Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cpr/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209379
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116209379.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: KARMEN -

veľkoobchod potravín, s.r.o., so sídlom Strojnícka 15, 080 01 Prešov, právne zastúpeného: JUDr. Lukáš
Kišeľák, advokát so sídlom Jarkova 63, 080 01 Prešov, proti žalovanej: X. D., S.. XX.XX.XXXX, N. M.
Q. P. Č.. X, XXX XX V., právne zastúpenej: JUDr. Ján Garaj, advokát so sídlom Hlavná 137, 080 01
Prešov, o zaplatenie2.682,66 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 166,88 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 166,88 € od 1.9.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 88 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 4.6.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
vo výške 2.682,66 € spolu s úrokom z omeškania od 1.9.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je obchodná spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je okrem
iného kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Žalovaná je fyzická osoba, ktorá ako uchádzač o
zamestnanie uzavrela dňa 11.4.2014 so žalobcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s
dohodnutým dňom nástupu do práce na deň 12.4.2014. Na základe predmetnej pracovnej zmluvy
vykonávala pracovnú činnosť na pozícii pracovník maloobchodu na prevádzkach nachádzajúcich sa v
okresePrešovaSabinov.Dňa24.4.2014podpísalžalobcaspolusžalovanoudohoduozmenepracovnej

zmluvy, na základe ktorej došlo ku dňu 28.4.2014 k obsahovej zmene bodu č. 1. pracovnej zmluvy,
v zmysle ktorej došlo k zmene funkcie žalovanej z pracovníka maloobchodu na vedúceho predajne,
ako aj k zmene miesta výkonu práce z predajňa potravín KARMEN 71, Cs. Armády č. 29, Prešov, na
predajňa potravín KARMEN 67, Komenského č. 38, Sabinov. V dôsledku tejto zmeny žalobca uzavrel
dňa 28.4.2014 dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti zmysle ust. § 182 a násl. zákona č. 311/2001
Z.z.Zákonníkapráce(vteteďalejaj„Zákonníkpráce“a/alebo„ZP“),nazákladektorejtátoprevzalaspolu
s ďalšími zamestnancami vykonávajúcimi prácu na pracovisku predajňa potravín KARMEN 67, Sabinov,

za tam nachádzajúce sa hodnoty, ceniny a tovary spoločnú hmotnú zodpovednosť v rozsahu vedúcej
predajne. Na základe výsledkov fyzickej inventúry vykonanej ku dňu 21.10.2014 bolo na zverených
hodnotách, ceninách a tovaroch nachádzajúcich sa v predajni KARMEN 67, Sabinov vyčíslené manko
v úhrnnej výške 3.682,65 €, z ktorého bola žalovanej v zmysle § 186 ods. 1 Zákonníka práce vspojení s § 189 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce určená miera a podiel zodpovednosti na
príslušnommankunasumu2.682,66€sdobouplneniado31.8.2015.Ajnapriekzmluvnýmdojednaniam
ohľadne základnej povinnosti žalovanej ako zamestnanca spoločne hmotne zodpovedného za prípadný

vznik manka na tomuto zverených hodnotách riadne a včas zaplatiť zamestnávateľovi celú jej mieru a
podiel na vzniknutom manku si túto doposiaľ dobrovoľne nesplnila. Žalovaná bola opakovane vyzývaná
na splnenie si svojej tak zákonnej ako aj zmluvnej povinnosti ako spoločne hmotne zodpovedného
zamestnanca, tak žalobcom ako aj jeho právnym zástupcom, avšak bezúspešne.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 25.7.2016 uviedla, že od 11.4.2014 do 31.7.2015 pracovala
ako vedúca predajne na ulici Komenského v Sabinove, ktorá je súčasťou podniku žalobcu. Interné
označeniepredajnebolo„KARMEN67“.Odzačiatkujejpôsobeniaakovedúcejzistila,ževeci-potraviny,
ktorým končí doba spotreby (tzv. záručná doba) sa evidenčné uvádzajú, resp. vpisujú do tzv. karty
rozdielov, kde na to bol vytvorený v rámci vnútorného sieťového systému žalobcu v počítačoch žalobcu
program. Pracovný pomer so žalobcom bol ukončený výpoveďou z jej strany. Poukázala na to, že ako

vedúca predajne objednala položkovite tovar v konkrétnych množstvách podľa predpokladanej spotreby,
predaja, danej komodity na konkrétnej predajni. Vedenie spoločnosti napriek objednávke vedúcej dodalo
na predajňu väčšie množstvo objednaného tovaru s dobou spotreby častokrát nižšou ako 3 dni. Takýto
postup logicky prinášal dôsledky v hromadení potravinového tovaru po záruke. Keďže po záručnej dobe
sa potraviny - tovar predávať nemohol, žalobca mal vypracovaný už vyššie uvedený program, kde

sa takýto pozáručný tovar uvádzal. Táto karta rozdielov je podkladom pre údajne manko, ktoré mala
spôsobiť konkrétna vedúca predajne s ďalšími zamestnancami predajne a v tomto prípade aj ona. Od
vedenia spoločnosti bolo zakázané posielať tovar po lehote na likvidáciu. Tovar po záruke teda zostával
na predajni. Prax bola taká, že takýto tovar po záruke sa vyhadzoval na pokyn vedenia spoločnosti do
kontajnerov - odpadových nádob. Vedenie žalobcu dalo jednoznačný pokyn, že ich nezaujíma, kde tovar

skončí, ale na predajni nemohol zostať. Po záruke nemohla mať tovar na predajni. Bezpodmienečný
pokyn od žalobcu bol zapisovať tovar po lehote do karty rozdielov. Z vedenia spoločnosti jej nikto nikdy
neoznámil, čo karta rozdielov znamená a aký má význam. Dňa 21.10.2014 bola vykonaná inventúra
na prevádzke KARMEN 67, na ktorej bola prítomná ona, ako aj X. A., X. H.J., V. R., t.j. zamestnanci
na predajni KARMEN 67 a za žalobcu boli prítomní pán M., pani Š., A. L. Q. Z.R.. Priebeh inventúry

prebiehal štandardne. V deň inventúry im nikto zo spoločnosti neoznámil existujúce manko vo výške
3.682,85 € a jej podiel náhrady vo výške 2.682,66 €. Uvedený nárok spoločnosti KARMEN o ktorý opiera
svoj nárok v tomto žalobnom návrhu, odmieta, popiera a neuznáva ani čo do dôvodu a ani čo do výšky.
Konanie zamestnávateľa - žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalobca si sám privodil stav, v
ktorom formálne vznikla škoda. Podľa jej názoru, ako bývalej zamestnankyne žalobcu, dôvod konania

žalobcu spočíval v tom, aby takúto škodu z tovaru po záruke, ktorý bol neupotrebiteľný vždy uplatňoval
od zamestnancov. V tomto regióne je veľmi zložité nájsť si prácu, teda dopyt po pracovných miestach
značneprevyšujeponuku,apretomajúniektorízamestnávateliatendenciuzneužívaťsvojepostaveniea
zamestnancov tak povediac "tlačiť k múru". Takéto prípady sa u žalobcu diali úplne bežne. Zamestnanci,
ktorí mali tendenciu ukončiť pracovnoprávny vzťah so žalobcom (predavačky a vedúce predajni) boli

stále vyzývané na znášanie fiktívnych škôd, ktoré vyplývali z tzv. karty rozdielov.

4. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.11.2016 uviedol, že základ pre určenie výšky
manka tvoria informácie zistené vykonaním fyzickej inventúry na príslušnej predajni v spojení, resp. v
porovnaní, s údajmi účtovnými a po ponížení sumy manka o sumu rovnajúcu sa výške normy strát,

ktorá predstavuje mieru, akou sa zamestnávateľ vždy podieľa na úhrade každého manka zisteného
vykonanou inventúrou z vlastných finančných prostriedkov. Karty rozdielov predstavujú pomocný nástroj
pre vedúce predajní, ktoré majú len evidenčnú povahu a teda prostriedok, prostredníctvom ktorého
majú mať vedúce predajní prehľad o tovare a najmä prostriedok, vďaka ktorému tieto môžu priamo
vplývať na sumu manka. Je pravdou, že objednávanie tovarov bolo vykonávané aj z centrály žalobcu,

avšak je potrebné poukázať, že žalobca tak konal v prípade objednávania akciového tovaru tzn. tovaru,
ktorého predajná cena bola ponížená počas obdobia akcie o určité percento a najmä za účelom, aby
zabezpečil dostatok tovaru na sklade predajne. V prípade, ak by akciový tovar, ktorý je predajcom
ponúkaný v rámci akcie a je označený v „akciovom letáku“, nebol k dispozícii, uvedený stav by mohol byť
vyhodnotený Slovenskou obchodnou inšpekciou ako konanie, cieľom ktorého je uvedenie zákazníka do

omyluaúčelovézvýšeniezáujmuzákazníkanakúpu,vprípadenedostatkuakciovéhotovarunapredajni
akéhokoľvek aj neakciového tovaru, alternatívne aj ako klamlivá reklama. Nie je pravdou, že žalobca
objednával vždy a jedine tovar s dobou trvanlivosti kratšou ako 3 dni. Odhliadnuc od uvedeného uviedol,
že každá predajňa žalobcu bola vopred s niekoľkodňovým predstihom informovaná o nadchádzajúcej„predajnej akcii“, ako aj o tovaroch, ktoré budú ponúkané za akciový tovar s tým, že ak mala tá-ktorá
predajňa dostatok tovaru na sklade, tento nebol z centrály objednávaný. Tvrdenia žalovanej o udeľovaní
jednoznačných pokynov žalobcu o tom, že tovar po dátume spotreby bol zakázaný posielať na likvidáciu,

ako aj to, že žalobcu nezaujíma, kde ten tovar skončí, považuje za účelové, nezakladajúce sa na pravde.
Žalovaná ako vedúca predajne mala vždy k dispozícii aparát prostriedkov na to, aby mohla denno-
denne priamo ovplyvňovať výšku prípadného manka. Uvedený aparát prostriedkov pozostával nasl. z
možností: i) presun tovaru v rámci siete predajní žalobcu, ii) preceňovanie tzn. znižovanie ceny tovaru,
ktorého predajnosť je nízka alebo tovaru pred dátumom spotreby a to aj pod cenu, za ktorú bol uvedený

tovar žalobcom kúpený priamo od dodávateľa, iii) výmena tovaru kus-za-kus priamo u obchodných
zástupcov toho-ktorého dodávateľa tovarov tzn. tovar po dátume spotreby vymenil za tovar s dátumom
spotreby pred jeho uplynutím, iv) vyrovnávanie hodnoty tovaru, ktorý chýbal aktívnym predajom tovaru,
ktorý bol „voľný“ (tovar dodaný dodávateľom na podporu predaja akciového tovaru) v) dopyt priamo
u žalobcu na spôsob práce s tovarom. Uvedený systém prostriedkov na znižovanie výšky prípadného
manka by bol efektívny v prípade, ak by vedúca predajne zodpovedne pristupovala k plneniu si svojich

pracovných povinnosti a riadila sa pokynmi žalobcu. Žalovanej boli stále, niekoľkokrát v priebehu týždňa,
udeľované pokyny na postup práce s tovarom - preceňovanie, presuny, ako aj napomínanie z dôvodu
neplnenia si svojich pracovných povinností a pokynov zamestnávateľa. Vzhľadom na doposiaľ tvrdené
nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením o tom, že tovar po dátume spotreby nemôže byť na predajni.
Je zakázané, aby bol tovar po dátume spotreby, či tovar inak ohrozujúci život a zdravie konečného

spotrebiteľa, na predajnej ploche, teda aby bol k dispozícii na kúpu konečnému spotrebiteľovi, a nie
na predajni. Rovnako je zakázané, aby bol takýto tovar uskladňovaný mimo predajne napr. na verejne
prístupných miestach, či miestach určených na výdaj a príjem tovaru. Niektorí obchodní zástupcovia
priamo takýto tovar z predajne brali na likvidáciu alebo tento tovar menili kus za kus t.j. za čerstvý tovar.
Cieľom žalobcu nie je umelo vytvárať škodu, ktorá sa prejaví v prípadnej strane a túto si potom cielene

vymáhať od svojich zamestnancov v súdnych konaniach v odstupom času niekoľkých rokov, potom ako
bol preukázaný vznik manka. Zvyšovaním predaja tovarov prostredníctvom akcií, rozsiahlym aparátom
možností narábania s tovarmi, dennodennou inštruktážou o preceňovaní tovarov a ich presunov je
dosiahnutie čo možno najnižšieho manka a zvýšenia miery, ktorou sa bude žalobca podieľať na
úhrade prípadného manka, nakoľko miera akou sa žalobca podieľa na úhrade manka z výlučne svojich

finančných prostriedkov závisí od priemeru ziskov, ktoré tento vykazoval počas predchádzajúcich 3
rokov. Až by sa malo tvrdenie žalovanej zakladať na pravde, mal by potom žalobca fungovať na princípe
- naberieme tovar, za tento teraz nezaplatíme, ale uhradíme zaň dodávateľom až potom, čo si to
vymôžeme od svojich zamestnancov, mzdy zamestnancov vyplatíme, až vtedy keď nám oni zaplatia
manká a podobne. Avšak každé inventúrou zistené manko predstavuje pre žalobcu stratu, na ktorej

sa tento musí podieľať taktiež z výlučne svojich finančných prostriedkov a to bez ohľadu na, či si
ten-ktorý zamestnanec alebo vedúca predajne riadne plní svoje pracovné povinnosti. Pasívny prístup
žalovanej k plneniu si svojich pracovných povinností - nepreceňovanie tovarov, nepresúvanie tovarov,
nevykonávanie aktívneho predaja tovarov, nevykonávame pokynov žalobcu o narábaní s tovarom,
nedopytovanie sa žalobcu na ďalší postup pri nízkej predajnosti toho-ktorého tovaru etc., mal priamy

vplyv na výšku manka a teda aj na to, akou sumou sa po zistení manka/schodku, po ponížení o sumu
normystrátžalobcu,pozosobnenímieryapodielu,ktorýmsanamanku/schodkubudepodieľaťten-ktorý
zamestnanec vykonávajúci prácu na príslušnej predajni v rozhodujúcom období, bude žalovaná podieľať
na náhrade tejto individuálnej škody. Je to práve vedúca a jej prístup k využitiu už vyššie popísaných
možností, ktorá v prevažnej miere určuje výsledok zistený inventúrou a teda, či celé manko/schodok

uhradí žalobca v rozsahu hodnoty normy strát alebo sa na tomto bude podieľať aj vedúca spolu so
spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami vykonávajúcimi prácu na príslušnom pracovisku.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.1.2017 uviedol, že z karty rozdielov nie je
možné vyčítať dôvodu presunu tovaru na kartu rozdielov, avšak na túto kartu sa mohol zapisovať len

tovar, ktorý chýbal na predajni. Na túto kartu mala prístup jedine žalovaná a z centrály nebolo možné
do nej zasahovať.

6. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 2.6.2017 vyčíslila manko po odpočítaní tovaru po záruke na
sumu 380,27 €. K uvedenej sume dospela tak, že od sumy 4.050,53 €, t.j. manka vypočítaného

žalobcom, odpočítala sumu karty rozdielov vo výške 2.828,43 €, pečivo vo výške 374,25 €, mliečne
výroby a mäso vo výške 215,74 € a zeleninu vo výške 410,12 € a pripočítala sumu vo výške 158,28 €.
Odôvodnila to nasledovne. Na karte rozdielov sa nachádzal tovar po dátume spotreby, ktorý sa na kartu
pripisoval priebežne počas celého obdobia, za ktorý sa vykonala inventúra. Tento tovar sa skladoval vurčených priestoroch, a keďže ho žalobca nesťahoval z predajní a nelikvidoval, tak sa vyhodil. Ohľadom
položiek pečiva uvedených v inventúrnom súpise uviedla, že návratky pečiva (20 - 30 %) dodávatelia
kompenzovali dobropisom raz za kvartál a preto pečivo ostávalo na bežných tovarových kartách a teda

sa nepresúvalo na kartu rozdielov, lebo kým neprišiel dobropis, tak vedúca nevedela, ktoré položky
dodávateľ odpíše. Pri mäse a mliečnych výrobkoch uviedla, že tieto neboli presunuté na kartu rozdielov,
nakoľko pri týchto druhoch tovaru sa to robilo 1x týždenne. Pri inventúre boli fyzicky na predajni, avšak
uplynul im už dátum spotreby a spoločnosť ich preto automaticky zaradila ako odpad do manka, keďže
tento tovar bol nepredajný. Zhnitá zelenia sa rovno vyhadzovala a tento tovar sa nepresúval na karty

rozdielov, keďže sa nedalo určiť aké množstvo sa má presunúť, nakoľko takmer všetok tento tovar sa
evidoval v kilogramoch.

7. Žalobca na pojednávaní dňa 1.2.2017 uviedol, že žiadne ustanovenie právneho predpisu neprikazuje,
aby vypracoval internú smernicu o nakladaní s tovarom po uplynutí záruky.

8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že na predajňu nechodili obchodní zástupcovia spoločností, ktoré
dodávali mliečne výrobky, nakoľko pri týchto výrobkoch najčastejšie dochádzalo k uplynutiu dátumu
spotreby. Prichádzali iba zástupcovia z firiem dodávajúcich veci dlhodobejšej spotreby. Rozbaľovaním
pakov/balíkov síce mohla znižovať schodok, avšak sumy, o ktoré sa znížil, boli nevýznamné. Teda
aj keď mala prehľad o stave karty rozdielov, túto jednoducho nemohla ovplyvniť. V prípade, ak by

žalobca likvidoval tovar po záruke, pre ňu by nebol problém takýto tovar nahlásiť, aby ho firma následne
zlikvidovala, čím by odťažila tovarovú kartu na prevádzke a teda by nebol ani žiadny dôvod evidovať
tovar po uplynutí záruky na karte rozdielov.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a svedkov, ako aj listinnými dôkazmi (Výpis z

obchodného registra navrhovateľa, Pracovná zmluva, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, Dohoda
o spoločnej hmotnej zodpovednosti, Príkaz na vykonanie inventúry, Inventarizačný zápis, Prezenčná
listina inventarizácie, Oznámenie o dlžnej sume, Rekapitulácia inventúrnych rozdielov, Spôsob výpočtu
náhrad za manko, číselné vyjadrenie miery a podielu na schodku, mailová komunikácia, výdajky na čl.
71-173, Interná smernica pre výpočet normy strát na čl. 212-213, obraty účtov na čl. 214-226, Zoznam

dokladov na stredisku na čl. 228-2238, Inventúrne rozdiely strediska na čl. 239-296, Spôsob výpočtu
priemerného zárobku na čl. 298, Posledná výzva na čl. 302, Presun - int. karty na čl. 317-364, zoznam
zamestnancov na čl. 365, mzdové listy na čl. 366-371, čestné vyhlásenia na čl. 378-380, prezenčná
listina z porady MOP dňa 3.10.2014 na čl. 380, Odborné stanovisko - manká a škody v r. 2014 na čl.
389-390, Správna hygienická prax na čl. 503-545, Vnútorný poriadok na čl. 546) a ďalšími v spise sa

nachádzajúcimi sa listinami, pričom zistil nasledovné:

10. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 11.4.2014 Pracovnú zmluvu na dobu určitú s dátumom nástupu
do práce dňa 12.4.2014. Žalovaná mala vykonávať práce pracovníka maloobchodu s miestom výkonu
práce v prevádzkach v okrese Prešov a Sabinov. Žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu do 31.7.2015.

11. Dňa 25.4.2014 žalobca a žalovaná uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa
stalasavedúcoupredajnevpredajnipotravínKARMEN67naadreseKomenského38,Sabinov.Dohoda
nadobudla platnosť dňa 28.4.2014. Dovtedy žalovaná pracovala v predajni KARMEN 71 v Prešove.

12. Dňa 28.4.2014 žalobca uzavrel so žalovanou Dohodu o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo
mzdy na základe ktorej žalovaná prebrala dňom 28.4.2014 spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené
hodnoty, t.j. tovar, peňažné prostriedky a ostatné hodnoty zverené k vyúčtovaniu a umiestnené vo vyššie
uvedenej prevádzkarni. Zamestnankyňa sa okrem iného zaviazala prebrať zodpovednosť za prípadný
schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázala, že tento schodok nezavinila. Žalovaná sa v čl.

I. ods. 4. zaviazala písomne upozorniť zamestnávateľ na všetky nedostatky, ktoré by jej znemožňovali
správne vykonávať funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou. Zamestnávateľ sa ods. 6. tohto článku
zaviazal vytvoriť a dodržiavať také pracovné podmienky, ktoré by pracovníkovi umožňovali riadne
vykonávať funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou.

13. Žalovaná dňa 12.4.2014 podpísala Vnútorný poriadok platný v prevádzkových jednotkách žalobcu s
poslednou aktualizáciou zo dňa 8.3.2013. V Čl. I ods. 8 sa uvádza, že za závažné porušenie pracovnej
disciplíny sa považuje nedodržiavanie predpisov, okrem iných aj Správnej hygienickej praxe - SHP.14. Podľa Plánu likvidácie odpadov SHP má byť odvoz odpadov zabezpečený vždy po zaplnení
príslušného kontajnera, najmenej 1x týždenne, prostredníctvom zmluvne oprávnenej firmy.

15. Dňa 18.9.2014 žalobca vydal príkaz - smernica 33/2014 k vykonaniu výročnej fyzickej inventarizácie
v dňoch od 1.10.2014 do 10.1.2015. Inventarizácia sa uskutočnila v troch okruhoch: zásoby na sklade
a v predajniach, záväzky a pohľadávky, hmotný a drobný hmotný majetok.

