Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 13, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212954
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714212954.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudcomMgr.DaliboromMiľanomvprávnejvecižalobcuC..R.M.,nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX G., O. V. XXXX/X, občana SR, zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou,
advokátkou AK Banská Bystrica, so sídlom Pestovateľská 18, 974 09 Banská Bystrica, proti žalovanej
R. U., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K., U.. V. XXXX/X, občianke SR, zast. JUDr. Jiřím
Machalom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen, o určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyni svojim žalobným návrhom domáhal voči
žalovanej určenia, že pozemok parc. č. KN C XX/X o výmere 1147 m2, kat. úz. G., obec G., okres K.,
vedený na LV č. XXX patrí do dedičstva po neb. L. M., rod M., zomr. dňa XX. XX. XXXX v podiele 1-ice.
Dňa 17. 08. 2015 bolo súdu doručené procesné podanie žalobcu, ktorým upravil svoj petit, kde v novom
obsahovom znení sa domáhal určenia, že pozemok parc. č. E KN XX/X o výmere 635 m2, zapísaný na
LV č. XXX, pre kat. úz. G.; a pozemok parc. č. C KN č. XX o výmere 1230 m2, zapísaný na LV č. XXX
pre kat. úz. G., patrí do dedičstva po neb. L. M., rod. M., zomr. dňa XX. XX. XXXX v podiele 1-ice.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe verbálnych prednesov právnych zástupcov sporových strán, prednesov žalobcu,
žalovanej, na základe predložených listinných dôkazov: notárskej zápisnice NZ 89/54 zo dňa 10. júla
1954, uznesenia č. d. 535/54, výpis z PK vložky prot. XXX pre obec G., prot. XXXX pre obec G.,
úmrtného listu L. M., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, osvedčenia o dedičstve

23D123/2012 zo dňa 17. 12. 2012, výpisu z LV č. XXX pre obec a kat. úz. G., úradného listu Okresného
úradu Zvolen kat. odboru zo dňa 26. 05. 2014, výpisu z LV č. XXX pre obec a kat. úz. G., snímky
katastrálnej mapy, písomných procesných vyjadrení sporových strán, čiastočného výpisu z LV č. XXX
pre obec a kat. úz. G., notárskej zápisnice N15/75, Nz16/75 zo dňa 27. januára 1975, výpisu z LV č. XXX
pre obec a kat. úz. G., kópie katastrálnej mapy s grafickou identifikáciou zo dňa 28. 05. 2015 K2-127/15,
identifikácie parciel zo dňa 28. 05. 2015, výpisu z LV č. XXX pre obec a kat. úz. G., výsluchom svedkov
U. U., P. Z., C.. U. G., C.. L.O. U., D. U., U. H., L. M., C.. U. X., R. X., L. G., L. G., C.. L. M., P.. C.. M. M.,

R. F., výsluchom povereného pracovníka Okresného úradu Zvolen, odboru katastra L. U., ako aj ďalších
listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:4. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že podľa notárskej zápisnice č. d. 535/54 zo dňa 10. 07. 1954,
Nz 89/54 starý otec žalobcu L. M., nar. XX. XX. XXXX odkúpil kúpnou zmluvou zo dňa 02. 07. 1954
pozemky v kat. úz. G. okrem iných aj od U. M., rod. Š. a to 1 nehnuteľnosti - pozemku zapísaného v

zápisnici č. 819 pod A I r. č. 8 m. č. XX/b podľa B 1/a lúka o výmere 15 árov 66 m2. Spoluvlastníkom
predmetného pozemku v podiele 1 ostala naďalej R. Z., rod. Š.. Na dôkaz tejto skutočnosti žalobca
poukázal na dotknutú notársku zápisnicu.

5. Uznesením Ľudového súdu Zvolen č. d. 535/54 zo dňa 23. 11. 1954 súd povolil v pozemkovej knihe

pre kat. úz. obce G. podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 02. 07. 1954 a to v zápisnici č. 819, kde sa
odčlenila parcela m. č. XX/b v 1-ici a zapísala sa do novej zápisnice č. 1012 tejto knihy ako vklad
vlastníckeho práva na L. M.. V dôsledku uvedeného bola nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe
č. XXXX, G. pod A. r. č. 1 parc. č. XX/b ako lúka Ú. o výmere 15 árov 65 m2 pod B. r. č. 2 na L. M.
v polovici právnym titulom kúpy Čd z roku 1954. Na dôkaz tohto tvrdenia opäť žalobca poukázal na
uznesenie Ľudového súdu Zvolen.

6. V pozemnoknižnej zápisnici č. prot. XXXX G. R.. U. podstata pozemok pod r. č. 1 par. č. 53/b lúka Ú.
o výmere 15 árov 65 m2 bolo zapísaných podľa B. Vlastníctvo radové číslo 1 p. č. b) na R. Z. rod. Š. v
polovici a radové číslo 2 na L. M./žena K. X./v polovici. Túto skutočnosť žalobca preukazoval pozemno-
knižnou vložkou č. XXXX.

7. Starý otec žalobcu L.O. M. zomrel dňa XX. XX. XXXX podľa osvedčenia o dedičstve JUDr.
Ž. Boborovej, notárky ako súdnej komisárky so sídlom vo Zvolene, zo dňa 17. 12. 2012 v konaní
23D123/2012, Dnot 240/2012 s dňom právoplatnosti 03. 01. 2013 bol v 1. Zákonnej skupine dedičom
syn poručiteľa L. M., ktorý dedičstvo odmietol a na jeho zákonný podiel nastúpili jeho potomci, vnuci

poručiteľa, ktorí uzavreli dohodu s tým, že nadobúdateľom dedičstva sa stal žalobca. Uvedenú
skutočnosť žalobca preukazoval úmrtným listom zo dňa XX. XX. XXXX, ako aj citovaným osvedčením
o dedičstve.

