Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/352/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315202514
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4315202514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcov: 1./ X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX, XXX
XX, X./ K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX, XXX XX, prechodne bytom I. F., D. X, XXX XX, v konaní
zastúpených JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou, so sídlom Levice, Nám. hrdinov 13, 934 01, proti
žalovaným: 1./ V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J., K. XX, XXX XX, 2./ X. W., nar. X.X.XXXX, bytom J., K.
XX,XXXXX,zastúpeníJUDr.JánomKuriačkom,advokátom,sosídlomLevice,Bernolákova2,93401,o
ochranu vlastníckeho práva, o uloženie povinnosti zabezpečiť neprenikanie dažďovej vody na pozemok
a o uloženie povinnosti umožniť vstup na pozemok, o odvolaní žalobcov v 1./ a 2./ rade proti rozsudku

Okresného súdu Levice zo dňa 27. júla 2017 č. k. 11C/126/2015-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcom v 1./ a 2./ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa zo dňa 27. júla

2017 č. k. 11C/126/2015-134 (ďalej len "napadnutý rozsudok") proti žalovaným v 1. a 2. rade žalobu
v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na
náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 123, § 124,
§126 ods. 1, § 127 ods. 3, § 129 ods. 1, § 130, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ).

3.1. Napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali, aby súd
stanovil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť trvale odstrániť z pozemku žalobcov v 1. a 2. rade parcela
č. XX o výmere 367 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na LV č. XXX pre okres E., obec J., kat.
územie J. osadený stĺp brány.

3.2. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali stanoviť žalovaným v 1. a 2. rade aj povinnosť

zabezpečiť, aby dažďová voda dopadajúca na ich pozemok, parcela č. XX/X o výmere 233 m2, druh:
zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XX/X stavba, rodinný dom, súpisné číslo XXX na LV č. XXXX
pre okres E., obec J., kat. územie J. bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok žalobcov v 1. a2. rade parcela č. XX o výmere 367 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, na parcele č. XX, stavba,
rodinný dom, súpisné číslo XXX na LV č. XXX pre okres E., obec J., kat. územie J..

3.3. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali stanoviť žalovaným v 1. a 2. rade tiež povinnosť
umožniť žalobcom v 1. a 2. rade na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemok parcela
č. XX/X o výmere 233 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria vedený na LV č. XXXX pre okres E., obec
J., kat. územie J. za účelom vybudovania spevňujúceho oporného múru popri stene rodinného domu,
súpisné číslo XXX.

4.1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhajú proti žalovaným
v 1. a 2. rade ochrany svojho vlastníckeho práva s poukazom na § 126 ods. 1 OZ, ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností vedení na liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. J., vedenom na Okresnom
úrade Levice, katastrálnom odbore, a to parciel registra "C" č. XX o výmere 367 m2 zastavané plochy
a nádvoria, č. XX o výmere 173 m2 záhrady a rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX, pričom

za neoprávnené zasahovanie do ich vlastníckeho práva bez právneho dôvodu žalovanými v 1. a 2.
rade považujú osadenie stĺpa brány patriaceho žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J., vedenom na Okresnom
úrade Levice, katastrálnom odbore, ako parc. reg. "C" č. XX/X o výmere 233 m2 zastavané plochy a
nádvoria a rodinného domu súp. č. XXX.

4.2. Medzi stranami sporu bolo sporné, či osadený stĺp brány žalovaných v 1. a 2. rade sa nachádza na
pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade alebo na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobcovia
v 1. a 2. rade tvrdili, že stĺp brány žalovaných v 1. a 2. rade je osadený a nachádza sa na pozemku parc.
č. XX. Toto svoje tvrdenie opierajú o vytyčovací náčrt č. XXXX vyhotovený D.. I. A., z ktorého vyplýva, že

hranica medzi pozemkami parc. č. XX (parcela žalobcov) a parc. č. XX/X (parcela žalovaných) je 40 cm
od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX (smerom k rodinnému domu žalovaných
súp. č. XXX). Žalovaní v 1. a 2. rade s vytýčenou hranicou nesúhlasili, čo vyplýva z protokolu o vytýčení
hranice pozemku. Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia s tvrdením žalobcov 1. a 2. rade, že stĺp brány sa
nachádza na pozemku žalobcov a tvrdia, že im vzniklo vlastnícke právo k pozemku pod stĺpom brány

alebo minimálne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pozemok pod stĺpom brány je vo
vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, pretože k nemu nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Podľa
vytyčovacieho náčrtu č. XXXX, s ktorým žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili, sa má stĺp brány nachádzať

ešte na parcele č. XX a to v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu žalobcov súp. č. XXX.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pozemok v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného domu
žalobcov súp. č. XXX majú žalovaní v 1. a 2. rade v dobromyseľnej držbe už odvtedy, ako odkúpili
predmetnú nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa
3.2.1995, ktorú uzatvorili s predávajúcimi P. U., H. X., M. A.. Žalovaní v 1. a 2. rade, ako vyplýva z

vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č.
XXX odkúpili v stave, v akom ju aj v súčasnosti užívajú. Stĺp brány na nehnuteľnosti, ktorú odkúpili, už
v čase kúpy nehnuteľnosti bol na pozemku osadený. Žalobcovia v 1. a 2. rade si odvtedy neuplatňovali
žiadne vlastnícke nároky voči žalovaným v 1. a v 2. rade a nedožadovali sa vydania týchto nehnuteľnosti.
Žalovaní v 1. a 2. rade nimi odkúpené nehnuteľnosti užívali od ich kúpy nepretržite a v dobrej viere, že

im patria. Preukázateľne až v roku 2014 po tom, čo žalobcovia požiadali o vypracovanie vytyčovacieho
náčrtu, dožadujú sa od žalovaných s poukazom na ochranu vlastníckeho práva odstránenia stĺpu brány
poukazujúc na to, že tento stĺp je na ich pozemku.

