledok, že žalobkyňa s rodičmi sa vyhýbajú
cestovaniu prostriedkami hromadnej dopravy a vlastné auto nemajú z dôvodu, že je ťažké naň našetriť,
keď len jeden z manželov pracuje, pretože starostlivosť o žalobkyňu z týchto zdravotných dôvodov si

vyžaduje celodennú starostlivosť. Žalobkyňa má tak obmedzený kontakt s okolím napr. so záujmovými
krúžkamialeborodinou.Bolatohonázoru,ženemôžemaťvdôsledkusvojichduševnýchchorôb,ktorými
trpí, zníženú kvalitu života. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.10.2018. Poukázal na lekársky posudok ústredia
zo dňa 04.06.2018, v ktorom posudková lekárka konštatovala, že maloletá nie je v zmysle § 14 ods.

6 zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Námietky uvádzané v žalobe nepovažoval za opodstatnené, pretože posudková lekárka
vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a vyhodnotila všetky predložené lekárske
nálezy, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii správnych orgánov. V lekárskom posudku druhého
stupňa sú v objektívnych nálezoch zohľadnené aj lekárske správy detského psychiatra MUDr. B. a

detského neurológa MUDr. C.. Je v kompetencii posudkového lekára, ktoré nálezy sú pre posúdenie
odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom rozhodujúce a ktoré treba
zohľadniť. Odborné posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu posudková lekárka v lekárskom
posudku zhodnotila a nepovažovala za potrebné vyjadrovať sa k subjektívnym názorom odborných
lekárov, ktorí nie sú kompetentní posudzovať odkázanosť na účely zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom
znení. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

5. Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa podala repliku zo dňa 15.11.2018. Mala za to, že lekársky
posudok aj komplexný posudok sa zaoberali len posúdením mobility, teda fyzickej odkázanosti, ale
nie odkázanosti psychickej - duševnej. Žalovaný neposudzoval, resp. nesprávne posúdil, či žalobkyňa
zvláda iné situácie v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy tak, ako to upravuje § 14 ods. 6

citovaného zákona v znení účinnom do 30.06.2018, resp. podľa zákona účinného od 01.07.2018 v
zmysle § 14 ods. 6 psím. b), či nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným vozidlom z dôvodu
duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy. Nesúhlasila s tvrdením, že je v
kompetencii posudkového lekára, ktoré nálezy sú pre posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu

rozhodujúce. Posudkový lekár je povinný posúdiť a zohľadniť všetky lekárske nálezy.

6. Žalovaný k replike žalobkyne dupliku nepodal.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok

uvedených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) a contrario v
spojení s § 137 ods. 4 SSP. Nezistil ani ďalšie dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods.
1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a

nasl. SSP v zmysle žalobných bodov, pričom nimi nebol viazaný (§ 203 ods. 2 SSP) a zistil,
že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z nasledovných dôvodov:

9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žiadosťou o poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciu zo dňa 26.03.2018 žiadala maloletá v zastúpení zákonnej zástupkyne peňažný príspevok

na kúpu osobného motorového vozidla z dôvodu vzdelávania maloletej v základnej škole, udržiavania
kontaktu so starými rodičmi, v socializácii dieťaťa v krúžkoch a realizácie podporných aktivít - kone,
kanisterapia, plávanie. Súčasťou žiadosti bola príloha č. 1 lekársky nález na účely konania vo veciach
kompenzácievšeobecnejlekárkypredetiadorastMUDr.T.V.,ktoréhoprílohoubollekárskynálezMUDr.
L. C., detského neurológa zo dňa 15.01.2018 a MUDr. T. B., detského psychiatra zo dňa 09.03.2018.

Na prvom stupni bol vydaný lekársky posudok zo dňa 16.04.2018, v ktorom boli uvedené ako
vyšetrenia: psychiatrické vyšetrenie, neurologické vyšetrenie, ortopedické vyšetrenie - 2018: ľahký
kvadruhypotonický syndróm, Aspergerov syndróm, ADHD - syndróm poruchy pozornosti a aktivity,
porucha artikulácie, kvalitatívne narušená komunikačná schopnosť. Kognitívne schopnosti sú v pásme
normy. Súčasťou lekárskeho posudku je odôvodnenie, podľa ktorého nie je odkázaná na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom. V sprievode druhej osoby je schopná prepravovať sa
prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb (dôjde k nim, nastúpi do nich, vystúpi z nich, udrží sa
a zvládne inú situáciu v nich počas jazdy). Záver k odkázanosti na individuálnu dopravu bol, že túto
odkázanosť nemá.
Na prvom stupni bol vypracovaný posudkový záver podľa 13 zákona č. 447/2008 Z.z zo dňa 16.04.2018,

avšak ten je ťažko čitateľný.
Komplexnýposudokprvéhostupňazodňa02.05.2018prevzalzáverlekárskehoposudkuprvéhostupňa.
V oblasti mobility a orientácie uviedol, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má oslabenú
schopnosť orientácie a pohybovú schopnosť nemá narušenú. Chôdza fyzickej osoby je samostatnáa nepoužíva pri chôdzi ako oporu žiadnu zdravotnícku pomôcku. Schopnosť orientácie je mierne
oslabená vo všetkých smeroch. Podľa vyjadrenia posudkového lekára fyzická osoba je schopná sa v
sprievodedruhejosobyprepravovaťprostriedkamiverejnejhromadnejdopravyosôb.Niejeodkázanána