16. Dňa 20.10.2014 bol žalobcom vydaný príkaz na inventúru v prevádzke Karmen 067, ktorá sa mala

začať dňa 21.10.2014 od 7.00 hod. Zároveň bola určená inventarizačná komisia: M., Š.N., A., Z.. Podľa
prezenčnej listiny účastníkov inventarizácie sa tejto zúčastnili aj zamestnanci a to žalovaná, A., R., H.J..

17. Podľa inventúrny rozdielov strediska rozdiel medzi skutočným stavom a účtovným činil - 4.050,53 €,
pričom podiel kariet rozdielov (rozdiely mliečne, pečivo, ostatné) sa na tom podieľal v sume 2.828,43 €.

18. Podľa Internej smernice pre stanovenie a používanie normy prirodzených úbytkov zásob zo dňa
6.1.2014 bola norma strát pre maloobchod určená vo výške 0,26 % z dosiahnutého obratu bežného
roku. Obrat prevádzky č. 67 bol vo výške 108.140,93 €.

19. V prevádzke bol po odpočítaní normy strát vo výške 281,17 € zistený rozdiel medzi účtovným

a fyzickým stavom vo výške - 3.876,47 €. Výška uplatňovanej náhrady voči 4 zamestnancom tejto
prevádzky za obdobie od 29.4.2014 do 21.10.2014 činila 3.682,65 €. Po zosobnení manka podľa § 189
Zákonníka práce mala žalovaná nahradiť sumu 2.682,66 €. Priemerná hodinová mzda žalovanej v 4.
kvartáli 2014 bola vo výške 2,9977 €.

20. Žalobca podaním zo dňa 13.8.2015 oznámil žalovanej dlžnú sumu a vyzval ju k jej úhrade do
31.8.2015. Žalobca podaním zo dňa 21.9.2015 adresoval žalovanej poslednú výzvu na uhradenie dlžnej
sumy vo výške 2.682,66 €.

21. Žalovaná ešte ako zamestnankyňa v podaní zo dňa 2.5.2015 adresovanom žalobcovi v zmysle čl. I.

ods.4.upozornilananedostatky,konkrétnenato,ženaprevádzkuboldovážanýtovar,ktorýneobjednala
a keď mu skončila doba spotreby, musel byť na príkaz nadriadených odpisovaný na kartu rozdielov.
Z tohto dôvodu neuznala výšku vyčísleného manka a žiadala o vyčíslenie rozdielu medzi účtovným a
fyzickým stavom zásob v deň inventúry a bez kariet rozdielov.

XX. R. M. v čestnom vyhlásení zo dňa 4.4.2017 uviedol, že nie je si vedomý toho, že by žalovanej vydal
pokyn, aby tovar po dátume spotreby mala vyhadzovať. Taktiež si nie je vedomý, aby žalovaná žiadala
informáciu ako nakladať s takýmto tovarom.

XX. F. X. vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 5.4.2017 uviedol, že karta rozdielov bola predmetom

porady dňa 3.10.2014.

24. Zo stanoviska E.. E. U., daňovej poradkyne, vyplýva, že manká a škody neboli daňovými výdavkami
žalobcu podľa zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a predstavovali položku zvyšujúcu základ dane
a žalobca ich správne vykázal v daňovom priznaní. Od 1.1.2015 daňovými výdavkami nie sú výdavky

vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti
alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže že vykonal opatrenia na podporu jeho predaja postupným
znižovaním jeho ceny.

25. Žalovaná v rámci výsluchu okrem vyššie uvedených skutočností uviedla, že inventúra sa vykonala

v čase, keď nastúpila na prevádzku a tak isto keď ukončila pracovný pomer. Keď sa stala vedúcou,
inventúra sa nevykonávala. Výsledok inventarizácie s ňou nikto neprejednal. Inventúra bola vykonaná
v októbri 2014 a výsledok jej bol doručený takmer po pol roku v máji 2015. Inšpektora, ktorý kontroval
prevádzku, sa spýtala, čo s tovarom po záruke, no tento len pokrčil plecami. Zamestnankyne, ktoré už
na uvedenej predajni pracovali, jej povedali, že tovar sa jednoducho vyhadzuje a tak to robia aj ostatné

prevádzky. O tejto skutočnosti povedala inšpektorovi. Uviedla, že v sklade mali len jednu chladničku,
do ktorej sa dával čerstvý tovar a aj tovar po záruke a keď v nej už nebolo miesto, tak tovar po záruke
zapísali na kartu rozdielov a vyhodili ho. Prebiehalo to tak, že sa zobral nejaký tovar, napr. jogurt, ktorý
sa zoskenoval, a v prípade ak bolo 10 jogurtov po spotrebe, uviedlo sa číslo mínus 10 v evidencii zásobtovaru a na karte rozdielov pribudlo číslo plus 10. Vedenie spoločnosti alebo v centrále mali o tom
dokonalý prehľad, nakoľko všetko bolo evidované elektronicky. Tovar, ktorý objednávala ona a tovar,
ktorýbolobjednanýzcentrálysadalrozlíšiť,nakoľkoten,ktorýneobjednalaonabolnavýdajkeoznačený

písmenami RZ alebo RK. Tovar zaslaný centrálou nemohla odmietnuť. Čo sa týka presunov tovaru na
iné predajne, tak tovar sa objednával hromadne pre všetky predajne, teda nebol možný jeho presun,
nakoľko aj iné predajne ho mali dostatok a mali problémy s jeho predajom. Okrem toho v lokalite, kde sa
jej predajňa nachádza, sú aj iné prevádzky a teda konkurencia je značná s čím sú spojené aj ťažkosti
s rýchlym predajom tovaru. Uviedla, že sa mohlo stať, že nejaký pokyn v e-maily si nevšimla, no po

upozornení na to následne tento pokyn splnila.

26. Z výsluchu svedkyne, L. W., zistil, že od roku 2009 pracuje u žalobcu ako cenový referent resp.
manažér, ktorý má na starosti tovar s končiacou lehotou minimálnej trvanlivosti respektíve spotreby.
Uviedla, že v spoločnosti funguje softvér, do ktorého vedúce predajne oznamujú, ktorému tovaru končí
záruka. Väčšinou to prebieha tak, že pri suchom tovare to oznamujú cca 6 týždňov pred uplynutím

záruky a v prípade čerstvého tovaru 7 dní. Vedúce uvedú počet kusov tohto tovaru, dátum spotreby.
Následne na to postupne znižujú cenu tovaru, až pod nákupnú cenu. Tovar sa dal riešiť aj presunom na
iné prevádzky, keďže vďaka softvéru majú prehľad koľko tovaru sa na tej-ktorej prevádzke nachádza.
Každá vedúca mohla kedykoľvek oznámiť tento tovar do uvedeného softvéru, prípadne aj zavolať, čo
s tým tovarom treba spraviť a to aj v deň kedy mu končila záruka. Stav tovaru, ktorý mal veľmi krátku