6. Konštatoval, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom

určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania.

7. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosťdržiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorúmožnosprihliadnutímnaokolnostikonkrétnehoprípadunakaždomsubjektepožadovať,malalebo
mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí

nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod, teda ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi

základné okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol či mu
svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný
právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do
príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu, ktorý jeho

vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

8.1. Prvoinštančný súd považoval za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XX/X a rodinného domu súp. č. XXX na základe vyššie označenej
kúpnej zmluvy a sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci aj v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva

č. XXXX kat. úz. J. (titul nadobudnutia kúpna zmluva č. V XXX/XX z 28.2.1995) a nehnuteľnosti viac
ako desať rokov od ich kúpy nepretržite a nerušene užívali v takom rozsahu ako nehnuteľnosti kúpili,
užívali ich ako svoje vlastníctvo, a to aj tú časť pozemku, ktorá je podľa vytýčenej hranice na základe
vytyčovacieho náčrtu č.XXXX ešte súčasťou parcely č. XX.

8.2. Žalovaní v 1. a 2. rade kupovali nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 3.2.1995, keď už bola
osadená brána aj so stĺpom a nemohli sa domnievať, že by stĺp nebol na pozemku, ktorý kupovali.
Nehnuteľnosť v časti, na ktorej sa nachádza stĺp brány, t. j. v šírke 40 cm od obvodového muriva
rodinného domu žalobcov súp. č. XXX žalovaní v 1. a 2. rade mali v oprávnenej držbe, užívali ju
dobromyseľne ako svoje vlastníctvo, nepretržite a nerušene po dobu viac ako desať rokov od kúpy

nehnuteľnosti majúc za to, že predmetom kúpy bol pozemok aj v tejto časti. Až v priebehu roka 2014 sa
žalobcovia dožadovali, aby žalovaní odstránili stĺp brány poukazujúc na priebeh hranice medzi parc. č.
XX a XX/X na základe vytyčovacieho náčrtu XXXX a protokolu o vytýčení hranice ako aj na to, že chceli
vykonať stavebné úpravy na rodinnom dome.

8.3. Žalovaní v 1. a 2. rade titulom vydržania nadobudli vlastnícke právo aj k tejto časti pozemku podľa
§ 132 ods. 1 O. z., § 134 ods. 1 O. z., § 129 ods. 1 O. z, § 130 ods. 1 O. z. Súd otázku vlastníctva
k tejto časti pozemku posúdil ako otázku predbežnú. Za daných okolností nie je podľa § 126 ods. 1 O.
z. daný právny nárok žalobcov na ochranu vlastníckeho práva na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a
2. rade odstrániť osadený stĺp brány, keď sa nachádza na pozemku, ktorého vlastníkom sú žalovaní v

1. a 2. rade. Prvoinštančný súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

9. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd stanovil žalovaným povinnosť zabezpečiť, aby dažďová voda
dopadajúca na pozemok žalovaných bola zneškodnená tak, aby nevnikala na pozemok žalobcov v 1.
a 2. rade, poukázal na to, že dotknutá osoba dožadujúca sa súdnej ochrany podľa § 127 O. z. sa

môže dovolávať len uloženia povinnosti vlastníkovi, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne
vymedzeného rušenia, nie však uloženia povinnosti niečo konkrétne konať, t. j. nemôže sa dovolávať
uloženia určitého aktívneho konania. V danom prípade uplatnený nárok smeruje v tejto časti k aktívnemu
konaniu žalovaných, ktorí majú zabezpečiť, aby došlo k zneškodneniu vody tak, aby nevnikala na
pozemok žalobcov. V zmysle § 127 ods. 1 O. z. vlastník vecí sa musí zdržať toho, čo by nad mieru

primeranúpomeromobťažovaloiného.Niesúpretodanépodmienkynauloženienavrhovanejpovinnosti
žalovaným v 1. a 2. rade. Súd odhliadnuc od toho poukazuje na to, že žalovaní v 1. a 2. rade preukázali,
že na svojom pozemku odkvapovými rúrami dažďovú vodu odvádzajú, pričom tieto odkvapové rúry aj
podľa žalobcu v 1. rade potiahli až po bránu, avšak samotní žalobcovia nezabezpečujú, aby voda z ich
žľabov nestekala na ich pozemok. Sám žalobca v 1. rade uviedol, že v jednej časti na jeho dome od

strany žalovaných je porušený odkvapový žľab a háky, ktoré držia ríny sa povolili a táto voda steká na
pozemok. Súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu v tejto časti zamietol.10. Pokiaľ žalobcovia žiadajú, aby súd stanovil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť umožniť žalobcom
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemok žalovaných v 1. a 2. rade na parc. č. XX/X
za účelom vybudovania spevňujúceho oporného múru popri stene rodinného domu súpisné číslo XXX,

nie sú dané predpoklady podľa § 127 ods. 3 O. z. túto povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade uložiť, a to z
dôvodu, že k vybudovaniu spevňujúceho oporného múru by malo dôjsť na časti pozemku, ku ktorému z
vyššie uvedených dôvodov nadobudli vlastnícke právo vydržaním - v šírke 40 cm od obvodového muriva
rodinného domu žalobcov súp. č. XXX, žalovaní v 1. a 2. rade. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia
s tým, aby došlo k vybudovaniu spevňujúceho oporného múru na ich pozemku a podľa technickej

správy T. P. sa spevnenie rohu rodinného domu plánuje o šírke 35 cm a o dĺžke 2,3 m zasiahlo by sa
neoprávnene do vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k ich pozemku. Zúžil by sa priestor vstupu
do dvora žalovaných, nemohlo by sa vojsť do dvora žalovaných motorovým vozidlom. Žalovaní v 1. a 2.
rade preto nesúhlasili ani s odstránením stĺpu brány nachádzajúcom sa na ich pozemku. Nie je preto
možné vyhovieť žalobe na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade umožniť vstup žalobcom v 1. a
2. rade na parcelu č. XX/X, keď stavebnou úpravou budú obmedzené vlastnícke práva žalovaných v 1. a

