Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11Er/187/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205695
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Flíderová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715205695.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava I., zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava I., proti povinnému R. P., S.. XX.X.XXXX, M. Q. XXXX/X, XXX XX C., štátny občan
SR, vedenej pod značkou EX 7330/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský
úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného

vo výške 1530,67 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 5.2.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.4.2015 spolu so žiadosťou súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1530,67 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 04623/14 zo dňa 30.9.2014. Súd po preskúmaní uvedených dokladov
vydal dňa 22.7.2015 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci.

Dňa 2.2.2016 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 22.1.2016, v ktorom uviedol,
že postupuje doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 21.1.2016, podľa
§ 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný
poriadok). Súdny exekútor v predmetnom podaní žiadal, aby súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie.

Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V uvedenom podaní oprávnený uviedol,
že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie
uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na
podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul
bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady

spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania
a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v
dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti zmenky, alebo rozpor s dobrými
mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č
244/2002 Z.z. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú

od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahudôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich
strate z exekučného spisu. Oprávnený navrhuje, aby súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie.

Z ustanovenia § 41 ods. 2, písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej Exekučný poriadok), vyplýva, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.“

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Súd na základe podania súdneho exekútora, ktorým žiadal o preskúmanie, či je daný dôvod na
zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodol o
pokračovaní exekúcie opätovne preskúmal spisový materiál.

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 1764,67 Eur spolu so

zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 184,28 Eur od 12.7.2014 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 184,28 Eur od 12.7.2014 do zaplatenia, a náhradou trov
rozhodcovského konania vo výške 427,60 Eur. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci
rozhodnúť z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania dňa 30.8.2011.
Z obsahu predmetného spisu súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 30.8.2011 Zmluvu o

úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver v sume 450,00
Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť s navýšením o príslušný poplatok v sume 438,00 Eur v 12-tich
mesačných splátkach po 74,00 Eur. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu
o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 30.8.2011, v zmysle ktorej má povinný
zaplatiť oprávnenému sumu 1109,55 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1109,55

Eur od 11.2.2012 do zaplatenia.

Súd po opätovnom preskúmaní zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako
spotrebiteľ uzavreli dňa 30.8.2011 zmluvu o úvere a v ten istý deň vo forme osobitnej zmluvy ajrozhodcovskú zmluvu. Súd posúdil právne vzťahy z oboch predmetných zmlúv ako spotrebiteľské
zmluvné vzťahy. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej
jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto

súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito
proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29 - 30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol,
že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje
zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo
nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, tak o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne
pochybnosti, a to jednak s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený v obchodnom registri,
ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje
opätovne.

Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa.

V predmetnej zmluve o úvere sa síce nachádza ustanovenie, v zmysle ktorého „ Dlžník prehlasuje,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: zamestnania ? povolania ? podnikania ? iný účel ?.“

V predmetnom ustanovení bola prostredníctvom x zaškrtnutá možnosť, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon zamestnania.

Uvedené vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov „na
výkon zamestnania“ súd vyhodnotil len ako formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného

vyhlásenia vyňať predmetný zmluvný vzťah spod pôsobnosti príslušných noriem zameraných na
ochranu spotrebiteľa.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený),

pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,
že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim
dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zaškrtnutím políčka v zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon zamestnania spotrebiteľa
a zistenia aký konkrétny súvis so zamestnaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má, oprávnený, ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v

jeho oblasti činnosti.

V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý.
V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnému)
poskytnuté na účel zamestnania. S takýmto názorom však súhlasiť nemožno. Z uvedeného jednoznačne

vyplýva, že povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko
spotrebiteľom nie je tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru, či služieb vstupuje konaním v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V súvislosti s posudzovaním dohody účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského

súdu je potrebné zvýrazniť že, ochrana pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve nie je
obmedzená len na zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ale týka
sa akéhokoľvek zmluvného dojednania, s ktorým sa v zmysle § 53 ods. 2 OZ spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy mal síce možnosť oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť jeho obsah. Predmetné ustanovenie §
53 ods. 2 OZ je transpozíciou čl. 3 ods. 2 smernice 93/13 EHS, v súlade s ktorým je potrebné § 53

ods.2 OZ vykladať. Z čl. 3 ods. 2 smernice 93/13 EHS je zrejmé, že zmluvné dojednanie v predbežne
formulovanej štandardnej zmluve (nielen vo všeobecných obchodných podmienkach) sa nepovažuje za
individuálne dojednané, ak spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky. Pritom je zrejmé,
že predmetom posúdenia neprijateľnosti v zmysle uvedeného ustanovenia smernice 93/13 EHS nieje predbežne formulovaná zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté. To napokon
rovnako vyplýva aj z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sú predmetom prieskumu ne/
prijateľnosti nie je zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté.

