Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204039
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117204039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: F.. X. S. E. K..,
nar. XX. XX. XXXX, bytom S. N. X, XXX XX K., v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou
JUDr. Igor Šafranka, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 634,04 EUR a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa17.2.2017sažalobkyňadomáhalanažalovanomzaplatenia
bezdôvodného obohatenia vo výške 634,64 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 634,64 EUR od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému a určenia, že zmluvná podmienka

v zmluve o úvere č. 8251072 zo dňa 28. 8. 2007 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru bod 13 ) od tej časti poplatku, ktoré zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu, pričom išlo o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8251072 zo dňa 28. 8. 2007 vo výške 20.000,-

Sk (663,88 EUR) za poplatok vo výške 19.120,- Sk (634,67 EUR) s tým, že celkovú čiastku vo
výške 39.120,- Sk (1.298,55 EUR) mala zaplatiť v 12 v mesačných splátkach po 3.260,- Sk (108,21
EUR). Poplatok z predmetného úveru predstavuje 95,60 % navýšenie. Žalovanému na predmetný
úver zaplatila vo výške 1.298,55 EUR. Uviedla, že poplatok vo výške 634,67 EUR je z 2/3 tvorený
nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou(článok13všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru).Žalovanýneposkytolreálneplnenieza
takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou, na jednej

strane, a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia, na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Ďalej svoj žalobný návrh odôvodnila hrubou
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý mal spočívať
v tom, že žalovaný si nárokuje na poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe,
a nielen svojím obsahom. V ďalšom poukázala nato, že o predmetom poplatku ako o neprijateľnej

zmluvnej podmienke už rozhodol Okresný súd Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/42/2012 zo
dňa 13. 9. 2013. Čo sa týka samotného spotrebiteľského úveru, zmluva mala obsahovať náležitosti
podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.Zmluva neobsahovala náležitosti, čo sa týka sumy počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročnú
percentuálnu mieru nákladov. Mala zato, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods.

2 písm. a), e), a g) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je predmetný úver bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na viaceré úvery a každý v rozpore so zákonom mala zato, že je nemysliteľné, aby
takéto konanie žalovaného sa dalo označiť len ako nedbanlivostné. Uviedla, že bezdôvodné obohatenie
žaluje vo výške rozdielu medzi platbami, t. j. 1.298,52 EUR a výškou úveru 663,88 EUR, teda vo výške
634,64 EUR. Uviedla, že o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od

združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci september 2016, kedy bola informovaná o tom, že
predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom a obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to okrem žaloby zmluvu o úvere zo dňa 28. 8.
2017, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, splátkový kalendár, výpis.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a namietal miestnu nepríslušnosť z dôvodu, že žalobkyňa
nemá postavenie spotrebiteľa (bližšie však skutkové okolnosti, na základe ktorých uzavrel túto
skutočnosť, neuviedol). Žalovaný ďalej namietal, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. V ďalšom poukázal na to, že akýkoľvek nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniapodliehazákonnejobjektívnejtrojročnejpremlčacejlehote.Namietal,

že vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v
subjektívnej(dvojročnej)lehote,tedaodokamihu,keďsaobezdôvodnomobohatenídozvedel.Žalovaný
mal zato, že táto lehota žalobkyni už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce
pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný zdôraznil, že pri premlčaní práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia

subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej
premlčacejlehote,vcelomrozsahužalobkyňasvojnávrhnasúdeuplatnilaaždňa17.2.2017vyplývajúci

zo zmluvy č. 8251072, uzatvorenej dňa 12. 5. 2008. Poukázal na odôvodnenie rozsudku vo veci
vedenej pod sp.zn. 17Co/372/2015 Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. 4. 2016 a poukázal aj
na rovnakou problematikou sa zaoberajúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.
9. 2015 vo veci vedenej pod sp.zn. 13Co/567/2015, kde súd uviedol „navrhovateľ nepreukázal, že
odporca v čase uzatvárania zmluvy musel vedieť, že ide o spotrebiteľský úver a teda, že na jeho

strane existoval minimálne eventuálny úmysel na bezdôvodnom obohatení.“. V ďalšom poukázal na
rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici zo dňa 22. 9. 2015 sp. zn. 13Co/557/2015, zo dňa 15. 3.
2016 a na sp. zn. 13Co/90/2015. Poukázal na to, že žalobkyňa uhradila poslednú splátku dňa 12.
5. 2008 a z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby, t. j. 17. 2. 2017 došlo k uplynutiu
objektívnej štvorročnej premlčacej doby, pričom poukazoval na aplikáciu premlčacej doby určenej v

