Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202681
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Neviďanská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202681.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CULTUS Ružinov, a.s., so sídlom Ružinovská 28, 820
09 Bratislava, IČO: 35 874 686, právne zastúpeného: JUDr. Jana Jakubkovič, poverený zamestnanec
žalobcu, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava,
IČO: 603 155, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave u r č u j e, že postup pri výkone kontroly vykonanej v spoločnosti CULTUS

Ružinov, a.s., so sídlom Ružinovská 28, 820 09 Bratislava, IČO: 35 874 686, v období od 02.09.2016 do
28.10.2016, podľa poverenia č. 7/16 zo dňa 02.09.2016 zamestnancami Útvaru miestneho kontrolóra
Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava: D.. U.
G. ako vedúcim kontrolnej skupiny, D.. P. Č.R. ako členom kontrolnej skupiny a D.. F. J. ako členom
kontrolnej skupiny, zameranej na kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami za obdobie od 2015
do 31.08.2016, bol nezákonný.

Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.12.2016, osobne podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj

ako,,krajskýsúd“alebo,,správnysúd“)dňa09.12.2016,domáhalvzmysle§252SSPochranyprediným
zásahom orgánu verejnej správy (žalovaného), pričom sa v žalobnom návrhu domáhal zrušenia kontroly
vykonávanej v dňoch od 02.09.2016 do 28.10.2016 miestnym kontrolórom Mestskej časti Bratislava -
Ružinov u žalobcu a vyhlásenia tejto kontroly za neplatnú.

2. Žalobca v odôvodnení žaloby poukázal na § 18e zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

(ďalej len ,,zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého miestny kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti
postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje zákon č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a
audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako ,,zákon č. 357/2015 Z.z.“ alebo „zákon o
finančnejkontrole“).Ďalšiepodrobnostiopravidláchkontrolnejčinnostimôžeustanoviťobecuznesením.
V podmienkach Mestskej časti Bratislava - Ružinov boli Pravidlá kontrolnej činnosti schválené Miestnym
zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava - Ružinov uznesením č. 268/X/2012 zo dňa 11.12.2012 (ďalej

len ,,Pravidlá kontrolnej činnosti“).

3. Žalobca v odôvodnení žaloby namietal, že v priebehu kontroly hospodárenia žalobcu došlo k viacerým
procesným pochybeniam zo strany miestneho kontrolóra, resp. jeho kontrolnej skupiny.

4. V priebehu celého procesu kontroly hospodárenia žalobcu bolo zo strany kontrolnej skupiny

odmietané vydávanie potvrdenia o prevzatí dokumentov a písomností, resp. kontrolná skupina v
mnohých prípadoch žiadala doklady ku kontrole výlučne ústne, bez akéhokoľvek písomného potvrdeniatejto skutočnosti. K uvedenému došlo aj vtedy, keď miestny kontrolór pred miestnym zastupiteľstvom dňa
22.11.2016 tvrdil, že mu neboli predložené doklady o tom, že si riaditeľka spoločnosti (žalobcu) riadne
mesačne uhrádza cenu za pohonné hmoty (ďalej aj ako ,,PHM“) spotrebované na súkromné účely, a

že o to opakovane žiadal. Žalobca v žalobe uviedol, že mu nebola takáto požiadavka nikdy doručená.
Prevzatie väčšiny kontrolovaných dokumentov a písomností nevie kontrolná skupina preukázať. Keď
žalobca v priebehu kontroly požadoval písomné potvrdenie prevzatia dokumentov, resp. aj písomné
potvrdenie o tom, aké písomnosti požaduje, bol obvinený z marenia priebehu kontroly. V priebehu
kontroly došlo k písomnému vyžiadaniu dokladov, resp. k písomnému potvrdeniu odobratia dokumentov

len v rozsahu uvedenom v časti dôkazov, nie však pri každom preberaní dokumentov. Miestny kontrolór
sa vôbec nevysporiadal s námietkami čo do preplácania PHM riaditeľkou spoločnosti, pričom tá vie
preukázať, že sa jej mesačne riadne strhávaná zo mzdy suma za PHM použité na súkromné účely.

5. Podľa ust. § 18e zákona o obecnom zriadení miestny kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti
postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje osobitný zákon (zákon č. 357/2015 Z.z.) Ďalšie podrobnosti

o pravidlách kontrolnej činnosti môže ustanoviť obec uznesením. Teda Pravidlá kontrolnej činnosti,
sú v zmysle zákona pre miestneho kontrolóra záväzné, boli riadne schválené uznesením miestneho
zastupiteľstva, preto povinnosti z nich vyplývajúce, nie je možné podľa žalobcu opomínať.

6. Dňa 27.10.2016 bol žalobcovi doručený Návrh správy o výsledku kontroly hospodárenia akciovej

spoločnosti CULTUS Ružinov, a.s. (ďalej aj ako ,,návrh správy“) s uvedením: „V prípade
podania námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo opatreniam a k lehote
na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a
na odstránenie príčin ich vzniku prosím predložiť ich miestnemu kontrolórovi do 03.11.2016.“ Teda na
podanie námietok k návrhu správy o výsledku z kontroly hospodárenia žalobcu, ktorá má rozsah 25

strán, určil miestny kontrolór žalobcovi lehotu štyri pracovné dni.

7. Žalobca v žalobe namietal, že predložený návrh správy nie je vypracovaný v
súlade s čl. 15 ods. 2 Pravidiel kontrolnej činnosti, teda so záväznými náležitosťami správy. Uvedené
pochybenievidížalobcanajmävtom,ževsprávepriviacerýchvytknutýchnedostatkochúplneabsentuje

označenie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli porušené, predloženie dokladov a
písomností, preukazujúcich správnosť kontrolných zistení; správa neobsahuje zoznam príloh, ktoré
tvoria najmä doklady a písomnosti vzťahujúce sa k predmetu kontroly. Správa neobsahuje vyjadrenie
kontrolovaného subjektu - žalobcu. Takýmto konaním bol porušený zákon a právo žalobcu na riadne
vypracovanie správy o výsledku kontroly.

8. Dňa 03.11.2016 žalobca riadne a v lehote predložil miestnemu kontrolórovi svoje námietky k návrhu
správy v rozsahu 19 strán a päť príloh. Mnohé z kontrolórom zistených porušení a nedostatkov žalobca
riadne, s oporou v zákone vyvracia. Viaceré z kontrolórom označených porušení zákona, ktoré boli
navyše neodôvodnené tak, ako to požadujú príslušné ustanovenia zákona o finančnej kontrole (napr.

absencia označenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý mal byť porušený, neodôvodnenie
porušenia, absencia dôkazov a príloh a pod.), mali skôr charakter odporúčania, resp. usmernenia a aj
napriek tomu boli predkladané a konštatované ako porušenie zákona.

9. Dňa 10.11.2016 bola žalobcovi doručená „Správa o výsledku kontroly hospodárenia akciovej

spoločnosti CULTUS Ružinov, a.s., Ružinovská 28, Bratislava" (ďalej aj ako ,,správa o výsledku
kontroly“ alebo ,,správa“). Podľa žalobcu miestny kontrolór je povinný v zmysle čl. 15 ods. 2
a čl. 18 Pravidiel kontrolnej činnosti preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom,
uviesť spôsob vysporiadania sa s nimi, predložiť dôkazy preukazujúce tvrdené porušenia zákona a
správnosť kontrolných zistení. Okrem uvedeného má obsahovať aj vyjadrenie kontrolovaného subjektu

a zodpovedných zamestnancov kontrolovaného subjektu.

10. Žalobca v žalobe ďalej namieta, že miestny kontrolór sa v správe o výsledku kontroly nevysporiadal
so všetkými námietkami podanými žalobcom, vyjadruje sa len k niektorým, pričom v zmysle zákona
je povinný sa riadne a úplne vysporiadať s podanými námietkami kontrolovaného subjektu. Takýmto

konaním je absolútne popretý princíp právnej istoty, právo na podanie námietok kontrolovaného subjektu
a vyjadrenie sa v procese kontroly.11. Podľa názoru žalobcu s námietkami k zisteniam ohľadne nových stanov sa kontrolór vôbec
nezaoberal.

12. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že v období členstva pána Ing. Bednára v predstavenstve
spoločnostiCULTUSRužinov,a.s.,spoločnosťG&BEstablishments.r.o.nevykonávalažiadnuobchodnú
činnosť a v danej dobe nebol ani uzatvorený žiaden obchod. Rovnako spoločnosť Brunnen s.r.o. má
niektoré voľné živnosti, ktoré získal aj žalobca, avšak hlavnou činnosťou tejto obchodnej spoločnosti
je prevádzkovanie zdravotných služieb pre starších a zomierajúcich. K uvedenému poukázal na osobu

jediného spoločníka, a to Kongregáciou Dcér sv. Františka Assiského, t.j. rádových sestier, ktoré
túto službu budú vykonávať. Je zrejmé, že táto spoločnosť bola rovnako založená za iným účelom
ako účelom podnikania, ktorá sa venuje zdravotníckym a sociálnym službám pre obyvateľstvo a jej
činnosť nijako nekonkuruje činnosti žalobcu. Spoločnosť Brunnen s.r.o. nevykonávala počas svojej
existencie žiadnu obchodnú činnosť a v danej dobe nebol ani uzatvorený žiaden obchod. Sankciou
za porušenie zákazu konkurencie je vrátenie bezdôvodného obohatenia a náhrada škody. Keďže

spomínané spoločnosti neuzatvorili žiaden obchod, nie je ich možné ani sankcionovať. Aby sa však
predišlo akýmkoľvek pochybnostiam, spoločnosť Brunnen s. r. o. pozastavila vykonávanie živností, ktoré
sú totožné so živnosťami žalobcu po dobu výkonu funkcie člena predstavenstva žalobcu. Uvedenú
skutočnosť kontrolór vôbec nebral do úvahy.

13. Žalobca taktiež namietal, že pani F.. T. A. nie je spoločníkom a ani štatutárom obchodnej spoločnosti
Lýra Slovensko s.r.o. vzhľadom k tomu, že jej funkcia konateľa skončila dňom 16.12.2014, čo preukazuje
zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti Lýra Slovensko s.r.o., a preto zistený nedostatok, že bola
spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti do 18.05.2015 je nesprávny. Bolo povinnosťou konateľa
tejto spoločnosti, aby vykonal zmeny zápisu v obchodnom registri, čo zrejme neurobil a Mgr. A. však už

nemá dosah na túto spoločnosť. Aj napriek uvedenej skutočnosti miestny kontrolór v správe o výsledku
kontroly uviedol a naďalej trval na tom, že F.. T. A. bola členkou predstavenstva do 18.05.2015.

14. Žalobca uviedol a odôvodnil miestnemu kontrolórovi, že ním v správe o výsledku kontroly uvedené
zmluvy nie sú bezodplatné. Žalobca riadne v námietkach uviedol, že tu nie je možné hovoriť o

bezodplatnosti, keďže zmluvy sú koncipované tak, že žalobca poskytne druhej strane do užívania
nebytový priestor so zľavou na nájomnom, prípadne len za cenu za služby spojené s podnájmom
(tak ako je tomu pri zmluvách uzatváraných napr. s umeleckými školami pôsobiacimi na území
mestskej časti a pod.) a druhá strana za to spoločnosti poskytne plnenie spočívajúce v poskytnutí
alebozabezpečenínejakéhoumeleckéhovystúpeniaalebovýkonu,aleboposkytnutiareklamyžalobcovi

uvedením jej loga a loga mestskej časti na propagačných materiáloch. V týchto prípadoch zmlúv o
vzájomnej spolupráci teda nemôžeme hovoriť o bezodplatnosti zmluvy, len je protiplnenie druhej strany
vyjadrené inak ako finančne (teda poskytnutím umeleckého výkonu, reklamy a pod.).