8. V dedičskom konaní po nebohom L. M. nedošlo k prejednaniu nehnuteľnosti parc. č. KN C XX/X v

podiele 1 -ice pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako parc. č. XX/b v podiele 1-ici
na poručiteľa L. M.. Právni nástupcovia L. M. pri vybavovaní dokladov o prejednanie dedičstva zistili, že
pozemok par. č. XX/X pre kat. úz. G. bol v roku 2012 podľa osvedčenia N 145/2012, Nz 10965/2012 zo
dňa 28. 03. 2012 v podiele 3-ín a následne v roku 2013 podľa osvedčenia N 11/2013, Nz 694/2013 zo
dňa 10. 01. 2013 v podiele 1-iny prevedený na R. U. - žalovanú. Podľa výpisu z LV č. XXX pre obec a

kat. úz. G., okres K. je pozemok parc. č. KN C XX/X o výmere 1147 m2 trvalé trávne porasty zapísaný
v celosti na žalovanú. Žalobca zároveň poukázal na výpis z LV č. XXX.

9. Na základe týchto skutočností žalobca požiadal Okresný úrad Zvolen - katastrálny odbor listom zo dňa
26. 03. 2014 o zidentifikovanie, resp. o prešetrenie údajov v katastri nehnuteľností. Podľa vyjadrenia

tohto úradu zo dňa 26. 05. 2014 parcela PK č. XX/b lúka o výmere 1924 m2 bola pôvodne zapísaná v
PK vložke XXX a neskôr bol jej zápis prenesený do pozemnoknižnej vložky č. XXXX ako parcela PK
č. XX/b lúka o výmere 1565 m2. V časti B. vlastníctvo boli evidovaní R. Z., rod. Š. v podiele 1-ici a L.
M./manž. K. X./v podiele 1-ici. Šetrením katastrálneho odboru bolo zistené, že citovaná parcela bola
zapísaná na LV č. XXX ako parcela registra C KN č. XX/X, trvalé trávne porasty s výmerou 1147 m2

na základe komplexného zakladania EN (evidencie nehnuteľností) - XX/XX. V tituloch nadobudnutia je
na základe komplexnej údržby EN uvedená PK vložka č. XXX . Tento úrad konštatoval, že parcela
C KN XX/X bola prevedená do LV č. XXX omylom. Následne uviedol, že parcela KNC XX/X bola
ďalej predmetom osvedčenia N 145/2012, Nz10965/2012 zo dňa 28. 03. 2012 - 63/12, osvedčenia o
dedičstve 33D 55/12 zo dňa 23. 08. 2012 - 169/12 a osvedčenia N 11/2013, Nz 694/2013 zo dňa 10. 01.

2013 - 17/13. Týmito listinami nadobudla parcelu žalovaná. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť bola
predmetom ďalšieho právneho úkonu, Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor v zmysle katastrálneho
zákona nemohol odstrániť chybné údaje katastra, ak právny vzťah k nehnuteľnosti bol dotknutý zmenou,
t. j. novou právnou listinou. Na základe vyššie uvedených právnych listín bol pozemok parc. č. KNC XX/
X v celosti prevedený na žalovanú.

10. Žalobca je právnym nástupcom po nebohom L. M.. Vlastník, ako aj jeho právny nástupca pozemok
parc. č. KNC XX/X trvalé trávne porasty, nachádzajúce sa v kat. úz. G. zapísané na LV č. XXX, v blízkosti
rodinného domu žalobcu súbežne s pozemkami žalobcu parc. č. KNC XX zast. plochy a nádvoria, parc.č. KNC XX/X trvalé trávne porasty a parc. č. KNC XX/X záhrady, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. G.,
nerušene užívali od doby jeho nadobudnutia až do roku 2013, kedy ho celý v rokoch 2012 a 2013 na
základe notárskeho osvedčenia nadobudla do vlastníctva žalovaná. Žalobca ako právny nástupca L.Á.

M. má za to, že nadobudnutie pozemku do výlučného vlastníctva žalovanej bolo v rozpore so zákonom,
nakoľko vlastníctvo pozemku parc. č. KNC XX/X v podiele 1-ici v prospech žalobcu, ako aj jeho právneho
predchodcu bolo preukázané a podľa jeho názoru nespochybniteľné.

11. V zmysle § 80 písm. c) OSP (procesného poriadku účinného v čase prednesu právnej zástupkyne

žalobcu), žalobca naliehavý právny záujem na tom, že dotknutá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
nebohom L. M.D. preukazoval tým, že jeho postavenie je neisté a ohrozené a bez rozhodnutia súdu
nie je ani možné vec dedičsky prejednať a po prejednaní dať vykonať zápis vlastníctva do katastra
nehnuteľností.

12. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiaval prednesu svojej právnej zástupkyne.

13. Právny zástupca žalovanej poukázal na svoje písomné vyjadrenia zo dňa 02. 02. 2015, kde z
obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že pozemok ktorý je predmetom
sporu, vedený na LV č. XXX pre obec a kat. úz. G. na žalovanú v celosti, patrí v podiele 1-ica do
dedičstva po L. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Právny zástupca poukázal na

skutočnosť, že starý otec žalobcu L. M., ako to vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre kat. úz. G.,
bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku v kat. úz. G., zapísaného v pozemnoknižnej
vložke XXXX parc. č. XX/b o výmere 15 árov 65 m2 v 1-ici a to na základe kúpy z roku 1954 a v
pôvodnom dedičskom konaní k prejednaniu tohto spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nedošlo.
Zároveň v mene žalovanej namietol ako nesprávne a nepodložené tvrdenie Okresného úradu Zvolen,

katastrálneho odboru zo dňa 26. 05. 2014, že parcela PK č. XX/b - lúka o výmere 1924 m2 bola
zapísaná na LV č. XXX omylom, ako parcela registra KNC č. XX/X, trvalé trávne porasty o výmere 1147
m2. V tejto súvislosti ďalej poukázal na fakt, že je krajne nepravdepodobné, žeby parcela o rozlohe
1924 m2 bola zapísaná ako KNC parcela s rozlohou 777 m2 menšou a to ani ak by sa pripustilo,
že presnosť stanovovania výmer a mapovanie polohy pozemkov v minulosti bolo poznačené vtedy

