Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/155/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808208752
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7808208752.21

Uznesenie

OkresnýsúdRožňava,vprávnejvecižalobcov1/B.E.,narodenéhoXX.XX.XXXX,bytomR.XX,XXXXX
R., 2/ K. S., narodeného XX.XX.XXXX, bytom M.. I.. K.. Š. XXX, XXX XX Y. C. a 3/ K.Á. L., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom,
advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: K. E., narodenému
XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. K.. Š. XXX, XXX XX Y.Ž. C., zastúpený JUDr. Máriou Ďurajovou,

advokátkouAKsosídlomvRožňave,Nám.1.mája11,ozrušenieavysporiadaniepredmetupodielového
spoluvlastníctva, o sťažnosti žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu o výške náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu sp. zn. 8 C 155/2008 - 616 zo dňa 29. decembra
2017, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Vyššísúdnyúradník uznesenímsp.zn.8C155/2008-616 zodňa29.decembra2017uložilžalobcom

1/ - 3/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov konania v sume 6 915,51 Eur, na účet
právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Márie Ďurajovej, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Dňa 23. 1. 2018 doručili žalobcovia 1/ - 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu sťažnosť
proti uzneseniu a navrhli, aby súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu. Svoju sťažnosť
odôvodnili tým, že vo veci konajúca vyššia súdna úradníčka na jednej strane citovala ustanovenie § 251

CSP s tým, že „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva“, avšak sa ním dôsledne neriadila.
Znapadnutéhouzneseniajezrejmé,žesúdprostredníctvomvyššejsúdnejúradníčkyvôbecneskúmal,či
úkony právnej služby, za ktoré priznal právo na náhradu trov konania, spĺňajú túto zákonom vyžadovanú
podmienku. Pokiaľ však súd skúmal túto otázku, mal svoje rozhodnutie náležite odôvodniť aj v tom
smere. Napadnuté uznesenie teda nie je zákonné, či už z jedného, alebo z druhého dôvodu, aj keď

žalobcovia sú presvedčení o tom, že táto nezákonnosť vyplýva nielen z nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, ale zo skôr uvedeného dôvodu, čiže z dôvodu toho, že súd sa vôbec
nevysporiadal s účelnosťou ich vynaloženia. Žalobcovia 1/ - 3/ vo svojej sťažnosti zdôraznili, že všetky
písomné podania žalovaného boli „na jedno kopyto“. Tieto neobsahovali žiadne právne, ani skutkovo
nové skutočnosti, tobôž nie zásadného významu a už vôbec nie také, ktoré by nebolo možné uviesť
na tom-ktorom pojednávaní. V týchto podaniach absentoval akýkoľvek právny rozbor, či iná taká

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ich realizáciu, resp. ich realizáciu do takej miery, že by to spĺňalo aj
kritérium účelnosti. Platí to osobitne o odvolaní žalovaného, za ktoré sa mu priznalo právo na náhradu,
hoci je zrejmé, že skôr vynesený rozsudok nebol odvolacím súdom zrušený z dôvodov, uvedených v
ním podanom odvolaní, ale z dôvodov, ktoré namietali žalobcovia 1/ - 3/ vo svojom odvolaní. Rovnako
zvýraznene to platí aj o vyjadrení žalovaného k žalobcami podanému odvolaniu, v ktorom podaní
absentovali takmer všetky tie informácie, ktoré by takéto podanie malo mať. Pre úplnosť zvýraznili, že

žalovaný okrem uvedenia prác bez právneho významu nereagoval na žalobcami prednesené odvolacie
námietky zásadného významu, napríklad, nijako nereagoval na to, že sa priznal k tomu, že žalobcoviahovorili pravdu a defacto všetko, čo tvrdili je pravda, nereagoval ani na to, že podielové spoluvlastníctvo
k veciam môže vzniknúť aj mimo vykonávania spoločnej činnosti (teda aj mimo združenia), nereagoval
na názor, že nie je dôležité, ako je označený právny úkon, rozhodujúci je jeho obsah, žalovaný