lehotu trvanlivosti, sa kontroloval dennodenne. Ďalej uviedla, že prostredníctvom rozpisu zabezpečovala
tovar na jednotlivých prevádzkach tak, aby ho bolo dostatok, nakoľko v prípade, ak by inzerovali, že
tovar je v akcii, avšak na prevádzke sa takýto tovar nenachádzal, mohlo by dôjsť k udeleniu pokuty
zo strany kontrolných orgánov. Pýtala sa vedúcich predajní, koľko toho tovaru chcú, avšak boli aj také
prípady, kedy z vlastného rozhodnutia tovar poslala na jednotlivé prevádzky. Svedkyňa uviedla, že karta

rozdielov bola pomôcka pre vedúce predajne. Zaviedla sa na evidenciu poškodených a ukradnutých
výrobkov. Na túto kartu sa zapisoval aj tovar, ktorému končila záruka, kvôli lepšej prehľadnosti. Pokyn
na zapisovanie takéhoto tovaru na kartu dala žalovanej ona. Karta slúžila aj k tomu, aby vedúci predajne
zbytočne objednával ďalší tovar, pričom existoval automatizovaný systém, ktorý sám navrhol, koľko
treba objednať kusov resp. množstva z jednotlivých tovarových položiek. Ďalej uviedla, že tovar, ktorý

sa nachádzal na uvedenej karte rozdielov, bolo možné riešiť, či už reklamáciou u dodávateľa, alebo jeho
výmenou u obchodného zástupcu a tak isto tento tovar bolo možné posielať na centrálu. Mliečne výroby
a mäso nebolo možné zameniť u obchodných zástupcov. Niekedy sa stávalo, že prevádzky dostávali
tovar grátis, a tým pádom vedúca predajne vedela nahradiť tovar, ktorý sa nachádzal na karte rozdielov.
Táto karta nebola podkladom pre zistenie schodku, tým bola jedine inventarizácia, kedy sa porovnával

skutočný stav s účtovným stavom. Čo sa dialo s tovarom po uplynutí záruky nevedela povedať, no v
pokynoch vyhodenie tovaru nebolo. Účtovne bol tento tovar naďalej vedený v položke zásob.

27. Z výsluchu svedkyne, W.R. Q., súd zistil, že táto pracuje u žalobcu na pozícii inšpektorky. Jej úlohou
je kontrolovať predajne, konkrétne cenovky, hygienu na predajni, či je tovar správne vyložený, či je po

zárukeapod.Vovzťahukžalovanejbolainšpektorkoucca5mesiacov,odmarcadojúna2015,tedaniev
čase konania inventúry. U žalovanej zistila viaceré nedostatky napr. nedostatky pri objednávkach tovaru,
inzercie, pri preceňovaní tovaru (tovar predávala za vyššiu cenu, než aká bola uvedená v inzercii), čo do
množstva tovaru (nebolo ho na pultoch dostatok). Okrem iného žalovaná, zverila hotovosť brigádnikom,
ktorých nechala otvárať, alebo zatvárať prevádzku. Taktiež boli chyby pri blokovaní tovaru. Žalovanú

na inzerciu upozorňovala a tak isto aj na zlé blokovania. Na jej upozornenia žalovaná reagovala a
nedostatky odstraňovala. Svedkyňa uviedla, že tovar po uplynutí záruky sa evidoval na karte rozdielov.
Takýto tovar sa na prevádzke nemohol nachádzať, avšak nevedela uviesť, čo sa s ním dialo. Pokyn na
jehovyhadzovanienebol.Žalovanásvedkyňuneinformovalaonevyhovujúcichskladovýchpodmienkach
a o tom, že vedeniu spoločnosti je jedno, že sa tovar po záruke vyhadzuje. Žalovaná si mohla schodok

znižovať aj tým, že balík tovaru mohla rozbaliť a predávať samostatne po jednotlivých kusoch za vyššiu
cenu a vzniknutý cenový rozdiel si mohla odpísať z karty rozdielov.

28. Svedkyňa, X. A.Z., v rámci výsluchu uviedla, že bola predavačkou v predajni žalobcu č. 67 v
meste Sabinov. Do predajne nastúpila v r. 2007 a pracovný pomer som ukončila 12.6.2016 výpoveďou.

Vedúcou predajne bola do času kým neprišla žalovaná. Inventúra sa na predajni vykonávala každý
rok a v prípade, ak vzniklo manko - schodok, pani W., tento schodok rozpísala medzi zamestnankyne
pracujúce na uvedenej predajni. Odkedy nastúpila do práce pani W., od tohto času sa im zosobňoval
schodok na jogurtoch, zelenine, ovocí, no najmä sa to týkalo mliečnych výrobkov a mäsa. Aj pred týmvznikali manká, avšak neboli v takej výške a do času kým nastúpila pani W. sa uvedený tovar zahrňoval
do odpisov. Veľa tovaru sa zvýšilo, najmä keď boli Vianoce, nakoľko z centrály im v tomto období zasielali
príliš veľa tovaru, ktorý sa nepredal. Vždy v pondelok do 9.00 hod. mali na kartu rozdielov zapísať tovar,

ktorý bol po záruke. Samostatnú položku mali mliečne výroky, zelenina a existovala aj položka ostané.
Školenie o tom, ako na uvedenú kartu zapisovať nemali, pokyny im dávala pani W.á a to prostredníctvom
e-mailu. V spoločnosti neexistoval interný predpis resp. pokyn ako nakladať s tovarom po záruke, avšak
takúto tovar nemohli držať na predajni, lebo ak by to zistila štátna kontrola, dostali by pokutu. Pani W. im
povedala, aby tovar presunuli na inú predajňu, avšak nemohli tak urobiť, pretože vedúce iných predajní

to odmietali s tým dôvodom, že za vzniknuté manko by zase zodpovedali ony. Stávalo sa, že aj keď
tovar presunuli do inej predajne, na druhý deň im bol ten istý tovar opätovne dodaný z dôvodu, že na
pulte chýbal. Pani W., asi tak deň až dva pred uplynutím záručnej lehoty síce dala pokyn na precenenie
tovaru, no cena sa znížila len o pár centov. Občas sa aj stalo, že ráno požiadali o precenenie, avšak
odpoveď prišla až na druhý deň, kedy už tovar nemohli predať z dôvodu uplynutia záručnej doby. Akciový
tovar, ktorý bol uvedený v letáku, objednávali v určitom množstve, avšak zo strany pani W.S., bola ich

objednávka zdupľovaná, teda bolo dodané väčšie množstvo tohto tovaru. Keď sa tovar nepredal, vyhodili
ho do koša. Nedostatky hlásili pánovi M., inšpektorovi.

29. Svedkyňa, U. V.Á., pri výsluchu uviedla, že u žalobcu začala pracovať v r. 2007, no nepracuje u
neho už tri roky, pričom žalovaná nastúpila k žalobcovi až potom, čo s ním ona ukončila pracovný pomer.