aktuálnym prístrojovým vybavením. Podľa aktuálneho zisťovania v komparácii s identifikáciou mapových
podkladov má za to, že PK parcela č. XX/b sa nenachádza v priestore, ktorý je v súčasnosti označený
ako KNC parc. č. XX/X o výmere 1147 m2, ale v priestore, kde sa nachádza KNE parc. č. XX/X trvalý
trávny porast o výmere 635 m2 a KNC parc. č. XX- trvalý trávny porast o výmere 1230 m2. KNE parc.
č. XX/X - trvalý trávny porast o výmere 635 m2 je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej

na základe súdom schváleného zmieru, obsahom ktorého bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva
medzi totožnými účastníkmi v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 13C/59/2010 zo dňa
17. 11. 2013. Pozemok KNC parc. č. XX - trvalý trávny porast o výmere 1230 m2 žalovaná nadobudla
ešte ako EN parcelu č. XX/X o výmere 1224 m2 darovacou zmluvou vyhotovenou formou notárskej
zápisnice N 15/75, Nz16/75 dňa 27. 01. 1975 vtedajším Štátnym notárstvom vo Zvolene od svojho otca

L. Z. a to v roku 1975, ktorý ju hospodársky využíval ako pozemok určený k pestovaniu zemiakov a od
tej doby ju ako svoju aj sústavne užívala k rovnakému účelu. Dotknutá darovacia zmluva bola podľa
vtedy platných predpisov registrovaná Štátnym notárstvom vo Zvolene dňa 03. 02. 1975 pod RI 21/75
a vlastníctvo žalovanej bolo následne vyznačené na LV č. XXX pre obec a kat. úz. G..

14. Ani starý otec žalobcu L. M. a ani sám žalobca, prípadne niekto z jeho rodiny nikdy ani L. Z. (otcovi
žalovanej), ale ani žalovanej v užívaní tohto pozemku ako svojho nebránili a ani ich vlastníctvo k tomuto
pozemku nikdy nespochybnili.

15. Žalovaná ktorá pozemok KNC parc. č. XX ako oprávnený držiteľ v dobrej viere ako pozemok vo

svojom vlastníctve sústavne riadne užívala už 40 rokov, z tohto pozemku platila riadne dane obci G..
Žalovaná nevedela potvrdiť, ale ani vylúčiť, že medzi pôvodnými - dnes už nežijúcimi spoluvlastníkmi
PK parc. č. XX/b nedošlo k vyporiadaniu tohto podielu v prospech právneho predchodcu žalovanej.
Považovala za krajne nepravdepodobné, žeby pôvodný spoluvlastník L. M. umožnil nerušené užívanie
aj jeho spoluvlastníckeho podielu právnym predchodcom žalovanej, resp. samotnej žalovanej, ak by vec

nebola medzi ním a druhým spoluvlastníkom v minulosti vyporiadaná. Práve z dôvodu, že žalovaná so
svojou rodinou v minulosti užívali dotknutú nehnuteľnosť, sadili tam zemiaky, kosili trávu; ktorú užívali v
dobrej viere že im patrí, z opatrnosti vzniesli námietku vydržania tej časti spoluvlastníckeho podielu L.
M. na PK parc. č. XX/b, ktorá sa podľa zistenia žalovanej zrejme nachádza na terajšej KNC parc. č. XX.16. Pokiaľ ide o pozemok KNC parc. č. XX/X, ktorého výlučnou vlastníčkou je v súčasnosti žalovaná,
tento ako to vyplýva z priloženej identifikácie parciel predstavuje pôvodná PK parcela č. XX/a, ktorú

pôvodne spolu s právnym predchodcom žalovanej vlastnili tretie - od žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu odlišné osoby, s ktorými sa žalovaná vyporiadala a získala tak vlastníctvo celého pozemku
KNC parc. č. XX/X. S poukazom na uvedené skutočnosti, žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

XX. L. U. - poverený pracovník Okresného úradu - odboru katastra vo Zvolene uviedol, že pokiaľ ide o

pôvodného vlastníka parcely č. XX/b lúka úhrad o výmere 1565 m2, vedených v PK vložke č. XXXX pre
kat. úz. G., bola U. M., E.. Š. v 1-ici a R. Z., rod. Š. v 1-ici. Následne v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy
bolo prevedené vlastníctvo z U. M., rod. Š. na L. M. - železničiara, ktorého žena bola K. X.. Uvedený
pracovník uviedol, že takéto prímenie manžela alebo nejaké príbuzenské označenie, či označenie
zamestnania sa do pozemkovej vložky zapisovala len v súvislosti s identifikáciou konkrétnej osoby,
ktorá je dotknutá daným právnym úkonom alebo režimom vlastníctva alebo zápisu. S poukazom na

zmluvu N 15/75 po registrácii RI 21/75 s dňom zápisu 05. 07. 1975 skonštatoval, že v tejto darovacej
zmluve nebol uvedený podiel ktorý bol predmetom darovacej zmluvy. Z doterajšieho je zrejmé, že darca
bol vlastníkom len 1-ice v pomere k celku. Pokiaľ sa v darovacej zmluve uvádza, že darca daruje
obdarovanému dotknutú nehnuteľnosť bez uvedenia dôvodu, vychádzalo sa že v celosti. Aj napriek
tomu, že darca bol vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v pomere 1-ice k celku, pokiaľ sa v darovacej

zmluve neuviedla táto skutočnosť, ale len to že daruje túto nehnuteľnosť v celosti, stredisko geodézie na
základe návrhu bývalého Štátneho notárstva vo Zvolene zo dňa 03. 02. 1975 zapísalo tú požiadavku,
ktoré notárstvo voči stredisku geodézie vo Zvolene uplatnilo. Pokiaľ Štátne notárstvo uvádzalo, že
je treba zapísať uvedenú nehnuteľnosť v prospech R. U. v celosti - Stredisko geodézie na základe
požiadavky urobilo tento zápis a zapísal vlastníctvo na R. U. v celosti. Zdôraznil, že v tomto prípade sa

jednalo o rozhodnutie Štátneho notárstva vo Zvolene, kde v inkriminovanom období Stredisko geodézie
vystupovalo len ako evidenčný orgán. Pôvodná pozemnoknižná parcela XXb je dnes vedená na LV
č. XXX ako KN parc. č. XX a aj ako parcela registra „E“ XX/X na LV XXX. Z uvedeného je zrejmé, že
pôvodná pozemnoknižná parcela je v súčasnosti vedená v časti ako parcela „C“ registra a v časti ako
parcela „E“ registra. Na otázku právneho zástupcu žalovanej uvedený pracovník uviedol, že parcela „E“

XX/X = KNC XX, pričom výmera zrejme zostala tá istá. Nevedel posúdiť skutočnú identitu oboch výmer.

