Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/398/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210203393
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8210203393.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, pr. zast.: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti
povinnému: U. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Ť. X, L., o vymoženie 5 308,36 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie vedenej na
tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/398/2010.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice súdneho exekútora dňa 11.05.2010 sa začalo na
exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého predmetné exekučné konanie. Exekučným titulom v tomto
prípade je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 00571/10 zo dňa 12.03.2010.
Súdujezúradnejčinnostiznáme,žesúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutývosvojichžiadostiachoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdu oznamuje podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, že pred
začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o..
Zároveň súdny exekútor vo svojich žiadostiach poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky, a to na nález sp.zn. III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, v ktorom Ústavný súd všeobecne

konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému,
ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Súdny exekútor upozorňuje na skutočnosť, že nález bol
vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti,
čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom v
Žiari nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008. Súdny exekútor zároveň uviedol, že spomínaný nález
ústavného súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom

zasahujú do jeho základných práv. Ďalej súdny exekútor uvádza, že nález Ústavného súdu SR zo dňa
13.04.2011 sp.zn. III.ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je
limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom
pod sp.zn. 5Er/934/2008 a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného
rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu
najmä porušovateľa. Okrem iného súdny exekútor tiež uvádza, že proti označenému rozhodnutiu, keďže

ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bol
súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45
a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Súdny exekútor
tiež uvádza, že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný
základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 Exekučného poriadku (ďalej len EP), exekútor vykonáva exekučnú činnosť
nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnýmizákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v
exekučnom konaní.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho
pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom,
možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také

úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Podľaustanovenia§30ods.7EP,exekútorpredložívecnarozhodnutiesúduonámietkebezzbytočného
odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
Podľaustanovenia§30ods.11EP,aksúdvylúčiexekútorazvykonávaniaexekúcie,vexekúciipokračuje
ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
Nestrannosťanezávislosťsúdnehoexekútoraprivýkoneexekučnejčinnostisúzákonnýmipredpokladmi

výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti, resp. nezaujatosti
súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na citované ustanovenie
§ 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne dôjsť k takému konaniu
súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.

súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného.
Nakoľko sa súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008 ako aj následného konania na Ústavnom súde SR
týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp.zn. 5Er/934/2008 a súdneho exekútora, súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v

exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde
Žiar nad Hronom a na Ústavnom súde SR ani na právne závery z neho. Rovnako súd pri posudzovaní
otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný ani vyjadrením
uvedeným súdnym exekútorom, a to že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor,
ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej

náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého v
kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na následné uplatnenie si
náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie z dôvodu, že súdny
exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR
súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie nestranne a nezávisle. Je

pri tom viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy
SR a zákonom. Záver, teda rozhodnutie, si po preskúmaní skutkových okolností prípadu a právnych
predpisov robí súd sám.
Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky
nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených

predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti
uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora
o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP). Nestranný je len taký súdny
exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu
v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany

sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani
nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým,
ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a
slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa
objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu

jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho
status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že
exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen
účastníkov, ale aj verejnosti.
Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol

len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o
nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel
k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom
úrade pod spisovou značkou EX 4836/10 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomerk účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím
vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného.
Z vyššie uvedeného dôvodu súd vylúčil podľa ust. § 30 ods. 7 EP z ďalšieho vedenia exekúcie súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému.
Vzhľadom na ustanovenie § 30 ods. 11 EP oprávnený je povinný po doručení tohto uznesenia navrhnúť
súdneho exekútora, ktorého má súd poveriť vykonaním tejto exekúcie namiesto vylúčeného exekútora.
Súdny exekútor doručil dňa 04.02.2016 tunajšiemu súdu podanie označené ako „Postúpenie doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku“.

Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcienáležitostipodľa§39ods.4,jeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanieexekúciepodľa§
39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti
tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40

použijú rovnako.
Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.
Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, z ktorého
vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere, pričom povinný vystupoval ako fyzická osoba
oprávnená na podnikanie, preto nejde o vzťah spotrebiteľský, teda nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Dôkazy, ktoré majú tvrdené skutočnosti

osvedčovať, sú podľa tvrdení oprávneného súčasťou exekučného spisu súdu od podania návrhu na
vykonanie exekúcie, preto k podanému oznámeniu nepriložil žiadne prílohy.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 243f ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a nepredložil návrh na vykonanie exekúcie v súlade
s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, teda nepripojil dôkazy, ktoré rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú aj napriek tomu, že podľa jeho názoru sa mali
nachádzať v spise súdu. Oprávnený nepredložil zmluvu uzatvorenú s povinným, zmenku, nepreukázal,
že bola uzavretá dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, preto súd exekúciu zastavil s poukazom
na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Bardejov.

Proti výroku I. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.