2. rade. Výkon práv umožnením vstupu žalobcov na pozemok parc. č. XX/X by bol za daných okolností v
rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 O. z., keď vstup na pozemok by mal byť umožnený
žalobcom v 1. a 2. rade za účelom vykonania stavebnej úpravy - spevnenia muriva na rodinnom dome
žalobcov, ktorou by žalobcovia zasiahli značným spôsobom do vlastníckych práv žalovaných v 1. a 2.
rade bez ich súhlasu. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a pretože žalovaní v 1. a 2. rade mali v
konaní úplný procesný úspech rozhodol, že majú právo na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a
2. rade v celom rozsahu.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2.
rade, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe, alebo napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie. Sú toho právneho názoru, že právne posúdenie
vzniku vlastníckeho práva vydržaním súdom prvej inštancie neobstojí, pretože žalovaní v 1. a 2.
rade nepreukázali titul nadobudnutia uvedenej časti pozemku. Od svojich právnych predchodcov

preukázateľne neodkupovali aj časť parcely č. XX, na ktorej sa nachádza stĺp brány, nakoľko túto mal
vo vlastníctve právny predchodca žalobcov. To, že uvedenú časť pozemku žalovaní užívali od kúpy
svojho rodinného domu s pozemkami, ešte nespôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
k pozemku pod stĺpom brány. Oprávnenosť držby tak súd prvej inštancie nemohol mať za preukázanú.
Žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali existenciu právneho dôvodu, okolnosti svedčiace o dôvode

nadobudnutia predmetu držby, z ktorého by mohli vyvodzovať vznik svojej dobrej viery, že im vlastnícke
právo patrí. Sporná časť pozemku nebola od jej vlastníka pána X.ykúpená, darovaná, zamenená s iným
pozemkom, čím došlo jednoznačne zo strany žalovaných k privlastneniu cudzej veci. Žalovaní v 1. a 2.
rade tvrdia, že ako kupujúci nadobudli vlastníctvo k veci od predávajúcich, ktorí však v čase prevodu
preukázateľne neboli jej vlastníkmi. Čestné vyhlásenie spísané M. A. a H. X. o údajnej kúpe 42 cm

z plochy; parcely č.XX/XX považujú žalobcovia za účelové a ničím nepodložené, dokonca rozporné s
tvrdeniami žalovaných (uvádza sa, že kúpa sa mala uskutočniť v roku 1988 za účelom osadenia stĺpa
brány, pričom žalovaní tvrdili, že tento už bol osadený v roku 1968, nesprávne označenie parcely, výmery
pozemku).

13. Keďže v čase prevodu predávajúci neboli vlastníkmi tejto časti parcely, nemohli na žalovaných
previesť viac práv ako sami mali, teda jasne chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva - právny dôvod
nadobudnutia. Nemôže sa tak uplatniť námietka nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere. Nie je
možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku ochrany práv údajne žalovanými nadobudnutými
v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má

(uznesenie Ústavného súdu SR z 10.02.2010, sp.zn. L US 50/2010- 11). V čase prevodu vlastníctva
právni predchodcovia žalovaných neboli vlastníkmi pozemku pod stĺpom brány a z nepráva predsa
nemôže vzniknúť právo. V danej situácii mali žalovaní ako kupujúci vynaložiť náležitú starostlivosť
preverením si právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúcich. Žalovaní v 1. a 2. rade
sa však nepresvedčili o hranici nimi nadobudnutých pozemkov podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností

(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/l 984/2009). Tvrdenia o vydržaní časti pozemku (vznik vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) začali žalovaní prezentovať až v priebehu
súdneho konania (napríklad zo zápisnice zo dňa 10.4.2014 spísanej na Obci J. vo veci riešenia
pozemkovej hranice vyplýva, že vlastnícke právo žalobcov v tomto čase nespochybňovali). Žalobcoviav 1. a 2. rade taktiež poukazujú na tú skutočnosť, že zo strany žalovaných nebola nikdy podaná žaloba
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a prejudiciálne posudzovanie otázky vlastníctva k nehnuteľnosti je
nedostačujúce, nakoľko by absentoval výrok súdneho rozhodnutia o určení vlastníctva k nehnuteľnosti

svojou právoplatnosťou konštituujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

14. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú preukázateľne bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely
č.XX v kat. území J. a podľa ust. § 126 ods. l Občianskeho zákonníka majú právo na ochranu proti
neoprávneným zásahom do ich vlastníckeho práva voči žalovaným, ktorí im bez právneho dôvodu

zasahujú do vlastníckeho práva osadenia stĺpa brány na pozemku v ich vlastníctve, ako aj prenikaním
dažďovej vody z pozemku žalovaných na pozemok žalobcov. Žalobcovia v 1. a 2. rade predloženými
fotografiami preukázali svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalovaní umiestnili okapy zo svojho domu a
garáže na roh rodinného domu žalobcov, zvod dažďovej vody tým bol ukončený pri základoch rodinného
domu žalobcov, čím dochádzalo k podmáčaniu základov domu. V danom prípade ide o priamy zásah do
vlastníckeho práva žalobcov, ktorý je neprípustný a nie je preto dôvod neposkytnúť žalobcom ochranu

pred takouto imisiou bez ohľadu na to, v akom technickom stave sa nachádzajú dažďové okapy na
rodinnom dome žalobcov (žalobcovia poukazujú v tomto smere napr. na rozsudok NS SR zo dňa
30.11.2009, č. k. 1Cdo/68/2008, ktorý za priame imisie považuje také vlastnícke úkony, ktoré majú
vzápätí bezprostredné účinky nielen na vlastnú nehnuteľnosť, ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp.
len na túto nehnuteľnosť, pričom ochranu proti takémuto zásahu poskytuje § 126 ods. l Občianskeho

zákonníka). Pokiaľ ide o umožnenie vstupu na pozemok žalovaných, na základe vyššie uvedených
skutočností žalobcovia v 1. a 2. rade považujú aj v tejto časti žalobu za dôvodnú, preukázali, že Obec
J. nemá proti vykonaniu drobnej stavby námietky, a je teda daný dôvod na vykonanie plánovanej stavby
aj s použitím vstupu na pozemok žalovaných.

15.1. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní uvádzajúc, že je nesporné, že kúpnou zmluvou zo
dňa 03.02.1995 kupovali od podielových spoluvlastníkov P. U., H. X. a M. A., rodinný dom s.č. XX s
pozemkami - p.č. XX/X zast. pl. 233 m2 a p. č. XX/X - záhrada 299 m2. Nakoľko užívanie so susednými
parcelami bolo ohraničené jednak stavbou alebo už existujúcimi plotmi, nemali dôvod urobiť vytyčovací
náčrt a vstúpili do užívania celého dvora aj s osadenou bránou tak, ako dovtedy užívali ich právni

predchodcovia. Z kópie z mapy v katastri nehnuteľností bolo evidentné, že hranica medzi parcelou XX/
X a susedovou parcelou XX je vedená stenou rodinného domu a celý dvor je v ich vlastníctve. Až
podrobným vytyčovacím náčrtom D.. A. sa zistilo, že cca 40 cm pozemku, ktorý roky užívali a na ktorom
je osadený stĺp brány, patrí žalobcom. Od 1995 však žalobcovia nikdy ani nenaznačili, že by užívali
ich pozemok, užívali ho v dobrej viere, že spornú časť nadobudli kúpou a na celom dvore sú osadené

betónové kocky. Odpratávali sneh a vykonávali údržbu celého dvora, vrátane 40 cm od susedov. Ani
pri najvyššej opatrnosti nemohli predpokladať, že časť dvora patrí žalobcom.

15.2. Stanovisko súdu je zákonné a správne, avšak aj v prípade spochybnenia vydržania vlastníctva
zo strany žalobcov by požiadavka odstránenia stĺpa bola nedôvodná, nakoľko žalovaní na základe

dobromyseľnej držby vydržali minimálne právo, zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa rozsudku
NS SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008 možno oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnúť aj
vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej
10 rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134
Občianskeho zákonníka. Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním

podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že
zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej lehoty
a spôsobilý predmet vydržania. Uplynutím vyše 22 rokov , počas ktorých žalovaný užívali celý dvor /
bez započítania doby užívania ich predchodcov / je požiadavka odstránenia stĺpu brány protiprávna a
v rozpore s § 3 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15.3. Prvostupňový súd dostatočne poukázal na to, že podľa § 127 ods. 1 OZ sa dotknutá osoba
môže dovolávať len uloženia povinnosti vlastníkovi, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne

vymedzeného rušenia, nie však uloženia povinnosti niečo konkrétne konať, t.j. nemôže sa dovolávať
uloženia určitého aktívneho konania, akého sa domáhajú žalobcovia. V tejto veci je súdna prax ustálená,
navyšezákonposkytujeochranulenprotitakýmzásahom,ktorénadmieruprimeranúpomeromobťažujú
alebo vážne ohrozujú výkon práv vlastníka. Rovnako zabezpečujú odvod dažďovej vody z celéhopozemku, kde z jednej strany je dom suseda a z druhej strany ich dom, nezasahujú tým do oprávnených
záujmov vlastníkov susedných pozemkov a v tejto časti považujú žalobu tiež za nedôvodnú. Pokiaľ sa
žalobcovia domáhajú umožniť im v nevyhnutnej dobe a miere vstup na pozemok, súd podľa ich názoru

dostatočne odôvodnil, prečo neuložil takúto povinnosť. Napriek tomu od počiatku tohto sporu uvádzali,
že umožnia opravu aj spevnenie rodinného domu vstupom na ich pozemok aj bez súdneho rozhodnutia,
pokiaľ žalobcovia budú rešpektovať doterajšie osadenie brány a opravia si svoju nehnuteľnosť bez toho,
aby zasahovali do roky existujúceho skutkového stavu.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti
napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je potrebné postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

18. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým (erga omnes), takže
im zodpovedá povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci.

Ak však dôjde k porušeniu tohto práva, zabezpečuje Občiansky zákonník vlastníkovi účinnú obranu vo
forme vlastníckych žalôb. Použitie vlastníckych žalôb uvedených v § 126 OZ nie je neobmedzené. Pri
práve vlastníka domáhať sa ochrany je potrebné prihliadať na prípadné obmedzenia vlastníckeho práva,
ktoré vyplývajú z právnych vzťahov, do ktorých vstupuje vlastník, a na zákonné obmedzenia obsiahnuté
v § 127 a § 128 OZ. Subjektom oprávneným na podanie vlastníckej žaloby je predovšetkým vlastník

veci (pozri § 126 ods. 2 OZ, pokiaľ ide o iné oprávnené osoby). Právo na ochranu vlastníckeho práva
má nielen skutočný vlastník, ale každý, kto o sebe tvrdí, že mu prislúcha vecné právo k veci.