15. Miestny kontrolór sa nevysporiadal s námietkami žalobcu vo veci organizačnej zmeny spoločnosti,

ani neuviedol aký právny predpis mal byť v procese jej prijatia porušený.

16. Kontrolná skupina vytkla, že žalobca nakúpil bez verejného obstarávania tri kusy mobilných
telefónov iPhone 5S 16 GB v celkovej hodnote 898,33 eura bez DPH. Uvedený postup žalobca v
námietkach riadne odôvodnil, má za to, že neporušil zákon o verejnom obstarávaní, a to s ohľadom

na hodnotu zákazky. Tým, že miestny kontrolór v správe uviedol, že žalobca porušil zákon pri nákupe
mobilnýchtelefónoviPhone,sanamiestnomzastupiteľstveavmédiáchvznieslavlnaobvinenížalobcuz
„rozkrádania“ spoločnosti, nehospodárnosti konania a podobne. Žalobca má za to, že keby bola kontrola
a najmä jej výsledky spracované riadne a v súlade so zákonom, k uvedenému poškodzovaniu dobrého
mena žalobcu by nedošlo.

17. Kontrolná skupina tvrdí, že žalobca porušil zákon pri obstarávaní motorového vozidla SUV tým, že
toto nezrušil. Žalobca svoj postup riadne uvedením príslušných zákonných ustanovení odôvodnil, čo
kontrolná skupina absolútne odignorovala. Žalobca uviedol, že čaká na stanovisko Úradu pre verejné
obstarávanievdanejveci,avšakužvčasepodávanianámietokbolžalobcovinaportáliwww.vo-portal.sk

potvrdený jeho právny názor.

18. Žalobca má za to, že nevysporiadaním sa s mnohými opodstatnenými námietkami zo strany
žalovaného došlo k hrubému porušeniu práv žalobcu, najmä práva na podanie námietok v procesekontroly, práva na riadne vysporiadanie sa s námietkami miestnym kontrolórom a práva na vyjadrenie
sa kontrolovaného subjektu. Miestny kontrolór sa v Správe o výsledku kontroly zaoberá námietkami
žalobcu len v štyroch bodoch, pričom v zmysle citovaných zákonných ustanovení bol povinný sa

vysporiadať a svoje stanovisko odôvodniť v rozsahu všetkých podaných námietok.

19. Ďalšie závažné a hrubé porušenie v procese priebehu kontroly vidí žalobca v tom, že podľa
čl. 20 Pravidiel kontrolnej činnosti je kontrola skončená dňom prerokovania správy, ak kontrola
zistila nedostatky, pričom je kontrolný orgán povinný o prerokovaní správy vypracovať zápisnicu. K

prerokovaniu správy nedošlo. O prerokovaní správy nebola vypracovaná zápisnica, teda má za to, že
kontrola nebola riadne skončená a aj napriek tomu, v rozpore so záväznými Pravidlami o kontrolnej
činnosti bola miestnemu zastupiteľstvu predložená správa o výsledku kontrolnej činnosti.

20. Súčasťou správy o výsledku kontroly nebolo vyjadrenie kontrolovaného subjektu (riadne podané
námietky), aj napriek tomu, že tak stanovuje zákon, čím došlo ku skutočnosti, že poslanci miestneho

zastupiteľstva neboli riadne oboznámení s kontrolou hospodárenia žalobcu.

21. Vyššie uvedeným došlo podľa žalobcu k porušeniu § 20 ods. 4 písm. a/ a c/ a § 22 ods. 4 zákona o
finančnej kontrole a k porušeniu čl. 13, čl. 15 ods. 2 a 3 a čl. 20 Pravidiel kontrolnej činnosti.

22. Procesné porušenia v priebehu vykonanej kontroly majú dosah aj na dobré meno spoločnosti, keďže
ešte pred samotným zasadnutím miestneho zastupiteľstva dňa 22.11.2016 v čase o 11.00 hod. bol
žalobca e-mailom kontaktovaný zo strany novinárov, pričom reagovali na správu miestneho kontrolóra,
ktorá však v danom čase nebola ešte verejne dostupná.

23.Ďalšiezásadnéporušeniejehoprávvidížalobcavtom,ženazasadnutímiestnehozastupiteľstvadňa
22.11.2016 miestny kontrolór vo svojej záverečnej reči uvádzal aj skutočnosti, ktoré neboli predmetom
kontroly, napr. ohľadne faktúr za služby marketingu, inzercie, prenájmu reklamných plôch. Uvedené nie
je vôbec spomenuté v správe o výsledku kontroly a žalobca sa k uvedenému nemal možnosť sa vyjadriť.

24. Žalobca záverom žaloby poukázal na možný konflikt záujmov, čo do osoby miestneho kontrolóra
D.. U. G., ktorý vykonával kontrolu hospodárenia žalobcu tak za obdobie rokov 2015 - 2016, ako aj za
obdobie rokov 2013 - 2015, ktorá sa uskutočnila v období od 13.04.2015 do 05.08.2015. Pri výkone
kontroly neboli zistené porušenia v konaní žalobcu, ktoré sú podľa žalobcu k dnešnému dňu stále
preukázateľné, a to z dôvodu, že D.. U. G. bol osobne v období od 23.01.2014 do 17.07.2014 členom

predstavenstva spoločnosti CULTUS Ružinov, a.s., teda kontroloval sám seba, pričom na uvedené
vôbec nepoukázal. Žalobca má za to, že uvedená skutočnosť môže byť dôvodom na konflikt záujmov
aj v priebehu predmetnej kontroly žalobcu.

II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

25. Podaním zo dňa 02.05.2018 sa žalovaný vyjadril k žalobe žalobcu s tým, že navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že kontrolu hospodárenia žalobcu vykonanú v zmysle ust. §
18e zákona o obecnom zriadení v spojení so zákonom č. 357/2015 Z.z. vykonával útvar miestneho

kontrolóra Mestskej časti Bratislava - Ružinov, pričom postavenie miestneho kontrolóra je v zmysle
spomenutého zákona o obecnom zriadení špecifické, a to tým, že má autonómne postavenie vo vzťahu
k mestskej časti pri výkone akejkoľvek zákonom vymedzenej kontroly. Na základe vyššie uvedeného
zaslal žalovaný v prílohe písomné vyjadrenie miestneho kontrolóra Mestskej časti Bratislava -
Ružinov, ktorý žalobcom napadnutú kontrolu vykonal.

26. Podľa žalovaného zákon o obecnom zriadení v § 18e uvádza, že hlavný kontrolór pri výkone
kontrolnej činnosti postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje osobitný zákon. V odkaze pod čiarou
sa uvádza, že ide o zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite (ďalej len ,,zákon
č. 502/2001 Z.z.“). Citovaný osobitný predpis bol v relevantnom čase neplatný z dôvodu jeho

nahradenia zákonom č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých
zákonov s účinnosťou od 01.01.2016. Nový zákon predstavoval zásadnú zmenu oproti pôvodnému
zákonu.27. Zákon o obecnom zriadení uvádza v paragrafe 18e: ,,Ďalšie podrobnosti o pravidlách kontrolnej
činnosti môže ustanoviť uznesením.“. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ide o možnosť a nie o
povinnosť. Zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Ružinov tieto pravidlá prijala uznesením. Pravidlá

vychádzali z vtedy platného zákona č. 502/2001 Z.z.. Nový zákon priniesol zásadnú zmenu obsahu,
účelu i terminológie v oblasti kontroly a tým Pravidlá z roku 2012 nezodpovedali zneniu nového zákona.
Zákon o finančnej kontrole v paragrafe 20 a ďalších upravuje pravidlá finančnej kontroly už dostatočne
podrobne, preto by bolo duplicitné prijímať ďalšiu normu nižšej právnej sily, ktorá by len opakovala to,
čo je obsahom zákona. Nové znenie pravidiel Mestskej časti Bratislava - Ružinov z uvedeného dôvodu

nepriala. Kontrola sa musí preto vykonávať podľa ustanovení zákona č. 357/2015 Z.z..

28. Žalobca sa odvoláva na § 20 ods. 4 písm. a/ zákona o finančnej kontrole, ktorý ukladá povinnosť
kontrole potvrdiť povinnej osobe odobratie poskytnutých originálov alebo úradne osvedčených kópií
dokladov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením poškodením a zneužitím. V tejto
súvislosti žalovaný uviedol, že zákon nežiada vyslovene písomné potvrdenie a kontrola neodobrala

originály (resp. overené kópie) dokumentov, kontrola prebiehala v priestoroch žalobcu, doklady
neodobrali, neopustili kanceláriu žalobcu, pracovníci žalobcu ich mali stále k dispozícii. Výnimku
predstavujú písomnosti týkajúce sa verejného obstarávania, s ktorými pracovník kontroly pracoval na
svojom pracovisku, o tomto prevzatí však bolo vyhotovený písomné potvrdenie.

29. Z textu zákona o finančnej kontrole je zrejmé, že zmyslom citovaného článku je predovšetkým to,
aby nedošlo k manipulácii s dokladmi, k ich pozmeňovaniu prípadne strate alebo odcudzeniu. Žalovaný
zdôraznil, že od začiatku kontroly až doteraz predstavitelia žalobcu ani jediný raz nepredniesli sťažnosť,
že by čo len jeden doklad bol pozmenený, poškodený či stratený. A preto údajné porušenie tohto
procesného ustanovenia zákona o finančnej kontrole nemohlo mať žiadny vplyv na priebeh a

výsledok kontroly.

30. V materiáli „Návrh správy z kontroly - podanie námietok“ žalobca uvádza, že na vypracovanie
námietok mal iba štyri pracovné dni. K tomuto tvrdeniu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca nepožiadal
o možnosť predĺžiť lehotu na vypracovanie pripomienok. Pri inej príležitosti tak e-mailom urobil a bolo

mu vyhovené. Napriek podľa žalobcu krátkemu termínu na vypracovanie námietok, žalobca námietky
predložil v lehote, a to v rozsahu 18 strán vrátane 20 strán príloh a nenamietal neprimerane krátku lehotu.

31. Žalobca v žalobe opakovane poukazuje na údajné porušovanie Pravidiel kontrolnej činnosti, nie
však na konkrétne porušenie povinností a zákona o finančnej kontrole. Kontrola sa vykonávala v

zmysle procesných pravidiel upravených v zákone o finančnej kontrole a nie podľa Pravidiel kontrolnej
činnosti nezodpovedajúcich platnej legislatíve, čiže kontrolná skupina nemohla aplikovať neplatný
právny predpis. Pravidlá kontrolnej činnosti sú vnútorným aktom miestneho úradu a nie všeobecným
právnym predpisom.

32. Žalobca odvolávajúc sa na čl. 3 Pravidiel kontrolnej činnosti tvrdí, že súčasťou správy je vyjadrenie
vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam. Platný zákon o finančnej kontrole v § 22
ods. 3 uvádza, povinné náležitosti správy, ktoré po obsahovej stránke boli dodržané. Rovnako v zmysle
tohto paragrafu zákon o finančnej kontrole nevyžaduje jednoznačné číslo kontrolného zistenia, dátumu
zistenia, úplného popisu nedostatku, kritérium, ktoré nebolo nedostatkom splnené, uvedenie príčiny

výskytu nedostatku, popis návrhu nápravy tak, ako to tvrdí žalobca.

33. Žalobca tvrdí, že návrh správy či samotná správa nie je vypracovaný v súlade so záväznými
náležitosťami správy. Žalobca uvádza, že pochybenie vidí najmä v tom, že úplne absentuje označenie
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli porušené, predloženie dokladov a písomností,

preukazujúcich správnosť kontrolných zistení, správa neobsahuje zoznam príloh, ktoré tvoria najmä
doklady a písomnosti vzťahujúce sa k predmetu kontroly. Správa neobsahuje vyjadrenia kontrolovaného
subjektu. Zákon o finančnej kontrole v § 22 ods. 3 určuje, čo správa má obsahovať, ale nič z vyššie
uvedeného, čo tvrdí žalobca, zákon neobsahuje.