nevedel pochopiť, že z hľadiska rozhodovania predmetnej veci nie je dôležité, či v trestnom konaní bol
odsúdený,alebonie,taktiežsanevyjadrilknámietke,žesasúdprvejinštancieneriadilprávnymnázorom
odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, nereagoval na námietku, že dôkaznému návrhu
žalobcov nebolo vyhovené, a to bez toho, aby to súd akokoľvek odôvodnil a podobne. Platí však aj
druhá námietka, že napadnuté uznesenie nie je náležite odôvodnené, neobsahuje žiadne konkrétne

skutočnosti okrem citácie úkonov právnej služby, za ktoré priznáva právo na ich náhradu a výšky za
jednotlivé úkony okrem toho, že sa za jeden úkon nepriznáva právo na náhradu, z dôvodu duplicitného
uplatnenia odmeny. Žalobcovia majú za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov v jeho odôvodnení, keď nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil
svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Z uvedených dôvodov navrhli
žalobcovia napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu.

3. Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

4. Podľa § 239 ods. 1/, 2/ CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

5. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

6. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniusmeruje,včomsapostup,alebouzneseniesúdupovažujezanesprávneačohosasťažovateľ
domáha.

7. Podľa § 250 ods. 1/, 2/ CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť

dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

8. Sťažnosť je prostriedok procesnej obrany voči uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym
úradníkom, ktoré treba doručiť, t. j. v zásade voči procesným uzneseniam a rozhodnutiam o výške

náhrady trov konania, ktoré vydáva súdny úradník, na základe poverenia sudcu alebo na základe
zákonného splnomocnenia. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou,
bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie o výške trov
konania. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou a bola podaná včas.

9. Súd prvej inštancie ako príslušný súd na konanie o sťažnosti sa opätovne oboznámil s obsahom
súdneho spisu, prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť žalobcov
proti uzneseniu o výške náhrady trov konania nie je dôvodná.

10. Po rekodifikácii Občianskeho procesného práva s účinnosťou od 1. 7. 2016 sa o trovách konania

rozhoduje dvojfázovo a to podľa ustanovenia § 262 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd (sudca) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Proti výroku o nároku na náhradu trov
konania je prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne odvolací súd. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením súdny úradník. Proti
uzneseniu o výške náhrady trov konania je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje súd prvej inštancie.

Súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v celkovej výške 6 915,51 Eur za úkony, uvedené v
predmetnom uznesení. K základným úkonom pripočítal režijný paušál za obdobia rokov 2008 až 2011 a
2015, ktoré trovy vypočítal v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (trovy právneho zastúpenia v prvom stupni, v

druhom stupni a v prvom stupni po zrušení veci, ako aj trovy znaleckého dokazovania vo výške 331,94
Eur).11.Podľa§262ods.2/CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu
spisu mal vyšší súdny úradník za preukázané, že žalovanému v konaní od jeho začatia na Okresnom

súde Rožňava, až do právoplatného skončenia v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice vznikli
trovy právneho zastúpenia za zastupovanie JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou AK v Rožňave.

12. Žalobcovia sa v konaní domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to k
lesnému kolesovému traktoru bez EČV, prívesnému vozíku na prepravu koní, pneumatikám, kľúčom

OP-6-32 a k momentovému kľúču tak, aby tieto súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a
aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade po 3 319,39 Eur (pôvodne po 100 000,-
Sk), titulom vyporiadania podielov, alternatívne, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva
účastníkov k uvedeným veciam, prikázal ich do podielového spoluvlastníctva žalobcov po 1/3-ine a
zaviazal ich k solidárnej povinnosti zaplatiť žalovanému 9 958,17 Eur (pôvodne 300 000,- Sk), titulom
vyporiadania podielov a aby žalovaného ďalej zaviazal zaplatiť žalobcom po 7 058,55 Eur (pôvodne 212