ustanovení § 397 zákona č. 315/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, nakoľko nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, razantne
odmietal postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, odôvodňujúc to tým že vylúčiť aplikáciu Občianskeho
zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy, možno v obchodnoprávnom vzťahu, len pokiaľ
tak Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom, Obchodný

zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia, dohoda
zmluvných strán vylúčiť aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere
nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
v zmluve o úvere vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa

oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať.
Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o
relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Namietal, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 5. 2014.
Poznamenal, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzatvorenejdo 31. 5. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Vzhľadom na uvedené nie je možné
zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a aj preto je žalobca toho názoru, že predmetná zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN

a ďalšie náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov. Pokiaľ ide o administratívny
poplatok, uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne spomína niektoré poplatky za notárske
služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu. V prípade definície celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napríklad uvádzajú okrem iného aj

poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Uviedol, že žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného
zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch zák. č. 132/2013 Z. z. sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého riadenie alebo

vedenie podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok;toneplatí,akideoúčetpodľa§708až715Obchodnéhozákonníka,osobitného
zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienením úverového vzťahu a ktorej podmienka
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu
nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, respektíve účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok

za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný.

5. Súd v súlade § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v
neprítomnosti riadne predvolanej žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa aj žalovaný svoju neprítomnosť

ospravedlnili.

6. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

7. Podľa § 149 CSP ,prostriedkamiprocesnéhoútokuaprostriedkamiprocesnejobranysúnajmäskutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné
vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí

ho súd.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Zo zmluvy o úvere mal súd zistené, že jej obsahom bolo poskytnutie dlžníkovi úver v sume 20.000,-
Sk, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok uvedený vo
výške 19.120,- Sk a celkovo zaplatiť sumu 39.120,- Sk. Vrátený mal byť v 12 mesačných splátkach po
3.260,- Sk počnúc dňom 17. 9. 2007. Zmluva bola podpísaná dňa 28. 8. 2007.

12. Žalobkyňa súdu predložila aj splátkový kalendár týkajúci sa predmetnej zmluvy, z ktorého vyplynulo,
že žalobkyňa uhrádzala splátky od 5. 10. 2007 vo výške 108,21 EUR až do 9. 5. 2008 a dňa 12. 5. 2008
uhradila splátku 432,84 EUR. Podľa výpisu z klientskej zóny, zmluva č. 8251072 uzatvorená dňa 28. 8.
2007, je evidovaná so stavom uhradená s uvedenou splatenou sumou 1.298,52 EUR.

13. Súd vec právne posúdil nasledovne:

14. Súd posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom ku dňu 28. 8. 2007.15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd
predtým ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či

nárok žalobcu nie premlčaný.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

21. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

22. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením

§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

23. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.

24. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení začínajú spravidla

plynúť rôzne v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získaného
plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom
poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu
a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§

452), vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom
odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje
s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady
relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.

25. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t. j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel
druhému účastníkovi, právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti
takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a Občianskeho zákonníka).
Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku.
Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od saméhovzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť teda od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Prípadne od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna
premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné

obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne
neplatného právneho úkonu respektíve vtedy, kedy na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie, tu
súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 158/99: „ak je právny úkon neplatný od samého počiatku
(absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonu,t.j.bezdôvodnýmobohatenímatýmtookamžikomzačínaplynúťobjektívna

lehota na jeho vydanie.“.
26. V tejto právnej veci žalobkyňa odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov
a poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 a § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z..
Na základe týchto ustanovení označila úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú.

27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

28. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť

oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový prospech.

29. Žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia (obsahom prehlásenia
sú však vyjadrenia, že bola informovaná o zákonných ustanoveniach a o rozhodnutiach súdov, ktoré
sú taktiež okrem iného síce anonymizované ale verejnosti prístupné). Pri použití jej argumentácie, by

bolo možné posúvať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v podstate aj o niekoľko rokov a
začiatok plynutia mal plne v rukách sám žalobca, založenom len na tom kedy sa rozhodne navštíviť
sídlo združenia, prípadne kedy by sa rozhodol, že sa začne zaujímať z hľadiska právneho posúdenia
o to či úver predplatil.