Pracovala na prevádzke č. 66 v Šarišských Michaľanoch a dva roky bola vedúcou tejto prevádzky. Počas
toho obdobia sa robili inventúry, avšak neplatilo sa žiadne manko, keďže sa zmestili do normy strát.
Zmenilo sa to nástupom pani W., kedy sa začali uplatňovať rozpisy. Teda ona objednala tovar, avšak
pani W.Í. jej pridelila ešte väčšie množstvo toho istého tovaru. Tovar, ktorý sa nepredal zapisovala na
kartu rozdielov, v rámci ktorej boli tri samostatné položky, t.j. položka pre mliečne výrobky, zeleninu a tzv.

položka ostatné. Ohľadom karty dostali obežník s príkazom, aby tovar po záruke presunuli na rozdielové
karty. Okrem tovaru, ktorý objednávala, jej bol zasielaný tzv. X-ový tovar, ktorý bol nakupovaný za nižšiu
cenu a tak isto aj predávaný za nižšiu cenu, avšak aj tento tovar, keď sa ho nepodarilo predať, sa
následne zapisoval na kartu rozdielov. Nedostala inštrukciu ako naložiť s tovarom po dátume záruky.
Stalo sa, že takýto tovar zaslala na sklad, avšak pani W. jej ho vrátila späť. Tovar mohli presúvať aj na

inú predajňu, avšak stále ho ostalo toľko, že sa celý nepredal. Výmena nebola možná pri mliečnych,
mäsových výrobkov a pečiva. Na uvedené zosobňovanie upozorňovali vedenie spoločnosti, pána X., na
porade vedúcich predajní, ktorý však povedal, že X-ové položky zostanú a naďalej sa budú aplikovať
rozpisy. Nebolo im oznámené, že tento tovar bude zahrnutý v inventúre a prvýkrát sa to uplatnilo v r.
2011, resp. r. 2012. Z vedenia firmy jej nebol nikto ochotný povedať, ako sa vypočítava suma, ktorú

bola povinná uhradiť na základe zisteného schodku. V minulosti sa tovar nezapisoval kartu rozdielov,
keďže neboli. Tovar, ktorý objednali, precenili sami. Neskôr už nemohla z vlastnej iniciatívy znížiť cenu.
Návrh na precenenie podala pani W., asi 5 dní pred uplynutím záručnej doby, avšak najväčšie zľavy sa
realizovali až v deň, keď mala plynúť doba spotreby resp. minimálnej trvanlivosti.

30. Svedkyňa, V. R.Z., uviedla, že v období 2013-2016 pracovala na prevádzke č. 67 v Sabinove.
Prevádzka sa následne rušila. Bolo jej ponúknuté miesto v Prešove, avšak z osobných dôvodov ho
odmietla a pracovný pomer ukončila. Žalovaná bola istý čas jej nadriadenou na predajni č. 67. Schodok
vznikol tým, že pozáručný tovar sa vyhadzoval. Nič mi však nebolo povedané, že sa vytvára manko z
dôvodunepredajnostitovaru.Malazato,žetovarpozárukeidenalikvidáciou.Vpredajnimalanastarosti

okrem iných výrobkov aj mliečne výrobky, kde vznikal najväčší schodok. Výsledky inventúry podpísala,
pričom si myslela, že tovar po záruke pôjde na odpis. Následne však bola voči nej uplatnená suma
schodku vo výške, ktorá za tri roky jej pôsobenia v spoločnosti predstavuje 1.200 €. Podala písomnú
žiadosť o prehodnotenie uplatnenej sumy. Ďalej uviedla, že tovar od spoločnosti CBA sa preceňovať
nemohol a mliečne výrobky nechceli prevziať v inej predajni. Zo strany ústredia bolo posielané veľké

množstvo tovaru. So žalovanou sa rozprávali o tom, aké množstvo tovaru stačilo objednať a žalovaná
objednávala toľko tovaru, koľko jej napísala. Prichádzal však k nim aj tovar, ktorý bol nanútený. Keďže
nemali dostatočné skladové podmienky a pozáručný tovar na predajni nemohli skladovať kvôli hrozbe
kontroly a následnej pokuty, tak tento tovar sme museli na pokyn vedúcej vyhodiť. Interný predpis ako
nakladať s takýmto tovarom nebol. Pri mäse, zelenine, pekárenských výrobkoch, okrem balených, sa

nedalaspraviťvýmenazanovýtovar.Uviedla,ževedúcajejpomáhalaprivykladanítovaru,zapokladňou
a teda jej zostávalo málo času na vlastnú činnosť, no podľa jej názoru si žalovaná plnila svoje pracovné
povinnosti.31. Z výsluchu svedkyne, F. Š., súd zistil, že je bývalou zamestnankyňou žalobcu. V januári 2014 dostala
výpoveď od žalobcu. Od novembra 2012 pracovala ako predavačka v prevádzke CBA v Šarišských
Michaľanoch, v novembri 2013 bola preložená do prevádzky v Sabinove, kde zotrvala tri mesiace.

Uviedla, že po pol roku od nástupu do prevádzky v Šarišských Michaľanoch sa vykonala inventúra, na
základe ktorej bol voči jej osobe uplatnený schodok vo výške 60 €, ktorý aj uhradila. Po jej preložení
bola v Šarišských Michaľanoch vykonaná ďalšia inventúra, kde bol opätovne zistený schodok a voči nej
bola uplatnená suma vo výške 200 €. Volala pánovi X. za účelom stretnutia s konateľmi spoločnosti, kde
by sa prejednala výška schodku. Žiadala, aby sa oddelil schodok za tovar po záruke od schodku tovaru

chýbajúcehonapredajni.PánX.jejpovedal,žetakýtotovarsanedáoddeliť.Sumu200€zaplatila,keďže
by nevedela dokázať reálny schodok, nakoľko nemala prístup k potrebným dokumentom. Vie, že na
rozdielovékartysadávaltovarpozáruke.NatietokartysapýtalapaniV.prikontrolnejpolročnejinventúre
od jej nástupu v Šarišských Michaľanoch, na čo inšpektor, pán M., odpovedal, že všetok tovar po záruke
sa má uvádzať na tieto karty. Aj keď tovar po záruke zaslali do Prešova, tento pani W. vrátila späť bez
bližšieho odôvodnenia. Pokyn ako nakladať s takýmto tovarom nebol. Tovar nemohli premiestniť na iné

prevádzky, nakoľko ho nechceli, a ani vymeniť za nový. Vyhadzovala ho o čom informovala vedúcu.

32. Svedkyňa, A. S.Á., na pojednávaní uviedla, že u žalobcu pracovala ako inšpektor maloobchodu
a neskôr ako personálny manažér. Ako inšpektorka mala na starosti inventúru a kontrolu jednotlivých
prevádzok, ktoré pod ňu spadali. Žalovanú kontrolovala už z pozície personalistky. Žalovanú na vedúcu

predajne navrhla ona. Na začiatku boli výsledky žalovanej fantastické. Bolo vidieť, že sa rozumie
práci. Neskôr žalovaná nedodržiavala monitoring záruk a z jej strany absentovala snaha riadiť tok
zásob tak, aby sa tovar predal. Komunikáciou medzi vedúcimi a pani W. zachytávala, keďže bola
zaslaná aj na jej mail. Svedkyňa uviedla, že v personálnych záležitostiach so žalovanou aktívne
komunikovala a teda týchto veciach nebol problém. Žalovaná ju upozorňovala na potrebu zvýšenia

počtu zamestnancov na prevádzke. Počet ľudí v jednotlivých prevádzkach bol fixne stanovený tak, aby
prevádzka nebola stratová. Svedkyňa uviedla, že žalovaná nebola písomne upozornená na porušovanie
pracovných povinností. Čo sa týka akciového tovaru, vie o tom, že jeho dodanie bolo oznámené
skôr avšak nevylučuje, že bol dodávaný bez toho, aby boli vedúce o oboznámené v dostatočnom
časovom predstihu. Ak sa jednalo o tzv. povinný sortiment, tak takýto tovar bol zasielaný na predajňu