19. Zamietnutie vlastníckej žaloby pre rozpor výkonu vlastníckeho práva s dobrými mravmi prichádza
výnimočne do úvahy, ak výkon práva na ochranu vlastníctva vážne poškodí užívateľa veci bez toho, aby

priniesol vlastníkovi zodpovedajúci prospech a vyhovenie žalobe by sa dotýkalo osobitne významného
záujmu žalovaného, (spravidla ide o zabezpečenie bývania (Uz NS ČR z 22. 5. 2007, sp. zn. 22 Cdo
1446/2006).

20. V ustanovení § 126 ods. 1 OZ sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby, a to: a) negatórna

žaloba (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a b) vindikačná,
resp. reivindikačná žaloba (žaloba na vydanie veci). Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti
inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (actio rei vindicatio)
má miesto tam, kde dochádza k porušeniu vlastníckeho práva neoprávneným zadržiavaním veci, tzv.
zapieracia žaloba (actio negatoria) smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než

je neoprávnené zadržiavanie veci. v oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie. (Fekete, L: Občiansky
zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 623)

21. Žalobou o zdržanie sa zásahov do práv vlastníka veci (zapieracou žalobou) sa vlastník veci
domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do tohto jeho práva neoprávnene zasahuje

a ruší ho vo výkone jeho vlastníckeho práva. Takouto žalobou sa žiada, aby súd zakázal žalovanému
neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čomu treba klásť na roveň aj
zaviazanie žalovaného, aby sa zdržal neoprávneného rušenia. V širšom zmysle treba za zapieraciu
žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa žalobca domáha aj toho, aby žalovaný odstránil následky už
vykonaných rušivých zásahov. Aj takáto žaloba opiera sa o ustanovenie § 132 OZ (teraz § 126 ods. 1

OZ) (R65/1972,s.237).

22. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie
vlastníckeho pravá žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívnelegitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi; z úspešného preukázania
vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým samotným
opodstatnený. Žalovaný môže mať totiž právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva

žalobcu, ktoré prevažuje nad samotným vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žalobca na ochranu
vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva
oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, platných zmlúv alebo z iných skutočností (R 65/1972, s. 230
ods. 3). (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 624-625)

23. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zistený skutkový stav a
vecnú správnosť výroku o zamietnutí žaloby žalobcov v 1. a 2. rade.

24. V tomto prípade boli v konaní pred súdom žalobcami uplatnené tri okruhy nárokov, ktoré súvisia s
vlastníctvom nehnuteľnosti a susedskými vzťahmi.

25. Podstatou a predpokladom úspešnosti žaloby žalobcov bolo preukázanie vlastníckeho (resp.
lepšieho) práva k nehnuteľnostiam. Jednak išlo o preukázanie vlastníckeho práva k pozemku žalobcov,
na ktorom stojí domová nehnuteľnosť a taktiež k tej časti pozemku, ktorý sa nachádzal za domovou
nehnuteľnosťou, v časti dvora žalovaných, ktorý užívali žalovaní. V tomto konaní a pre spor strán
tohto konania je významná najmä tá časť posledne uvedeného pozemku, ktorá hraničí s domovou

nehnuteľnosťou žalobcov a prechádza 40cm po svojej dĺžke do časti dvora žalovaných (sporná časť
pozemku).

26. Žalobca domáhajúci sa súdnej ochrany vlastníckymi žalobami (v zásade ide o negatórnu,
reivindikačnú, určovaciu) musí pre jej vecnú úspešnosť preukázať vlastnícky (resp. odvodený) vzťah k

veci, ku ktorej smeruje ochrana. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal predbežnou otázkou týkajúcou
sa stavu vlastníctva strán sporu ohľadne spornej časti pozemku, na ktorom je osadený stĺp brány, ktorá
je vo dvore žalovaných.

27. Vydržanie predpokladá oprávnenosť držby v ktorom ide o presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen
zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu

(titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)
nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby
nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom
nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad Cpj 69/83 z 30. marca 1992).

Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu
(predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal
po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí (rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 7Cdo 12/2011 z 29. februára 2012). Povinnosť tvrdiť a preukázať splnenie podmienok vydržania

zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Dobrá viera, ktorá je
daná „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť
o tom, že mu vec právom patrí, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
28. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť. Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/
oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú
stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza

k vydržaniu.
29. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vecalebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená
(§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
30. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,

disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).
Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť)

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že
je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku

ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec
bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,
nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti

o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za
právne relevantné.
31. Uplatneniu nároku vlastníka na súde nemôže brániť skutočnosť, že je v katastri nehnuteľností ako
vlastník zapísaná iná osoba. Vlastnícku žalobu nemožno zamietnuť len preto, že ako vlastník veci je
v katastri nehnuteľností zapísaný ako iná osoba ako žalobca (Ro NS ČR z 5.9.2000, sp. zn. 22 Cdo

389/1999). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností, nemožno
síce vykonávať bez vkladu do katastra, avšak existencia tohto práva nie je závislá od údajov v katastri.
V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností so skutočným stavom
musí súd vychádzať zo skutočného stavu. Pritom je oprávnený posudzovať ako predbežné otázky, či
došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy alebo k vzneseniu námietky relatívnej neplatnosti, príp. k iným

skutočnostiam, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom v katastri a skutočným stavom. (Fekete,
L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 625).