30. Súd má zato, že „prehlásením“ ešte žalobkyňa neuniesla dôkazne bremeno, nakoľko dôkaz je
úspešne uskutočnený vtedy, ak vedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti určitého
tvrdenia, že ho možno považovať za prakticky isté. Súd v tomto prípade nenadobúda vnútorné
presvedčenie o pravdivosti tvrdenia žalobkyne, že vtedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení,
dozvedela sa totiž iba právny názor na informácie (nachádzajúce sa v zmluve o úvere, informácie o

výške splátok, ktoré realizovala), ktoré združeniu sama poskytla a ktorými preukázateľne disponovala
už predtým (na stretnutí ju na to združenie aj vyzvalo viď prehlásenie), už od podpisu zmluvy o úvere
a následne potom každou zaplatenou splátkou úveru a aj z voľne dostupných zdrojov, napr. zbierky
zákonov (samozrejme ak, by vyvinula iniciatívu ozrejmiť si ich alebo snahu dať si ich „vysvetliť“). Vedela
teda o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.

31. Podľa § 15 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov - O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené,
sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.

32.SúdvtejtosúvislostipoukazujeajnarozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.8Co/216/2016,ktorý
v obdobnej právnej veci uviedol - „Okresný súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
zamietolprepremlčaniespoukazomnato,ževdanomprípadedošlokuplynutiusubjektívnejpremlčacej
doby pred podaním žaloby. Pokiaľ žalobca začiatok plynutia premlčacej doby spájal s kontaktom s
občianskym združením na ochranu spotrebiteľa, sú jeho odvolacie námietky nedôvodné. Pre začiatok

plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v
konkrétnom prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a
kto ho získal. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú
relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností,
z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie.

Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo
v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu je to zákon č. 258/2001 Z. z.). Vedomosť žalobcu ako
spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou,
t.j. s vedomosťou o existencii zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že otomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih
kontaktu žalobcu s občianskym združením, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť o tom, že úver
poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na jeho

úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho
významu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a
následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Poslednú splátku
na plnenie zo zmluvy č. 5331512 zo dňa 10.12.2007 uskutočnil žalobca dňa 14.03.2008 a na zmluvu

č. 5331360 zo dňa 22.01.2013 dňa 10.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného
návrhu, t. j. dňa 06.10.2010 bol už nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný a
ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne. Vzhľadom
na uplynutie subjektívnej premlčacej doby sú potom úvahy žalobcu o dĺžke objektívnej premlčacej doby
pre posúdenie danej veci irelevantné.“

33. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia, k tomuto tvrdeniu
s prihliadnutím na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. a aj neskoršie ustanovenie § 15 zákona
č. 400/2015 Z. z. nemožno priznať právnu relevanciu. O prípadných v dôvodoch, prečo je zmluva
bezúročnáabezpoplatková,vzhľadomnanevyvrátiteľnúprávnudomnienkuznalostiprávnychpredpisov
mala žalobkyňa podľa ustanovenia § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. vedomosť už pri podpise zmluvy o

úvere. Rovnako mala vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a
o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobkyňa od združenia získala iba vedomosť
o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových
okolností, pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia (právny zástupca vo veci ani nenavrhol
vypočuť samotnú žalobkyňu pre dôslednejšie preukázanie ňou tvrdených skutočností). Vyššie uvedené

znamená, že mal vedomosť o skutkových okolnostiach a samotné oboznámenie s právnym posúdením
nemalo vplyv na subjektívnu lehotu. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že subjektívna lehota
navydanieprípadnéhobezdôvodnéhoobohateniazačalaplynúťzaplatenímpríslušnejsplátkyúverunad
rámec zákonom ustanovenej povinnosti a pretože žalobkyňa do dňa 26. 2. 2008 zaplatila sumu 649,26
EUR, a teda nasledujúcou splátkou dňa 17. 3. 2008 vrátila istinu 663,88 EUR, nasledujúcimi splátkami

už začala plniť titulom bezdôvodného obohatenia subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa 17. 3. 2008, žaloba bola podaná dňa 17. 2. 2017.