18. Svedkyňa U. U. na otázku zástupkyne žalobcu vo vzťahu k parcele označenej ako PKN parc. XX/b
uviedla, že sa pamätá, že uvedenú parcelu ktorá jej bola daná k nahliadnutiu zo snímka z katastrálnej
mapy v minulosti užívali starí rodičia žalobcu. Túto informáciu mala na základe toho, že v minulosti veľmi

často chodila okolo dotknutej parcely. Vedela, že tam mali aj nejaké hospodárske zvieratá a na tejto lúke
sa pásla koza. Mnohokrát sa stalo, že v nedeľu keď išla aj s tetou na prechádzku k potoku, prechádzali
práve po tejto spomínanej parcele. Vždy jej teta zdôrazňovala, aby po susedovie parcele nebehala so
slovami:„Nebehajposusedovompozemku,lebotobudúkosiť,aby siimtonepošliapala.Drž salentejto
našej strany.“ Na otázku právneho zástupcu žalovanej svedkyňa uviedla, že uvedené vnímala niekedy v

70-tych rokoch minulého storočia. Mohlo ísť o obdobie rokov 1965-1974. Aj po skončení základnej školy
v tejto lokalite žila, teda bývala tam a žila tu aj v období stredoškolských štúdií spolu so svojimi rodičmi.
Podľa nej parcela XX/X mala byť užívaná rodinou Z.. Pokiaľ sa jednalo o parcelu XX/X, tento pozemok
užíval pán X., rodina M. a potom rodina E., pričom parcely boli vedľa seba. Pokiaľ ide o parcelu XX/X,
v minulosti ju užívali Z., kto užíval parcelu XX/X uviesť nevedela (aj keď v úvode svedeckej výpovede

vypovedala, že parcela XX/X bola užívaná rodinou Z.). Ďalej svedkyňa vypovedala, že si je vedomá
toho, že pozemky boli rozdelené na dva pásy, z ktorých jeden pás užívala rodina M. a druhý pás užívala
rodina Z.. Z. mali dole aj oráčinu, ktorá bola hneď za domami asi v 1/3-ine, neskôr zhruba v 2/3-inách
a smerom k potoku bola potom lúka.

19. Svedok P. Z. vypovedal, že rodina M. užívala a kosila lúku za svojim domom. Nevedel však presne
určiť hranice z ľavej a z pravej strany. Vie však určite to, že za svojim pozemkom v minulosti svoju lúku
užívali a túto kosili. Rodina Z. užívala za domom parcelu, ktorá je na snímke z katastrálnej mapy (listina
bola daná k nahliadnutiu svedkovi) označená ako parc. č. XX/X. Pokiaľ ide o parc. č. XX/X, toto bola
lúka, ktorú kosila rodina L.. M. užívali parcelu za domom označenú ako parc. č. XX/X a užívali a kosili aj

lúku za touto parcelou, pričom nevedel ukázať rozsah užívania, resp. špecifikovať, či užívali a kosili len
parc. č. XX, alebo aj parc. č. XX/X, či dokonca parc. č. XX/X. Na otázku právneho zástupcu žalovanej
svedok uviedol, že pokiaľ mal vedomosť, tak z M. rodiny momentálne nikto spomínanú lúku neužíva a
teda ani nekosí. Nikto nekosí žiadnu lúku za ich domom. Následne z pohľadu ak by sa pozeral smeromod domu na lúku smerujúcu k potoku, po pravej strane hneď obhospodarovali pozemky a lúku kosili
rodina L. a vzadu krížom videl, že lúku obhospodarovala lúku M.. Opäť však zdôraznil, že sa nevie
vyjadriť k hraniciam, ktoré by oddeľovali pozemok užívaný jednotlivými rodinami/osobami.

20. Svedok C.. U. G. uviedol, že je zať žalovanej. Potvrdil, že od roku 1992 chodil aktívne pracovať
na pozemok, ktorý je predmetom sporu. Po nahliadnutí do snímku z katastrálnej mapy, ktorá mu bola
predložená k nahliadnutiu uviedol, že z jeho pohľadu by sa mu lepšie orientovalo, keby boli na mieste
samom vzhľadom k tomu, že človek to úplne inak vníma, ako vníma nákres. Ak sa však stromy

nachádzajú na hraničnej čiare medzi parc. č. XX a parc. č. XX/X, tak chodil pracovať od roku 1992 na
parc. č. XX. Pokiaľ sa nachádzajú stromy na hranici parciel č. XX/X a XX, z jeho pohľadu ide vlastne
o pozemky, ktoré sú za domovou nehnuteľnosťou vzadu za prvým domom, pričom sa jedná o parc. č.
XX, pretože stromky boli na šírku uvedenej parcely. Na otázku právneho zástupcu žalovanej uviedol, že
nevie kto užíval pozemky naľavo od parc. č. XX, alebo napravo od tejto parcely. On týchto ľudí nejako
nepoznal. Nepoznal na pojednávaní ani žalobcu, dokonca nepoznal ani jeho otca.