bez vedomia nie vedúcich. Záležitosť pohľadom karty rozdielov vnímala len okrajovo, keďže bola
personálnou manažérkou a teda jej náplňou nebolo zaškoľovať v oblasti zásobovania. S kartou sa
stretla pri vykonávaní inventarizácie, ako s položkou, na ktorú mal byť podľa jej informácií zaradený
znehodnotený tovar resp. ukradnutý tovar. Má vedomosť o tom, že na uvedenú kartu sa dával aj tovar po
uplynutí dátumu spotreby, resp. minimálnej trvanlivosti, nevedela však uviesť na základe akého pokynu

sa tento tovar na tieto karty zahrňoval. Táto karta bola súčasťou výsledku inventúry, no tovar po dátume
spotrebydoinventúrynezahrnula,keďžehonapredajninenašla.Vsúčasnostipracujevreťazcipotravín,
ktorý po uplynutí záruky odvezie do kafilérie na znehodnotenie, resp. do útulkov. Nemá vedomosť o tom,
že by u žalobcu existovala písomná smernica o nakladaní s tovarom po záruke. Mäso a mliečne výrobky
sa nedali vracať dodávateľom, avšak v prípade pečiva to bolo možné. Svedkyni sa nikto nesťažoval

ohľadom zaradenie karty rozdielov do celkového výsledku manka, iba jeden zamestnanec namietal
výšku manka.

33. Svedok, F.L. X., pri výsluchu uviedol, že so žalobcom má založený obchodný vzťah od r. 2001,
kedy začal vykonávať funkciu manažéra pre maloobchod a marketing a približne po 4 rokoch začal

vykonávať funkciu generálneho manažéra. Pri tovare s krátkou dobou trvanlivosti, resp. ak bol tovar
ohrozený dátumom spotreby, tak vo vzťahu k tomuto tovaru mali v spoločnosti vypracované systémy a
procesy ako postupovať. Predovšetkým bolo nutné vykonávať pravidelný denný monitoring a oznámiť
takýto tovar nadriadenému, ktorý mohol nariadiť precenenie tovaru až pod nákupnú cenu. Tak isto bolo
možné zabezpečiť presun tovaru na inú prevádzku. Ak by sa však stalo, že takýto tovar napriek týmto

opatreniam zostal, tak uvedenej prevádzke vyplynula povinnosť takýto tovar stiahnuť z predajnej plochy
a umiestniť ho do plastového boxu. Takýto tovar následne bolo možné riešiť s dodávateľmi, ktorí ho
vedeli aj po uplynutí záruky vymeniť. Existovala aj ďalšia možnosť a to tovar vrátiť na centrálu, kde
sa tento tovar zlikvidoval. Existuje smernica o nakladaní s tovarom po uplynutí záruky. Orgány štátnej
kontroly pri kontrole vyžadujú predloženie určitých dokladov, medzi ktoré patrí aj tento dokument o

nakladaní s tovarom po uplynutí záruky. Skazený tovar a tovar po záruke je vedený na tovarovej karte
a v rámci spoločnosti sa neeviduje osobitne. V prípade tovaru, ktorý sa likviduje, prevádzka vystaví
výdajku pre centrálu na základe, ktorej sa účtovne odťažuje od uvedeného tovaru a uvedený tovar zaťaží
sklad centrály. Karta rozdielov bola zavedená v r. 2011 na presun zásob tých tovarov zo štandardnejtovarovej karty, ktoré neboli vhodné na ďalší predaj, teda najmä poškodený tovar a taktiež chýbajúci
tovar. Uvedená karta slúžila ako pomôcka pre objednávanie tovaru, nakoľko v spoločnosti fungoval
software automatického objednávania tovaru, ktorý by bol nefunkčný, ak by na štandardnej tovarovej

karte bol evidovaný fiktívny tovar, t.j. zničený alebo chýbajúci. Takýchto kariet je šesť, pre jednotlivé
tovarové skupiny. Tovar po uplynutí záruky sa na uvedenej karte nemal evidovať.

34. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 181 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstránil uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určenénaobehalebonaobrat,ktoréjepovinnývyúčtovať,zodpovedázavzniknutýschodokVdohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorý uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce, Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skonal alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol
preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce, Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
zamestnaná so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.

Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich

vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok

je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 12 ods. 1 písm. q) zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách, Ten, kto predáva potraviny vrátane
predaja na diaľku je povinný potraviny nevhodné na spotrebu ľuďmi alebo nebezpečné a predmety
určené na styk s potravinami, ktoré ohrozujú zdravotnú bezpečnosť potravín, zneškodniť v zariadení
podľa osobitného predpisu na vlastné náklady.

35. Zodpovednosť za schodok na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu
vychádza z prezumpcie viny zamestnanca, pričom sa uhrádza celá skutočná škoda. Zamestnávateľ
v tomto prípade preukazuje platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na
hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nevyúčtovanie týchto hodnôt. Schodkom je

rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a medzi
údajmi v účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovný stav. Základnou charakteristikou
teda je, že tovar musí chýbať. Schodkom nie je škoda, ktorá vznikla nesprávnym precenením zásob ani
škoda, ktorá vznikla poškodením alebo úplným, či čiastočným znehodnotením tovaru. Zamestnávateľby musel preukázať, že zamestnanec škodu zavinil (pozri R 12/1976). Za schodok sa nepovažuje ani
takzvaný účtovný schodok, v prípade ktorého ide o chyby v evidencii. Pracovné podmienky pritom majú
podstatný význam pre možnosť zamestnanca zbaviť sa zodpovednosti. Schodok sa obvykle zisťuje na

základe inventarizácie, ktorá však nie je jediným spôsobom zistenia schodku.

36. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaná mala so žalobcom uzavretú dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Ďalej nebolo sporné ani to, že na prevádzke Karmen 67 v Sabinove vznikol pri inventúre
rozdiel medzi skutočným a účtovným stavom. Sporným medzi stranami bolo to, či žalovaná nesie za

zistený schodok, t.j. za tovar, ktorý na predajni chýbal, hmotnú zodpovednosť.

37. V konaní bolo preukázané, že tovar po uplynutí doby spotreby resp. minimálnej trvanlivosti sa
zapisoval na tzv. karty rozdielov, ktoré boli tiež jedným z podkladov pre uskutočnenú inventúru. Existovali
pritom tri karty a to pre mliečne výrobky, pre pečivo a tzv. ostatné. To, že sa na tieto karty sa zapisoval
tovar ohrozený zárukou resp. po záruke, potvrdila okrem ďalších svedkov aj cenová manažérka žalobcu,

pani W., ktorá uviedla, že pokyn na presun takéhoto tovaru na tieto karty dala žalovanej ona, pričom tento
tovar bol naďalej účtovne vedený v položke zásob. Teda na týchto kartách sa neevidoval iba poškodený
resp. zničený tovar alebo tovar, ktorý sa nenachádzal na prevádzke napr. z dôvodu jeho odcudzenia.
Podobne aj inšpektorka žalovaného, pani Q., a personálna manažérka, pani S.Á., potvrdili, že tovar po
záruke sa evidoval na kartách rozdielov. Skutočnosti, že sa takýto tovar mal evidovať na karte rozdielov,

nasvedčuje aj to, že žalobca mal vďaka svojmu softvéru vždy prehľad o tom, koľko tovaru sa na tej-
ktorej prevádzke nachádza, a za akú cenu sa predáva. Teda, ak by zo strany vedenia nebol daný pokyn
na presun resp. zaevidovanie tovaru po záruke na tieto rozdielové karty, tak by nepochybne bola na to
žalovaná včas upozornená, obzvlášť preto, že sa na nich postupom času hromadil tovar a tým aj značná
suma. Žalobca sa pritom v konaní neodvolával na to, že žalovaná týmto postupom porušila príkazy a

pokyn nadriadených a tým pádom aj pracovnú disciplínu. V konaní nebolo preukázané, že zamestnanci
žalobcu boli poučení o tom, že karty rozdielov budú zhrnuté do výsledkov inventúry. Žalobca sa odvoláva
na poradu zo dňa 3.10.2014, avšak okrem prezenčnej listiny nepredložil súd zápisnicu z tejto porady.
Okrem toho je potrebné poukázať na to, že inventúra na predajni prebehla dňa 21.10.2014 a týkala sa
obdobia pred 3.10.2014.

