Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210129
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813210129.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému: 1. Ľ. Y., J.. XX.XX.XXXX, J.. N. XXXX, XXX XX I. J. Y., zast. Centrom
právnej pomoci - určeným advokátom JUDr. Monika Ilčišinová, so sídlom Herľanska 547, 093 03 Vranov
nad Topľou, 2. X. Z.Ľ., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX A. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných: 1.Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, 93 037 Lehnice 725, IČO: 42 264
154, 2. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42
362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava o zaplatenie 2587,99
eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2.482,52 eur , úrok
z omeškania v sume 106,48 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.482,52 eur od
4.11.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne
sumu 2.587,99 eur s úrokom z omeškania za obdobie od 21.10.2010 do 3.11.2012 v sume 113,93
eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.587,99 eur od 4.11.2012 do zaplatenia a
trovy konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom N.
N., M..N.. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní
uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy N. N.Ľ. M..N.. poskytla žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

V ďalšom uviedol, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv.
absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu s tým, že v ďalšom

poukázal na to, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných
podmienkach upravených v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka ako aj za zmluvu podľa § 55
Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 897f od. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje
sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 ( § 879j Občianskeho zákonníka ). To
znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom,
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §
52 až 54 Občianskeho zákonníka, ale je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch a práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, je potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.853,75 eur, ktorá
pozostávala z istiny 4.132,83 eur, riadneho úroku 521,36 eur, úroku z omeškania 160,69 eur a ostatného
príslušenstva v sume 38,87 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 38,78 eur prestavujúcu ostatné
príslušenstvo a sumu 160,69 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy
postupca poskytol žalovanému úver 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo
výške 48,83 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje len splátky úveru splatné od 20.10.2010 do
20.2.2015 v počte 53 a celkovej výške 2.587,99 eur s tým, že splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do
20.2.2015 sa stali splatnými dňa 3.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zvyšné
splátky si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej splátky samostatne a pri
splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 3.11.2012 si
uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradili žiadne
sumy. Uplatňovaná suma pozostáva z 53 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2.587,990 eur
( t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných
na tieto splátky ) a zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok
z omeškania a zo sumy 2.587,99 eur si uplatňuje od 4.11.2012 do zaplatenia.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že žaloba je nedôvodná, sú tu skutkové a právne okolnosti, na ktoré musí
súd prihliadať. Jednotlivé splátky, ktorá si žalobca nárokuje sú premlčané, zmluva uzavretá medzi ním
a právnym predchodcom žalobcu obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z údajov uvedených v
zmluve nie je možné riadne vypočítať RPMN a preto môže ísť o zavádzanie spotrebiteľa. Daný zmluvný
vzťah vzniknutý na základe zmluvy sa musí riadiť normami občianskeho práva.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.3.2014 uviedla,
že z listín predložených žalobcom nevyplýva opodstatnenosť a oprávnenosť nároku žalobcu, nevyplýva
z nich ani, že žalovaný v 1. rade skutočne úver prevzal, zmluvu síce uzatvoril, ale pre svojho vtedajšieho
zamestnávateľa p. E. , suma úveru mu nebola poskytnutá a tento nečerpal, že nemá vedomosť o tom,
žeby mu bola vyplatená suma úveru. Má za to, že úver mu nebol reálne poskytnutý a vyplatený, ale
jeho zamestnávateľovi, že nie je zrejmé, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a kedy začala plynúť
premlčacia doba, na ktorú je potrebné aplikovať Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník. Teda
žalovaný bol ukrátený o možnosť splácania dlhu v splátkach, namietala aj rozpornosť dátumov vo
výzvach a v žalobe.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že úver nikdy neprevzal žalovaný v 1. rade a že to všetko robili pre bývalého
zamestnávateľa.

Vedľajší účastník na strane žalovaných v 1. rade oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu
6.6.2014.

Vedľajší účastník na strane žalovaných v 2. rade oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu
8.9.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadreniami účastníkov konania,
výsluchmi účastníkov konania, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel zmluvu, no
peniaze boli pre Š. E., u ktorého v tom čase pracoval. Predmetnými peniazmi nikdy nedisponoval, číslo
účtu, ktoré je uvedené na zmluve o úvere nevie, žeby bolo jeho, v tom čase mal u právneho predchodcu
žalobcu účet.