34. Všetky kontrolné zistenia uvedené v správe, sú podložené faktami, citáciami dotknutých zákonov,
smerníc, v obsahu správy sú označené dôkazné prostriedky, resp. doklady, ktoré preukazujú pochybenia
žalobcu.35. Žalovaný namietal, že miestny kontrolór dňa 03.11.2016 prevzal podanie s názvom „Návrh správy z
kontroly - podanie námietok“, a to na 18 stranách plus 20 listov príloh. Podanie malo charakter súvislého
textu bez jednoznačného určenia, ktorá časť textu návrhu správy je namietaná a čo je podstatou

námietky. Tento fakt kontrola uvádza i v správe na strane č. 23 cit.: ,,Vo väčšine textu
kontrolovaný subjekt opisuje, prípadne vysvetľuje príčinu vzniku nedostatkov konštatovaných v návrhu
správy. Veľký priestor v podaných pripomienkach venuje obviňovaniu bývalého vedenia z porušovania
a nedodržiavania mnohých zákonom ustanovených povinností. Veľká časť sa zaoberá obdobím, ktoré
kontrolná skupina nekontrolovala. Materiál je písaný všeobecne a v mnohých častiach nie je možné

sa k nemu vyjadriť. Kontrola preverila opodstatnenosť podaných pripomienok a k tým, ktoré sa dali
identifikovať prijala stanovisko.“ Nasleduje jeden a štvrť strany textu, kde sa žalovaný vyjadruje k štyrom
námietkam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietky kontrolovaného subjektu žalovaný v žiadnom
prípade neignoroval. Nedostatkom, s ktorým sa musela kontrolná skupina vysporiadať bol ten, že návrh
správy mal jasnú a prehľadnú štruktúru a bol rozdelený na jednotlivé kapitoly podľa oblasti zamerania
kontroly (napr. účtovníctvo), čo žalobca vo svojej odpovedi vôbec nerešpektoval a svoje pripomienky

umiestnil chaoticky v texte bez nadväznosti na štruktúru návrhu správy.

36. Žalobca sa pritom nevyjadril ku všetkým kontrolným zisteniam, dokonca sa nevyjadril ani k závažným
a zásadným porušeniam zákonov, ale vybral si len niektoré, čo považuje žalovaný za nepostačujúce až
zmätočné. Ďalším nedostatkom obsahu námietok boli viaceré písomné vyjadrenia žalobcu spôsobom

„čestného vyhlásenia alebo prehlásenia spoločnosti“ napr. D.. J. B., X.., Ž. T. Š. Q. U. M., Q..J..H.. T. B.,
Q..J..o. nevykonával žiadnu obchodnú činnosť, bez predloženia dôkazných materiálov,
čo nemohla v žiadnom prípade kontrolná skupina akceptovať.

37. Žalovaný má za to, že žalobca pri vypracovaní písomných námietok musí brať do úvahy čo sú

námietky ako inštitút a čo sú subjektívne tvrdenia alebo opisy nepodstatných skutočností. Na základe
uvedeného sa po porade kontrolná skupina rozhodla, že pri vysporiadaní námietok bude postupovať v
zmysle § 20 ods. 4 písm. c/ zákona o finančnej kontrole a bude sa zaoberať relevantnými námietkami,
pričom nemá žiadnu zákonnú povinnosť zaoberať sa nepodloženými a subjektívnymi názormi žalobcu.

38. Ako dôkaz, že kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o finančnej kontrole priložil žalovaný
„Návrh prijatých opatrení“ zo dňa 29.11.2016 a „Správu o odstránení nedostatkov“ zo dňa 21.12.2016,
v ktorých žalobca „v Návrhu prijatých opatrení“ predložil v dvanástich bodoch návrhy konkrétnych
opatrení a „v Správe o odstránení nedostatkov“ odstránenie konkrétnych nedostatkov v deviatich
bodoch, nápravy na odstránenie nedostatkov týkajúcich sa napr. účtovníctva, personalistiky, interných

smerníc, práce škodovej komisie, verejného obstarávania a pod..

39. K žalobcom v žalobe spísaným námietkam žalovaný ďalej uviedol, že z textu nevyplýva čo žalobca
namieta, prípadne čoho sa domáha, preto sa kontrolná skupina nemala k čomu v rámci spochybnenia
zistení vyjadriť. Obsah označeného textu nesúvisel s obsahom Správy o výsledku kontroly v časti

Stanovy spoločnosti. Na znení textu správy o výsledku kontroly žalovaný zotrval.

40. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že v prípade D.. J. B., PhD., nešlo o porušenie § 196 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (zákaz konkurencie). Podľa názoru žalovaného išlo aj o porušenia
čl. IX. bod Predstavenstvo Stanov žalobcu, podľa ktorého sa na členov predstavenstva vzťahujú

ustanovenia § 196 Obchodného zákonníka. Ing. Richard Bednár PhD. sa stal členom predstavenstva
žalobcu dňa 10.03.2015. V tom čase bol spoločníkom a konateľom G&B Establishment, s.r.o..
Konateľom tejto spoločnosti bol až do 11.11.2015 a spoločníkom až do 17.03.2016. Menovaný sa
dňa 10.10.2015 stal aj konateľom spoločnosti Brunnen s.r.o. a podľa výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.04.2018 je naďalej konateľ spoločnosti, pričom sa predmet

činnosti uvedených spoločností čiastočne prelína s predmetom činnosti žalobcu. Čo sa týka čestného
prehlásenia, že spoločnosť G&B Establishment, s.r.o. nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť a v danej
dobe nebol uzavretý žiaden obchod, ktoré považujeme za zavádzajúce z dôvodu, že § 196 zákona
Obchodného zákonníka aj stanovy neriešia, či spoločnosť uzavrela nejaký obchod, alebo či vykonávala
nejakú činnosť, ale či Ing. Richard Bednár PhD. vykonával činnosť ako štatutárny orgán alebo člen

štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, čoho
dôkazom je Výpis z obchodného registra. Žalovaný upozorňuje na fakt, že to isté sa týka aj aktivít Ing.
Richarda Bednára PhD. v spoločnosti Brunnen,s.r.o..41. Čo sa týka tvrdenia, uvedeného v materiáli „Návrh správy z kontroly - podanie námietok“ a taktiež v
žalobe, že žalobca preukázal, že T. A. nie je spoločníkom a ani štatutárom obchodnej spoločnosti Lýra
Slovensko s.r.o. vzhľadom k tomu, že jej funkcia konateľa skončila dnom 16. 12. 2015 žalovaný uviedol,

že vychádzal z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, čo považoval za záväznú
informáciu, kde je uvedené, že spoločníkom aj konateľom bola p. T. A. T. L. XX.XX.XXXX. X. L. F. H. R.
X.Q. X.. T. A. V. R. Q. Z. I. L., Ž. D. E. H. A. I. I. I. z valného zhromaždenia spoločnosti LÝRA SLOVAKIA,
s.r.o. bez úradného osvedčenia kópie dokladov o platnosti zápisnice (§ 20 ods. 2 písm. a/ zákona o
finančnej kontrole) a taktiež z dôvodu, že p. Kozáková nepredložila nič čím by dokumentovala,

či a kedy bol návrh na výmaz p. Kozákovej ako štatutára a konateľa podaný do Obchodného
registra, prípadne aké iné možné kroky v tomto smere podnikla.

42. Žalovaný sa ďalej vyjadril k bezodplatným zmluvám uzavretým žalobcom. Ako dôkaz, že žalobca
uvádza nepravdivé argumenty, žalovaný uviedol okrem iného Zmluvu o poskytnutí priestorov
č. 115/PR72016 zo dňa 04.05.2016 „Latinskoamerický kultúrny projekt“ zastúpený p. F. F.É., kde

sa v čl. V. Cena uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli na bezodplatnom poskytnutí priestorov". Po
preštudovaní zmluvy žalovaný skonštatoval, že zmluva nie je koncipovaná ako zmluva o vzájomnej
spolupráci, ale ako štandardná zmluva o nájme nebytových priestorov, pričom sa v nej nenachádzajú
podmienky o protiplnení druhej strany vyjadrené inak ako finančne (poskytnutím umeleckého výkonu,
reklamy a pod.). Snahou žalovaného bolo upozorniť na možné nehospodárne nakladanie so zverenými

finančnými prostriedkami a majetkom Mestskej časti Bratislava - Ružinov a v rámci preventívneho
pôsobenia odporučiť, aby žalobca v budúcnosti dôslednejšie zvážil výhodnosť takýchto zmlúv, čiže malo
to odporúčaný charakter kontrolnej skupiny.

43. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami ohľadom organizačnej

zmeny, žalovaný uviedol, že v správe netvrdil porušenie právneho predpisu, ale to, že organizačné
zmeny neboli správne zaznamenané v organizačnej štruktúre, čo odporúčal opraviť. Išlo o nesprávne
grafické znázornenia usporiadania vzťahov medzi jednotlivými pracovnými miestami, ktoré zahŕňajú
vzťahy nadradenosti, podradenosti, vzájomné kompetencie, väzby a zodpovednosť.

44. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že sa vôbec nevysporiadal s námietkami čo do
preplácania PHM riaditeľkou žalobcu. Kontrolou dokumentácie k automobilu EČV: BL-299-LU bola
overená správnosť vedenia knihy jázd za obdobie 3 - 8/2016. Žalovaný skonštatoval, že evidencia knihy
jázdjevedenáručnenabežnedostupnomtlačivea poukončenímesiacado10dníjezamestnanec
povinný vyúčtovať spotrebu PHM. Kniha jázd nie je vyplnená dôsledne podľa predtlače. V mnohých

prípadoch z popisu a najazdených km nebolo možné zistiť, či sa jedná o služobnú alebo súkromnú cestu
(neprehľadné vyplňovanie). Vo vyúčtovaní priznané km na súkromné účely nezohľadňujú najazdené km
z miesta bydliska do práce a späť (min. 500 km/mesačne). Predložené mesačné vyúčtovania spotreby
PHM žalovanému neboli v určitých prípadoch podpísané vodičmi ani zodpovedným zamestnancom.
Žalovaný na základe uvedeného konštatuje, že mu neboli predložené všetky doklady týkajúce sa

autoprevádzky (napr. všetky pokladničné bloky z tankovania PHM). V priebehu kontroly ani počas
predkladania námietok tak ako bol povinný žalobca ich evidovať a preložiť za účelom kontroly
mu tieto materiály neboli poskytnuté, ďalej cestovné príkazy a knihy jázd neboli vypisované dôsledne,
čo žalovanému spôsobovalo problémy jednoznačne a preukázateľne vykonať kontrolu. Žalovaný ďalej
namietaltvrdeniežalobcu,žeriaditeľkaspoločnostivieriadnepreukázaťpreplácaniePHM.Vprípade,ak

tieto doklady mala riaditeľka spoločnosti vedome k dispozícii, potom mala možnosť aj povinnosť priložiť
ich na kontrolu alebo ako prílohu k dokumentu „Návrh správy z kontroly - podanie námietok“ tak,
ako to urobila v snahe vyvrátiť iné kontrolné zistenia. Na základe uvedených aj iných zistení žalovaný
odporučil žalobcovi vypracovať internú smernicu na používanie motorových vozidiel.

45. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že priamym nákupom (čiže bol oslovený a vybraný jediný
uchádzač) troch mobilných telefónov neporušil zákon o verejnom obstarávaní.

46. Žalovaný ďalej namieta, že žalobca sa venuje na jeden a pol strany „v Návrhu správy z
kontroly - podanie námietok“ verejnému obstarávaniu osobného motorového vozidla SUV, ale v obsahu

námietok neuvádza, ktorú časť textu správy namieta, preto podľa názoru žalovaného pri vyhodnocovaní
námietok postupovali správne. Žalobca v žalobe uvádza, že čaká na vyjadrenie z Úradu pre verejné
obstarávanie. Dňa 25.04.2018 žalovaný zistil, že na portáli Úradu pre verejné obstarávanie sa
do dňa 25.04.2018 nenachádza žiadna žiadosť žalobcu o vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie kpredmetnej problematike, čiže tvrdenie žalobcu je zavádzajúce. K tvrdeniu žalobcu, že v tom čase mal
potvrdený právny názor na portáli www.vo-portal.sk žalovaný uviedol,
že ide o súkromnú spoločnosť Global Procurement, s.r.o., Lazaretská 7, 811 08 Bratislava a jej tvrdenia

nie je možné brať ako záväzné.

47. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v časti IV. svoje tvrdenia opiera len o Pravidlá
kontrolnej činnosti. Zákon o finančnej kontrole zmenil procesné postupy napríklad aj pri uzatváraní
kontroly. Neplatný zákon vyžadoval postupy, ktoré žalobca opisuje v žalobe a ktoré boli v Pravidlách

kontrolnej činnosti opísané zo zákona č. 502/2001 Z.z.. Platný zákon č. 357/2015 Z.z. v § 22 ods. 6
uvádza, že administratívna finančná kontrola, finančná kontrola na mieste a audit sú skončené dňom
zaslaniasprávypovinnejosobe.Platnýzákonnerátasprerokovanímnámietokanisospísanímzápisnice
otomtoprerokovaní.Pravidlákontrolnejčinnostiniesúvšeobecnezáväznýmprávnympredpisom,akoto
uvádza žalobca. Boli schválené iba uznesením miestneho zastupiteľstva. Ide teda o interný riadiaci akt.
Predmetné Pravidlá kontrolnej činnosti sú neplatné, priečia sa platnému a účinnému zákonu o finančnej

kontrole. Aby sa stali všeobecne záväzným právnym predpisom, museli by byť Pravidlá kontrolnej
činnosti schválené vo forme všeobecne záväzného nariadenia (VZN).

48. Žalobca v žalobe tvrdí, že námietky a vyjadrenia žalobcu neboli priložené k správe o výsledku
kontroly, teda miestnemu zastupiteľstvu mestskej časti nebola správa predložená riadne ako to ukladá

čl. 20 Pravidiel o kontrolnej činnosti. Žalobca si podľa žalovaného zjavne neuvedomuje rozdiel medzi a/
Správou o výsledku kontroly, ktorá sa vypracuje po skončení kontroly, vyhotovuje sa v 4 exemplároch,
jeden sa doručuje kontrolovanému subjektu, druhý starostovi mestskej časti, tretí sa archivuje a štvrtý
zostáva na útvare miestneho kontrolóra. A po b/ Správou o kontrole, ktorú je miestny kontrolór povinný
predložiť na rokovanie miestneho zastupiteľstva. Kým obsah prvej určuje zákon o finančnej kontrole, v

prípade správy pre zastupiteľstvo obsah určuje miestny kontrolór. (Zákon o obecnom zriadení
- P.. P. K., X.. T. P.. F. O., X.. - Wolters Kluwer - komentár k § 18f ods. 1 písm. d/). Keďže žiadny zákon
neupravuje obsah správy, ktorú kontrolór predkladá zastupiteľstvu, a ani obsah vystúpenia kontrolóra
na zastupiteľstve, nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu a porušeniu procesného postupu ako to tvrdí
žalobca.

49. Žalobca uvádza možný konflikt záujmov miestneho kontrolóra. Miestny kontrolór, bol členom
predstavenstva žalobcu od 23.01.2014 do 17.07.2014. V tom čase bol poslancom miestneho
zastupiteľstva, ktoré ho do tohto orgánu nominovalo a zvolilo. Kontrola, ktorú žalobca žiada zrušiť,
kontrolovala obdobie 2015 a 2016. Teda nemohlo dôjsť k žiadnemu konfliktu záujmov. Námietku

predpojatosti žalobca podľa § 26 zákona č. 357/2015 Z.z. pred, ani v priebehu kontroly neuplatnil.

III. Replika - vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe

50. Podľa názoru žalobcu značná časť argumentácie žalovaného je založená na skutkových
a právnych tvrdeniach týkajúcich sa samotného predmetu kontroly a nie jeho vlastného postupu pri
kontrole. Žalobca však podanou žalobou namieta práve nedodržanie predpísaného postupu pri výkone
kontroly, ktorým došlo k porušeniu práv žalobcu, čo sa žalovaný snaží „ospravedlniť“ poukazovaním
na správnosť kontrolných zistení. Odhliadnuc od skutočnosti, že ani kontrolné zistenia nie sú správne,

ani prípadná správnosť kontrolných zistení by v žiadnom prípade neospravedlňovala a nekonvalidovala
nesprávny a nezákonný postup pri výkone kontroly, a to ani v prípade, ak by nesprávny postup nemal
na kontrolné zistenia žiaden vplyv, čo však v predmetnom prípade mal. Z vyjadrenia žalovaného je však
zrejmé, že tento nerozlišuje medzi zákonnosťou postupu a správnosťou kontrolných zistení.

51. K argumentu žalovaného, že zákon nežiada písomné potvrdenie o odobratí dokladov žalobca
uvádza, že je samozrejmé vystavenie písomného potvrdenia v praxi, a ak mal žalovaný za to, že je
vhodná iná forma ako písomná, mal takú formu navrhnúť, resp. v takej forme žalobcovi potvrdenie
poskytnúť. V danom prípade žalovaný svojvoľne opomína povinnosť uloženú mu v § 20 ods. 4 zákona
o finančnej kontrole. Žalovaný tiež narušil princíp právnej istoty tým, že v priebehu jednej kontroly

odobratie niektorých dokumentov písomne potvrdzoval a odobratie niektorých odmietal potvrdiť. Pokiaľ
ide o účelové tvrdenia žalovaného o tom, že doklady neboli žalobcovi odobraté, s týmto taktiež
žalobca nesúhlasil, nakoľko samotná skutočnosť, že ich mal žalovaný vo svojej dispozícii znamená,že tieto odobral. Potvrdenie o odobratí dokladov je veľmi dôležitým dokumentom z hľadiska prípadnej
zodpovednosti za stratu, zničenie, či manipulovanie s dokumentmi.

52. Arbitrárnosť konania žalovaného vyplýva aj z jeho argumentácie pokiaľ ide o aplikáciu
Pravidiel kontrolnej činnosti, ktoré sa žalovaný podľa žalobcu rozhodol svojvoľne ignorovať. Žalobca
uviedol, že uznesenie, ktorým boli Pravidlá kontrolnej činnosti schválené, nebolo nikdy zrušené ani
novelizované. Pravidlá kontrolnej činnosti sa majú použiť nielen pri kontrole podľa zákona č. 502/2001
Z.z., ale aj pri akejkoľvek kontrole týkajúcej sa nakladania s verejnými prostriedkami, čo vyplýva zo

základných ustanovení predmetných Pravidiel kontrolnej činnosti. Neobstojí ani argument o tom, že
nové uznesenie reagujúce na nový zákon o finančnej kontrole už nie je potrebné, keďže nový zákon
o finančnej kontrole už v ustanovení § 20 upravuje pravidlá finančnej kontroly dostatočne podrobne.
Jednak v zákone o obecnom zriadení bolo aj po prijatí nového zákona o finančnej kontrole ustanovenie
§ 18e o schvaľovaní pravidiel finančnej kontroly ponechané (aj s odkazom na nový zákon
o finančnej kontrole, čo predpokladá doplnenie nového zákona o finančnej kontrole pravidlami

kontrolnej činnosti) a jednak je úplne neprijateľné, aby orgán kontroly posudzoval, či je právna úprava
dostatočná alebo nie a vychádzajúc z takého posúdenia rozhodoval, či aplikuje alebo neaplikuje pravidlá
kontrolnej činnosti. Žalobca zároveň poukázal na prílohu č.1, a to poverenie miestneho kontrolóra č.
7/16, doručené žalobcovi dňa 02.09.2016, ktorým kontrolór poveril zamestnancov útvaru miestneho
kontrolóra vykonaním kontroly s tým, že uvedeným zamestnancom pri výkone kontroly prináležia

povinnosti a oprávnenia v zmysle čl. 12 Pravidiel kontrolnej činnosti schválených uznesením Miestneho
zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. 268/X/2012 zo dňa 11.12.2012.

53. Takýto postup kontrolóra a znemožnenie riadnej vlastnej obhajoby kontrolovaného subjektu, čím
žalobca rozumie riadne a zákonné vysporiadanie sa kontrolóra s námietkami kontrolovaného subjektu

spôsobilo následok, že miestne zastupiteľstvo prijalo tvrdenia kontrolóra za pravdivé a od daného času
miestne zastupiteľstvo, na základe predloženej správy kontrolóra, navrhuje odvolanie vedenia žalobcu.
Nezákonným postupom žalovaného pri výkone kontroly boli vyvolané aj ďalšie závažné následky, ako
napr. medializácia uvedenej správy, v ktorej žalovaný neuviedol námietky žalobcu, resp. sa s nimi
zákonne nevysporiadal, čo malo negatívny dopad na povesť žalobcu.

54. Žalobca zdôraznil, že je výlučným právom žalobcu sa rozhodnúť, k akým kontrolným zisteniam sa
vyjadrí, pretože vyjadrenie (námietky) sú prostriedkom ochrany jeho práv.

55. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného k otázke porušovania zákazu konkurencie predsedníčkou

predstavenstva žalobcu Mgr. T. A., žalobca konštatoval nielen neznalosť zákona zo strany žalovaného,
ale aj nedostatočné vyhodnotenie predložených písomností. V prvom rade žalobca uviedol, že nie
je zrejmé z akého dôvodu žalovaný zisťuje v súvislosti so zákazom konkurencie, či je Mgr. T. A.
spoločníkom spoločnosti Lýra Slovensko s.r.o. (správne LÝRA SLOVAKIA, s.r.o.), najmä však žalobca
poukazuje na skutočnosť, že z úplného výpisu z Obchodného registra jednoznačne vyplýva, že Mgr.

T. A. bola konateľkou spoločnosti len do 16.12.2014. K tomuto overiteľnému záveru mohla
naviesť žalovaného aj zápisnica z valného zhromaždenia (hoci aj išlo o kópiu), ktorú žalobca
žalovanému predložil.

56. Zásadnú neznalosť zákona podľa žalobcu žalovaný prejavil aj v jeho vyjadreniach týkajúcich sa

údajných pochybení pri verejných obstarávaniach. Žalovanému nie je zrejmé, že verejné obstarávanie
(v prípade zákaziek s nízkou hodnotou) môže prebiehať viacerými spôsobmi, v žiadnom prípade sa
za jedinú formu verejného obstarávania nepovažuje prieskum trhu. Pri zákazkách s nízkou hodnotou
je možné vychádzať aj z predchádzajúcich obstarávaní, zo všeobecne známych cien a podmienok, zo
skúseností, či z rôznych podkladov a písomností (ako sú letáky a pod.). Žalovaný v časti venovanej

obstarávaniu osobného motorového vozidla opätovne poukazuje na vecnú stránku (v ktorej žalobca so
žalovaným nesúhlasí), ale nijakým spôsobom nereflektuje na námietky žalobcu o nezákonnom postupe
žalovaného, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca prostredníctvom zákonom
mu priznaného práva na obhajobu riadne odôvodnil svoj postup v danom prípade, a to uvedením
konkrétneho ustanovenia zákona.

57. Judikatúra Slovenskej republiky podľa žalobcu definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej
istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana osôb prednepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 16/06).

58. Záverom žalobca uviedol, že trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe.

IV. Duplika

59. V liste zo dňa 15.08.2018 žalovaná poukázala na svoje vyjadrenie doručené krajskému súdu dňa

07.05.2018.