34. Pre úplnosť vzhľadom na vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, že je potrebné považovať
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od momentu, odkedy spotrebiteľ bol oboznámený

prostredníctvom združenia na ochranu práv spotrebiteľa súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 143/2016, ktorý sa vyjadril k právnemu záveru Krajského súdu Banskej
Bystrici č.k. 14Co/109/2014-236 zo dňa 23. 9. 2014, ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby
z právneho titulu prijatia bezdôvodného obohatenia, že je zásadné, kedy sa sťažovateľka preukázateľne
mohla o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedieť. Ústavný súd konštatoval, že tento právny

záver krajského súdu nepovažuje za svojvoľný ani za prijatý v zjavnom omyle respektíve ako výsledok
formalistického výkladu aplikovaných právnych noriem.

35. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby, a ani samotného nároku

už nebolo právne relevantné.

36. Vzhľadom na celkovú argumentáciu súd poukazuje aj na to, že účelom premlčania je stimulovať
subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv. Inštitút premlčania je v súlade s
požiadavkou právnej istoty a bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv.

37. Ak teda spoločenská situácia si vyžaduje zmeny v inštitúte premlčania, ak ide o uplatnenie práv
spotrebiteľom, nič nebráni tomu, aby došlo k zmene právnej úpravy, ktorou za tohto stavu by bol súd
viazaný tak, ako to bolo v prípade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v
súčasnosti konštatovaný ako neústavný).

38. Súčasná právna úprava však nevytvára takzvanú osobitnú kategóriu posudzovania začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby, v prípadne povinnosť prezumovať úmysel dodávateľa a ignorovať
subjektívnu premlčaciu dobu, o čom svedčí aj nejednotnosť v rozhodovaní jednotlivých súdov a súdpoukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/1019/2015 - „V zmysle ustanovenia
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy,
keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia, t. j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného.
Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa
dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a
jeho výške. Z uvedeného vyplýva správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti
žalobkyneovznikubezdôvodnéhoobohateniaaotomvprospechkohokobohateniudošlo,jepotrebnéz

hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala
žalovanému ako veriteľovi, poslednú splátku úveru. Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere,
ktorú uzavrela so žalovaním dňa 1. 3. 2011, podpísala, jej táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny
(200 EUR) zvýšenú o odplatu (160 EUR), ďalej že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku,
bola známa už v čase podpisu, t. j. uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Ospravedlnenie, že žalobkyňa
nemá právnické vzdelanie a v čase podpisu zmluvy nevedela o tom, že zmluva musí obsahovať údaj o

RPMN a údaj o úroku, je zavádzajúce a neopodstatnené, nakoľko už na prvý pohľad aj laikovi musí byť
zrejmé neúmerné navýšenie žalovaným poskytnutého úveru.“.

39. Podľa Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/220/2015 - „V danom prípade leda nie je podstatná
a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla dozvedieť,

že na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti
skutočnedozvedela.Vdanomprípadetakpriposudzovanívedomostižalobkyneovznikubezdôvodného
obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 OZ vychádzať
zo dňa (dní), kedy žalobkyňa splatila žalovanej úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného
obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či

žalobkyňa skutočne vedela o prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov u úrokov a o
tom, že sa bezdôvodne obohacuje žalovaný. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel
k záveru, že k bezdôvodnému obohatenie došlo dňom 14. 2. 2007, ktorým dňom žalobkyňa splatila
predmetný úver. Následne z toho vyplýva, že subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňom 14.
2. 2009. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok žalobou podanou na súd dňa 17. 2. 2014, teda po uplynutí

tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval
prvostupňovýrozsudokvovýrokuzavecnesprávny.Námietkužalobkynepopísanúvodvolaníatýkajúcu
sa toho, že premlčacia doba je v tomto prípade až 10 ročná z dôvodu, že ide o úmyselné konanie
žalovanej, odvolací súd neakceptoval. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že na strane žalovanej ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, bola povinná na preukázanie tohto jej tvrdenia označiť alebo

doložiť relevantné dôkaz. Uvedené úmyselné konanie žalovanej však žalobkyňa ničím nepreukázala,
čímneuniesladôkaznébremenotohtojejtvrdenia.Odvolacísúdzvyššieuvedenýchdôvodovnapadnuté
rozsudok vo veci samej i vo výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.“.

40. Navyše boli vydané ďalšie rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie Krajského súdu Banskej

Bystrici č.k. 13Co/17/2015-99 zo dňa 24. 5. 2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
17Co/968/2013-192 zo dňa 10. 2. 2015.