Žalovaný v 2. rade vo výpovedi uviedol, že taktiež bol v čase podpisu zmluvy zamestnancom Š. E.,
ktorému boli peniaze poskytnuté a zmluvu ako ručiteľ podpísal len preto, lebo si myslel, že p. E. ako ich
vtedajší zamestnávateľ predmetnú sumu splatí a jeho sa to aj so žalovaným v 1. Rade nijako nedotkne,
že nebude nič platiť. K uzavretiu zmluvy došlo tak, že spolu s p. E. sa dostavili do pobočky právneho
predchodcu žalobcu za pánom S., ktorý je uvedený aj na predmetnej zmluve, tam zmluvu podpísali a
potom počkali za dverami, fyzicky peniaze nikdy v ruke nemali.

Svedok N. S. vo svojej výpovedi uviedol, že prítomných žalovaných z videnia pozná a čo sa týka p. E., to
meno pozná, stretol sa sním aj osobne, no nie sú priatelia. Ako bývalý zamestnanec pôvodného veriteľa
N. N., M..N.. uviedol, že boli asi len štyria, ktorí mohli tieto zmluvy vyhotovovať, preto je na zmluve jeho
meno s tým, že táto bola určite vyhotovená v súlade s so všetkými internými predpismi N. N., M..N..,
pričom podrobne popísal mechanizmus uzatvárania zmlúv od podania žiadosti a potrebných dokladov,
ktoré podklady spracoval spracovateľ a následne to bolo predložené na kontrolu schvaľovateľovi, pri
uzatváraní zmluvy s dlžníkom by nemali byť prítomné iné osoby, no takúto možnosť nevylučuje. K
vyplácaniu úveru uviedol, že existovali dva spôsoby vyplatenia, na účet alebo v hotovosti, v prípade
výplaty na účet to prebiehalo tak, že peniaze boli vyplatené na účet uvedený v úverovej zmluve.

Svedok E. uviedol, že žalovaní sú jeho bývalí zamestnanci, pričom v roku 2005 podnikal ako fyzická
osoba, kedy sa firma dostala do finančných problémov, preto navrhol žalovaným a ešte jednému
zamestnancovi, že ak chcú firmu zachrániť, nech si zoberú úver, ktorý bude on splácať. Žalovaní boli v
N. N., kde úver vybavili, potom mu peniaze dali a on ich zaevidoval do účtovníctva ako dar, potom asi
tri alebo štyri roky úvery splácal, no nedisponuje žiadnymi dokladmi o týchto úveroch, nejaké doklady
by sa mohli nachádzať u správcu konkurznej podstaty, nakoľko pred konkurzom už vykonával činnosť v
rámci spoločnosti s ručením obmedzeným. Uviedol tiež, že peniaze mu žalovaní odovzdali, no nevedel
uviesť presne vzhľadom na dobu, ktorá uplynula, či mu peniaze odovzdali hneď po vyplatení v sporiteľni
alebo potom v pohostinstve, no vyplatil im po 2.000,-Sk.

N. N., M..N.. ako banka a žalovaní v 1. ako dlžník uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver v sume 3.319,39 eur
(100.000 Sk), ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 48,83 eur
( 1.471 Sk) a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky
bola stanovená na deň 20.3.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.2.2015, pričom
úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,60% ročne. V časti základné podmienky bolo
uvedené aj číslo účtu dlžníka. Poplatok za správu úveru predstavoval 1,66 eur ( 50,-Sk ).

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy úver sa považoval za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka
uvedený v základných podmienkach zmluvy.

Podľa čl. III. bod 1 zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z
omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom ( ďalej len „pohľadávky z úveru“ ).

Podľa čl. IV. bod 5 zmluvy dlžník a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 5,96%.