38. Žalobca v konaní nepreukázal, že by tovar po záruke v zmysle zákona likvidoval resp. akým
konkrétnymspôsobomsnímnaložil.Naopaknasvojuobranutvrdil,ževedúcapredajnemaladostatočný
aparát prostriedkov na to, aby tovar, ktorému končila záruka predala ešte pred jej uplynutím a súdu
predložil iba internú smernicu všeobecne upravujúcu nakladanie s odpadom. Je pozoruhodné, že ani

svedkovia navrhnutí na výsluch žalobcom napriek svojej funkcii, ktorú zastávali, nevedeli uviesť, čo
sa s tovarom po záruke dialo. Na základe uvedeného považuje súd za pravdivé tvrdenie žalovanej o
tom, že tovar po záruke musela na pokyn nadriadených, resp. minimálne s tichým súhlasom vedenia,
jednoducho vyhadzovať, keďže na prevádzke nemala dostatok vhodných skladových priestorov a tovar
nemohla vrátiť centrálnemu skladu, pretože v opačnom prípade, t.j. ak by tak nepostupovala, hrozila

by žalobcovi finančná pokuta. Pre žalovanú by bolo nepochybne lepšie, ak by tovar mohla z predajne
účtovne odťažiť na základe výdajok, než ho vyhodiť. Ak sa teda vychádza zo skutočnosti, že žalobca
mal prehľad o tovare po dátume spotreby, musel mať vedomosť aj o tom, čo sa s ním následne dialo,
resp. muselo mu byť prinajmenšom podozrivé, prečo tento tovar nebol odvozený na likvidáciu, keď podľa
SHP sa tak malo diať najmenej 1x týždenne.. Čo sa týka toho, že žalovaná na uvedený nedostatok

neupozornila nadriadených napriek tomu, že jej to ako zamestnancovi vyplýva priamo zo zákona, je
potrebné uviesť, že ak zamestnávateľovi bola chyba známa, a súd má za to, že bola, nie je potrebné, aby
mu ju zamestnanec ešte formálne hlásil (k tomu pozri R 64/1961). Okrem toho z výpovede svedkyne, A.,
vyplýva, že tento nedostatok hlásili inšpektorovi. Ani R. M. vo svojom čestnom vyhlásení jednoznačne
nepoprel to, že bol informovaný resp. mal vedomosť o tom, že sa tovar po záruke vyhadzuje.

39. V konaní sa preukázalo, že tovar po záruke nebol pred inventarizáciou účtovne odpísaný a pri
inventúresapretonaňprihliadalo.Potvrdilatoajsvedkyňažalobcu,paniS.,ktoráuviedla,žedoinventúry
nemohla zahrnúť tovar, ktorý na predajni fyzicky nenašla. Okrem toho svedkyňa, pani Š., uviedla, že
vedenie žalobcu žiadala, aby sa z inventarizácie oddelil nepredajný tovar.

40. Za zmienku stojí aj fakt, že napr. u svedkyne R., ktorá pracovala na predmetnej prevádzke, bolo
za pomerne krátke obdobie (3 roky) uplatnená náhrada škody v celkovej výške. 1.200 €. U svedkyne,
pani Š., bola náhrada škody uplatnená vo výške 200 €, ktorá bola zistená za jeden rok. Na základeuvedeného možno pripustiť názor žalovanej, že došlo k preneseniu bremena strát vzniknutých z dôvodu
nepredajnosti tovaru na zamestnancov.

41.Možnosúhlasiťajsnázoromžalovanej,žežalovanémureálnaškodazdôvoduabsenciepokazeného
tovaru alebo tovaru po uplynutí dátumu spotreby, resp. minimálnej trvanlivosti, na predajni ani nemohla
vzniknúť, nakoľko sa jednalo o neupotrebiteľný a teda nepredajný tovar.

42. Keďže žalobca nepreukázal výšku reálneho schodku, nakoľko z inventarizačného zápisu a jeho

jednotlivých položiek nevyplýva, ktorý tovar bol pokazený, nepredajný, alebo objektívne chýbajúci. Z
tohto dôvodu súd vychádzal z výšky schodku, ktorú uviedla žalovaná, t.j. zo sumy 380,27 €. Výška
priemernej mzdy za kalendárny štvrťrok osôb podieľajúcich sa na náhrade škody nebola sporná. Na
základe toho podiel žalovanej na schodku (vypočítaný podľa spôsobu výpočtu náhrad za manko z
20.4.2016) činí 166,88 €. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995
Z.z. súd priznal žalobcovi úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na úhradu

náhrady škody uvedenej vo výzve žalobcu zo dňa 13.8.2015.

43. Na margo toho, že žalovaná bola prítomná pri inventúre a nenamietala jej správnosť súd uvádza, že
žalobca nepreukázal súdu, že si pred uplatnením škody na súde sám splnil svoju povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. že prerokoval výšku náhrady škody so žalovanou, ktorá tak

mohla v tom čase namietať jej výšku.

44. Na záver súd dodáva, že ak žalobca domnieva, že mu vznikla škoda v dôsledku porušovania
pracovných povinnosti žalovanej tým, že nedostatočne rýchle preceňovala tovar, mohol si voči nej
uplatniť nárok z titulu všeobecnej zodpovednosti zamestnanca prípadne využiť iné sankcie vyplývajúce

z pracovného práva. Svedkyňa, pani S.. Možno skonštatovať, že sám žalobca prispel k tomu, že sa
všetok tovar nemohol včas predať, keďže okrem tovaru, ktorý objednala žalovaná, zasielal z vlastnej
iniciatívy na predajňu ďalší tovar, v dôsledku čoho sa starší tovar ťažšie predával.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku. Žalobca nevytvoril žalovanej vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami
tým, že nezabezpečoval odvoz nepredajného tovaru z predajne, čím by zároveň došlo aj k účtovnému
odťaženiu predajne o tento tovar. Z uvedeného dôvodu bol tovar namiesto jeho likvidácie vyhodený
do komunálneho odpadu. Súd má za to, že strata vzniknutá žalobcovi týmto spôsobom nemôže byť
uplatnená voči zamestnankyni v podobe náhrady škody za schodok.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal v pomere priznanej sumy k žalovanej sume úspech v rozsahu cca 6 % a žalovaná v rozsahu
94 %. Miera úspechu žalovanej tak činí 88 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.