21. Svedok C.. L. U. uviedol, že vo vzťahu k žalovanej je jej synom. Potvrdil, že jeho matka samozrejme
aj s jeho pomocou obhospodarovala a užívala pozemok, ktorý po nahliadnutí do snímky z katastrálnej
mapy označil ako parc. č. XX. Uvedená parcela je v spodnej časti ohraničená prebiehajúcim potokom
„D.“. Potvrdil, že na predmetný pozemok chodil pomáhať a fyzicky pracovať v 80-tych rokoch, možno

v roku 1983 - 1985. Dobre sa pamätal na uvedené, pretože na susediacej parcele parc. č. XX bol
postavený rodinný dom jeho starej mamy a druhá stará mama bývala cez ulicu v opačnom konci v
rodinnom dome na parc. č. XX/X. Uviedol že chodil pomáhať s prácami jednak na parc. č. XX/X, ako aj
s prácami na parc. č. XX. Jednalo sa o sezónne práce. Pokiaľ ide o susediacu parc. č. XX/X, túto užíval
starý otec žalobcu. parc. č. XX/X bola užívaná dvomi rodinami na polovicu, jednu časť užívala P. M.

a druhú časť užíval L. X.. Na ďalšiu otázku svedok uviedol, že keď chodil pomáhať v rámci sezónnych
prác na parc. č. XX, nikdy sa mu nestalo, žeby prišiel niekto na túto parcelu a či už vo vzťahu k nemu
alebo k jeho rodine matke či otcovi by sa vyjadril, že táto parcela nie je ich, ale že patrí niekomu inému.

22. Svedok D. U. - manžel žalovanej uviedol, po nahliadnutí do snímky z katastrálnej mapy sporového

územia, že spolu s manželkou obhospodarovali a užívali nehnuteľnosť vedenú ako parc. č. XX a to od
roku 1975. Ďalej potvrdil, že sa nikdy nestalo, žeby prišiel niekto za ním alebo jeho manželkou, keď
boli na poli na uvedenej parc. č. XX s tým, žeby si robil nárok na túto parcelu. Nikdy sa ani nestalo,
žeby ho niekto upozornil, že predmetná parcela nie je ich parcelou, teda parcelou jeho manželky a
prípadne žeby sa tretia osoba domáhala opustenia tejto parcely a vyslovenia vôle, aby svedok so svojou

manželkou túto parcelu neužívali, alebo iným spôsobom s ňou nenakladali. Nikdy žiadne problémy pri
obhospodarovaní dotknutej sporovej parcely neboli.

23. Svedok U. H. po nahliadnutí na snímku pozemkovej mapy uviedol, že on užíva parc. č.
(pravdepodobne) XX/X a to až dole k potoku. Parcelu susediacu s jeho ďalším pozemkom parc. č. XX/

X užívala pani M. a v časti pán X.. Pokiaľ ide o pozemok par. č. XX, tento bol údajne M., užívali ho jeho
starí rodičia a prastarí rodičia. Potvrdil, že v minulosti tieto pozemky kosili a aj sadili zemiaky. Zemiaky
sadili U..

24. Svedok L. M. uviedol, že žalobca je jeho synom a žalovaná je jeho sesternicou z „druhého kolena“.

Uviedol, že jeho otec je vlastníkom parc. č. XX/b od roku 1954, kedy to odkúpil od svojej matky. Okolité
pozemky užívali rôzne osoby. Ťažko mu bolo povedať, kto každý pozemok užíval. Odvtedy ako jeho
otec nadobudol dotknutú nehnuteľnosť, užívali to oni ako vlastníci. Lúku kosili, pričom nevedel uviesť,
či žalovaná mala nejaké pozemky okolo alebo nie, pretože sa o to nezaujímal. Pokiaľ ide o parc. č.
EN XX/b, ide o pozemok, ktorý sa nachádzal za jeho pozemkom, za oráčinou. Bol to dakedy starý

jarok - staré rameno. Inak to identifikovať nevedel. Z pohľadu čelom k potoku on kosil uvedený pozemok
po pravej strane pravú polovicu a ľavú polovicu kto kosil, to nevedel povedať. Na položenú otázku kto
kosil uvedenú pravú stranu pozemku, svedok uviedol, že odmalička ju kosil a spolu so svojim otcom.
Jeho otec kosil ešte ako 90-ročný (v roku 2008), potom vzhľadom na vek otec nekosil a kosil len on
až do otcovej smrti (do roku XXXX). Po smrti otca, teda od roku XXXX už svedok ani tú pravú časť

nekosil. Napravo od parcely obhospodarovali pozemky pani M. a pán H., pričom pani M. svoj pozemok
obhospodarovala ešte v roku 2010. Pokiaľ ide o spomínaný pozemok, otec žalovanej tento pozemok
užíval, bolo to však niekedy v 70-tych rokoch. Vzhľadom na odstup času si už presne nepamätal, ale
pripustil, že v 70-tych rokoch otec žalovanej zrejme kosil celú časť pozemku.25. Sudca vykonal ohliadku miesta samého za účasti sporových strán, ako aj svedkov U. M. a P. Z.,
ktorí sa vyjadrili k užívaniu dotknutých, ale aj susediacich pozemkov. Svedkyňa U. M. uviedla, že sa

nepamätá či je pozemok o ktorom bola „reč“ obrába žalovanej syn. V minulosti sem chodila jej mama.
Keď chodila matke pomáhať kopať zemiaky, zvykol jej pomáhať pán M., ktorý už v tom čase mohol mať
vyše 90 rokov. Keď bol prítomný na susediacej parcele pán Z., tento jej povedal: „Ja by som ti aj išiel
pomôcť, ale nemôžem prejsť po M. pozemku, neviem čo by mi títo povedali.“ Na otázku sudcu však
svedkyňa nevedela uviesť, čo považoval pán Z. za „M.“ parcelu. Svedok P. Z. potvrdil, že M. užívali

pozemok v podstate od ich domu až k orechu a potom poza orech až k potoku. Svedok ďalej uviedol,
že nevie či manžel žalovanej chodil po revolúcii s malotraktorom zn. TERRA a či niečo oral, pokiaľ však
oral, tak podľa neho to bolo asi od stĺpa vľavo.