Podľa čl. V. bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so
Sadzobníkom a súhlasí s ním. Pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky
vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 4. článku V. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) toto je úplne znenie VOP s
účinnosťou od 1.8.2002 podľa bodu 1.2. tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a
klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce
v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3. VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky, ak nie j dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy o úvere. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru
a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z
omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok
prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohonutej výške, dohodli
sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď
neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na
základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého
úverového rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené
prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke
okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Podľa bodu 19.16 VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu
alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom banky.

Z dohody o ručení zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že túto uzavreli právny predchodca žalobcu ako veriteľ a
žalovaný v 2. rade ako ručiteľ, pričom podľa č. I. ručiteľ mal vedomosť, že veriteľ uzavrel dňa XX.X.XXXX
s dlžníkom - žalovaným v 1. rade zmluvu o splátkovom úvere o poskytnutí úveru v sume 100.000,-
Sk. V čl. II. Rozsah ručenia ručiteľ vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí
pohľadávku veriteľa tak ako bola táto špecifikovaná v bode 1. písm. a) až f) s tým, prípade uvedené v
bode 1 môžu nastať samostatne alebo niektoré alebo súbežne. Podľa bodu 3. ručiteľ sa neodvolateľne
a bezpodmienečne zaviazal, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník
neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo
výzve a ak lehota určená nebude, v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy a to bez doručenia
výzvy na plnenie dlžníkovi. V čl. III. bod 3. Ručiteľ vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so
sadzobníkom a súhlasí s ním. Pre účely dohody sa pod VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky
vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. Podľa bodu 5. dohoda nadobudla platnosť a účinnosť dňom
jej podpisu obidvoma účastníkmi dohody a podľa bodu 6. Záväzok ručiteľa vyplývajúci z tejto dohody o
ručení zaniká až úplným zaplatením pohľadávky.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012 adresovaným žalovanému v 1. rade a
žalovanému v 2. rade spoločnosť N. N., M..N.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči
nim na žalobcu ako postupníka. Z predložených podacích hárkov vyplýva, že predmetné listiny boli
žalovaným doručované.

Listom označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
15.10.2012 adresovaným žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade žalobca ako nový veriteľ
žalovaným oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012 a zároveň požiadal
o okamžité uhradenie dlžnej čiastky do 30.10.2012.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.4.2014 žalobca uviedol, že dňa 15.10.2012 zaslal žalovanému v
1. rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa
3.11.2012 z dôvodu dodržania lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Žalobca predložil súdu aj kópiu podacieho hárku N. K., M..N.. s dátumom podania dňa 16.10.2012, podľa
ktorého v uvedený deň bola žalovaným zasielaná zásielka s tým, že dokladom o doručení nedisponuje,
nakoľko listiny neboli zasielané s doručenkou.

Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 22.8.2013 adresovaným
žalovaným oznámil, že pôvodným veriteľom N. N., M..N.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
ktorá skutočnosť im bola oznámená a vyzval ich na splnenie povinnosti najneskôr do 6.9.2013.

N. N., M..N.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1175/2012/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv
a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.2.2015, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 4.853,75 eur a istina celkom sumu 2.750,09 eur, istina do spl sumu 0 eur a po spl
4.132,83 eur.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3.1.2014 k žalovaným v 1. rade vznesenej námietke premlčania
uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade úver v sume 3.319,39 eur, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach po 48,82 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, žalobca si v tomto konaní
uplatňuje splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.2.2015 v počte 53 v celkovej sume 2.589,99 eur,
zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. V ďalšom uviedol, že žalovaný v 1. rade neuviedol skutočnosti a
nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu, žalovaní svoj záväzok neplnili riadne, preto
veriteľ uplatnil svoj nárok na súde.

N. N., M..N.. súdu zaslala kópiu pokladničného dokladu o hotovostnom výbere zo dňa XX.X.XXXX na
sumu 114.000,-Sk z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v ktorom v kolónke podpis klienta je uvedený podpis
Y. Ľ..