V. Rozhodnutie správneho súdu bez nariadenia pojednávania

60. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo

veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nevzhliadol žiaden zákonný
dôvod v zmysle § 107 ods. 1 SSP, v prípade ktorého by bolo v predmetnom prípade potrebné nariadiť
pojednávanie. Žiaden u účastníkov konania nepožiadal súd o nariadenie pojednávania na prejednanie
veci samej (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP). V zásade platí, že správny súd v tomto konaní (v konaní
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy) spravidla nevykonáva iné dokazovanie, ako je

oboznámenie sa s listinnými dôkazmi. Vykonanie iných ako listinných dôkazov by totiž znamenalo
predĺženie konania v dôsledku nutnosti vykonať pojednávanie. Je žiadúce, aby správny súd v celom
konaní postupoval efektívne a o žalobe rozhodol čo možno najskôr, lebo len rýchla ochrana práv a
právom chránených záujmov môže byť dostatočne účinná. Preto v danej veci správny súd rozhodol na
základe oboznámenia sa s dostačujúcimi predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom

a administratívnom spisovom materiáli (§ 107 ods. 1 písm. b/ SSP). Ďalším prípadom, kedy správy
súd nariaďuje pojednávanie je situácia, ak si to vyžaduje verejný záujem (§ 107 ods. 1 písm. c/ SSP).
Správny súd má za to, že v danom prípade by išlo o verejný záujem vtedy, ak by predmetom súdneho
prieskumu boli samotné výsledky kontrolných zistení nakladania s verejnými financiami a zdrojmi u
žalobcu. V uvedenom prípade však predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť postupu kontroly

vykonanej žalovaným (ako to priamo vyplýva z obsahy podanej zásahovej žaloby žalobcu - procesné
pochybenia pri výkone kontroly), a nie vyhodnotenie správnosti kontrolných zistení žalovaného, ako
tieto vyplývajú zo Správy o výsledku kontroly hospodárenia zo dňa 10.11.2016. Správny súd preskúmal
zákonnosť procesného priebehu kontroly, teda či bol v súlade s právnymi predpismi. To či sú verejné
finančné zdroje používané hospodárne a účelne je výsledkom kontroly, ktorý v predmetnej veci nebol

predmetom súdneho prieskumu. Uvedené je pritom v súlade s § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, v zmysle ktorého:
„Na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný
pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu
verejnejsprávyprivýkonekontrolyaleboinšpekciepodľaosobitnéhopredpisu,aknímsúalebomôžubyť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“
Správny súd taktiež dospel k záveru, že verejné prejednanie predmetnej veci na rozhodnutie súdu nie
je potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d/ SSP) a Správny súdny poriadok správnemu súdu na prejednanie
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nariadenie pojednávania ani neustanovuje (§ 107
ods. 1 písm. e/ SSP).

VI. Relevantné právne predpisy

61. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP sa na účely tohto zákona rozumie iným zásahom orgánu verejnej

správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

62. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.63. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

64. Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

65. Podľa § 18d ods. 1 zákona o obecnom zriadení (v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.10.2016)
sa kontrolnou činnosťou rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri
hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec
užíva podľa osobitných predpisov, kontrola príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrola
vybavovania sťažností a petícií, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov
vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania

interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.

66. Podľa § 18d ods. 2 zákona o obecnom zriadení (v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.10.2016)
kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha
a/ obecný úrad,

b/ rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou,
c/ právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce
alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku,
d/ osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci, či
nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.

67. Podľa § 18e zákona o obecnom zriadení (v znení účinnom od 01.07.2016 do
31.03.2018) hlavný kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje
osobitný zákon. Ďalšie podrobnosti o pravidlách kontrolnej činnosti môže ustanoviť obec uznesením.

68. Podľa § 20 ods. 4 písm. a/ zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016
do 31.12.2018) oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly
na mieste alebo auditu je povinná potvrdiť povinnej osobe alebo tretej osobe odobratie poskytnutých
originálov alebo úradne osvedčených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových
médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, výstupov, vyjadrení, informácií, dokumentov a

inýchpodkladovsúvisiacichsadministratívnoufinančnoukontrolou,finančnoukontrolounamiestealebo
auditom a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; tieto veci
oprávnená osoba vráti bezodkladne tomu, od koho sa vyžiadali, ak nie sú potrebné na konanie podľa
Trestného poriadku alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov.

69. Podľa § 20 ods. 4 písm. b/ zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016 do
31.12.2018) oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na
miestealeboauditujepovinnáoboznámiťpovinnúosobu snávrhomčiastkovejsprávyalebosnávrhom
správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky a vyžiadať od povinnej osoby v určenej lehote
písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo k opatreniam a k lehote

na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a
na odstránenie príčin ich vzniku, uvedených v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy.

70. Podľa § 20 ods. 4 písm. c/ zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016 do
31.12.2018) oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na

mieste alebo auditu je povinná preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým
odporúčaniam alebo k opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených
opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku uvedených v
návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy a zohľadniť opodstatnené námietky v čiastkovej správe
alebo v správe a neopodstatnenosť námietok spolu s odôvodnením neopodstatnenosti oznámiť povinnej

osobe v čiastkovej správe alebo v správe.71. Podľa § 20 ods. 4 písm. d/ zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016
do 31.12.2018) oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly
na mieste alebo auditu je povinná zaslať správu povinnej osobe.

72. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016
do 31.12.2018) povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na
mieste alebo auditu je oprávnená vyžadovať od oprávnenej osoby alebo od prizvanej osoby potvrdenie o
odobratí poskytnutých originálov alebo úradne osvedčených kópií dokladov, písomností, záznamov dát

na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, výstupov, vyjadrení, informácií,
dokumentov a iných podkladov súvisiacich s administratívnou finančnou kontrolou, finančnou kontrolou
na mieste alebo auditom.

73. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016
do 31.12.2018) povinná osoba pri vykonávaní administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly

na mieste alebo auditu je oprávnená podať v lehote určenej oprávnenou osobou písomné námietky
k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo opatreniam a k lehote na predloženie
písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie
príčin ich vzniku uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy; ak povinná osoba
k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo k opatreniam a k lehote na predloženie

písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na
odstránenie príčin ich vzniku uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy neuplatní
námietky v určenej lehote, považujú sa zistené nedostatky a navrhnuté odporúčania alebo opatrenia
a lehota na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených
nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku za akceptované.

74. Podľa § 22 ods. 3 zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2018)
návrh správy a návrh čiastkovej správy obsahuje najmä
a/ označenie oprávnenej osoby,
b/ mená, priezviská a podpisy zamestnancov oprávnenej osoby a prizvanej osoby, ktorí

vykonali administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit; ak nie
je z dôvodov hodných osobitného zreteľa možné získať podpisy zamestnancov oprávnenej
osoby alebo prizvanej osoby, ktorí vykonávali vládny audit, ich podpis sa nevyžaduje, ak je
návrh správy alebo návrh čiastkovej správy podpísaný zamestnancom oprávnenej osoby
povereným vedením vládneho auditu,

c/ označenie povinnej osoby,
d/ cieľ administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu,
e/ opis zistených nedostatkov a pri porušení osobitných predpisov alebo medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,11) a na základe ktorých sa Slovenskej
republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, označenie konkrétnych

ustanovení, ktoré boli porušené spolu s návrhmi odporúčaní alebo opatrení na nápravu
zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku,
f/ zoznam príloh preukazujúcich zistené nedostatky,
g/ dátum vyhotovenia návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy,
h/ lehotu na podanie námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo

opatreniam a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých
na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku,
i/ lehotu na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu
zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

75. Podľa § 22 ods. 4 zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2018)
na náležitosti čiastkovej správy a správy sa vzťahuje odsek 3 písm. a/ až d/ rovnako. Okrem týchto
náležitostí čiastková správa a správa obsahuje dátum jej vyhotovenia. Ak boli zistené nedostatky,
čiastková správa a správa obsahuje okrem náležitostí uvedených v prvej a druhej vete aj
a/ dátum doručenia návrhu čiastkovej správy alebo návrhu správy na oboznámenie povinnej

osobe,
b/ informáciu o tom, či povinná osoba podala námietky k zisteným nedostatkom,
navrhnutým odporúčaniam, opatreniam alebo k lehote na predloženie písomného zoznamu
splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ichvzniku uvedených v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy a spôsob
vysporiadania týchto námietok,
c/ opis zistených nedostatkov a pri porušení osobitných predpisov alebo medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,11) a na základe ktorých sa Slovenskej
republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia, označenie konkrétnych ustanovení,
ktoré boli porušené spolu s odporúčaniami alebo opatreniami navrhnutými na nápravu
zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku so zohľadnením opodstatnenosti
podaných námietok,

d/ zoznam príloh preukazujúcich zistené nedostatky,
e/ lehotu na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu
zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

76. Podľa § 22 ods. 6 veta prvá zákona o finančnej kontrole (v znení účinnom od 01.01.2016 do
31.12.2018) administratívna finančná kontrola, finančná kontrola na mieste a audit sú skončené dňom

zaslania správy povinnej osobe.

VII. Zistenia z obsahu administratívneho spisu

77. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že na základe
schváleného rámcového plánu kontrolnej činnosti Útvaru miestneho kontrolóra Mestskej časti Bratislava
- Ružinov na II. polrok 2016 (uzn. Miestneho zastupiteľstva č. 287/XVI/2016 zo dňa 21.06.2016) a podľa
povereniač.7/16zodňa02.09.2016zamestnanciÚtvarumiestnehokontrolóraMiestnehozastupiteľstva
Mestskej časti Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava: D.. U. G. ako vedúci kontrolnej

skupiny, D.. P. Č. ako člen kontrolnej skupiny a Ing. F. J. T.ko člen kontrolnej skupiny vykonali v čase
od 02.09.2016 do 28.10.2016 u žalobcu kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami za obdobie
od 2015 do 31.08.2016. Kontrola žalobcu - spoločnosti so 100% majetkovou účasťou Mestskej
časti Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava (jediný akcionár) bola zameraná
na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s finančnými

prostriedkami rozpočtu Mestskej časti Bratislava - Ružinov a stav dodržiavania zákonom stanovených
povinností pri hospodárení a nakladaní s jeho majetkom.

78. Dňa 27.10.2016 bol žalobcovi doručený ,,Návrh správy o výsledku kontroly hospodárenia akciovej
spoločnosti CULTUS Ružinov, a.s., Ružinovská 28, Bratislava č. 7/16“ zo dňa 28.10.2016 s poučením,

že „V prípade podania námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam alebo opatreniam
a k lehote na predloženie písomného zoznamu splnených opatrení prijatých na nápravu zistených
nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku prosím predložiť ich miestnemu kontrolórovi do
dňa 03.11.2016.“

79. Po tom, ako žalobca doručil listom zo dňa 02.11.2016 žalovanému riadne a v lehote námietky k
Návrhu správy o výsledku hospodárenia žalobcu, bola mu Útvarom miestneho kontrolóra Miestneho
zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Ružinov dňa 10.11.2016 doručená „Správa o výsledku kontroly
hospodárenia akciovej spoločnosti CULTUS Ružinov, a.s., Ružinovská 28, Bratislava č. 7/16“ zo dňa
10.11.2016. V zmysle § 22 ods. 6 veta prvá zákona o finančnej kontrole finančná kontrola je skončená

dňom zaslania správy povinnej osobe, čo bolo v predmetnom prípade dňa 10.11.2016.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

80.Žalobcapredmetnoužalobounapadolpostupžalovanéhopočaskontrolyanevysporiadaniesasjeho
námietkamianivzáverečnejspráveovýsledkukontroly.Uvedenésastaloznámymžalobcovidoručením
správy o výsledku kontroly, zaslaním ktorej sa považuje finančná kontrola za skončenú. Preto správny
súd považoval podanú zásahovú žalobu podľa jej obsahu za určovaciu zásahovú žalobu v zmysle § 252
ods. 2 SSP. Predmetnú zásahovú žalobu je možné podať aj po skončení iného zásahu, nakoľko boli

splnené zákonné podmienky na podanie takejto žaloby, a to že počas jeho trvania nebolo možné podať
žalobu, pretože nebolo zrejmé ako sa orgán verejnej správy s námietkami žalobcu podanými počas
kontroly vysporiada a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na inú ochranu práv žalobcu, a to v tom
zmysle, aby v budúcnosti nedošlo k vyvodeniu následkov z kontroly (ktorá zistila pochybenia, ale ktorejpostup bol nezákonný), ktorými by ako uvádza žalobca mohlo byť odvolanie zodpovedného štatutárneho
zástupcu žalobcu z pozície predsedu predstavenstva a poškodenie dobrého mena žalobcu. Na základe
uvedeného mal správny súd za to, že boli splnené podmienky na podanie určovacej zásahovej správnej

žaloby.