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. T.č. je odkázaná na celodenný dohľad inej fyzickej
osoby pri zabezpečovaní základných sociálnych aktivít. Uvedené je kompenzovateľné peňažným
príspevkom na opatrovanie, ktorý bol navrhnutý.
Nazákladeodvolaniaúčastníčkykonaniavovecirozhodovalžalovaný,ktorýpredvydanímnapadnutého
rozhodnutia vyhotovil lekársky posudok druhého stupňa dňa 04.06.2018. V objektívnych nálezoch

uviedol lekársky nález detskej lekárky MUDr. V. zo dňa 22.03.2018 ako aj pedopsychiatrické vyšetrenie
MUDr. B. zo dňa 09.03.2018 a neurologické vyšetrenie MUDr. C. zo dňa 15.01.2018. Lekársky posudok
odôvodnil tak, že ide o 8,5-ročené dieťa v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií
pre perinatálnu encefalopatiu pri ťažkej prematurite s prejavmi centrálnej tonusovej poruchy ľahkého
stupňa, poruchami vývoja reči s napredovaním a vývojom ADHD syndrómu, s poruchami pozornosti
a hyperaktivitou. Mobilita zachovaná, postoj a chôdza samostatné, našľapovanie na celé chodidlo s

prejavmi únavnosti pri záťaži. Orientácia primeraná veku, komunikácia narušená poruchou reči a aktivity.
Detská osobnosť vo vývine s kognitívnymi schopnosťami v pásme priemeru. Je zaškolená v 2. ročníku
ZŠ s asistentkou v rozsahu 20 hodín týždenne, prospieva dobre, na stoličke obsedí. Stav kompenzovaný
celodennou opaterou matky. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Oproti lekárskemu posudku zo dňa 06.11.2017 nedošlo k závažnej zmene zdravotného stavu. Záver

znel: Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy,
nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť situácie v ňom podľa § 14 ods. 6 z.č. 447/2008 Z.z.

10. Z lekárskeho nálezu detskej neurologičky MUDr. L. C. zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že z

neurologického hľadiska dieťa nie je schopné cestovať prostriedkami hromadnej prepravy. V cudzom
prostredí má poruchy správania, afektívne stavy. Je vylúčená preprava prostriedkami hromadnej
prepravy vzhľadom k nezvládnutiu socio - komunikačnej a senzorickej záťaže z prostredia. Z lekárskej
správy MUDr. T. B., detského psychiatra zo dňa 09.03.2018 vyplýva, že nie je schopná prepravy v
prostriedkoch hromadnej dopravy, je odkázaná na individuálnu prepravu, netoleruje cudzích ľudí, môže

mať afektívne rapty, v ktorých môže byť nebezpečná sebe i okoliu, netoleruje pachy ani hluk.

11. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.07.2018 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými

osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu
a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
dovozidlaverejnejhromadnejdopravyosôb,udržaťsavňompočasjazdyavystupovaťzvozidlaverejnej
hromadnej dopravy osôb,
b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo

nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa
komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použilsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

12. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Sporné je posúdenie nároku žalobkyne na peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
Správny súd sa stotožnil so žalobnou námietkou, že napadnuté rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov.
V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na § 14 ods. 6 citovaného zákona a konštatoval, že „v
prípade maloletej nie sú dokumentované také poruchy správania, ktoré by ju takým spôsobom limitovali

proti cestovaní prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb, že by tieto nemohla využívať a bola
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.“ Žalobkyňa pritom k svojej žiadosti
pripojila lekárske správy MUDr. C. a MUDr. B., ktoré vo svojich záveroch konštatujú také poruchy
správania sa žalobkyne, ktoré podľa ich názoru ju vylučujú z cestovania prostriedkami hromadnej
prepravy osôb. . V lekárskych posudkoch, či už prvého alebo druhého stupňa, boli tieto lekárske nálezy
uvedené. Správnemu súdu nepatrí preskúmavať zdravotný stav žiadateľa o príspevok, ale lekársky

posudok posudzuje z toho hľadiska, či je úplný a presvedčivý, teda či obsahuje dostatok dôvodov na
prijatý záver, čo v tomto prípade správny súd nepovažuje za splnené.