26. Svedok C.. U. X. uviedol, že má vedomosť o tom, kde má žalovaná pozemky. Vie že tieto sa
nachádzajú niekde za obecným úradom, zvykol tam chodiť. V minulosti keď sa začal stretávať s dcérou

žalovanej(R.U.),chodiltamvypomáhaťpri vyberanízemiakov.Ponahliadnutídodokumentácieuviedol,
že smerom od orecha hore k potoku boli zemiaky vysadené, pričom on sa zúčastnil nielen ich vyberania,
ale aj samotnej výsadby. Jednalo sa o akési rodinné brigády a podľa potreby, keď bolo treba, išiel
pomáhať či už pri sadení alebo vyberaní zemiakov. Pokiaľ si vedel spomenúť, oralo sa v smere od
potoka k orechu a to po celej dĺžke. Týchto brigád sa svedok zúčastňoval do času, pokiaľ bol svokor

zdravý. Keď tento ochorel a už nevládal, zemiaky sa nesadili a viac-menej sa tam chodilo už len kosiť.
Prehlásil, že nikdy za ním alebo za osobami ktoré boli pri výsadbe, alebo zbere zemiakov, nikto neprišiel
so slovami, že tam nemajú čo robiť, že tento pozemok nie je ich, prečo ho obhospodarujú, prečo tam
sadia či vyberajú zemiaky, že tento pozemok je niekoho iného a pod. Pokiaľ ide o užívanie pozemku v
celejjehodĺžkesmeromodorechakpotoku,svedokvypovedal,žerazsaužívalapolovicaodpomyslenej

stredovej pozdĺžnej čiare napravo a raz naľavo. Keď ochorel manžel žalovanej (rok 2012, 2013), tak sa
kosili vlastne všetky pozemky, pričom po nahliadnutí do snímky z katastrálnej mapy, svedok uviedol, že
sa chodili kosiť pozemky označené ako parc. č. XX, XX/X a XX/X. Toto sa už potom kosilo ako jedna
veľká plocha.

27. Svedkyňa R. X. uviedla, že žalovaná je jej matkou a má vedomosť o tom, že matka má nejaké
pozemky v G.. Zároveň ukázala, kde sa podľa nej matkine pozemky nachádzajú. Po nahliadnutí do
obrazovej dokumentácie z ohliadky uviedla, že ich rodina obhospodarovala pozemky od orechu smerom
k potoku kde si sadili a vyberali zemiaky. Ich pozemok bol vymedzený brázdami, pričom bol užívaný
určite už od roku 1985/1986. Pokiaľ išlo o výsadbu a zber zemiakov, osobne sa ich zúčastňovala v

období rokov cca od 1988 do cca 2010. Od roku 2010 do 2013 sa už chodilo na pozemok len kosiť a
od roku 2013 tieto pozemky kosí nejaká cudzia osoba. Určite však to nebol žalobca. Na otázku uviedla,
že nevie presne uviesť aká bola šírka výsadbového pásu zemiakov, ale určite 10 metrov to mohlo byť.
Takisto potvrdila, že nikdy sa jej nestalo, žeby ju z tohto pozemku niekto vyháňal, žeby jej prišiel niekto
povedať, že pozemok nie je pozemkom jej matky a že má pozemok opustiť, že tam nemá čo robiť; nikdy

sem neprišiel niekto so slovami, že tento pozemok je jeho, alebo so slovami, že pozemok patrí niekomu
inému.

28. Svedkyňa L. G. - dcéra žalovanej uviedla takisto, že má vedomosť o tom, že matka má v G. nejaké
pozemky. Jednak mala pozemok po starom otcovi a mala spoločný pozemok po jej starej mame U.

- teda z otcovej strany išla nehnuteľnosť. Po nahliadnutí do katastrálnej mapy do snímku z katastra
mapy uviedla, že pokiaľ ide o dom na parc. č. XX, je to domová nehnuteľnosť, ktorá patrila pánovi
M.. Susediaci pozemok, resp. domová nehnuteľnosť nachádzajúca sa na parc. č. XX patrila jej starej
mame Z. a potom ujovi L. Z. - matkinmu bratovi. Pokiaľ ide o sporovú parcelu označenú ako parc. č. XX
uviedla, že túto parcelu obhospodarovala ona so svojou rodinou (rodičia a jej súrodenci). Potvrdila, že

od nepamäti teda už od malička sa tu striedalo raz v jednej polovici pestovali zemiaky, v druhej polovici
rástla tráva a na ďalší rok to zase bolo naopak. Neskôr sa však zemiaky sadili už po celej dĺžke.
Ona sama fyzicky pomáhala pri zbere zemiakov, ako aj pri výsadbe. Určite sa týchto prác zúčastňovala
už od roku 1984/1985, kedy napríklad po zhrabaní pokosenej trávy sušila seno. Taktiež potvrdila, že
nikdy sa nestalo, žeby prišiel niekto za ňou alebo za niekým z jej blízkych so slovami, že si robí nárok

na tento pozemok, resp. žeby ich vyháňal z tohto pozemku s tým že to nie je ich pozemok, že tam
nemajú čo robiť a pod.29. Svedkyňa L. G. uviedla, že žalovanú pozná ako matku svojej kamarátky L. G.. Uviedla, že spolu s
dcérou žalovanej sa zdržiavala v dome jej starej matky pani U., ktorej rodinný dom sa nachádzal na parc.
č. XX/X. Uviedla, že keď sa chcela dostať k pozemku parc. č. XX, tak vlastne prešli úzkym pozemkom

smerom k potoku a potom vie, že dlhšie „šlapali“, aby sa dostali k spomínanej parcele. Vypovedala,
že chodila L. G. pomáhať a to v období, keď sa kosila tráva. Ona sama fyzicky trávu hrabala. Mala
vedomosť aj o tom, že rodina L. G. na tejto parcele sadila zemiaky, pokiaľ to bolo potrebné, tak na jeseň
sama chodila pomáhať zemiaky vyberať. Pokiaľ sa pamätá, tak zemiaky boli nasadené zhruba do 1-
ice pozemku, pričom mala na mysli rozčlenenie pozemku priečne a nie pozdĺžne. Taktiež potvrdila, že

jeden rok boli zemiaky nasadené v prvej polovici, smerom od orecha k potoku a na ďalší rok boli zase
zemiaky nasadené od polovice smerom ku korytu potoku. Podľa nej zemiakové riadny boli vysadené na
šírku cca 10 metrov. Taktiež potvrdila, že či už pri prechádzkach, alebo pri pomáhaní, pri kosení, hrabaní
alebo vyberaní zemiakov, sa nikdy nestalo, žeby prišiel niekto na pozemok so slovami, že tam nemajú
čo robiť, že pozemok neni toho kto tam sadí, alebo kosí trávu.