81. Správny súd predmetnú zásahovú žalobu meritórne rozhodol, nakoľko mal za to, že bola splnená aj
ďalšia zákonná podmienka, a to že bola podaná v zákonnej lehote v zmysle subjektívnej aj objektívnej
lehoty ustanovenej v § 256 SSP. Včasnosť podania žaloby mal správny súd odvodenú zo skutočnosti,

že o zásahu sa žalobca dozvedel v deň doručenia správy o výsledku kontroly, v ktorej sa podľa žalobcu
nevysporiadal zo všetkými relevantnými námietkami žalobcu, a to bolo dňa 10.11.2016, odkedy plynie
dvojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby, ktorá uplynula dňom 10.01.2017. Objektívna lehota
na podanie žaloby by uplynula najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom
verejnej správy. K vykonaniu iného zásahu žalovaným došlo dňa 10.11.2016, t.j. dňom vydania správy
o výsledku kontroly. V zmysle vyššie uvedeného v spojení s § 69 ods. 5 SSP by k uplynutiu objektívnej

lehoty na podanie žaloby došlo najneskôr dňom 12.11.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná
určovacia zásahová žaloba bola dňa 09.12.2016 osobne podaná správnemu súdu, bola predmetná
zásahová žaloba podaná v zákonom stanovenej lehote.

82. V nadväznosti na vyššie citované ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, krajský súd v úvode považuje za

potrebné zdôrazniť, že predmetom zásahovej žaloby žalobcu, a v tejto súvislosti súdneho preskúmania
iného zásahu orgánu verejnej správy pri výkone kontroly je ex lege postup takéhoto orgánu pri výkone
takejto kontroly z hľadiska možného zásahu do práv a právom chránených záujmov alebo povinností
dotknutejosoby,aniepreskúmavanievecnejsprávnostikontrolnýchzistenívykonanejkontroly.Vzmysle
základných princípov konania pred správnym súdom vyjadrených v ust. § 5 ods. 2 a 3 SSP je konanie

pred správnym súdom jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a
oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, pričom pri rozhodovaní správny
súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

83. S ohľadom na uvedené základné princípy Správneho súdneho poriadku správny súd uvádza, že ak

postupom orgánu verejnej správy pri výkone kontroly boli nerešpektované zákonom aprobované práva
a zákonom chránené záujmy dotknutého účastníka konania, čo svojou povahou a mierou závažnosti
mohlo mať vplyv na samotné výsledné kontrolné zistenia a výstupy vykonanej kontroly, tak správny súd
je zo zákona v súdnom konaní povinný chrániť takto zasiahnuté právnym poriadkom priznané práva
dotknutého účastníka konania a vyžadovať dôsledné plnenie princípu zákonnosti. V opačnom prípade

by potom mohlo dôjsť až k svojvoľnému (arbitrárnemu) postupu kontrolných orgánov voči kontrolovaným
subjektom a ich zákonom priznaným právam a chráneným záujmom. Dôsledné rešpektovanie zákonom
priznaných práv kontrolovaného subjektu a umožnenie ich riadneho uplatnenia v procese výkonu
kontroly, ako aj dôsledné dodržiavanie svojich zákonných povinností konajúcim kontrolným orgánom,
je totiž jeden zo základných predpokladov pre dosiahnutie objektívne nespochybniteľných výsledkov

jednotlivých kontrolných zistení, k čomu však podľa právneho názoru krajského súdu v prejednávanom
prípade nedošlo.

84. Ako to pre správny súd vyplýva z obsahu podanej zásahovej žaloby, žalobca sa domáha vyhlásenia
predmetnej kontroly vykonanej žalovaným za neplatnú (nezákonnú) z dôvodu jednak zákonných

porušení v zmysle ust. § 20 ods. 4 písm. a/, c/ a § 22 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z.z., ale súčasne aj
z dôvodu porušení Pravidiel kontrolnej činnosti schválených Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti
Bratislava - Ružinov uznesením č. 268/X/2012 zo dňa 11.12.2012. K namietanému považuje krajský súd
za potrebné hneď na úvod skonštatovať, že uvedené Pravidlá kontrolnej činnosti boli uznesením
miestneho zastupiteľstva vydané ešte na účely zákona č. 502/2001 Z.z., účinného do 31.12.2015, t.j.

v čase kontroly vykonanej žalovaným u žalobcu už zrušeného, a teda neúčinného právneho predpisu,
ako to vyplýva z ust. § 31 bod 2. zákona č. 357/2015 Z.z.. Správny súd preto považuje za potrebné
ustáliť, že v danom prípade na tieto pravidlá kontroly už nemôže prihliadať, a to s ohľadom na ust. §
5 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými
právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že správny súd preskúmava zákonnosť postupov alebo
rozhodnutí orgánov verejnej správy výlučne len v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi
zákonnej a podzákonnej sily. K tomuto správny súd ďalej pre úplnosť poznamenáva, že i keď možnosť
vydania podrobností o pravidlách kontrolnej činnosti umožňuje obci ustanoviť uznesením ustanovenie§ 18e druhá veta zákona č. 369/1990 Zb., tak toto zákonné ustanovenie s účinnosťou od 01.01.2016
v jeho prvej vete súčasne zakotvuje, že hlavný kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti
postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje osobitný zákon, ktorým už s účinnosťou od 01.01.2016 je

práve zákon č. 357/2015 Z.z., ktorého pravidlami je tak miestny kontrolór povinný sa obligatórne pri
výkone kontroly riadiť. Z uvedeného tak súčasne vyplýva právna skutočnosť, že miestny kontrolór je
povinný sa riadiť ďalšími podrobnosťami o pravidlách kontrolnej činnosti vydanými uznesením orgánu
samosprávy už v súlade a podľa príslušných ustanovení zákona č. 357/2015 Z.z., čo v danom prípade už
žalobcom namietané Pravidlá kontrolnej činnosti schválených Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti

Bratislava - Ružinov uznesením č. 268/X/2012 zo dňa 11.12.2012 nespĺňali a na účely nového zákona
č. 357/2015 Z.z. neboli ani uznesením miestneho zastupiteľstva vydané nové. V tejto časti preto podanú
zásahovú žalobu, v ktorej žalobca napáda procesný postup u neho vykonanej kontroly pre porušenie
Pravidiel kontrolnej činnosti schválených Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava - Ružinov
uznesením č. 268/X/2012 zo dňa 11.12.2012, správny súd považuje za nedôvodnú, čím čiastočne
prihliada aj na relevantnosť vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe.

85. Za zásadné žalobné námietky, ktorými žalobca napáda postup kontroly žalovaného správny súd
považuje predovšetkým porušenie ust. § 20 ods. 4 písm. c/ v spojení s § 22 ods. 4 písm. b/ a c/ zákona
č. 357/2015 Z.z., ktoré správny súd po citlivom preskúmaní celej veci vyhodnotil ako právne relevantné,
teda dôvodné, pričom právnej obrane žalovaného obsiahnutej v jeho vyjadrení k žalobe, nebolo v tejto

jeho časti možné vyhovieť.

86. V zmysle ust. § 18e prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. hlavný kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti
postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 357/2015 Z.z..

87. V zmysle ust. § 20 ods. 4 písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z. oprávnená osoba pri vykonávaní
finančnej kontroly je povinná preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom uvedených
v návrhu správy a zohľadniť opodstatnené námietky v správe a neopodstatnenosť námietok spolu s
odôvodnením neopodstatnenosti oznámiť povinnej osobe v správe.

88. V zmysle § 22 ods. 4 tretia veta písm. b/ zákona č. 357/2015 Z.z., ak boli zistené nedostatky, správa
obsahuje okrem náležitostí uvedených v prvej a druhej vete aj informáciu o tom, či povinná osoba podala
námietkykzistenýmnedostatkomuvedeným vnávrhusprávyaspôsobvysporiadaniatýchtonámietok.

89. V zmysle § 22 ods. 4 tretia veta písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z., ak boli zistené nedostatky,

správa obsahuje okrem náležitostí uvedených v prvej a druhej vete aj opis zistených nedostatkov spolu
s odporúčaniami alebo opatreniami navrhnutými na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie
príčin ich vzniku so zohľadnením opodstatnenosti podaných námietok.

90. Ako to pre správny súd vyplýva z predloženého spisového materiálu žalobca proti

návrhu správy o výsledku kontroly hospodárenia žalobcu, vypracovanému a doručenému žalovaným
žalobcovi dňa 27.10.2016, podal v lehote stanovenej žalovaným námietky listom zo dňa 02.11.2016 v
celkovom rozsahu 19 strán a 5 príloh, ktorými napadol podstatnú časť návrhu správy žalovaného. Dňa
10.11.2016 žalovaný doručil žalobcovi správu o výsledku kontroly hospodárenia žalobcu. Z uvedenej
správy vyplýva, že žalovaný si zo všetkých vznesených námietok žalobcu, ktorými sa zaoberal

vybral štyri, ktoré sa podľa názoru žalovaného dali identifikovať, z ktorých potom dve akceptoval a
dve nie. Ostatnými námietkami žalobcu sa žalovaný odmietol zaoberať a tieto riadne vyhodnotiť s
odôvodnením, že materiál považuje za písaný všeobecne a v mnohých častiach nie je možné sa k
nemu vyjadriť podľa zákona č. 357/2015 Z.z.. Takéto vyhodnotenie vznesených námietok v postupe
kontroly namietol žalobca v podanej zásahovej žalobe s tým, že konanie žalovaného, ktorý má zákonnú

povinnosť sa riadne a úplne vysporiadať s podanými námietkami kontrolovaného subjektu, považuje
za svojvoľné, keď si tento sám určil, ktorými námietkami sa zaoberať bude a ktorými nie, čím podľa
názoru žalobcu bolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov, nakoľko mu tým bolo
odňaté právo na obhajobu počas procesu kontroly. Žalobca súčasne v podanej žalobe na jej strane 7,
8 a 9 výslovne uviedol osem podľa jeho názoru riadne odôvodnených vznesených námietok, ktorými

sa žalovaný vôbec nezaoberal a tieto úplne odignoroval, čím porušil základné právo kontrolovaného
subjektu na podanie námietok a vyjadrenie sa v procese kontroly. K uvedenému sa vo vyjadrení voči
žalobe žalovaný vyjadril v tom zmysle, že podľa jeho názoru boli námietky žalovaného vznesené proti
návrhu správy v texte umiestnené chaoticky bez nadväznosti na štruktúru návrhu správy, pričom žalobcapodľa názoru žalovaného nenamietal podstatné a zásadné porušenia zákonov, ale vybral si len niektoré,
čo žalovaný považoval za nepostačujúce až zmätočné. Ďalším nedostatkom obsahu námietok boli
viaceré písomné vyjadrenia žalobcu spôsobom „čestného vyhlásenia alebo prehlásenia spoločnosti“

napr. Ing. Richarda Bednára, PhD., že ako štatutár spoločnosti G&B Establishment, s.r.o. a Brunnen,
s.r.o. nevykonával žiadnu obchodnú činnosť, bez predloženia dôkazných materiálov, čo nemohla v
žiadnom prípade kontrolná skupina akceptovať. Žalovaný ďalej uviedol, že sa po porade kontrolná
skupina rozhodla, že pri vysporiadaní námietok bude postupovať v zmysle § 20 ods. 4 písm. c/ zákona
č. 357/2015 Z.z. a bude sa zaoberať relevantnými námietkami, pričom nemá žiadnu zákonnú povinnosť

zaoberať sa nepodloženými, tendenčnými a subjektívnymi názormi žalobcu.