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.6.2014 k listinným
dôkazom a to listine o čerpaní úveru bezhotovostným prevodom a dokladu o hotovostnom výbere
uviedla, že úver bol síce poskytnutý na určený účet žalovaného v 1. rade, avšak z tohto bol vybratý
hotovostným vkladom, no žalovaný v 1. rade trvá na tom, že podpis na predmetnom doklade nie je jeho,
teda nedošlo k prevzatiu predmetu úveru žalovaným v 1. rade a právny predchodca žalobcu neodovzdal
reálne žalovanému v 1. rade peňažnú sumu, ktorú požaduje od neho späť. K žalobcom uvádzanému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti s odkazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uviedol, že
žalobca považuje teda tento zmluvný vzťah za spotrebiteľskú zmluvu a preto majú za to, že nie je možné
na neho aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Z výpisu z účtu právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že dňa XX.X.XXXX došlo k bezhotovostnému
čerpaniu úveru žalovaným v 1. rade na číslo protiúčtu XXXXXXXXX v sume 100.000,-Sk.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom prednese uviedla, že žalobca vo svojom návrhu tvrdí,
že predmetný právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení § 52 - 54 Občianskeho zákonníka
s odkazom na prechodné ustanovenia, kde v danom prípade sa jednalo o prechodné ustanovenia,
respektíve o nadobudnutie účinnosti novelizovaného ustanovenia predmetných ustanovení, no žalobca
si v predmetnom konaní uplatňuje splátky, ktoré sa stali splatné až po tomto dátume, teda po 1.1.2008
keďže sám uvádza, že si uplatňuje splátky splatné od 20.10.2010 do 20.2.2015. Spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu kde na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej
spotrebiteľ a preto nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa resp. žalobcu, že sa jedná o absolútny obchod
a teda, že úverovú zmluvu treba posudzovať podľa ustanovenia Obchodného zákonníka. V ďalšom
udala, že namietajú vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko majú zato, že neboli splnené
podmienky na vyhlásenie takejto mimoriadnej splatnosti s tým, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz
ako boli predmetné splátky uhrádzané a tým vlastne došlo k ukráteniu možnosti žalovaného splácať
predmetný úver. Ďalej poukázala na rozpornosť dátumov, keď žalobca v žalobe tvrdí, že dňom 3.11.2012
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom k výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, ktorá je súčasťou listinnou dôkazov predložených so žalobou je uvedené, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti nastalo ku dňu 15.10.2012. Ďalej poukázala na ustanovenie § 53 ods. 9 OSP
teda neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nakoľko toto bolo v rozpore
či so zmluvou ako aj s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca žalobcu v prednese uviedol, že čo sa týka vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak v tomto
odkazuje na výpis z úverového účtu, ktorý bol súdu predložený a majú zato, že z neho nepochybne
vyplýva, že boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a ak žalovaní splnenie
týchto podmienok namietajú majú zato, že je potrebné, aby tieto skutočnosti preukázali. K ďalším
skutočnostiam namietaným právnom zástupkyňou žalovaného v 1. rade a to k posudzovanie daného

právneho vzťahu v zmysle Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, že aj Najvyšší súd
v ostatných rozhodnutiach judikoval, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom bez ohľadu na to,
či na druhej strane vystupuje spotrebiteľ s tým, že v prípade, že je druhou stranou spotrebiteľ je
potrebné aplikovať na daný právny vzťah aj zákon o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis takže
majú zato, že predmetná zmluva, resp. predmetný právny vzťah je absolútnym obchodom a v tejto
súvislosti je potom potrebné na neho aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka aj čo sa týka
premlčania. Okrem už uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu v žalobnom návrhu poukazuje aj na
ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/4/2012 a má zato, že po prípadnom oboznámení
sa s týmto rozhodnutím súdom, respektíve aj právnou zástupkyňou žalovaného v 1. rade bude zrejmé,
že predmetný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a to aj
čo sa týka otázky premlčania, aj čo sa týka podmienok v súvislosti s uplatnením ustanovenia § 566
Obč. zákonníka.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 8.1.2014 uviedol skutočnosti ohľadom poskytnutia úveru
žalovanému v 1. rade tak ako vyplývajú aj zo zmluvy, v ďalšom špecifikoval žalovanú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky.