13. V prvostupňovom lekárskom posudku vo vzťahu k týmto vyšetreniam (špecifikované ako
psychiatrické vyšetrenie, neurologické vyšetrenie - 2018) je uvedené, že ide o ľahký kvadruhypotonický

syndróm, Aspergerov syndróm, ADHD - syndróm poruchy pozornosti a aktivity, porucha artikulácie,
kvalitatívnenarušenákomunikačnáschopnosťakognitívneschopnostisúvpásmenormy.Prvostupňový
lekársky posudok vôbec nereagoval na tie zistenia odborných lekárov, ktoré sa týkajú zistených porúch
správania sa žalobkyne pri cestovaní prostriedkami hromadnej dopravy. Tieto poruchy v objektívnom
nálezeaninecitoval.Rovnakotaktomuboloajprilekárskomposudkudruhéhostupňa.Anivobjektívnom

náleze tohto posudku nie je zmienka o prejavoch porúch správania sa žalobkyne pri cestovaní
prostriedkami hromadnej dopravy. Pritom z lekárskeho nálezu detského neurológa MUDr. C. vyplýva,
že žalobkyňa má v cudzom prostrední poruchy správania a afektívne stavy, pričom nezvláda socio -
komunikačnú a senzorickú záťaž z prostredia. MUDr. B., detský psychiater, konštatoval, že netoleruje
cudzích ľudí a môže mať afektívne rapty, v ktorých môže byť nebezpečná sebe i okoliu, pričom netoleruje

pachy ani hluk. Uvedené objektívne nálezy sú tak závažné, že sa mali odraziť v objektívnom náleze
oboch lekárskych posudkov a mali byť riadne posudkovými lekármi vyhodnotené práve s akcentom na
to, či pri takýchto objektívnych nálezoch nie je narušená schopnosť prepravy v prostriedkoch hromadnej
dopravy v zmysle § 14 ods. 6, písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení.

14. Posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je nedostatočné
posudzovať len vo vzťahu k schopnosti maloletej premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy,
nastupovať, udržať sa v ňom a vystupovať z neho (oblasť mobility), čo je situácia zakotvená v § 14 ods.
6 písm. a) citovaného zákona v platnom znení. Lekársky posudok musí vyhodnotiť aj možnosť straty
schopnosti prepravovať sa vozidlami verejnej hromadnej dopravy pre okolnosti uvedené v § 14 ods. 6

písm.b)citovanéhozákona,tedazdôvoduduševnejporuchy.Konkrétneprvostupňovýlekárskyposudok
uviedol v odôvodnení, že maloletá je schopná v sprievode druhej osoby prepravovať sa prostriedkami
verejnej hromadnej dopravy osôb. Okrem posúdenia mobility maloletej (dôjdenie k vozidlu, nastúpenie
do neho, vystúpenie z neho, udržanie sa v ňom) bez ďalšieho uviedol, že zvládne aj inú situáciu v ňom
počas jazdy. Rovnako tomu tak bolo aj v lekárskom posudku druhého stupňa zo dňa 04.06.2018. Dôvody

v aktuálnej právnej úprave uvedené v § 14 ods. 6 písm. b), teda duševná porucha, boli v právnej úpravy
účinnej do 30.06.2018 (kedy boli oba lekárske posudky vypracované) zakotvené v § 14 ods. 6 písm. c)
ako zvládnutie inej situácie vo vozidle z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach. Lekárske
posudky však tento záver o zvládnutí iných situácií vo vozidle vôbec neodôvodnili, preto sú vo svojich
záveroch neúplné a nepresvedčivé.

15. Správny súd konštatuje, že žalovaný musí vychádzať zo záverov lekárskeho posudku, pretože
komplexný posudok, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia, vychádza priamo zo záverov
lekárskeho posudku. V prípade, že lekársky posudok neobsahuje komplexné posúdenie zdravotného
stavu žalobkyne v nadväznosti na lekárske nálezy, ktoré ako dôkazy do správneho konania žalobkyňa

predložila, ako tomu bolo v danom prípade, nič nebráni požiadať posudkového lekára o doplnenie
lekárskeho posudku tak, aby žalovaný mohol svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodniť.16. Žalovaný (rovnako aj prvostupňový správny orgán), pokiaľ vychádzal z lekárskeho posudku, ktorý
bo nedostatočne odôvodnený, potom evidentne taktiež nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
Na rozhodnutie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, konkrétne § 47 ods.

3 Správneho poriadku, teda v odôvodnení rozhodnutia má správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správny orgán správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval
a ako sa vyrovnal s návrhmi na námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu iba konštatovanie nesplnenia podmienok uvedených v § 14

ods. 6 citovaného zákona so všeobecným (a čiastočne zmätočným) konštatovaním, že „z doložených
lekárskych nálezov vyplýva, že u maloletej nie sú dokumentované také poruchy správania, ktoré by ju
takým spôsobom limitovali proti cestovaní prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb, že by tieto
nemohla využívať a bola by odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom“, bez
uvedenia ďalších skutočností je nedostatočné.

17. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne
posúdiť zdravotný stav žalobkyne a vydať nový lekársky posudok, v ktorom budú vyhodnotené všetky
aktuálne lekárske nálezy žalobkyne, a to tak, aby bola riadne posúdená jej odkázanosť na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, teda či schopnosť prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej

dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnostizakýchkoľvekdôvodovuvedenýchv§14ods.6z.č.447/2008Z.z.vplatnomznenínestratila.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobkyňa
bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a preto má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne

vynaložených trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.