32. Odvolací súd konštatuje správnosť zistených skutočností prvoinštančným súdom a vyriešenie
predbežnej otázky ohľadne vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. Konkrétne ide o správny záver,

ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, že pozemok v šírke 40 cm od obvodového muriva rodinného
domu žalobcov súp. č. XXX majú žalovaní v 1. a 2. rade v dobromyseľnej držbe už odvtedy, ako odkúpili
predmetnú nehnuteľnosť parc. č. XX/X a rodinný dom súp. č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa
3.2.1995, ktorú uzatvorili s predávajúcimi P. U., H. X., M. A.. Žalovaní v1. a 2. rade nehnuteľnosť parc.
č. XX/X a rodinný dom súp. č. XXX odkúpili v stave, v akom ju aj v súčasnosti užívajú. Stĺp brány na

nehnuteľnosti, ktorú odkúpili, už v čase kúpy nehnuteľnosti bol na pozemku osadený. Žalobcovia v 1. a 2.
rade si neuplatňovali žiadne vlastnícke nároky voči žalovaným v 1. a v 2. rade a nedožadovali sa vydania
nehnuteľnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade nimi odkúpené nehnuteľnosti užívali od ich kúpy nepretržite a v
dobrej viere, že im patria.

33. Odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie s konštatovaním,
že z neho nevyplynulo, že v čase odkúpenia domu a pozemku vrátane brány a stĺpu brány v roku
1995 nemohli mať žalovaní pri dodržaní primeranej opatrnosti pochybnosti o tom, že celý dvor im až
po domovú nehnuteľnosť žalobcov v 1. a 2. rade patrí. Bez ohľadu na možné započítanie oprávnenej
držby právnych predchodcov alebo ich vydržanie (aj keď dokazovanie k uvedenému nesmerovalo)

možno konštatovať, že žalovaní vstúpili do oprávnenej faktickej držby spornej časti pozemku, ktorý
bol spôsobilým predmetom vydržania a ktorý nepretržite užívali 19 rokov bez toho, aby ich oprávnená
držba bola zbavená dobromyseľnosti v tom, že im táto časť pozemku patrí a že by vlastnícke právo
vykonávali pre seba. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v priebehu konania sa vyjadrovali k
„minimálnemu“ posúdeniu zistených skutočností smerujúcich „len“ k vydržaniu práva vecného bremena.

Vôľa užívať predmetný pozemok v rozhodnom čase smerovala k užívaniu veci ako vlastníka, pretože
v priebehu celého času držby neboli zneistený v otázke neoprávnenosti držby a výkonu vlastníckeho
práva. Zneistenie a až následné tolerovanie takého stavu napr. žalobcami, by mohlo u žalovaných
vytvoriť predstavu o konkludentnej oprávnenosti užívania a vydržania práva z vecného bremena.Indikátorom posilňujúcim dobromyseľnosť držby (vlastníctva) žalovaných bola práve aj brána osadená
koncovým stĺpom, ktorého odstránenia sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú. Dobromyseľnosť však
stratili až v čase, kedy v roku 2014, po tom, čo žalobcovia požiadali o vypracovanie vytyčovacieho

náčrtu, dožadovali od žalovaných s poukazom na ochranu vlastníckeho práva odstránenia stĺpu brány
poukazujúc na to, že tento stĺp je na ich pozemku. V uvedenom čase ale už ale existovala právna
skutočnosť spočívajúca v uplynutí času 10 rokov. Ak odkúpili susediace nehnuteľnosti a v dobrej viere
vstúpili do oprávnenej držby a užívali dobromyseľne spornú časť pozemku po dobu 10 rokov zo zákona
sa stali vlastníkmi uvedenej časti nehnuteľnosti.

34. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcov v 1. a 2. rade odvolací súd nevyhodnotil odvolateľmi
tvrdenú neskoršie žalovanými poukazovanú skutočnosť vydržania v priebehu súdneho konania za
okolnosť, ktorá by bránila súdu prihliadnuť na vydržanie, alebo by bez ďalšieho mala znamenať zníženie
dôveryhodnosti zistených skutočností týkajúcich sa vydržania na základe faktickej oprávnenej držby u
žalovaných v 1. a 2. rade.

35. Pre posudzovanie ďalších relevantných otázok v tomto konaní platí, že osadený stĺp je na pozemku
vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, preto pokiaľ ide o časť žaloby žalobcov, týkajúci sa odstránenia
osadeného stĺpu odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na správnosť záverov prvoinštančného súdu,
podľa ktorých nie je podľa § 126 ods. 1 O. z. daný právny nárok žalobcov na ochranu vlastníckeho

práva na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade odstrániť osadený stĺp brány, keď sa nachádza na
pozemku, ktorého vlastníkom sú žalovaní v 1. a 2. rade. Hoci ide len o vyhodnotenie predbežnej otázky,
nemožno žalobe v tejto časti vyhovieť.

36. Na záver k žiadosti žalobcov o odstránenie osadeného stĺpu odvolací súd poukazuje na to že, v

prípade stretu žaloby na plnenie a určovacej žaloby má vždy prednosť žaloba na plnenie. Uvedené
neplatí, ak sa žaloba týka evidencie nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti zastáva
súdna prax názor, že z hľadiska záujmu na určitosti vlastníckych práv a ich nespornosti a spoľahlivosti
ich evidencie v katastri nehnuteľností platí, že žalobe na určenie vlastníctva je potrebné pre ich
jednoznačnosť dať prednosť pred žalobou na plnenie (Ro NS ČR z 11. 7. 2002, sp. zn. 22 Cdo

1988/2000). Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu smeruje pre k tomu, že v tomto prípade sa
žalobcovia domáhali odstránenia stĺpu majúc za to, že sú v katastri zapísanými vlastníkmi nehnuteľnosti,
na ktorom sa stĺp nachádza, preto bolo možné v rámci obrany žalovaných ako predbežnú otázku skúmať
vlastníctvo žalovaných k spornej časti pozemku.