V súvislosti s výkladom, čo možno rozumieť pod podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy je
podľa názoru exekučného súdu potrebné zohľadniť ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktoré stanovuje, že rozhodcovskou zmluvou (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy
alebo doložky k inej zmluve) sa rozumie dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo

niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy (bez
ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) je dohoda zmluvných strán
jednak o otázke, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú všetky alebo len niektoré spory medzi
zmluvnýmistranami,ďalšouotázkou,ktorúzmluvnéstranyvzájomnoudohodouvobsahurozhodcovskej
zmluvy upravujú je, že či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú spory, ktoré už vznikli alebo/aj tie, ktoré

ešte len vzniknú, a taktiež v obsahu rozhodcovskej zmluvy strany vecne vymedzujú spory z akého
vzájomného právneho vzťahu, resp. akého okruhu vzájomných právnych vzťahov budú predmetom
rozhodcovského konania.

Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy mal súd preukázané, že ide o štandardnú vopred

naformulovanú zmluvu, ktorá bola uzavretá ohľadom riešenia sporov zo vzájomného spotrebiteľského
zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy nie je jednotlivým zmluvným
dojednaním, a to ani sama osebe, a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej sa týka, ale naopak sama
rozhodcovská zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu
tvoria. Exekučný sud zistil, že do predmetnej zmluvy bolo možné doplniť len údaje o označení dlžníka

a ručiteľa, identifikačné údaje o zmluve o úvere, a to jej číslo a dátum jej uzavretia, a údaj o dátume
podpisu rozhodcovskej zmluvy. Všetky ostatné zmluvné dojednania rozhodcovskej zmluvy boli vopred
naformulované, pričom pokiaľ ide o samotný predmet rozhodcovskej zmluvy, dlžník nemal možnosť
akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. 1 bod 1. rozhodcovskej zmluvy
vopred určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide

o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť, a to či už z
hľadiska vecného rozsahu, teda či sa rozhodcovská zmluva bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré
vzájomné spory medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s prípadným vecným vymedzením o aké spory
pôjde. Naopak z vopred naformulovaného predmetu rozhodcovskej zmluvy obsiahnutého v čl. II. bod
1. vyplýva vopred určený presný vecný okruh sporov (so špecifikáciou, že pôjde o spory zo zmluvy

o úvere, ale aj o spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú
zmluvy ako aj spory z uplatnenia práv z vyplnenej zmenky), s tým, že pôjde o všetky spory, ktoré medzi
zmluvnými stranami z takto vecne vymedzeného okruhu vzťahov vzniknú.

Na základe uvedeného mal teda exekučný súd preukázané, že povinný v exekučnom konaní pri

uzatváraní nemal v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy možnosť ovplyvniť okruh otázok, na ktorom sa
môžu účastníci rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní
dohodnúť, pričom podstatu, resp. obsah rozhodcovskej zmluvy tvorí práve úprava týchto otázok.

Exekučný súd má teda za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v čl. II.

bod 1. rozhodcovskej zmluvy svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods.
1 OZ. Predmetné zákonné ustanovenie musí byť vykladané tým spôsobom, že na prvom mieste
bude zohľadnený účel sledovaný danou právnou normou - t.j. ochrana spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia nemôžu byť obchádzané z dôvodu samotnej

formulácie ustanovenia čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy, v tom zmysle, že toto je naformulované tým
spôsobom, že umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcovským
súdom a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o
právomoci všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na
rozhodovanie sporov vymedzených v rozhodcovskej zmluve vyplýva priamo z príslušných ustanovení

OSP a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej zmluvy, teda nie je dohoda
zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského súdu
rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom súde
spotrebiteľ v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť. Sama skutočnosť,že rozhodcovská zmluva v dojednaní v čl. I. bod 1. obsahuje vopred presne určenú osobu rozhodcu - v
danom prípade rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa.Vzhľadomnato,žeosobarozhodcu-vdanomprípaderozhodcovského

súdu bola v ustanovení čl. I. bod 1. rozhodcovskej zmluvy vopred uvedená a povinný v exekučnom
konaní v postavení spotrebiteľa nemal možnosť výber tejto osoby akokoľvek ovplyvniť, tak táto
skutočnosť sama o sebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského
súdu vo vzťahu k účastníkom konania, najmä oprávnenému, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti opakovane uplatňuje pred tým

istým rozhodcovským súdom, ktorý je uvedený v čl. I. bod 1. predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Z
označenia uvedeného rozhodcovského súdu v zmluve je zrejmé, že jeho zriaďovateľom je podnikateľský
subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle Obchodného zákonníka za účelom
podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára rovnako v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil
rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby

bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu
bude prislúchať odmena, čo môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.