41. Vzhľadom na to, že uplynutie subjektívnej premlčacej doby je samo o sebe dostatočným dôvodom,
pre ktorý nebolo možné návrhu vyhovieť, potom ale samotné určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok stráca akýkoľvek rozumný význam.

42. Predmetom uvedeného konania bol totiž aj žalobný návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy uzatvorenej 28. 8. 2008, aj určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok zo zmluvy uzatvorenej dňa 28. 8. 2008, z ktorej tak veriteľ ako aj dlžník už plnili

a došlo k zániku vzájomných záväzkov ako takých.

43. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 a 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v

takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

44. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v
spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh, ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto

rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a
právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť iba spotrebiteľ, dodávateľ alebo
aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve
sú neprijateľné.

45. Podľa ustanovenia § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa citovaných zákonných ustanovení žalobou možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

46. Súd má za to, že žalobkyňa, by mala mať aspoň kvalifikovaný právny záujem požiadavky zákona,
ak už nie naliehavý, na žalobe pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ktorá reálne už „nežije“,
zanikla plnením a nie len dôvod, že sa bude domáhať finančného zadosťučinenia, čo v tejto veci
dokonca ani netvrdila a súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia) pozostávajúci napr. z

neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno ochrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba
odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

47. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu. V danej právnej
veci už ani preventívna funkcia by nebola naplnená, nakoľko z rozhodovacej činnosti má súd zistené,

že tieto formulárové zmluvy žalovaný toho času už ani nepoužíva, resp. používa v inom znení.

48. Súd konštatuje, že nakoľko zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy, súd
musí vždy ex offo skúmať naliehavý právny záujem u spotrebiteľa na určení neplatnosti neprimeranej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z gramatického i logického výkladu vyššie citovaných zákonných

ustanovenítotižvyplýva,žespotrebiteľsamôžedomáhaťvyslovenianeprijateľnostizmluvnejpodmienky
spotrebiteľskej zmluvy za neplatnú, prípadne tak môže urobiť súd i bez návrhu vtedy, ak sa v
podanej žalobe zároveň domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv, resp. žalobou sa
dodávateľ domáha od spotrebiteľa plnení na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok
(ustanovenie § 298 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.). Jednotliví spotrebitelia sa

môžu domáhať v rozsudku určenia neplatnosti neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v
spotrebiteľskej zmluve iba za splnenia podmienky, že zároveň súd rozhoduje o spore vyplývajúcom z
tejto spotrebiteľskej zmluvy, kedy je zároveň fakticky vždy daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa
na takomto určení. Ak súd v takomto konaní rozhoduje o neplatnosti zmluvných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve bez návrhu - ex offo, skúmanie naliehavého právneho záujmu neprichádza do

úvahy, keďže žalobcom nebola podaná takáto určovacia žaloba, ktorej podmienkou naliehavý právny
záujem je, osobitne ak spotrebiteľ je v konaní žalovaným. Individuálny spotrebiteľ, ale už nemôže mať
naliehavý právny záujem výlučne na určení neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve bez toho, aby sa zároveň domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv.
Vyhovenímtakejtožalobeindividuálnehospotrebiteľabysanaplnonevyriešilstavneistotyjehoprávneho

postavenia, ohrozenie jeho práva by tým nebolo odstránené a rozhodnutie o danej určovacej žaloby by
zvyčajne neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi daným dodávateľom
a spotrebiteľom.

49. Táto určovacia žaloba by však neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému

rozmnožovaniu sporov. Spornosť vzťahu medzi žalobcom - spotrebiteľom a dodávateľom - žalovaným
by sa neodstránila a vzhľadom na oneskorené uplatnenie svojho subjektívneho práva zo strany žalobcu
- spotrebiteľa, sa žiadne plnenie už očakávať ani nemôže. Obdobný právny názor ako v predmetnej vecizaujal i Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 5C/326/2015-68 z 28. 3. 2017, príp. 24Co/296/2013
zo dňa 12. 3. 2014.

50. Pokiaľ ide o návrh vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, tu súd poukazuje na to, že zmluva
bola uzatvorená dňa 28. 8. 2008 a žaloba bola podaná na súde dňa 17. 2. 2017 teda po
deviatich rokoch a šiestich mesiacoch, pričom k ukončeniu zmluvy jej splnením došlo dňa 12. 5. 2008.

51. Pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyňou súd žalobu aj v časti určenia

neprijateľných zmluvných podmienok ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby skúmal vecnú stránku
žaloby

52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania, o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.