91. Správny súd tieto žalobné námietky v konfrontácii s vyššie uvedenými vyjadreniami žalovaného k
nim preskúmal, pričom zistil nasledovné:

92. Žalovaný sa v správe z kontroly zo dňa 10.11.2016 vôbec vecne nezaoberal a nijako nevyhodnotil

námietky kontrolného subjektu týkajúce sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní pri
nákupe osobného motorového vozidla SUV, ktoré mal žalobca podľa žalovaného zrušiť pre rozpor so
zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca voči tomu vzniesol námietku, ktorú riadne právne odôvodnil
argumentujúc ust. § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní s odkazom na § 111 ods. 1 cit. zákona, ako
aj ust. § 112 cit. zákona, čím žalobca odôvodňoval vynaloženie finančných prostriedkov transparentne a

vsúladesozákonomoverejnomobstarávaní.Podľanázorusprávnehosúduišlooriadnevecneaprávne
odôvodnenú námietku žalobcu voči závažným a zásadným kontrolným zisteniam žalovaného týkajúcich
sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní, s ktorou sa tak žalovaný mal povinnosť v zmysle § 20
ods. 4 písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z. riadne zaoberať, túto v procese kontroly preveriť a objektívne v
správe o výsledku kontroly vyhodnotiť, a to či už jej akceptovaním alebo nie.

93. Rovnako tak správny súd ďalej zistil, že žalovaný sa v správe o výsledku kontroly zo dňa
10.11.2016 vôbec vecne nezaoberal a nijako nevyhodnotil námietky kontrolného subjektu týkajúce sa
porušenia zákona o verejnom obstarávaní pri nákupe troch kusov mobilných telefónov iPhone 5S 16 GB
v celkovej hodnote 898,33 eura bez DPH. Žalobca namietal, že nešlo o porušenie zákona o verejnom

obstarávaní, čo odôvodňoval tým, že ako verejný obstarávateľ nebol pri celkovej hodnote zákazky do
900 eur bez DPH povinný túto zákazku obstarávať v procese verejného obstarávania. Žalobca tiež
namietal, že nákup konzultoval so zazmluvnenou spoločnosťou Slovak Telekom, ktorá však nevedela
na zákazku poskytnúť zvýhodnenú cenu, na základe čoho žalobca pred zakúpením mobilných telefónov
vykonal prieskum trhu a predmet zákazky zakúpil u predajcu s najnižšou cenou. V danom prípade opäť

podľa názoru správneho súdu išlo o vecnú a právnu argumentáciu žalobcu voči konkrétnym kontrolným
zisteniam žalovaného týkajúcich sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní, s ktorou sa tak žalovaný
mal povinnosť v zmysle § 20 ods. 4 písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z. riadne zaoberať, túto preveriť a
objektívne v správe o výsledku kontroly vyhodnotiť, a to či už jej akceptovaním alebo nie.

94. Žalovaný podľa zistení krajského súdu pritom v správe o výsledku kontroly nepostupoval ani v
súlade s ust. § 22 ods. 4 tretia veta písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z., keď v kontrolnom zistení
k tomuto bodu (na str. 16 písm. b/ správy) neuviedol označenie konkrétnych ustanovení, ktoré boli
konaním žalobcu porušené, keď len všeobecne vytkol, že v danom prípade išlo o nehospodárne
nakladanie s finančnými prostriedkami. Uvedené tak podľa správneho súdu v podanej žalobe žalobca

opodstatnene namieta, nakoľko z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade zistenia
kontrolných nedostatkov, by tieto mali byť v správe o výsledku kontroly uvádzané aj formou označenia
konkrétnych právnych ustanovení, ktoré boli kontrolovaným subjektom porušené. Z uvedeného správny
súd považuje za zrejmé, že vytýkať nedostatky v správe je tak ex lege možné len pri takých
kontrolou zistených nedostatkoch, ktoré je možné identifikovať s porušením konkrétneho ustanovenia

príslušného právneho predpisu, čo v danom prípade žalovaný v správe o výsledku kontroly pri všetkých
vytýkaných nedostatkoch žalobcu dôsledne nerešpektoval. Na základe skonštatovaného možno v
konečnom dôsledku takéto kontrolné zistenia považovať za nepreskúmateľné.

95. Takisto sa podľa názoru krajského súdu žalovaný v správe riadne nevysporiadal s ďalšími

riadne odôvodnenými námietkami vyplývajúcimi zo žaloby žalobcu a nepreveril ich v procese kontroly,
ako napríklad v prípade porušenia zákazu konkurencie členom predstavenstva žalobcu Ing. Richardom
Bednárom PhD., ako aj predsedníčkou predstavenstva Mgr. Andreou Kozákovou, ktorá mala byť v
rovnakom čase súčasne aj konateľkou spol. LÝRA SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44 153 911, voči čomu všakžalobca v procese kontroly namietal a argumentoval okrem iného aj tým, že Mgr. Andrea Kozáková
svoju činnosť konateľky v tejto spoločnosti ukončila už dňom 16.12.2014 (čo žalobca zdokladoval
priloženou kópiou Zápisnice z Valného zhromaždenia spol. LÝRA SLOVAKIA, s.r.o.), t.j. ešte pred

dňom 28.03.2015, kedy sa menovaná stala predsedníčkou predstavenstva žalobcu. K odôvodnenosti
tejto argumentácie žalobcu si pritom vie urobiť vlastný úsudok aj konajúci súd, keď uvedená
skutočnosť vyplýva priamo zo zverejneného informatívneho Výpisu Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I, Vložka číslo: 52230/B, z ktorého toto tvrdenie žalobcu nesporne vyplýva. Evidentne
bolo aj v plnej dispozícii žalovaného takéto námietky riadne preveriť a prehodnotiť svoje kontrolné závery

a zistenia. I keď samotná pravdivosť alebo nepravdivosť tejto, ako aj vyššie uvedenej námietkovej
argumentácie vznesenej žalobcom ešte v procese kontroly (porušenie zákazu konkurencie), nie je
predmetom tohto konania správneho súdu o zásahovej žalobe, ale má poukázať na
opodstatnenosť žalobných námietok žalobcu, že žalovaný svojím nezákonným a skutočne arbitrárnym
postupom zasiahol do práva žalobcu na vyjadrenie sa a obhajobu proti kontrolným zisteniam
ešte v procese kontroly.

96. Rovnako tak sa podľa názoru správneho súdu žalovaný v procese kontroly bez
opodstatnenia nevysporiadal aj s ďalšími námietkami žalobcu, a síce ohľadom kontrolných zistení o
bezodplatnosti poskytovania priestorov na užívanie a bezodplatných zmlúv o vzájomnej spolupráci.
Žalobca namietal a vecne argumentoval poukázaním na konkrétne uzavreté zmluvy s jednotlivými

subjektmi, z ktorých takéto kontrolné zistenie podľa žalobcu nevyplýva, s čím sa však opäť žalovaný
v správe vôbec nezaoberal, tieto námietky nepreveril a riadne nevyhodnotil. Žalovaný podľa zistení
krajského súdu pritom v správe ani v tomto prípade nepostupoval v súlade s ust. § 22 ods. 4 tretia
veta písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z., keď v kontrolných zisteniach k tomuto bodu neuviedol označenie
konkrétnych ustanovení, ktoré boli porušené, čo tak v podanej žalobe žalobca opäť opodstatnene

namieta, na základe čoho možno následne takéto kontrolné zistenia považovať za zmätočné, a teda
nepreskúmateľné.

97. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že žalovaný sa v správe vôbec nevysporiadal s námietkami
vznesenými v procese kontroly ohľadom preplácania pohonných hmôt použitých riaditeľkou žalobcu

na súkromné účely (ktorých preplácanie žalovaný kontrolou nemal preukázané) žalobca reagoval, že
toto kontrolné zistenie nie je pravdivé. Riaditeľke sa mesačne strháva zo mzdy suma za súkromne
spotrebované pohonné hmoty, čo vyplýva z výplatných pások riaditeľky. Správny súd uvádza, že
žalovaný sa s touto námietkou síce v správe zaoberal, keď túto vyhodnotil ako neopodstatnenú
(nakoľko mu o mesačnom strhávaní neboli predložené účtovné doklady), čo však správny súd

považuje za nedostatočné preverenie tejto námietky žalovaným, ktorý si takéto doklady zo mzdového
účtovníctva žalobcu mohol v procese kontroly sám riadne preveriť, čo však nepochopiteľne bez riadneho
zdôvodnenia uvedeného kontrolného zistenia neurobil. Žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal
napríklad ani tak ako to urobil v podanom vyjadrení k žalobe. Danú žalobnú námietku preto správny
súd vo vzťahu ku kontrolnému zisteniu žalovaného považuje svojou podstatou za závažnú a dôvodnú,

nakoľko z ust. § 20 ods. 4 písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z. vyplýva jednoznačná povinnosť orgánu
kontroly preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným nedostatkom. Z uvedeného
vyplýva povinnosť kontrolného orgánu vlastným a aktívnym prístupom preveriť opodstatnenosť takto
vznesených námietok, v ktorých kontrolovaný subjekt argumentuje poukázaním na konkrétne mzdové
účtovné doklady, ktoré orgán kontroly mal možnosť riadne v procese kontroly v tejto súvislosti už skôr

preveriť v záujme objektivity svojich kontrolných záverov a zistení, čo však žalovaný takto neurobil a
iba sa obmedzil na pasívne konštatovanie, že mu takéto účtovné doklady kontrolovaným subjektom
neboli predložené. Orgán kontroly má pritom v zmysle ust. § 20 ods. 2 písm. b/ zákona č. 357/2015 Z.z.
oprávnenie žiadať od povinného kontrolovaného subjektu potrebné doklady pre objektívne vykonanie
kontroly a kontrolných zistení, pričom je z povahy veci zrejmé, že je to práve orgán kontroly, ktorý

tieto zákonné oprávnenia má za týmto účelom riadne využívať. Na základe skonštatovaného chýba
správnemu súdu v takomto vyhodnotení vznesenej námietky žalobcu v procese kontroly aktívna snaha
žalovaného riadne sa zaoberať touto námietku žalobcu a aktívne ju v zmysle ust. § 20 ods. 4 písm. c/
zákona č. 357/2015 Z.z. aj preveriť a až potom ju aj skutočne pravdivo a objektívne vyhodnotiť. Teda, či
naozaj riaditeľka žalobcu neodvádzala platby žalobcovi za súkromne spotrebované pohonné hmoty, ako

táto povinnosť riaditeľke žalobcu vyplývala zo Zmluvy o poskytnutí motorového vozidla na používanie
pre služobné a súkromné účely s účinnosťou od 01.04.2016.98. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie žalovaného (str. 4 až 9 vyjadrenia žalovaného zo dňa
02.05.2018) k žalobným námietkam žalobcu (zo str. 7 až 9 žaloby), v ktorom sa žalovaný s nimi meritórne
vysporadúva v kontexte správnosti kontrolných zistení a súčasne vyjadruje k nerelevantnosti ich

vznesenia žalobcom v procese kontroly, správny súd uvedené s ohľadom na predmet prejednávanej veci
považuje za právne irelevantné, nakoľko takéto konkrétne vyjadrenie a vysporiadanie sa s námietkami
žalobcu mal žalovaný uviesť práve do správy o výsledku kontroly zo dňa 10.11.2016, tak ako to
ustanovuje a výslovne požaduje zákon č. 357/2015 Z.z., čo sa však zo strany žalovaného nestalo.