Predložil súčasne súdu výpis z účtu poskytnutého úveru, z ktorého je zrejmé, že posledná úhrada bola
vykonaná dňa 19.7.2011, tak ako to bolo uvedené aj v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávky.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 18.3.2014 uviedla,
že z listín predložených žalobcom nevyplýva opodstatnenosť a oprávnenosť nároku žalobcu, nevyplýva
z nich ani, že žalovaný v 1. rade skutočne úver prevzal, zmluvu síce uzatvoril, ale pre svojho vtedajšieho
zamestnávateľa p. E. , suma úveru mu nebola poskytnutá a tento nečerpal, že nemá vedomosť o tom,
žeby mu bola vyplatená suma úveru. Má za to, že úver mu nebol reálne poskytnutý a vyplatený, ale
jeho zamestnávateľovi, že nie je zrejmé, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a kedy začala plynúť
premlčacia doba, na ktorú je potrebné aplikovať Občiansky zákonník a nie Obchodný zákonník. Teda
žalovaný bol ukrátený o možnosť splácania dlhu v splátkach, namietala aj rozpornosť dátumov vo
výzvach a v žalobe.

Z výpisu z účtu žalovaného v 1. rade č. XXXXXXXXXX predloženého jeho právnou zástupkyňou je
zrejmé, že uvedené číslo je zhodné s číslom účtu uvedeným ako číslo účtu dlžníka v predmetnej zmluve
o splátkovom úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je
potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,
najmä pri vyhlásení konkurzu ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu XX.X.XXXX
( uzavretie zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;
ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na
jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.

Je nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu - N. N., M..N.. ako bankou a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom zo dňa XX.X.XXXX.

Žalobca svoj nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej medzi ním ako postupníkom a N. N., M..N.. ako postupcom
( bankou ), ktorou boli na žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a
všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojených ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia
pohľadávok.

Ako už súd uviedol vyššie, súčasťou predmetnej úverovej zmluvy medzi postupcom ako bankou a
žalovanými ako dlžníkmi, boli aj Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaní oboznámili,
súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. V zmysle bodu 19.16 žalovaný v 1. rade ako klient
výslovne súhlasil s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie
neobsahovalo podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Preto má súd za to,
že banka ako postupca disponovala súhlasom žalovaného na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu,
žalobcu, teda je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.

Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa

vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 120 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 3.10.2010, žaloba bola podaná dňa 3.10.2013. Keďže v danom prípade bola splatnosť
jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné
odo dňa 20.10.2010, teda tie, ktorých zaplatenie svojou žalobou uplatňuje žalobca.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý

cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Teda možno uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok.

Po skonštatovaní o aktívnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s námietkou premlčania ako aj po
postupe podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku.

Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 2.587,99 eur predstavujúcej 53 splátok a úrok z
omeškania v sume 113,93 eur a ročný úrok z omeškania od 4.11.2012 do zaplatenia.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 8,4% ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( február 2005, spotrebiteľský
úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,4% ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu o výške
úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bola aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne,
tak ako bol účtovaný aj vo výpise z účtu. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za
správu úveru v sume 1,99 eur predstavuje sumu 46,84 eur ( výška splátky 48,83 eur - poplatok 1,99 eur )
a keďže žalobca si uplatnil nárok na 53 splátok, súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 2.482,52
eur ( 53 x 46,84 eur ) a čo do zvyšku žalobu zamietol a to čo do nároku na poplatok za správu úveru
spolu v sume 105,47 eur ( 53 x 1,99 eur ), ktorým sa bude zaoberať nižšie.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,
ktoré sa mali stať splatnými po 10.6.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach po 10.6.2013 žalobcovi nepriznal.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. splátky splatné do
10.6.2013. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi
ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným
spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú
potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania
alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby
náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp.
konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto
na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe
uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto
časti zamietol.