Na základe uvedeného súd ustálil, že predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie
rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi

účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. bod 1
a čl. II. bod 1. súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľné podmienky obsiahnuté v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné.

Podľa čl. 6. ods. 1 smernice 93/13 EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V dôsledku toho rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi exekučného konania dňa 30.8.2011

neobsahovala platné dojednanie o osobe rozhodcu a ani platné dojednanie o vecnom okruhu vzťahov,
z ktorých spory budú v rozhodcovskom konaní riešené. Tieto otázky (pokiaľ ide o vecný okruh sporov,
ktoré majú byť v rozhodcovskom konaní riešené) tvoria v zmysle § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní podstatu rozhodcovskej zmluvy, pričom súd zároveň nemal preukázané, že by rozhodcovský
súd, ktorý v rozhodcovskom konaní rozhodol, bol na rozhodovanie ustanovený inak ako na základe

neplatného ustanovenia čl. I. bod 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Absencia platného dojednania
týchto podstatných náležitostí mala za následok, že predmetná rozhodcovská zmluva zo dňa 30.8.2011
nebola platne dojednaná.

V uvedených súvislostiach z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátne súdy, ktoré konštatujú

nekalosť zmluvných podmienok, sú povinné na základe článku 6 ods. 1 smernice 93/13 jednak vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby spotrebiteľ nebol uvedenými
podmienkami viazaný, a jednak posúdiť, či dotknutá zmluva môže existovať bez týchto nekalých
podmienok (k uvedenému pozri napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-453/10 Jana Pereničová,
Vladislav Perenič proti SOS financ, spol. s r. o. zo dňa 15.03.2012, body 29 - 30).

V dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd
teda nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť.
Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul
bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc

chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také
rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého
exekúcia sa navrhuje (jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť
skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej

vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a lehota na plnenie,
ktorá v ňom bola stanovená, uplynula. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné
rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a
obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej splnenie. Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok vydanýorgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, tak nikdy nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol
formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave

sp. zn. SR 04623/14 zo dňa 30.9.2014 nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 30.8.2011,
bodu 13 Dohoda o vyplnení zmeniek súd zistil, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil

vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo
uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú
zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že

zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní
na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný
zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

Exekučný súd zhodnotil dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmeniekvyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvyvočiveriteľoviakoremitentovi vystavilvystaviteľzmenku,
v ktorej nie je vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy ako jednu z

neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Z predloženej zmenky súd zistil, že predmetnou zmenkou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal
veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25% denne. Pri
posudzovaní uvedeného zmluvného ustanovenia súd vychádzal z toho, že primárnym účelom

predmetnej zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej úverovej zmluvy tak, ako sa to uvádza
vbode13Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru.Akosavšakuvádzavdohodeovyplnenízmenky,
zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatným celý dlh okamžite, t. j. keď dlžník
neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

Zmenka bola vystavená 30.8.2011, teda v ten istý deň ako Zmluva o úvere a Rozhodcovská zmluva. Z
uvedeného vyplýva, že zmenku vystavil dlžník ako vystaviteľ v deň uzatvorenia úverovej zmluvy.

K vyplneniu zmenky veriteľom, a tým aj k počiatku plynutia zmenkového úroku však došlo až v príčinnej
súvislosti s neplním záväzku zo strany spotrebiteľa. Samotná dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom
0,25 % denne od 11.2.2012, teda odo dňa keď bol deň kedy sa stal v zmysle čl. 4 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent
pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z
dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené možno v kontexte
posudzovaného právneho vzťahu považovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také,
ktoréumožňujevrozporesustanovením §53ods.4písm.k/OZpožadovaťodspotrebiteľaneprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru súdu teda uvedené
zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.Dojednanie dohody o vyplnení zmenky je podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a/ smernice 93/13/
EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko
ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako

náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky
- zmenkový úrok 0,25 % denne úrokom zo sumy 184,28 Eur od 12.7.2014 do zaplatenia tak, ako si
ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje
91,25% ročne. Plnenie v tejto výške súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej súd zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN),
pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere,
ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade
sa poskytnutý úver v zmysle považuje za bezúročný a bez poplatkov. Avšak preskúmaním exekučného
titulu a zmluvy o úvere súd zistil, že dotknutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného nielen na
zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru,

a to v zjavnom rozpore so znením zákona s spotrebiteľských úveroch.

Na základe uvedeného súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania zmluvy,
povahy účastníkov zmluvy a predmetnej právnej úpravy, dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch

a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady
87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, OZ o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských
úveroch, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho

zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Na základe uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa §57 ods.1 písm. g/ Exekučného
poriadkuazároveňvzmysletohoistéhoustanoveniazákonazastavil,atedarozhodoltakakojeuvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie. O trovách
exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením, po ich predložení súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).