99. Správny súd sa len pre úplnosť vyjadruje aj k žalobným námietkam žalobcu uvedeným v bode 1.
na str. 7 žaloby (námietka k zisteniam ohľadne nových stanov, ktorou sa kontrolór vôbec nezaoberal)
a v bode 5. na str. 8 žaloby (kontrolór sa nevysporiadal s námietkami žalobcu vo veci organizačnej
zmeny žalobcu a neuviedol aký právny predpis mal byť v procese jej prijatia porušený) s tým, že tieto v
prvom prípade skutočne z hľadiska jej prílišnej všeobecnosti a neurčitosti a v druhom prípade z hľadiska
jej nedostatočnej závažnosti vo vzťahu k súvisiacim kontrolným zisteniam, správny súd posúdil ako

nedôvodné.

100. Správny súd právne posúdil aj ďalšiu žalobnú námietku žalobcu a to, že postup žalovaného pri
výkone kontroly nebol pri všetkých počas kontroly vyžiadaných dokladoch v súlade s ust. § 20 ods. 4
písm. a/ zákona č. 357/2015 Z.z., v zmysle ktorého oprávnená osoba pri vykonávaní administratívnej

finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste alebo auditu je povinná potvrdiť povinnej osobe alebo
tretej osobe odobratie poskytnutých originálov alebo úradne osvedčených kópií dokladov, písomností,
záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, výstupov,
vyjadrení, informácií, dokumentov a iných podkladov súvisiacich s administratívnou finančnou kontrolou,
finančnou kontrolou na mieste alebo auditom a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením,

poškodením a zneužitím; tieto veci oprávnená osoba vráti bezodkladne tomu, od koho sa vyžiadali, ak
nie sú potrebné na konanie podľa Trestného poriadku alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov.
Správny súd má predovšetkým priamo z vyjadrenia žalovaného k žalobe (str. 2 vyjadrenia), v ktorom
tento sám na svoju obranu uviedol, že zákon výslovne nežiada písomné potvrdenie, a že kontrola
neodoberala vyžiadané doklady, nakoľko kontrola bola vykonávaná priamo v na to určenej kancelárii

žalobcu, za preukázané, že skutočne žalovaný ani v tomto prípade nepostupoval celkom v súlade s
citovaným zákonným ustanovením. Avšak v tomto prípade správny súd súčasne musí dať za pravdu aj
vyjadreniu žalovaného v tom, že táto skutočnosť v ničom nepreukazuje, že by to mohlo mať vplyv na
samotný priebeh a výsledky kontroly, čo sa podľa názoru správneho súdu napokon nepodarilo preukázať
ani žalobcovi v podanej žalobe rovnako, ako ani to, čo je pre toto súdne konanie podstatné a síce, že

by tým bolo akokoľvek zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Správnemu súdu
tiež vyplýva z predloženého spisového materiálu, že žalobca v priebehu kontroly voči takémuto postupu
žalovaného nevzniesol žiadnu námietku alebo sťažnosť, ako ani v tej súvislosti, že by nejaký kontrolou
vyžiadaný doklad alebo písomnosť, mal byť poškodený, pozmenený alebo stratený. Preto v konečnom
dôsledku vyhodnotil správny súd túto námietku za nedôvodnú.

101. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobca sa nevyjadril ku všetkým kontrolným zisteniam,
dokonca sa nevyjadril ani k závažným a zásadným porušeniam zákonov, ale vybral si len niektoré, čo
považuje za nepostačujúce až zmätočné. K tomuto správny súd uvádza, že inštitút námietok slúži práve
na vyjadrenie nesúhlasu kontrolovaného subjektu s určitými konkrétnymi zisteniami, a nie na vyjadrenie

sa ku všetkým zisteniam kontrolného orgánu.

102. Ďalšie zásadné porušenie práv vidí žalobca v tom, že na zasadnutí miestneho zastupiteľstva
dňa 22.11.2016 miestny kontrolór vo svojej záverečnej reči uvádzal aj skutočnosti, ktoré vôbec neboli
predmetom kontroly - napr. ohľadne faktúr za služby marketingu, inzercie, prenájmu reklamných plôch.

Uvedené nie je vôbec spomenuté v správe o výsledku kontroly a žalobca sa k tomu vôbec nemal
možnosť vyjadriť. Správny súd k tejto námietke žalobcu konštatuje, že toto konanie žalovaného je už po
skončení kontroly, teda nie je už súčasťou napadnutého iného zásahu, a teda nie je predmetom daného
súdneho prieskumu. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú.

103. Správny súd súčasne považuje žalobnú námietku ohľadom možného konfliktu záujmov miestneho
kontrolóra Ing. Günthera Furina vykonávajúceho predmetnú kontrolu z dôvodu, že tento bol v období
od 23.01.2014 do 17.07.2014 členom predstavenstva žalobcu, za nedôvodnú, nakoľko ním vykonávaná
kontrola u žalobcu, ktorá je predmetom prejednávania tejto veci, kontrolovala žalobcu za obdobie rokov2015 a 2016, t.j za obdobie v ktorom už namietaná osoba miestneho kontrolóra nemala k osobe
kontrolovaného subjektu tento namietaný vzťah, a teda z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k žalobcom
uvedenému konfliktu záujmov.

104. Nad rámec žalobných námietok krajský súd uvádza, že pozornosti správneho súdu neunikla
skutočnosť, že dňa 27.10.2016 bol žalobcovi doručený ,,Návrh správy o výsledku kontroly hospodárenia
akciovej spoločnosti CULTUS Ružinov, a.s., Ružinovská 28, Bratislava č. 7/16“ zo dňa 28.10.2016, teda
návrh správy je podľa zistení zo spisového materiálu vydaný neskôr ako bol doručený žalobcovi.

105. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s
riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č.
30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,

VandeHurkprotiHolandsku,rozsudokzodňa19.04.1994,týkajúcisasťažnostič.16034/90,),judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, sp.zn. III. ÚS 209/04
zo dňa 23.06.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp.zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006),
nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s

ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok
považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo
presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty.

106. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností správny súd konštatuje, že
žalovaný veľmi subjektívne, povrchne až svojvoľne pristúpil k prevereniu, objektívnemu skúmaniu
a samotnému riadnemu vyhodnoteniu vznesených námietok kontrolovaného subjektu v procese
kontroly. Správny súd považuje vyššie uvedené zdôvodnenie žalovaného, prečo sa väčšinou námietok
kontrolovaného subjektu vôbec nezaoberal a nijako ich nevyhodnotil, keď sám na svoju obranu uviedol,

že kontrolná skupina za týmto účelom vykonala poradu, kde sa sami rozhodli, ktorými námietkami sa
mienia zaoberať, a ktorými sa nebudú pre ich nepodloženosť, tendenčnosť a subjektívnosť v správe
zaoberať, za prejav neobjektívnosti a arbitrárnosti v konaní žalovaného v procese kontroly. Takéto
konanie žalovaného, ako orgánu kontroly pri posudzovaní námietok kontrolovaného subjektu, keď sa
väčšinou vznesených námietok nijako nezaoberá a tieto v správe odignoruje, bez riadneho a vecného

vyhodnotenia, na základe čoho je potom takáto správa v tejto jej časti nepreskúmateľná, je totiž podľa
právneho názoru správneho súdu v rozpore s ust. § 20 ods. 4 písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z.,
ako aj s ust. § 22 ods. 4 tretia veta písm. c/ zákona č. 357/2015 Z.z., v zmysle ktorých je zákonom
výslovne ustanovená povinnosť kontrolujúceho subjektu preveriť opodstatnenosť námietok k zisteným
nedostatkom, pričom je kontrolujúci subjekt súčasne povinný zohľadniť opodstatnené námietky v správe

aneopodstatnenosťnámietokspolusodôvodnenímneopodstatnenostioznámiťpovinnejosobevspráve
z kontroly. Z citovaného zákonného ustanovenia je tak zrejmé, že v danom prípade si žalovaný svoje
zákonné povinnosti riadne nesplnil, čím svojim nezákonným a arbitrárnym postupom pri vykonávaní
kontroly zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a to konkrétne do jeho práva na
vyjadrenie a práva na obhajobu proti kontrolným zisteniam ešte v procese kontroly.

107. Porušením vyššie citovaných pravidiel zákona č. 357/2015 Z.z. žalovaný v procese kontroly tak
podľa právneho názoru správneho súdu súčasne porušil aj ust. § 18e prvá veta zákona č. 369/1990 Zb.,
ktorývýslovneustanovujepovinnosťhlavnéhokontrolóraprivýkonesvojejkontrolnejčinnostipostupovať
podľa pravidiel, ktoré ustanovuje osobitný zákon, ktorým je práve zákon č. 357/2015 Z.z..

108. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na určitú principiálnu právnu skutočnosť, že rešpektovanie
práva na vznesenie námietok kontrolovaného subjektu voči kontrolným zisteniam, t.j. rešpektovanie
práva na vyjadrenie, nespočíva len v tom, že mu orgán kontroly v súlade so zákonom umožní takéto
námietkyvprocesekontrolyvzniesť,čímmuumožníuplatniťsvojuobhajobu,alerešpektovanietakéhoto

práva na vyjadrenie a práva na obhajobu tkvie aj v riadnom preskúmaní a riadnom vysporiadaní sa
kontrolného orgánu s akoukoľvek vecnou a konkrétne vznesenou námietkou kontrolovaného subjektu
v procese kontroly, či už ju kontrolný orgán vyhodnotí za opodstatnenú alebo nie.
Uvedené tak úzko súvisí aj s právom kontrolovaného subjektu, v danom prípade žalobcu, na riadneodôvodnenie kontrolných zistení v objektívne poňatej konfrontácii so vznesenými námietkami voči
kontrolným zisteniam. Tieto práva kontrolovaného subjektu v procese kontroly sú pritom dostatočne
chránené vyššie citovanými príslušnými ustanoveniami zákona č. 357/2015 Z.z., ktoré však kontrolný

orgán musí za týmto účelom dôsledne vo svojom postupe dodržiavať, a to práve v záujme čo
najobjektívnejšieho zistenia kontrolných záverov, aby nedošlo k svojvoľnému postupu pri výkone
kontroly.

109. Podľa názoru správneho súdu tak analogicky, ako v prípade práva na spravodlivý proces, je

tu právo kontrolovaného subjektu, v danom prípade žalobcu, na spravodlivý výkon kontroly, pričom
spravodlivý proces - spravodlivý výkon kontroly spočíva nielen v práve domáhať sa ochrany svojich
práv - napríklad vznesením námietok, ale túto ochranu v určitej kvalite aj dostať, čo zase tkvie v
práve dotknutého subjektu, aby sa vznesenými námietkami príslušný orgán aj zaoberal, tieto riadne
preskúmal a objektívne vyhodnotil, čo však v danom prípade žalovaný v správe takto nevykonal. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky: „Obsah práva

na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne
princípy.“ (sp.zn. II. ÚS 85/06). Z uvedeného právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky
tak podľa správneho súdu možno bezpochyby vyvodiť, že dodržiavanie princípov práva na spravodlivý

proces sa netýka len súdnej ochrany práv dotknutej osoby, ale aj konania iných orgánov Slovenskej
republiky, t.j. aj orgánov verejnej správy, ktorým je v danom prípade žalovaný, čo samozrejme takto
vyplýva aj z práva nielen na súdnu, ale aj inú ochranu zakotvenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

110. Na základe vyššie uvedeného mal správny súd za preukázané, že v priebehu kontroly vykonávanej
žalovaným u žalobcu došlo k procesným pochybeniam, ktoré mali vplyv na zákonnosť predmetnej
kontroly, teda zistil dôvodnosť žaloby, a preto správny súd rozhodol v zmysle § 263 SSP tak, že určil
postup pri výkone kontroly vykonanej u žalobcu v období od 02.09.2016 do 28.10.2016 a zameranej
na kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami za obdobie od 2015 do 31.08.2016 za nezákonný.

111. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175
ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania, keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo
na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §

175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).