37. Podstatou negatórnej žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal iných
neoprávnených zásahov (iných než neoprávneného zadržiavania veci) do vlastníckeho práva žalobcu;
domáha sa ňou, aby bolo žalovanému zakázané určité rušivé konanie (aby sa zdržal určitého konania)
alebo aby uviedol vec do pôvodného stavu (napr. odstránil veci, ktoré predtým na nehnuteľnosti neboli).
Na základe zapieracej žaloby sa teda vlastník môže dožadovať, aby súd vyslovil, že žalovaný nie je

oprávnený obmedzovať jeho vlastnícke právo, t. j. aby mu uložil zdržať sa neoprávnených zásahov
a odstrániť prekážky, ktoré bránia vo výkone vlastníckeho práva. Takýto neoprávnený zásah môže
spočívať buď v tom, že si niekto jednostranne osobuje nakladanie s vecou (napr. neodôvodnene
si prisvojuje právo užívať vec), alebo v tom, že vlastníkovi veci robí pri nakladaní s ňou nejaké
prekážky. Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je: a) preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. b)

konkretizovať jednotlivé druhy zásahov, ktoré má súd zakázať. c) preukázanie toho, že zásahy, ktorých
zákaz sa sleduje, sú neoprávnené, d) neoprávnený zásah, ktorý bol vykonaný, trvá alebo sa opakuje
alebo hrozí jeho opakovanie. e) negatórna žaloba znie na zákaz určitého (konkrétneho) správania,
ktorým je vlastník rušený vo svojich právach (žalobný návrh má byť natoľko určitý, aby bol rozsudok súdu
vykonateľný podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku (Fekete, L:

Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 627).

38. Pokiaľ ide o vzťah negatórnej žaloby podľa § 126 a žaloby zo susedských vzťahov podľa § 127 OZ,
vyplýva tento rozdiel veľmi výstižne z judikátu R 3/1988: „Kým z ustanovenia § 127 ods. 1 OZ vyplýva,
že návrhom na začatie konania sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať

sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívneho konať (napr. odstrániť, príp.
upraviť predmet svojho vlastníctva), ustanovenie § 126 OZ poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu, pretože
podľa neho možno postihnúť aj subjekt, ktorý neruší výkonom svojho vlastníckeho práva. Ustanovenie §127 ods. 1 OZ je v pomere k ustanoveniu § 126 OZ špeciálnou úpravou.“ (Fekete, L: Občiansky zákonník
1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 631).

39. Návrhom na začatie konania sa na súde možno domáhať uloženia povinnosti zdržať sa presne
vymedzeného rušenia vlastníckeho práva (§ 127 ods. 1 OZ). Táto ochrana nesmeruje k tomu, aby
žalovaným boli uložené konkrétne opatrenia. Niektoré súdy si tu neuvedomujú, že nemôžu ukladať
povinnosť niečo pozitívne konať. Je výlučne na vlastníkovi, aby si sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí
ďalšiemu obťažovaniu suseda, príp. ohrozeniu jeho práv. To, či povinný vlastník zvolil postačujúce

opatrenia, bude súd skúmať až v konaní o súdny výkon rozhodnutia, ak povinný podá takýto návrh (R
3/1988. s. 9 ods. 4aas. 10 ods. l a 5). Žalobou proti vlastníkovi (rušiteľovi) sa žalobca môže domáhať
len vydania rozsudku, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia.
Nemožno sa ňou domáhať pozitívneho konania žalovaného (napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť
určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva; R 45/1986, s. 191 ods. 5), ako to bolo v minulosti, napr.
v prípade žaloby na reguláciu odtoku dažďovej vody cez pozemok žalovaného (actio aquaepluviae

arcendae). Je preto výlučne na žalovanom, aby si sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí ďalšiemu
obťažovaniu suseda, príp. ohrozeniu jeho práv. To, či povinný zvolil postačujúce opatrenia, bude súd
skúmať až v prípadnom exekučnom konaní. V prípade vážneho ohrozenia, keď hrozí vznik škody,
možno žiadať súd, aby žalovanému uložil i niečo konať (napr. opraviť múr hroziaci zrútením na susedný
pozemok). Takáto žaloba však nemá oporu v § 127, ale v § 417 ods. 2 OZ (ide o žalobu na poskytnutie

ochrany pred hroziacou vážnou škodou). Je prípustné v jednej žalobe petit kombinovať, t. j. aby sa týkal
ako zákazu určitého konania, tak súčasne i toho, aby sa žalovanému uložilo niečo konať (Fekete, L:
Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 663).

40. Vlastníkovi (užívateľovi) veci sa v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 OZ poskytuje ochrana len proti

takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho
práv. Ak ide o nepodstatné zásahy, t. j. o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo
je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí, prípadne hnuteľných vecí, súdy žaloby zamietajú (R
50/1985, s. 237 ods. 2 a 3). (Fekete, L: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011. str. 657).