Čo sa týka úroku z omeškania, žalobca si uplatnil jednak kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok
splatných od 21.8.2010 do 3.11.2012, ktorý si kapitalizoval zo sumy splátky 48,83 eur pri výške úroku z
omeškania 8,75% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a nariadenia vlády. Keďže súd nepriznal žalobcovi nárok na poplatok za správu úveru, z ktorej sumy
bol taktiež úrok z omeškania vypočítaný, ako je to zrejmé zo žalobného návrhu, priznal žalobcovi nárok
na úroku z omeškania v sume 106,48 eur, ktorý vyčíslil za jednotlivé obdobia a pri žalobcom uplatnenej
výške úroku z omeškania tak ako žalobca, no sumy splátky 46,84 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu
zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.587,99 eur od 4.11.2012
do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, výška žalobcom uplatňovaného úroku z úveru je v súlade s

Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy
2.482,52 eur tak ako ju ustálil vyššie po nepriznaní nároku na poplatok za správu úveru a to odo dňa
4.11.2012 tak ako žiadal žalobca, aj keď lehota na plnenie bola žalovanému po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti poskytnutá do 30.10.2012 a teda už nasledujúcim dňom, nie až 4.11.2012, sa dostal do
omeškania a čo do zvyšku, teda v časti nepriznania nároku na úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej
poplatky za správu úveru žalobu v tejto časti zamietol.

Vzhľadom na uvedené potom súd zaviazal žalovaného v 1. rade ako dlžníka a žalovaného v 2. rade ako
ručiteľa z tohto záväzkového vzťahu na zaplatenie tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd námietku žalovaného v 1. rade o tom, že nedošlo k prevzatiu predmetu úveru žalovaným v 1.
rade považuje za nedôvodnú, nakoľko ako aj sám uviedol vo svojom vyjadrení a ako to vyplýva aj z
predložených výpisov z účtu právneho predchodcu žalobcu, suma poskytnutého úveru bola právnym
predchodcom žalobcu poukázaná na účet žalovaného v 1. rade, na číslo, ktoré bolo uvedené v
zmluve o úvere, pričom ako je to uvedené vyššie, na platné uzavretie zmluvy o úvere sa vyžaduje
len dohoda strán o jej obsahu a tieto náležitosti boli v zmluve uvedené. To akým spôsobom a či aj
za prítomnosti tretích osôb došlo následne k výberu peňažných prostriedkov z účtu žalovaného v 1.
rade, ktoré mu boli pôvodným veriteľom poukázané titulom zmluvy o úvere, už nie je predmetom tohto
konania, preto súd v ďalšom nevykonal ani dokazovanie ohľadom pravosti podpisu žalovaného na
doklade o hotovostnom výbere s odkazom na zásadu hospodárnosti konania. Taktiež súd poukazuje
na to, že zo zmluvy o úvere a ani z ďalšieho dokazovanie nebolo zistené, žeby úver bol účelovo
viazaný, teda žalovaný ako dlžník bol oprávnený s finančnou čiastkou nakladať a toto nakladenie nebol
povinný žiadnym spôsobom zdokladovať veriteľovi. Preto súd má za to, že v tejto právnej veci, kde
je predmetom žaloby nárok žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa voči žalovaným ako
dlžníkovi a ručiteľovi, skutočnosti, ktoré tvrdili žalovaní a neskôr aj boli potvrdené výpoveďou svedka
E. o poskytnutí finančných prostriedkov z úveru ich bývalému zamestnávateľovi sú bezvýznamné, bolo
už len na slobodnej vôli žalovaného v 1. rade ako z prostriedkami z úveru naloží a ak ich použil na
poskytnutie pôžičky alebo akejsi výpomoci za účelom zachránenia a vyriešenia finančných problémov
svojho vtedajšieho zamestnávateľa, v prípade že medzi nimi týmto vznikol akýkoľvek záväzkový vzťah,
potom je potrebné tieto nároky uplatniť v osobitnom konaní voči dotknutej osobe.

Vzhľadom na uvedené potom súd nevykonal ani dokazovanie vyžiadaním listín od správcu konkurznej
podstaty úpadcu - spoločnosti, ktorej bol svedok E. spoločníkom.

Čo sa týka námietky ohľadom RPMN, súd poukazuje na to, že táto bola v zmluve uvedená v čl. IV bod 5.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní,
môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.