30. Svedok C.. L. M., P. - brat žalobcu uviedol, že má vedomosť o tom, že za jeho rodinným domom
sú nejaké pozemky. Pokiaľ sa pamätá, tak pozemky užívali on teda spolu so svojou rodinou. Chodil
tam osobne s otcom, ako aj starým otcom, kde kosili trávu. Trávu kosili niekedy v máji, potom v júni a
naposledy v auguste. Uviedol že starý otec a otec mali hospodárske zvieratá prakticky do roku 2016.
Na otázku či videl na tomto pozemku aj nejakých iných ľudí, tento obhospodarovať alebo obrábať súdu

uviedol, že sa mu ťažko k tomuto po tak dlhom časovom odstupe vyjadruje, nevylúčil však, že tam mohli
byť aj nejakí iní ľudia, ale na bližšie okolnosti si už spomenúť nevedel. Na otázku právneho zástupcu
žalovanejsvedokuviedol,ževrodinnomdomezaktorýmsanachádzasporovýpozemokbývaldo01.04.
2016. Uviedol aj to, že mal vedomosť o tom, že brat podáva žalobu na súd a vedel aj ktorých pozemkov
sa žaloba dotýka. Zároveň nejakým spôsobom identifikoval pozemok ktorý užívala jeho rodina, pričom

jeho šírku vymedzil v rozsahu do 4 metrov.

31. Svedkyňa C.. M. M.Á. - švagriná žalobcu uviedla, že v rodinnom dome brata žalobcu spolu bývali
od roku 2004. Uviedla, že má vedomosť o tom, že za domom sa nachádza lúka, ktorú tak ona, ako
aj jej manžel pomáhali obhospodarovať rodine jej manžela, pričom ich pomoc spočívala pri kosení

lúky, hrabaní pokosenej trávy a sušení. Pokiaľ by sa postavila za žalobcov dom smerom k potoku, tak
pozemok na ktorý chodila pomáhať s manželom sa nachádza po pravej strane záhrady. Uviedla, že
tam nevidela pracovať žalovanú, ani nikoho iného okrem nich. Na otázku právneho zástupcu žalovanej
svedkyňa uviedla, že nikdy nezbadala, že na dotknutom pozemku niekto orie - pričom mala na mysli
obdobie, kedy bola na tomto mieste fyzicky prítomná. Taktiež uviedla, že tam nikdy nevidela vysadené

zemiaky.

32. Svedkyňa F. uviedla, že chodila pomáhať vyberať zemiaky žalovanej na pozemok, ktorý je
predmetom sporu, pričom uviedla, že zemiaky boli vysadené v páse hraničiacom od orecha, ktorý sa
nachádza na snímku až smerom k potoku a to v celej dĺžke, teda od orecha k potoku. Zemiaky chodila

pomáhať vyberať žalovanej od roku 1990 a to každý rok až do roku 2007. Uviedla, že pomáhať chodila
niekedy aj so svojim manželom. Stávalo sa, keď to bolo potrebné, že išla pomáhať žalovanej aj sadiť
zemiaky a na jeseň ich potom vyberať. Podľa nej odhadom dotknutý pozemok ktorý žalovaná užívala
mohol byť dlhý cca 100 metrov a široký cca 10 metrov. Keď chodila pomáhať žalovanej obrábať dotknutý
pozemok, nevidela na susediacom pozemku žiadne pozemky, ktoré by ich obrábali.

33. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

34. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

35. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

36. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.37. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

38. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

39. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

40. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie súd mal za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdené právne skutočnosti, ktoré by
svedčili o právnom titule jeho nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej parcele. V rámci vykonaného
dokazovania, kedy súd vypočul viacerých svedkov (či už zo strany žalobcu, alebo žalovanej), každá

skupina svedkov tvrdila skutočnosti preukazujúce práve tvrdenia, či už žalobcu, alebo žalovanej. Z
obsahu dokazovania je zrejmé, že právna zástupkyňa žalobcu, ako aj žalobca sám pri odvolávaní sa na
dotknuté listinné dôkazy od počiatku tvrdili, že žalobca, či jeho právny predchodca užíval parc. č. KNC
XX/X, tvrdil že táto tak ním, ako aj jeho právnym predchodcom bola nerušene užívaná a to až do roku
2013. Uvedené vyplýva z obsahu odôvodnenia podanej žaloby pri pôvodne navrhovanom žalobnom

petite. Sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že skutočne spornou nehnuteľnosťou je parcela KNC
XX/X, o ktorú sa starali od nepamäti už jeho starí rodičia, jeho rodičia a to až do roku 2013. K žalobe v
rámci listinných dôkazov žalobca predložil aj snímku z pozemkovej mapy, z ktorej vyplynulo, že pozemok
KNC XX/X, o ktorom žalobca tvrdil, že ho nerušene či už on alebo jeho právni predchodcovia užívali
až do roku 2013, je pozemkom, ktorý pri pohľade smerom od domu k potoku je pozemkom, ktorý leží

vľavo, zatiaľ čo vpravo sa nachádzala parc. č. KNC XX. Až po doručení vyjadrenia žalovanej spolu
s listinnými dôkazmi (správou Okresného úradu - katastrálneho odboru Zvolen), právna zástupkyňa
žalobcu, ako aj žalobca sám zmenili svoje tvrdenia a následne už počas celého dokazovania uvádzali,
že žalobca a jeho právni predchodcovia užívali pozemok, ktorý sa nachádza vpravo a teda nie ako
pôvodne tvrdili naľavo v smere pohľadu od domu žalobcu k potoku. Pokiaľ pôvodne žalobca tvrdil, že