41. Podmáčanie domu, ktoré spôsobil vlastník susedného pozemku vypúšťaním vôd, je v zmysle
ustanovenia § 127 ods. 1 OZ ohrozením výkonu vlastníckeho práva k domu; to, či ide o ohrozenie „na
mieru primeranú pomerom“, tu nie je významné (Ro NS ČR z 3. 3. 2004, sp. zn. 22 Cdo 1935/2003).

42. Pokiaľ ide o pojmy „miera primeraná pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“, súdy sa
neuspokojujú so subjektívnym stanoviskom žalobcov a vykonávajú zistenia, ktoré môžu byť podkladom
pre objektívny výklad uvedených pojmov. Vykonávajú dôkazy napr. znaleckými posudkami, správami
okresných hygienických staníc, obhliadkou miesta a pod. (R 3/1988. s. 8 ods. 3 a s. 9 ods. 1).

43. Odvolací súd k časti zamietnutia žaloby týkajúcej sa povinnosti zabezpečenia, aby dažďová voda
bola zneškodnená, aby nevnikala na pozemok žalobcov konštatuje vecnú správnosť výroku rozsudku
o zamietnutí žaloby. V prvom rade je potrebné povedať, že zo žalobnej žiadosti vo svojom obsahu
celkom nevyplývalo, že by boli žalovaní „nútení“ niečo pozitívne konať, aj keď text žalobnej žiadosti k
tomu môže navádzať. Podstatou žaloby žalobcov bolo zdržanie sa imisií v podobe dažďovej vody, ktorú

imisiu považovali za zásah do ich vlastníckeho práva umiestnením odkvapov. Nežiadali však pozitívne
niečo konkrétne vykonať. Žiadali len zabezpečiť (pozn.: prostriedkami aké zvolí povinná osoba, tzn. vo
výsledku sa zdržať), aby voda nevnikala na susediaci pozemok.

44.Nadruhejstranejepotrebnépoukázaťnaprvoinštančnýmsúdomvykonanédokazovanie(ajohliadku

na mieste samom), na základe ktorej správne zistil, že odkvapové rúry na odvádzanie dažďovej vody
smerujú až k bráne (aj podľa žalobcu v 1. rade). Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobcovia
nepreukázali, že tvrdené imisie, ak aj existujú sú imisiami, ktoré nad mieru primeranú pomerom (§
127 ods. 1 OZ) obťažovali žalovaných, alebo by vážne ohrozoval výkon ich práv. Aj v prípade, ak
by prichádzala do úvahy (na základe v žalobe tvrdených skutočností) škoda na dome v dôsledku

podmáčania (§ 417 ods. 2 OZ) odvolací súd z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemal
za preukázané, že škoda na dome je spôsobovaná práve imisiou vody žalovaných. Navyše v priebehu
dokazovania bola táto potencionalita škodných udalostí, za ktoré mali zodpovedať žalovaní znížená
(rozptýlená) skutočnosťou (čo potvrdil aj žalobca v 1. rade a na ohliadke na mieste samom súd zistil), žesamotný odkvapový systém na domovej nehnuteľnosti žalobcov vykazuje poškodenia, ktoré spôsobujú
nedostatočný odvod dažďovej vody zo strechy domu žalobcov, za čo ale nemôžu zodpovedať žalovaní.
Takto potom ani nebola žalobcami preukázaná príčinná súvislosť medzi hroziacou, resp. existujúcou

škodou v dôsledku tvrdených imisií dažďovej vody, preto nemohla byť úspešná negatórna žaloba v tejto
časti (resp. ani preventívna žaloba na opatrenia pri hroziacej škode).

45. V § 127 ods. 3 OZ sú upravené podmienky vstupu na susedný pozemok a povinnosť vlastníka takýto
vstup strpieť, resp. umožniť. Ide o zákonné vecné bremeno (§ 151o ods. 1 prvá veta OZ), ktoré sa

tyká zabezpečenia vstupu na vlastný pozemok, príp. do vlastnej stavby na ňom zriadenej, pokiaľ tento
vstup nie je možný inak ako cez cudzí pozemok. Práva vstupu na susedný pozemok sa možno domáhať
žalobou na stanovenie povinnosti umožniť vstup na susedný pozemok. (Fekete, L: Občiansky zákonník
1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 667).

46. Podstatou argumentácie súdu prvej inštancie týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti, ktorou sa

domáhala strana žalobcov vstupu na pozemok žalovaných bolo, že žalovaní nadobudli k časti spornej
nehnuteľnosti vlastnícke právo vydržaním a v tej časti sa aj žalobcovi domáhali vybudovania oporného
múriku, s čím žalovaní nesúhlasili, pretože by sa im zúžil priestor na ich pozemku. Poukázal aj na dobré
mravy v zmysle § 3 OZ.

47.Svecnousprávnosťouargumentácieprvoinštančnéhosúdusaodvolacísúdstotožnil,pričomdopĺňa,
žedôvod,prektorýsažalobcoviadomáhalivstupunapozemok,ktorýmbolovystavanieopornéhomúriku
(napozemkužalovaných)bysaneprimeranezasiahlodovlastníckehoprávažalovaných.Samotnývstup
na pozemok (vydržaný, alebo nadobudnutý žalovanými v roku 1995) však nebol zo strany žalovaných
odmietaný. Iné stavebnotechnické riešenia na riešenie domu žalobcov, ktoré nezasiahnu žalovaných do

úvahy prichádzajú, preto oprávnenie vstúpiť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere na pozemky
žalovaných žalobcami zostáva zachované, nie však pre účel vybudovania oporného múriku.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, aj rozsudok
súdu prvej inštancie v prípade zamietnutia žaloby o odstránenie stĺpu brány a umožnenia vstupu za

účelom stavby oporného múriku na dome žalobcov podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny
potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP, a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

50. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).