646,- Sk). V priebehu konania na pojednávaní dňa 30. 12. 2008 žalobcovia žiadali o pripustenie zmeny
petitu, v zmysle ktorého žalobcovia alternatívne navrhli, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania k sporným veciam tieto prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov po 1/3-
ine a zaviazal ich k solidárnej povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 3 319,39 Eur (pôvodne 100 000,-
Sk) titulom vyporiadania. Zároveň rozšírili vyporiadanie hnuteľných vecí o ďalšiu hnuteľnú vec a to WAP-

ku, ktorej hodnota po odpočítaní amortizácie prestavuje 331,93 Eur (pôvodne 10 000,- Sk). Rozšírili
žalobu o určenie predmetnej WAP-ky do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, navrhli zrušiť
podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať podľa zásad uvedených v petite podanej žaloby. Súd uznesením
na pojednávaní dňa 30. 12. 2008 pripustil zmenu petitu, v zmysle vyššie uvedeného návrhu. Rozsudkom
zo dňa 26. 10. 2016 súd žalobu zamietol, ktorý rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach nadobudol právoplatnosť 20. 1. 2017. Súd uznesením zo dňa 21. 4. 2017 priznal žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 5. 2017. Vyšší
súdny úradník uznesením zo dňa 29. 12. 2017 zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 6 915,51 Eur na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Márie
Ďurajovej.

13. Konajúci súd v súvislosti s obsahom podanej sťažnosti žalobcov 1/ - 3/ uvádza, že od účinnosti
Civilného sporového poriadku sa do nášho právneho poriadku začlenil nový inštitút sťažnosti ako
prostriedok procesnej obrany strany konania a nemožno ju teda považovať za riadny či mimoriadny
opravný prostriedok. Cieľom sťažnosti je zrýchlenie konania, keďže o nej na rozdiel od odvolania

rozhoduje vždy sudca súdu prvej inštancie. Žalobcovia 1/ - 3/ vo svojej sťažnosti namietali výšku trov
konania, o ktorej bolo rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom napadnutým uznesením, nekonkretizovali
petit svojej sťažnosti, zamerali sa výlučne na nedostatok dôvodov v odôvodnení uznesenia vyššieho
súdnehoúradníka,čopatrímedzivadykonaniaazároveňpoukázalinato,žedošlok porušeniuprávana
spravodlivý proces pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Konajúci súd zdôrazňuje, že v konaní o výške

trov už neposudzuje dôvodnosť žaloby, resp. dôvodnosť priznaného nároku na náhradu trov konania,
ale je viazaný výrokom právoplatného rozhodnutia vo veci, uznesením sp. zn. 8 C 155/2008 - 608 zo
dňa 21. apríl 2017, ktorým súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Žalobcovia 1/ - 3/ mali možnosť podať odvolanie voči vyššie citovanému uzneseniu, avšak nakoľko

toto právo nevyužili v zákonom stanovenej lehote, nemožno inštitút sťažnosti proti uzneseniu o výške
trov konania zamieňať s podaním riadneho opravného prostriedku v konaní o veci samej.

15. Po preskúmaní správnosti výpočtu výšky trov konania súd dospel k záveru, že výška trov konania
bolaurčenásprávne,uznesenieovýšketrovkonanianevykazujerozporsozákonom. Žalobcovia1/-3/v

písomnejsťažnostineuviedližiadneskutočnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosťvýpočtutrovkonania,
určenia ich výšky. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní žalovanému trovy konania vznikli, sú
opodstatnené, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia sťažnosť žalobcov zamietol,
keďže nebolo preukázané, že úkony právnej služby by nespĺňali zákonom vyžadované podmienky.

16. Súd takto dospel k záveru, že sťažnosť žalobcov je nedôvodná, neopodstatnená a preto ju
súd zamietol. Súd mal za to, že právna zástupkyňa žalovaného si uplatnila úkony právnej služby,
ktoré vykonala, konajúcemu súdu riadne preukázala. Zákon uplatnené úkony právnej služby taxatívne
vymenúva a preto nie je vyhodnotenie účelnosti takto uplatnených úkonov právnej služby potrebnéskúmať viac, než je pre rozhodnutie o výške náhrady trov konania potrebné. Posúdenie účelnosti,
či neúčelnosti uplatneného úkonu právnej služby súd konštatuje, že posúdenie každého uplatneného
právneho úkonu a jeho účelnosti je závislé od konkrétnych okolností tej-ktorej veci.

17. Súd poukazuje na to, že i podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam a nevyžaduje sa, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu, uvádzaných
stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Argumentácia
žalobcov, uvedená v sťažnosti, je nespôsobilá ovplyvniť posúdenie veci a zachádza do zbytočných
podrobností a preto súd nepovažoval za potrebné reagovať na ňu špecifickou odpoveďou.

18. Súd z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.