on a jeho právni predchodcovia užívali pozemok KNC XX/X, žalovaná nikdy nepopierala toto tvrdenie a
naopak vždy dávala za pravdu žalobcovi, že áno, skutočne túto parcelu užíval, resp. užívali jeho právni
predchodcovia. Na dôvažok už v roku 2010 a to v prebiehajúcom konaní Okresného súdu Zvolen pod
sp. zn. 13C/59/2010 už žalovaná tvrdila, že parcela č. KNC XX jej vlastnícky patrí, pričom žalobca v
tomto spore proti jej tvrdeniu nemal žiadne námietky a žiadnym spôsobom nespochybňoval jej tvrdenie

o vlastníctve k tejto parcele. Až následne, keď žalovaná zdôvodnila, že PK parc. č. XXb bola v časti
predmetom zámeny, ktorým bolo ukončené konanie 13C/59/2010 a časť PK parc. č. XX (predtým číselné
označenie XX/X), ktorá bola od roku 1975 napísaná na meno žalovanej - až odvtedy začal žalobca tvrdiť,
že on aj jeho právni predchodcovia užívali dotknutú parcelu KNC XX. Bola v celosti ešte za stavu zápisu
ako EN parc. č. XX/X, resp. pozemnoknižná parc. č. XXb užívaná právnym predchodcom žalovanej,

žalovaná mala za to, že zrejme v minulosti došlo medzi právnymi predchodcami oboch sporových strán k
faktickej výmene podielu a PK parc. č. XXb s podielom na iných nehnuteľnostiach. Už dňa 02. 02. 2015
v písomnom podaní žalovaná vzniesla námietku vydržania tohto spoluvlastníckeho podielu a to tej časti,
o ktorej žalobca tvrdí, že má patriť do dedičstva po neb. L. M.. Je pravdou, že právnym predpokladom
titulu vydržania je oprávnená držba, nepretržitosť tejto držby počas zákonom určenej lehoty. V prípade

nehnuteľnostíje tátolehota10-ročná.Oprávnenádržbavšakvždypredpokladádobromyseľnosťdržiteľa
v tom, že vec ktorú užíva je vecou ktorá mu vlastnícky aj patrí a užíva ju aj reálne ako vlastnú. V
roku 1975 bola spísaná darovacia zmluva, na základe ktorej PK parc. č. XX nadobudla žalovaná do
svojho výlučného vlastníctva. Podmienka registrácie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti bola
splnená vzhľadom k tomu, že darovacia zmluva bola spísaná notárom na Štátnom notárske vo Zvolene

a následne registrovaná. Vzhľadom k tomuto, kedy bol vydaný list vlastníctva so zápisom vlastníckeho
práva k dotknutej nehnuteľnosti v prospech žalovanej, táto skutočne nemala dôvod nebyť v dobrej viere,
že jej vlastnícke právo parc. č. XX náleží, kde pre takéto prípady je už aj ustálená judikatúra súdov: „V
prípade že držiteľ vychádza z toho, že ním vykonávané právo mu náleží a toto opiera o presvedčenie o
výpis z katastra nehnuteľností, prípadne z inej pozemkovej evidencii, ktorá má povahu verejnej listiny, je

objektívne ohľadom existencie zapísaného práva v dobrej viere....“ To že žalovaná bola v dobrej viere,
že je vlastníčkou aj sporového pozemku svedčí listinný dôkaz a to potvrdenie miestneho úradu o platení
dane z pozemku za obdobie 10 rokov spätne (vzhľadom na zákon o archivácii spisov, žalovanej sa
od obecného úradu nepodarilo získať ďalšie zápisy svedčiace o zaplatenej dane z nehnuteľnosti zasporný pozemok). K tomuto listinnému dôkazu sa nakoniec pridali aj výpovede svedkov U., C.. U., G.,
X. a ďalších. Právny zástupca žalovanej poukázal aj na ďalší podporný dôkaz a to existenciu zápisu v
evidencii nehnuteľnosti z roku 1983, kde na evidenčnom liste je vedená ako užívateľka pozemku č. XX

práve žalovaná a právny predchodca žalobcu bol vedený ako užívateľ pozemku č. XX/X.

41. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenie mal súd za to, že naopak
žalovaná v konaní preukázala, že v minulosti užívala sporný pozemok ako vlastný v domnení, že jej
aj vlastnícky patrí a to jednak výpoveďou jej manžela, detí a blízkych rodinných príslušníkov, či ich

priateľov,súdžalobužalobcuzamietol,pretožesvedeckévýpovedeniektorýchsvedkovbolirozporuplné,
kedy napríklad svedok Z. na pojednávaní uviedol, že sa vzadu nachádza viac švíkov v šírke 2, 3, 5 -
metrových, je mu ťažko špecifikovať hraničné čiary, pričom sám si tieto skutočnosti nevšímal vzhľadom
k tomu, že mal iné starosti a ani ho to veľmi nezaujímalo. Nevedel sa presne na položené otázky
rozpamätať - na ohliadke miesta samého kde bol opätovne prítomný, už dokázal presne určiť ktoré
miesto bolo kosené, označil parcelu KNC XX. Rovnako aj otec žalobu pôvodne uvádzal vo svojej

výpovedi, že pravá časť pozemku nebola nikdy oraná, ale sa vždy len kosila, pričom na mieste samom
bolo možné aj s bežným pohľadom skonštatovať, že ten pozemok, ktorý mal byť v minulosti len kosený,
bol zvlnený v tvare veľmi pripomínajúcom stopy orby; na čo v záverečnej reči poukázal aj právny
zástupca žalovanej.

42. Po vyhodnotení všetkých dôkazov osobitne ako aj vo svojej vzájomnej súvislosti, súd žalobu
zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Vzhľadom na výsledok sporu, súd priznal žalovanej - v konaní úspešnej - nárok na náhradu trov
voči žalobcovi vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).